Sú tieto dva výrazy plne zameniteľné? V médiách som si všimla takmer úplnú absenciu slovíčka "kvôli". Namiesto toho vznikajú perly typu: "Pre islandskú sopku bolo letisko pre lietadlá uzavreté", alebo "Lietadlá nelietajú pre sopku". (Prvýkrát počujem o prevážaní sopky.) Je to podľa vás v poriadku, alebo mám nesprávne vyladené uši?

Samozrejme, že nie.

Nemám darček pre teba.
1, tebe pre radosť ("cieľové" )
2, kvôli tebe (príčinné)

Ale :
Nemám darček pre teba.
Nemám pre teba darček.
Pre teba nemám darček.
Pre teba darček nemám.
/////
(Nemám teba pre darček :D )
(Nemám pre darček teba :D )
(Teba nemám pre darček :D )
(Teba pre darček nemám :D )
/////
Kto mi určí správny slovosled.
A ako to vysvetliť "inostrancom" ?????

Sú tieto dva výrazy plne zameniteľné? V médiách som si všimla takmer úplnú absenciu slovíčka "kvôli". Namiesto toho vznikajú perly typu: "Pre islandskú sopku bolo letisko pre lietadlá uzavreté", alebo "Lietadlá nelietajú pre sopku". (Prvýkrát počujem o prevážaní sopky.) Je to podľa vás v poriadku, alebo mám nesprávne vyladené uši?
Kvôli ako predložka s tretím pádom vyjadruje prospech, účel. Môže tiež vyjadrovať príslovku - po vôli.

Pre ako preložka vyjadruje predovšetkým príčinu, dôvod. V ustálených výrazoch vyjadruje aj účel alebo cieľ: poistenie pre prípad ..., tebe pre radosť.

Samozrejme, že nie.

Nemám darček pre teba.
1, tebe pre radosť ("cieľové" )
2, kvôli tebe (príčinné)

Ale :
Nemám darček pre teba.
Nemám pre teba darček.
Pre teba nemám darček.
Pre teba darček nemám.
/////
(Nemám teba pre darček :D )
(Nemám pre darček teba :D )
(Teba nemám pre darček :D )
(Teba pre darček nemám :D )
/////
Kto mi určí správny slovosled.
A ako to vysvetliť "inostrancom" ?????

V slovenčine je voľný slovosled.

Kvôli je predložka prospechová (napr. Rytier sa obetoval kvôli kráľovi. – kráľ má prospech) a po druhé je to predložka účelová (napr. Kvôli prehľadnosti poskytneme aj grafy. – naším účelom je prehľadnosť).

„Kvôli“ však NIE JE predložka príčinná, no na veľkú smolu často trýzneného jazyka slovenského je jej funkcia príčinnosti neraz mylne prisudzovaná.

Namiesto „kvôli“ má v príčinnom kontexte stáť predložka „pre“. (Teda nie Kvôli jej modrým očiam stále nespávam, ale správne: Pre jej modré oči stále nespávam. – jej modré oči sú príčinou nespavosti.)

Preto treba vždy porozmýšľať: ide o prospech, účel, a či nebodaj príčinu?

Hĺbavejšie typy iste potrápi úvaha, aký rozdiel tkvie medzi účelom a príčinou.

Odpoveď je jednoduchá: kým príčina je už existujúce východisko (modré oči – pre jej modré oči nespávam), účel je cieľ, ktorý chceme dosiahnuť .

http://www.humno.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=247:zacinam-kvolivam&catid=56:korektorka-dr-horka&Itemid=87

Kvôli je predložka prospechová (napr. Rytier sa obetoval kvôli kráľovi. – kráľ má prospech) a po druhé je to predložka účelová (napr. Kvôli prehľadnosti poskytneme aj grafy. – naším účelom je prehľadnosť).

„Kvôli“ však NIE JE predložka príčinná, no na veľkú smolu často trýzneného jazyka slovenského je jej funkcia príčinnosti neraz mylne prisudzovaná.

