Miichaela
13.05.10,14:46
Poprosím o Váš názor :
svokor sa zamestnal v jednej firme, kde im už 4. mesiac dávajú vo výplatný deň iba výplatnú pásku. Tvrdia, že peniaze zatiaľ nie sú a potom to všetko doplatia.
Je možné, aby zamestnanec prijatím výplatnej pásky potvrdil aj prijatie výplaty (vraj ale nič nepodpisujú, iba dostanú pásky).
Keď chceli niektorí odísť, boli im povedané, že dlžné peniaze už neuvidia vôbec. Na výplatných páskach je pekne všetko rozpísané : odvody, dane, ale otázne je, či sú vôbec odvody zaplatené. Ak by odišiel na PN a odvody nie sú zaplatené, budú mu vôbec vyplácať PN ?
Ja som im navrhovala IP nech preskúma ako sú vyplácané výplaty. Nech sa informujú na SP a ZP či sú odvedené aspoň odvody. Hučíme stále do svokra, že aby si radšej našiel niečo iné, ale dedo ani počuť.
svokor sa zamestnal v jednej firme, kde im už 4. mesiac dávajú vo výplatný deň iba výplatnú pásku. Tvrdia, že peniaze zatiaľ nie sú a potom to všetko doplatia.
Je možné, aby zamestnanec prijatím výplatnej pásky potvrdil aj prijatie výplaty (vraj ale nič nepodpisujú, iba dostanú pásky).
Keď chceli niektorí odísť, boli im povedané, že dlžné peniaze už neuvidia vôbec. Na výplatných páskach je pekne všetko rozpísané : odvody, dane, ale otázne je, či sú vôbec odvody zaplatené. Ak by odišiel na PN a odvody nie sú zaplatené, budú mu vôbec vyplácať PN ?
Ja som im navrhovala IP nech preskúma ako sú vyplácané výplaty. Nech sa informujú na SP a ZP či sú odvedené aspoň odvody. Hučíme stále do svokra, že aby si radšej našiel niečo iné, ale dedo ani počuť.
veronikasad
13.05.10,12:51
Výplatná páska nie je dokladom o výplate mzdy. Mzda sa vypláca prevodom na bankový účet (vtedy je dokladom výpis z účtu), alebo v hotovosti na pracovisku - vtedy zamestnanec podpisuje výplatnú listinu alebo výdavkový pokladničný doklad firmy.
Neplatenie odvodov zamestnávatela nemá vplyv na výplatu nemocenského zamestnanca. Treba si však preveriť v sociálnej a zdravotnej poisťovni, či je zamestnanec riadne prihlasený (či ho náhodou neprihlásili ako dohodára, vtedy by nárok na nemocenské nemal)
Neplatenie odvodov zamestnávatela nemá vplyv na výplatu nemocenského zamestnanca. Treba si však preveriť v sociálnej a zdravotnej poisťovni, či je zamestnanec riadne prihlasený (či ho náhodou neprihlásili ako dohodára, vtedy by nárok na nemocenské nemal)
doktor01
13.05.10,13:23
Súhlasím, že výplatná páska nie je dokladom o výplate mzdy. Osobne by som zvážil, či budem vykonávať prácu bez vyplatenia mzdy. Podľa môjho názoru je zjavné, že k vyplateniu mzdy zrejme ani nedôjde. Nakoniec zamestnávateľ sa neunúval vyplatiť aspoň časť mzdy.
mzdarka renca
13.05.10,13:31
ešte doplním, ak už 4 mesiac nedostal vyplatenú mzdu, tak by som mu doporučila okamžite rozviazať PP v zmysle § 69 odst. 2 ZP, kde mu ešte patria 2 priemerné mesačné platy, kuk § 69 odst. 4.
§ 69
(1) Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu,
b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,
c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
(2) Mladistvý zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj vtedy, ak nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojej morálky.
(3) Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
(4) Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
§ 69
(1) Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu,
b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,
c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.
(2) Mladistvý zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj vtedy, ak nemôže vykonávať prácu bez ohrozenia svojej morálky.
(3) Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
(4) Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
misoft
13.05.10,13:55
a doplnil by som rencu: podať trestné oznámenie na podnikateľa zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a náležitej odmeny (ak má peniaze na účte, ale nevypláca).
