renatka9
19.05.10,12:23
Dobrý deň,
chcem sa spýtať. Prišla nám vyúčtovačka plynu za r. 2009. Máme preplatok 541€. V roku 2009 som nedávala do nevyfakturovaných dodávok nič, keďže som očakávala, že nebudeme mať žiadny nedoplatok. Koncom apríla mi však prišla táto vyúčtovačka... Chcem sa spýtať, ako teda zaúčtujem, keďže sa preplatok týka minulého roku? A čo s DPH? Mám si ju naúčtovať ako odpočet DPH ale mínusom?
Za odpovede ďakujem.
chcem sa spýtať. Prišla nám vyúčtovačka plynu za r. 2009. Máme preplatok 541€. V roku 2009 som nedávala do nevyfakturovaných dodávok nič, keďže som očakávala, že nebudeme mať žiadny nedoplatok. Koncom apríla mi však prišla táto vyúčtovačka... Chcem sa spýtať, ako teda zaúčtujem, keďže sa preplatok týka minulého roku? A čo s DPH? Mám si ju naúčtovať ako odpočet DPH ale mínusom?
Za odpovede ďakujem.
IvoM
19.05.10,12:33
Samozrejme DPH mínusom na vstupe a to podľa dátumu dodania, čo sa týka druhej časti tak to vidím na dodatočné DP za rok 2009, keďźe ide o poníženie nákladov v roku 2009, teda ak ste účtovali jednotlivé platby do nákladov.
martinez
19.05.10,13:03
Samozrejme DPH mínusom na vstupe a to podľa dátumu dodania, čo sa týka druhej časti tak to vidím na dodatočné DP za rok 2009, keďźe ide o poníženie nákladov v roku 2009, teda ak ste účtovali jednotlivé platby do nákladov.
Dovolil by som si malú opravu... DPH na vstupe s mínusom, ale nie podľa dátumu dodania, ale podľa dátumu obdržania dobropisu.. viď §53,1, posledná veta.
Dovolil by som si malú opravu... DPH na vstupe s mínusom, ale nie podľa dátumu dodania, ale podľa dátumu obdržania dobropisu.. viď §53,1, posledná veta.
renatka9
20.05.10,06:00
ďakujem za odpoveď.
chcem sa ešte spýtať. nedá sa nejako vyhnúť tomu, aby som musela podávať opravné DP za rok 2009?
chcem sa ešte spýtať. nedá sa nejako vyhnúť tomu, aby som musela podávať opravné DP za rok 2009?
martinez
20.05.10,08:41
ďakujem za odpoveď.
chcem sa ešte spýtať. nedá sa nejako vyhnúť tomu, aby som musela podávať opravné DP za rok 2009?
No čo k tomu dodať ? poviem ti môj názor. Podľa §35,20 zákona o správe daní sa pokuta nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 eur. Pokuta z 541 eur je nasledovná : 541 x 0,19 x 10% = 10,30 eur..... 10,30eur < 16,60 eur, čiže ak by si v prípade daňovej kontroly mala len tento problém, pokutu ti nevyrubia.
Podľa môjho názoru, nepodávaj dodatočné daňové priznanie a nechaj to tak. Dúfam, že si tu teraz niekto nezistí moju IP adresu a nepríde mi na kontrolu :D
chcem sa ešte spýtať. nedá sa nejako vyhnúť tomu, aby som musela podávať opravné DP za rok 2009?
No čo k tomu dodať ? poviem ti môj názor. Podľa §35,20 zákona o správe daní sa pokuta nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 eur. Pokuta z 541 eur je nasledovná : 541 x 0,19 x 10% = 10,30 eur..... 10,30eur < 16,60 eur, čiže ak by si v prípade daňovej kontroly mala len tento problém, pokutu ti nevyrubia.
Podľa môjho názoru, nepodávaj dodatočné daňové priznanie a nechaj to tak. Dúfam, že si tu teraz niekto nezistí moju IP adresu a nepríde mi na kontrolu :D
babi2
20.05.10,08:56
ďakujem za odpoveď.
chcem sa ešte spýtať. nedá sa nejako vyhnúť tomu, aby som musela podávať opravné DP za rok 2009?
To vám naozaj prišlo vyúčtovanie za rok 2009 až teraz? nemôže to byť časť roku 2009 a časť 2010?
chcem sa ešte spýtať. nedá sa nejako vyhnúť tomu, aby som musela podávať opravné DP za rok 2009?
To vám naozaj prišlo vyúčtovanie za rok 2009 až teraz? nemôže to byť časť roku 2009 a časť 2010?
promont maja
27.05.10,05:22
ďakujem za odpoveď.
chcem sa ešte spýtať. nedá sa nejako vyhnúť tomu, aby som musela podávať opravné DP za rok 2009?
Ak by išlo iba o podanie opravného daňového priznania k dani z príjmu právnických osôb, tak ja by som ho na Tvojom mieste určite podala, ale to platí iba v prípade ak by ste mali dátum na podanie daňového priznania nie ku 31. 3. 2010 ale neskorší ... alebo si tým predsa myslela dodatočné daňové priznanie k dani z príjmu?
Podávali ste už riadne daňové priznanie k DPPO, alebo ešte nie ...?
chcem sa ešte spýtať. nedá sa nejako vyhnúť tomu, aby som musela podávať opravné DP za rok 2009?
Ak by išlo iba o podanie opravného daňového priznania k dani z príjmu právnických osôb, tak ja by som ho na Tvojom mieste určite podala, ale to platí iba v prípade ak by ste mali dátum na podanie daňového priznania nie ku 31. 3. 2010 ale neskorší ... alebo si tým predsa myslela dodatočné daňové priznanie k dani z príjmu?
