1 až 4 dnI
5 a viac dnÍ

prečo neviem :)

Dosť sme o tom diskutovali v robote a výsledok je ten, že 2,3,4 - sú jediné číslovky končiace samohláskou, ale napr. čo v slove 22 dní/dni...

1 až 4 dnI
5 a viac dnÍ

prečo neviem :)

ale aj - po uplynutí štyroch dnííí ;)
takže od skloňovania to závisí... teoreticky je to vzor stroj, (ale od skloňovacieho vzoru sú odchýlky, žiaľ, nemám pri sebe príručku, snád podľa nej to niekto doplní...)

ešte ma napadlo, že aj pri skloňovaní čísloviek je to rozdelené na:
1
2,3,4
5 až 99

My mame kolegynu cudzinku, a dosla za nami so zaujimavou otazkou, ktora bezneho Slovaka nikdy nenapadne... Prečo "e" v slove "deň" zmakčuje a v niektorych slovach nie... :D Ze ako sa ma učiť, či ma čitat slovo makko alebo tvrdo...

A vycitali sme v Slovenskom pravopise ze zmakcovanie spoluhlasok sa neriadi nijakym pravidlom a vyplynulo iba z toho co je zauživane.

Takze myslim ze aj vas "problem" je ciste bez pravidla.

Nemusi byť na všetko pravidlo, zákon, či smernica .

Čitanie porady Vám trochu zdeformovalo myslenie ...

e- zmäkčuje :de,te.ne.le, i-zmäkčuje: di,ti,ni,li

Slovenčina má veľké zákutia:D

e- zmäkčuje :de,te.ne.le, i-zmäkčuje: di,ti,ni,li

ale nie vo vsetkych slovach, o to ide:D

Denisa sa cita tvrdo... aj Derick :D

V tom je slovenčina úžasná...ale ten Martin, je predsa hovorovo Martyn, na rozdiel od Čechov, kde je Martin.

ale aj - po uplynutí štyroch dnííí ;)
takže od skloňovania to závisí... teoreticky je to vzor stroj, (ale od skloňovacieho vzoru sú odchýlky, žiaľ, nemám pri sebe príručku, snád podľa nej to niekto doplní...)

ešte ma napadlo, že aj pri skloňovaní čísloviek je to rozdelené na:
1
2,3,4
5 až 99

Súhlasím 2,3,4-dni, 5 a viac dní, neskloňujeme podľa vzoru stroj - tam sú stroje, čo keby podľa kosť - ale to je ženského rodu... No mám nad čím rozmýšľať do rána:rolleyes:

V tom je slovenčina úžasná...ale ten Martin, je predsa hovorovo Martyn, na rozdiel od Čechov, kde je Martin.

Ved to. ze je pravidlo zmakcovania, ale uz neni pravidlo ze kedy to plati :D je to tak 50:50.

Cudzincovi uciacemu sa slovencinu nevysvetlis ;)

Aj tak je slovencina krasna :---

Laco 1:1:D

Laco 1:1:D

Čo "1:1" ?

My hráme spolu o niečo ?

ale nie vo vsetkych slovach, o to ide:D

Denisa sa cita tvrdo... aj Derick :D No pri menách a mestách

Určite... síce aj debil sa číta tvrdo, tak ja už neviem...:D A prišla som na to, že slovo deň sa neskloňuje podľa žiadneho vzoru:)

Čo "1:1" ?

My hráme spolu o niečo ?
Poznáš rýchlo aké dáš, také vráť:rolleyes::rolleyes::rolleyes: ale nerozlišuješ....len zas svojeeeeeee:):D si hudieš:)

No pri menách a mestách

Určite... síce aj debil sa číta tvrdo, tak ja už neviem...:D A prišla som na to, že slovo deň sa neskloňuje podľa žiadneho vzoru:)

Tak treba urýchlene dať podnet na SAV jezykovedný ustav !