Namiesto „kvôli“ má v príčinnom kontexte stáť predložka „pre“. (Teda nie Kvôli jej modrým očiam stále nespávam, ale správne: Pre jej modré oči stále nespávam. – jej modré oči sú príčinou nespavosti.)

Preto treba vždy porozmýšľať: ide o prospech, účel, a či nebodaj príčinu?

Hĺbavejšie typy iste potrápi úvaha, aký rozdiel tkvie medzi účelom a príčinou.

Odpoveď je jednoduchá: kým príčina je už existujúce východisko (modré oči – pre jej modré oči nespávam), účel je cieľ, ktorý chceme dosiahnuť .

http://www.humno.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=247:zacinam-kvolivam&catid=56:korektorka-dr-horka&Itemid=87
Vidíš, toto ma nikdy nenapadlo skúmať. Kvôli skúmaniu príčiny, je pre mňa zložité pochopiť, aký to má pre mňa účel;), a čo je príčinou, že to musím skúmať. Uf, bola to drina.
Slovenčina je krásna v jej zložitosti? Asi? Asi celkom určite.:)

Sú tieto dva výrazy plne zameniteľné? V médiách som si všimla takmer úplnú absenciu slovíčka "kvôli". Namiesto toho vznikajú perly typu: "Pre islandskú sopku bolo letisko pre lietadlá uzavreté", alebo "Lietadlá nelietajú pre sopku". (Prvýkrát počujem o prevážaní sopky.) Je to podľa vás v poriadku, alebo mám nesprávne vyladené uši?


Ja zase z tvojho textu neviem odvodiť asociaciu o "prevážaní sopky" .:confused:

Kvôli je predložka prospechová (napr. Rytier sa obetoval kvôli kráľovi. – kráľ má prospech) a po druhé je to predložka účelová (napr. Kvôli prehľadnosti poskytneme aj grafy. – naším účelom je prehľadnosť).

„Kvôli“ však NIE JE predložka príčinná, no na veľkú smolu často trýzneného jazyka slovenského je jej funkcia príčinnosti neraz mylne prisudzovaná.

Namiesto „kvôli“ má v príčinnom kontexte stáť predložka „pre“. (Teda nie Kvôli jej modrým očiam stále nespávam, ale správne: Pre jej modré oči stále nespávam. – jej modré oči sú príčinou nespavosti.)

Preto treba vždy porozmýšľať: ide o prospech, účel, a či nebodaj príčinu?

Hĺbavejšie typy iste potrápi úvaha, aký rozdiel tkvie medzi účelom a príčinou.

Odpoveď je jednoduchá: kým príčina je už existujúce východisko (modré oči – pre jej modré oči nespávam), účel je cieľ, ktorý chceme dosiahnuť .

http://www.humno.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=247:zacinam-kvolivam&catid=56:korektorka-dr-horka&Itemid=87

Takéto analytické typy porada potrebuje !

vrelá vďaka zdenka 131 ! :)

Niekedy nestačí uviesť do prispevku tony tlačeného písma , :eek:

treba vysvetliť hlavne príčinne súvislosti.:cool:

Kvôli je predložka prospechová (napr. Rytier sa obetoval kvôli kráľovi. – kráľ má prospech) a po druhé je to predložka účelová (napr. Kvôli prehľadnosti poskytneme aj grafy. – naším účelom je prehľadnosť).

„Kvôli“ však NIE JE predložka príčinná, no na veľkú smolu často trýzneného jazyka slovenského je jej funkcia príčinnosti neraz mylne prisudzovaná.

Namiesto „kvôli“ má v príčinnom kontexte stáť predložka „pre“. (Teda nie Kvôli jej modrým očiam stále nespávam, ale správne: Pre jej modré oči stále nespávam. – jej modré oči sú príčinou nespavosti.)

Preto treba vždy porozmýšľať: ide o prospech, účel, a či nebodaj príčinu?