Podávali ste už riadne daňové priznanie k DPPO, alebo ešte nie ...?
ewita888
27.05.10,05:27
vyúčtovanie za plyn sa robí raz za rok.. je to časť roku 2009 a časť 2010.. prečo podávať opravné DP? mne to prišlo tiež včera od 5/09 do 5/10... tak chodí aj elektrina, to by sme napodávali tých opravných..
promont maja
27.05.10,05:34
No čo k tomu dodať ? poviem ti môj názor. Podľa §35,20 zákona o správe daní sa pokuta nevyrubí, ak nepresiahne 16,60 eur. Pokuta z 541 eur je nasledovná : 541 x 0,19 x 10% = 10,30 eur..... 10,30eur < 16,60 eur, čiže ak by si v prípade daňovej kontroly mala len tento problém, pokutu ti nevyrubia.
Podľa môjho názoru, nepodávaj dodatočné daňové priznanie a nechaj to tak. Dúfam, že si tu teraz niekto nezistí moju IP adresu a nepríde mi na kontrolu :D
... no nesmie pri tom ani zabudnúť na úroky z omeškania, nakoľko ak nepodá dodatočné daňové priznanie a predmetnú daň z príjmu odvedie až spolu s daňovou povinnosťou za zdaňovacie obdobie kalendárneho roku 2010 ( ak je jej hospodárskym obdobím kalendárny rok) napr. ku 31. 3. 2011, tým výšku 16,60 EUR určite prekročí ... či?
Ja osobne by som na jej mieste predsa podala dodatočné daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb, a keďže nie je jej vina, že toto vyúčtovanie došlo takto neskoro a mali preplatok ... tak si iba splnila svoju povinnosť a tak by možno predišla aj prípadným sankciám, pretože by sa takto mohla dostať aj pod spomínaný limit 16,60 EUR, ktorý platí pre takéto vyrubenie.
Ku dodatočnému daňovému priznaniu neprikladáš opätovne prílohy - ale iba v prípade, ak už máš schválenú účtovnú závierku.
Podľa môjho názoru, nepodávaj dodatočné daňové priznanie a nechaj to tak. Dúfam, že si tu teraz niekto nezistí moju IP adresu a nepríde mi na kontrolu :D
... no nesmie pri tom ani zabudnúť na úroky z omeškania, nakoľko ak nepodá dodatočné daňové priznanie a predmetnú daň z príjmu odvedie až spolu s daňovou povinnosťou za zdaňovacie obdobie kalendárneho roku 2010 ( ak je jej hospodárskym obdobím kalendárny rok) napr. ku 31. 3. 2011, tým výšku 16,60 EUR určite prekročí ... či?
Ja osobne by som na jej mieste predsa podala dodatočné daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb, a keďže nie je jej vina, že toto vyúčtovanie došlo takto neskoro a mali preplatok ... tak si iba splnila svoju povinnosť a tak by možno predišla aj prípadným sankciám, pretože by sa takto mohla dostať aj pod spomínaný limit 16,60 EUR, ktorý platí pre takéto vyrubenie.
Ku dodatočnému daňovému priznaniu neprikladáš opätovne prílohy - ale iba v prípade, ak už máš schválenú účtovnú závierku.
babi2
27.05.10,05:51
vyúčtovanie za plyn sa robí raz za rok.. je to časť roku 2009 a časť 2010.. prečo podávať opravné DP? mne to prišlo tiež včera od 5/09 do 5/10... tak chodí aj elektrina, to by sme napodávali tých opravných..
Tiež si myslím, že ak prišla faktúra teraz, tak je to za obdobie 2009/2010. Ak by bol odpočet k 31.12.2009, tak by musela byť od plynárov vystavená najneskôr do 15.1.2010, tzn. nemala by prísť koncom apríla.
Tiež si myslím, že ak prišla faktúra teraz, tak je to za obdobie 2009/2010. Ak by bol odpočet k 31.12.2009, tak by musela byť od plynárov vystavená najneskôr do 15.1.2010, tzn. nemala by prísť koncom apríla.
promont maja
27.05.10,05:54
vyúčtovanie za plyn sa robí raz za rok.. je to časť roku 2009 a časť 2010.. prečo podávať opravné DP? mne to prišlo tiež včera od 5/09 do 5/10... tak chodí aj elektrina, to by sme napodávali tých opravných..
Tu je ale potrebné si zvážiť, aj keď je známe, že tieto vyúčtovania sa zvyčajne robia až po lehote na podanie daňového priznania a takto by každý v takomto prípade musel podávať tieto dodatočné daňové priznania, či si predmetné daňové priznanie k tejto dani ( DPPO) podám a či nie.
Podľa môjho názoru toto bol práve dôvod, ( množstvá podaných dodatočných daňových priznaní v súvislosti s neskorým vyúčtovaním energií a pod.) pre ktorý bol novelizovaný Zákon o dani z príjmu, ktorý v kocke hovorí, že ak tvoja daňová povinnosť za predmetné zdaňovacie obdobie mala byť vyššia, tak máš povinnosť podania dodatočného daňového priznania k dani z príjmu, čo neplatí pre prípad "nižšej" daňovej povinnosti k tejto dani. A za nepodanie dodatočného daňového priznania do 30 dní odo dňa, keď vznikol dôvod na jeho podanie, sú tiež sankcie ( kedysi 2000,00 Sk), hoci to plne záleží od daňovej kontroly ... .
... alebo tu ide predsa o opravné daňové priznanie k dani z príjmu ... či?