Aby pracovnici, čo tam sedia , nebrali svoje výplaty , len za dochadzku do zamestnania.:D

No pri menách a mestách

Určite... síce aj debil sa číta tvrdo, tak ja už neviem...:D A prišla som na to, že slovo deň sa neskloňuje podľa žiadneho vzoru:)

neni to obmedzene na mena a mesta... napriklad to nemusi byt na zaciatku slova... ani "matematika" sa necita s makkymi "T". :D

Deň je vzor stroj, ale v niektorych padoch su odlisnosti a dvojtvary. To su vynimky.

ale nie vo vsetkych slovach, o to ide:D

Denisa sa cita tvrdo... aj Derick :D

Aj Martin :D:D:D

Našla som toto, ale neživotné, mužského rodu slovo DEŇ, veru neviem...
Podstatné mená sú slovné druhy, ktoré pomenúvajú osoby, zvieratá, veci, vlastnosti, deje a stavy.

Rozdelenie:

A. Konkrétne, hmotné.Sú to názvy osôb, zvierat a vecí ( matka, Eva, programátor, pes,
kružnica, strom, vzduch, Slnko, tabuľa ).
Abstraktné, nehmotné. Sú to názvy vlastností, dejov a stavov ( čestnosť, zloba, láska,
beh, uvažovanie, zdravie ).

B. Všeobecné. Sú to podstatné mená, ktoré pomenúvajú predmet toho istého druhu ( úľ,
futbalista, speváčka, časopis, milosť, stroj, mačka, štát, pokoj ).
Vlastné. Sú to podstatné mená, ktoré pomenúvajú určitý a jedinečný predmet. Píšu sa
s veľkým začiatočným písmenom ( Ronaldo, Shakira, Anna, Váh,
Slovensko, Madunice, Bravo, Mica, Zem, Compaq ).

C. Podstatné mená mužského rodu sa delia na životné a neživotné.

Gramatické kategórie:

Rod ( mužský, ženský, stredný )


Číslo ( jednotné – singulár,Sg., množné – plurál, Pl. )


Pád ( nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál )


Vzory:

Pozor! Vzor nie je gramatická kategória. Je pomôckou na to, aby sme vedeli všetky podstatné mená správne ohýbať a písať.
Podstatné mená majú 12 vzorov. Pre mužský rod chlap, hrdina, dub, stroj. Pre ženský rod žena, ulica, dlaň, kosť. Pre stredný rok mesto, srdce, dievča, vysvedčenie.

Podľa vzoru chlap sa skloňujú životné podstatné mená mužského rodu:
a) zakončené v nominatíve singuláru na spoluhlásku ( brat, stolár, Štúr, vedec, Jozef, Slovák, poslucháč )
b) zakončené na samohlásku –o vo všeobecných podstatných menách a na –o vo vlastných rodných menách ( dedo, ujo, Jano, Fero, Paľko )
c) zvieracie podstatné mená mužského rodu, ale len v singulári ( sokol, medveď, pes, vrabec )

Podľa vzoru hrdina sa skloňujú životné podstatné mená mužského rodu:
a) zakončené na –a ( vládca, starosta, kolega, bača, Chalupka, Neruda, Gejza )
b) priezviská Slovákov zakončené na –o ( Krasko, Botto, Vančo, Stanko )
Pozor! Prevzaté cudzie slová zakončené na –ta, -ista, -ita sa skloňujú podľa vzoru hrdina, ale v nominatíve plurálu sú zakončené na –i ( poeta-poeti, futbalista-futbalisti, klavirista-klaviristi ).

Podľa vzoru dub sa skloňujú neživotné podstatné mená mužského rodu:
a) zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku ( potok, život, hrad, strom, motúz, Zvolen, utorok )
b) zvieracie podstatné mená zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku, ale len v pluráli ( slony, sokoly, hady, kamzíky, supy )
Pozor! Tie psy, vlky, vtáky, býky skloňujeme podľa vzoru dub. Tí psi, vlci, vtáci, býci podľa vzoru chlap.