Hĺbavejšie typy iste potrápi úvaha, aký rozdiel tkvie medzi účelom a príčinou.

Odpoveď je jednoduchá: kým príčina je už existujúce východisko (modré oči – pre jej modré oči nespávam), účel je cieľ, ktorý chceme dosiahnuť .

http://www.humno.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=247:zacinam-kvolivam&catid=56:korektorka-dr-horka&Itemid=87


Takže (prehnane) kvôli svojim modrým očiam je (respektíve niektorí asi IBA pre neznášanlivosť vlákniny/alebo pre jej modré oči pijú ) veľa borievok ??? (chce mať oči modré ako borievky:) ).

:)
Ja zase z tvojho textu neviem odvodiť asociaciu o "prevážaní sopky" .:confused:
Chápem to tak, že lietadlá letia pre (koho? čo?) sopku, aby ju previezli. Ako napríklad turistov - chartrový let:)

:)
Chápem to tak, že lietadlá letia pre (koho? čo?) sopku, aby ju previezli. Ako napríklad turistov - chartrový let:)


Sú tieto dva výrazy plne zameniteľné? V médiách som si všimla takmer úplnú absenciu slovíčka "kvôli". Namiesto toho vznikajú perly typu: "Pre islandskú sopku bolo letisko pre lietadlá uzavreté", alebo "Lietadlá nelietajú pre sopku". (Prvýkrát počujem o prevážaní sopky.) Je to podľa vás v poriadku, alebo mám nesprávne vyladené uši?

Sám si odporuješ.
Ale ak si v zadaní napísal "nelietajú" pre sopku - máš pravdu dvakrát :
- nelietajú pre ňu, že už soptí
- nelietajú pre ňu, aby ju previezli - to by aj Mrija mala problémy :D:D
A ak nelietajú (veľakrát / vždy), tak neletia (ani raz).

:)
Chápem to tak, že lietadlá letia pre (koho? čo?) sopku, aby ju previezli. Ako napríklad turistov - chartrový let:)

Litadlá letia nie "pre" turistov , ale letia po turistov.:o

"Pre islandskú sopku bolo letisko pre lietadlá uzavreté"

Z takejto vety by som usudzoval, že islandskej sopke nepovolili pristáť na letisku.

"Lietadlá nelietajú pre sopku".

A z tejto ako keby si sopka objednala let. Nemusela nutne letieť.

Ak uzavreli letisko, tak asi z nejakého dôvodu. Erupcia sopky nebol hlavný dôvod. Dovodom uzavretia letiska bolo, že mrak popola sa presunul k oblasti, kde sa nachádzalo letisko a tým bola znížená bezpečnosť letov.

Teda najvhodnejšie bolo napísať. Príčinu(sopka, hmla, teroristi,...)by som dal do ďalšej vety. Ale to by bolo asi pridlhé.( V Rusku letisko neuzatvorili ani "kvôli hmle", ani "pre hmlu" a potom to aj tak dopadlo)

V záujme bezpečnosti cestujúcich bolo letisko uzavreté.

Príčinu(sopka, hmla, teroristi,...)by som dal do ďalšej vety. Ale to by bolo asi pridlhé.( V Rusku letisko neuzatvorili ani "kvôli hmle", ani "pre hmlu" a potom to aj tak dopadlo. Na bezpečnosť asi zabudli.)

Litadlá letia nie "pre" turistov , ale letia po turistov.:o

Nie som slovenčinárka, ale to spojenie "po turistov" mi nesedí - ak sa má použiť predložka po, potom by tá veta správne mala znieť: Lietadlá (?) letia po turistoch ... alebo aby to malo aj zmysel: Lietadlá (nákladné) letia po lietadlách s turistami.

Poznámka: predložka PO sa viaže so 6. pádom, či nie?