Tu je ale potrebné si zvážiť, aj keď je známe, že tieto vyúčtovania sa zvyčajne robia až po lehote na podanie daňového priznania a takto by každý v takomto prípade musel podávať tieto dodatočné daňové priznania, či si predmetné daňové priznanie k tejto dani ( DPPO) podám a či nie.
Podľa môjho názoru toto bol práve dôvod, ( množstvá podaných dodatočných daňových priznaní v súvislosti s neskorým vyúčtovaním energií a pod.) pre ktorý bol novelizovaný Zákon o dani z príjmu, ktorý v kocke hovorí, že ak tvoja daňová povinnosť za predmetné zdaňovacie obdobie mala byť vyššia, tak máš povinnosť podania dodatočného daňového priznania k dani z príjmu, čo neplatí pre prípad "nižšej" daňovej povinnosti k tejto dani. A za nepodanie dodatočného daňového priznania do 30 dní odo dňa, keď vznikol dôvod na jeho podanie, sú tiež sankcie ( kedysi 2000,00 Sk), hoci to plne záleží od daňovej kontroly ... .
... alebo tu ide predsa o opravné daňové priznanie k dani z príjmu ... či?
ewita888
27.05.10,06:05
Tu je ale potrebné si zvážiť, aj keď je známe, že tieto vyúčtovania sa zvyčajne robia až po lehote na podanie daňového priznania a takto by každý v takomto prípade musel podávať tieto dodatočné daňové priznania, či si predmetné daňové priznanie k tejto dani ( DPPO) podám a či nie.
Podľa môjho názoru toto bol práve dôvod, ( množstvá podaných dodatočných daňových priznaní v súvislosti s neskorým vyúčtovaním energií a pod.) pre ktorý bol novelizovaný Zákon o dani z príjmu, ktorý v kocke hovorí, že ak tvoja daňová povinnosť za predmetné zdaňovacie obdobie mala byť vyššia, tak máš povinnosť podania dodatočného daňového priznania k dani z príjmu, čo neplatí pre prípad "nižšej" daňovej povinnosti k tejto dani. A za nepodanie dodatočného daňového priznania do 30 dní odo dňa, keď vznikol dôvod na jeho podanie, sú tiež sankcie ( kedysi 2000,00 Sk), hoci to plne záleží od daňovej kontroly ... .
nedá sa mi s týmto súhlasiť.. plynárne aj elektrárne robia zvyčajne vyúčtovačky v priebehu roka, kde je aj rok minulý.. zober si, že každá firma v tejto republike odoberá či už plyn, alebo elektriku... to si má každá firma dať dodatočné DP? čiže aj plynárne a elektrárne takto navýšiť výnosy v dodatočnom DP? a mimochodom, na tých vyúčtovačkách nie je stav k 31.12.2009 a k 19.05.2010 zvlášt, tak ako by sa to mohlo robiť???
Podľa môjho názoru toto bol práve dôvod, ( množstvá podaných dodatočných daňových priznaní v súvislosti s neskorým vyúčtovaním energií a pod.) pre ktorý bol novelizovaný Zákon o dani z príjmu, ktorý v kocke hovorí, že ak tvoja daňová povinnosť za predmetné zdaňovacie obdobie mala byť vyššia, tak máš povinnosť podania dodatočného daňového priznania k dani z príjmu, čo neplatí pre prípad "nižšej" daňovej povinnosti k tejto dani. A za nepodanie dodatočného daňového priznania do 30 dní odo dňa, keď vznikol dôvod na jeho podanie, sú tiež sankcie ( kedysi 2000,00 Sk), hoci to plne záleží od daňovej kontroly ... .
nedá sa mi s týmto súhlasiť.. plynárne aj elektrárne robia zvyčajne vyúčtovačky v priebehu roka, kde je aj rok minulý.. zober si, že každá firma v tejto republike odoberá či už plyn, alebo elektriku... to si má každá firma dať dodatočné DP? čiže aj plynárne a elektrárne takto navýšiť výnosy v dodatočnom DP? a mimochodom, na tých vyúčtovačkách nie je stav k 31.12.2009 a k 19.05.2010 zvlášt, tak ako by sa to mohlo robiť???
promont maja
27.05.10,06:18
nedá sa mi s týmto súhlasiť.. plynárne aj elektrárne robia zvyčajne vyúčtovačky v priebehu roka, kde je aj rok minulý.. zober si, že každá firma v tejto republike odoberá či už plyn, alebo elektriku... to si má každá firma dať dodatočné DP? čiže aj plynárne a elektrárne takto navýšiť výnosy v dodatočnom DP? a mimochodom, na tých vyúčtovačkách nie je stav k 31.12.2009 a k 19.05.2010 zvlášt, tak ako by sa to mohlo robiť???
... to záleží práve od toho, kto ti príde na daňovú kontrolu. Máš samozrejme pravdu v tom, že ide možno o nevýznamné sumy ... a tieto prípady by sa mohli tolerovať.
Ale v intenciách daňovej kontroly, či zodpovednosti za nesplnenie si svojej povinnosti ... je to iné. Musíš si túto problematiku rozobrať z dvoch uhlov: daňovej a účtovnej. Daňová nerozlišuje výšku = aj malé sumy ( t. j. väčšie od nuly), o ktoré by mala byť daňová povinnosť k dani z príjmu vyšia sú predmetom povinnosti dodatočnej daňovej povinnosti k dani z príjmu, pričom účtovná má na tento prípad svoje nástroje a rozlišuje tieto opravy na významné a nevýznamné.