Podľa vzoru stroj sa skloňujú neživotné podstatné mená mužského rodu:
a) zakončené na mäkkú spoluhlásku ( dážď, kôš, máj, kameň )
b) zvieracie podstatné mená zakončené na mäkkú spoluhlásku, ale len v pluráli ( medvede, kone, mravce, komáre )
Pozor! Neživotné podstatné mená mužského rodu zakončené na –r, -l sa skloňujú buď podľa vzoru dub, buď podľa vzoru stroj.



Podľa vzoru žena sa skloňujú podstatné mená ženského rodu zakončené na –a, pred ktorým je tvrdá alebo obojaká spoluhláska ( sloboda, ryba, sestra, lipa, slama Anna, Európa, ale aj Kórea, Lea ).

Podľa vzoru ulica sa skloňujú podstatné mená ženského rodu: a) zakončené na –a, pred ktorým je mäkká spoluhláska ( ríša, lavica, baňa, Naďa, Prievidza, Venuša, knižnica )
b) prevzaté mená zakončené na –ia, -ya ( demokracia, akcia, Mária, Líbya )

Podľa voru dlaň sa skloňujú podstatné mená ženského rodu zakončené na spoluhlásku a v nominatíve plurálu majú koncovku –e ( pec, báseň, nádej, zem, haluz, diaľ, oceľ, hruď, päsť, niť, tvár, myseľ, Viedeň )

Podľa vzoru kosť sa skloňujú podstatné mená ženského rodu zakončené na spoluhlásku a v nominatíve plurálu majú koncovku –i ( moc, cirkev, krv, hus, zver, vlasť, povesť, vec, zmes, step, obuv, Budapešť, meď, myš, voš )

Podľa vzoru mesto sa skloňujú podstatné mená stredného rodu: a) zakončené na –o ( divadlo, nekonečno, zrno, zrnko, blato, mlieko, Slovensko, Rusko, Štúrovo )
b) prevzaté slová zakončené na –um, -ium, -eum, - io, -eo, -ao ( múzeum, gymnázium, Borneo, kakao )

Podľa vzoru srdce sa skloňujú podstatné mená stredného rodu zakončené na –e ( more, plece, pole, oje, líce )

Podľa vzoru dievča sa skloňujú podstatné mená stredného rodu zakončené na –a, -ä ( dieťa, chlapča, žieňa, teľa, pánča, vtáča, mača, medvieďa, chlápä, bábä, holúbä, žriebä )

Podľa vzoru vysvedčenie sa skloňujú podstatné mená stredného rodu zakončené na –ie ( prútie, lístie, obilie, písanie, hnutie, skákanie, behanie, myslenie, výročie, súhvezdie, Záhorie, Pohronie, úpätie, podhradie )
chlap, hrdina, dub, stroj, žena, ulica, dlaň, kosť, mesto, srdce, vysvedčenie, dievča, kuli, gazdiná

Aj Martin :D:D:D
V tom je slovenčina úžasná...ale ten Martin, je predsa hovorovo Martyn, na rozdiel od Čechov, kde je Martin./prisp.10/

No to by tu chcelo učiteľa SJ. Ten by nám to vysvetlil.

mimotemy, že by sme prešli na matiku????:D

No to by tu chcelo učiteľa SJ. Ten by nám to vysvetlil.

ja viem vysvetliť HOCIČO , len niektorí neskumajú ČO hovorím. :mee:

Odporujúce tvrdenia. Vysvetliť= asi pravda, neskúmať=overovať. Nechápem:confused:

ja viem vysvetliť HOCIČO , len niektorí neskumajú ČO hovorím. :mee:

Úžasné! A majú dôvod? Ak vedia prečítať, čo vysvetľuješ?

Dosť sme o tom diskutovali v robote a výsledok je ten, že 2,3,4 - sú jediné číslovky končiace samohláskou, ale napr. čo v slove 22 dní/dni...

Čo to je za firma? Priberajú? ;)

V tom je slovenčina úžasná...ale ten Martin, je predsa hovorovo Martyn, na rozdiel od Čechov, kde je Martin./prisp.10/

To nie je úžasnosť, ale prispôsobivosť slovenčiny cudzím jazykovým pravidlám. V slovách, ktoré sú prevzaté z iných jazykov, sa jednoducho naše pravidlá neuplatňujú. Teda v slovách Martin a matematika "i" nezmäkčuje, lebo napr. aj v angličtine sa to vyslovuje tvrdo.

