johny64
10.05.10,12:15
Dobrý deň,
som študentom VŠ a dostal som ponuku pracovať pre jednu softvérovú spoločnosť. Ide o to, že by som pre nich zháňal nových zákazníkov - bol by som vlastne obchodný zástupca. Nebol by som teda platený podľa času, ale podľa výkonu - za získaného zákazníka by som dostal nejakú províziu. Pracoval by som na mandátnu zmluvu. Zisťoval som si o tom nejaké informácie a bol by som rád, keby ste mi potvrdili/vyvrátili/upravili moje doterajšie informácie:
1. na mandátnu zmluvu môžem pracovať aj ako študent bez živnosti ( ako nepodnikateľ )
2. našiel som informácie ( ale dosť sa rozchádzajú tak neviem aká je aktuálna situácia ), že ak zarobím nad nejakú sumu mesačne ( spomínali cca 100 eur ), platím si nejaké odvody sám. Platím ich ja ( ako, kde, za akých pomienok? ), alebo mi ich stiahne firma?
3. Plat ( provízie ) budem normálne dostávať každý mesiac na môj účet, tak ako pri bežnej brigádnickej práci študentov
4. Môžem raz ročne požiadať o vrátenie daní, keď podám daňové priznanie a zarobím tak, že by som spĺňal podmienky na vráteni dane? Tak ako to je pri bežnej brigádnickej práci študentov.
5. Aké ďalšie poplatky/odvody/stiahnutia budem musieť platiť keď budem pracovať na mandátnu zmluvu?
6. Čo ďalšie by som mal vedieť a na čo si dať pozor?
Ďakujem za odpovede a dúfam, že pomôžu aj ďalším v podobnej situácii :)
som študentom VŠ a dostal som ponuku pracovať pre jednu softvérovú spoločnosť. Ide o to, že by som pre nich zháňal nových zákazníkov - bol by som vlastne obchodný zástupca. Nebol by som teda platený podľa času, ale podľa výkonu - za získaného zákazníka by som dostal nejakú províziu. Pracoval by som na mandátnu zmluvu. Zisťoval som si o tom nejaké informácie a bol by som rád, keby ste mi potvrdili/vyvrátili/upravili moje doterajšie informácie:
1. na mandátnu zmluvu môžem pracovať aj ako študent bez živnosti ( ako nepodnikateľ )
2. našiel som informácie ( ale dosť sa rozchádzajú tak neviem aká je aktuálna situácia ), že ak zarobím nad nejakú sumu mesačne ( spomínali cca 100 eur ), platím si nejaké odvody sám. Platím ich ja ( ako, kde, za akých pomienok? ), alebo mi ich stiahne firma?
3. Plat ( provízie ) budem normálne dostávať každý mesiac na môj účet, tak ako pri bežnej brigádnickej práci študentov
4. Môžem raz ročne požiadať o vrátenie daní, keď podám daňové priznanie a zarobím tak, že by som spĺňal podmienky na vráteni dane? Tak ako to je pri bežnej brigádnickej práci študentov.
5. Aké ďalšie poplatky/odvody/stiahnutia budem musieť platiť keď budem pracovať na mandátnu zmluvu?
6. Čo ďalšie by som mal vedieť a na čo si dať pozor?
Ďakujem za odpovede a dúfam, že pomôžu aj ďalším v podobnej situácii :)
vikinka
10.05.10,10:20
Občiansky zákonník umožňuje uzavrieť niekoľko typov záväzkových zmlúv, v rámci ktorých sa dohodne vykonanie určitej úlohy určitým subjektom pre iný subjekt. Najčastejšie uvádzaným typom zmluvy v tejto súvislosti je tzv. príkazná zmluva.
Príkazná zmluva je dohoda, na základe ktorej tzv. príkazca prikáže tzv. príkazníkovi príkazcu obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť. Ide o obstaranie nejakej záležitosti, týkajúcej sa cieľa príkazcu – napr. odovzdanie plnenia, zastupovanie pred úradmi, vyhotovenie dokladov či uzavretie nejakej zmluvy.