... keďže každý takýto prípad je individuálny, je potrebné si zvážiť hlavne to, či s tým nesúvisia určité sankcie a či som ochotná tieto znášať.
Osobne som za podávanie ( a čím viac by nás bolo tým lepšie) takýchto dodatočných daňových priznaní, pretože by sme možno týmto počinom dosiahli zmenu novely aspoň v tom, že by bol určený limit práve v prípade tzv. vyššej daňovej povinnosti k dani z príjmu ... t. j. zohľadňovalo by sa hľadisko významnosti aj v oblasti daňovej a nie iba v účtovnej.
... to záleží práve od toho, kto ti príde na daňovú kontrolu. Máš samozrejme pravdu v tom, že ide možno o nevýznamné sumy ... a tieto prípady by sa mohli tolerovať.
Ale v intenciách daňovej kontroly, či zodpovednosti za nesplnenie si svojej povinnosti ... je to iné. Musíš si túto problematiku rozobrať z dvoch uhlov: daňovej a účtovnej. Daňová nerozlišuje výšku = aj malé sumy ( t. j. väčšie od nuly), o ktoré by mala byť daňová povinnosť k dani z príjmu vyšia sú predmetom povinnosti dodatočnej daňovej povinnosti k dani z príjmu, pričom účtovná má na tento prípad svoje nástroje a rozlišuje tieto opravy na významné a nevýznamné.
... keďže každý takýto prípad je individuálny, je potrebné si zvážiť hlavne to, či s tým nesúvisia určité sankcie a či som ochotná tieto znášať.
Osobne som za podávanie ( a čím viac by nás bolo tým lepšie) takýchto dodatočných daňových priznaní, pretože by sme možno týmto počinom dosiahli zmenu novely aspoň v tom, že by bol určený limit práve v prípade tzv. vyššej daňovej povinnosti k dani z príjmu ... t. j. zohľadňovalo by sa hľadisko významnosti aj v oblasti daňovej a nie iba v účtovnej.
linda991
27.05.10,06:29
No my sme tento problém riešili najskôr tak, že sme si do podania daňového priznania obvolali elektrárne a plynárne a podľa toho akú nám povedali spotrebu do konca roka sme vyrátali nevyfakturované dodávky. Ukázalo sa však, že fakturovaná spotreba vo vyúčtovaní bola úplne iná. Tak sme to poriešili tak, že vytvárame rezervu na nevyúčtovaný plyn a elektriku odhadom podľa predchádzajúceho roku. Toto doložíme výpočtom, ktorý je priložený k ID.
ewita888
27.05.10,06:35
ja si myslím, že rezerva je vlastne zálohová platba, ktorá sa platí každý mesiac.. veď aj v zálohovej fa od SPP je : predpokladaná spotreba..
promont maja
27.05.10,06:54
ja si myslím, že rezerva je vlastne zálohová platba, ktorá sa platí každý mesiac.. veď aj v zálohovej fa od SPP je : predpokladaná spotreba..
... nakoľko sú v praxi čoraz viac prítomnejšie daňové kontroly, ktoré dávajú pokuty za vedenie účtovníctva ... uvádzam svoj názor.
Rezervy a preddavky sú v podstate úplne rozličné. Preddavok je iba finančná čiastka, ktorá nesúvisí s nákladmi ako takými ( až inkasom takéhoto preddavku vzniká účtovný prípad) a rezervy práve s týmito nákladmi úzko súvisia.
V prípade platieb týchto preddavkov v súvislosti s energiami sú tieto chápané buď v intenciách daňových ( daň z pridanej hodnoty) a to v intenciách opakovaných dodaní tovaru, či služby (pozri nižšie) ... a v intenciách účtovných ide o preddavok akotaký, a tak z účtovného hľadiska tu nedochádza ku vzniku nákladu. Tento je možné vysporiadať práve až týmito vyúčtovaniami spotrieb energií ... a tak potom ku dňu účtovnej závierky prichádzajú na rad rezervy ako nástroj zásady zúčtovať všetky účtovné operácie hospodársky sa týkajúce práve tohto účtovného obdobia, t. j. kalendárneho roku, ktoré sú buď z hľadiska ustanovení zákona o dani z príjmu tzv. daňovouznateľné alebo nie, ale v každom prípade ti ovplyvňujú hospodársky výsledok.
Ale je pravda aj to, že tieto "preddavky na spotrebované energie" môžeme chápať ako vyfaktúrovanie poskytnutých služieb, či dodanie tovaru, a to opakovane v tej istej výške, nakoľko tieto energie aj v skutočnosti spotrebúvame. A aj tu následne prichádza opätovne na rad ( ku 31. 12. bežného účtovného obdobia) rezerva.
... ale o tom, sú tu určite ( na porade) témy, ktoré sa práve týmto zaoberajú. Dúfam, že som neprekročila rámec tejto témy a nie som mimo tejto témy. Takže, ak som, tak sa týmto ospravedlňujem ...
... nakoľko sú v praxi čoraz viac prítomnejšie daňové kontroly, ktoré dávajú pokuty za vedenie účtovníctva ... uvádzam svoj názor.
Rezervy a preddavky sú v podstate úplne rozličné. Preddavok je iba finančná čiastka, ktorá nesúvisí s nákladmi ako takými ( až inkasom takéhoto preddavku vzniká účtovný prípad) a rezervy práve s týmito nákladmi úzko súvisia.