Ako je to so slovom "deň" netuším :D

Ako je to so slovom "deň" netuším :D

Teda tuším ako, len neviem prečo:
- pri počte 1 až 4 sa používa nominatív: štyri čo? štyri dni!
- pri počte 5 a viac sa používa genitív: päť čoho? päť dní!

Čo to je za firma? Priberajú? ;)

Viem, že mnohí sa pousmejú. V prvom momente som sa zasmiala aj ja hoci mi písomnosť šef vrátil na prepísanie. Na mojú otázku, že podľa čoho to tak je, však odpovedal:"tak sme sa to učili v škole". Nie som a nepovažujem sa za človeka, ktorý ovladá pravidla pravopisu. Mojím najväčšim problémom sú práve dĺžne. Od vtedy som oslovila aj pár slovenčinárov - učiteľov, ale vysvetlenie "prečo?" nemám. Asi ozaj oslovím aj jazykovedné okienko SRo. mimotemy Ide tu o dovolenkové dni. 2,3,4 - málo dni, čiže "i" :) , 5 môžeme nahradiť slovkom "pracovný týždeň":):D:D a je po probléme.:D:D:D

Priznám sa, že takúto odozvu som nečakala.

1 až 4 dnI
5 a viac dnÍ

prečo neviem :)
tie dva, tie tri, tie štyri, ale tých päť

Slovo deň sa podľa zakončenia na mäkkú spoluhlásku skloňuje podľa vzoru stroj, no v nominatíve, genitíve a akuzatíve množného čísla má nepravidelné tvary, to znamená, že priberá pádové prípony odlišné od vzoru stroj. V jednotlivých pádoch má tieto tvary: deň – bez dňa – ku dňu – deň – po dni (ale vo dne) – s dňom; dni – bez dní – ku dňom – dni – po dňoch – s dňami.

Viem, že mnohí sa pousmejú. V prvom momente som sa zasmiala aj ja hoci mi písomnosť šef vrátil na prepísanie. Na mojú otázku, že podľa čoho to tak je, však odpovedal:"tak sme sa to učili v škole". Nie som a nepovažujem sa za človeka, ktorý ovladá pravidla pravopisu. Mojím najväčšim problémom sú práve dĺžne. Od vtedy som oslovila aj pár slovenčinárov - učiteľov, ale vysvetlenie "prečo?" nemám. Asi ozaj oslovím aj jazykovedné okienko SRo. mimotemy Ide tu o dovolenkové dni. 2,3,4 - málo dni, čiže "i" :) , 5 môžeme nahradiť slovkom "pracovný týždeň":):D:D a je po probléme.:D:D:D

Priznám sa, že takúto odozvu som nečakala.

:D:D Podĺa tejto logiky musí existovať aj slovné spojenie : " f práci " a vyhľadávať ho budeme určite pod "f" . :D:D:D

Laco, ty vieš hocičo. Nieje to náhodou tým 80 cm káblom?

Laco, ty vieš hocičo. Nieje to náhodou tým 80 cm káblom?

Ja som tým 80 cm káblom nevyfasoval NIKDY :cool:

ale za to spomienkou na tieto vyučovacie metody som NAS.AL veĺa ĺudí čitajúcich poradu.

penili ako besní ..:D

Vieš o čo si prišiel?

Vieš o čo si prišiel?

Viem, lebo moj otec ma " rezal " vždy ako hada , :D

aspoń 1x týždenne

a ako vidíš NEPOMOHLO .:mee:

:mee:

Slovo deň sa podľa zakončenia na mäkkú spoluhlásku skloňuje podľa vzoru stroj, no v nominatíve, genitíve a akuzatíve množného čísla má nepravidelné tvary, to znamená, že priberá pádové prípony odlišné od vzoru stroj. V jednotlivých pádoch má tieto tvary: deň – bez dňa – ku dňu – deň – po dni (ale vo dne) – s dňom; dni – bez dní – ku dňom – dni – po dňoch – s dňami.