Sú tieto dva výrazy plne zameniteľné? V médiách som si všimla takmer úplnú absenciu slovíčka "kvôli". Namiesto toho vznikajú perly typu: "Pre islandskú sopku bolo letisko pre lietadlá uzavreté", alebo "Lietadlá nelietajú pre sopku". (Prvýkrát počujem o prevážaní sopky.) Je to podľa vás v poriadku, alebo mám nesprávne vyladené uši?
Netvrdím že všetky, ale väčšinu týchto rozdielov chápem. Na rozdiel od novinárov. Uvedené "perly" sú citáty z médií. Novinári asi tieto rozdiely nevnímajú. Ďalší príklad: zámena takmer a necelých. Napr.: "Zúčastnilo sa tam takmer 50 mužov a necelá stovka žien."

Nie som slovenčinárka, ale to spojenie "po turistov" mi nesedí - ak sa má použiť predložka po, potom by tá veta správne mala znieť: Lietadlá (?) letia po turistoch ... Po turistoch(hlavne zazobaných) letia baby.:--- alebo aby to malo aj zmysel: Lietadlá (nákladné) letia po lietadlách s turistami.

Poznámka: predložka PO sa viaže so 6. pádom, či nie?

No môže byť aj so 4.pádom. Napríklad.
Odtiaľto až po ten strom.

Ale v škole sa učilo, že sa chodí do obchodu po mlieko. Ďalej nie, iba po to mlieko.:--- Pre mlieko je vraj nesprávne. Je to tak Laci?

V jazykovej praxi sa často stretávame s váhaním pri používaní predložiek pre a po.

Z hľadiska jazykovej kultúry sa predložka pre nesprávne používa najmä v prípadoch ako: ísť pre chlieb, poslať pre noviny, ísť pre lekára, zohnúť sa pre vedro s vodou, ísť pre odporúčací lístok, ísť pre prsteň.

Pri slovesách pohybu je však základnou predložkou, ktorou v spisovnej slovenčine vyjadrujeme účel, resp. cieľ činnosti, predložka po. Nie je správne ju nahrádzať predložkou pre, ktorá je základnou predložkou na vyjadrenie príčiny.

Predložka pre vyjadruje účel len v ustálených spojeniach (napr. chovať pre krásu, pre kožušinu, poistiť pre prípad poistenia), medzi ktoré uvedené príklady nepatria.

Správne sú teda vyjadrenia: ísť po chlieb, poslať po noviny, ísť po lekára, zohnúť sa po vedro s vodou, ísť po odporúčací lístok, ísť po prsteň.

http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/jazykov-okienko

To ma podrž!
Aj tak mi to nejde do uší: po noviny? to až po ten stánok s novinami a naspäť nie?

To ma podrž!
Aj tak mi to nejde do uší: po noviny? to až po ten stánok s novinami a naspäť nie?

Rozalka je to tak, aj keby všetci na Slovensku chodili pre noviny, spisovne to bude po noviny. Rovnako ako je spisovne "hovník". Mne v tej súvislosti napadne všeličo iné okrem "pohovky":eek::---

V jazykovej praxi sa často stretávame s váhaním pri používaní predložiek pre a po.

Z hľadiska jazykovej kultúry sa predložka pre nesprávne používa najmä v prípadoch ako: ísť pre chlieb, poslať pre noviny, ísť pre lekára, zohnúť sa pre vedro s vodou, ísť pre odporúčací lístok, ísť pre prsteň.

Pri slovesách pohybu je však základnou predložkou, ktorou v spisovnej slovenčine vyjadrujeme účel, resp. cieľ činnosti, predložka po. Nie je správne ju nahrádzať predložkou pre, ktorá je základnou predložkou na vyjadrenie príčiny.

Predložka pre vyjadruje účel len v ustálených spojeniach (napr. chovať pre krásu, pre kožušinu, poistiť pre prípad poistenia), medzi ktoré uvedené príklady nepatria.

Správne sú teda vyjadrenia: ísť po chlieb, poslať po noviny, ísť po lekára, zohnúť sa po vedro s vodou, ísť po odporúčací lístok, ísť po prsteň.

http://www.culture.gov.sk/umenie/ttny-jazyk/jazykov-okienko


Nooooo

Ja mám ustálené spojenia, kde pre vyjadruje účel VŠADE.