Najvhodnejším riešením je zmluva o dielo
V praxi však mnohokrát môže daňový kontrolór usúdiť, že v podstate ide o prácu závislú – t.j. klasický trvalý pomer a daňovú povinnosť, ktorá závislej práci zodpovedá, vyrubiť dodatočne. Na túto problematiku sú rôzne názory aj medzi odborníkmi. V zmysle zákona o dani z príjmov sú „príjmami zo závislej činnosti okrem iných aj príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa“. Zároveň však Zákonník práce tvrdí, že „závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov “.
Praktickejší výklad hovorí, že za závislú činnosť možno považovať dohodu, keď je dohodnutý výkon práce v mene, na zodpovednosť a náklady zamestnávateľa, s použitím jeho prostriedkov, v pracovnom čase a jedná sa o pravidelnú opakujúcu sa činnosť. Na druhej strane, za závislú prácu nemôže byť považovaná jednorazová činnosť, vykonávaná na prostriedkoch zhotoviteľa, v jeho vlastnom čase atď. Vtedy by išlo o faktické naplnenie občiansko-právneho vzťahu .
Pre vyhnutie sa vyššieuvedeným sporom a komplikáciám sa p reto sa odporúča uzavrieť dohodu na základe zmluvy o dielo (§ 631 a nasl. Občianskeho Zák.) či zmluvy o zhotovení veci na zákazku (§ 644 a nasl. Občianskeho Zák.), príp. na základe zákonom nepomenovanej a nedefinovanej zmluvy (§ 51 Občianskeho Zák.). V zmluve je najlepšie neuvádzať pracovný čas, zdôrazniť samostatnosť vykonania úlohy bez závislosti na príkazoch zadávateľa a jej vykonanie na vlastných prostriedkoch a na vlastnú zodpovednosť.
Občiansko-právna zmluva sa uzatvára s občanom
Keďže vo všetkých uvedených prípadoch ide o zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, zadávajúca firma (resp. iný subjekt) ju uzaviera s občanom, nie s podnikateľom. To znamená, že daný vyhotoviteľ môže byť zároveň aj podnikateľ s identifikačným číslom (IČO), tento typ dohody však zadávateľ uzavrie s ním ako s občanom.
Príklad
Pán Miloš je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere ako manažér, zároveň aj podniká ako SZČO v oblasti finančného sprostredkovania. Popri tom všetkom sa dohodol so súkromnou školou na príprave, zorganizovaní a spustení odborného kurzu na základe zmluvy o dielo, ktorú uzavrela škola s pánom Milošom ako občanom.
Výhody spolupráce na občiansko-právnu zmluvu:
Výhody pre zadávateľa:
* neplatí za zhotoviteľa odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne
* nemusí viesť celú povinnú evidenciu , ako by viedol v prípade, keby zamestnával zamestnanca v trvalom pracovnom pomere
* nemá žiadne ďalšie zákonné povinnosti – stravné, úhrada práceneschopnosti, sociálny fond a pod.
* zmluvná odmena je daňovým nákladom zadávateľa
Výhody pre zhotoviteľa:
* neplatí odvody do Sociálnej poisťovne – nejde o príjem z podnikania, teda v daňovom priznaní ani vo výpise do Sociálnej poisťovne sa do príjmov z podnikania neuvádza
* neplatí odvody do zdravotnej poisťovne – ani zákon o zdravotnom poistení nezakladá povinnosť platiť poistné z občiansko-právnych vzťahov. Na druhej strane je však každá osoba s trvalým pobytom v SR povinne zdravotne poistená a musí teda platiť aspoň zákonné minimum, či je už samoplatiteľ, zamestnanec (v inej firme), alebo živnostník. Samoplatiteľ a poistenec štátu pri prekročení určitej výšky príjmu sú povinní podať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia.