No je to naozaj komplikované.
Nie je deň ako deň
1. deň=24 hodín
2. deň, keď je svetlo; nie noc

A ten 6.pád singuláru Vo dne= cez deň, nie v noci
V dni (trochu nezvyčajné, ale ale hovorovo asi prípustné), ale neviem prečo sa používa spojenie napr. V deň pracovného pokoja.

A ešte aj prečo sa píše vo dne a nie v dne? Asi aby sa to neplietlo so slovom dno?:eek:

Nie je nad pravidlá a ich striktné dodržovanie.

prším:eek:
snež!:rolleyes:
atď

No je to naozaj komplikované.




prším:eek:
snež!:rolleyes:
atď

Pršať / snežiť - pre člováka nerealizovateľné.
Ale daj :
2. os. j. č. rozkazovací spôsob od "rásť" - to predsa vie každý (mladý):D .

Našla som toto, ale neživotné, mužského rodu slovo DEŇ, veru neviem...
Podstatné mená sú slovné druhy, ktoré pomenúvajú osoby, zvieratá, veci, vlastnosti, deje a stavy.

Rozdelenie:



Podľa vzoru kosť sa skloňujú podstatné mená ženského rodu zakončené na spoluhlásku a v nominatíve plurálu majú koncovku –i ( moc, cirkev, krv, hus, zver, vlasť, povesť, vec, zmes, step, obuv, Budapešť, meď, myš, voš )

Podľa vzoru mesto sa skloňujú podstatné mená stredného rodu: a) zakončené na –o ( divadlo, nekonečno, zrno, zrnko, blato, mlieko, Slovensko, Rusko, Štúrovo ) Miest,divadiel,nekonečien,zŕn, zrniek, blát/bliat,mliek, Sloviensk,Rúsk, Štúrôv a zase som v koncoch :eek::eek:b) prevzaté slová zakončené na –um, -ium, -eum, - io, -eo, -ao ( múzeum, gymnázium, Borneo, kakao ) Múzeí, gymnázií, Borneí, kaká* tu fakt neviem:eek:
Podľa vzoru srdce sa skloňujú podstatné mená stredného rodu zakončené na –e ( more, plece, pole, oje, líce ) sŕdc, morí, pliec, polí, ojí, líc

Podľa vzoru dievča sa skloňujú podstatné mená stredného rodu zakončené na –a, -ä ( dieťa, chlapča, žieňa, teľa, pánča, vtáča, mača, medvieďa, chlápä, bábä, holúbä, žriebä ) dievčat, dieťat ... hlavne že sa skoro výlučne používa detí
Podľa vzoru vysvedčenie sa skloňujú podstatné mená stredného rodu zakončené na –ie ( prútie, lístie, obilie, písanie, hnutie, skákanie, behanie, myslenie, výročie, súhvezdie, Záhorie, Pohronie, úpätie, podhradie )
chlap, hrdina, dub, stroj, žena, ulica, dlaň, kosť, mesto, srdce, vysvedčenie, dievča, kuli, gazdiná

Je to perfektné.:cool::)

Ale aj tak nie všetko sedí.
Napríklad slovo VIDEO sa ako skloňuje?:eek: miest - videí:eek: Akosi to nesedí.:confused:

A slovo dvere - o koľko dverí(dvier) sa jedná?:eek:

Alebo kosť - voš, kosti - vši (prečo nie voši):rolleyes:

Alebo 2 kosti - 2 zvery:rolleyes: Opravujem zver je mužského rodu ale aj ženského hromadné?:eek::eek::eek:
Cudzinci sa majú naozaj čo učiť. :confused::mee:

Krásne sú tie naše pravidlá:eek:

Slovo deň sa podľa zakončenia na mäkkú spoluhlásku skloňuje podľa vzoru stroj, no v nominatíve, genitíve a akuzatíve množného čísla má nepravidelné tvary, to znamená, že priberá pádové prípony odlišné od vzoru stroj. V jednotlivých pádoch má tieto tvary: deň – bez dňa – ku dňu – deň – po dni (ale vo dne) – s dňom; dni – bez dní – ku dňom – dni – po dňoch – s dňami.