PS1
To mi tak huba narástla :D:D:D (a tak budem rozprávať).
PS2
A keby sa to "ustálilo" na väčšine územia - jazykospytec by si mohol spytovať, čo by len chcel :--- .

To ma podrž!
Aj tak mi to nejde do uší: po noviny? to až po ten stánok s novinami a naspäť nie?

Rozalka u nás na záhorí sme urobili kompromis z "pre" a "po" nám vyšlo "pro"

Teda my chodíme "pro noviny".:---

Ale to ešte dávno predtým ako bola zavedená spisovná slovenčina.:---

U nás v NR sa chodí "pri tabuľu" a nie k tabuli (deti doniesli zo školy, súdružka učiteľka tak povedala = písmo sväté).

Nesmierne ma vytáča, ak NIEKOHO napadnú myšlienky.

So slovom ZÁVIERKA nie som vnútorne vysporiadaná (asi nie celkom spisovné slovo), nikdy som nebola.

V zákone o účtovníctve je "závierka" charakterizovaná takto:

Účtovná závierka v sústave podvojného účtovníctva okrem všeobecných náležitostí podľa odseku 2 obsahuje tieto súčasti:

a) súvahu,
b) výkaz ziskov a strát,
c) poznámky.

V čase mojich školských čias sme toto volali "výkazníctvo".

Raz som sa obrátila aj na jazykovedný ústav, aby zabezpečili náhradu za tento čechizmus, odpovedali mi, že "Slovo závierka je spisovné, pretože sa nachádza v zákone"

Úžasná logika!

Oponovala som, že v zákone je preto, že sa doslova a otrocky odpísal federálny zákon. Na toto mi už neodpovedali, asi nemali ďalší argument.
Takže takto je to s našou spisovnou slovenčinou.

U nás v NR sa chodí "pri tabuľu" a nie k tabuli (deti doniesli zo školy, súdružka učiteľka tak povedala = písmo sväté).

Aj pri Bánovciach nad Bebravou sa tak isto hovorí. A to odtiaľ pochádza sám Ľudovít Štúr.:---

Nesmierne ma vytáča, ak NIEKOHO napadnú myšlienky.

So slovom ZÁVIERKA nie som vnútorne vysporiadaná (asi nie celkom spisovné slovo), nikdy som nebola.

V zákone o účtovníctve je "závierka" charakterizovaná takto:

Účtovná závierka v sústave podvojného účtovníctva okrem všeobecných náležitostí podľa odseku 2 obsahuje tieto súčasti:

a) súvahu,
b) výkaz ziskov a strát,
c) poznámky.

V čase mojich školských čias sme toto volali "výkazníctvo".

Raz som sa obrátila aj na jazykovedný ústav, aby zabezpečili náhradu za tento čechizmus, odpovedali mi, že "Slovo závierka je spisovné, pretože sa nachádza v zákone"

Úžasná logika!

Oponovala som, že v zákone je preto, že sa doslova a otrocky odpísal federálny zákon. Na toto mi už neodpovedali, asi nemali ďalší argument.
Takže takto je to s našou spisovnou slovenčinou.
A ja som sa chcel obrátiť na ten jazykovedný ústav, aby mi preložili zo zákona o dani z príjmov §2 písm (i) do slovenčiny. To by som asi dopadol. Ale budem to musieť urobiť, aby som mal niečo od "relevantnej" inštitúcie, keď sa s tým obrátim na drsr.:eek:

A ešte sa mi "páči" výraz "plátca DPH".

Rozalka U nás v NR sa chodí "pri tabuľu" a nie k tabuli (deti doniesli zo školy, súdružka učiteľka tak povedala = písmo sväté).

