Tazko. Som presveceny o tom ze zamestnavatelia by si rozdiel co by tym ziskali ponechali. Inak by nepracoval kazdy treti v tejto republike na zivnost. A uz ked si raz zamestnavatel zvykol ze ma vsetkych ludi na zivnost, ziadne znizenie odvodov ho neprinuti zobrat ludi na HPP.

Z môjho laického pohľadu - ako zamestnávateľ mám niekoľko možností využiť sumu ktorá mi z odvodov ostane, príp. ich kombinácie :
1. nechám si to ja - buď to miniem na niečo (zvýšim niekomu odbyt - možno bude potrebovať niekoho zamestnať), dá sa to minúť samozrejme aj na veci z dovozu (aspoň obchod má z toho vyšší obrat),
- miniem to v zahraničí (zvýšim odbyt v zahraničí, možo bez vplyvu na sl.ekonomiku)
- uložím v banke - možno zvyšim možnosť banky dávať úvery - niekto si niečo z toho úveru zaobstará - zvýši odbyt atď....
- kúpim nejaké akcie .....
2. Zvýšim zamestnancom mzdu - použijú peniaze rovnako ako ja v prvom bode.
3. Úsporu použijem na nákum novej technológie, školenia alebo iných potrebných vecí - zase niekomu zvýšim odbyt - možnosť zamestnať
4. Znížim cenu - úsporu pocíti zákazník-klient, ktorý tú usporu môže použiť rovankým spôsobom - body 1-4.

Z toho mi vyplýva, že pri znížení odvodov je vcelku pravdepodobné zvýšenie zamestnanosti.

Janka, nesuhlasim s tebou celkom.

A. Ak das peniaze do banky, nezvysi to poskytovanie uverov. Banky poskytuju iste kvantum uverov a uz aj tak nedokazu vsetky volne prostriedky co maju natlacit do uverov. Ono aby sa poskytovalo viac uverov, musel by byt po nich vacsi dopyt vyvolany rastom ekonomiky. A nie zvysujuci sa objen penazi ulozenych v bankach. Takzeto peniaze banky spravidla investuju na zahranicnych financnych trhoch.

B. Je dokazane ekonoickou vedou, ze nahle volne prostriedky nekoncia obvykle v spotrebe. Ludia maju s volnymi prostriedkami v prvom rade vyssi sklon k usporam, spotreba prichadza na rad az vo chvili ked uz ide o dlhodobe a nadstandardne zvysenie disponibilneho prijmu jednotlivca. To sa uz ndes ucia prvaci na vysokych skolach ekonomickeho zamerania.

Takze tvoj bod. 1. a 2. v skutocnosti nic neprinesu.

C. Vacsina velkych zamestnavatelov a velkych hracov vyuziva na nakup nove technologie a na inovaciu v prvom rade prostriedky ziskane z danovych odpisov a z vonkajsieho uverovania. Svoje vlastne volne prostriedky do toho obvykle nedavaju. Koli bezpecnosti cash-flow. Tym ze sme ekonomika ktora v podstate nevyraba produkty vysokej pridanej hodnoty, tak prevazne vacsina inovacii vyvolava rast spotreby v inych krajinach, nie u nas.

D. Ak znizis cenu, tak to budes jeden z mala. Ale podnikanie nie je o tom znizovat cenu a ziskavat trh na ukor znizovania marzi.

Si si ista ze to co si napisala bude platit nie len z pohladu drobneho podnikatela, ale aj makroekonomicky..?

Zvýšenie zamestnanosti je podmienené rozsahom objednávok na prácu,ktorú firma vykonáva.

Inými slovami firma bude prijímať nových zamestnancov len vtedy ak jej stupne objem práce ktorý musí vykonať.

ad profesionál : Nie som si vôbec istá, čo by to prinieslo makroekonimcky, ekonómiu neovládam. Čalaka som kedy môj príspevok niekto zoponuje, vidím tam aj iné chyby. Z mojej praxe vidím iba v textilných firmách možnosť lepšie konkurovať Číne - tam sa fakt na znižovanie cien dosť tlačí a robia (alebo už aj nerobia) dosť na hrane. Osobne si myslím, že hádzanie percentami hore dole sú len reklamné ťahy. Väčšine podnikateľov by viac pomohlo zjednodušenie celého odvodovo-daňovo-administratívneho systému, podotýkam veľké zjednosušenie, nie o 1 papier menej (a o 4 viac). Pokiaľ ide o zamestnanosť, viac by pomohla minimalizácia Zákonníka práce - väčšia voľnosť v zmluvných podmienkach medzi zamestnancom a zamestnávateľom + prenesenie odvodov len na zamestnanca (samozrejme s tým, že o odvod zamestnávateľa by sa musela hrubá mzda zvýšiť).