Niečo o tomto: http://kariera.zoznam.sk/sk/cl/100322/494293/Nevyplatenie-mzdy-zamestnavatelom-a-pravomoci-zamestnanca
A ešte nejaké komentáre okolo toho:
Podľa § 214 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. (http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4778630&FragmentId2=4778630) Trestný zákon v znení účinnom od 1. 6. 2007 sa trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného dopustí ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby. Podstatným znakom spáchania tohto trestného činu teda je, že zamestnávateľ nevyplatil mzdu zamestnancovi v deň splatnosti mzdy, hoci mal peniaze na účte a tieto peniaze nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti firmy. Nevyhnutnou potrebou je napr. použitie finančných prostriedkov na úkor výplaty miezd na zaplatenie energií, aby nebol ohrozený chod firmy, nevznikol výpadok v podnikateľskej činnosti. Je pochybné chápať ako životne nevyhnutný výdavok zamestnávateľa zaplatenie kancelárskych potrieb – pri posudzovaní nevyhnutnosti určitej úhrady treba postupovať individuálne a s prihliadnutím na predmet činnosti, ktorý právnická osoba vykonáva. V zásade bude trestným aj len čiastočné nevyplatenie mzdy zamestnancovi, ak sa naplnia ostatné znaky tohto trestného činu. Trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Trestného zákona (http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4779266&FragmentId2=4779266) spácha ten, kto v malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie. Skrátením dane a poistného na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti je také konanie páchateľa, ktoré spočíva v úmyselnom vytváraní podmienok, ktorými páchateľ dosiahne, že mu príslušný štátny orgán, resp. orgán obce (správca dane) daň vôbec neurčí (nevyrubí), alebo dosiahne, že daň správcovi dane alebo poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti verejnoprávnej inštitúcii spravujúcej toto poistné vôbec nezaplatí, alebo zaplatí v nižšej než zákonom určenej výške. Skrátenie dane je špecifickou formou podvodného konania. Skrátením však nie je ich samotné neodvedenie alebo nezaplatenie už vyrubenej dane alebo poistného, ktoré je trestné podľa § 277 Trestného zákona (http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4779274&FragmentId2=4779281). Neodvedením dane a poistného sa rozumie zadržanie splatnej dane alebo splatného poistného (vrátane preddavkov) už ich platcom zrazených alebo vybratých na podklade zákona a ich neodvedenie určenému príjemcovi (daňovému úradu, obci, verejnoprávnej inštitúcii – Sociálnej alebo zdravotnej poisťovni), koho príjmom daň alebo poistné je, resp. ktorý ich spravuje; v tomto prípade by sa podnikateľ dopustil tohto trestného činu. Tu dávame do pozornosti aj ustanovenie § 86 písm. c) a d) Trestného zákona (http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4777509&FragmentId2=4777510), ktoré umožňuje zánik trestnosti týchto trestných činov, konkrétne ak ide o trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného a trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splní najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu, tak trestnosť tohto konania štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorá je zamestnávateľom, zaniká a ak ide o trestný čin neodvedenia dane a poistného, tak trestnosť tohto konania takisto zaniká, splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli zaplatené dodatočne, najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami. Upozorňujeme na zákon č. 7/2005 Z. z. (http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=29953) o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1. 5. 2007, z ktorého vyplýva, že dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie (§ 4 ods. 1 (http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4704876&FragmentId2=4704876)). Ak je dlžník povinný účtovať podľa osobitného predpisu, je povinný sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie, ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas zistiť prípadnú hrozbu úpadku a prijať opatrenia, ktoré hroziaci úpadok odvrátia (§ 4 ods. 2 (http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4704877&FragmentId2=4704877)). Následne podľa § 11 ods. 2 (http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4704918&FragmentId2=4704918) dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Ak osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka poruší povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla, ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou (§ 11 ods. 4 (http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4704920&FragmentId2=4704920)).