Súdruška asi vyznáva ortodoxnú nitránčinu

Myšlienkové pochody a vytváranie vzájomných súvislosti v syntaxe jazyka slovenského su jednoducho obdivuhodné a nám bežným smrteĺníkom nepochopiteĺné však, "Rozalka" ???

Nechápem tie úvodzovky. Ja nie som "akože" Rozalka, ale naozaj!!!

Nechápem tie úvodzovky. Ja nie som "akože" Rozalka, ale naozaj!!!

Najviac sa mi páči ten medvedík ako tvoj symbol !

Najviac sa mi páči ten medvedík ako tvoj symbol !

Možno nebudeš veriť , ale Rozalka je oveľa krajšia (ako macko).

Najviac sa mi páči ten medvedík ako tvoj symbol !

Nejaký symbol lepší, ako žiadny.
Môžem ho vymeniť, medvedíkov mám zo 120, mám z čoho vyberať.


Možno nebudeš veriť , ale Rozalka je oveľa krajšia (ako macko).

Ďakujem kokolačik, že si sa ma zastal, ale časy, keď som bola "mladá a krásna" už pominuli, teraz som už len "a".

Nitrančina v priloženej prílohe od Silvernola ma prekvapila. Doteraz som nikoho čo pochádza z Nitry, nepočula tak rozprávať.
Ale mám otázku: "sanny si lebo panneš" (vyslov tvrdo) - to je po nitrianky ? ja to totiž poznám z inej oblasti zo západného Slovenska a nie je to TT.:D

Libuška, tvrdo nie, ale s tými zdvojenými "n" to platí.
No a to, že si nepočula nikoho tak rozprávať je len tým, že brali ohľad na Teba, ortodoxní Nitrania (teraz by mi dali, že Nitran je "salám") medzi sebou rozprávajú presne tak, ako si si to mohla prečítať. ;)

Nitrančina v priloženej prílohe od Silvernola ma prekvapila. Doteraz som nikoho čo pochádza z Nitry, nepočula tak rozprávať.
Ale mám otázku: "sanny si lebo panneš" (vyslov tvrdo) - to je po nitrianky ? ja to totiž poznám z inej oblasti zo západného Slovenska a nie je to TT.:D

To asi bude Radošiná.

Moje prvé stretnutie s ortodoxnou nitrančinou

Kolegyňa v práci povedala druhej: Išla som dnes do práce vella dríku.
No keďže toto pre mňa nemalo ani hlavu ani pätu, ja som si to uložila inak a večer som sa pýtala krstnej mamy (bývala som u nej):
Krstná mama, moja kolegyňa dnes do práce šla veladríkom, čo je to - nejaký čudný bicykel?
Tá sa smiala do popukania, potom mi to vysvetlila. Rieka Nitra preteká mestom, pričom ho pretína akoby v drieku, takže "drík". A vella dríku = vedľa rieky.

Nitrančina v priloženej prílohe od Silvernola ma prekvapila. Doteraz som nikoho čo pochádza z Nitry, nepočula tak rozprávať.
Ale mám otázku: "sanny si lebo panneš" (vyslov tvrdo) - to je po nitrianky ? ja to totiž poznám z inej oblasti zo západného Slovenska a nie je to TT.:D

v Nitre sa hovorí mäkko "sanni si "....tvrdo "sanny si" hovoria v okolí Serede, Šintava, Šoporňa/to môj sb vraví/

To asi bude Radošiná.
Janko, nie je, :D ale si blízko.

Libuška, tvrdo nie, ale s tými zdvojenými "n" to platí.
No a to, že si nepočula nikoho tak rozprávať je len tým, že brali ohľad na Teba, ortodoxní Nitrania (teraz by mi dali, že Nitran je "salám") medzi sebou rozprávajú presne tak, ako si si to mohla prečítať. ;)
Ale to vôbec nemuseli :D naopak, mňa to obohacuje :D, rada by som si ich vypočula... a veď človek sa celý život učí... ;) :)

v Nitre sa hovorí mäkko "sanni si "....tvrdo "sanny si" hovoria v okolí Serede, Šintava, Šoporňa/to môj sb vraví/
Zabudla si napísať aj v Pate, to je dôležitá obec!