V prípade platieb týchto preddavkov v súvislosti s energiami sú tieto chápané buď v intenciách daňových ( daň z pridanej hodnoty) a to v intenciách opakovaných dodaní tovaru, či služby (pozri nižšie) ... a v intenciách účtovných ide o preddavok akotaký, a tak z účtovného hľadiska tu nedochádza ku vzniku nákladu. Tento je možné vysporiadať práve až týmito vyúčtovaniami spotrieb energií ... a tak potom ku dňu účtovnej závierky prichádzajú na rad rezervy ako nástroj zásady zúčtovať všetky účtovné operácie hospodársky sa týkajúce práve tohto účtovného obdobia, t. j. kalendárneho roku, ktoré sú buď z hľadiska ustanovení zákona o dani z príjmu tzv. daňovouznateľné alebo nie, ale v každom prípade ti ovplyvňujú hospodársky výsledok.
Ale je pravda aj to, že tieto "preddavky na spotrebované energie" môžeme chápať ako vyfaktúrovanie poskytnutých služieb, či dodanie tovaru, a to opakovane v tej istej výške, nakoľko tieto energie aj v skutočnosti spotrebúvame. A aj tu následne prichádza opätovne na rad ( ku 31. 12. bežného účtovného obdobia) rezerva.
... ale o tom, sú tu určite ( na porade) témy, ktoré sa práve týmto zaoberajú. Dúfam, že som neprekročila rámec tejto témy a nie som mimo tejto témy. Takže, ak som, tak sa týmto ospravedlňujem ...
a_je_to
28.05.10,11:07
Základom daňovo a účtovne správneho prístupu je ročná inventarizácia skutočnej spotreby všetkých energií, plynu, vody, elektriny, tepla ....k 31.12. každého uzatváraného roka. Teda v rámci ročnej inventarizácie odpočítam stav v technických jednotkách meračov. Z toho ľahko vypočítam presnú spotrebu a ocením ju sadzbami podľa zmluvy.
Mesačné platby, ako opakované plnenia, účtované v nákladoch taktiež zosumarizujem a vyčíslim rozdiel medzi doposiaľ fakturovanou - predpokladanou spotrebou a skutočnou spotrebou. Tento rozdiel zaúčtujem plusom, alebo mínusom v rámci závierkových operácií ako rezervu .... a nemám problém. Keď mi vyúčtovanie dojde v apríli, alebo neskôr, zúčtujem ho s touto rezervou.
Ak som rezervu nevytvoril a rozdiel je významný, musím podať dodatočné priznanie, alebo znášať riziko. Ak nemám zaznamenaný stav meračov k 31.12. .... a nie je určite ani vo vyúčtovacej faktúre uvedený, tak ho určím výpočtom interpoláciou a považujem ho pre tieto účely .... akoby odpočítaný. Nikto mi nedokáže, že to nebolo tak. Toto uplatňujem a považujem za jediný vecne a účtovne správny postup. Inak je v spotrebe energií za sledovaný rok účtovne nezodpovedajúci stav.
Mesačné platby, ako opakované plnenia, účtované v nákladoch taktiež zosumarizujem a vyčíslim rozdiel medzi doposiaľ fakturovanou - predpokladanou spotrebou a skutočnou spotrebou. Tento rozdiel zaúčtujem plusom, alebo mínusom v rámci závierkových operácií ako rezervu .... a nemám problém. Keď mi vyúčtovanie dojde v apríli, alebo neskôr, zúčtujem ho s touto rezervou.
Ak som rezervu nevytvoril a rozdiel je významný, musím podať dodatočné priznanie, alebo znášať riziko. Ak nemám zaznamenaný stav meračov k 31.12. .... a nie je určite ani vo vyúčtovacej faktúre uvedený, tak ho určím výpočtom interpoláciou a považujem ho pre tieto účely .... akoby odpočítaný. Nikto mi nedokáže, že to nebolo tak. Toto uplatňujem a považujem za jediný vecne a účtovne správny postup. Inak je v spotrebe energií za sledovaný rok účtovne nezodpovedajúci stav.
Madlj
28.05.10,12:00
Pozri usmernenie Finančný spravodajca 5/2002 -16 - Neviem či to ešte platí, ale to som našla:
16
Usmernenie
Ministerstva financií Slovenskej republiky k niektorým prípadom
úprav základu dane, pri ktorých vzniká povinnosť podať
dodatočné daňové priznanie
Dôvodom na podanie dodatočného daňového
priznania však nie je najmä:
následné porušenie podmienok tých ustanovení
zákona o daniach z príjmov, pri ktorých
splnenie podmienky je viazané na niekoľko
zdaňovacích období, pričom daňovník následné
porušenie podmienok preukázateľne
nemohol predpokladať [napr. porušenie podmienok
leasingovej zmluvy (§ 24 ods. 4), nepreinvestovanie
celej sumy umorovanej
daňovej straty (§ 34 ods. 2), rozpustenie zostatkov
zákonných rezerv a opravných položiek
do výnosov, keď pominú dôvody, pre
ktoré boli tvorené (§ 4 zák. č. 368/1999 Z. z.
o rezervách a opravných položkách pre zistenie
základu dane z príjmov)], ale len v prípadoch,
ak cieľom postupu daňovníka nebolo
krátiť daň;
následné splnenie podmienok tých ustanovení
zákona o daniach z príjmov, ktorých splnenie
je viazané na niekoľko zdaňovacích období
[napr. škody, spôsobené neznámym páchateľom,
ktoré sú daňovým výdavkom až po uplynutí
jedného roku od vzniku škody § 24 ods. 2
písm. k) bod 2. ZDP];
konečné vyúčtovanie rôznych preddavkových
platieb (napr. voda, elektrina, plyn), platených
v predchádzajúcom zdaňovacom
období, ktorých konečné vyúčtovanie bolo vykonané
v bežnom zdaňovacom období;
rôzne zľavy z predajnej ceny (napr. množstevné
zľavy, zľavy v dôsledku uznaných reklamácií)
poskytnuté v bežnom zdaňovacom
období za plnenia uskutočnené v predchádzajúcich
zdaňovacích obdobiach a pod.