* do výšky 5-násobku životného minima k 1.1. je príjem z takejto zmluvy od dane z príjmov oslobodený. Táto možnosť sa týka prípadov, keď ide o príležitostný príjem, t.j. jednorazový, neopakujúci sa príjem. Do daňového priznania sa v tom prípade uvádza len suma príležitostného príjmu, ktorá presahuje sumu 894,60 EUR.
Nevýhody spolupráce na občiansko-právnu zmluvu:
Medzi nevýhody zaraďujeme už spomínané riziko posúdenia činnosti ako závislej práce a z toho vyplývajúce dôsledky zdanenia závislej práce. Tento typ spolupráce je navyše možné použiť len na jednorazovú, nepravidelnú činnosť. Na druhej strane je však možné použiť ju viackrát či s viacerými subjektmi zároveň.
Ako môže byť posudzovaná zmluva podľa Občianskeho zákonníka
Zmluvu (príkaznú, o dielo, o zhotovení veci) podľa Občianskeho zákonníka je možné uzavrieť s príkazníkom (resp. zhotoviteľom) ako s:
1. občanom – v tom prípade nevzniká povinnosť platiť z tohto príjmu sociálne a zdravotné odvody a do sumy 894,60 EUR je príležitostný príjem (§ 8 zákona o dani z príjmov) od dane z príjmov oslobodený.
2. podnikateľom – v tom prípade pôjde o príjem z podnikania (§ 6 zákona o dani z príjmov), z ktorého podnikateľ platí odvody aj daň z príjmov v plnej výške. S podnikateľom je však možné uzavrieť aj obdobnú zmluvu podľa Obchodného zákonníka.
3. zamestnancom – ide o prípady, ak zmluva vykazuje znaky závislej práce. V tom prípade je zamestnávateľ povinný za zamestnanca odvádzať odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, rovnako ako i zamestnanec v príslušnej sadzbe a na príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov) nemožno v plnej výške uplatniť oslobodenie od dane z príjmov.
Príkazná zmluva je dohoda, na základe ktorej tzv. príkazca prikáže tzv. príkazníkovi príkazcu obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť. Ide o obstaranie nejakej záležitosti, týkajúcej sa cieľa príkazcu – napr. odovzdanie plnenia, zastupovanie pred úradmi, vyhotovenie dokladov či uzavretie nejakej zmluvy.
Najvhodnejším riešením je zmluva o dielo
V praxi však mnohokrát môže daňový kontrolór usúdiť, že v podstate ide o prácu závislú – t.j. klasický trvalý pomer a daňovú povinnosť, ktorá závislej práci zodpovedá, vyrubiť dodatočne. Na túto problematiku sú rôzne názory aj medzi odborníkmi. V zmysle zákona o dani z príjmov sú „príjmami zo závislej činnosti okrem iných aj príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa“. Zároveň však Zákonník práce tvrdí, že „závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov “.
Praktickejší výklad hovorí, že za závislú činnosť možno považovať dohodu, keď je dohodnutý výkon práce v mene, na zodpovednosť a náklady zamestnávateľa, s použitím jeho prostriedkov, v pracovnom čase a jedná sa o pravidelnú opakujúcu sa činnosť. Na druhej strane, za závislú prácu nemôže byť považovaná jednorazová činnosť, vykonávaná na prostriedkoch zhotoviteľa, v jeho vlastnom čase atď. Vtedy by išlo o faktické naplnenie občiansko-právneho vzťahu .
Pre vyhnutie sa vyššieuvedeným sporom a komplikáciám sa p reto sa odporúča uzavrieť dohodu na základe zmluvy o dielo (§ 631 a nasl. Občianskeho Zák.) či zmluvy o zhotovení veci na zákazku (§ 644 a nasl. Občianskeho Zák.), príp. na základe zákonom nepomenovanej a nedefinovanej zmluvy (§ 51 Občianskeho Zák.). V zmluve je najlepšie neuvádzať pracovný čas, zdôrazniť samostatnosť vykonania úlohy bez závislosti na príkazoch zadávateľa a jej vykonanie na vlastných prostriedkoch a na vlastnú zodpovednosť.