Niečo o tomto: http://kariera.zoznam.sk/sk/cl/100322/494293/Nevyplatenie-mzdy-zamestnavatelom-a-pravomoci-zamestnanca
A ešte nejaké komentáre okolo toho:
Podľa § 214 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. (http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4778630&FragmentId2=4778630) Trestný zákon v znení účinnom od 1. 6. 2007 sa trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného dopustí ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby. Podstatným znakom spáchania tohto trestného činu teda je, že zamestnávateľ nevyplatil mzdu zamestnancovi v deň splatnosti mzdy, hoci mal peniaze na účte a tieto peniaze nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti firmy. Nevyhnutnou potrebou je napr. použitie finančných prostriedkov na úkor výplaty miezd na zaplatenie energií, aby nebol ohrozený chod firmy, nevznikol výpadok v podnikateľskej činnosti. Je pochybné chápať ako životne nevyhnutný výdavok zamestnávateľa zaplatenie kancelárskych potrieb – pri posudzovaní nevyhnutnosti určitej úhrady treba postupovať individuálne a s prihliadnutím na predmet činnosti, ktorý právnická osoba vykonáva. V zásade bude trestným aj len čiastočné nevyplatenie mzdy zamestnancovi, ak sa naplnia ostatné znaky tohto trestného činu. Trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1 Trestného zákona (http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4779266&FragmentId2=4779266) spácha ten, kto v malom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie. Skrátením dane a poistného na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti je také konanie páchateľa, ktoré spočíva v úmyselnom vytváraní podmienok, ktorými páchateľ dosiahne, že mu príslušný štátny orgán, resp. orgán obce (správca dane) daň vôbec neurčí (nevyrubí), alebo dosiahne, že daň správcovi dane alebo poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti verejnoprávnej inštitúcii spravujúcej toto poistné vôbec nezaplatí, alebo zaplatí v nižšej než zákonom určenej výške. Skrátenie dane je špecifickou formou podvodného konania. Skrátením však nie je ich samotné neodvedenie alebo nezaplatenie už vyrubenej dane alebo poistného, ktoré je trestné podľa § 277 Trestného zákona (http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4779274&FragmentId2=4779281). Neodvedením dane a poistného sa rozumie zadržanie splatnej dane alebo splatného poistného (vrátane preddavkov) už ich platcom zrazených alebo vybratých na podklade zákona a ich neodvedenie určenému príjemcovi (daňovému úradu, obci, verejnoprávnej inštitúcii – Sociálnej alebo zdravotnej poisťovni), koho príjmom daň alebo poistné je, resp. ktorý ich spravuje; v tomto prípade by sa podnikateľ dopustil tohto trestného činu. Tu dávame do pozornosti aj ustanovenie § 86 písm. c) a d) Trestného zákona (http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4777509&FragmentId2=4777510), ktoré umožňuje zánik trestnosti týchto trestných činov, konkrétne ak ide o trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného a trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splní najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu, tak trestnosť tohto konania štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorá je zamestnávateľom, zaniká a ak ide o trestný čin neodvedenia dane a poistného, tak trestnosť tohto konania takisto zaniká, splatná daň a jej príslušenstvo alebo poistné boli zaplatené dodatočne, najneskôr v nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol oboznámiť s jeho výsledkami. Upozorňujeme na zákon č. 7/2005 Z. z. (http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=29953) o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1. 5. 2007, z ktorého vyplýva, že dlžník je povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie (§ 4 ods. 1 (http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4704876&FragmentId2=4704876)). Ak je dlžník povinný účtovať podľa osobitného predpisu, je povinný sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie, ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas zistiť prípadnú hrozbu úpadku a prijať opatrenia, ktoré hroziaci úpadok odvrátia (§ 4 ods. 2 (http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4704877&FragmentId2=4704877)). Následne podľa § 11 ods. 2 (http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4704918&FragmentId2=4704918) dlžník v úpadku je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Ak osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka poruší povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla, ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou (§ 11 ods. 4 (http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=%7E/Main/TArticles.ascx&phContent=%7E/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4704920&FragmentId2=4704920)).
Miichaela
13.05.10,14:14
Ja s Vami všetkými súhlasím, ale svokor je vo veku, kedy sa bojí, že ho už nikto nazamestná. Ale pracovať bez mzdy sa proste nedá. No ja mu stále vravím, nech odtiaľ hneď odíde, a nech to rieši cez IP, trestné oznámenie a pod. Vytlačím mu Vaše príspevky, hádam sa spamätá.
veronikasad
14.05.10,06:35
Ja s Vami všetkými súhlasím, ale svokor je vo veku, kedy sa bojí, že ho už nikto nazamestná. Ale pracovať bez mzdy sa proste nedá. No ja mu stále vravím, nech odtiaľ hneď odíde, a nech to rieši cez IP, trestné oznámenie a pod. Vytlačím mu Vaše príspevky, hádam sa spamätá.
Michaela, treba dať podnet na Inšpekciu práce na nevyplácanie mzdy, príp. uplatniť si nárok na mzdu súdnou cestou.
Chápem aj tvojho svokra, ak nemá šancu nájsť si iné zamestnanie, nenúťte ho, aby skončil pracovný pomer. Ak zostane doma (bez práce a tiež bez peňazí), bude na tom psychicky určite horšie ako teraz.
Michaela, treba dať podnet na Inšpekciu práce na nevyplácanie mzdy, príp. uplatniť si nárok na mzdu súdnou cestou.
Chápem aj tvojho svokra, ak nemá šancu nájsť si iné zamestnanie, nenúťte ho, aby skončil pracovný pomer. Ak zostane doma (bez práce a tiež bez peňazí), bude na tom psychicky určite horšie ako teraz.