Zabudla si napísať aj v Pate, to je dôležitá obec!
..a ozaj, z Paty nam boli robit tvrdi to chlapici.:D.spominam si ako som sa na nich nasmiala :D

Vidíš, toto ma nikdy nenapadlo skúmať. Kvôli skúmaniu príčiny, je pre mňa zložité pochopiť, aký to má pre mňa účel;), a čo je príčinou, že to musím skúmať. Uf, bola to drina.
Slovenčina je krásna v jej zložitosti? Asi? Asi celkom určite.:)
Pekne napísané. Až na slovíčko "nenapadlo." Napadnúť ťa môže niekto napr.palicou. ;-)

Pekne napísané. Až na slovíčko "nenapadlo." Napadnúť ťa môže niekto napr.palicou. ;-)
Napadnúť ma môže pes, ale myšlienka mi napadne. Či nie?

Napadnúť ma môže pes, ale myšlienka mi napadne. Či nie?

Takéto starosti mať :) .
A že kríza .

PS1
Teraz to napíš v minulom čase !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
(mne sa z takých VÝMYSLOV jazykovedcov láme jazyk (napadla mi myšlienka)

PS2
Že sme si / kedysi
nekodifikuvali raččej tú bernoláčtinu :D:D:D .

Napadnúť ma môže pes, ale myšlienka mi napadne. Či nie?

nápad1 (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=nápad) , -u muž. r. myšlienka (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=myšlienka) ( najmä (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=najmä) náhla): mať, dostať (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=dostať) n., dobrý (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=dobrý) , zlý (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=zlý) , šikovný (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=šikovný) , vtipný (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=vtipný) , bystrý (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=bystrý) , detský (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=detský) n.
nápad2 (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=nápad) , -u muž. r. útok (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=útok) , výpad (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=výpad)

Spisovná slovenčina:
"Myšlienka ma napadla alebo napadlo mi?
Zo spojení napadlo mi a napadlo ma vo význame "prišlo mi na um, vhuplo mi do hlavy, dostal som nápad" odporúčame uprednostňovať väzbu s datívom napadlo mi. Ide o hovorový zvrat, ktorý sa – často nadbytočne – používa príliš často. Väzba s akuzatívom napadlo ma je vhodná v spojeniach typu napadlo ma zviera, napadol ma nepriateľ."

nápad1 (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=n%C3%A1pad) , -u muž. r. myšlienka (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=my%C5%A1lienka) ( najmä (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=najm%C3%A4) náhla): mať, dostať (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=dosta%C5%A5) n., dobrý (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=dobr%C3%BD) , zlý (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=zl%C3%BD) , šikovný (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=%C5%A1ikovn%C3%BD) , vtipný (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=vtipn%C3%BD) , bystrý (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=bystr%C3%BD) , detský (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=detsk%C3%BD) n.
nápad2 (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=n%C3%A1pad) , -u muž. r. útok (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=%C3%BAtok) , výpad (http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=v%C3%BDpad)





NEVIEM neviem .
Toto mi pripadá jazykovoústavovo umelé - ako hovník :) .
Ešte tak :
(prípad,západ,dopad,odpad,spad) prepad, výpad, alebo napadnutie

U nás takto-diakritika sa nepoužíva ani v hovorovej reči:D Čitaj, ako vidíš:D

Mat tak vaše starosty. Idem račej popratat poliefku, vyberem žufanku z hrnca, zakryjem to škrydlu, dám to do ladnyčky a pojdem drichmat na kanapu.

Napadnúť ma môže pes, ale myšlienka mi napadne. Či nie?


Najnebezpečnejšie je , ak niekoho napadne myšlienka a zároveň ho premože.:D

Najnebezpečnejšie je , ak niekoho napadne myšlienka a zároveň ho premože.:D

A potom ju ešte aj ZVEREJNÍ !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! :---