Občiansko-právna zmluva sa uzatvára s občanom
Keďže vo všetkých uvedených prípadoch ide o zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, zadávajúca firma (resp. iný subjekt) ju uzaviera s občanom, nie s podnikateľom. To znamená, že daný vyhotoviteľ môže byť zároveň aj podnikateľ s identifikačným číslom (IČO), tento typ dohody však zadávateľ uzavrie s ním ako s občanom.
Príklad
Pán Miloš je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere ako manažér, zároveň aj podniká ako SZČO v oblasti finančného sprostredkovania. Popri tom všetkom sa dohodol so súkromnou školou na príprave, zorganizovaní a spustení odborného kurzu na základe zmluvy o dielo, ktorú uzavrela škola s pánom Milošom ako občanom.
Výhody spolupráce na občiansko-právnu zmluvu:
Výhody pre zadávateľa:
* neplatí za zhotoviteľa odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne
* nemusí viesť celú povinnú evidenciu , ako by viedol v prípade, keby zamestnával zamestnanca v trvalom pracovnom pomere
* nemá žiadne ďalšie zákonné povinnosti – stravné, úhrada práceneschopnosti, sociálny fond a pod.
* zmluvná odmena je daňovým nákladom zadávateľa
Výhody pre zhotoviteľa:
* neplatí odvody do Sociálnej poisťovne – nejde o príjem z podnikania, teda v daňovom priznaní ani vo výpise do Sociálnej poisťovne sa do príjmov z podnikania neuvádza
* neplatí odvody do zdravotnej poisťovne – ani zákon o zdravotnom poistení nezakladá povinnosť platiť poistné z občiansko-právnych vzťahov. Na druhej strane je však každá osoba s trvalým pobytom v SR povinne zdravotne poistená a musí teda platiť aspoň zákonné minimum, či je už samoplatiteľ, zamestnanec (v inej firme), alebo živnostník. Samoplatiteľ a poistenec štátu pri prekročení určitej výšky príjmu sú povinní podať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia.
* do výšky 5-násobku životného minima k 1.1. je príjem z takejto zmluvy od dane z príjmov oslobodený. Táto možnosť sa týka prípadov, keď ide o príležitostný príjem, t.j. jednorazový, neopakujúci sa príjem. Do daňového priznania sa v tom prípade uvádza len suma príležitostného príjmu, ktorá presahuje sumu 894,60 EUR.
Nevýhody spolupráce na občiansko-právnu zmluvu:
Medzi nevýhody zaraďujeme už spomínané riziko posúdenia činnosti ako závislej práce a z toho vyplývajúce dôsledky zdanenia závislej práce. Tento typ spolupráce je navyše možné použiť len na jednorazovú, nepravidelnú činnosť. Na druhej strane je však možné použiť ju viackrát či s viacerými subjektmi zároveň.
Ako môže byť posudzovaná zmluva podľa Občianskeho zákonníka
Zmluvu (príkaznú, o dielo, o zhotovení veci) podľa Občianskeho zákonníka je možné uzavrieť s príkazníkom (resp. zhotoviteľom) ako s:
1. občanom – v tom prípade nevzniká povinnosť platiť z tohto príjmu sociálne a zdravotné odvody a do sumy 894,60 EUR je príležitostný príjem (§ 8 zákona o dani z príjmov) od dane z príjmov oslobodený.
2. podnikateľom – v tom prípade pôjde o príjem z podnikania (§ 6 zákona o dani z príjmov), z ktorého podnikateľ platí odvody aj daň z príjmov v plnej výške. S podnikateľom je však možné uzavrieť aj obdobnú zmluvu podľa Obchodného zákonníka.
3. zamestnancom – ide o prípady, ak zmluva vykazuje znaky závislej práce. V tom prípade je zamestnávateľ povinný za zamestnanca odvádzať odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, rovnako ako i zamestnanec v príslušnej sadzbe a na príjem zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov) nemožno v plnej výške uplatniť oslobodenie od dane z príjmov.
johny64
10.05.10,10:38
ďakujem za odpoveď, ale aj tak v tom nemám úplne jasno.