Toto som vedel už keď som mal 7-8 rokov :)

Toto som vedel už keď som mal 7-8 rokov :)

To je pekné, ale všetky pády sa vzťahujú aj na noc okrem toho 6. pádu vo dne. Alebo sa mýlim?

Keď poviem vo dne je to aj o 01:00:00? Teda hodinu po polnoci?:eek:

Toto som vedel už keď som mal 7-8 rokov :)

mimotemyTo je super, že si to vedel , keď si mal 7 - 8 rokov. Ale niekedy sa stane, že určité vedomosti môžme zabudnúť.

No neviem, či tam nemám chybu, ale už mi z toho asi šibe.:confused::---:eek:
ten zver: (hrubý človek, vrah, ...)
singulár plurál
1.zver zvery
2.zvera zverov
3.zverovi zverom
4.zvera zverovzvery
5.zver zvery
6.zverovi zveroch
7.zverom zverami

tá zver: (lovná zver)

1.zver
2.zveri
3.zveri
4.zver
5.zver
6.zveri
7.zverou

Slovo zver je ženského rodu a skloňuje sa podľa vzoru kosť.

No neviem, či tam nemám chybu, ale už mi z toho asi šibe.:confused::---:eek:
ten zver:
singulár plurál
1.zver zvery
2.zvera zverov
3.zverovi zverom
4.zvera zverov
5.zver zvery
6.zverovi zveroch
7.zverom zverami

tá zver:

1.zver
2.zveri
3.zveri
4.zver
5.zver
6.zveri
7.zverou


Slovo zver je ženského rodu a skloňuje sa podľa vzoru kosť.

Súhlasím.

A aj tak sa mi nepáčilo :

2.zvera zverov
4.zvera zverov

A páči sa mi Olomouc - sl. ten / česky ta

Slovo zver je ženského rodu a skloňuje sa podľa vzoru kosť.

Celkom nesúhlasím.
Ak na niekoho(nejakého vraha) poviem, že je zver, tak to asi mužský rod. V slove kosť sa nikde nevyskytuje "y""i" ale v slove zver sa môžu vyskytovať obidve. Zadajte si do googla obidva tvary.( je to podobne ako psy-psi, vlky-vlci ...)

z vikipédie



Zver alebo zverina môže byť:

voľne v prírode žijúce zvieratá (http://www.porada.sk/wiki/Zviera)
lovná zver (http://www.porada.sk/index.php?title=Lovn%C3%A1_zver&action=edit&redlink=1)
Zver môže byť:

väčšie (najmä dravé) zviera
surovec, hrubý človek; surovci, hrubí ľudia
Zverina (rapper)

Slovo zver je ženského rodu a skloňuje sa podľa vzoru kosť.

To nie je isté.
jedna kosť - jedna zver:eek:
dve kosti - dve zveri :eek::eek::eek:

Už ani neviem o čo ide.

Celkom nesúhlasím.
Ak na niekoho(nejakého vraha) poviem, že je zver, tak to asi mužský rod. V slove kosť sa nikde nevyskytuje "i" ale v slove zver sa môžu vyskytovať obidve. Zadajte si do googla obidva tvary.( je to podobne ako psy-psi, vlky-vlci ...)

z vikipédie


V gramatickom tvare slova kosť sa vyskytuje i. Kosť - kosti

V gramatickom tvare slova kosť sa vyskytuje i. Kosť - kosti

Ale asi nebudeš vedieť vyskloňovať "zver" v obidvoch číslach, jednotnom aj množnom?

Často počúvam v správach, že niektorí sa správajú "ako divé zvery".
Nemalo by byť podľa vzoru kosť "ako divé zveri"?:eek:
Už tuším, že povieš, že takýto tvar nie je spisovný. Alebo je archaický. Aj to je "riešenie". Strčiť hlavu do piesku.