Osobitne treba posudzovať prípady, ak nájomné
za súbor hnuteľných a nehnuteľných vecí
podľa § 28 ods. 2 zákona o daniach z príjmov
bolo zaplatené v nasledujúcom zdaňovacom období.
V takomto prípade je potrebné rozlišovať
„odpisovú časť nájomného“ (§ 28 ods. 2) a zložku
„samotného nájomného“ [§ 24 ods. 3
písm. f)]. Dodatočne zaplatenú „odpisovú časť
nájomného“ je možné uplatniť si do daňových
výdavkov cestou podania dodatočného priznania.
Dodatočne zaplatenú časť „samotného nájomného“
treba zahrnúť do daňových výdavkov
toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto
časť nájomného zaplatená.
Ing. LUDMILA BIZOŇOVÁ v. r.
generálna riaditeľka sekcie daňovej a colnej
16
Usmernenie
Ministerstva financií Slovenskej republiky k niektorým prípadom
úprav základu dane, pri ktorých vzniká povinnosť podať
dodatočné daňové priznanie
Dôvodom na podanie dodatočného daňového
priznania však nie je najmä:
následné porušenie podmienok tých ustanovení
zákona o daniach z príjmov, pri ktorých
splnenie podmienky je viazané na niekoľko
zdaňovacích období, pričom daňovník následné
porušenie podmienok preukázateľne
nemohol predpokladať [napr. porušenie podmienok
leasingovej zmluvy (§ 24 ods. 4), nepreinvestovanie
celej sumy umorovanej
daňovej straty (§ 34 ods. 2), rozpustenie zostatkov
zákonných rezerv a opravných položiek
do výnosov, keď pominú dôvody, pre
ktoré boli tvorené (§ 4 zák. č. 368/1999 Z. z.
o rezervách a opravných položkách pre zistenie
základu dane z príjmov)], ale len v prípadoch,
ak cieľom postupu daňovníka nebolo
krátiť daň;
následné splnenie podmienok tých ustanovení
zákona o daniach z príjmov, ktorých splnenie
je viazané na niekoľko zdaňovacích období
[napr. škody, spôsobené neznámym páchateľom,
ktoré sú daňovým výdavkom až po uplynutí
jedného roku od vzniku škody § 24 ods. 2
písm. k) bod 2. ZDP];
konečné vyúčtovanie rôznych preddavkových
platieb (napr. voda, elektrina, plyn), platených
v predchádzajúcom zdaňovacom
období, ktorých konečné vyúčtovanie bolo vykonané
v bežnom zdaňovacom období;
rôzne zľavy z predajnej ceny (napr. množstevné
zľavy, zľavy v dôsledku uznaných reklamácií)
poskytnuté v bežnom zdaňovacom
období za plnenia uskutočnené v predchádzajúcich
zdaňovacích obdobiach a pod.
Osobitne treba posudzovať prípady, ak nájomné
za súbor hnuteľných a nehnuteľných vecí
podľa § 28 ods. 2 zákona o daniach z príjmov
bolo zaplatené v nasledujúcom zdaňovacom období.
V takomto prípade je potrebné rozlišovať
„odpisovú časť nájomného“ (§ 28 ods. 2) a zložku
„samotného nájomného“ [§ 24 ods. 3
písm. f)]. Dodatočne zaplatenú „odpisovú časť
nájomného“ je možné uplatniť si do daňových
výdavkov cestou podania dodatočného priznania.
Dodatočne zaplatenú časť „samotného nájomného“
treba zahrnúť do daňových výdavkov
toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto
časť nájomného zaplatená.
Ing. LUDMILA BIZOŇOVÁ v. r.
generálna riaditeľka sekcie daňovej a colnej
promont maja
28.05.10,12:32
Pozri usmernenie Finančný spravodajca 5/2002 -16 - Neviem či to ešte platí, ale to som našla:
16
Usmernenie
Ministerstva financií Slovenskej republiky k niektorým prípadom
úprav základu dane, pri ktorých vzniká povinnosť podať
dodatočné daňové priznanie
Dôvodom na podanie dodatočného daňového
priznania však nie je najmä:
následné porušenie podmienok tých ustanovení
zákona o daniach z príjmov, pri ktorých
splnenie podmienky je viazané na niekoľko
zdaňovacích období, pričom daňovník následné
porušenie podmienok preukázateľne
nemohol predpokladať [napr. porušenie podmienok
leasingovej zmluvy (§ 24 ods. 4), nepreinvestovanie
celej sumy umorovanej
daňovej straty (§ 34 ods. 2), rozpustenie zostatkov
zákonných rezerv a opravných položiek
do výnosov, keď pominú dôvody, pre
ktoré boli tvorené (§ 4 zák. č. 368/1999 Z. z.
o rezervách a opravných položkách pre zistenie
základu dane z príjmov)], ale len v prípadoch,
ak cieľom postupu daňovníka nebolo
krátiť daň;
následné splnenie podmienok tých ustanovení
zákona o daniach z príjmov, ktorých splnenie
je viazané na niekoľko zdaňovacích období
[napr. škody, spôsobené neznámym páchateľom,
ktoré sú daňovým výdavkom až po uplynutí
jedného roku od vzniku škody § 24 ods. 2
písm. k) bod 2. ZDP];
konečné vyúčtovanie rôznych preddavkových
platieb (napr. voda, elektrina, plyn), platených
v predchádzajúcom zdaňovacom
období, ktorých konečné vyúčtovanie bolo vykonané
v bežnom zdaňovacom období;
rôzne zľavy z predajnej ceny (napr. množstevné
zľavy, zľavy v dôsledku uznaných reklamácií)
poskytnuté v bežnom zdaňovacom
období za plnenia uskutočnené v predchádzajúcich
zdaňovacích obdobiach a pod.