Mám taký pocit, že toto by sa asi nedalo klasifikovať ako občasná ( jednorázová ) práca, pretože by išlo o dlhodobú spoluprácu.
Z pohľadu platenia odvodov by to teda znamenalo, že bude potrebné platiť do sociálnej aj zdravotnej? Bude to platiť priamo firma a na účet mi pošle "okresanú" sumu, alebo mi pošlú celú sumu a odvody potom zaplatím ja ( ako, kde? )?.
Budem musieť platiť odvody aj vtedy keď za daný mesiac nevykážem žiadny príjem ( napr. keď nebudem robiť kvôli skuškovému alebo podobne )?
Nemal by som ako študent nejaké výhody? Resp neprídem takouto prácou o nejaké výhody?
ďakujem za odpovede
Mám taký pocit, že toto by sa asi nedalo klasifikovať ako občasná ( jednorázová ) práca, pretože by išlo o dlhodobú spoluprácu.
Z pohľadu platenia odvodov by to teda znamenalo, že bude potrebné platiť do sociálnej aj zdravotnej? Bude to platiť priamo firma a na účet mi pošle "okresanú" sumu, alebo mi pošlú celú sumu a odvody potom zaplatím ja ( ako, kde? )?.
Budem musieť platiť odvody aj vtedy keď za daný mesiac nevykážem žiadny príjem ( napr. keď nebudem robiť kvôli skuškovému alebo podobne )?
Nemal by som ako študent nejaké výhody? Resp neprídem takouto prácou o nejaké výhody?
ďakujem za odpovede
profesional
10.05.10,16:51
Uzatvorenim mandatnej zmluvy dochadza k obchadzaniu zakona. Spravne musis uzatvorit zmluvu o sprostredkovani.
Na vykon cinnosti ci uz na zaklade mandatnej zmluvy alebo na zaklade zmluvy o sprostredkovani musis mat zivnost.
Kym nedosiahnes vysku minimalnej mzdy pripadajucej na prislusne obdobie, nemusis platit ani dalsi rok preddavky do socialnej poistovne. Vypis z danoveho priznania podavat musis.
C sa tyka zdravotneho poistenia, tam je to pre studentov od nejakej hranice, presne neviem od akej, ale pravdepodobne budes musiet platit zdravotne poistenie.
Nakolko pri vykone cinnosti na zaklade mandatnej zmluvy alebo zmluvy o sprostredkovani nedochadza k zrazaniu preddavkov na dan z prijmov, tak ti stat nebude mat co vratit. Budes podavat v marci dalsieho roka normalne danove priznanie a ak zarobis viac ako nezdanitelne minimum na danovnika, tak z rozdielu budes musiet ty zaplatit dan.
Firma ti nebude zrazat ani ziadne poistne do ziadnej z poistovni.
Na vykon cinnosti ci uz na zaklade mandatnej zmluvy alebo na zaklade zmluvy o sprostredkovani musis mat zivnost.
Kym nedosiahnes vysku minimalnej mzdy pripadajucej na prislusne obdobie, nemusis platit ani dalsi rok preddavky do socialnej poistovne. Vypis z danoveho priznania podavat musis.
C sa tyka zdravotneho poistenia, tam je to pre studentov od nejakej hranice, presne neviem od akej, ale pravdepodobne budes musiet platit zdravotne poistenie.
Nakolko pri vykone cinnosti na zaklade mandatnej zmluvy alebo zmluvy o sprostredkovani nedochadza k zrazaniu preddavkov na dan z prijmov, tak ti stat nebude mat co vratit. Budes podavat v marci dalsieho roka normalne danove priznanie a ak zarobis viac ako nezdanitelne minimum na danovnika, tak z rozdielu budes musiet ty zaplatit dan.
Firma ti nebude zrazat ani ziadne poistne do ziadnej z poistovni.
johny64
11.05.10,05:15
dakujem za odpoved