Ale asi nebudeš vedieť vyskloňovať "zver" v obidvoch číslach, jednotnom aj množnom?

Singulár (j.č.)
Nominatív (kto? čo?) zver
Genitív (z koho? z čoho?) zveri
Datív (komu? čomu?) zveri
Akuzatív (vidím koho? čo?) zver
Lokál (o kom? o čom?) zveri
Inštrumentál (s kým? čím?) zverou

Plurál (mn. č.)
zveri
zverí
zveriam
zveri
zveriach
zverami

A čo povieš na toto? Ľudia, ktorí píšu alebo vydávajú knihy neovládajú slovenčinu?

Ľuďom, ktorým sa páčila kniha Harry Potter - Fantastické zvery a ich výskyt, sa páčili aj tieto knihy:

A ešte ďalšia, aby sa nepovedalo.

Zúrivé zvery, Príšerná veda, Knihy pre deti a mládež, Knihy v ...

Singulár (j.č.)
Nominatív (kto? čo?) zver
Genitív (z koho? z čoho?) zveri
Datív (komu? čomu?) zveri
Akuzatív (vidím koho? čo?) zver
Lokál (o kom? o čom?) zveri
Inštrumentál (s kým? čím?) zverou

Plurál (mn. č.)
zveri
zverí
zveriam
zveri
zveriach
zverami

No keď sa povie jelenia zver znamená to že ide o jedného jeleňa alebo o všetkých?:eek:

Aký je rozdiel, keď sa povie v 6.páde o zveri a o zveriach? Alebo v 7.páde so zverou a so zverami?

Zver, -i (zverina) = v prírode voľne žijúce zvieratá. Ide o podstatné meno s hromadným významom. Dá sa gramaticky utvoriť množné číslo, ale sa nepoužíva. Príklad: divá zver.

Zver, -a, = väčšie dravé zviera. Množné číslo = zvery. Príklad: ranený zver, krvilačný zver. Prenosne= surový človek, surovec.

No neviem, či tam nemám chybu, ale už mi z toho asi šibe.:confused::---:eek:
ten zver: (hrubý človek, vrah, ...)
singulár plurál
1.zver zvery
2.zvera zverov
3.zverovi zverom
4.zvera zverovzvery
5.zver zvery
6.zverovi zveroch
7.zverom zverami

tá zver: (lovná zver)

1.zver
2.zveri
3.zveri
4.zver
5.zver
6.zveri
7.zverou




Singulár (j.č.)
zver (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zver)
zvera (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zvera)
zveru (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zveru)
zver (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zver)
zvere (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zvere)
zverom (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zverom)




Plurál (mn. č.)
zvery (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zvery)
zverov (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zverov)
zverom (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zverom)
zvery (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zvery)
zveroch (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zveroch)
zvermi (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zvermi)

Zver, -i (zverina) = v prírode voľne žijúce zvieratá. Ide o podstatné meno s hromadným významom. Dá sa gramaticky utvoriť množné číslo, ale sa nepoužíva. Príklad: divá zver.

Zver, -a, = väčšie dravé zviera. Množné číslo = zvery. Príklad: ranený zver, krvilačný zver. Prenosne= surový človek, surovec.

Veď presne to isté som hovoril už na začiatku.;) príspevky 42 a 46

Singulár (j.č.)


zver (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zver)
zvera (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zvera)
zveru (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zveru)
zver (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zver)
zvere (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zvere)
zverom (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zverom)





Plurál (mn. č.)


zvery (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zvery)
zverov (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zverov)
zverom (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zverom)
zvery (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zvery)
zveroch (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zveroch)
zvermi (http://www.cudzieslova.sk/hladanie/zvermi)

Môže byť aj tak. Ten singulár som tvoril podľa človeka-zvera. Neviem, či aj tu je možný dvojtvar.

Napríklad v slove kôň sa používa tvar koňovi (nemalo by byť potom podľa vzoru stroj koňu?):eek::eek::eek:
Ale aj kôň aj zver je životné.:confused: Tak ako?