Osobitne treba posudzovať prípady, ak nájomné
za súbor hnuteľných a nehnuteľných vecí
podľa § 28 ods. 2 zákona o daniach z príjmov
bolo zaplatené v nasledujúcom zdaňovacom období.
V takomto prípade je potrebné rozlišovať
„odpisovú časť nájomného“ (§ 28 ods. 2) a zložku
„samotného nájomného“ [§ 24 ods. 3
písm. f)]. Dodatočne zaplatenú „odpisovú časť
nájomného“ je možné uplatniť si do daňových
výdavkov cestou podania dodatočného priznania.
Dodatočne zaplatenú časť „samotného nájomného“
treba zahrnúť do daňových výdavkov
toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto
časť nájomného zaplatená.
Ing. LUDMILA BIZOŇOVÁ v. r.
generálna riaditeľka sekcie daňovej a colnej
... tento sa týka priamo ustanovení starého Zákona č. 366/1999 Z. z.o dani z príjmu, ale ako argument by mohol pomôcť.
Konieckoncov nič nestojí v ceste požiadať DRSR o odpoveď v súvislosti práve s týmto usmernením ... jednoznačne poslať dopyt DRSR prostredníctvom www.drsr.sk s otázkou, či je možné toto usmernenie použiť, resp. či je platné aj v súvislosti so Zákonom č. 595/2003 o dani z príjmu... či?
16
Usmernenie
Ministerstva financií Slovenskej republiky k niektorým prípadom
úprav základu dane, pri ktorých vzniká povinnosť podať
dodatočné daňové priznanie
Dôvodom na podanie dodatočného daňového
priznania však nie je najmä:
následné porušenie podmienok tých ustanovení
zákona o daniach z príjmov, pri ktorých
splnenie podmienky je viazané na niekoľko
zdaňovacích období, pričom daňovník následné
porušenie podmienok preukázateľne
nemohol predpokladať [napr. porušenie podmienok
leasingovej zmluvy (§ 24 ods. 4), nepreinvestovanie
celej sumy umorovanej
daňovej straty (§ 34 ods. 2), rozpustenie zostatkov
zákonných rezerv a opravných položiek
do výnosov, keď pominú dôvody, pre
ktoré boli tvorené (§ 4 zák. č. 368/1999 Z. z.
o rezervách a opravných položkách pre zistenie
základu dane z príjmov)], ale len v prípadoch,
ak cieľom postupu daňovníka nebolo
krátiť daň;
následné splnenie podmienok tých ustanovení
zákona o daniach z príjmov, ktorých splnenie
je viazané na niekoľko zdaňovacích období
[napr. škody, spôsobené neznámym páchateľom,
ktoré sú daňovým výdavkom až po uplynutí
jedného roku od vzniku škody § 24 ods. 2
písm. k) bod 2. ZDP];
konečné vyúčtovanie rôznych preddavkových
platieb (napr. voda, elektrina, plyn), platených
v predchádzajúcom zdaňovacom
období, ktorých konečné vyúčtovanie bolo vykonané
v bežnom zdaňovacom období;
rôzne zľavy z predajnej ceny (napr. množstevné
zľavy, zľavy v dôsledku uznaných reklamácií)
poskytnuté v bežnom zdaňovacom
období za plnenia uskutočnené v predchádzajúcich
zdaňovacích obdobiach a pod.
Osobitne treba posudzovať prípady, ak nájomné
za súbor hnuteľných a nehnuteľných vecí
podľa § 28 ods. 2 zákona o daniach z príjmov
bolo zaplatené v nasledujúcom zdaňovacom období.
V takomto prípade je potrebné rozlišovať
„odpisovú časť nájomného“ (§ 28 ods. 2) a zložku
„samotného nájomného“ [§ 24 ods. 3
písm. f)]. Dodatočne zaplatenú „odpisovú časť
nájomného“ je možné uplatniť si do daňových
výdavkov cestou podania dodatočného priznania.
Dodatočne zaplatenú časť „samotného nájomného“
treba zahrnúť do daňových výdavkov
toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto
časť nájomného zaplatená.
Ing. LUDMILA BIZOŇOVÁ v. r.
generálna riaditeľka sekcie daňovej a colnej
... tento sa týka priamo ustanovení starého Zákona č. 366/1999 Z. z.o dani z príjmu, ale ako argument by mohol pomôcť.
Konieckoncov nič nestojí v ceste požiadať DRSR o odpoveď v súvislosti práve s týmto usmernením ... jednoznačne poslať dopyt DRSR prostredníctvom www.drsr.sk s otázkou, či je možné toto usmernenie použiť, resp. či je platné aj v súvislosti so Zákonom č. 595/2003 o dani z príjmu... či?
Jarka 1
15.06.10,19:35
Prosím Vás, ako teda zaúčtovať ten dobropis týkajúci sa rokov 2009 a 2010? Riešim ten istý prípad. Keď som celý dobropis rozpočítala, vyšiel mi za rok 2009 preplatok a za rok 2010 nedoplatok. DPH riešiť až v r. 2010. DP pre PO podávame až 30.6.2010. Prosím predkontácie zaúčtovania v r.2009 a potom v r. 2010. Zdá sa mi, že ja som to celé už poriadne skomplikovala s tým rozúčtovaním a neviem sa z toho vymotať už celé hodiny.
Snažím sa použiť účet -502 / - 326 v r. 2009 v sume preplatku, ale nejakom sa mi to nezdá. V PÚ účtujem ako začiatočník. Veľmi ďakujem za vysvetlenie.
Snažím sa použiť účet -502 / - 326 v r. 2009 v sume preplatku, ale nejakom sa mi to nezdá. V PÚ účtujem ako začiatočník. Veľmi ďakujem za vysvetlenie.
Jarka 1
16.06.10,05:39
Prosím Vás, ako teda zaúčtovať ten dobropis týkajúci sa rokov 2009 a 2010? Riešim ten istý prípad. Keď som celý dobropis rozpočítala, vyšiel mi za rok 2009 preplatok a za rok 2010 nedoplatok. DPH riešiť až v r. 2010. DP pre PO podávame až 30.6.2010. Prosím predkontácie zaúčtovania v r.2009 a potom v r. 2010. Zdá sa mi, že ja som to celé už poriadne skomplikovala s tým rozúčtovaním a neviem sa z toho vymotať už celé hodiny.
Snažím sa použiť účet -502 / - 326 v r. 2009 v sume preplatku, ale nejakom sa mi to nezdá. V PÚ účtujem ako začiatočník. Veľmi ďakujem za vysvetlenie.
Pôvodne som účtovala takto: napr.
rok 2009 -502/-326 suma preplatku -840,05 €
rok 2010 502/321 suma nedoplatku 25,64 €
-343/-321 DPH z dobropisu -154,74 €
-326/-321 preplatok 2009 -840,05 €
Prosím Vás je takéto účtovanie v poriadku, alebo to treba inak?
Ďakujem.
Snažím sa použiť účet -502 / - 326 v r. 2009 v sume preplatku, ale nejakom sa mi to nezdá. V PÚ účtujem ako začiatočník. Veľmi ďakujem za vysvetlenie.
Pôvodne som účtovala takto: napr.
rok 2009 -502/-326 suma preplatku -840,05 €
rok 2010 502/321 suma nedoplatku 25,64 €
-343/-321 DPH z dobropisu -154,74 €
-326/-321 preplatok 2009 -840,05 €
Prosím Vás je takéto účtovanie v poriadku, alebo to treba inak?
Ďakujem.
babi2
16.06.10,05:55
Pôvodne som účtovala takto: napr.
rok 2009 -502/-326 suma preplatku -840,05 €
rok 2010 502/321 suma nedoplatku 25,64 €
-343/-321 DPH z dobropisu -154,74 €
-326/-321 preplatok 2009 -840,05 €
Prosím Vás je takéto účtovanie v poriadku, alebo to treba inak?
Ďakujem.
Máš to dobre a DPH riešiš v r.2010, tak ako píšeš, nakoľko si vtedy obdržala doklad.
rok 2009 -502/-326 suma preplatku -840,05 €
rok 2010 502/321 suma nedoplatku 25,64 €
-343/-321 DPH z dobropisu -154,74 €
-326/-321 preplatok 2009 -840,05 €
Prosím Vás je takéto účtovanie v poriadku, alebo to treba inak?
Ďakujem.
Máš to dobre a DPH riešiš v r.2010, tak ako píšeš, nakoľko si vtedy obdržala doklad.
seda
29.11.11,09:01
Dobrý deň, len pár dní som z rodičovskej v práci a už si neviem rady. Poradíte mi ohľadom zaúčtovania vyúčtovacej faktúry za plyn? Naše vyúčtovacie obdobie je 19.11.10-18.11.11. Vznikol preplatok 364,15 Eur a ja neviem, čo s tou 19% DPH vo vyúčtovaní.
Vyúčt. fa: ZD pre 19% 45,48 + 19% DPH 8,64
FA opak.dod.: ZD pre 19% 178,15 + 19% DPH 33,85
Rozdiel: ZD pre 19% -132,67 + 19% DPH -25,21
Vyúčt. fa: ZD pre 20% 665,36 + 20% DPH 133,07
FA opak.dod.: ZD pre 20% 837,51 + 20% DPH 167,49
Rozdiel: ZD pre 20% -172,15 + 20% DPH -34,42
CELKOM S DPH pre Vyúčt. fa: 852,55
CELKOM s DPH pre FA opak.dod.: 1.217
CELKOM S DPH pre rozdiel: -364,45
Ako to správne zaúčtovať, nemám náhodou štátu vrátiť tých 19%, tak ako aj 20%, no akou formou? Ďakujem za rady.
Vyúčt. fa: ZD pre 19% 45,48 + 19% DPH 8,64
FA opak.dod.: ZD pre 19% 178,15 + 19% DPH 33,85
Rozdiel: ZD pre 19% -132,67 + 19% DPH -25,21
Vyúčt. fa: ZD pre 20% 665,36 + 20% DPH 133,07
FA opak.dod.: ZD pre 20% 837,51 + 20% DPH 167,49
Rozdiel: ZD pre 20% -172,15 + 20% DPH -34,42
CELKOM S DPH pre Vyúčt. fa: 852,55
CELKOM s DPH pre FA opak.dod.: 1.217
CELKOM S DPH pre rozdiel: -364,45
Ako to správne zaúčtovať, nemám náhodou štátu vrátiť tých 19%, tak ako aj 20%, no akou formou? Ďakujem za rady.