No neviem, či tam nemám chybu, ale už mi z toho asi šibe.:confused::---:eek:
ten zver: (hrubý človek, vrah, ...)
singulár plurál
1.zver zvery
2.zvera zverov
3.zverovi zverom
4.zvera zverovzvery
5.zver zvery
6.zverovi zveroch
7.zverom zverami

tá zver: (lovná zver)

1.zver
2.zveri
3.zveri
4.zver
5.zver
6.zveri
7.zverou

mimotemyS objasnením slova zver po úprave príspevku súhlasím, ale je tu chyba v skloňovaní.

mimotemyS objasnením slova zver po úprave príspevku súhlasím, ale je tu chyba v skloňovaní.
S tým súhlasím aj ja. Napísal som to aj navrchu, že je tam možno aj chyba.
Aspoň sme si to vyjasnili. Teda zver je aj mužského a aj ženského rodu. To skloňovanie bolo iba na znázornenie, o čo ide.

Myslím, že takých slov je aj viac, len mi teraz nič nepríde na myseľ.

mimotemyS objasnením slova zver po úprave príspevku súhlasím, ale je tu chyba v skloňovaní.


Predsa mi to ešte nedá
zver je predsa životné podstatné meno podobne ako kôň, bocian, ...
Teda keď je 3.pád koňovi, bocianovi, prečo nie zverovi?:eek::eek::eek:

Singulár (j.č.)
Nominatív (kto? čo?) zver
Genitív (z koho? z čoho?) zveri
Datív (komu? čomu?) zveri
Akuzatív (vidím koho? čo?) zver
Lokál (o kom? o čom?) zveri
Inštrumentál (s kým? čím?) zverou

Plurál (mn. č.)
zveri
zverí
zveriam
zveri
zveriach
zverami

mimotemy

Doplním :

8. Buzeratív (koho? ako? ) zvera zversky:D = na hrubé vrece - hrubú záplatu.

Môže byť aj tak. Ten singulár som tvoril podľa človeka-zvera. Neviem, či aj tu je možný dvojtvar.

Napríklad v slove kôň sa používa tvar koňovi (nemalo by byť potom podľa vzoru stroj koňu?):eek::eek::eek:
Ale aj kôň aj zver je životné.:confused: Tak ako?

Normálne je kôň / koňovi
slangovo koňo / koňu .

Normálne je kôň / koňovi
slangovo koňo / koňu .

A tebe ako?:confused:

Zamýšľali ste sa nad slovom DEDO?
v jednotnom čísle sa skloňuje podľa vzoru CHLAP a v množnom podľa vzoru HRDINA.

Nie je to celkom tak, moja bývalá svokra (slovenčinárka) mi hovorila, že vzorov je viac ako 12, ale pre zjednodušenie sa vybralo 12 vzorových vzorov (možno by sme sa viac nedokázali naučiť). Napr. aj DEDO je vzor.
Možno to tak ani nie je, ale ma to vtedy uspokojilo. Nepreverovala som to, ani vtedy a ani teraz.

Zamýšľali ste sa nad slovom DEDO?
v jednotnom čísle sa skloňuje podľa vzoru CHLAP a v množnom podľa vzoru HRDINA.

Nie je to celkom tak, moja bývalá svokra (slovenčinárka) mi hovorila, že vzorov je viac ako 12, ale pre zjednodušenie sa vybralo 12 vzorových vzorov (možno by sme sa viac nedokázali naučiť). Napr. aj DEDO je vzor.
Možno to tak ani nie je, ale ma to vtedy uspokojilo. Nepreverovala som to, ani vtedy a ani teraz.
Vitaj zo stretka.;)

Aj už spomínané slovo kôň sa v jednotnom čísle skloňuje podľa vzoru chlap a v množnom podľa vzoru stroj. A bocian v množnom podľa vzoru dub. Alebo sa mýlim?:confused::eek:

A tebe ako?:confused:

Ryba.
Ta ňe znaš ?? :D

Ryba.
Ta ňe znaš ?? :D

Niečo som začul. Vraj smrdí od hlavy.:confused: