Rakovina a jej liečba mení človeku život v mnohých ohľadoch. Zrazu je veľa vecí inak... Inak ako „predtým“, keď plynul normálny život s jeho každodennými radosťami a starosťami. Choroba a náročná liečba menia životné priority, hodnoty, ale aj každodenné fungovanie. Cesta, ktorú musíte prejsť od momentu oznámenia diagnózy až k ukončeniu liečby a návratu do „normálneho“ života je náročná a nie vždy priamočiara. Každé obdobie má svoje špecifiká, úskalia a prináša rôzne pocity, myšlienky, emócie. To, ako sa počas týchto týždňov a mesiacov cítite, sa mení a vyvíja – v závislosti od typu a náročnosti liečby, ktorú dostávate, jej úspešnosti, vašich telesných dispozícií, povahových charakteristík, temperamentu, emočnej výbavy, výchovy v detstve, vnútorných postojov, viery, predchádzajúcich tráum a spôsobov ich zvládania a v neposlednom rade od kvality vášho sociálneho zázemia a vzťahu s ošetrujúcim lekárom.
Výskumy potvrdili dôležitosť pozitívneho prístupu k liečbe a aj prax môže potvrdiť, že zachovanie pozitívneho postoja napomáha jej priebehu a zvládaniu. Niektoré výskumy dokonca priniesli výsledky o tom, že pozitívne myslenie je jedným z významných faktorov podieľajúcich sa na vyliečení z rakoviny.

Celkom zaujímavá téma. Myslím, že by mohlo pomôcť, keby sem napísali svoje skúsenosti ľudia, ktorí sa stretli s touto chorobou. To čo ich upozornilo, že niečo nie je v poriadku, ako proti tejto chorobe bojovali. Nie každému sa o tom ľahko píše, ale kto sa chce podeliť so svojimi skúsenosťami, môže pomôcť iným.

Celkom zaujímavá téma. Myslím, že by mohlo pomôcť, keby sem napísali svoje skúsenosti ľudia, ktorí sa stretli s touto chorobou. To čo ich upozornilo, že niečo nie je v poriadku, ako proti tejto chorobe bojovali. Nie každému sa o tom ľahko píše, ale kto sa chce podeliť so svojimi skúsenosťami, môže pomôcť iným.

Ano, mas pravdu, treba napisat co koho upozornilo, ze nieco nie je v poriadku, len vies su aj takí, ze vôbec nevedeli co sa s nimi deje az dostali ukrutanske bolesti a zobrali ich do nemocnice. Nemam co tajit, tak napr.: ja som lekara nepoznala 20 rokov , samozrejme nejake tie chripky, angíny apod. som prechodila, az na stedry vecer ma manzel odviezol s bolestami brucha, vraj slepe crevo.Tak som si dala napichat injekcie proti bolesti, infuziu a zdrhla som domov, no mala som stastie, ze p. doktorka, ktora mala sluzbu ma objednala na komplexne vysetrenie, takze sono brucha, par gastroskopii, par kolonoskopii a carcinom hrubeho creva bol na svete, co uz, nemala som ani cas rozmyslat co sa deje, hned operacia a potom kolotoc v ktorom sa vozim dodnes chemo, operacia, klud - operacia, chemo, klud a tak ideme ruka v ruke s touto chorobou uz cca 6 rokov.A suhlasim s Stinou, ze pozitivne myslenie je velka cast uspechu.Takze toto je moj pribeh v kratkosti.
Na záver len rada: preventívne prehliadky nepodcenovat.;)

Ano, mas pravdu, treba napisat co koho upozornilo, ze nieco nie je v poriadku, len vies su aj takí, ze vôbec nevedeli co sa s nimi deje az dostali ukrutanske bolesti a zobrali ich do nemocnice. Nemam co tajit, tak napr.: ja som lekara nepoznala 20 rokov , samozrejme nejake tie chripky, angíny apod. som prechodila, az na stedry vecer ma manzel odviezol s bolestami brucha, vraj slepe crevo.Tak som si dala napichat injekcie proti bolesti, infuziu a zdrhla som domov, no mala som stastie, ze p. doktorka, ktora mala sluzbu ma objednala na komplexne vysetrenie, takze sono brucha, par gastroskopii, par kolonoskopii a carcinom hrubeho creva bol na svete, co uz, nemala som ani cas rozmyslat co sa deje, hned operacia a potom kolotoc v ktorom sa vozim dodnes chemo, operacia, klud - operacia, chemo, klud a tak ideme ruka v ruke s touto chorobou uz cca 6 rokov.A suhlasim s Stinou, ze pozitivne myslenie je velka cast uspechu.Takze toto je moj pribeh v kratkosti.
Na záver len rada: preventívne prehliadky nepodcenovat.;)

Ja viem, na rakovine je právo to najstrašnejšie, že na začiatku vôbec nebolí. Tak držím palce, aby si sa mala čo najlepšie.
A to poznám. Moja babka mala časté problémy s hrubým črevom. Žila na liekoch a občas musela ísť na preliečenie do nemocnice. Ona aj v tej nemocnici bola spokojná a to jej pomáhalo rýchlo sa vrátiť domov :o
Ja som osobne zdedila po nej takéto nešťastné črevá a občas mám aj problémy, ale akosi, kým nemám bolesti, vôbec sa nezúčastňujem preventívnych prehliadok :o
A možno by pomohlo aj to, keby niekto napísal ako náhodne sa dostal na kontrolu a skoré zistenie problémov mu pomohlo. :o Ono človek si aj spätne neikedy uvedomí, že mal určité príznaky, ale nevenoval im pozornosť, lebo nemal bolesti :o

Ja len v krátkosti uvediem priklad zo svojho okolia.
Kolegyna po 40-tke, dlhodobo uzivala antikoncepciu, 10 rokov vkuse bez vysadenia, t. j. ziadna ovulacia, ziadny cyklus. Pred polrokom sa stažovala na bolesti v prsníku, nasla si aj boľavú maličkú hrčku, po mamografii skonstatovali, ze je to rakovina. Aj ked sa vraví, že rakovina nebolí, ju presne toto bolelo. Ešte doplním, že pravidelne absolvovala preventívnu mamografiu.

Gynekologička neskôr tak sucho skonštatovala, že to mohli sposobiť aj antikoncepčné tabletky, kedže ich užívala roky bez menštruácie... V rodine podobne ochorenie nemali.

Koncom minulého roka som začal "chradnúť" - úbytok váhy, únava.
v januári mi cez biorezonanciou namerali - zhubný novotvar.
odvtedy somprešiel vyložene na surovú stravu , jedine ryby /v rámci svojej krvnej skupiny/ som tepelne upravoval.
Proces som zastavil po veľkej noci. Pečeň dovtedy vykazovala neschopnosť regenerácie. Na tretí krát na biorezonancii mi zistili,že v pečeni je parazit papillomavírus, stafylococ, a baktéria borélia. Takže ich toxíny mi spôsobovali "traumu".
Až na začiatku mája - poradovník objednávky- som podstúpil magnetickú rezonanciu - výsledok hemangióm a 15 cýst.
Ak by som nepodstúpil terapiu odporúčanú biorezonančným prístrojom, bol by som ako troska.
Na konci januára 94 kg, dnes 81,1.
Vďaka správnej a liečivej výžive potravín, samozrejme VČAS , VČAS, VČAS, riešiť.
Ak na začiatku príznakov sa zámer našej stravy zameria na neagresívne potraviny a poživatiny.
Odporúčam neprejedať sa - nejesť bielomúčne jedlá, nedráždiť tráviaci trakt
laktózou, vyprážané jedlá, ...

Teraz môžem potvrdiť, objemy jedál sú teraz 50 %, ale na mojej energii to nevidieť. Prestal som jesť tzv objemové potraviny bez nutričných a výživových hodnôt.
Prečo?
Nuž organizmus nečerpá energiu na neplodné trávenie.
Tam je predpoklad vzniku rakovinových chorôb.
Dávajte do tela to čo mu má urobiť správne tráviace procesy.
Nedávajte do tela to, čo Vám môže spôsobiť komplikácie rôzneho charakteru.
Držím všetkým palce, ktorí sa rozhodnú používať len tie potraviny a požívatiny , ktoré môžu spôsobiť jeho telu najmenšie problémy.

Ono človek nikdy nevie, kedy tá potvora zaútočí. Dovolím si pripojiť link veľkej bojovníčky Pavly

http://www.adenokarcinom-zaludku.cz/o-me/

Ono človek nikdy nevie, kedy tá potvora zaútočí. Dovolím si pripojiť link veľkej bojovníčky Pavly

http://www.adenokarcinom-zaludku.cz/o-me/

Velmi uzitocný link, odporucam si ho precitat a pozriet i fotogaleriu, ale samozrejme len tým, ktorí sú pripravení bojovať, tak dáko vyzerá aj moje brucho, len s tym rozdielom, ze ja tam mam asi 6 rezov, to len naokraj, kiez by bolo viac takýchto odvázlivcov ako je Pavla, klobúk dolu.

Táto pliaga prichádza nečakane a viac zničí človeka oznámenie o chorobe, ako všetko ostatné. Mne keď lekárka oznámila, že kde som bola doteraz, že mám metastázy, vtedy sa mi zrútil svet. Čakala som všetko, len toto nie. Nasledovali všetky vyšetrenia, chceli zistiť odkiaľ sa metastázy dostali do pľúc, moja psychika veľmi upadala. V bezmocnosti som napísala na túto stránku, bála som sa, že mi začne vyhrávať, veď som konečne mohla žiť bez problémov, horšili sa všetky ďalšie ochorenia, cukrovka hodnoty boli viac ako 25 mmol, kašeľ bol veľmi bolestivý, reuma mi kvárila nielen telo, ale aj myseľ...
Lekári ma takmer dva mesiace prehovárali nad operáciou, aspoň vzorky chceli odobrať, ale ja som sa bála, že zomriem mimo domu, plakala som do vankúša, až kým ma priatelia a rodina nepresvedčili, že nie je čas na zomieranie, podstúpila som odbery vzoriek, vtedy mi našli ohraničený nádor na ľavej strane pľúc, nebol veľký, vybrali ho spolu so vzorkami. Po operácii mi síce následkom chema vypadali vlasy, ale nasadili mi vysoké dávky kortikoidov, na hlave mám trošku menej vlasov, ale to ma trápi najmenej. To, čo ma trápi je nadmerný prírastok váhy po dlhodobom užívaní kortikoidov, ale dá sa s tým žiť. Keby som nemala rodinu a priateľov, s ktorými som bola v spojení cez telefón i cez net, nalievali mi silu do žíl a nádej, asi by som sa nevzchopila. Dôležitá je viera, že niekde niekto na vás myslí, že máte hore svojho anjela a veľká viera v Boha, či už je to Boh akejkoľvek viery, ale viera v neho pomáha najviac.

I ja dávam pred ňou klobúk dole. Tým svojim postojom neuveriteľne pomáha všetkým ľudom, ale to väčšinou pochopí ten, kto sa s tou pliagou stretne. Dokonca som ju sledovala v televíznom programe pred troma týždňami na ČT1, program sa volal Máte slovo a vďaka tomu, že jej príbeh sledujem od októbra, mala som pocit, že pozerám na priateľku. Neprejde deň, aby som nenakukla čo má nové. Veľmi jej držím palce.

I ja dávam pred ňou klobúk dole. Tým svojim postojom neuveriteľne pomáha všetkým ľudom, ale to väčšinou pochopí ten, kto sa s tou pliagou stretne. Dokonca som ju sledovala v televíznom programe pred troma týždňami na ČT1, program sa volal Máte slovo a vďaka tomu, že jej príbeh sledujem od októbra, mala som pocit, že pozerám na priateľku. Neprejde deň, aby som nenakukla čo má nové. Veľmi jej držím palce.


Vidim, ze tato tema nebola zbytocna,este raz vdaka za ten link, je nas dost, ktore tym prechádzame, samozrejme i chlapi, ale touto temou chcem hlavne vystrihat týchm ktorí toto budu niekedy citat a su relatívne zdraví, aby na seba naozaj dávali pozor, pretoze potom musite zapnut vsetky sily aj tie, ktore si myslite ze nemate a verte, ze prehodnotite cely svoj zivot a vsetky priority sa Vam prehadzu.
Budem vdacna za dalsie prispevky, ktore pomozu dalsim a dalsim.

Ponúkam, ešte jeden link - skutočné príbehy ľudí...
Ono je totiž potrebné si uvedomiť, že život po stanovení tejto diagnózy nekončí aj keď to ľudia okolo väčšinou znášajú horšie ako samotný pacient

http://www.osudy.cz/index.php?option=com_content&task=section&id=4&Itemid=131

[QUOTE=JAJA11;1413774]Ja viem, na rakovine je právo to najstrašnejšie, že na začiatku vôbec nebolí.

Nie vždy je to tak, niekedy bolí, ale lekári nemajú záujem sa s tým zaoberať

Chcela by som tiež prispieť so svojou skúsenosťou, aj keď sa netýka priamo mňa, ale mojej mamy.
Všetci vieme, čo táto choroba dokáže, PRETO PROSÍM VŠETKÝCH, BERTE TENTO PRÍSPEVOK AKO UPOZORNENIE A RADU ĽUDOM, KTORÍ SA TIEŽ DOSTALI DO RÚK TEJTO CHOROBE, ABY SI DÁVALI POZOR NA TAKÝCH "SKVELÝCH LEKÁROV", NA AKÝCH NATRAFILA MOJA MAMA.
Chcela by som poradiť všetkým, ktorí cítia, že s nimi niečo nie je v poriadku, aby sa nespoliehali len na jedného lekára, hlavne ak im bude tvrdiť, že im nič nie je. Roky som strávila s mamou na onkológii, keď som na ňu čakala celé poobedia, až je dotečie chemoterapia a spoznala som veľa príbehov iných rodinných príslušníkov v podobnej situácii.

Moja mama bojovala statočne takmer desať rokov. Vždy vravela, že musí bojovať, pretože ak chce žiť, tak inú možnosť nemá.
Všetko jej začalo bolesťami v prsníku a lekár jej stále hovoril, že tam nič nemá a nemá ju čo bolieť. Potom jej našli na inom vyšetrení v prsníku hrčku, ale onkológ povedal, že to nie je zhubné a aby prišla na kontrolu o ROK. Ale o pár mesiacov už mala z jedného maličkého nádoru 3 a metastázy v uzlinách. Začal sa kolotoč vyšetrení, operácia, chemoterapia, rádioterapia. Rakovina sa jej vrátila po piatich rokoch znova. Bolelo ju za hrudnou kosťou a rástol jej tam hrb. Lekári ju liečili na predinfarktový stav a zápal pľúc (neviem, kde ich učili, že pri zápale pľúc rastú hrby na hrudi). Až po asi mesiaci, keď sa im nepodarilo pľúca vyliečiť, spravili CT a objavili tam ten nádor v hrudnej kosti a v pľúcach metastázy. A všetko odznova – liečba, chemoterapia ... A po troch rokoch znova. Tento boj bol nad jej sily, toto už nevyhrala.
Onedlho to bude 10 mesiacov, ale nikdy sa nezbavím presvedčenia, že zomrela predčasne vinou nezodpovedných lekárov. Možno stačilo málo, napr. vybrať ten maličký nádor ...
Poznám ľudí, ktorí mali väčšie šťastie a verím, že sa dá vyhrať, preto DRŽÍM PALCE VŠETKÝM, KTORÍ BOJUJÚ S TOUTO ZÁKERNOU CHOROBOU.

Chcela by som tiež prispieť so svojou skúsenosťou, aj keď sa netýka priamo mňa, ale mojej mamy.
Všetci vieme, čo táto choroba dokáže, PRETO PROSÍM VŠETKÝCH, BERTE TENTO PRÍSPEVOK AKO UPOZORNENIE A RADU ĽUDOM, KTORÍ SA TIEŽ DOSTALI DO RÚK TEJTO CHOROBE, ABY SI DÁVALI POZOR NA TAKÝCH "SKVELÝCH LEKÁROV", NA AKÝCH NATRAFILA MOJA MAMA.
Chcela by som poradiť všetkým, ktorí cítia, že s nimi niečo nie je v poriadku, aby sa nespoliehali len na jedného lekára, hlavne ak im bude tvrdiť, že im nič nie je. Roky som strávila s mamou na onkológii, keď som na ňu čakala celé poobedia, až je dotečie chemoterapia a spoznala som veľa príbehov iných rodinných príslušníkov v podobnej situácii.

Moja mama bojovala statočne takmer desať rokov. Vždy vravela, že musí bojovať, pretože ak chce žiť, tak inú možnosť nemá.
Všetko jej začalo bolesťami v prsníku a lekár jej stále hovoril, že tam nič nemá a nemá ju čo bolieť. Potom jej našli na inom vyšetrení v prsníku hrčku, ale onkológ povedal, že to nie je zhubné a aby prišla na kontrolu o ROK. Ale o pár mesiacov už mala z jedného maličkého nádoru 3 a metastázy v uzlinách. Začal sa kolotoč vyšetrení, operácia, chemoterapia, rádioterapia. Rakovina sa jej vrátila po piatich rokoch znova. Bolelo ju za hrudnou kosťou a rástol jej tam hrb. Lekári ju liečili na predinfarktový stav a zápal pľúc (neviem, kde ich učili, že pri zápale pľúc rastú hrby na hrudi). Až po asi mesiaci, keď sa im nepodarilo pľúca vyliečiť, spravili CT a objavili tam ten nádor v hrudnej kosti a v pľúcach metastázy. A všetko odznova – liečba, chemoterapia ... A po troch rokoch znova. Tento boj bol nad jej sily, toto už nevyhrala.
Onedlho to bude 10 mesiacov, ale nikdy sa nezbavím presvedčenia, že zomrela predčasne vinou nezodpovedných lekárov. Možno stačilo málo, napr. vybrať ten maličký nádor ...
Poznám ľudí, ktorí mali väčšie šťastie a verím, že sa dá vyhrať, preto DRŽÍM PALCE VŠETKÝM, KTORÍ BOJUJÚ S TOUTO ZÁKERNOU CHOROBOU.

Rika,
je mi to velmi luto, ale bohuzial mas pravdu, zalezi aj od toho k akemu lekarovi sa dostanes a ako sa o teba postara.Je dobre sa dat vysetrit viacerym lekarom, alebo aspon skonzultovat svoju dg. s inymi ci s nou suhlasia, alebo Ta daju vysetrit dalej. Tvoj pribeh je velmi smutny, viem co si si prezila, no uz to nezmenis, tak musis teraz bojovat s tym, ze to uz nenapravis a asi to tak malo byt, kazdy mame ten svoj osud dany.
Prajem Ti vsetko dobre a dakujem za prispevok, verím, ze pomoze dalsim.

http://www.jurkovic.sk/index.html

http://www.badatel.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=196&Itemid=45

Kampaň za pravdu v medicine www.badatel.sk

Svoju skúsenosť som už na tomto fóre opísala v téme "životospráva onkologického pacienta". Možno som mala šťastie, ale v mojom prípade pokladám lekárov a klasickú liečbu za polovicu úspechu. Druhú polovicu môjmu okoliu a pri všetkej skromnosti trošku aj sebe - psychickej odolnosti. Ťažko povedať, či má lekár povedať pacientovi celú pravdu. Poznám z onkologických ambulancií prípady kedy sa pravda povedala a pacient sa zložil a neprežil. Poznala som starú tetku, ktorá tvrdila, že ona chodí na "ohrievanie" a "len také infúzie" a že jej vlastne nič nie je. Ľutovala ostatných, že takí mladí a takí chorí a jej nie je nič. Dodnes žije, po rádio aj chemoterapii. Je to aj o tom, ako je napísané, že "tvoja viera ťa uzdravila". Je to veľmi individuálne a nedá sa povedať všeobecne. Osobne som nečítala knihy o rakovine, nezháňala som informácie cez internet, ani inak. Stačila mi doktorka - onko, všeobecná a interná - a informácie na nástenke v čakárni. Z onkológie som vždy odchádzala vysmiata, stretávala som krásne deti, starých ľudí, videla som kvety. V zime som sa vytešovala že sneží, že budú Vianoce. Ono ja mám vždy viac dôvodov na radosť ako na smútok aj so svojou diagnózou. Často okolie berie veci horšie, ako samotný pacient.

Ja len tak v krátkosti , aby sa nepovedalo ....:rolleyes:

10 rokov som čistý ...a nič nenasvedčuje o opaku ...:)

Ja len tak v krátkosti , aby sa nepovedalo ....:rolleyes:

10 rokov som čistý ...a nič nenasvedčuje o opaku ...:)

To Ti gratulujem, to je super, som rada aj za Teba, ja si to odskacem v pravidelnych intervaloch cca rok a pol, ale teraz drzim rekord uz skoro cele dva, nesmiem to zakriknut :):---:)

http://www.jurkovic.sk/index.html

http://www.badatel.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=196&Itemid=45

Kampaň za pravdu v medicine www.badatel.sk (http://www.badatel.sk)

Za alternativne riesenia som, i za alternativnu medicinu, dokonca som ochotna uverit i v niektore caje na detoxikaciu organizmu, ale na MUDr. Jurkovica, mam svoj osobny nazor /negatívny/, ktory nikdy nezmenim.

Aj ked trochu smutná tema, aspon pre mna, je dobre ze je tu. Aj nás-teda mojej rodiny sa to dotklo. Moja babka mala obrovsky nador v brusnej dutine tak rozsiahly a medzi vsetkými organmi v bruchu, ze sa nedal operovat, ked ju "otvorili" kde to presne je, tak ani sa nepokusali to odstranit-nazvali to neriesitelne, lebo metastazy mala vo vnutri vsade. takze nepomohla liečba a rozlučili sme sa s nou 10.1.2008 a o dva dni, 12.1.2008 som prisla o druhu babku, ktoru trapili ine zdrav.problemy, ale bola to rana-a poriadna pre nas vsetkych. Aj ked si myslime, ze vieme aky je koniec pri tejto chorobe, neboli sme pripravení. to čakanie neprajem nikomu-dni a noci strachu a hrôzy, ked zazvonil mobil alebo pevna linka, boli sme v strehu....ten pocit strachu a bezvladnosti je aj tazko opisat. teraz trapia podobne problemy moju mamu, ktora sice nema konkretne onkol.diagnozu, ale uz to vnutorne nutkanie vas nuti k tomu aby ste rozmyslali o vseličom, či nahodou nemam to čo moja mama-aj ona mala časte bolesti brucha, či nemam to alebo ono po nej. asi to niektorí poznate, tie pocity a stale nove a nove pohnutky k tomu čo mi vlastne je....drzte aj mne palce, som objednana s prsnikmi v auguste, tak snad dopadnem dobre, aj ked tiez, ako moja mama, aj ja mavam obcas dni-kedy rozmyslam, čo ak....nechcem si nič namyslať, ale dost často ma pobolieva prsnik z boku, mam aj malu hrcku, ale ta ma neboli len okolo. zas nie je to kazdy den, asi 1tyzden v mesiaci (podotykam nie je to vtedy ked zena ma svoje dni-menstruaciu), najprv som to pripisovala tomu, ale po polročnom sledovani sa, a mojich zisteni som sa predsa len rozhodla objednat s prsnikmi k odbornikovi, radsej mat istotu na čom som, aj ked nie som dost silna, neviem či zvladnem vysetrenie a hlavne konecnu spravu od lekara, ale pevne verim ze Boh mi pomôže a neudeli mi taku krutost (utešujem sa ze Boh vie, ze mam 2 male deti, tak nemôže mi to urobit, kto sa o ne postara).....velmi si važim a obdivujem vsetkých, ktorí trpia onkol.chorobou a snažia sa prežiť každý den naplno a hlavne žiju normalnym životom, KLOBUK DOLU, inak to vyjadrit neviem....

Vzhľadom k mojej neláskavosti k lekárom chodím ku ním radšej skôr. Aby som u nich nemusela byť dlho.Prevencia, to nie je prázdny slogan. Istú dobu som si všímala na nohe nepríjemný otlačený kúsok kože. Nebolel, ale menil farbu. A tak som hneď pomyslela, že by mohlo byť onedlho horšie a vyhľadala lekára. Okamžite som sa podrobila chirurgickému zákroku. Čakanie na výsledky nebolo príjemné, ale verdikt bol nakoniec príjemnejší. Prišla som minútu pred dvanástou, lebo som poslušná. Ako vždy. Ešte raz chcem zdôrazniť slovíčko PREVENCIA!!!

Mozno len jedina otázka...


Prečo ...prečo práve ja ...prečo ...povie mi niekto ???


To je tá otázka , len tá ...

A ten , kto tvrdí , že si ju nikdy nedal , poprípade nedá ...tak klame , neuverím mu !!!

Ahoj Buchač, tak to sme rodina, ja síce len 8 rokov, ale aj tak..... No a zas aby sme neboli uplakaní, ja som stretla toľko fantastických ľudí ktorí by ma ináč obišli, že nakoniec aj toto je nejaká skúsenosť. Zaobišla by som sa bez nej, ale čo už.:):):)

Gabika, 1OO % súhlas s celým príspevkom.
Aj zlá skúsenosť je skúsenosť, ale bola to vlastne zlá skúsenosť?
Skôr to beriem ako varovanie z hora a dokážem sa tešiť z maličkosti.Život si vážim oveľa viac ako predtým.

Táto pliaga prichádza nečakane a viac zničí človeka oznámenie o chorobe, ako všetko ostatné. Mne keď lekárka oznámila, že kde som bola doteraz, že mám metastázy, vtedy sa mi zrútil svet. Čakala som všetko, len toto nie. Nasledovali všetky vyšetrenia, chceli zistiť odkiaľ sa metastázy dostali do pľúc, moja psychika veľmi upadala. V bezmocnosti som napísala na túto stránku, bála som sa, že mi začne vyhrávať, veď som konečne mohla žiť bez problémov, horšili sa všetky ďalšie ochorenia, cukrovka hodnoty boli viac ako 25 mmol, kašeľ bol veľmi bolestivý, reuma mi kvárila nielen telo, ale aj myseľ...
Lekári ma takmer dva mesiace prehovárali nad operáciou, aspoň vzorky chceli odobrať, ale ja som sa bála, že zomriem mimo domu, plakala som do vankúša, až kým ma priatelia a rodina nepresvedčili, že nie je čas na zomieranie, podstúpila som odbery vzoriek, vtedy mi našli ohraničený nádor na ľavej strane pľúc, nebol veľký, vybrali ho spolu so vzorkami. Po operácii mi síce následkom chema vypadali vlasy, ale nasadili mi vysoké dávky kortikoidov, na hlave mám trošku menej vlasov, ale to ma trápi najmenej. To, čo ma trápi je nadmerný prírastok váhy po dlhodobom užívaní kortikoidov, ale dá sa s tým žiť. Keby som nemala rodinu a priateľov, s ktorými som bola v spojení cez telefón i cez net, nalievali mi silu do žíl a nádej, asi by som sa nevzchopila. Dôležitá je viera, že niekde niekto na vás myslí, že máte hore svojho anjela a veľká viera v Boha, či už je to Boh akejkoľvek viery, ale viera v neho pomáha najviac.

Ahoj,

nadmerna vaha z vysokych davok kortikoidov nech Ta netrápi, ja som pribrala skoro 30 kg ked mi nasadili kortokoidy, ale po rokoch uzivania, teraz uz 5 rokov, ked som sa dostala na udrziavaciu davku, schudla som naraz z nicoho nic skoro 26 kg, na to sa vykasli, hlavne je , ze sa citis dobre, mas pravdu viera je dolezita, ja sice osobne som ateista, ale tiez mam svoje v co verim a taktiez je dolezite mat sa o koho opriet, ci uz priatelov doma, alebo na nete to je jedno. Som rada, ze si prispela do tejto temy.
Dakujem.

Manželka je po operácii zhubného nádoru krčka maternice a radioterapii , ostáva jej už len 2x intravaginálna brachyterapia. Má niekto s týmto osobnú skúsenosť ? Uvítala by o tom nejaké informácie.

Manželka je po operácii zhubného nádoru krčka maternice a radioterapii , ostáva jej už len 2x intravaginálna brachyterapia. Má niekto s týmto osobnú skúsenosť ? Uvítala by o tom nejaké informácie.

Ahoj, nemam s tym osobne skusenosti, ale viem, ze je to cielena liecba postihnuteho miesta,konkretnejsie informacie Ti mozem napisat po 2.6. - idem na kontrolu k mojmu onkologovi a mozem sa ho na to spytat, je to uznavaný lekár na celom slovensku s touto dg., takze teraz len v kratkosti co to brachyterapia je :
(vnútrodutinovej) brachyterapii sa žiariče umiestňujú do špeciálnych nosičov – aplikátorov, ktoré sa na vopred stanovenú dobu vložia do dutiny chorého orgánu a to tak, aby boli uložené v bezprostrednej blízkosti nádoru. Tento spôsob ožarovania možno použiť pri liečbe nádorov umiestnených v dutinách niektorých orgánov, napr. maternice, krčka maternice, pošvy, konečníka, pažeráka alebo nosa.
Drzim p. manzelke palce, viem, ze ak sa urci takato dg., clovek je zhrozeny /myslim tym vseobecne onkologicke ochorenie/, ale tak ako odznelo v predchadzajucich prispevkoch treba byt otpimista a pozitivne mysliet a je velmi dobre,ze Ta ako manzela zaujima jej dg. a ma sa o koho opriet.

Rika,
je mi to velmi luto, ale bohuzial mas pravdu, zalezi aj od toho k akemu lekarovi sa dostanes a ako sa o teba postara.Je dobre sa dat vysetrit viacerym lekarom, alebo aspon skonzultovat svoju dg. s inymi ci s nou suhlasia, alebo Ta daju vysetrit dalej. Tvoj pribeh je velmi smutny, viem co si si prezila, no uz to nezmenis, tak musis teraz bojovat s tym, ze to uz nenapravis a asi to tak malo byt, kazdy mame ten svoj osud dany.
Prajem Ti vsetko dobre a dakujem za prispevok, verím, ze pomoze dalsim.

Vierka,
ďakujem za povzbudenie, ale je to velmi ťažké. Mama mala tažký život, zlé detstvo, zlé manželstvo, starala sa o nás - svoje 3 deti sama, od otca sme museli utiecť, pretože bol agresívny. Keď sa konečne mohla mať lepšie a my sme jej mohli vynahradiť tie ťažké roky, jej život ukončila choroba. Verili sme, že sa z toho dostane, bojovala a chcela žiť, chcela sa tešiť z vnúčat a zo života.
Snažím sa s tým vyrovnať, viem, že aj tak na tom už nič nezmením, ale je to veľmi, veľmi ťažké.
Tebe prajem všetko dobré a držím palce.

Vierka,
ďakujem za povzbudenie, ale je to velmi ťažké. Mama mala tažký život, zlé detstvo, zlé manželstvo, starala sa o nás - svoje 3 deti sama, od otca sme museli utiecť, pretože bol agresívny. Keď sa konečne mohla mať lepšie a my sme jej mohli vynahradiť tie ťažké roky, jej život ukončila choroba. Verili sme, že sa z toho dostane, bojovala a chcela žiť, chcela sa tešiť z vnúčat a zo života.
Snažím sa s tým vyrovnať, viem, že aj tak na tom už nič nezmením, ale je to veľmi, veľmi ťažké.
Tebe prajem všetko dobré a držím palce.

Dakujem pekne,

ale naozaj, cas vsetko vylieci, bude Ti chybat , ale mysli hlavne nato, ze sa uz netrapi, a je jej dobre.

[QUOTE=katarina.j;1415230] Aj ked si myslime, ze vieme aky je koniec pri tejto chorobe, neboli sme pripravení. to čakanie neprajem nikomu-dni a noci strachu a hrôzy, ked zazvonil mobil alebo pevna linka, boli sme v strehu....ten pocit strachu a bezvladnosti je aj tazko opisat.
Tie pocity poznám a cítim s tebou. Vedeli sme, že s mamou je veľmi zle, ale keď mi to povedal lekár a povedal, že už jej nevedia pomôcť, ten pocit neprajem nikomu. To čakanie každý deň, chodila som do práce, starala sa o deti, popoludní som utekala do nemocnice, bála som sa, že zomrie, keď tam bude sama. Myslela som, že z toho napätia vybuchnem. Chcela som byť pri nej, aby vedela, že nie je sama. Snažila som sa pripraviť na ten okamih, keď to príde a myslela som, že som pripravená a zmierená s osudom, ale bol to len klam.

teraz trapia podobne problemy moju mamu, ktora sice nema konkretne onkol.diagnozu, ale uz to vnutorne nutkanie vas nuti k tomu aby ste rozmyslali o vseličom, či nahodou nemam to čo moja mama

drzte aj mne palce, som objednana s prsnikmi v auguste, tak snad dopadnem dobre,
Chcem ťa však povzbudiť, nesmiete myslieť na to, že ty alebo tvoja mama dopadnete rovnako. Takéto myšlienky si človek nemôže pripúšťať, treba ich odhánať a veriť, že sa to nezopakuje. Tiež mám nejaké zdravotné problémy, ale ak sa takáto myšlienka snaží dostať do mojej mysle, rýchlo ju pošlem preč. Netreba sa báť vyšetrenia, nie každá hrčka je nádor a nie každý zdravotný problém je rakovina. Držím ti palce a prajem veľa zdravia.

Musím sa pridať k tejto téme.Tiež som tú kalváriu prežila.Začalo to bolesťami v konečníku a stálym nutkaním na stolicu.Nemohla som dlho sedieť sústavne ma tam tlačilo nie;čo.Po kolonoskopickom vyšetrení ma doktor poslal k špecialistovi na chirurgiu kde mi pán doktor oznámil šokujúcu správu ,KDE STE BOLI DOTERAZ??? ved tam máte nádor jak hrom,tu už iné nepomôže len stomia.Já som sa nervovo zrútila beztak som mala vysoký tlak dlhodobo aj pred tým,.Krutá správa bola velmi zle podaná ,celé noci som vyplakávala až som z toho dostala po 2týždňoch cievnú príhodu.Tomu som mohla já predísť,lenže človek si myslí ked sa povie rakovina tak to znamená smrť.Vedela som že ma čaká ťažká operácia ale najprv som sa musela zotavovať po porážke.Velmi mi pomohli moje deti a manžel,hoci to mali ťažké tiež somnou.Celá operácia sa mi posunula o 4mesiace.Čakalo ma ožarovanie,chemoterapia a následná operácia po operácii zase chemoterapia no čopoviem samá kalvária.Moja rodina a priatelia ma velmi podporovali a pomáhali a dokázala som to všetko lahšie prežiť.Taktiež ďakujem Bohu za silu a nádej ktorú mi dával a dáva nadalej.Zotavovala som sa rok z tých 2 chorôb to ako keby som ani nežila.Bolo to velké trápenie zostala som postihnutá na ľavú stranu ruka ,noha ,po tej porážke ale kúpele mi velmi pomohli.Mám stomiu a som postihnutá ale stále žijem a to je to podstatné pre moju rodinu že som medzi nimi.Nema som tak reagovať na moju diagnozu a nebola by porážka ,týmto upozorňujem ludí nebojte sa ísť dať vyšetriť včas a hlavne nespanikárčite ako já....Diagnoza rakovina neznamená vždy SMRŤ.Nesmiete sa hned vzdávať.Já som to urobila a namiesto jednej choroby som sa musela liečiť z dvoch postihnutí.Človek ktorý sa nestretol s rakovinou nevie si vážiť život,nakolko sú ludia velmi zlí a zákerní no česť výnimkám.

Musím sa pridať k tejto téme.Tiež som tú kalváriu prežila.Začalo to bolesťami v konečníku a stálym nutkaním na stolicu.Nemohla som dlho sedieť sústavne ma tam tlačilo nie;čo.Po kolonoskopickom vyšetrení ma doktor poslal k špecialistovi na chirurgiu kde mi pán doktor oznámil šokujúcu správu ,KDE STE BOLI DOTERAZ??? ved tam máte nádor jak hrom,tu už iné nepomôže len stomia.Já som sa nervovo zrútila beztak som mala vysoký tlak dlhodobo aj pred tým,.Krutá správa bola velmi zle podaná ,celé noci som vyplakávala až som z toho dostala po 2týždňoch cievnú príhodu.Tomu som mohla já predísť,lenže človek si myslí ked sa povie rakovina tak to znamená smrť.Vedela som že ma čaká ťažká operácia ale najprv som sa musela zotavovať po porážke.Velmi mi pomohli moje deti a manžel,hoci to mali ťažké tiež somnou.Celá operácia sa mi posunula o 4mesiace.Čakalo ma ožarovanie,chemoterapia a následná operácia po operácii zase chemoterapia no čopoviem samá kalvária.Moja rodina a priatelia ma velmi podporovali a pomáhali a dokázala som to všetko lahšie prežiť.Taktiež ďakujem Bohu za silu a nádej ktorú mi dával a dáva nadalej.Zotavovala som sa rok z tých 2 chorôb to ako keby som ani nežila.Bolo to velké trápenie zostala som postihnutá na ľavú stranu ruka ,noha ,po tej porážke ale kúpele mi velmi pomohli.Mám stomiu a som postihnutá ale stále žijem a to je to podstatné pre moju rodinu že som medzi nimi.Nema som tak reagovať na moju diagnozu a nebola by porážka ,týmto upozorňujem ludí nebojte sa ísť dať vyšetriť včas a hlavne nespanikárčite ako já....Diagnoza rakovina neznamená vždy SMRŤ.Nesmiete sa hned vzdávať.Já som to urobila a namiesto jednej choroby som sa musela liečiť z dvoch postihnutí.Človek ktorý sa nestretol s rakovinou nevie si vážiť život,nakolko sú ludia velmi zlí a zákerní no česť výnimkám.

V prvom rade, dakujem za prispevok do temy, ze si dokazala o svojej chorobe otvorene napisat,verim, ze aj Tvoj prispevok pomoze ostatnym ci uz touto chorobou postihnutým, alebo ako prevencia, ale hlavne musim s tebou suhlasit, ze clovek, ktorý toto nezazil, vúbec nepozná skutocné hodnoty zivota , nemyslím to v zlom, bohuzial i ja som inak zmyslala pred ochorením a inak zmyslam o hodnotách zivota dnes.
Velmi pekne dakujem.

Napíšem pár citátov.

„V prípade ak je dráždená lekárom, ktorý nepozná nič viac ako rezanie, nádorová choroba sa rozhnevá. Po rezaní vždy následuje smrť.“ Abrábia, cca 500 pred n.l.

„Vyliečenie choroby zostáva pre lekárov Grécka neznáme pretože neštudujú a neliečia pacienta v celku.“ Sokrates, cca 460 pred.n.l.

„Na nádorovú chorobu je lepšie nepoužiť žiadne pálenie alebo liečenie nožom. Ak sa použijú, pacient zomrie. Ak sa nepoužijú, pacient sa môže uržať dlhšie a dokonca sa sám vyliečiť.“ Hippokrates, cca 450 pred.n.l.

Neoddelitelnou súčasťou vyliečenia je prianie a vôľa sa vyliečiť. Pacient sa lieči, lekár len pomáha.“ Seneca, cca 40 n.l.

„Cukor kazí zuby a spôsobuje choroby. Preto hovorím: pozor, je to biela smrť!“ Moliér, cca 1650

"V rokoch 1479-1735 bolo takmer 9 miliónov ľudí, prevažne žien mučených a upálených za kacírstvo. Väčšina z nich boli bilinkárky a intuitívne liečiteľky neliečiteľných chorôb, preto boli považované za čarodejnice.“ Záznam, cca 1750

„Spolčení lekári dokázali zablokovať prístup k novým spôsobom liečby oveľa viac, ako ktorákoľvek iná skupina.“ Prezident USA Jim Carter
„Po rezaní nádoru sa choroba vráti a zapríčiní smrť, pričom väčšina pacientov, ak sa lieči jemne, dožije sa vysokého veku.“ Celsus, cca 100 n.l.

„Malo by byť zakázané a tvrdo trestané liečenie nádorov rezaním, pálením a iným podobným mučením. Táto choroba vznikla od prírody a len príroda ju dokáže vyliečiť, nie mučiaci lekári.“ Paracelsus, cca 1530 n.l.
„Mesiac, v ktorom štrajkujúci kanadskí lekári vykonávali len „nevyhnutné základne úkony“ sa zapísal do štatistiky úplne nečakaným spôsobom: Úmrtnosť pacientov v tomto mesiaci poklesla o 40 percent!“ Záznam, 1990

Na prahu novej medicíny
Vírusy nemožno zabiť liekmi ani žiarením. Naopak, v skutočnosti ich to posilní... ... rakovinu nemožno vyliečiť žiadnou formou operácie. Čím viac tkaniva operujúci vyreže, tým väčšiu oblasť s oslabenou odolnosťou vytvorí, a v dôsledku toho rakovinové vírusy spôsobia ešte väčšie pustošenie... Keď sú rakovinové bunky spaľované radiáciou, pacient inklinuje k zlepšeniu trvajúcemu cca jeden mesiac, pretože rakovinové bunky boli dočasne zničené. Lenže nie vírusy. Keď bunky začnú umierať, vírusy ich opustia, aby zabezpečili prežitie svojich progénov a napadnú iné bunky. Druhý karcinóm bude mať vyvinutú rezistenciu a radiácii už viac nepodľahne. Na konci tretieho mesiaca sa vírusy reprodukujú rapídne a na žiarenie sa doslova tešia... ... keď k tomu dôjde, nepomôže už žiadne liečenie... ... radiácia súčasne zničí zdroje imunity.

Milý Habbs,
ešte pred troma mesiacmi si hľadal v krvi namiesto bilirubínu "biely rubín" a dnes liečiš rakovinu. No čo už...

Napíšem pár citátov.

...
...
...
Na prahu novej medicíny
Vírusy nemožno zabiť liekmi ani žiarením. Naopak, v skutočnosti ich to posilní... ... rakovinu nemožno vyliečiť žiadnou formou operácie. Čím viac tkaniva operujúci vyreže, tým väčšiu oblasť s oslabenou odolnosťou vytvorí, a v dôsledku toho rakovinové vírusy spôsobia ešte väčšie pustošenie... Keď sú rakovinové bunky spaľované radiáciou, pacient inklinuje k zlepšeniu trvajúcemu cca jeden mesiac, pretože rakovinové bunky boli dočasne zničené. Lenže nie vírusy. Keď bunky začnú umierať, vírusy ich opustia, aby zabezpečili prežitie svojich progénov a napadnú iné bunky. Druhý karcinóm bude mať vyvinutú rezistenciu a radiácii už viac nepodľahne. Na konci tretieho mesiaca sa vírusy reprodukujú rapídne a na žiarenie sa doslova tešia... ... keď k tomu dôjde, nepomôže už žiadne liečenie... ... radiácia súčasne zničí zdroje imunity.

Ja len jedno poviem ...

Habbs...nechcel by som pod Tvoje ruky sa dostať ...nereagujem radšej , nemá význam .

To by už len bola إن شاء الله

Radšej Ti dám jeden z mojich citátov , vlastných :

Keď človek niečo odmieta, musí to najprv vyskúšať, aby vedel o čom hovorí.

P.S.:
A jednu otázku na záver ....

Prečo ľudia trepú kraviny, len aby nemuseli byť ticho ?

Vedeli ste, že
úspešnosť liečby rakoviny pomocou RaT a CheT neboli nikdy preukázané?
Kto z nás si kedy uvedomil otrasný fakt, že iluzionisti v bielych plášťoch "liečia" rakovinu rakovinotvorným ožarovaním? To predsa nemá logiku. Prečo to teda robia?
Prečo lekári podávajúci chemoterapiu sú oblečení v ochrannom "skafandri" ,keď to má práve človeka vyliečiť?Čoho sa boja?

Milý Habbs,
ešte pred troma mesiacmi si hľadal v krvi namiesto bilirubínu "biely rubín" a dnes liečiš rakovinu. No čo už...

Už to je zamnou.

Aj ked trochu smutná tema, aspon pre mna, je dobre ze je tu. Aj nás-teda mojej rodiny sa to dotklo. Moja babka mala obrovsky nador v brusnej dutine tak rozsiahly a medzi vsetkými organmi v bruchu, ze sa nedal operovat, ked ju "otvorili" kde to presne je, tak ani sa nepokusali to odstranit-nazvali to neriesitelne, lebo metastazy mala vo vnutri vsade. takze nepomohla liečba a rozlučili sme sa s nou 10.1.2008 a o dva dni, 12.1.2008 som prisla o druhu babku, ktoru trapili ine zdrav.problemy, ale bola to rana-a poriadna pre nas vsetkych. Aj ked si myslime, ze vieme aky je koniec pri tejto chorobe, neboli sme pripravení. to čakanie neprajem nikomu-dni a noci strachu a hrôzy, ked zazvonil mobil alebo pevna linka, boli sme v strehu....ten pocit strachu a bezvladnosti je aj tazko opisat. teraz trapia podobne problemy moju mamu, ktora sice nema konkretne onkol.diagnozu, ale uz to vnutorne nutkanie vas nuti k tomu aby ste rozmyslali o vseličom, či nahodou nemam to čo moja mama-aj ona mala časte bolesti brucha, či nemam to alebo ono po nej. asi to niektorí poznate, tie pocity a stale nove a nove pohnutky k tomu čo mi vlastne je....drzte aj mne palce, som objednana s prsnikmi v auguste, tak snad dopadnem dobre, aj ked tiez, ako moja mama, aj ja mavam obcas dni-kedy rozmyslam, čo ak....nechcem si nič namyslať, ale dost často ma pobolieva prsnik z boku, mam aj malu hrcku, ale ta ma neboli len okolo. zas nie je to kazdy den, asi 1tyzden v mesiaci (podotykam nie je to vtedy ked zena ma svoje dni-menstruaciu), najprv som to pripisovala tomu, ale po polročnom sledovani sa, a mojich zisteni som sa predsa len rozhodla objednat s prsnikmi k odbornikovi, radsej mat istotu na čom som, aj ked nie som dost silna, neviem či zvladnem vysetrenie a hlavne konecnu spravu od lekara, ale pevne verim ze Boh mi pomôže a neudeli mi taku krutost (utešujem sa ze Boh vie, ze mam 2 male deti, tak nemôže mi to urobit, kto sa o ne postara).....velmi si važim a obdivujem vsetkých, ktorí trpia onkol.chorobou a snažia sa prežiť každý den naplno a hlavne žiju normalnym životom, KLOBUK DOLU, inak to vyjadrit neviem....

Katka
u nás podobne.
Starkej (maminkina mama) mali operovať žlčník, otvorili - zašili naspäť - už sa nedalo liečiť. Rakovina krčku maternice - starká vydržala tri mesiace, ja si ju ani nepamätám. Starkina sestra - dožila sa síce vyššieho veku, ale tiež mala rakovinu. Maminkina sestra - už dávno je po operácii ženských orgánov, mala také zlé výsledky, že iná možnosť nebola, chvalabohu stihli to načas. Maminka je po troch operáciach, nakoniec jej museli vybrať časť z maternice, tak už 4té dieťatko nemohli mať s ocinkom, ja som bola posledná. Maminka ale ešte má aj cysty, hrčky v prsníkoch, sú to tukové cysty, ktoré jej ale podrástli, brala aj lieky, upravilo sa to, každé dva roky na kontroly chodí, v prípade zhoršenia má sá ísť objednať skôr. Ja som mala zlé výsledky, ale už sa to popravilo, poctivo každý rok na kontrolu ku gynekológovi idem. A dúfam, že nedopadnem ako maminka, ešte by som chcela ďalšie dieťatko, aj keď jednu menšiu operáciu už mám za sebou, síce bola úspešná, ale všetky problémy nevyriešila, tak uvidím ako bude ďalej. Žiaľ aj hrčky v prsníkoch mám, takže hneď ako skončím s kojením ma čaká cesta na kontrolu.

Katka budem Ti držať palce, aby to neboli problémové výsledky, ale výsledky, pri ktorých sa dá kľudne žiť. Prajem veľa vnútornej sily. ;) Máš deti, rodinu, máš pre koho žiť. Mne keď je ťažko, pritúlim sa k môjmu synčekovi, hneď mi je ľahšie, zatiaľ je vo veku, kedy mu to neprekáža, a on je môj ako hovorí manžel : maminkin cecíček. :) Alebo ho vyšteklím, prípadne smejeme a hráme sa spolu, a vtedy zabudnem na všetky moje zdravotné problémy, a som šťastný človek pod slnkom. :) Aj keď je to guľová neriadená strela, hyperaktívny, unaví nás oboch rodičov, ale je to naša budúcnosť.

Takisto veľa odvahy a bojovnosti, síl a dostatočnú oporu prajem všetkým, ktorí majú akýkoľvek zdravotný problém, aby verili, že sa vyliečia. :)

....chcem pomôcť .Neberte to prosím, ako nejakú reklamu, či ponuku dílera,veľmi rada by som napísala o produktoch a spoločnosti, ktorá má takéto čisté prírodné produkty,žiaľ,musím rešpektovať podmienky tohto prispievania.Ak by bol aj napriek tomu tento príspevok vymazaný, nemôžem sa hnevať-všade platia nejaké pravidlá-len mi bude ľúto tých, ktorí by chceli využiť tieto informácie pre svoje zdravie./ radím, nepredávam!/duratnakatka@gmail.com/Držím Vám všetkým palce a posielam pozitívnu energiu:nikdy to nevzdajte, máme len jeden život!
Prepáč milá duratna katka ale ty si dealer, ty vyslovene vyhladávaš fora kde sú nemocní ludia, ty vyslovene núkaš produkty na predaj. Prečo tu teraz robíš so seba sväticu?

Stačí dať do googla tvoje meno a vyhodí pár strán zaujimavého čítania http://www.google.sk/#q=duratna+katka&hl=sk&start=0&sa=N&fp=d83a479648ef4028 kde poniektorí ludia sú už až alergický na tvoje meno či nick.
http://ppp.zdravie.sk/sz/510/t313658/p2/nocne-pomocovanie-u-deti.html?print=1


Boze kam sa clovek pozrie zase natiskas svoje produkty,uz sa bojim doma aj otvorit chladnicku aby tam nebola katka duratna so svojim bioptronom. Používateľ ...
ppp.zdravie.sk/sz/510/.../nocne-pomocovanie-u-deti.html?... - V pamäti (http://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:64nRsoYjlL4J:ppp.zdravie.sk/sz/510/t313658/p2/nocne-pomocovanie-u-deti.html%3Fprint%3D1+duratna+katka&cd=3&hl=sk&ct=clnk&gl=sk)alebo http://hypertenzia.cme.sk/sz/510/t378118/p1/ako-preliecit-aj-partnera-inak-ako-kremom.html?print=1

no, duratna katka, neviem, ale podla mna uz ti bolo jasne povedane, ze tu nemas propagovat svoje vyrobky a mass si zaplatit reklamu, nie?A teraz to skúšaš a nie prvý krát na porade http://www.porada.sk/1120525-post39.html .

Ospravedlňujem sa všetkým za túto vložku, ale vadia mi ludia, ktorí sa priživujú na cudzom nešťastí. Z fora kam chodím dosť často takých dealerov vyhadzujú admini. Lebo ako nemocní človek veľmi zle znášam, ked mi niekto niečo nanucuje.

Držte sa všetci a bojujte, nezabúdajte ale ani na smiech na tvári. Lebo ten nám pomôže prekonať množstvo problémov.

Vedeli ste, že
úspešnosť liečby rakoviny pomocou RaT a CheT neboli nikdy preukázané?
Kto z nás si kedy uvedomil otrasný fakt, že iluzionisti v bielych plášťoch "liečia" rakovinu rakovinotvorným ožarovaním? To predsa nemá logiku. Prečo to teda robia?
Prečo lekári podávajúci chemoterapiu sú oblečení v ochrannom "skafandri" ,keď to má práve človeka vyliečiť?Čoho sa boja?

Čo sa týka tohoto názoru , radšej nereagujem ...veľmi tvrdý by som bol .
Mám dojem , že vyslovene do vulgárností by som zašiel ...
A logiku nechaj radšej na pokoji , nakoľko v Tvojom slovníku len zavadzia tento výraz ...
Na položené otázky Ti viem fundovane odpovedať , ale nemá význam ...to by bolo ako o tom hrachu ...


Už to je zamnou.

Tak teda , ak si myslíš , že je to za Tebou , tak si len veselo snívaj ďalej ...

Nemysli si , že blbosť človek získava ...
S takouto vlastnosťou sa človek narodí ...tak tej ti do vienka sudičky nadelili teda fest , neúrekom !!!!

poznámka moderátora
príspevok zmazaný kvôli reklame


Nuz mila Katka, i ked som Ti za Tvoj prvy prispevok dala bod, to som este nevedela , ze ide vlastne o propagaciu produktov, ktore predavas, budem rada, ak do tejto temy budu prispievat ludia, ktorí nieco naozaj skutocne prezili s tymto ochorením, podelili sa o svoje skusenosti a pocity, pripadne o varovne priznaky, aby iní, ktorí si budú tieto príspevky čítat mali moznost sa poucit, pripadne prehodnotit svoj zivot ak uz ochoreli, tak ako to uz niekolkokrat odznelo, touto chorobou zivot nekonci, ale zacina s nou boj.Musim suhlasit s "buchacom" i ked naozaj ma niekedy silne vyrazy, ale teraz su na mieste, kto raz ochorie, nikdy nie je vylieceny i ked sa dozije 80-tky napr..
Prosim drzte sa temy.
Dakujem.

duratnakatka@gmail.com


Nuz mila Katka, i ked som Ti za Tvoj prvy prispevok dala bod, to som este nevedela , ze ide vlastne o propagaciu produktov, ktore predavas, budem rada, ak do tejto temy budu prispievat ludia, ktorí nieco naozaj skutocne prezili s tymto ochorením, podelili sa o svoje skusenosti a pocity, pripadne o varovne priznaky, aby iní, ktorí si budú tieto príspevky čítat mali moznost sa poucit, pripadne prehodnotit svoj zivot ak uz ochoreli, tak ako to uz niekolkokrat odznelo, touto chorobou zivot nekonci, ale zacina s nou boj.Musim suhlasit s "buchacom" i ked naozaj ma niekedy silne vyrazy, ale teraz su na mieste, kto raz ochorie, nikdy nie je vylieceny i ked sa dozije 80-tky napr..
Prosim drzte sa temy.
Dakujem.
mimotemy
K tej nemenovanej dílerke ...duratnakatka...pozmenil by som trochu meno , na ruštinu som dlabal , ale

Durak = hlupák ....

Vieročka ...čo sa týka tej skrytej reklamy , tá bola rýchlo čitateľná , na také sa nereaguje ...;)
A že silné výrazy ???...že silné výrazy ...kua , veď to sa ešte krotím ...mám zakázané nadávať !!!!!;):rolleyes::---:D:D:D

Netvrdila som, že sa vylieči, dokonca práve opak je pravdou, táto choroba sa vyliečiť nedá, ale dá sa žiť s ňou plnohodnotný život.Ja si za svojim stojím, čo som napísala.Tí,ktorí ma tu odsudzujú, neviem aký dôvod majú...neviem to ináč napísať, keby som potrebovala reklamu, tak si ju zaplatím,ja len chcem dať ľudom informácie o tom, že sú produkty a prostriedky, ktoré ozaj vedia pri riešení zdravotných ťažkostí pomôcť.Čo je na tom zlé?Ak ste sa sklamali v nejakých firmách či díleroch,ešte nemusíte vidieť za pomocou vypočítavosť a....ani to neviem správne pomenovať,tak citujem..."propagáciu produktov"A bioptron?????veď je to zdravotnícky schválený prístroj,úžasná vec, ktorá predsa so zdravím súvisí.Tí, čo tu takto o mne píšete,už ste skúsili jedno aj druhé, užívali ste produkty či liečili sa bioptronom??,...myslíte, že máte právo brať iným príležitosť.Buchač,mňa neurazíš tým, že si ma nazval hlupákom,inteligentný človek si mysli svoje, ja tiež.....takéto veci sem nepatria, ak ma mieniš napádať, tak prečo nenapíšeš na môj meil?!Tu ľudia hľadajú pomoc,to čo robíš Ty, určite nepotrebujú.Ozaj, Ty si už niekomu pomohol?Ďakujem...

Verím Katarínka,že si už mnohým pomohla.Od penazí.

...neviem to ináč napísať, keby som potrebovala reklamu, tak si ju zaplatím,ja len chcem dať ľudom informácie o tom, že sú produkty a prostriedky, ktoré ozaj vedia pri riešení zdravotných ťažkostí pomôcť.Čo je na tom zlé?Ak ste sa sklamali v nejakých firmách či díleroch,ešte nemusíte vidieť za pomocou vypočítavosť a....ani to neviem správne pomenovať,tak citujem..."propagáciu produktov"
Dobré sa chváli samo.

A tvoje "informácie" majú predajný charakter.
Ak napíšem, mám taký a taký problém a mne sa osvedčilo ***** tak ostatný si to vedia nájsť sami. A vedia osloviť človeka, spôsoby sa nájdu. Ale tvoj štýl je všade trepať svoj mail a telefonne číslo. Tak sa správa dealer, nie človek ktorý chce NEŽISTNE pomôcť druhým.

Netvrdila som, že sa vylieči, dokonca práve opak je pravdou, táto choroba sa vyliečiť nedá, ale dá sa žiť s ňou plnohodnotný život.Ja si za svojim stojím, čo som napísala.Tí,ktorí ma tu odsudzujú, neviem aký dôvod majú...neviem to ináč napísať, keby som potrebovala reklamu, tak si ju zaplatím,ja len chcem dať ľudom informácie o tom, že sú produkty a prostriedky, ktoré ozaj vedia pri riešení zdravotných ťažkostí pomôcť.Čo je na tom zlé?Ak ste sa sklamali v nejakých firmách či díleroch,ešte nemusíte vidieť za pomocou vypočítavosť a....ani to neviem správne pomenovať,tak citujem..."propagáciu produktov"A bioptron?????veď je to zdravotnícky schválený prístroj,úžasná vec, ktorá predsa so zdravím súvisí.Tí, čo tu takto o mne píšete,už ste skúsili jedno aj druhé, užívali ste produkty či liečili sa bioptronom??,...myslíte, že máte právo brať iným príležitosť.Buchač,mňa neurazíš tým, že si ma nazval hlupákom,inteligentný človek si mysli svoje, ja tiež.....takéto veci sem nepatria, ak ma mieniš napádať, tak prečo nenapíšeš na môj meil?!Tu ľudia hľadajú pomoc,to čo robíš Ty, určite nepotrebujú.Ozaj, Ty si už niekomu pomohol?Ďakujem...To vieš, už vtáci po Slovensku čvirikajú, že PORADA je dojná krava, a tu sa bezplatne realizuje každý. Moderátori asi majú radi takýchto klikačov ako Ty, aj keď sa Ti podarilo sprzniť vynikajúcu a užitočnú tému. Ale buď pokojná, nie si prvá ani posledná. Lebo moderátori naháňajú akurát tak Milana. Karasa. Kamila. A ešte niekoľko Ka. Som mimotemy, ale práve riešim moje emócie. Záporné. Zriedkavé. Tak ak chceš liečiť, tak sa tak chovaj.

Netvrdila som, že sa vylieči, dokonca práve opak je pravdou, táto choroba sa vyliečiť nedá, ale dá sa žiť s ňou plnohodnotný život.Ja si za svojim stojím, čo som napísala.Tí,ktorí ma tu odsudzujú, neviem aký dôvod majú...neviem to ináč napísať, keby som potrebovala reklamu, tak si ju zaplatím,ja len chcem dať ľudom informácie o tom, že sú produkty a prostriedky, ktoré ozaj vedia pri riešení zdravotných ťažkostí pomôcť.Čo je na tom zlé?Ak ste sa sklamali v nejakých firmách či díleroch,ešte nemusíte vidieť za pomocou vypočítavosť a....ani to neviem správne pomenovať,tak citujem..."propagáciu produktov"A bioptron?????veď je to zdravotnícky schválený prístroj,úžasná vec, ktorá predsa so zdravím súvisí.Tí, čo tu takto o mne píšete,už ste skúsili jedno aj druhé, užívali ste produkty či liečili sa bioptronom??,...myslíte, že máte právo brať iným príležitosť.Buchač,mňa neurazíš tým, že si ma nazval hlupákom,inteligentný človek si mysli svoje, ja tiež.....takéto veci sem nepatria, ak ma mieniš napádať, tak prečo nenapíšeš na môj meil?!Tu ľudia hľadajú pomoc,to čo robíš Ty, určite nepotrebujú.Ozaj, Ty si už niekomu pomohol?Ďakujem...
Bol som oslovený ...slušnosť káže odpovedať ...

Takže , nejdem sa robiť za nejak svetaskúseného , znalého ...proste dedko Vševedko ...ale


Popis tovaru VALOSUN BIOPRON 9 30CPS
Charakteristika a použitie Probiotický komplex BIOPRON® 9 predstavuje jedinečnú a vyváženú kombináciu probiotických kultúr, nevyhnutných pre správnu činnosť tráviaceho systému. Obsahuje 9 kmeňov vitálnych mikroorganizmov v počte 9 miliárd v dennej dávke, schopných optimálne osídliť zažívací trakt a harmonizovať črevnú mikroflóru. BIOPRON® 9 je vďaka vyváženému zloženiu vhodný pri každom výskyte bežných zažívacích ťažkostí, ako sú hnačky, plynatosť, nafukovanie, dráždivosť, zápcha, apod.


Či som niekomu pomohol ???
Tak tým som si istý...na viac ako 100 % ...ak nie tu na Porade , tak určite inde .

Od srdca poviem teraz ...

Nasrať a pekne zvysoka na produkt , ktorý má takéto schopnosti / hnačky, plynatosť, nafukovanie, dráždivosť, zápcha, apod. / , keď niekoho povedzme prsník , leukémia , kostná dreň ....trápia ...
Vtedy zastavenie hnačky , poprípade nafukovanie nejak dotyčného netrápia ...

P.S.:
Urážky by inak vyzerali ...;)
Toto / mňa neurazíš tým, že si ma nazval hlupákom / bolo konštatovanie ...:cool:

Zase sa "zvrhla" téma... a ani sa moc nečudujem. Veď ten kto píše o všelieku...či o tom, že on by nepodstúpil operáciu a iné tortúry, ktoré sú pri tomto ochorení, tak ten toto ochorenie nikdy nemal a ani sa ho bytosne nedotklo.

Mne tiež pred 20 rokmi umrela maminka/ 52 ročná/ na CA-prsníka - operovaná nebola- nedalo sa. To utrpenie jej i nás , tá bezmocnosť s nedá opísať, to sa musí prežiť.

Teraz som asi na rade ja/ ochorela som v necelých 45rokoch/... som rok po razantnej operácii a liečbe a markery nie a nie dolu skôr naopak. Prístup lekárov je hrozný - som len štatistické číslo. Nemám ani chuť už bojovať s veternými mlynmi. Ani sa mi nechce o tom písať, ale nedalo mi neozvať sa , lebo tie hlúposti čo napísali...myslím "citáty" ma fakt rozrušili.
Neodsudzujem alternatívne spôsoby - sama mám kopec " podporný" látok, ale blud, že ak má človek nádor a nedá si ho zoperovať, tak sa vylieči ma fakt vytočil.
Odsedela som si toho na onkolgii už dosť a viem ako to je.Viem , že sa niekto s toho na dlhé roky vonku, no je veľa takých ktorým sa to rýchlo vráti. Žiaľ nepatrím k optimistom , tak o to je to asi horšie, ale nedá sa mi siliť - neviem predstierať , že je to OK, keď cítim opak.

Držte sa!

Zase sa "zvrhla" téma... a ani sa moc nečudujem. Veď ten kto píše o všelieku...či o tom, že on by nepodstúpil operáciu a iné tortúry, ktoré sú pri tomto ochorení, tak ten toto ochorenie nikdy nemal a ani sa ho bytosne nedotklo.

Mne tiež pred 20 rokmi umrela maminka/ 52 ročná/ na CA-prsníka - operovaná nebola- nedalo sa. To utrpenie jej i nás , tá bezmocnosť s nedá opísať, to sa musí prežiť.

Teraz som asi na rade ja/ ochorela som v necelých 45rokoch/... som rok po razantnej operácii a liečbe a markery nie a nie dolu skôr naopak. Prístup lekárov je hrozný - som len štatistické číslo. Nemám ani chuť už bojovať s veternými mlynmi. Ani sa mi nechce o tom písať, ale nedalo mi neozvať sa , lebo tie hlúposti čo napísali...myslím "citáty" ma fakt rozrušili.
Neodsudzujem alternatívne spôsoby - sama mám kopec " podporný" látok, ale blud, že ak má človek nádor a nedá si ho zoperovať, tak sa vylieči ma fakt vytočil.
Odsedela som si toho na onkolgii už dosť a viem ako to je.Viem , že sa niekto s toho na dlhé roky vonku, no je veľa takých ktorým sa to rýchlo vráti. Žiaľ nepatrím k optimistom , tak o to je to asi horšie, ale nedá sa mi siliť - neviem predstierať , že je to OK, keď cítim opak.

Držte sa!

Tak držím palce, aby sa to pohlo smerom k lepšiemu. Moja svokra a jej sestra sú po operácii prsníka, svokrina sestra dokonca po radikálnom zásahu, ale už viac ako 10 rokov chodia na kontroly a sú v poriadku. A nebyť tohto zásahu, keby sa nedali rezať, tak by už neboli tu. Takže, ak niekto tvrdí opak, tak je to človek nevzdelaný a neskúsený a nemá právo rozdávať rozumy. Hlavne preto, že mama známeho uverila slovám lekára, ktorý sa ju snažil vyliečiť bez zásahu lekárov a dnes zostáva pozostalým sa iba súdiť s lekárom, ktorý preferuje takúto liečbu. ( Dokonca keď lekári tvrdili, že to bolo v štádiu, kedy ešte operácia mohla pomôcť :( )

Zase sa "zvrhla" téma... a ani sa moc nečudujem. Veď ten kto píše o všelieku...či o tom, že on by nepodstúpil operáciu a iné tortúry, ktoré sú pri tomto ochorení, tak ten toto ochorenie nikdy nemal a ani sa ho bytosne nedotklo.

Mne tiež pred 20 rokmi umrela maminka/ 52 ročná/ na CA-prsníka - operovaná nebola- nedalo sa. To utrpenie jej i nás , tá bezmocnosť s nedá opísať, to sa musí prežiť.

Teraz som asi na rade ja/ ochorela som v necelých 45rokoch/... som rok po razantnej operácii a liečbe a markery nie a nie dolu skôr naopak. Prístup lekárov je hrozný - som len štatistické číslo. Nemám ani chuť už bojovať s veternými mlynmi. Ani sa mi nechce o tom písať, ale nedalo mi neozvať sa , lebo tie hlúposti čo napísali...myslím "citáty" ma fakt rozrušili.
Neodsudzujem alternatívne spôsoby - sama mám kopec " podporný" látok, ale blud, že ak má človek nádor a nedá si ho zoperovať, tak sa vylieči ma fakt vytočil.
Odsedela som si toho na onkolgii už dosť a viem ako to je.Viem , že sa niekto s toho na dlhé roky vonku, no je veľa takých ktorým sa to rýchlo vráti. Žiaľ nepatrím k optimistom , tak o to je to asi horšie, ale nedá sa mi siliť - neviem predstierať , že je to OK, keď cítim opak.

Držte sa!

Som rada, ze si prispela svojou skusenostou do tejto temy, nakolko je o tejto pliage, k Tvojim skusenostiam s lekarmi by som len chcela poznamenat, ze sa nesmies dat odbit, mas pravo ziadat vysvetlenie svojho zdravotneho stavu podrobne, ake su moznosti liecby a ak nie si spokojna s lekarom, ktorý Ta ostruje na onkologii mas pravo si skonzultovat svoj zdravotna stav a postup liecby s inym lekarom, pripadne ak mas moznost i v inej nemocnici.Ja osobne som uz po 8 rokoch v tomto velmi drzá a pokial mi lekar neodpovie na vsetky otázky , ktoré mu dám, alebo nie som s nim spokojná mám ofotenú vsetku dokumentáciu a idem k inému a dám si to skozultovat. To je co sa tyka lekarov, pretze, nie vsetci su rovnakí.Co sa týka podpornej liecby tiez ju neodsudzujem, ale je to len podporna liecba.Uz som niekde vo svojom prispevku pisala 30% je lekarska starostlivost a liecba a ten ostatok je bohuzial na nas, nesmieme sa dat i ked ako hovori moj kamarat "buchac" niekedy je to na ...... .

Dnes už onkologická diagnóza nie je definitívnym rozsudkom smrti. Mne určili diagnózu nádor prsníka, keď som mala 40, v januári 2004. Môjmu otcovi nádor na pľúcach a leukémiu v júli 2004. Otec svoj boj prehral v decembri 2004 a veľmi k tomu prispelo aj to, že to nezvládal po psychickej stránke. Bolo to ťažké obdobie, ale ja som sa upla na svoju rodinu, na manžela a deti. Chcela som byť na synovej stužkovej, chcela som ho zažiť ako maturanta, dcéra končila 9. ročník a ja som túžila len potom ako ju uvidím v pekných šatách, keď pôjde na rozlúčkový večierok, chcela som byť pri tom, keď pôjde na strednú. Bola pred nami birmovka a ja som pri takom dôležitom dni mojich detí nemohla chýbať. A hovorila som si, Bože ja tu môjho muža predsa nemôžem len tak nechať, čo by ten tu bezo mňa robil? A to, že som stále myslela na niečo, čo musím ešte zažiť, a to, že som myslela viac na iných ako na seba, tieto malé ciele, to mi pomáhalo a pomáha až do dnes.
Najprv prišli pochybnosti: určite sa stal omyl, pomýlili si ma s niekým, poplietli výsledky a pod. Potom som sa pýtala sama seba: prečo práve ja? čo som komu urobila, že sa to stalo práve mne? Tým podľa mňa prejde každý onkologický pacient, jednoducho nechce uveriť, že sa to stalo práve jemu.
Ja to beriem tak, že všetko čo sa mi v živote stane, má nejaký zmysel. V určitom smere má táto choroba ochudobnila ale zároveň aj obohatila. Tento úder osudu mi veľa vzal, ale zároveň mi dal príležitosť zastaviť sa, zamyslieť sa nad vlastným životom, prehodnotiť svoje životné postoje a hodnoty a nájsť radosť zo života.
A tak si ide moja rakovina so mnou, ruka v ruke už 6 rokov.

Zase sa "zvrhla" téma... a ani sa moc nečudujem. Veď ten kto píše o všelieku...či o tom, že on by nepodstúpil operáciu a iné tortúry, ktoré sú pri tomto ochorení, tak ten toto ochorenie nikdy nemal a ani sa ho bytosne nedotklo.

Mne tiež pred 20 rokmi umrela maminka/ 52 ročná/ na CA-prsníka - operovaná nebola- nedalo sa. To utrpenie jej i nás , tá bezmocnosť s nedá opísať, to sa musí prežiť.

Teraz som asi na rade ja/ ochorela som v necelých 45rokoch/... som rok po razantnej operácii a liečbe a markery nie a nie dolu skôr naopak. Prístup lekárov je hrozný - som len štatistické číslo. Nemám ani chuť už bojovať s veternými mlynmi. Ani sa mi nechce o tom písať, ale nedalo mi neozvať sa , lebo tie hlúposti čo napísali...myslím "citáty" ma fakt rozrušili.
Neodsudzujem alternatívne spôsoby - sama mám kopec " podporný" látok, ale blud, že ak má človek nádor a nedá si ho zoperovať, tak sa vylieči ma fakt vytočil.
Odsedela som si toho na onkolgii už dosť a viem ako to je.Viem , že sa niekto s toho na dlhé roky vonku, no je veľa takých ktorým sa to rýchlo vráti. Žiaľ nepatrím k optimistom , tak o to je to asi horšie, ale nedá sa mi siliť - neviem predstierať , že je to OK, keď cítim opak.

Držte sa!

Je mi ľúto, ak sa tu "zvrhne téma" a objavujú sa výčitky.
Myslím však," plavčík", že rakovina je ochorenie, nazvem to silný protivník, s ktorým človek treba bojovať!
S vysokými markermi sa rodí novorodenec a postupne sa nazvem to "začučia" a objavujú sa zvyčajne pri oslabení emočnej imunity, vtedy keď niekoho blízkeho stratíme, vidíme a trápime sa neúspechom detí, rozvod , strata zamestnania, beznádej..
Ver mi, že sa oplatí bojovať, prosím, nepodliehaj pesimizmu, nádej má zomrieť posledná, iba jej nesmieme dovoliť, aby predbehla našu vôľu. Preto bojuj, veď v Tvojom veku by bolo nie celkom správne vzdávať sa, určite máš pre koho žiť a máš nárok prežiť ešte veľa pekných chvíľ. Presne ani neviem, o aké ochorenie sa u teba jedná, nedopátrala som sa tvojho prvotného príspevku a nemám chuť čítať vzájomné obviňovanie sa prispievateľov.
Všeobecne, pri každom ochorení však, je potrebné začať od príjmu potravy, ochorenie začína v "našich ústach a hlave". Mám na mysli príjem potravy-zloženie a "upratanie si v hlave" zvoliť si cieľ a nepoddávať sa emóciám.
Viem, môžeš si povedať, dobre sa ti to píše! Ale ja viem čo píšem! Prežila som si svoje, no i napriek tomu viem, že vžiť sa do Tvojej situácie je nemožné, nielen mne, ale komukoľvek. Človek, ktorého sa akýkoľvek problém dotýka osobne, má úplne odlišné pocity, ako ten, čo sa snaží radiť.
To je však prirodzené, no človek, ktorý podporu očakáva, zrejme o radu stojí. Dôležité je, aby si sa nepoddávala pesimizmu, lebo potom je akákoľvek rada druhých zbytočná. Začni si dôverovať, že to dokážeš, myslím vyhrať boj s chorobou a cesta bude v tej chvíli pre Teba schodnejšia:) Môžem Ti poradiť, ale to nie je úspech, úspech sa môže dostaviť, ak budeš ochotná radu prijať a riadiť sa ňou.

Nikto netvrdi,ze aloe vera je vseliek, ani to,ze netreba podstupit operaciu. Aloe vera eliminuje neziaduce ucinky,pomaha zvladat a prekonavat lahsie radio a chemoterapiu,dokonca prirodny LYCIUM plus dokaze znizit onko markery.V mojom okoli su prave teraz dvaja onko pacienti, ktori to vyskusali.Plavcik,skus viac casu venovat pozitivnej literature,mne to pomohlo vo chvilach, ked som stracala rodicov.....mozno aj SECRET,alebo najdi aj cez google

Milá UBKA -...áno strava je dôležitá, lenže u mňa je to genetika- žiaľ.

No a frčala som na : mladý jačmeň, Aloe, BioBrain, Inocell, žraločia chrupavka, vit.B17, enzýmy...cesnak, D - vit a iné.
Moje markery idú hore.

Už niekoľkokrát som chcela napísať, ale stále neviem, ako začať. Už tri mesiace chodím ako v zlom sne a stále čakám, že sa zobudím - síce spotená a unavená, ale šťastná, že je to len naozaj zlý sen! Moja mamka bola vždy silná, čulá a pracovitá žena. Robila v tých najťažších robotách v JRD a doma štyri deti. Nikdy si nepamätám, že by bola chorá. Teraz, keď má 74 rokov, začala si sťažovať, že je akosi unavená, trochu schudla, občas ju pobolievalo brucho. Pripisovala som to jej veku. Veď nemôže stále len pracovať. Až pred tromi mesiacmi sa jej neprirodzene nalialo brucho. Zobrala som ju k lekárke, tá nás poslala do nemocnice na CT - diagnóza - obrovský tumor. Začal sa kolobeh vyšetrení - ženské, kolono, gastro, interné, srdcovo-cievne... až sme po troch mesiacoch skončili na onkológii. Okrem toho tumoru jej zistili aj výduť v srdcovej aorte a musela podstúpiť vyšetrenie, či jej srdiečko vôbec vydrží operáciu. Termín operácie je zajtra. Za tie tri mesiace som zošedivela a schudla 5 kíl. Tiež sa pýtam: prečo práve moja mamička? Najlepšia žena na svete! ONA si nezaslúži takú bolesť! Ten strach, to zúfalstvo a tá bezmocnosť mi v noci nedávajú spať a ako som písala, stále chodím ako vo sne ......

Milá UBKA -...áno strava je dôležitá, lenže u mňa je to genetika- žiaľ.

No a frčala som na : mladý jačmeň, Aloe, BioBrain, Inocell, žraločia chrupavka, vit.B17, enzýmy...cesnak, D - vit a iné.
Moje markery idú hore.

Plavčík, moja babka mala 67, keď umrela na nádor prsníka. Môj otec 64, jeho sestra v 42 tiež umrela na nádor prsníka. Jedna sesternica 40 a druhá 45. Keď mi povedali, že mám nádor prsníka prvé čo ma napadlo bolo, že nikto z rodiny sa z toho nedostal. No ale ja som ja a odmietla som sa zmieriť s tým, že veď je to genetika a som na rade. V prvom rade musíš začať veriť sama sebe, musíš začať veriť v to, že vyzdravieš a nepodliehať pesimizmu. Si mladá a je predsa toľko veci v živote, ktoré chceš zažiť a pár ľudí, ktorým na tebe veľmi záleží, tak už len kvôli tomu sa oplatí bojovať. Ak sa zmieriš s osudom, ťažko ten boj vyhráš a ver mi, že viem o čom píšem. Ja ti budem veľmi držať palce, myslieť na teba a modliť sa aby sa ti to podarilo.

Plavčík, moja babka mala 67, keď umrela na nádor prsníka. Môj otec 64, jeho sestra v 42 tiež umrela na nádor prsníka. Jedna sesternica 40 a druhá 45. Keď mi povedali, že mám nádor prsníka prvé čo ma napadlo bolo, že nikto z rodiny sa z toho nedostal. No ale ja som ja a odmietla som sa zmieriť s tým, že veď je to genetika a som na rade. V prvom rade musíš začať veriť sama sebe, musíš začať veriť v to, že vyzdravieš a nepodliehať pesimizmu. Si mladá a je predsa toľko veci v živote, ktoré chceš zažiť a pár ľudí, ktorým na tebe veľmi záleží, tak už len kvôli tomu sa oplatí bojovať. Ak sa zmieriš s osudom, ťažko ten boj vyhráš a ver mi, že viem o čom píšem. Ja ti budem veľmi držať palce, myslieť na teba a modliť sa aby sa ti to podarilo.
Dúfam,že pri tejto genetike si naklusaná u gynekologa aspon 2x ročne a máš ho kvalitného.

betka631, máš môj veľký obdiv a poklonu. Držím Ti palce, aby si vyzdravela, obidva príspevky si napísala, ako keby som ich písala ja, tiež bojujem s touto pliagou (už 4.rok) a mám podobný postup ako Ty - tiež myslím na manžela a deti (18,16,7) - najprv to bol 1.deň mojej dcéry v škole v septembri, potom synov tanečný venček, na ktorý som chcela ísť hoc aj po štyroch, teraz sa neviem dočkať stužkovej atď. naozaj vždy musíme mať pred sebou malé ciele, ktoré nám vlastne predlžujú život. Ale z literatúry viem aj to, že to nemáme robiť len kôli manželom a deťom, ale najmä kôli sebe samým a že musíme začať mať radi aj sami seba. Držím palce všetkým, ktorí s touto chorobou bojujú.

Vedeli ste, že
úspešnosť liečby rakoviny pomocou RaT a CheT neboli nikdy preukázané?
Kto z nás si kedy uvedomil otrasný fakt, že iluzionisti v bielych plášťoch "liečia" rakovinu rakovinotvorným ožarovaním? To predsa nemá logiku. Prečo to teda robia?
Prečo lekári podávajúci chemoterapiu sú oblečení v ochrannom "skafandri" ,keď to má práve človeka vyliečiť?Čoho sa boja?

Habbs je od teba veľmi neseriózne až trestné zahrávať sa takto s chorými ľuďmi, presviedčať ich ako im ich liečba nepomôže. Myslím si, že vždy sa vyskytnú rôzní šarlatáni, ktorí tvrdia ako ktorú chorobu pokoriť, ak by mali pravdu už dávno v ruke stískajú Nobelovu cenu.

... som rok po razantnej operácii a liečbe a markery nie a nie dolu skôr naopak. Prístup lekárov je hrozný - som len štatistické číslo.



Je mi veľmi ľúto, čo sa ti prihodilo Plavčík a chápem tvoje pocity, dovolila som si vybrať z tvojho príspevku jeden odsek.
Máš pravdu o prístupe lekárov bohužiaľ, veľa lekárov je fixovaných na ťažké akútne prípady a potom ostatné je brané akosi povedľa. Práve v boji o život nie je dôležitá len samotná liečba ale aj ľudský prístup lekára a dôvera k nemu. Aj lekári sú len ľudia, denne sa stretávajú s rôznymi osudmi a to denné utrpenie, ktoré majú pred očami ich akosi obrusuje a stávajú sa odosobnení. Nosia akúsi masku bez mimiky, bez osobnosti a tá bezútešnosť ambulancie alebo oddelenia takéhoto lekára toto ochorenie akosi sťažuje až urýchľuje.
Bohužiaľ ľudia potom hľadajú to ľudské teplo u akýchsi super liečiteľov a šamanov.
Plavčík drž sa a bojuj!!!!

Už niekoľkokrát som chcela napísať, ale stále neviem, ako začať. Už tri mesiace chodím ako v zlom sne a stále čakám, že sa zobudím - síce spotená a unavená, ale šťastná, že je to len naozaj zlý sen! Moja mamka bola vždy silná, čulá a pracovitá žena. Robila v tých najťažších robotách v JRD a doma štyri deti. Nikdy si nepamätám, že by bola chorá. Teraz, keď má 74 rokov, začala si sťažovať, že je akosi unavená, trochu schudla, občas ju pobolievalo brucho. Pripisovala som to jej veku. Veď nemôže stále len pracovať. Až pred tromi mesiacmi sa jej neprirodzene nalialo brucho. Zobrala som ju k lekárke, tá nás poslala do nemocnice na CT - diagnóza - obrovský tumor. Začal sa kolobeh vyšetrení - ženské, kolono, gastro, interné, srdcovo-cievne... až sme po troch mesiacoch skončili na onkológii. Okrem toho tumoru jej zistili aj výduť v srdcovej aorte a musela podstúpiť vyšetrenie, či jej srdiečko vôbec vydrží operáciu. Termín operácie je zajtra. Za tie tri mesiace som zošedivela a schudla 5 kíl. Tiež sa pýtam: prečo práve moja mamička? Najlepšia žena na svete! ONA si nezaslúži takú bolesť! Ten strach, to zúfalstvo a tá bezmocnosť mi v noci nedávajú spať a ako som písala, stále chodím ako vo sne ......

Evka drž sa, teraz ťa mamka potrebuje, držím mamke palce!!!

Plavčík, moja babka mala 67, keď umrela na nádor prsníka. Môj otec 64, jeho sestra v 42 tiež umrela na nádor prsníka. Jedna sesternica 40 a druhá 45. Keď mi povedali, že mám nádor prsníka prvé čo ma napadlo bolo, že nikto z rodiny sa z toho nedostal. No ale ja som ja a odmietla som sa zmieriť s tým, že veď je to genetika a som na rade. V prvom rade musíš začať veriť sama sebe, musíš začať veriť v to, že vyzdravieš a nepodliehať pesimizmu. Si mladá a je predsa toľko veci v živote, ktoré chceš zažiť a pár ľudí, ktorým na tebe veľmi záleží, tak už len kvôli tomu sa oplatí bojovať. Ak sa zmieriš s osudom, ťažko ten boj vyhráš a ver mi, že viem o čom píšem. Ja ti budem veľmi držať palce, myslieť na teba a modliť sa aby sa ti to podarilo.

Milá Betka,
dakujem za prispevok do tejto témy, prajem Ti, aby si mala este dlho taky optimizmus aký mas teraz, pretoze pozitívne myslenie, aj ked sa to niekedy velmi tazko da je najviac co mozes pre seba a svojich blizkych urobit. Ja ako som uz pisala idem s totuto dg. od roku 2002, dcerka mal 15 , chcela som ju vidiet maturovat, splnilo sa, potom VS, tuzila som byt na jej promociach aj ked len Bc., splnilo sa, potom ma drzalo to , ze pokracovala a teraz budeme mat 2. promocie na Mgr., jasne, ze neprestávam v svojich snoch, chcem ju vidiet ako si urobi doktorát a mozno ju uvidim i vydávat sa, ale jedno je isté, musime si urcovat nejake ciele a silou vole ich dokazat.Nepomoze nam plac do vankusa, aj ked sa mu niekedy nevyhneme, lutovat sa? Co nam to pomoze, nic, len si zhorsime vysledky.
Este raz dakujem vsetkym a drzim palce.

Evka drž sa, teraz ťa mamka potrebuje, držím mamke palce!!!

Evka,

prijmi tuto skutocnost tak aka je, mas strach, ale este nevies, mozno ten tumor bude nezhubný, musis byt silná a mamku podržat, aby videla, ze vychovala silných ludí, ktorí jej v tazkych chvilach dokazu pomoct.
Drzim Ti palce a prajem, aby vsetko dobre dopadlo.

Ludmilka,

dovol, aby som sa Ti podakovala, za podporu vsetkych, ktorí sme sa tu zisli a za slová , ktoré možno pre iných neznamenajú nic, ale pre nás s nasou dg. vela.

Milá UBKA -...áno strava je dôležitá, lenže u mňa je to genetika- žiaľ.

No a frčala som na : mladý jačmeň, Aloe, BioBrain, Inocell, žraločia chrupavka, vit.B17, enzýmy...cesnak, D - vit a iné.
Moje markery idú hore.

Ojój, Plavčík , genetika....to je najhoršie, čo si človek môže osvojiť. Prosím Ťa, neutápaj sa v takýchto "faktoch" genetická dispozícia môže predstavovať isté riziká, ale nie je to zákon, že keď moja mama rakovinu, musím jej podľahnúť aj ja.
Ako dlho Ťa trápi Tvoje ochorenie? Možno aj to je chyba, že keď nám lekár oznámi diagnózu, začneme sa naháňať za všetkým "zaručene" úspešným čo nám kto poradí a užívame všetko na hromadu.
Dovol mi, aby som Ti odporučila trpezlivosť, vyber si niečo, čomu najviac dôveruješ a vydrž, tie produkty, čo si vymenovala sa niektoré navzájom eliminujú, nie je vhodné ich spolu užívať. Bol by problém, aby si nastúpila novú cestu boja? Ja mám osobnú a úspešnú skúsenosť so surovou stravou, počula si už o jej pozitívnych účinkoch?
Pri rakovine je najdôležitejšie vynechať v jedálníčku predovšetkým cukor-rakovina miluje cukor a tým, že ho chorý prijíma v prvej fáze vyživuje a podporuje rast CA buniek, surovou zeleninou dostaneš do organizmu veľa enzýmov a antioxydantov, ktoré Ti dodajú energiu a povzbudia k činnosti zdravé bunky. Veľa krát je vhodné nastúpiť hladovku, samozrejme pod dohladom lekára a postupne prejsť na surovú stravu. Ja som sa takto stravovala 7 mesiacov, bolo to ešte v r. 1984, kedy sme nemali v ponuke tolko čerstvej zeleniny a verila som tomu, že to zvládnem:) ako sa uisťuješ, zvladla som to, to bol môj štart zmeniť západnú medicínu za alternatívnu. Určite bojuj!!! Držím Ti palce, aby si to zvládla, a Ty to zvládneš! Beznádej a strach nie sú dobrí spoločníci, zbav sa ich a prizvi si do spoločnosti nádej, tá so sebou prinesie úspech a Ty budeš hrdá, že si svoj boj vyhrala.

Vážení ....

Vrelo doporučujem , nie síce práve túto publikáciu , ale rozumy teda hej .

http://eutrofia.sk/?q=system/files/images/letakb.jpg

Osobne som konzumoval na kilá a litre :
- paradajky ...pre niekoho aj rajčiaky
- paprika
- redkvička , ale čierna
- čučoriedky
- černice
- zeleninu
- ryby
- chilly ...každý deň aspoň jeden kus

Chilli vs. rakovina
Podle závěrů nejnovějšího výzkumu university v anglickém Nottinghamu, dokáže kapsiacin účinně ničit nádory některých druhů rakoviny, a to bez škodlivých vedlejších účinků.
Výzkumný tým pod vedením MUDr. Timothy Batese věří, že kapsaicin a některé příbuzné látky hojně obsažené v chilli napadají mitochondrie rakovinných buněk a tím odstartují sebezničující proces (apoptózu) čímž výrazně zmenší nebo zcela zničí celý nádor bez toho, aby poškodil okolní tkáň. Doktor Bates, který je světově uznávaným odborníkem na vývoj léků proti rakovině, tvrdí, že objev může vysvětlovat nízký výskyt rakoviny v zemích, jako je Indie nebo Mexiko. Jídla s vysokým obsahem chilli jsou právě zde součástí každodenní stravy místních obyvatel. I díky poznatkům o běžné stravě Indů nebo Mexičanů mohou výzkumníci hovořit o bezpečnosti nově objeveného preparátu. A s tím i úzce souvisí jeho potenciální velmi nízká cena - ve srovnání s jinými léky proti rakovině.
Výzkumníci testovali kapsaicin na rakovině plic, která se považuje za standard při vývoji nových léků. Srovnávací výzkum byl proveden i s buňkami rakoviny slinivky břišní a výsledky byly stejné - rakovinné buňky zahynuly a okolní tkáň zůstala neporušená. Výsledky se považují za velice nadějné s ohledem na fakt, že rakovina slinivky velice silně vzdoruje procesu léčení.
Jiný tým vědců z Los angeles zjistil, že kapsaicin pomáhá proti nádorům prostaty.

atď .....na nete je toho veľa ...

Habbs je od teba veľmi neseriózne až trestné zahrávať sa takto s chorými ľuďmi, presviedčať ich ako im ich liečba nepomôže. Myslím si, že vždy sa vyskytnú rôzní šarlatáni, ktorí tvrdia ako ktorú chorobu pokoriť, ak by mali pravdu už dávno v ruke stískajú Nobelovu cenu.

Si zrejme nepochopila,čo som tým chcel povedať.Ja ľudí nechcem presviedčať.Mali by vedieť všetke plusy a minusy CheT a RaT a vôbec všetko o tom,keď sa majú tymto liečiť.Nato je tu aj tá téma.Človek nech si sám vyberie akú liečbu podstúpi.

Ak si myslíš ,že môj príspevok je trestný,prikladám jeden uryvok.

Ako jeden primar nemenovaneho onkologickeho oddelenia prišiel za jeho znamym, ktory sa venoval Alternativnym sposobom liecby, a kde mu vravel: „ počuj moja mama dostala rakovinu, porad mi Ako ju mam vyliečiť?“ a On na to „čo Radio- a Chemo-terapia?...“

Doktorova odpoved bola asi takato “V živote by som nedal moju mamu podstupiť tieto postupy“

No možme uvažovať o jeho vnútri a o jeho postoji k pacientom, a že sa stava asi akymsi vrahom ak si je vedomý rizik ...

Si zrejme nepochopila,čo som tým chcel povedať.Ja ľudí nechcem presviedčať.Mali by vedieť všetke plusy a minusy CheT a RaT a vôbec všetko o tom,keď sa majú tymto liečiť.Nato je tu aj tá téma.Človek nech si sám vyberie akú liečbu podstúpi.Aj v profile máš uvedené, že si manipulat, tak je Ti dovolené manipulovať. Ale vybral si si nevhodnú tému. Stretla som tu nicky, z ktorých príspevkov som vždy cítila múdrosť, optimizmus, pozitívum a dnes už viem prečo. Nekaz to tu, nezapadáš do komunity. Prosím....

Desatoro onkologických prikázaní

1 - Odpustiš, budeš milovať svojích blížnych a zbavíš sa stresu a hnevu!
2 - Doplníš si stravu o vitamín B17 (marhuľové, jablkové, slivkové jadrá)!
3 - Vylúčiš mäso, mlieko, vajcia a iné živočíšne výrobky (aspoň dočasne)!
4 - Vylúčiš cukor, sladkosti a sladené nápoje! (rakovina miluje cukor)
5 - Zbavíš sa iných karcinogénov! (fajčenie, alkohol, fast food, vyprážanie, atď)
6 - Budeš jesť zeleninu, ovocie, strukoviny a iné plody zeme a BUDEŠ PIŤ VELA VODY (min. 2 a pol litra denne) a zelených čajov!
7 - Každé ráno vypiješ doma vyrobený zeleninový džús (lepšie rozmixovaný ako odšťavený)! (cvikla, zeler, mrkva, polovica zemiaku, petržlen) aspoň 4dl.
8 - Budeš jest veľa cesnaku, škorice a iných protipliesňových jedál!
9 - Maximálne zvýšiš príjem vitamínov a antioxidantov!
10 – Budeš sa viac pohybovať (okysličovanie chorých buniek)!

Vedeli ste, že
úspešnosť liečby rakoviny pomocou RaT a CheT neboli nikdy preukázané?
JA , JA som ten vzorový príklad ...
Kto z nás si kedy uvedomil otrasný fakt, že iluzionisti v bielych plášťoch "liečia" rakovinu rakovinotvorným ožarovaním? To predsa nemá logiku. Prečo to teda robia?
Aby zničili tým rádioaktívnym / nie rakovinotvorným / ožarovaním ....preto môj , preto ...vieš ???

Prečo lekári podávajúci chemoterapiu sú oblečení v ochrannom "skafandri" ,keď to má práve človeka vyliečiť?
Prečo ?
A vieš prečo na rentgene nejde s tebou laborant k prístroju ? Lebo 100 x nič aj vola zabije ...
TAk ako Ty ...100 x už trieskaš oné , kydy , k ničomu to nevedie ...
Čoho sa boja?
Oni sa neboja ničoho ...
Skôr sa boja , aby zbytočne nekontaminovali práve tú látku , ktorú pacient dostáva ...
Tej hnusnej chémie ani nie , tej , ktorá Ti do žily steká ...pomaly , ale iste .
Mne napríklad v kuse tiekla 36 hodín ....36 hodín ...bez prestávky ...jedna fľaška za druhou ...


Si zrejme nepochopila,čo som tým chcel povedať.Ja ľudí nechcem presviedčať.
Ale vyzerá to tak ...
Mali by vedieť všetke plusy a minusy CheT a RaT a vôbec všetko o tom,keď sa majú tymto liečiť.
To je vecou každého pacienta a jeho doktora .
Ich vzájomnej kmunikácii a dôvere . U mňa a mojich doktorov to fungovalo na 100 % ...dodnes si ma pamätajú ako zázrak prírody ...hlavne po tom , ako mi dávali ani nie 5 % na prežitie ...
Kua a tu som , momentálne za múdreho ...život , skúsenosti ako aj trápenie Ťa naučí ...
Nato je tu aj tá téma.Človek nech si sám vyberie akú liečbu podstúpi.

Ak si myslíš ,že môj príspevok je trestný,
Trestný ani nie , skôr by som iný výraz použil...
prikladám jeden uryvok.

Ako jeden primar nemenovaneho onkologickeho oddelenia prišiel za jeho znamym, ktory sa venoval Alternativnym sposobom liecby, a kde mu vravel: „ počuj moja mama dostala rakovinu, porad mi Ako ju mam vyliečiť?“ a On na to „čo Radio- a Chemo-terapia?...“

Doktorova odpoved bola asi takato “V živote by som nedal moju mamu podstupiť tieto postupy“

No možme uvažovať o jeho vnútri a o jeho postoji k pacientom, a že sa stava asi akymsi vrahom ak si je vedomý rizik ...
Riziko je všade ....
A na jednom obyčajnom a všeobecnom príklade sa nedá hodnotiť celok .
Hlavne , ak nepoznáme pozadie a aj okolnosti tohoto konkrétneho prpadu ...


Ešte raz sa pokúsim ...v texte sú odpovede ...

Desatoro onkologických prikázaní

1 - Odpustiš, budeš milovať svojích blížnych a zbavíš sa stresu a hnevu!
Odpustíš každému ...milovať budeš aj nepriateľov ...na hnev a stres Ti sily neostanú...
2 - Doplníš si stravu o vitamín B17 (marhuľové, jablkové, slivkové jadrá)!
Povedzme ...
3 - Vylúčiš mäso, mlieko, vajcia a iné živočíšne výrobky (aspoň dočasne)!
Nie je potrebné ...z každého rožka troška ...
4 - Vylúčiš cukor, sladkosti a sladené nápoje! (rakovina miluje cukor)
Detto ako bod vyššie ...
5 - Zbavíš sa iných karcinogénov! (fajčenie, alkohol, fast food, vyprážanie, atď)
Komu niet rady , tomu niet pomoci ...
6 - Budeš jesť zeleninu, ovocie, strukoviny a iné plody zeme a BUDEŠ PIŤ VELA VODY (min. 2 a pol litra denne) a zelených čajov!
Vždy som to dodržiaval a aj tak sa na mňa nalepila ...
7 - Každé ráno vypiješ doma vyrobený zeleninový džús (lepšie rozmixovaný ako odšťavený)! (cvikla, zeler, mrkva, polovica zemiaku, petržlen) aspoň 4dl.
Neskúšal som , nekomentujem ...iné som si dával ...
8 - Budeš jest veľa cesnaku, škorice a iných protipliesňových jedál!
Smrdel som jak starý mexičan ...
9 - Maximálne zvýšiš príjem vitamínov a antioxidantov!
Za prvé neviem , čo to je ...a za druhé ma to uráža ...
10 – Budeš sa viac pohybovať (okysličovanie chorých buniek)!
Ak budeš vládať ...teda ak ...


Z Tvojej hlavy ???
Lebo z tej mojej hej ...;):rolleyes:

HABBS

ak si neprezil/a ani jedno vysetrenie s podozrenim na rakovinu, alebo nebodaj ak si sa nepodrobila liecbe a ak Ti ani nic take nehrozí, bud taka dobra/ý neber ludom , nam vsetkym, to co mame, mame zivot, hoci iný ako zdravý ludia, ale máme ho a máme svoje hodnoty v ktore verime a ktoré sú o to vzácnejsie,ze tentokrát su pravé ludské a nie komercné.A lekári? Ja osobne poznám viacero vdaka , ktorým zijem, nemala som velku sancu a napriek tomu a vdaka lekarom som tu uz 8 rokov, i ked netvrdim, ze nemam problemy, ale zijem, venujem sa svojej praci,zalubam, dcere i ked pomalsie ako iní a s istými obmedzeniami,ale mam to najvzácnejsie zivot a pravých priatelov.

Už niekoľkokrát som chcela napísať, ale stále neviem, ako začať. Už tri mesiace chodím ako v zlom sne a stále čakám, že sa zobudím - síce spotená a unavená, ale šťastná, že je to len naozaj zlý sen! Moja mamka bola vždy silná, čulá a pracovitá žena. Robila v tých najťažších robotách v JRD a doma štyri deti. Nikdy si nepamätám, že by bola chorá. Teraz, keď má 74 rokov, začala si sťažovať, že je akosi unavená, trochu schudla, občas ju pobolievalo brucho. Pripisovala som to jej veku. Veď nemôže stále len pracovať. Až pred tromi mesiacmi sa jej neprirodzene nalialo brucho. Zobrala som ju k lekárke, tá nás poslala do nemocnice na CT - diagnóza - obrovský tumor. Začal sa kolobeh vyšetrení - ženské, kolono, gastro, interné, srdcovo-cievne... až sme po troch mesiacoch skončili na onkológii. Okrem toho tumoru jej zistili aj výduť v srdcovej aorte a musela podstúpiť vyšetrenie, či jej srdiečko vôbec vydrží operáciu. Termín operácie je zajtra. Za tie tri mesiace som zošedivela a schudla 5 kíl. Tiež sa pýtam: prečo práve moja mamička? Najlepšia žena na svete! ONA si nezaslúži takú bolesť! Ten strach, to zúfalstvo a tá bezmocnosť mi v noci nedávajú spať a ako som písala, stále chodím ako vo sne ......

Evička, nesmieš si to takto pripúšťať, mamička to cíti a určite ju to trápi. Poznám to veľmi dobre z oboch strán. Rok predtým ako som ochorela, mi zomrela na rakovinu mamička (žila s tým 6 rokov) a ja som jej chorobu znášala veľmi ťažko (horšie ako teraz svoju). Veľmi ma to trápilo, tiež si to nezaslúžila (nik si to nezaslúži) a mala som také čierne myšlienky, že prečo ona a nie radšej ja, že by som sa s ňou vymenila, len nech ju nevidím trpieť... Zrejme som si to takto aj privolala, teraz už viem, že takto sa rozmýšľať nesmie. Teraz sa liečim ja a znášam to psychicky v pohode, myslím, že lepšie, ako moja rodina. Preto Ti chcem poradiť, aby si sa ukľudnila a mamku podporovala ako len vieš, ale netráp sa, mamka potrebuje sily na boj s chorobou, nepotrebuje ešte utešovať Teba a ostatných okolo. Je to vyčerpávajúce, poznám to podľa seba. Preto keď mám bolesti, nechcem, aby ma držali za ruku a pozerali sa na mňa, radšej ich pošlem vedľa a poviem, že si chcem pospať alebo čítať... Lepšie sa mi znáša bolesť samej, ak nemusím dávať pozor na to, aby to tí moji nezbadali, že ma to bolí zas. Mamke pomôže, ak Ťa bude vidieť veselú, usmiatu a nie vystrašenú a unavenú. Musí cítiť Tvoj optimizmus, len tak Ti uverí, že veríš v jej uzdravenie. Viem, že je to veľmi ťažké. Musíš myslieť aj na seba, aby si aj Ty neochorela (hoc aj na niečo iné). Čím viac bude mamka slabšia, tým viac musíš byť Ty silnejšia, aby si jej mohla pomáhať. Držím Vám obom palce, nezúfaj, viem o viacerých v takom vyššom veku, že sa vyliečili a umreli o 10 rokov na niečo úplne iné. U starších ľudí rakovina nezvykne byť taká agresívna ako u mladých. Prajem veľa síl a všetko najlepšie. Ozvi sa, ak budeš potrebovať radu alebo len povzbudenie.

Liečba detskej leukémie v 21. storočí

Citát : „ Liečba akútnej lymfoblastickej leukémie u detí patrí k najväčším úspechom a pokrokom v liečbe onkologických ochorení v poslednom období... Súčasnou úspešnou terapiou dokážeme trvale vyliečiť viac ako 80 % detí...“ toľko citát z odbornej medicínskej literatúry.
Čo znamená tá úspešná terapia v praxi ? (z vlastných skúseností s našim dieťaťom). (Česť jeho pamiatke! Veríme, že „odchod“ tohto dieťaťa poukáže na krutú pravdu o detskej onkológii. Pozn. Kampane za pravdu v medicíne).
V prvom rade zdesenie pri oznámení, o akú chorobu sa jedná a následné utešovanie onkológom a prezentovanie čísel úspešnosti liečby, čo rodiča trochu upokojí. Nasleduje ešte stále v šoku a cez slzy pod nátlakom, čo najrýchlejší podpis rodiča so súhlasom s liečbou (že vraj informovaný súhlas) a zaradenie do protokolu (podotýkam štúdie alebo inak povedané pokusu). O tejto štúdii sa lekár nezmieni ani slovkom, pretože by mu musel zapadnúť jazyk ak by mal povedať pravdu, čo sa za tou štúdiou skrýva a aké skutočné vedľajšie účinky táto terapia má... (neznalosť našich možností z nás rodičov žiaľ robí nástroj k manipulácii) ...No a potom dieťa postupne podstupuje neuveriťeľné a dostáva nasledovné:
...20... odberov kostnej drene (spýtajte sa nejakého dospelého, kto to absolvoval, aká je to hrôza ...)
...160... dávok jedovatej chemoterapie (intravenózne), ktorá pri kvapnutí na podlahu rozleptá lynoleum, pri vytečení mimo žilu spôsobí odborne nekrózu tkaniva, v ľudskej reči vyžratie mäsa až do kosti (diera v tkanive, resp. orgáne ako po kyseline, no ako v horore, ale toto je skutočnosť) Personál, čo ju podáva, má predpísané nosiť ochranu dýchacích ciest a rukavice kvôli vysokej toxicite, ...a deti dostanú tieto jedy priamo do krvi...
...xx... najrôznejších hrozných vedľajších účinkov a komplikácií tejto toxickej terapie prežitých s utrpením
...380... odberov krvi buď priamo z detskej ručičky, alebo z katétra
..2 krát... zavedenie CVK v celkovej anestézii na priamu možnosť dávkovania týchto jedov do krvného riečišťa a pri zbabranom zavedení, čo nie je výnimkou, opakované bezprostredné nasledujúce dvojnásobné zavedenie CVK a rýchle následné podávanie chemoterapie do čerstvo zavedeného katétra.
...každý deň ...(niekoľko rokov nepretržite)... xx... tabletiek najrôznejšieho druhu chemických liekov včítane ďalšej + tbl. chemoterapie (s ohľadom na ľudí, ktorí majú problémy so srdcom nebudem písať kumulatívnu dávku všetkých jedov v gramoch alebo kilách, ktoré naše dieťa dostalo aby nepoodpadávali)
...každý týždeň... kontrolné odbery krvi počas tzv. udržiavacej liečby, viete si predstaviť tú psychickú záťaž pre dieťa, ako aj pre rodiča? Pravdepodobne aj zdravý človek by musel psychicky a telesne ochorieť pod tlakom týchto neustálych kontrolných odberov a šikany – a to v mene štúdie.
...30... lumbálných punkcíí do detskej chrbtice + aplikácia chemoterapie do nej
...20... rontgenov a množstvo iných vyšetrení (sono, CT atď.), xx ...krvných konzerv
...xx.... vizít aj s prítomnosťou nových adeptov dávkovania chemoterapie s kamennými tvárami a prezeranie si detí ako opíc s absenciou jediného milého pohľadu alebo slova.
...xx...pokusov rodiča dožadovania sa dôkladných vyšetrení na mikroorganizmy a mykózy v krvi, čo vyvoláva u onkológov zdesenie a nervozitu na tvárach, ako keby rodič zaklepal na trinástu komnatu, za ktorej dverami sa ukrýva tajomstvo správnej terapie tohoto ochorenia... V nemom úžase si rodič vypočuje spŕšku nezmyselných reakcií a argumentov lekára na upratanie tejto témy... (veď pre onkológa hematologický pacient zalievaný chemoterapiou má zrejme krištáľovo čistú krv a žiadne mikroorganizmy ani mykózy nehrozia, veď chemoterapia to istí, a strašenie alternatívnym lekárom (riadným doktorom, len na trochu inej úrovni poznania a svedomia) na mykózy a mikroorganizmy v krvi je veľmi nezodpovedné - toľko postoj onkológa, alebo na zbavenie sa rodiča sa používa ešte lepšia formulácia „...čo chcete veď ste na onkológii!“).
...xx... zakazovaní lekárov - onkológov užívať doplnky výživy a životne dôležitých vitamínov, ako keby chemoterapia toto všetko nahrádzala a aby sme deťom vitamínmi náhodou neublížili! Predovšetkým vitamín B12 a kyselina listovú, ktoré sú základným predpokladom zdravej krvotvorby.
...stovky... strávených dní v nemocnici medzi štyrmi stenami na malom priestore, ako aj bezosných nocí a strachu z tejto choroby a strachu dieťaťa o vlastný život! A prosieb dieťaťa: prosím vás pomôžte mi ja nechcem zomrieť, ja chcem žiť........(ale toto onkológovia neradi počúvajú, lebo len oni sú tí, ktorí vo svojích dezilúziách trvalo vyliečia 80% detí, za čo ich treba velebiť).
V prípade návratu choroby, čo je vo väčšine prípadov, ako aj v našom, ako bonus navyše je indikovaná transplantácia kostnej drene, ktorej v rámci prípravného režimu predchádza celotelový ožiar v intenzite 12 Gy (kto ste odborník v práci so žiarením, posúďte si to sám, dávka 5 Gy má za následok fatálne poškodenie životne dôležitých orgánov s následkom smrti) + fatálna vysokodávková chemoterapia s následným úplným zničením kostnejdrene. Po transplantácii, ak ju dieťa vôbec prežije (inak to pri tejto terapii ani nemôže byť), sa ochorenie so železnou, pravidelnosťou vracia (ako aj v našom prípade), a šialenstvo terapie začína odznova (niekoľko rokov nepretržite!!) ...Špičkoví odborníci a demolátori detského organizmu zrazu zalezú do myšacích dier a po vychvaľovaní úspešnosti ich jedinej správnej terapie zostane iba smrad. Kde sa podelo tých 80% trvalého vyliečenia ktorým doslova zvábili a oklamali rodičov? A kde je úspech transplantácie ako kuratívnej metódy? Bezradne krčia ramenami a vytasia na vás okrídlenú vetu na onkológii „Uvedomte si, že ste na onkológii a smrť patrí k životu! Môžete lekárom len poďakovať, že vášmu dieťaťu predĺžili život.„

Normálny človek si musí klepnúť prstom po čele, že sa asi zbláznil, alebo pozerá seriál Akty X!
Ale nie, je to bohužiaľ realita ktorá sa deje s jeho vlastným dieťaťom! Zákonom prinútená realita, aby sa rodičia náhodou nerozhodli nesprávne v neprospech dieťaťa! Takže toto je výsledok zákonom riadeného úspechu a ochrany dieťaťa, lebo rodič by svojim rozhodovaním mohol vlastnému dieťaťu poškodiť! (a to vo svete vyspelej demokracie a pokroku - údajne).
Ak budete mať doma psa a budete ho týrať môžete za to dostať trest odňatia slobody. Za uvedené terapie a údajné úspechy lekári dostávajú „Krištálové krídla“, pozvánky na kongresy (skúsme hádať kým sponzorované ...) a vyžadujú si oslovenia a uznania ako špičkoví odborníci, bezhraničnú dôveru v ich schopnosti, múdrosť a účinnosť terapie. Ja by som pre nich mal titul, ktorý sa ale používal v 40- tych rokoch minulého storočia a na ktorý netreba ani študovať (na ten stačí plniť len príkazy) ako aj odporúčanie použiť uvedenú terapiu napr. na slonoch. Majú cca 100 x väčšiu hmotnosť ako dieťa, čo umožňuje použiť oveľa vyššie dávky jedov, čo by bol aj oveľa lepší biznis pre farmaceutický priemysel. Avšak má to jeden háčik, spolky na ochranu zvierat by im rýchlo klepli po prstoch. U detí je toto dokonca zákonom vynútené a klepnúť po prstoch im nemá kto! Hrôza! Ak sa rodič v určitej fáze remisie ochorenia rozhodne odmietnúť pokračovať v tejto devastujúcej terapii, tak sa mu vedenie onkológie vyhráža súdom a zastrašovaním, že keď dieťa nebude pokračovať v prevencii chemoterapiou, že mu rodič veľmi ublíži a tak mu zoberie šancu na prežitie... (pričom informovaný súhlas udáva právo rodiča kedykoľvek odvolať súhlas so štúdiou (pokusom) a vybrať si iný typliečby.) Neuveriteľné však? Nie, to nie je sen, to je tvrdá a skutočná realita na detskej onkológii.
A aký je teda zvýčajný výsledok tejto štandardnej, údajne jedinej úspešnej a zákonom prinútenej liečebnej metódy? (desiatky rokov bez dôkazov presadzovanej a v skutočnosti neúčinnej, podvodnej a na utrpení detí udržovanej terapie). Vo väčšine prípadov (tak, ako aj v tom našom) totálne zdecimovanie detského organizmu a v konečnom dôsledku sepsa, krutá bolesť..., smrť a prázdna detská izba........................... (výsledok práce špičkových odborníkov šialene obhajujúcich len toximolekulárnu medicínu).

Ďakujeme...páni onkológovia už by ale stačilo, preberte sa neobávajte sa nevedomosti, ale falošného poznania. Lepšie je nevedieť nič, ako pokladať za pravdu to, čo pravdou nie je!
A pravda je taká že väčšina detí vôbec nezomiera na vysoký počet tzv. blastov, ale na následky CHEMOTERAPIE spôsobujúcej sepsu a následné zlyhanie orgánov.
Zaujímalo by ma, či by onkológovia aplikovali túto tak úspešnú metódu bez podpisu rodiča a či by sa ponáhľali aplikovať túto terapiu vlastným deťom? Odpoveď je jasná, na základe možnosti právnych následkov pri zlyhaní liečby (pokusu) by ju bez podpisu rodiča určite neaplikovali. Preto podpis rodiča má pre onkológa hodnotu poslaneckej imunity v parlamente.
Nájde sa konečne niekto, kto toto šialenstvo zastaví, alebo sa budeme mlčky, donekonečna a nečinne prizerať na toto utrpenie detí (dovolím si povedať že týranie) a na ich smrť, na nerešpektovanie práv pacienta, práva na život, zdravie a na zamlčovania dokázaných vedeckých poznatkov a účinných metód na riešenie liečby týchto ochorení? HODNÉ ZAMYSLENIA A ČINU.

Poznám osobne detskú lekárku - onkologičku, ktorú si veľmi vážim nielen pre jej odbornosť, ale aj ľudskosť, snahu neustále sa vzdelávať, nekonečnú lásku k deťom, ktoré lieči... Myslím, že vyššie popísané by vedela ľahko zargumentovať, ale nepozvem ju do tejto diskusie, myslím, že by bola z vyššie uvedeného príspevku veľmi smutná.
Za seba môžem napísať len to, že sama som si vedomá, čo mi každý týždeň prúdi niekoľko hodín do žily, ale viem, že nebyť troch operácií a následnej liečby, aj keď má vedľajšie účinky, ktoré naozaj nie sú príjemné, bez toho by som tu už dávno nebola a moju dcéru by som do 1. triedy určite nevyprevadila. Som lekárom vďačná za každý prežitý deň. Viem, že by som sa zas rozhodla pre liečbu a nie len nejaké diéty. Ešte pripomeniem, že som vždy dodržiavala životosprávu, nikdy som nefajčila, nepila a stresy - tým sa dnes nik nevyhne - aj tak som pacientka na onkológii. Ale sú ľudia, ktorí sú na tom ešte horšie, majú iné choroby a nemenila by som s nimi, stále verím, že to dobre dopadne.

Veľmi Vám ďakujem za slová útechy a podpory. Veľmi mi to pomáha, hlavne dnes, keď má mamka tú operáciu a pri každom zazvonení telefónu ma obleje horúčava a vyschne hrdlo....
Vždy som si myslela, že som silná, (teraz som ako malé vystrašené dieťa), aj sa pri mamke snažím byť veselá.... Ešte jednu útechu mám v tom, že má naozaj veľmi dobrého lekára, starostlivé a milé sestričky a veľmi zlatú pani, ktorá je s ňou na izbe (je druhýkrát po operácii a jej manžel pred 9 rokmi zomrel na rakovinu). Aj ona je plná optimizmu a viery. Aj ja držím Vám všetkým palce a cítim s Vami, lebo ako to JarkaL správne opísala, že trpím asi viac, ako moja mamička.
Ešte raz vám všetkým srdečná vďaka. Eva

Poznám osobne detskú lekárku - onkologičku, ktorú si veľmi vážim nielen pre jej odbornosť, ale aj ľudskosť, snahu neustále sa vzdelávať, nekonečnú lásku k deťom, ktoré lieči... Myslím, že vyššie popísané by vedela ľahko zargumentovať, ale nepozvem ju do tejto diskusie, myslím, že by bola z vyššie uvedeného príspevku veľmi smutná.
Za seba môžem napísať len to, že sama som si vedomá, čo mi každý týždeň prúdi niekoľko hodín do žily, ale viem, že nebyť troch operácií a následnej liečby, aj keď má vedľajšie účinky, ktoré naozaj nie sú príjemné, bez toho by som tu už dávno nebola a moju dcéru by som do 1. triedy určite nevyprevadila. Som lekárom vďačná za každý prežitý deň. Viem, že by som sa zas rozhodla pre liečbu a nie len nejaké diéty. Ešte pripomeniem, že som vždy dodržiavala životosprávu, nikdy som nefajčila, nepila a stresy - tým sa dnes nik nevyhne - aj tak som pacientka na onkológii. Ale sú ľudia, ktorí sú na tom ešte horšie, majú iné choroby a nemenila by som s nimi, stále verím, že to dobre dopadne.
Držím prsty, želám veľa duchovnej sily, správnych lekárov, nech je liečba viac než úspešná.:):):)

Už niekoľkokrát som chcela napísať, ale stále neviem, ako začať. Už tri mesiace chodím ako v zlom sne a stále čakám, že sa zobudím - síce spotená a unavená, ale šťastná, že je to len naozaj zlý sen! Moja mamka bola vždy silná, čulá a pracovitá žena. Robila v tých najťažších robotách v JRD a doma štyri deti. Nikdy si nepamätám, že by bola chorá. Teraz, keď má 74 rokov, začala si sťažovať, že je akosi unavená, trochu schudla, občas ju pobolievalo brucho. Pripisovala som to jej veku. Veď nemôže stále len pracovať. Až pred tromi mesiacmi sa jej neprirodzene nalialo brucho. Zobrala som ju k lekárke, tá nás poslala do nemocnice na CT - diagnóza - obrovský tumor. Začal sa kolobeh vyšetrení - ženské, kolono, gastro, interné, srdcovo-cievne... až sme po troch mesiacoch skončili na onkológii. Okrem toho tumoru jej zistili aj výduť v srdcovej aorte a musela podstúpiť vyšetrenie, či jej srdiečko vôbec vydrží operáciu. Termín operácie je zajtra. Za tie tri mesiace som zošedivela a schudla 5 kíl. Tiež sa pýtam: prečo práve moja mamička? Najlepšia žena na svete! ONA si nezaslúži takú bolesť! Ten strach, to zúfalstvo a tá bezmocnosť mi v noci nedávajú spať a ako som písala, stále chodím ako vo sne ......

V prvom rade držím palce, aby operácia dopadla dobre a prajem ti veľa veľa sily. Ty musíš teraz zmobilizovať všetky svoje sily, stále ju povzbudzovať a dodávať jej silu a odvahu, aby vedela, že v tom nie je sama, že má pre koho žiť.
Viem o čom hovoríš a cítim s tebou. Mne moja mama zomrela minulý rok v lete len 3 týždne po svojich 61 narodeninách. Nebudem sa opakovať, môj príbeh som v tejto diskusii už písala, ale ja som takmer do poslednej chvíle verila, že sa z toho dostane. A keď mi lekár povedal, že jej už nevedia pomôcť, aj vtedy som si ešte hovorila, že to predsa nie je možné, veď ona vždy všetko zvládla. Napriek všetkému, čo som s touto chorobou skúsila, stále verím, že sa dá vyhrať. Trápila som sa a doma plakala, ale mamu som stále utešovala, že bude dobre, že to zvládneme. Keďže bývala v inom meste často som jej telefonovala. Na vyšetrenia aj na chemoterapiu sme aj s bratom chodili s ňou a stále je hovorila, že bude dobre. Keď bola v nemocnici, chodila som za ňou každý deň a bola som tam najdlhšie ako sa dalo, často som odchádzala núdzovým východom, pretože hlavný vchod už bol dávno zamknutý.

Evka prišlo tu veľa krásnych povzbudení až sa človeku tisnú slzy do očí. Od ľudí, ktorí si týmto peklom prešli alebo stále prechádzajú. Sú to naozaj tie najlepšie a najkrajšie povzbudenia. Denne sa tiež s takýmito ľuďmi stretávam a môžem povedať, že majú v sebe úžasnú silu bojovať za seba a aj za druhých a majú hlavne pokoru.
Je naozaj pravdou, že príbuzní sú väčšinou pod ťažším psychickým tlakom ako sami chorí. Preto ak mamke chceš pomôcť počúvaj srdiečkom a snaž sa ju pochopiť i v momentoch pre teba nepochopiteľných.
Nezabudni však na seba, snaž sa tiež natankovať energiu, aby bolo z čoho dávať, aby si sa pod tým tlakom sama nezosypala, nehambi sa priznať, keď budeš cítiť, že nevládzeš, daj sa zastúpiť niekym z rodiny. Dôležité je, aby sa zomkla celá rodina, nie je nič krajšie pre mamu ako vidieť, že všetko pekne funguje aj po tejto veľkej zmene.
Život je práve to, čo sa prihodí práve vtedy, keď máme iné plány.

Si zrejme nepochopila,čo som tým chcel povedať.Ja ľudí nechcem presviedčať.Mali by vedieť všetke plusy a minusy CheT a RaT a vôbec všetko o tom,keď sa majú tymto liečiť.Nato je tu aj tá téma.Človek nech si sám vyberie akú liečbu podstúpi.

Ak si myslíš ,že môj príspevok je trestný,prikladám jeden uryvok.

Ako jeden primar nemenovaneho onkologickeho oddelenia prišiel za jeho znamym, ktory sa venoval Alternativnym sposobom liecby, a kde mu vravel: „ počuj moja mama dostala rakovinu, porad mi Ako ju mam vyliečiť?“ a On na to „čo Radio- a Chemo-terapia?...“

Doktorova odpoved bola asi takato “V živote by som nedal moju mamu podstupiť tieto postupy“
No možme uvažovať o jeho vnútri a o jeho postoji k pacientom, a že sa stava asi akymsi vrahom ak si je vedomý rizik ...

Habbs, ľudia, ktorí touto tŕnistou cestou prechádzajú veľmi dobre poznajú plusy aj mínusy chemoterapie a rádioterapie, myslím, že my nie sme povolaní tu na porade určovať smer ich liečby, to smie len lekár, ktorý vie o čo tu kráča, môžme ich snáď len psychicky podporiť, dať ten balzam na dušu, ale nie neeticky polemizovať o ich liečbe.
To trestné so myslela z toho ľudského hľadiska, pretože to tak cítim. Je to o živote a nie o domienkách.

HABBS,

po tom co si napisal, dokazem Ta pochopit ako rodica, ktorý stratil dieta, nie je nic horsie ako to, dokazem Ta pochopit, ze sa Ti zdalo, ze s Tebou nikto nekomunikuje a neprebera liecbu Tvojho dietata, ale ak to bolo take akútne, ver mi tam nejake debaty a natahovanie sa s citovo rozrusenymi rodicmi, nie je prave vela casu, chodim na detsku onkologiu na kramare, nie preto, ze som dieta, ale preto, ze ma tieto deti zaujimaju a ak mam cas snazim sa im trosku ten zivot sprijemnit a ver, ze su pripady, ktoré sa dajú liecit a ktoe napriek liecbe svoj boj prehraju, ale nie je to ani zlo chemoterapiou, ani liecbou inou a ani lekármi, neveril by si, kolkí, koľkokrát to znášajú horšie ako rodicia, pretože bojuju o to dieta vsetkymi dostupnymi prostriedkami a potom ich este caka oznamit to i rodicom.
Mam pocit, ze u Teba ide o ine, Ty si sa este nezrovnal alebo si neprijal uder, ktorý Ti zivot ustedril ale tu je na mieste obrátit sa na iného lekára, mozno sa teraz urazis, ale co tak skusit psychiatra, mysim to v dobrom, i my onko pacienti niektory ich sluzby sami vyuzivame, nakolko nie vsetci by sme mali tolko sily, ktoru potrebuje na tento boj.Porozmyslaj o tom.

Nie som onkolog,vdaka Bohu a ani by som nim nemohla byť s mojou povahou,ale aj v iných oblastiach medicíny to tak funguje-nevyberáme z jednej možnosti dobrej a druhej zlej,ale z dvoch zlých možností tú lepšiu,pričom nikdy nevieme aká bude odpoved toho konkrétneho organizmu.Na začiatku liečby sa dá povedať len štatistika,nikdy lekár nevie,aká bude reakcia práve toho človeka,čo oproti nemu sedí.Možno zrovna taká,akú v živote nevidel a nepredpokladal.Ono totižto každý z nás je originál.Nenapodobiteľný.Svojský so svojskými reakciami.Lekár môže urobiť podľa svojho svedomia a znalostí to čo uzná za najlepšie.A čo sa týka blízkych príbuzných?Tam je to vždy rozdiel.Nie v tom,že protekcia,ale v tom,že toho človeka dôkladne poznám,poznám jeho priania a reakcie a viem,že ak niečo spravím inak ako je predpísané,nedá ma na sud ani do novin a nebude ma nahánat ako prašivého psa,tak ako je na Slovensku ale aj vo svete zvykom.A preto si tam dovolím aj iné či neoficiálne postupy,ktoré by som sa neopovážila dať alebo navrhnuť pacientom.

Moje zlaté poraďáčky! S veľkou radosťou Vám musím oznámiť, že mamičkyna operácia prebehla veľmi dobre. Aj napriek výslovnému zákazu som išla na onkológiu a zlatučká sestrička mi dovolila ísť na chvíľu za mamkou (dúfam, že jej týmto priznaním nespôsobím nepríjemnosti, to by som strašne nerada). Keď som ju videla, síce celú ubolenú, srdce mi bilo nesmiernym šťastím. Ďakovala som Bohu a lekárom, že jej srdiečko tú operáciu vydržalo! Po dlhej dobe som prespala celú noc. Teraz síce s obavami čakám na výsledky cytológie a vyjadrenie lekára, ale verím, že mamička je silná a budem ďakovať Bohu za každý deň, ktorý jej s nami dopraje! Eva

Evka prišlo tu veľa krásnych povzbudení až sa človeku tisnú slzy do očí. Od ľudí, ktorí si týmto peklom prešli alebo stále prechádzajú. Sú to naozaj tie najlepšie a najkrajšie povzbudenia. Denne sa tiež s takýmito ľuďmi stretávam a môžem povedať, že majú v sebe úžasnú silu bojovať za seba a aj za druhých a majú hlavne pokoru.
Je naozaj pravdou, že príbuzní sú väčšinou pod ťažším psychickým tlakom ako sami chorí. Preto ak mamke chceš pomôcť počúvaj srdiečkom a snaž sa ju pochopiť i v momentoch pre teba nepochopiteľných.
Nezabudni však na seba, snaž sa tiež natankovať energiu, aby bolo z čoho dávať, aby si sa pod tým tlakom sama nezosypala, nehambi sa priznať, keď budeš cítiť, že nevládzeš, daj sa zastúpiť niekym z rodiny. Dôležité je, aby sa zomkla celá rodina, nie je nič krajšie pre mamu ako vidieť, že všetko pekne funguje aj po tejto veľkej zmene.
Život je práve to, čo sa prihodí práve vtedy, keď máme iné plány.

Ludmilka, vďaka za krásne, povzbudivé slová. Chcem len dodať k tomu zvýraznenému - mňa asi nikto nemôže zastúpiť, ja som sa dokonca bála, keď mi zakázali byť blízko pri operácii, že keď tam nebudem, moja mamička zomrie! Eva

Prečítala som si pár príspevkov chcela by som povzbudiť všetkých onkologicky chorých ľudí, nikdy sa netreba vzdávať dôležitá je psychika a podpora rodiny, spolupráca s lekárom
a najdôležitejšia je viera v Boha.
Chcela by som poradiť jeden recept z cvikle.
Odšťaviť 2 kg cvikle, 1/2 kg citrónov, primiešať 1/2 kg medu
všetko dobre rozmiešať, naliať do zaváraninových pohárov, uložiť
do chladničky a užívať 3x denne pred jedlom po 1 dcl šťavy
Do šťavy si môžete primiešať aj iné odšťavené ovocie, alebo zeleninu.

Liečba detskej leukémie v 21. storočí
...
Citát :
„ Liečba akútnej lymfoblastickej leukémie u detí patrí k najväčším úspechom a pokrokom v liečbe onkologických ochorení v poslednom období... Súčasnou úspešnou terapiou dokážeme trvale vyliečiť viac ako 80 % detí...“ toľko citát z odbornej medicínskej literatúry.
z vlastných skúseností s našim dieťaťom. Česť jeho pamiatke! Veríme, že „odchod“ tohto dieťaťa poukáže na krutú pravdu o detskej onkológii. Pozn. Kampane za pravdu v medicíne).
V prvom rade zdesenie pri oznámení, o akú chorobu sa jedná a následné utešovanie onkológom a prezentovanie čísel úspešnosti liečby, čo rodiča trochu upokojí.
...
...

...na základe týchto skutočností beriem tie moje tvrdšie / dalo by sa povedať / vyjadrenia sa späť ...
Zo začiatku , na základe prvých príspevkov sa nedalo nejak vytušiť , že Tvoje reakcie sú opodstatnené , respektíve už asi aj iný pohľad mám na Tvoje názory a vyjadrenia , postrehy ...
Sú pochopiteľné ...

Ospravedlňujem sa :)

[QUOTE=Viem pomôcť;1417534]Nikto netvrdi,ze aloe vera je vseliek, ani to,ze netreba podstupit operaciu. Aloe vera eliminuje neziaduce ucinky,pomaha zvladat a prekonavat lahsie radio a chemoterapiu,dokonca prirodny LYCIUM plus dokaze znizit onko markery.V mojom okoli su prave teraz dvaja onko pacienti, ktori to vyskusali.

To sa nedá vypnúť? Bude všade?mimotemy

Chcela by som poradiť jeden recept z cvikle.
Odšťaviť 2 kg cvikle, 1/2 kg citrónov, primiešať 1/2 kg medu
všetko dobre rozmiešať, naliať do zaváraninových pohárov, uložiť
do chladničky a užívať 3x denne pred jedlom po 1 dcl šťavy
Do šťavy si môžete primiešať aj iné odšťavené ovocie, alebo zeleninu.
Toto je skvelý recept, nakoľko ho odporúčajú aj pri častých rtg. Pomáha sa telu vzchopiť po ožiarovaní.

Moje zlaté poraďáčky! S veľkou radosťou Vám musím oznámiť, že mamičkyna operácia prebehla veľmi dobre. Aj napriek výslovnému zákazu som išla na onkológiu a zlatučká sestrička mi dovolila ísť na chvíľu za mamkou (dúfam, že jej týmto priznaním nespôsobím nepríjemnosti, to by som strašne nerada). Keď som ju videla, síce celú ubolenú, srdce mi bilo nesmiernym šťastím. Ďakovala som Bohu a lekárom, že jej srdiečko tú operáciu vydržalo! Po dlhej dobe som prespala celú noc. Teraz síce s obavami čakám na výsledky cytológie a vyjadrenie lekára, ale verím, že mamička je silná a budem ďakovať Bohu za každý deň, ktorý jej s nami dopraje! Eva

Vidis Evi,

netreba sa hned bat najhorsieho, i ked to sa tiez neda pri takychto operaciach vylucit,vies ako sa hovori nadej zomiera posledna, ale som stastna i za teba i mamicku a tesim sa s vami a prajem vsetko dobre.

[QUOTE=Habbs;1418094]

Liečba detskej leukémie v 21. storočí



Citát : „ Liečba akútnej lymfoblastickej leukémie u detí patrí k najväčším úspechom a pokrokom v liečbe onkologických ochorení v ......
Čo znamená tá úspešná terapia v praxi ? (z vlastných skúseností s našim dieťaťom). (Česť jeho pamiatke! Veríme, že „odchod“ tohto dieťaťa poukáže na krutú pravdu o detskej onkológii. Pozn. Kampane za pravdu v medicíne).




Habbs ...tebe umrelo dieťatko na leukémiu???

[QUOTE=Habbs;1418094]

Liečba detskej leukémie v 21. storočí



Citát : „ Liečba akútnej lymfoblastickej leukémie u detí patrí k najväčším úspechom a pokrokom v liečbe onkologických ochorení v ......
Čo znamená tá úspešná terapia v praxi ? (z vlastných skúseností s našim dieťaťom). (Česť jeho pamiatke! Veríme, že „odchod“ tohto dieťaťa poukáže na krutú pravdu o detskej onkológii. Pozn. Kampane za pravdu v medicíne).




Habbs ...tebe umrelo dieťatko na leukémiu???
ten clanok co sem dal Habbs sa vyskytuje na viacerych strankach, ktore vo vseobecnosti kritizuju klasicku medicinu a liecbu, vsade je autor "neznamy rodic"...

[QUOTE=plavčík;1420838]
ten clanok co sem dal Habbs sa vyskytuje na viacerych strankach, ktore vo vseobecnosti kritizuju klasicku medicinu a liecbu, vsade je autor "neznamy rodic"...

To znamena v preklade co?, ze HABBS si jednoducho prepozical prispevok?

HABBS: bola tu zadana otazka, i ked dost bolestiva a sukromna - Tebe zomrelo dietatko na leukemiu? Myslim ze v tejto teme by si mohol odpovedat, sme tu vsetci ako jedna rodina.

[QUOTE=VieraPopluharova;1420962]

To znamena v preklade co?, ze HABBS si jednoducho prepozical prispevok?

HABBS: bola tu zadana otazka, i ked dost bolestiva a sukromna - Tebe zomrelo dietatko na leukemiu? Myslim ze v tejto teme by si mohol odpovedat, sme tu vsetci ako jedna rodina.

chcela som naznacit ze teoreticky je tu aj ta moznost...

nechcem sa nikoho dotknut, ani nechcem nikomu brat jeho skusenosti s pristupom lekarov a s liecbou, priznavam ze v tomto sa na veci nepozeram objektivne pretoze moja sestra je lekarka a je to ten najlepsi clovek na svete.
Ale neverim ze existuje clovek - lekar, ktori by cielene skodil pacientovi, sposoboval bolest a nesnazil sa o vyliecenie. Lekarska profesia je podla mna jedna z najtazsich na svete, obzvlast na onkologii. Stretavat sa kazdy den s ludskym utrpenim a smrtou musi byt neskutocne narocne.
Moj otec zomrel na rakovinu priedusnice pred styrmi rokmi, od diagnozy po smrt to trvalo len nieco vyse troch mesiacov a polovicu toho casu stravil v nemocnici. Z kazdej jednej navstevy si pamatam usmiate povzbudive sestry, lekar vsetko vysvetlil, snazil sa pripravit nas na to ze to nedopadne dobre. Bolo to tazke obdobie, ale na pristup nemocnicneho personalu sa nemozem ani slovkom stazovat... Mozno sme mali len "stastie". Ale aj tak obdivujem kazdeho jedneho lekara a sestru ktori tu pracu robia.

Naozaj nechcem nikoho napádať alebo kritizovať, ale nedalo mi a cez Googla som po zadaní : Liečba detskej leukémie v 21. storočí našla kopec príspevkov, ktoré vlastne boli zhodné...teda niekto niečo napísal a ostatné sú len kópie toho istého článku...no nikde som nenašla podpis či dáke smerovanie , že tento príbeh je jeho .../ nebudem tu pozsudzovať či to pisateľ aj prežil to čo písal- alebo to dáky "liečiteľ" vymyslel, aby teraz všetci chodili na len jeho "zaručenú liečbu/.

Mám žiaľ podobnú skúsenosť,
v čase keď mi maminka ochorela na rakovinu prsníka, všade sa písalo o tzv. Bérešových kvapkách" tak sme ich samozrejme zohnali a dávali i liečvivé čaje a stravu... maminka po roku bolestí zomrela a to mala iba 52 rokov.Robili sme všetko o čom sme sa dopočuli, že by mohlo pomôcť - no márne.

Takže podľa toho Habbs, len skopíroval to čo vygóóglil.

No a keďže aj ja hľadám okrem klasickej liečby čo by mohlo pomôcť / tak ako iste aj ostatní/ nachádzam aj iné "zaručené " liečby, lieky..., ktoré Vás úplne vyliečia ...napríklad MMS... a na to som sa pýtala veľmi dobrej známej - ona je doktorka farmácie a po prečítaní mi povedala, že vraj to môže rozleptať aj sliznicu... neviem- nebudem sa s nikým hádať/ aj ja chcem byť zdravá/, ale toto by som neriskla.

A ak niekto píše, že lekár by na chemo nešiel, mýli sa! Poznám a nie jedného lekára čo sedí vedľa mňa v aplikárni a obom nám tečie infúzia...
To je moja skúsenosť.


Verte mi, že sama by som potrebovala zázrak aby som bola zdravá a teda tiež čítam a hľadám, ale tiež sa s chladnou hlavou zamýšľam nad tým čo sa dočítam .
Zamysleli ste sa nad tým, že keby bolo na svete niečo čo by zabralo na túto pliagu na 100%, umierali by ľudia aj veľmi známi herci, politici...

Pozitývne myslenie je dôležité, ale čo malé detičky? Kde mali stres? Kde negatívne myšlienky?

Podľa mňa nik na tomto svete nemôže povedať, že vie s čoho vznikajú všetky rakoviny a tobôž nemôže povedať, že ich vie aj vyliečiť.
Je to smutné , ale je to tak.

No ako sa chorý človek zariadi, je len na ňom. Myslím si, že ako pri všetkom, najviac schodná je "zlatá stredná cesta".

Prajem nám pacientom i našim príbuzným, aby sme to zvládli - i keď je to ťažké.

...
či to pisateľ aj prežil to čo písal
...
...


A z tohoto dôvodu sa zbytočne nerozpisujem o svojich záležitostiach ...


tuta
Poraďák
Ono človek nikdy nevie, kedy tá potvora zaútočí. Dovolím si pripojiť link veľkej bojovníčky Pavly
http://www.adenokarcinom-zaludku.cz/o-me/
Napríklad tento link je podľa mňa , berte z rezervou , chorý ...považujem za nejaký druh exibicionizmu , nemôžem si pomôcť :confused:
Nepoviem nejaké foto , údaje , poznatky ...ale keď som videl , len tak náhľadom som pozrel , ešte aj pomaly komplet zdravotnú , súkromnú a inú dokumentáciu , korešpodenciu ...

Môj osobný názor , pohľad na vec je asi taký :

" Niekto svoje pocity schováva ...ja tie svoje pochovávam "

Ale podotýkam , nemám problém , nikdy som nemal vytiahnuť tie svoje poznatky z tých najtajnejších priečinkov svojho JA a podeliť s s nimi ...len jedna podmienka sa musí dodržať . Musí to byť v osobnom rozhovore .
Dôvod ???
Prozaický ...moje " zážitky " sú dosť neuveriteľné , pre zdravého aj nepochopiteľné ...

A z tohoto dôvodu sa zbytočne nerozpisujem o svojich záležitostiach ...


Napríklad tento link je podľa mňa , berte z rezervou , chorý ...považujem za nejaký druh exibicionizmu , nemôžem si pomôcť :confused:
Nepoviem nejaké foto , údaje , poznatky ...ale keď som videl , len tak náhľadom som pozrel , ešte aj pomaly komplet zdravotnú , súkromnú a inú dokumentáciu , korešpodenciu ...

Môj osobný názor , pohľad na vec je asi taký :

" Niekto svoje pocity schováva ...ja tie svoje pochovávam "

Ale podotýkam , nemám problém , nikdy som nemal vytiahnuť tie svoje poznatky z tých najtajnejších priečinkov svojho JA a podeliť s s nimi ...len jedna podmienka sa musí dodržať . Musí to byť v osobnom rozhovore .
Dôvod ???
Prozaický ...moje " zážitky " sú dosť neuveriteľné , pre zdravého aj nepochopiteľné ...

Juraj, k tomu len toľko, sledujem tento link už pomerne dlhú dobu a podľa vyjadrenia autorky jej práve takáto prezentácia dodáva silu a energiu na boj s chorobou.
Ale ja nikomu neberiem jeho názor, je to každého osobná vec ako sa na danú vec pozerá.

Nechcela som sa nikoho dotknut, ani vyvolat polemiku ci ma niekto pravdu, alebo nie, tato tema bola zalozena na dobrovolnosti podelit sa o svoje vlastne skusenosti a hlevne s cielom na prevenciu, suhlasim s Jurajom, su urcite veci, zazitky, ktore si clovek necha pre seba, nie preto, ze by sa nechcel podelit o ne, ale je pravdou, ze zdravy choremu neverí, a pokial to neprezije tak ani neuverí, moze mat 1000 prikladov z okolia, moze mat aj z rodiny blizkeho, ale pokial sa to vysostne netyka jeho tak to nikto nepochopi,az ked to prezije na vlastnej kozi potom vie o com to je. A co sa tyka HABBS, ked napisal taky prispevok, patrilo sa napisat ci to prezil on na vlastnej kozi, i ked je to bolestiva skusenost, alebo napisat, ze pozna taky pripad z okolia a to je potom rozdiel,nakolko nie vsetky informacie mozu byt pravdive, rodinný prislušníci, známi a blízki zvyknú trosku skreslovat situaciu.
Bola by som rada, keby do tejto temy pisali naozaj len ludia so svojimi vlastnymi skusenostami, alebo ludia ktorí ziadaju radu, nakolko sa boja ist k lekarovi.
Mala byt to byt skor osveta, prevencia z nasej strany, ktorí sme to prezili a chceme pomoct tým, ktorý majú o svojom zdravotnom stave nejake pochybnosti a chceli by si nieco o tejto chorobe precitat, alebo poradit sa.Toto nie je tema na odsudzovanie ludí, liecby a toboz nie lekárov i oni sú len ludia.

Ja by som chcela upozorniť dievčatá napr. na toto:
Keďže moja mamka mala rak. vaječníkov, chodila som na cytológiu krčka maternice, a teda aj na prehliadku u gynekológa 2xročne. Trikrát ročne som darovala krv, takže som si myslela, že som zdravá, keďže mi ju vždy s radosťou zobrali. Myslela som si, že robím maximum. Okrem toho som bola v r. 2003 u obvodnej a vyžiadala som si preventívku. Jej výsledkom bola len operácia brušnej hernie, inak nenašli nič. A napriek tomu v 2/07 mi našli mts. na vaječníku (4.štádium). Teraz už viem, že pri gyn. prehliadkach som mala trvať na UZV vyšetrení (to mi nerobili, len tú cytológiu krčka). Tam by mi skôr našli tú vec na vaječníku, nie až keď bola ako detská hlava a bolelo ma celé brucho. Chcem upozorniť na to, že niekedy nemusíte mať príznaky, aké sa uvádzajú v letákoch - moja dg je nakoniec rakovina hr. čreva a príznaky som nemala žiadne (nadúvanie, zápchy, hnačky, krv v stolici, ceruzkovitá stolica) - keby ma nepotrápila tá mts na vaječníku, ktovie, kedy by sa na to prišlo, možno oveľa neskôr. A to som ani nepatrila do rizikovej skupiny z hľadiska mojej životosprávy. A podľa najnovších výsledkov genetických vyšetrení som to ani nemala zdedené. Už asi ostáva len zvaliť to na Černobyľ, keď to vybuchlo, pobehovala som na školskom ihrisku na Východnom Slovensku. A teda, túto chorobu má v našej dedinke dosť veľa ľudí (najmä žien).

Nechcela som sa nikoho dotknut, ani vyvolat polemiku ci ma niekto pravdu, alebo nie, tato tema bola zalozena na dobrovolnosti podelit sa o svoje vlastne skusenosti a hlevne s cielom na prevenciu, suhlasim s Jurajom, su urcite veci, zazitky, ktore si clovek necha pre seba, nie preto, ze by sa nechcel podelit o ne, ale je pravdou, ze zdravy choremu neverí, a pokial to neprezije tak ani neuverí, moze mat 1000 prikladov z okolia, moze mat aj z rodiny blizkeho, ale pokial sa to vysostne netyka jeho tak to nikto nepochopi,az ked to prezije na vlastnej kozi potom vie o com to je. A co sa tyka HABBS, ked napisal taky prispevok, patrilo sa napisat ci to prezil on na vlastnej kozi, i ked je to bolestiva skusenost, alebo napisat, ze pozna taky pripad z okolia a to je potom rozdiel,nakolko nie vsetky informacie mozu byt pravdive, rodinný prislušníci, známi a blízki zvyknú trosku skreslovat situaciu.
Bola by som rada, keby do tejto temy pisali naozaj len ludia so svojimi vlastnymi skusenostami, alebo ludia ktorí ziadaju radu, nakolko sa boja ist k lekarovi.
Mala byt to byt skor osveta, prevencia z nasej strany, ktorí sme to prezili a chceme pomoct tým, ktorý majú o svojom zdravotnom stave nejake pochybnosti a chceli by si nieco o tejto chorobe precitat, alebo poradit sa.Toto nie je tema na odsudzovanie ludí, liecby a toboz nie lekárov i oni sú len ludia.

Vierka, túto tému považujem za veľmi užitočnú. Ospravedlňujem sa, nejakou mojou nepozornosťou sa stalo, že som miesto na užitočné klikla na zábavné. Prepáč. Samozrejme, Tvoj príspevok považujem za užitočný, nie za zábavný. Mrzí ma, že sa mi to stalo v téme, ktorá ma od zábavného veľmi ďaleko.

Ja by som chcela upozorniť dievčatá napr. na toto:
Keďže moja mamka mala rak. vaječníkov, chodila som na cytológiu krčka maternice, a teda aj na prehliadku u gynekológa 2xročne. Trikrát ročne som darovala krv, takže som si myslela, že som zdravá, keďže mi ju vždy s radosťou zobrali. Myslela som si, že robím maximum. Okrem toho som bola v r. 2003 u obvodnej a vyžiadala som si preventívku. Jej výsledkom bola len operácia brušnej hernie, inak nenašli nič. A napriek tomu v 2/07 mi našli mts. na vaječníku (4.štádium). Teraz už viem, že pri gyn. prehliadkach som mala trvať na UZV vyšetrení (to mi nerobili, len tú cytológiu krčka). Tam by mi skôr našli tú vec na vaječníku, nie až keď bola ako detská hlava a bolelo ma celé brucho. Chcem upozorniť na to, že niekedy nemusíte mať príznaky, aké sa uvádzajú v letákoch - moja dg je nakoniec rakovina hr. čreva a príznaky som nemala žiadne (nadúvanie, zápchy, hnačky, krv v stolici, ceruzkovitá stolica) - keby ma nepotrápila tá mts na vaječníku, ktovie, kedy by sa na to prišlo, možno oveľa neskôr. A to som ani nepatrila do rizikovej skupiny z hľadiska mojej životosprávy. A podľa najnovších výsledkov genetických vyšetrení som to ani nemala zdedené. Už asi ostáva len zvaliť to na Černobyľ, keď to vybuchlo, pobehovala som na školskom ihrisku na Východnom Slovensku. A teda, túto chorobu má v našej dedinke dosť veľa ľudí (najmä žien).


Jarka,

velmi pekne Ti dakujem za uzitocny prispevok, ktory patrí do tejto témy, myslím, ze vela zien, ktoré si ho prečítajú Ti dajú za pravdu a vela sa ich aj z Tvojho prípadu poucia.
Este velmi pekne dakujem a som rada, ze si sa podelila o svoj zazitok, ktorý bude slúzit zároven ako prevencia pre dalsie zeny, za nie vsetky vysetrenia su postacujúce a mozu si pytat i iné.

Pripájam aj svoje poznatky.
Všade sa hovorí o prevencii...ako príďte včas atď. No mám taký dojem, že to je len v čase keď sa robí deň proti rakovine a pod. A lekári / myslím tým bežných obvoďákov alebo gznekológov/ to akosi zľahčujú. Tak podobne ako u Jarky to je aj so mnou. Napriek rodinnej anamnéze / maminka zomrela na rakovinu prsníka/ ma nik po 40 roku neposlal na mamografiu a to som chodila každý rok na gzn. preventívnu prehliadku. Až keď som sa v mojich 44 rokoch buchla v MHD do prsníka, tak na moje naliehanie ma poslali...a našlo sa... v tom čase po operácii to bolo benígne a mala som chodiť každého pol roka na kontrolu do mamgrafickej ambulancie..ale ani nie po5 mes. som si našla hrčku - povedali, že veď som bola prezretá a nemalo by to byť nič strašné. No mne to nedalo a tak som si musela po známostiach zohnať vyšetrenia...mamografiu, USG, punkciu, biopsiu a .... no a výsledkom bolo, že som mala zhubné nádory v oboch prsiach.
Takže baby nedajte sa odradiť a keď máte pochybnosti, choďte inam. Som po totálnej obojstrannej mastektómii a nehanbím sa za to. Je to jednoducho tak. No žiaľ výsledky nemám moc dobré a stále dakde behám. Napriek tomu že som pesimistka, v kútiku duše dúfam.

Bola som aj na genetickom vyšetrení, či to nie je mutácia génov BRCA1 a BRCA2, no výsledky ešte nemám a už je to takmer 5 mesiacov. Viete mám dospelú dcéru a veľmi sa o ňu bojím, či som jej nezničila život práve tým, že by mohla tieto gény zdediť.

Dúfam, že ju to obíde a nebude ma raz preklínať.

plavčík, ja som bola na genetike v 1/08 a prvé výsledky mi oznámili až po dvoch rokoch v 1/2010, tieto vyšetrenia trvajú dlho, tak sa neznervózňuj zbytočne, že ešte nemáš výsledky. Bez ohľadu na tieto Tvoje výsledky gen. testov by Tvoja dcéra mala absolvovať napr. mamografiu aj vtedy, ak ešte nemá 40 rokov práve preto, že je tam nejaká pravdepodobnosť, že to mohla podediť. Neboj sa, určite Ťa nebude preklínať, veď Ty za to nemôžeš. Ja sa tiež za svoju chorobu nehanbím, nemám prečo, nič som neukradla, nikomu som neublížila, preto nemám zábrany o tom hovoriť ani písať.

Ja som si tesne po 40-tke nahmatala v ľavom prsníku hrčku. Lekárka ma poslala na USG a tam určili, že je to cysta. Ale keďže som bola dosť vystrašená a upozornila som lekára na to, koľko príbuzných mi už na rakovinu umrelo, tak mi hneď vybavil v KE MMG. Za to, že ma neodbil, že zbytočne panikárim som mu dodnes vďačná. Na MMG sa zistilo, že aj v pravom prsníku je nález a hneď ma poslali k chirurgičke do mammárnej poradne. Vzali mi krv a urobili biopsiu, výsledky boli negatívne, ale doktorka rozhodla, že najlepšie bude ak sa to dá preč. Najprv som sa na ňu hnevala, že keď je všetko OK, tak načo hneď operovať. Našťastie p. doktorka je dosť razantná a nedala mi šancu vymýšľať. Ja som si aj tak išla na operáciu v pohode, že vyrežú a dovidenia. Keď mi po operácii prišla povedať, že v ľavom prsníku bol len fibroadenóm, ale v tom pravom bohužiaľ zhubný nádor tak som zažila taký šok, že som ani nechápala o čom vlastne hovorí. Na pravom prsníku som nemala ani hrčku, ani ma nič nebolelo, ani žiadne iné príznaky ako sa zvyknú popisovať pri tejto dg...nič. Ak by sa mi v ľavom prsníku nevytvoril fibroadenóm, ktovie ako by som bola na tom dnes. Tak si hovorím,že som vlastne mala šťastie v nešťastí.

Bola som aj na genetickom vyšetrení, či to nie je mutácia génov BRCA1 a BRCA2, no výsledky ešte nemám a už je to takmer 5 mesiacov. Viete mám dospelú dcéru a veľmi sa o ňu bojím, či som jej nezničila život práve tým, že by mohla tieto gény zdediť.

Dúfam, že ju to obíde a nebude ma raz preklínať.

Plavčík nebude Ťa preklínať, veď nemá začo. Ja mám tiež dospelú dcéru a takisto ako Teba aj mňa napadá, že tie zle gény má šancu po mne podediť.
U mňa je na 80% pravdepodobné, že je to genetické. Ale lekár mi povedal, že je tam aj tá možnosť, že keď som spadla na bicykli a dotrepala sa tak, že som mala dobitú celú pravú stranu a museli mi vybrať pravú obličku,tak ten nádor mohol vyvolať aj silný úder do prsníka. Na koho by som sa mala hnevať...na svoju babku, tetu, sesternice alebo sama na seba a svoju nepozornosť? Vieš čo, na nikoho, beriem to tak ako to je a neobzerám sa späť.

http://www.youtube.com/watch?v=_Dh22Ul6zuM&feature=player_embedded

K predoslej teme.To nebol moj pripad.Takych pripadov je po nete spusta.A ja sa len snazim vam otvorit oci,kde ani sami lekari nevedia,ze dnesna liecba konvecnou medicinou je iba biznis.Pozrite video.Mohli by sme sa takto bavit aj o povinnom ockovani vakcinami,ale nieje nato urcena tema.


Ps..Kludne si vyjadrite nesuhlas,ale poprosim Vas nezosmiesnujte moje prispevky.Kazdy clovek,ktory to bude citat,ci uz o niekolko rokov na zaklade vlastneho uvazenia si vyberie comu bude verit.No ak sa Vam zda,ze moje prispevky su neeticke,pohorsujuce,klamlive a nemaju absolutne co s temou spolocne,tak to rovno vymazte a tym zabezpecite,ze budete nadalej zit vo falosnom poznani.

Prepacte,ze nemam slovensku klavesnicu.

http://www.youtube.com/watch?v=_Dh22Ul6zuM&feature=player_embedded

K predoslej teme.To nebol moj pripad.Takych pripadov je po nete spusta.A ja sa len snazim vam otvorit oci,kde ani sami lekari nevedia,ze dnesna liecba konvecnou medicinou je iba biznis.Pozrite video.Mohli by sme sa takto bavit aj o povinnom ockovani vakcinami,ale nieje nato urcena tema.


Ps..Kludne si vyjadrite nesuhlas,ale poprosim Vas nezosmiesnujte moje prispevky.Kazdy clovek,ktory to bude citat,ci uz o niekolko rokov na zaklade vlastneho uvazenia si vyberie comu bude verit.No ak sa Vam zda,ze moje prispevky su neeticke,pohorsujuce,klamlive a nemaju absolutne co s temou spolocne,tak to rovno vymazte a tym zabezpecite,ze budete nadalej zit vo falosnom poznani.

Prepacte,ze nemam slovensku klavesnicu.


HABBS:

nikto neznevazuje Tvoje poznatky, ale bohuzial su len teoreticke, ale boli najskor prezemtovane ako keby boli Tvoje, to je jedna vytka z mojej strany.A teraz Ty vychadzas z clankov, informacii po nete a pod. My co sme to skusili na vlastnej kozi vychádzame zo svojich vlastných skúseností, ktoré máme na sebe odskúsané, nebudem tvrdit, ze vsetko v dnesnom nasom zdravotnictve je ok, alebo , ze medicina klasicka je vsemocna, alebo ze genetika nie je potrebna apod.:
1/ vela lekárov robí co je v ich silách, vela nie, ale to neznamená , ze vsetkych ich treba znevazovat
2/ liecba klasickými metódami je podla mna najdalej vo svojich vyskumoch, i ked netvrdím, ze je za tým biznis, ale lekár, ktorý vie co robí, má moznosti v rámci zdravotných poistovní predpísat najnovsiu u nas dostupnu cielenu liecbu dosiahne pomocou pacienta uspech
3/tu nastupuje to co tu uz viackrát odznelo, neuspokojit sa len s názorom jedného lekára pokial som si nie istá , ze mu na 100 % verím
4/táto téma bola zalozená pre uz postihnutých týmto ochorením, aby si mohli vymienat skusenosti alebo rady, na zaklade uz sebou samych odskusane veci , pripadne si poradit nejake vysetrenie a pod.
5/ bola zalozená i pre tých , ktorí nie su postihnutí tymto ochorením, a maju nejake pochybnosti, aby si mohli vyhladat nejake navody a pod., za akym lekarom treba ist, alebo na ake vystrenie, prip. co ake vysetrenie obsahuje
6/Tvoja ukazka je sice pekna , ale este raz opakujem, piseme sem ludia ktori sme vdaka lekarom prezili, mozno nas nie je vela, ale sme a verime, ze vyskumy budu napredovat, i ked je pravdou, ze za vsetkym su peniaze, ale to nie problem lekarov, ale jednotlivých výskumných ustavov, vlad,zdravotných postovní apod., takze este raz prosim ak si to nezazil/a na svojej vlastnej kozi /co bud rad/a/ nepis sem "zarucene", alebo Tebou "domnele" návody ako prezit rakovinu, ta sa prezit zatial neda, ale da sa s nou pri trochu stastia, trochu discipliny, casti medicíny a vlastnej vole zit.Tou trocho stastia mam na mysli samozrejme v akom stadiu sa to ochorenie najde a i ked tie preventivne prehliadky nam nezarucuju na 100% , ze sme v poriadku, mali by sme ich podstupovat a ak sme s niecim neni spokojní mame si to ziadat, mame na to právo.

http://www.youtube.com/watch?v=_Dh22Ul6zuM&feature=player_embedded

K predoslej teme.To nebol moj pripad.Takych pripadov je po nete spusta.A ja sa len snazim vam otvorit oci,kde ani sami lekari nevedia,ze dnesna liecba konvecnou medicinou je iba biznis.Pozrite video.Mohli by sme sa takto bavit aj o povinnom ockovani vakcinami,ale nieje nato urcena tema.


Ps..Kludne si vyjadrite nesuhlas,ale poprosim Vas nezosmiesnujte moje prispevky.Kazdy clovek,ktory to bude citat,ci uz o niekolko rokov na zaklade vlastneho uvazenia si vyberie comu bude verit.No ak sa Vam zda,ze moje prispevky su neeticke,pohorsujuce,klamlive a nemaju absolutne co s temou spolocne,tak to rovno vymazte a tym zabezpecite,ze budete nadalej zit vo falosnom poznani.

Prepacte,ze nemam slovensku klavesnicu.


I ked nie som osobne proti alternativnej liecbe, dokonca som za spojenie alternativnej liecby s klasickou medicinou nalasujem tuto temu ako reklamu len alternativnej mediciny co je pri tomto ochorení viac ako nebezpecne.mimotemy

Bez ohľadu na tieto Tvoje výsledky gen. testov by Tvoja dcéra mala absolvovať napr. mamografiu aj vtedy, ak ešte nemá 40 rokov práve preto, že je tam nejaká pravdepodobnosť, že to mohla podediť.

Z vlastnej skúsenosti viem, aké je ťažké dostať sa na mamograf pred 40. Mňa môj gynekológ poslal kvôli rodinnej anamnéze na mamograf, ale hneď ma upozornil, aby som sa nedala odbyť. Keď som sa objednávala a pani zistila, že ešte namám 40, tak ma presviečala, že na to nemám nárok. Keďže som už bola pripravená na tú situáciu a trvala som na svojom, tak ma objednala. Ale keď som prišla na vyšetrenie, musela som to všetko vysvetlovať znova, tak to začali riešiť, nechali ma tam čakať nekonečne dlho. Nakoniec som sa dočkala a mamograf mi spravili, ale tvárili sa ako keby som bola nejaký zločinec. A to som mala 39,5 roka.

Poistovne im to vyhadzujú a tie vyšetrenia nezaplatia.Oni minu čas,materiál a prácu a výsledkom je často pokuta za ,,okradnutie" zdravotky.

hlavná vec, že kladú dôraz na prevenciu

Je to presne tak, ako napísala tuta. Všetci majú plno rečí o prevencii ako je potrebná a ako ju ľudia zanedbávajú. Ale keď človek ide preventívne na vyšetrenie, tak sa tvária že načo prišiel. Moja mama tiež nepodcenila prevenciu, ale mala smolu na lekárov a asi dosť nežiadala to, čo jej patrí a preto už nežije a tí, ktorí podcenili jej zdravotný stav beztrestne "liečia" ďalších pacientov

Ani môj manžel nepodcenil prevenciu a pod stálym, odborným lekárskym dozorom si vypestoval z ničoho v r. 2005 ťažko riešiteľnú rakovinu močového mechúra v r. 2010, pretože sa mu v rámci pravidelných prehliadok absolvovaných v trojmesačných intervaloch infiltrovala už aj do lymfatických uzlín. Prečo? Pretože "odborný" lekár ho považoval za vyliečený zázrak a okrem vnútorného vyšetrenia močového mechúra nerobil ani CT vyšetrenie ani krvné onko testy. Môj záver je, ak vám čo len naznačia možnosť onkologického ochorenia, ihneď začnite študovať medicínu, šnúrať po internete aby ste mohli radiť odborným lekárom čo majú robiť, resp. rázne a nekompromisne to od nich žiadať.

Ančika, ja by som povedala este skor ako to oni naznacia...a siahnut po prirode,nie po chemii,aj ked zalezi samozrejme na pokrocilosti, vacsinou to zistia v pokrocilom stadiu,vtedy sa chemii nevyhneme,ale aj popri nej sa da prirodou zmiernit priznaky.

Prajem vsetkym navstevnikom tejto temy pekny den,

dakujem vsetkym za prispevky, ale prosila by som , aby sme sa drzali temy, a nie kritiky nasho zdravotnictva, ktore i tak neovplyvnime, este raz pripominam tema je urcena ludom, ktori prezili onkologicke ochorenie, resp. sa s nim naucili zit a tym, ktorí majú potrebu si nieco skonzultovat, alebo sa poradit, o svojom zdravotnom stave, Nie je urcena ani dilerom, " zarucenych prostriedkov na rakovinu" ani tym, kotorí bez vlastnej skusenosti odsudzuju akukolvek liecbu nasimi lekarmi.
Dakujem.

Prepáčte za dalšiu "reklamu",ale tento dvojhodinovy dokument si musi pozrieť azda každý.Už ked po tomto dokumente budete obhajovať klasicky vražedny spôsob liečby,tak Vám určite nemôže záležať na živote.
POZOR!!!
Nasledujúce video je srdcervúce pre ľudí,ktorí sa podriadili konvenčnej liečbe.:mee:


http://www.blip.tv/file/3723873

Prepáčte za dalšiu " reklamu ",ale tento dvojhodinovy dokument si musi pozrieť azda každý.Už ked po tomto dokumente budete obhajovať klasicky vražedny spôsob liečby,tak Vám určite nemôže záležať na živote.
POZOR!!!
Nasledujúce video je srdcervúce pre ľudí,ktorí sa podriadili konvenčnej liečbe.:mee:


http://www.blip.tv/file/3723873

Pozor !!!


Podrobné informácie o produkte
Herci: Mike Anderson
Režiséri: Mike Anderson

RedakčnéRecenzie
Preskúmanie
"Jeho posolstvo je dynamit!" T. Colin Campbell, Ph.D. Čína štúdium - autor
Popis produktu
DVD je rozdelené do dvoch častí. Časť 1, vytvrdzovanie rakoviny, sa zaoberá nedostatkami konvenčnej liečby rakoviny a ukazuje, ako konvenčná medicína divoko - a zdanlivo - zveličuje prínos liečby, pri súčasnej minimalizácii rizika. To vám poskytne informácie, ktoré potrebujete, aby sa presne posúdili riziká a prínosy akejkoľvek liečby a hovoriť inteligentne so svojím lekárom o týchto úpravách. K dispozícii je tiež sekcia "rakovinový priemysel", ktorý vysvetľuje históriu za liečby rakoviny, potlačenie alternatívnej liečby a prečo chemoterapie, žiarenia a chirurgia sú len ošetrenia k dispozícii tradičnej medicíne.
Časť 2, liečenie rakoviny, ukazuje, ako môže byť rakovina úspešne vyliečená s diétnými postupmy a prírodnými doplnkami. Vysvetľuje spoločné mylné predstavy o rakovine, ukazuje, ako diéty určenej na boj proti rakovine, sú úspešnejšie ako konvenčná liečba, pojednáva o prekvapivé zistenie pre výskum rakoviny s T. Colin Campbell (Čína - štúdie) a rozhovory s ľuďmi, ktorí majú zvrátiť rakoviny pomocou stravy. To tiež diskutuje o doplnenie a prečo pozícia je dôležitý spätný nielen rakovinu, ale každá choroba.
http://www.amazon.com/Healing-Cancer-Inside-Mike-Anderson/dp/B00132XZFQ

Toto video je od problematiky " znalých " ľudí ...je to proste len súhrn názorov , podotýkam účelovo pozbieraných a následne vydaný ako DVD ...
Ale aj to je názor ...a aj názor všetkých zúčastnených , chorých ...ja im ho neberiem .
Na druhej strane ale nemám nejak bohvie ako v obľube vnucovanie mi toho svojho , vtedy mi modré to moje oči červenejú ;):rolleyes:
...len tak mimochodom , nie je problém urobiť úplne iné DVD , s opačnými názormy...
Nechce sa mi ich však hľadať ...
A ani oponovanie už nemá význam ...

Ozaj ...a reklama to je ...ani tie úvodzovky to nezachránia

Len tak na záver ...

" Aj keď sa pozeráš , to ešte neznamená , že všetko vidíš ..."

Vážení,

snažila som sa tu zalozit temu, kde by sme si poradili navzajom, pripadne by sme poradili iným, ktorí majú problém, ale zacali ju zneuzivat rozny dilery zarucených prostriedkov na liecbu rakoviny, alebo rozni mudrci, ktorí videli nejake video a teraz mudruju a radia hluposti,prosila by som admina ak sa da zrusit tieto prispevky, nakolko ich povazujem za reklamu a skodlive pre zivot.

ja k tejto téme len nepriamo, cca dva -tri roky dozadu som sem zavesila výzvu na darovanie krvi pre synovho spolužiaka. Chlapčisko dostalo nejakú akútnu formu leukémie. Som presvedčená, že keby sa to nepodchytilo včas a riadne, tak už nie je medzi živými. A div sa svete, spoľahli sa len a len na lekárov onkológov. Detto u mňa bolo podozrenie, prvá otázka lekárovi bola: čo sa s tým dá robiť a ako rýchlo. Jednoducho som si vôbec nepripustila myšlienku, že by to mohlo byť zhubné, nemala som čas ani chuť sa chorobe poddať-našťastie šlo len o podozrenie, ale aj tak prístup lekára perfektný a okamžitý.

Vážení,

snažila som sa tu zalozit temu, kde by sme si poradili navzajom, pripadne by sme poradili iným, ktorí majú problém, ale zacali ju zneuzivat rozny dilery zarucených prostriedkov na liecbu rakoviny, alebo rozni mudrci, ktorí videli nejake video a teraz mudruju a radia hluposti,prosila by som admina ak sa da zrusit tieto prispevky, nakolko ich povazujem za reklamu a skodlive pre zivot.
Vierka, ak bude túto tému zneužívať nejaký dealer vo svoj prospech s účelom predaja "hocičoho" ,len aby zarobil, kľudne príspevok nahlás. Tieto príspevky sú vždy priebežne vymazávané.
Ale ak má niekto iný názor, prípadne preferuje inú možnosť liečby, tak je to jeho názor, moderátorom je ťažko robiť "rozhodcu"...:confused:

Každý človek má možnosť si vybrať názor, ktorý mu vyhovuje , čomu uverí, čomu dá prednosť, ako sa rozhodne...

Držím všetkým liečiacim sa aj vyliečeným palčeky a želám veľa, veľa zdravia :):):)

Ano, suhlasim s tym, ze clovek si moze vybrat liecbu aku chce, akej veí, dokonca ju moze odmietnut, je to jeho vlastne rozhodnutie po porade s lekarom, ktory mu vysvetlí vsetky moznosti, mne tiez povedali aby som sa rozhodla co chcem, ze si mozem vybrat, ale preco sem davat do tejto temy prispevky, ktore ludi odstrasuju ,prepacte, ale je tazke vyrovnat sa s tou to chorobou, zit s nou a este bojovat s ludmi, ktorí absolutne nic take neprezili a myslia si, ze su najmudrejsi a vedia najlepsie vsetko na svete, vedia ako liecit, alebo neviem ako by som to vyjadrila radit druhym co maju a co nemaju, samozrejme , ze za vsetkym su peniaze, ale tie su vsade a za vsetkym.

dakujem vsetkym za prispevky, ale prosila by som , aby sme sa drzali temy, a nie kritiky nasho zdravotnictva, ktore i tak neovplyvnime

Vierka, možno som sa nechala uniesť stavom nášho zdravotníctva, ale bohužial tak to funguje. Veľmi ma vždy dráždi, keď sa rozpráva o tom, ako pacienti podceňujú preventívne prehliadky, ale nikdy nehovoria o tom, ako ich podceňujú lekári.
Ale účelom môjho príspevku nebola kritika (aj keď priznávam, že to tak vyznelo), ale upozornenie pre ľudí, aby boli ostražití, práve preto, ako naše zdravotníctvo funguje. Napriek všetkému, čo som napísala, verím, že s rakovinou sa dá vyhrať a všetkým, ktorí s ňou práve bojujete držím veľmi palce a obdivujem vás akí ste statoční. Je veľa veci, ktoré ma trápia a viem, že na tom už nič nezmením, ale jedno viem, už nikdy nedám na názor jedného lekára.

No pardon,ale čo dostaneš v preventívnej prehliadke,ako často máš na nu nárok,čo sa podrobne môže vyšetriť a kedy,to určuje Tvoja zdravotná poistovna.Je to absolutne presne špecifikované.

Rika, ja už teraz viem, že nad touto chorobou sa VYHRAŤ nedá. To sa dá len v športe. Ale s rakovinou sa dá skamarátiť, dohodnúť sa, že odkráča. Človek s touto chorobou potrebuje pokoru, radosť, vnútornú silu a neviem čo všetko ešte. Aj keď je to 8 rokov, netrúfam si povedať, že som vyhrala. Možno si tá pliaga len povedala, že jej za to nestojím, možno sa vráti. Budem čakať a zas ju pošlem kade ľahšie. Z môjho okolia, kto mal silácke reči, je už tam... Preto som absolútne nekonfliktný človek, lebo ma to ONA naučila, toto som pochopila. Nehovorím, že nie som recesista, že som mäkkýš alebo čosi. Ale konfrontácia ani s rakovinou nie ... ;):D:):---

Rika, ja už teraz viem, že nad touto chorobou sa VYHRAŤ nedá. To sa dá len v športe. Ale s rakovinou sa dá skamarátiť, dohodnúť sa, že odkráča. Človek s touto chorobou potrebuje pokoru, radosť, vnútornú silu a neviem čo všetko ešte. Aj keď je to 8 rokov, netrúfam si povedať, že som vyhrala. Možno si tá pliaga len povedala, že jej za to nestojím, možno sa vráti. Budem čakať a zas ju pošlem kade ľahšie. Z môjho okolia, kto mal silácke reči, je už tam... Preto som absolútne nekonfliktný človek, lebo ma to ONA naučila, toto som pochopila. Nehovorím, že nie som recesista, že som mäkkýš alebo čosi. Ale konfrontácia ani s rakovinou nie ... ;):D:):---

Velmi pekne dakujem za prispevok, ktorý sa dotýka priamo témy.
A súhlasím s tým, ze nad týmto sa nedá vyhrať , ale len sa s tým dá nauciť ziť a brať to ako súčasť života.
Este raz dakujem.

Rika a BLXmiami,

s Vami tiez suhlasim, ze v tych preventívnych prehliadkach nie je to co by malo byt, ale nato si zalozme temu preventivne prehliadky, nakolko tato tema je naozaj len pre ludí, ktorí hladajú radu, alebo sú postihnutí týmto ochorením.

Nie som onkolog,ale do tejto témy určite patrím,bohužiaľ.Zatiaľ nie ja osobne,ale na Ca umrela moja babka,dedko,otec,krstná mama a momentálne s nou bojuje sestra.Pri tejto genetike si nerobím iluzie a radšej všetko slušne a pokorne prečítam.

Rika, ja už teraz viem, že nad touto chorobou sa VYHRAŤ nedá. To sa dá len v športe. Ale s rakovinou sa dá skamarátiť, dohodnúť sa, že odkráča. Človek s touto chorobou potrebuje pokoru, radosť, vnútornú silu a neviem čo všetko ešte. Aj keď je to 8 rokov, netrúfam si povedať, že som vyhrala. Možno si tá pliaga len povedala, že jej za to nestojím, možno sa vráti. Budem čakať a zas ju pošlem kade ľahšie. Z môjho okolia, kto mal silácke reči, je už tam... Preto som absolútne nekonfliktný človek, lebo ma to ONA naučila, toto som pochopila. Nehovorím, že nie som recesista, že som mäkkýš alebo čosi. Ale konfrontácia ani s rakovinou nie ... ;):D:):---

ej , ej ....;)

Čo dodať ???...k múdrym slovám ???

NIČ:)

Rika, ja už teraz viem, že nad touto chorobou sa VYHRAŤ nedá.

Použila som zlý výraz, nemyslela som to doslovne, tak sa ospravedlňujem.

Koncom minulého roka som začal "chradnúť" - úbytok váhy, únava.
v januári mi cez biorezonanciou namerali - zhubný novotvar.
odvtedy somprešiel vyložene na surovú stravu , jedine ryby /v rámci svojej krvnej skupiny/ som tepelne upravoval.
Proces som zastavil po veľkej noci. Pečeň dovtedy vykazovala neschopnosť regenerácie. Na tretí krát na biorezonancii mi zistili,že v pečeni je parazit papillomavírus, stafylococ, a baktéria borélia. Takže ich toxíny mi spôsobovali "traumu".
Až na začiatku mája - poradovník objednávky- som podstúpil magnetickú rezonanciu - výsledok hemangióm a 15 cýst.
Ak by som nepodstúpil terapiu odporúčanú biorezonančným prístrojom, bol by som ako troska.
Na konci januára 94 kg, dnes 81,1.
Vďaka správnej a liečivej výžive potravín, samozrejme VČAS , VČAS, VČAS, riešiť.
Ak na začiatku príznakov sa zámer našej stravy zameria na neagresívne potraviny a poživatiny.
Odporúčam neprejedať sa - nejesť bielomúčne jedlá, nedráždiť tráviaci trakt
laktózou, vyprážané jedlá, ...

Teraz môžem potvrdiť, objemy jedál sú teraz 50 %, ale na mojej energii to nevidieť. Prestal som jesť tzv objemové potraviny bez nutričných a výživových hodnôt.
Prečo?
Nuž organizmus nečerpá energiu na neplodné trávenie.
Tam je predpoklad vzniku rakovinových chorôb.
Dávajte do tela to čo mu má urobiť správne tráviace procesy.
Nedávajte do tela to, čo Vám môže spôsobiť komplikácie rôzneho charakteru.
Držím všetkým palce, ktorí sa rozhodnú používať len tie potraviny a požívatiny , ktoré môžu spôsobiť jeho telu najmenšie problémy.

Súhlasím.

http://mustwatch.hztz.cz/film/food-matters/ české titulky.
http://www.akv.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=647&Itemid=30

Obdobný prípad môj otec, už som to na porade niekde spomínala. Mame oznámili, že mu ostávajú tri týždne života. Boli 50-te roky. Po operácii išiel domov bez sanitky. Do nemocnice sa nechal ísť prezrieť na základe prednášky v podniku, kde sa popisovali príznaky jeho dg. Okrem okamžitej reakcii matky - recept - aloe, červ. víno, med , začal na radu lekárov, že sa musí zdravo živiť, otec sa síce aj predtým, ale potom čo zostal doma, tak prakticky jedol doma dopestované ovocie a zeleninu a najmä v lete úplne čerstvú bez skladovania. Prešiel duchovnou premenou, začal žiť pre prírodu. Mal silnú vôľu žiť. Mal rád ľudí. Pre lekárov bol vtedy raritný prípad.
Žil veľmi dlho.
V rodine sa pre niekoľkými rokmi objavila celiakia. Ovplyvnila ostatných v tom zmysle, že sme všetci postupne prehodnotili stravovanie.
Keď prídem do akéhokoľvek obchod. reťazca, nemám tam pomaly čo kúpiť.
Neefektívny tovar len v iných modifikáciách. Regále keksov, a pod. Potraviny bez výživy. Kto prišiel do styku s dr. Bukovským, dá mi za pravdu. Jeho pokožka..., naozaj čo sa bunke dodá, tak aj bunka vyzerá.
Len mi povedal, užívala som dlhodobo lieky, že ich budem musieť brať do smrti. Ešte ani nedopovedal, a moja myseľ to odmietla. A skutočne som dokázala, že ich už neberiem. Presne aj toto je v tom filme, o dlhodobom užívaní liekov.
Je to veľmi podnetný film, veľmi odporúčam.
Veľa zdravia všetkým.

Pridávam sa k prvým pozitívne hodnotiacim dokument Healing Cancer from Inside Out (Liečenie rakoviny zvnútra) - http://www.blip.tv/file/3723873 . Dokument ponúka alternatívu liečby, ktorú postihnutí ochorením môžu prijať, alebo odmietnuť podľa slobodnej vôle. Pre zdravých je prezentovaný spôsob výživy spoľahlivou cestou prevencie. Ktorou cestou pôjdeme, rozhodneme sami.

Súhlasím.

http://mustwatch.hztz.cz/film/food-matters/ české titulky.
http://www.akv.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=647&Itemid=30

Obdobný prípad môj otec, už som to na porade niekde spomínala. Mame oznámili, že mu ostávajú tri týždne života. Boli 50-te roky. Po operácii išiel domov bez sanitky. Do nemocnice sa nechal ísť prezrieť na základe prednášky v podniku, kde sa popisovali príznaky jeho dg. Okrem okamžitej reakcii matky - recept - aloe, červ. víno, med , začal na radu lekárov, že sa musí zdravo živiť, otec sa síce aj predtým, ale potom čo zostal doma, tak prakticky jedol doma dopestované ovocie a zeleninu a najmä v lete úplne čerstvú bez skladovania. Prešiel duchovnou premenou, začal žiť pre prírodu. Mal silnú vôľu žiť. Mal rád ľudí. Pre lekárov bol vtedy raritný prípad.
Žil veľmi dlho.
V rodine sa pre niekoľkými rokmi objavila celiakia. Ovplyvnila ostatných v tom zmysle, že sme všetci postupne prehodnotili stravovanie.
Keď prídem do akéhokoľvek obchod. reťazca, nemám tam pomaly čo kúpiť.
Neefektívny tovar len v iných modifikáciách. Regále keksov, a pod. Potraviny bez výživy. Kto prišiel do styku s dr. Bukovským, dá mi za pravdu. Jeho pokožka..., naozaj čo sa bunke dodá, tak aj bunka vyzerá.
Len mi povedal, užívala som dlhodobo lieky, že ich budem musieť brať do smrti. Ešte ani nedopovedal, a moja myseľ to odmietla. A skutočne som dokázala, že ich už neberiem. Presne aj toto je v tom filme, o dlhodobom užívaní liekov.
Je to veľmi podnetný film, veľmi odporúčam.
Veľa zdravia všetkým.

Prajem pekny den vsetkym,
ktorí navstivili túto tému, vazim si kazdeho nazoru, no dovolte, aby som sa
vyjadrila k tomuto prispevku: celiakia je tiez jedno z chorení, ktoré sa naozaj mozu zvrhnut na onkologické ochorenie, je pravdou ze lekári odporúcajú a ordinujú lieky na liecbu, lenze treba brat na zretel tri veci jedno je klasická medicína, druhé je alternatívna medicína a dalsie je nasa vola sa vysporiadat s akoukolvek chorobou, ak by Ste vsetci citali pozorne moje prispevky tak uz niekolkokrat som napisala, ze moj vlastny onkolog /mozno som mala stastie/ mi hned na zaciatku povedal 30% je medicína /klasická/ zbytok je moja vôla zit a vysporiadať sa stouto chorobou, takisto mi povedal, ze moja slobodna volba je ci sa rozhodnem pre klasicku medicínu /chemoterapiu/ alebo ju odmietnem, mam na to pravo a nikto sa mi neobrati chrbtom, ked sa neskor vratim ku klasickej medicíne.
Tým chcem povedat v tomto prípade co sa týka celiakie poznám vela ludí osobne, ktorí sa rozhodli pre klasickú medicínu a zijú relatívne hodnotný život a le taktiez poznám vela ludí, ktorí presli na alternatívnu a taktiez sa s touto chorobou vysporiadali.
Cize vsetko závisí len a len na nás ako sa rozhodneme, len prosím Vás kazdá medicína má nieco do seba a taktiez nasa vola zit

Pridávam sa k prvým pozitívne hodnotiacim dokument Healing Cancer from Inside Out (Liečenie rakoviny zvnútra) - http://www.blip.tv/file/3723873 . Dokument ponúka alternatívu liečby, ktorú postihnutí ochorením môžu prijať, alebo odmietnuť podľa slobodnej vôle. Pre zdravých je prezentovaný spôsob výživy spoľahlivou cestou prevencie. Ktorou cestou pôjdeme, rozhodneme sami.

Ako som uz vo vyssie citovanom prispevku nieco rozpisala, tu si dovolujem pokracovat a to priamo k uvedenemu dokumentu:este raz vazim si kazdy nazor, len by som opät zdoraznila, ze by som bola rada, keby sa dodrzala tema a to osobne skusenosti s tymto alebo podobne vazne ohrozujuce zivot ochorenie.
Za osem rokov co sa trapim s tymto ochorením som vyskusala vsetko: klasicku medicínu, alternatívnu, rôzne zaručené stravovania : zelenina, stavy, bylinkove caje, vynechanie urcitých potravín a pod. a tu chcem zdoraznit, ze vsetko je biznis, i skumanie liekov proti rakovine, ale podotykam, ze i alternativna liecba, alebo my chce snad niekto tvrdit, ze za rôzne prípravky nemusel zaplatiť? Taktiež je to biznis, len mozno v mensom, taktiez propagácia bylinkových kúr - nemusel snád niekto za nu zaplatit, dostal tie kúry, ktor´treba opakovať vsetky zdarma? atd. myslim, ze nemusím pokracovat, ale netvrdím,ze nemôzu zabrat, môzu
Za tých 8 rokov poznám ludí, ktorí sa dostali do "remisie" /zdôraznujem slovo remisie, pretoze, kto uz raz ma prejavy onkologického ochorenia, ako to tu uz niekde v prispevkoch odznelo, je potencionalny cakatel na dalsie/,vdaka klasickej medicíne , alternatívnej, rôznymi inými spôsobmi , ale takisto si pamätám vela ludí, ktorí uz medzi nami nie su a taktiez sa pokusili o vsetko.Takze mám zato, ze zatial este neexistuje zarucený spôsob vyliecenia onkologického ochorenia, nakolko kazdý ludský organizmus je originál a predstavte si kolko nás je postihnutých a nie je predstavitelné, aby existovalo , ze na kazdeho zaberie rovnaka liecba a na kazdy druh.
Som zato, ze kazdy z nás má právo rozhodnúť sa a ja osobne som sa na NOU v Bratislave nestretla s jednym jediným zdravotníckym pracovníkom , ktorý by ma nútil do niecoho co by som ja sama nechcela.Ked som tam prisla 1. krát bolo mi vysvetlené co to vsetko obnáša pozitíva i vsetky negatíva/ktorých je zatial viac ako pozití/, ale boli mi vysvetlené i alternatívne postupy a taktiez doporucený psychický postoj k tomuto ochoreniu /ktorý sa tiez nie vzdy dá dodržat, nakolko sme kazdý inej povahy/.
Prepáčte, ze som sa tak rozpísala, ale jednoducho po 8 rokoch boja vsetkými spôsobmi, nemôžem podporovať ani odsudzovať žiadnu z metód a tobôz to nemôzu ludia , ktorí to sami na sebe neskúsili.Verti mi inak sa nato pozera clovek, ktorý má pri sebe v okolí blízkych, ktorí sú postihnutý týmto ochorením a inak ten koho sa to bytostne týka.
Ufff, ale som sa rozpísala , pardon, ale nadalo mi to, svrbeli ma prsty:):---:)

Pre Viera Popluharova. Príspevok od kaivorusa sa jednoznačne drží témy ..."v januári mi cez biorezonanciou namerali - zhubný novotvar.". Reakcia korely je tiež k téme... "Obdobný prípad môj otec"...predpokladám, že išlo o onkologické ochorenie, (zmienka o celiakii v ďalšej časti). V týchto príspevkoch na základe vlastnej skúsenosti potvrdzujú reálnosť liečby prezentovanej v dokumente Healing Cancer from Inside Out (Liečenie rakoviny zvnútra). Výpovede pacientov v dokumente sú tiež o tom. Je to ich skúsenosť. Dokument liečbu prezentuje, nie vnucuje, svojou podstatou patrí do tejto témy.
PS. Rešpektujem Váš postoj vychádzajúci z osobnej skúsenosti.

Súhlasím.
...
...
Kto prišiel do styku s dr. Bukovským, dá mi za pravdu. Jeho pokožka..., naozaj čo sa bunke dodá, tak aj bunka vyzerá.

... tiež si myslím ....

Mal by so sebou niečo chlapec robiť , nie len múdrosti starých materí kopírovať a za múdreho sa vydávať ...:rolleyes:

Trochu zdravšej výživy a hneď by mu bolo lepšie ...možno aj rozumu by sa chytil ...;)

Pre Viera Popluharova. Príspevok od kaivorusa sa jednoznačne drží témy ..."v januári mi cez biorezonanciou namerali - zhubný novotvar.". Reakcia korely je tiež k téme... "Obdobný prípad môj otec"...predpokladám, že išlo o onkologické ochorenie, (zmienka o celiakii v ďalšej časti). V týchto príspevkoch na základe vlastnej skúsenosti potvrdzujú reálnosť liečby prezentovanej v dokumente Healing Cancer from Inside Out (Liečenie rakoviny zvnútra). Výpovede pacientov v dokumente sú tiež o tom. Je to ich skúsenosť. Dokument liečbu prezentuje, nie vnucuje, svojou podstatou patrí do tejto témy.
PS. Rešpektujem Váš postoj vychádzajúci z osobnej skúsenosti.

Nuz, asi sme sa spatne pochopili, ja neodsudzujem, ziadny pokus , ktory urobi clovek pre svoju zachranu, len som napisala , ze je na kazdom z nas co si zvazime a veberieme, preto som rada, ked tu napise kazdy svoju skusenost, napisala som len to, ze clovek ked ide o rodinneho prislusnika to vnima inak, ako ten ktoreho sa to osobne tyka,teraz bude "buchac" krutit nado mnou hlavou:D, ale ja pred mojim vlastnym ochorenim som mala takto choreho vlastneho otca, zil s tymto ochorením 10 rokov popri inych chorobách, milovala som ho, starala sa o neho, vyuzila vsetky dostupne prostriedky , o ktorých som sa dopocula , ale ked som ochorela i ja zistila som co obnasa vsetko na vlastnej kozi, mala som k tomu trosku iny pristup a to ten, ze je naozaj na kazdom z nas co si vyberie.Vtedy som pochopila ako sa otec citil, ked sme kazdu chvilku za nim prisli s nejakou "zarucenou metodou", musim povedat, ze vsetko vyskusal bez reptania, ale myslim, ze si myslel o tom svoje, ja som tiez vyskusala vsetko dostupne a vybrala som si z toho to "svoje" co si myslim, ze mi pomaha.A preto tvrdim, ze je na kazdom z nas co si vyberieme a bola by som rada, keby sa tu prezentovali vsetky sposoby, ale tym stylom, ano dopocul som sa, ze nieco taketo existuje, prikladam link a skuste, ale nie , ze je to na 100%, tu neexistuje nic na 100%, alebo mam toto ochorenie, vyskusala som toto a toto, myslim, ze mi to zabera, skuste to, mozno to zaberie i Vam.
Pardon, ze som sa takto opät nechala uniest,ale obcas neodolam:):D:)

Nuz, asi sme sa spatne pochopili, ja neodsudzujem, ziadny pokus , ktory urobi clovek pre svoju zachranu, len som napisala , ze je na kazdom z nas co si zvazime a veberieme, preto som rada, ked tu napise kazdy svoju skusenost, napisala som len to, ze clovek ked ide o rodinneho prislusnika to vnima inak, ako ten ktoreho sa to osobne tyka,teraz bude "buchac" krutit nado mnou hlavou:D, ale ja pred mojim vlastnym ochorenim som mala takto choreho vlastneho otca, zil s tymto ochorením 10 rokov popri inych chorobách, milovala som ho, starala sa o neho, vyuzila vsetky dostupne prostriedky , o ktorých som sa dopocula , ale ked som ochorela i ja zistila som co obnasa vsetko na vlastnej kozi, mala som k tomu trosku iny pristup a to ten, ze je naozaj na kazdom z nas co si vyberie.Vtedy som pochopila ako sa otec citil, ked sme kazdu chvilku za nim prisli s nejakou "zarucenou metodou", musim povedat, ze vsetko vyskusal bez reptania, ale myslim, ze si myslel o tom svoje, ja som tiez vyskusala vsetko dostupne a vybrala som si z toho to "svoje" co si myslim, ze mi pomaha.A preto tvrdim, ze je na kazdom z nas co si vyberieme a bola by som rada, keby sa tu prezentovali vsetky sposoby, ale tym stylom, ano dopocul som sa, ze nieco taketo existuje, prikladam link a skuste, ale nie , ze je to na 100%, tu neexistuje nic na 100%, alebo mam toto ochorenie, vyskusala som toto a toto, myslim, ze mi to zabera, skuste to, mozno to zaberie i Vam.
Pardon, ze som sa takto opät nechala uniest,ale obcas neodolam:):D:)

Ide presne o to. Aby téma splnila svoj cieľ, treba informovať o všetkých spôsoboch liečby. S požadovanou formou prezentovania súhlasím. V konečnom dôsledku (aj tu viackrát zdôraznené) rozhodne každý sám za seba. K tomu viedli moje príspevky.

moje ochorenie ma zastihlo vo veku,v ktorom človek nad takymi vecami ani nepremýšla,nieto abyich prežil.Mala som svojich sladkých 25 rokov a pred sebou plány do dalšieho života.Mala som 1-ročného syna a starala som sa neho sama-proste bola som slobodnou mamičkou.Po materskej som chcela nastupit do práce a na vstupnej prehliadke mi rontgen ukázal nález na plucach.lekar ma posielal po všetkých možných vyšetreniach-nikdy v živote som sa tolko nanachodila po lekároch ako vtedy.Bola to nekonečná šnura procedur,odporučaní,vyšetrení.Bolo mi to čudné čo so mnou robia,kvoli čomu sa mi dostáva tolko pozornosti,ale nikto mi nič nechcel povedat.Nakoniec už ked som asi po mesiaci mala za sebou všakovaké vyšetrenia ,lekár si ma posadil pred seba a povedal mi slová po ktorých som myslela ,že moj život je ozaj v koncoch:neni to také zlé,aby ste sa musela zrutit.Vtedy som pochopila ,že to so mnou nevyzerá ružovo.Myslou mi prebehlo čo bude s mojim synom,kto ho vychova.V tom okamihu som myslela,že sa nedočkám ani dalšieho dna.Bol to strach,neuveritelná bezmocnost,žial prečo práve ja.....Prežila som to-po ročnej liečbe chemoterapiou nekonečných utrpeniach,po dlhých mesiacoch ,predlhých dnoch,vlečucich sa hodin,ked som v klbku schulena trpela a každa minuta bola pre mna večnostou.O mojho syna sa postarala moja mama,ktorá si v práci vzala rok neplateného volna a ja som ich navštevovala po každom cykluse,zhruba po troch tyždnoch-delila nás totiž 100km vzdialenost.Bol to čas.na ktorý sa nedá zabudnut,na ktory neviem zabudnut ani teraz po 23rokoch.Z mojho syna je dospelý chlap,ktorého zbožnujem a samozrejme aj svojho druhého syna,ktorého mám s otcom svojho prveho syna -mimochodom s mužom ,ktorého som si vzala.Aby nakoniec tohonebolo málo,tak pred dvoma rokmi som prešla operáciou prsnika,aj ked to nebolo až také zlé ako v prvom prípade. Aj napriek všetkému čo som prežila,som štastná že možem pomáhaat aa viest svoje deti životom i ked každe onkologické ochorenie je časovanou bombou,ktorá sa može vrátit spat-ja to viem,viem.Ešte niečo:ked som začinala s liečbou a mala som svoju prvu konzultáciu s onkologom,ten mi povedal vetu,na ktoru nikdy nezabudnem-človek musi verit a chciet sa vyliečit,pokial človek nechce a nespolupracuje,je to len polovičný uspech.A ja som velmi chcela zit,kvoli mojmu malému srdiečku,ktoré ma držalo nad vodou-bol to moj syn.Vela štastia,viery a chuti do života všetkým ,ktorí to potrebuju.

Vitaj v klube, fajn že si napísala - dá to nádej nováčikom. Nech sa všetci dozvedia, že sa to dá, nech prestanú s politikárčením a venujú sa pekným veciam, kým je čas.:):):)

Maruška622 - máš môj hlboký obdiv!!!
Si nádejou, že sa to dá!

Prajem mveľa zdravia.

Prajem vsetkym pekny slnecný den,

dlho som tu nebola, pravdepodobne tusite preco,ale ako vidim poradili Ste si krásne i bezo mna.
Chcem sa touto cestou podakovat Maruske 622 , ze sa s nami podelila o svoju skusenost s touto chorobou,suhlasim s Plavcikom, takisto mas moj hlboky obdiv, ja to zatial skusam len 8 rokov.
Maruska 622 napisala co ju drzalo, aby to vsetko vydrzala, som za vsetko, aby sa vyskusalo,ale naozaj je najcastejsou a najlepsou terapiou viera v nieco, v hocico, ale drzat sa , verit si a nevzdat boj.
Vela ludí nám radí co by sme mali a co nie, ale kazdý z nás skor ci neskor pride nato ako sa s tym vyrovná a to je najlepsia cesta aspon k akemu-takemu uspechu.
Este raz dakujemvsetkym, ktorí sem prispievaju ci uz preto, aby sa s nami podelili o svoje skusenosti, alebo rady.

Dá sa povedať, že od založenia témy ju sledujem, už niekoľkokrát som chcela napísať svoje poznatky, našťastie či chváľa bohu nie vlastné osobné, ale s príbuznými. Na túto zákernú chorobu zomrel môj otec, ...dovtedy som sa bála už len pri vyslovení slova rakovina, ... no ale život nám nadelil aj túto skúsenosť. Zmierili sme sa s tým, ... niekto tu písal, že najhoršie je to čakanie na "koniec", ... tiež som sa bála pri každom zazvonení telefónu, ... či už mi neoznamujú to najsmutnejšiu správu, ... nie, neskončilo sa to tak, stáli sme pri ňom v jeho poslednej chvíľke.

Práve po tejto skúsenosti, keď mi pred dvomi rokmi, takto v lete sa zdôverila moja svokra(mala po 80-ke), že intenzívne a bez prerušenia krváca z konečníka, povedala som si, budeme bojovať. Verdikt lekárov bol nádor na konečníku (cca 5 cm od análneho otvoru).Všetky vyšetrenia na rakovinové markery boli negatívne, ... ale lekári mali tušenie, že to tak nebude. Prvú operáciu jej robili cez análny otvor, ale hneď po operácii mi povedali, že na 99% to bude zbuhné. Po laboratórnych vyšetreniach ktoré potvrdili pozitívne výsledky nasledovala príprava na radikálne riešenie - odstránenie časti hrubého čreva a zrušenie konečníka - teda operácia - trvalý vývod hrubého čreva- stómia. Keď jej to vysvetlili lekári, čo ju čaká a čo to obnáša, bála sa ale súhlasila, ... Operácia dopadla dobre, až na komplikácie počas hospitalizácie, ale iného druhu, ... pred vianocami sme ju zobrali z nemocnice k nám domov (po dvoch mesiacoch), nevedela ani chodiť, ...postavili sme ju s manželom "na nohy", pribrala aj na váhe, ... teraz vlastne sú výsledky stále negatívne, ...nič, ...žiadne metastázy, je čiperná, chodí bez palice, dokonca keď si myslí, že ju nikto nevidí aj uteká, ...mala by sa vedieť o svoje teľo postarať, ale ... ale ... po psychickej stránke to neprijala, ...že má stomiu. Verte mi, je 21 mesiacov od operácie, doteraz si ani raz nevymenila sáčok sama, meníme jej to my.
Nikam nechodí, ani do kostola, ... na všetko zanevrela.

Prajem pekny den vsetkym,
ktorí navstivili túto tému, vazim si kazdeho nazoru, no dovolte, aby som sa
vyjadrila k tomuto prispevku: celiakia je tiez jedno z chorení, ktoré sa naozaj mozu zvrhnut na onkologické ochorenie, je pravdou ze lekári odporúcajú a ordinujú lieky na liecbu, lenze treba brat na zretel tri veci jedno je klasická medicína, druhé je alternatívna medicína a dalsie je nasa vola sa vysporiadat s akoukolvek chorobou, ak by Ste vsetci citali pozorne moje prispevky tak uz niekolkokrat som napisala, ze moj vlastny onkolog /mozno som mala stastie/ mi hned na zaciatku povedal
Mňa tak nejak "zabil " svojím ortieľom primár chirurgie ...surovo , natvrdo mi povedal a nechal ma s tým sa vysporiadať ...bol som mu ale za to povďačný , fakt ...
Zvyšok som sa dozvedel na onko ...keď som vyšiel s ordinácie , na tzv. predstavení som bol , sám sebe som smrdel , tak som sa spotil .
30% je medicína /klasická/ zbytok je moja vôla zit a vysporiadať sa stouto chorobou,
Nie každý dokáže ...hneď v prvú noc , infúzia mi tiekla , na lôžku oproti dal jeden bývalý baník kapurkovú , zbalil plnú poľnú a pá išiel ...
Dobré psycho to bolo ...
Skoro každý cyklus môjho pobytu na chemo sa to niekto odobral , ta het ...
takisto mi povedal, ze moja slobodna volba je ci sa rozhodnem pre klasicku medicínu /chemoterapiu/ alebo ju odmietnem, mam na to pravo a nikto sa mi neobrati chrbtom, ked sa neskor vratim ku klasickej medicíne.
Tým chcem povedat v tomto prípade co sa týka celiakie poznám vela ludí osobne, ktorí sa rozhodli pre klasickú medicínu a zijú relatívne hodnotný život a le taktiez poznám vela ludí, ktorí presli na alternatívnu a taktiez sa s touto chorobou vysporiadali.
Cize vsetko závisí len a len na nás ako sa rozhodneme, len prosím Vás kazdá medicína má nieco do seba a taktiez nasa vola zit


Nuz, asi sme sa spatne pochopili, ja neodsudzujem, ziadny pokus , ktory urobi clovek pre svoju zachranu, len som napisala , ze je na kazdom z nas co si zvazime a veberieme, preto som rada, ked tu napise kazdy svoju skusenost, napisala som len to, ze clovek ked ide o rodinneho prislusnika to vnima inak, ako ten ktoreho sa to osobne tyka,teraz bude "buchac" krutit nado mnou hlavou:D
Niet nad čím ...
, ale ja pred mojim vlastnym ochorenim som mala takto choreho vlastneho otca, zil s tymto ochorením 10 rokov popri inych chorobách, milovala som ho, starala sa o neho, vyuzila vsetky dostupne prostriedky , o ktorých som sa dopocula , ale ked som ochorela i ja zistila som co obnasa vsetko na vlastnej kozi, mala som k tomu trosku iny pristup a to ten, ze je naozaj na kazdom z nas co si vyberie.Vtedy som pochopila ako sa otec citil, ked sme kazdu chvilku za nim prisli s nejakou "zarucenou metodou", musim povedat, ze vsetko vyskusal bez reptania, ale myslim, ze si myslel o tom svoje, ja som tiez vyskusala vsetko dostupne a vybrala som si z toho to "svoje" co si myslim, ze mi pomaha.A preto tvrdim, ze je na kazdom z nas co si vyberieme a bola by som rada, keby sa tu prezentovali vsetky sposoby, ale tym stylom, ano dopocul som sa, ze nieco taketo existuje, prikladam link a skuste, ale nie , ze je to na 100%, tu neexistuje nic na 100%, alebo mam toto ochorenie, vyskusala som toto a toto, myslim, ze mi to zabera, skuste to, mozno to zaberie i Vam.
S týmto sa nedá nič , len súhlasiť ...:rolleyes:
Pardon, ze som sa takto opät nechala uniest,ale obcas neodolam:):D:)
V texte...;)

Nedá mi sa nepripojiť k tejto debate. Pred rokom mi zomrel otec na túto pliagu ľudstva - mal rakovinu pľúc po transplantácii srdiečka. keby ho nemal menené, tak by bola možnosť mu život predĺžiť, ale nakoľko lekári nemohli nasadiť liečbu aktívnymi cytostatikami, mohol fungovať "iba" na podpornej udržiavacej liečbe, aby neodišlo srdiečko. Ďakujem lekárom za jeho starostlivosť, robili, čo mohli - nakoľko sama pracujem na tomto onkologickom oddelení - tak niekedy je veľmi ťažké prijať tú najhoršiu správu. Ale jedno viem isto - psychika človeka je tá najdôležitejšia vec, ktorá človeku v boji s touto chorobou najviac pomáha - nič iné neni dôležité, len, aby bol človek s touto chorobou vyrovnaný a bojoval, lebo z vlastnej skúsenosti viem, že keď otec posledný mesiac svojho života upadol do pesimizmu a nič ho nebavilo, automaticky všetko išlo rapídne dole vodou. No jedno, čo ma držalo ten rok pri živote bolo to, že aj napriek tomu krátkemu času, čo mu diagnostikovali rakovinu, dokázal žiť plnohodnotne, aj napriek tomu, že mu lekári dávali "iba pár mesiacov života", on to zvládol o hodne viac a už ho nič nebolí. To bol 1,3 roka pre mňa boj o jeho záchranu - to sa nedá ani slovami opísať, ako sa človek cítil, čo prežíval, no jednoducho, čo sa malo stať, sa stalo a jednoducho na toto oddelenie som nezanevrela a musela som nastúpiť znova do práce aj s tým pocitom, že pomáhame ďalším. Jeden boj je dobojovaný, ale tisícky ďalších treba podržať a podporiť v každej chvíli...

Vážení,

snažila som sa tu zalozit temu, kde by sme si poradili navzajom, pripadne by sme poradili iným, ktorí majú problém, ale zacali ju zneuzivat rozny dilery zarucených prostriedkov na liecbu rakoviny, alebo rozni mudrci, ktorí videli nejake video a teraz mudruju a radia hluposti,prosila by som admina ak sa da zrusit tieto prispevky, nakolko ich povazujem za reklamu a skodlive pre zivot.
Úplne s Tebou súhlasím a nie iba v tejto téme, len neviem, ako to nahlásiť. Myslím, že sa Porada týmto spôsobom odvracia svojmu poslaniu:mad:

Zdravím, plne ťa chápem VladoaKatka, chodím v tých istých topánkach. Ide o moju mamku, má tú istú dg. a má po 80-ke. Teraz už odmieta oper. a vôbec všetko. Bojím sa ako to zvládneme...ale nechcem sa rozpisovať.

Prajem vsetkym pekny den,
najskor sa podakuje za prispevky a za to, ze Ste sa s nami podelili o svoje poznatky s tymto ochorením i ked pre kazdeho z Vás je to urcite velmi bolestivé, ale verte, ze je to uzitocné pre druhých a môže im to pomôcť.
VladoaKatka:k tomuto príspevku môžem, len toľko prajem Ti veľa síl, aby si to zvládla a nadalej sa snazila svokru psychicky podporovať i ked sa tomu ona sama bráni, uz z predchadzajucej skusenosti vies ako je to dolezité, som rada, ze si do tejto temy prispela a podelila sa i o to ako je dôlezite byt pri milovanom pribuznom v jeho tazkych poslednych chvilach.Sama som to prezila na vlastnej kozi ked mi zomieral otec, jeho vola bola skoncit tento boj doma a ja som ju respektovala a viem, ze bol tomu rad, mozno sa teraz niekto pozastaví, ze o takych chvilach pisem verejne, ale pre mna to bolo dolezite,bola to moja posledna vec, ktoru som mohla pre svojho otca urobit, i ked som uz v tom case so svojou chorobou bojovala i ja.
cowboyka:osobitne dakujem za príspevok, hlavne z toho dôvodu, ze nadalej sa musis pozerat nato, ako tato choroba je zákerná a nici ludí, ale i zato, ze nadalej pomahas v tomto boji a po osobnej skusenosti si to nevzdala.
ubka: aj Tebe vdaka, za to, ze si nas podporila.
Valčake: neboj sa zvladnes to, clovek v takychto chvilach zapína svoje najtajnesie rezervy ako psychickétak i fyzicke, Tvoja maminka ma 80 rokov, odmieta operáciu, ale skus ju pochopit, mozno je uz unavená a chce tieto chvile travit s Vami najblizsimi a nie po nemocniciach, ked nie je presvedcena o uspechu svojho boja. Dopraj jej to potesenie byt s Vami, i ked pre Vas je to tazke, ale musite mysliet na nu, nie na seba.
Prajem vsetkym vela sil v tomto boji, Ste uzasní, ze Ste sa podelili o svoje skusenosti, ktore budu urcite prínosom pre ostatnch a mozno i urcitym navodom ako bojovat s tymto ochorením.

jednoducho, vzdať sa znamená prehrať to na plnej čiare a toto ja nikdy nepripustím. keď vidím niektorých pacientov, sú plní života, zmierení s tým, čo raz príde, ale aj tak bojujú a to je to najdôležitejšie pri tejto chorobe - NIKDY TO NEVZDAŤ, i keď je to v určitých chvíľach dosť ťažké... Opäť človek musí vstať a ísť ďalej...

Áno, nikdy to nevzdať. Ale ja som od včera veľmi, veľmi smutná a cítim strašnú bolesť, že link, ktorý som tu dala na prvej strane,ohlásil koniec...
Snáď sa Vierka nebudeš na mňa hnevať, ale nedalo mi.

Velmi uzitocný link, odporucam si ho precitat a pozriet i fotogaleriu, ale samozrejme len tým, ktorí sú pripravení bojovať, tak dáko vyzerá aj moje brucho, len s tym rozdielom, ze ja tam mam asi 6 rezov, to len naokraj, kiez by bolo viac takýchto odvázlivcov ako je Pavla, klobúk dolu.

Ahojte!Tento link na Paulu som našla dnes a nejdem sa odtrhnúť od tej stránky.So slzami v očiach čítam jej príbeh. Musela to byť veľmi silná žena.Ešte som všetko neprečítala ale píšem Vám už teraz.

My sme mali v rodine tiež onkologických pacientov, manželov brat aj sestra mali rakovinu. Sestra umrela v marci 2009 a brat v máji 2009. Bolo to veľmi ťažké obdobie pre celú rodinu.

Teraz je chorý môj strýko (mamin brat) má rakovinu pľúc a navyše aj môj otec má nádor na prostate.

Uvidíme ako to všetko dopadne. Najdôležitejšia je psychika a podpora celej rodiny.

Ahojte!Tento link na Paulu som našla dnes a nejdem sa odtrhnúť od tej stránky.So slzami v očiach čítam jej príbeh. Musela to byť veľmi silná žena.Ešte som všetko neprečítala ale píšem Vám už teraz.

My sme mali v rodine tiež onkologických pacientov, manželov brat aj sestra mali rakovinu. Sestra umrela v marci 2009 a brat v máji 2009. Bolo to veľmi ťažké obdobie pre celú rodinu.

Teraz je chorý môj strýko (mamin brat) má rakovinu pľúc a navyše aj môj otec má nádor na prostate.

Uvidíme ako to všetko dopadne. Najdôležitejšia je psychika a podpora celej rodiny.

Pekny den vsetkym,

par dni som tuto stranku nenavstivila, najskor "Ivka" dovol, aby som Ti vyjadrila svoju podporu aspon touto cestou, neostáva nam nic iné len bojovat.

"tuta"

nehnevam sa, dakujem Ti velmi pekne, Paulinkinu stranku som sledovala, len teraz pár dni nie, dakujem za upozornenie.
I ked táto stránka patrí boju proti chorobe a ma navstevnikom davat podporu a rady ako tento boj zvládat, verím , ze sa nikto z Vás nenahnevá, ked touto cestou Paulinke venujeme tichu spomienku a maly prejav úcty:

Aj slnko zapadá
ústupom do noci,
kto raz púť dokonal,
niekto viac pomoci.

Bez slnka chlad vanie
z hviezdnatej oblohy,
človek je krehký tvor,
zranený, úbohý.

Do tmy si zapáli
kahanec nádeje,
do duše boľavej
spomienky naleje.

V tichosti vyprosme
veľký dar pokoja,
kým sa nám duše raz
naveky nespoja.

Posledný pozdrav tu
šepkáme do ticha,
že sa raz stretneme
je naša útecha.

Ďakujem všetkým.

Krásna báseň a pripájam sa aj ja k tichej spomienke. Už jej je dobre, nič ju nebolí..........Len škoda že tak mladá musela odísť, keď mala život pred sebou.

Pekny den vsetkym,

dakujem za Paulinku, no a nam ostatnym hlavu hore, treba bojovat, posielat si rady ako co komu pomaha, kde je co nove v liecbe , resp. ako skombinovat klasicku medicinu s alternativnou, vsetko co nam moze pomoct.
A ostatným , ktorí nemajú problémy prajem vela zdravia /samozrejme i nám/ a aby sa zucastnovali preventivnych prehliadok, nakolko ako vidite su velmi dolezite, alebo ak mate nejake pochybnosti ohladne svojho zdravia, ze sa u Vas nieco zmenilo oproti dlhodobemu prechadzajucemu zdravotnemu stavu, nevahajte a dajte sa vysetrit, radsej s negatívnym vysledkom a zbytocne, ako neskoro.
Prajem este raz vsetkým krasny den.

Vcera som si do noci precitala jej blok, aj poplakala. Bolo vidiet v prispevkoch ku koncu ako ju ta chroba zmaha. Je to velmi smutne.
Trosku mi v takychto temach, aj ind ena nete chyba, ako sa chori ludia vnutorne vyrovnavaju s bliziacim sa odchodom z tohto sveta. Ci sa boja zomierania, ci im je neznesitelne luto alebo len luto, ze uz odidu zo zivota.

Nejde mi o morbidnu zvedavost, ale citam si rozne podobne temy, kedze aj moj otec na rakovinu zomrel, ku koncu uz chcel a ked zomrel, priali sme mu to. Bolo to prenho lahsie nez trapit s av bolestiach a navyse uz dlho to ani nebol on, kedze mal vysoke davky morfia. Par minut pred tym sa spytal: majka co tu ty robis? Majka bola moja sesternica, ktora umrela v 30 tke na leukemiu a on ju za cele roky ani nespomenul. Chvilu na to mu zmizol lesk z oci, akoby zhaslo svetlo.

Pre rodinu je to iste tazke, ale pre ludi ktori to konkretne prezivaju, neviem si to predstavit. Kedze mal rakovinu hribeho creva, preliecenu a po 10 tich rokoch s amu vratila na pecen, mam prirodzene strach, najma ze este 8 rokov a budem v tom veku, co ju dostal prvy raz , mam jeho krvnu skupinu, jeho podobu. Hladam po nete aj alternativne sposoby liecby, najviac ma oslovili clanky na badatelovi, uvazujem nad sposobom klasickej liecby a uz vopred som vylucila moznost ozarovania a chemo, ale obavam sa , ze v starchu by som mozno podlahla, az by som sa mala uz konkretne rozhodovat.

Zo strachu pred tym, menim svoju zivotospravu a verim, ze snad nie neskoro a ze sa mi vyhne. Som presvedcena, ze vznik choroby zalezi na pol od stravy a na pol od psychiky. Nastastie, az na tuto fobiu, som optimista, pozitivna a netrapim sa tym, co sa neda zmenit.

Ak to aj nebolo k veci, mala som potrebu uz par dni sa vyjadrit a povedat, ze ma velmi zaujima aj uvazovanie takto chorych ludi, kedze moj otec bol samotar a mlcanlivy, nikdy nam nepovedal, ako sa citi psychicky. Mozno pre tu absenciu jeho slov, mam tu potrebu to pocut? , neviem.

Tiez si myslim, ci ozaj sa neda nic vynajst, 100% zaberajuce a ci naizaj nejde len o biznis farmac. priemyslu, ktory na takto chorych zaraba nehorazne peniaze. Veda tak pokrocila a rakovina zostava stale neporazitelnym problemom? / myslim tym 100% uspesnost vyliecenych a aj zdiagnostikovanie v casnom stadiu/.

Prajem vsetkym, ktorych sa tato choroba osobne dotyka, ci ich pribuznych vela zdravia a odvahy.

Rakovina je kurva a poriadna...-prepáčte za výraz...

Vcera som si do noci precitala jej blok, aj poplakala. Bolo vidiet v prispevkoch ku koncu ako ju ta chroba zmaha. Je to velmi smutne.
Trosku mi v takychto temach, aj ind ena nete chyba, ako sa chori ludia vnutorne vyrovnavaju s bliziacim sa odchodom z tohto sveta. Ci sa boja zomierania, ci im je neznesitelne luto alebo len luto, ze uz odidu zo zivota.

Nejde mi o morbidnu zvedavost, ale citam si rozne podobne temy, kedze aj moj otec na rakovinu zomrel, ku koncu uz chcel a ked zomrel, priali sme mu to. Bolo to prenho lahsie nez trapit s av bolestiach a navyse uz dlho to ani nebol on, kedze mal vysoke davky morfia. Par minut pred tym sa spytal: majka co tu ty robis? Majka bola moja sesternica, ktora umrela v 30 tke na leukemiu a on ju za cele roky ani nespomenul. Chvilu na to mu zmizol lesk z oci, akoby zhaslo svetlo.

Pre rodinu je to iste tazke, ale pre ludi ktori to konkretne prezivaju, neviem si to predstavit. Kedze mal rakovinu hribeho creva, preliecenu a po 10 tich rokoch s amu vratila na pecen, mam prirodzene strach, najma ze este 8 rokov a budem v tom veku, co ju dostal prvy raz , mam jeho krvnu skupinu, jeho podobu. Hladam po nete aj alternativne sposoby liecby, najviac ma oslovili clanky na badatelovi, uvazujem nad sposobom klasickej liecby a uz vopred som vylucila moznost ozarovania a chemo, ale obavam sa , ze v starchu by som mozno podlahla, az by som sa mala uz konkretne rozhodovat.

Zo strachu pred tym, menim svoju zivotospravu a verim, ze snad nie neskoro a ze sa mi vyhne. Som presvedcena, ze vznik choroby zalezi na pol od stravy a na pol od psychiky. Nastastie, az na tuto fobiu, som optimista, pozitivna a netrapim sa tym, co sa neda zmenit.

Ak to aj nebolo k veci, mala som potrebu uz par dni sa vyjadrit a povedat, ze ma velmi zaujima aj uvazovanie takto chorych ludi, kedze moj otec bol samotar a mlcanlivy, nikdy nam nepovedal, ako sa citi psychicky. Mozno pre tu absenciu jeho slov, mam tu potrebu to pocut? , neviem.

Tiez si myslim, ci ozaj sa neda nic vynajst, 100% zaberajuce a ci naizaj nejde len o biznis farmac. priemyslu, ktory na takto chorych zaraba nehorazne peniaze. Veda tak pokrocila a rakovina zostava stale neporazitelnym problemom? / myslim tym 100% uspesnost vyliecenych a aj zdiagnostikovanie v casnom stadiu/.

Prajem vsetkym, ktorych sa tato choroba osobne dotyka, ci ich pribuznych vela zdravia a odvahy.

Takze, najskor prajem vsetkym pekny vecer,
"bonita" ani nevies ako som rada, ze si polozila tieto otázky, ano na prvy pohľad sa zdaju byť morbídne, ale bohuzial vsak su sucasťou kazdeho, ktorý sme chorý, alebo súcasťou nasich rodinných príslušníkov.Neviem kde zacať, snáď postupne tak ako si kládla otázky:
dovolím si poznamenať, ze pisem, teraz len a len za seba a zo skúsenosti so svojimi rodinnými blizkymi príbuznými, ktorí mi dali na to zvolenie:
- otázka ci sa ludia s týmto ochorením boja zomierania? - myslím, že nie, niečo už z vlastných osobných poznatkov a niečo z otcoveho , ktorý tu uz nie je medzi nami.
-ci su zmierení so smrtou - nebudem to tvrdiť, ale som presvedcená, ze hej, strávila som pri svojom otcovi posledné chvile, kým ma vnímal a mal jasnú mysel rozpravali sme sa o tom, nakolko uz vtedy vedel, ze mna postihol ten istý osud ako jeho, ak bol z niecoho nestastný, alebo sa nedokázal zmieriť tak to bolo s tým, ze i ja som ochorela, neskôr ked uz bol veľmi unavený bol rád, že to končí a vedel presne kedy .
- súhlasím s Tebou, ze pre rodinu je to tazké, ale je potrebné mysliet na chorého a trpiaceho ako na seba, i ked ten smutok nikdy nepominie, iba sa stane casom znesitelnejsí.
- moj otec ju mal tiez /rakovinu hrubeho creva/ i ja ju mám,otec s nou okrem iných chorôb bojoval 8 rokov, ja s nou bojujem tiez uz 8 rokov,
tu si dovolim v kratkosti rozpísat podotázky:
- ked toto ochorenie zistili mne, prevencia na rakovinu hrubeho creva bola u nas len v plienkach, preto kazdemu radim, ze by mal aspon tie predpisane preventivne prehliadky na ktore ma narok absolvovat a ak ho lekar sam neposle dozadovat sa ich, je velmi dolezite v akom stadiu sa toto ochorenie nachadza, ak v pociatocnom-operabilnom, je velka sanca na relativne plnohodnotný zivot,
- tu si dovolim podotknut, ze ak sa v rodine nieco taketo vyskytne, povazujem si za svoju povinnost upozornit Ta,že uz si mala byt davno na vysetrení tzv. kolonoskopii a mal Ta na nu poslat Toj obvodny lekar po nahlaseni rodinnej anamnézy, samozrejme ak si uz na nom nebola a mas byt narok sledovaná castejsie ako ostatní podla veku,
- co sa týka vyberu liecby? Mas pravdu pri stanovení diagnozi som si aj ja najskor povedala, že chemo a oziare nikdy, no po operácii a trosku sa spamätania z nej som si povedala, ze skúsim vsetko co sa len dá pokúsim sa tu byť co najdlhsie, ked nic iné len z trucu tej potvore rakovine,som za vsetky spôsoby liecby, ale rozhodne pod dozorom lekárov - onkológov, i ked je pravdou, ze nie vsetci sú ochotní súhlasiť s pacientom, ako môj lekár,
-Tvoje presvedcenie, ze pravdepodobnost ochorenia je priamoumerná stravovacím návykom a stresom, je viac ako pravdepodobná, schvalujem Tvoje predsavzatie sa stravovať zdravo, ale vsetko s mierou, nic netreba prehanat,
- ako sa cítime psychicky, nuz zasa budem pisat len za seba, ja osobne som si presla vsetkými poctmi od placu, cez hnev,krivdu, nádavky po obviňovanie celého sveta,svojich blízkych, bola som protivná, zlá, a pod., ale to vsetko trvalo len dovtedy,kym som si neuvedomila, ze absolutne nic mi z toho nepomôze a len si zhorsujem svoj zdravotný stav,ano precitala som vela literatury o tom, ze sa s tým musím vyrovnať, ale vyrovnáš sa s tým, až keď dospeješ k pochopeniu, že iné Ti neostáva, len sa s tým naucit zit, ak to dokazes, zistis, ze dokazes fungovat celkom relatívne dobre,
- polemizovat o tom co zabera a co nie, na to my chorí nemáme cas, treba skúsiť co sa dá, ale opäť upozorňujem pod dozorom lekárov a tesiť sa z kazdeho maleho úspechu, ja sa napr. tesim ak sa mi predlzi doba pobytu doma medzi jednotlivými operráciami, alebo medzi jednotlívymi chemo a ver ci never pred 8-mymi rokmi by som nkdy nepovedala, ze sa dozjem dcerinych promocii, a vidis v pondelok ich má a idem tam v plnej paráde.

Ostatní nech mi prepácia, ze som sa tu tak rozpísala, ale povazovala som na tieto otazky odpovedat verejne a nie sukromne, som toho názoru, ze je to naozaj potrebné.
Dobrú noc.

Rakovina je kurva a poriadna...-prepáčte za výraz...

Este k Tebe Stanislav, mas pravdu, ale vyhresim Ta, neslusne slova len naznacujeme a pokracujeme bodkkami, nepiseme ich cele, to by Ta naucil moj dobry známy "buchac" i ked asi nad mojim predchádzajúcim príspevkom len krúti hlavou,dobru noc aj vam chlapci a budte slusní.

Takze, najskor prajem vsetkym pekny vecer,
"bonita" ani nevies ako som rada, ze si polozila tieto otázky, ano na prvy pohľad sa zdaju byť morbídne, ale bohuzial vsak su sucasťou kazdeho, ktorý sme chorý, alebo súcasťou nasich rodinných príslušníkov.Neviem kde zacať, snáď postupne tak ako si kládla otázky:
dovolím si poznamenať, ze pisem, teraz len a len za seba a zo skúsenosti so svojimi rodinnými blizkymi príbuznými, ktorí mi dali na to zvolenie:
- otázka ci sa ludia s týmto ochorením boja zomierania? - myslím, že nie, niečo už z vlastných osobných poznatkov a niečo z otcoveho , ktorý tu uz nie je medzi nami.
-ci su zmierení so smrtou - nebudem to tvrdiť, ale som presvedcená, ze hej, strávila som pri svojom otcovi posledné chvile, kým ma vnímal a mal jasnú mysel rozpravali sme sa o tom, nakolko uz vtedy vedel, ze mna postihol ten istý osud ako jeho, ak bol z niecoho nestastný, alebo sa nedokázal zmieriť tak to bolo s tým, ze i ja som ochorela, neskôr ked uz bol veľmi unavený bol rád, že to končí a vedel presne kedy .
- súhlasím s Tebou, ze pre rodinu je to tazké, ale je potrebné mysliet na chorého a trpiaceho ako na seba, i ked ten smutok nikdy nepominie, iba sa stane casom znesitelnejsí.
- moj otec ju mal tiez /rakovinu hrubeho creva/ i ja ju mám,otec s nou okrem iných chorôb bojoval 8 rokov, ja s nou bojujem tiez uz 8 rokov,
tu si dovolim v kratkosti rozpísat podotázky:
- ked toto ochorenie zistili mne, prevencia na rakovinu hrubeho creva bola u nas len v plienkach, preto kazdemu radim, ze by mal aspon tie predpisane preventivne prehliadky na ktore ma narok absolvovat a ak ho lekar sam neposle dozadovat sa ich, je velmi dolezite v akom stadiu sa toto ochorenie nachadza, ak v pociatocnom-operabilnom, je velka sanca na relativne plnohodnotný zivot,
- tu si dovolim podotknut, ze ak sa v rodine nieco taketo vyskytne, povazujem si za svoju povinnost upozornit Ta,že uz si mala byt davno na vysetrení tzv. kolonoskopii a mal Ta na nu poslat Toj obvodny lekar po nahlaseni rodinnej anamnézy, samozrejme ak si uz na nom nebola a mas byt narok sledovaná castejsie ako ostatní podla veku,
- co sa týka vyberu liecby? Mas pravdu pri stanovení diagnozi som si aj ja najskor povedala, že chemo a oziare nikdy, no po operácii a trosku sa spamätania z nej som si povedala, ze skúsim vsetko co sa len dá pokúsim sa tu byť co najdlhsie, ked nic iné len z trucu tej potvore rakovine,som za vsetky spôsoby liecby, ale rozhodne pod dozorom lekárov - onkológov, i ked je pravdou, ze nie vsetci sú ochotní súhlasiť s pacientom, ako môj lekár,
-Tvoje presvedcenie, ze pravdepodobnost ochorenia je priamoumerná stravovacím návykom a stresom, je viac ako pravdepodobná, schvalujem Tvoje predsavzatie sa stravovať zdravo, ale vsetko s mierou, nic netreba prehanat,
- ako sa cítime psychicky, nuz zasa budem pisat len za seba, ja osobne som si presla vsetkými poctmi od placu, cez hnev,krivdu, nádavky po obviňovanie celého sveta,svojich blízkych, bola som protivná, zlá, a pod., ale to vsetko trvalo len dovtedy,kym som si neuvedomila, ze absolutne nic mi z toho nepomôze a len si zhorsujem svoj zdravotný stav,ano precitala som vela literatury o tom, ze sa s tým musím vyrovnať, ale vyrovnáš sa s tým, až keď dospeješ k pochopeniu, že iné Ti neostáva, len sa s tým naucit zit, ak to dokazes, zistis, ze dokazes fungovat celkom relatívne dobre,
- polemizovat o tom co zabera a co nie, na to my chorí nemáme cas, treba skúsiť co sa dá, ale opäť upozorňujem pod dozorom lekárov a tesiť sa z kazdeho maleho úspechu, ja sa napr. tesim ak sa mi predlzi doba pobytu doma medzi jednotlivými operráciami, alebo medzi jednotlívymi chemo a ver ci never pred 8-mymi rokmi by som nkdy nepovedala, ze sa dozjem dcerinych promocii, a vidis v pondelok ich má a idem tam v plnej paráde.

Ostatní nech mi prepácia, ze som sa tu tak rozpísala, ale povazovala som na tieto otazky odpovedat verejne a nie sukromne, som toho názoru, ze je to naozaj potrebné.
Dobrú noc.

Vierka, nemáš sa prečo ospravedlňovať,:) Tvoje slová sú precítením Tvojho utrpenia a zároveň podpora pre ostatných.
Súhlasím s Tebou, že človek musí dospieť do stavu pokory, aby dokázal svoj údel znášať a zbavil sa strachu, ktorý je najnevhodnejším partnerom v ktorejkoľvek chorobe-bráni-zdržuje-obmedzuje a istým spôsobom dáva povely organizmu. Preto by bolo najlepšie, keby sme si hneď v úvode akejkoľvek situácii uvedomili, že sa potrebujeme zbaviť strachu a mali by sme živiť nádej a najlepšie je určiť si cieľ, prečo tu chceme zotrvať. Si toho príkladom, blahoželám Ti a taktiež Tvojej dcérke k promóciám.
ˇ6elám Ti pevné zdravie a šťastnú rodinu.

Tak sa teda pridám. Bonita prečo si myslíš že "TO" máš alebo že Ťa to čaká. U nás v rodine to najprv postihlo moju sestru, predtým nikoho. Už s nami nie je 11 rokov. Potom mňa. Ďalšia sestra je chvalabohu zdravá, ale pred troma rokmi ochorela mamka a je rok, čo tu nie je. Je pravdou, že tam už bol aj vek (riadne po osemdesiatke) a že netrpela, len zaspala a jednoducho ráno už nebola. Neležala ani na onkológii, mala som ju doma a znášala to celé relatívne dobre. Stále vravela, že sa bude modliť, aby som ja prežila a nech si tá pliaga berie radšej ju. Odišla zmierená a ja si dodnes neviem zvyknúť. Každý deň, keď som prišla domov som najprv šla k nej do izby a porozprávala čo je nové, koho som stretla, kto ju pozdravuje a tak. Teraz prídem a nič. Občas sme ju so synmi naložili do auta a povozili po meste aby videla tiež čo je nové. Snažili sme sa, ale ona to už asi nechcela...
Som sa rozpísala, ale chcela som vlastne povedať, že chorá byť nemusíš. Iste, pravdepodobnosť tam je, ale...
Navštív pekne pána doktora, absolvuj kolonoskopiu a ži tak, aby si bola mentálne, ale aj fyzicky silná. A povedala by som že never tomu, že sa to dá prekonať LEN alternatívnou liečbou. Je to svinstvo a svinstvom sa to aj lieči, človek nič nenarobí. Nepokazí sa tým síce nič, ale s mierou a v spolupráci s doktormi.
Ja odkedy to mám - 8 rokov - som taký kľuďas, tak sa zo všetkého teším, som taká vďačná tomu hore za všetko, že až. Ja už ani neprosím o nič, ja už len ďakujem za to, čo mi bolo dopriaté.
Držím palce, choď k doktorovi a napíš, ako si dopadla. Držím palce, zatiaľ všetky.:):):):):)

Este k Tebe Stanislav, mas pravdu, ale vyhresim Ta, neslusne slova len naznacujeme a pokracujeme bodkkami, nepiseme ich cele, to by Ta naucil moj dobry známy "buchac" i ked asi nad mojim predchádzajúcim príspevkom len krúti hlavou,dobru noc aj vam chlapci a budte slusní.

JA viem, ale tu sa ani nedalo nič bodkovať, proste je to tak, keď niekoho drapne, je to zlé-mne na rakovinu zomrel otec(51 r.) a aj keď sme spolu bohvieako dobre nevychádzali - mám na to obdobie veľmi zlé spomienky-všetko bolo ako na hojdačke,raz bolo všetko dobré, raz zlé ale nakoniec to dopadlo velmi zle...:mee:

Tak sa teda pridám. Bonita prečo si myslíš že "TO" máš alebo že Ťa to čaká. U nás v rodine to najprv postihlo moju sestru, predtým nikoho. Už s nami nie je 11 rokov. Potom mňa. Ďalšia sestra je chvalabohu zdravá, ale pred troma rokmi ochorela mamka a je rok, čo tu nie je. Je pravdou, že tam už bol aj vek (riadne po osemdesiatke) a že netrpela, len zaspala a jednoducho ráno už nebola. Neležala ani na onkológii, mala som ju doma a znášala to celé relatívne dobre. Stále vravela, že sa bude modliť, aby som ja prežila a nech si tá pliaga berie radšej ju. Odišla zmierená a ja si dodnes neviem zvyknúť. Každý deň, keď som prišla domov som najprv šla k nej do izby a porozprávala čo je nové, koho som stretla, kto ju pozdravuje a tak. Teraz prídem a nič. Občas sme ju so synmi naložili do auta a povozili po meste aby videla tiež čo je nové. Snažili sme sa, ale ona to už asi nechcela...
Som sa rozpísala, ale chcela som vlastne povedať, že chorá byť nemusíš. Iste, pravdepodobnosť tam je, ale...
Navštív pekne pána doktora, absolvuj kolonoskopiu a ži tak, aby si bola mentálne, ale aj fyzicky silná. A povedala by som že never tomu, že sa to dá prekonať LEN alternatívnou liečbou. Je to svinstvo a svinstvom sa to aj lieči, človek nič nenarobí. Nepokazí sa tým síce nič, ale s mierou a v spolupráci s doktormi.
Ja odkedy to mám - 8 rokov - som taký kľuďas, tak sa zo všetkého teším, som taká vďačná tomu hore za všetko, že až. Ja už ani neprosím o nič, ja už len ďakujem za to, čo mi bolo dopriaté.
Držím palce, choď k doktorovi a napíš, ako si dopadla. Držím palce, zatiaľ všetky.:):):):):)

Súhlasím s týmto,čo písala gabhus- síce je pravda,že údajne potomkovia majú "nábeh" na podobné dg.ako ich rodičia,ale netrápil by som sa s tým- koľko kto má žiť,toľko bude žiť a nemusí nikto dostať rakovinu -ako som písal-moj otec zomrel ako 51 ročný a jeho mama zomrela ako 98 ročná a to ešte behala jak lasička a každé ráno popíjala z ploskačky a keď máš umreť( alebo ktokolvek iný),tak ťa može zraziť auto a nikto ani nemusí dostať rakovinu...,to s takými vecami sa netreba trápiť a treba žiť a hotovo a keď to príde,tak ten čas príde a hotovo,ale netreba sa s tým zaťažovať...

Tak sa teda pridám. Bonita prečo si myslíš že "TO" máš alebo že Ťa to čaká. U nás v rodine to najprv postihlo moju sestru, predtým nikoho. Už s nami nie je 11 rokov. Potom mňa. Ďalšia sestra je chvalabohu zdravá, ale pred troma rokmi ochorela mamka a je rok, čo tu nie je. Je pravdou, že tam už bol aj vek (riadne po osemdesiatke) a že netrpela, len zaspala a jednoducho ráno už nebola. Neležala ani na onkológii, mala som ju doma a znášala to celé relatívne dobre. Stále vravela, že sa bude modliť, aby som ja prežila a nech si tá pliaga berie radšej ju. Odišla zmierená a ja si dodnes neviem zvyknúť. Každý deň, keď som prišla domov som najprv šla k nej do izby a porozprávala čo je nové, koho som stretla, kto ju pozdravuje a tak. Teraz prídem a nič. Občas sme ju so synmi naložili do auta a povozili po meste aby videla tiež čo je nové. Snažili sme sa, ale ona to už asi nechcela...
Som sa rozpísala, ale chcela som vlastne povedať, že chorá byť nemusíš. Iste, pravdepodobnosť tam je, ale...
Navštív pekne pána doktora, absolvuj kolonoskopiu a ži tak, aby si bola mentálne, ale aj fyzicky silná. A povedala by som že never tomu, že sa to dá prekonať LEN alternatívnou liečbou. Je to svinstvo a svinstvom sa to aj lieči, človek nič nenarobí. Nepokazí sa tým síce nič, ale s mierou a v spolupráci s doktormi.
Ja odkedy to mám - 8 rokov - som taký kľuďas, tak sa zo všetkého teším, som taká vďačná tomu hore za všetko, že až. Ja už ani neprosím o nič, ja už len ďakujem za to, čo mi bolo dopriaté.
Držím palce, choď k doktorovi a napíš, ako si dopadla. Držím palce, zatiaľ všetky.:):):):):)


Dakujem za prispevok, úplne s tebou súhlasím a drzím palce aj Tebe, si silná a podla toho co pises sme na tom podobne, ja som nikdy nebola kludnejsia ako som teraz,clovek prehodnotí celý svoj zivot a vsetky zivotné hodnoty, nebudem tvrdit, ze zamestnanie a peniaze clovek k zivotu nepotrebuje, ale pozera sa na tieto veci inak, vie si vazit kazdy pekny den, hodinu, minutu, ci svieti slnko, ci prsi a dovtedy sme to, aspon ja brali ako samozrejmost.
Prajem pekny den.

Súhlasím s týmto,čo písala gabhus- síce je pravda,že údajne potomkovia majú "nábeh" na podobné dg.ako ich rodičia,ale netrápil by som sa s tým- koľko kto má žiť,toľko bude žiť a nemusí nikto dostať rakovinu -ako som písal-moj otec zomrel ako 51 ročný a jeho mama zomrela ako 98 ročná a to ešte behala jak lasička a každé ráno popíjala z ploskačky a keď máš umreť( alebo ktokolvek iný),tak ťa može zraziť auto a nikto ani nemusí dostať rakovinu...,to s takými vecami sa netreba trápiť a treba žiť a hotovo a keď to príde,tak ten čas príde a hotovo,ale netreba sa s tým zaťažovať...

Taktiez s Tebou pne suhlasim a musim Ti dat bod, i za to ze uz nehresis , mas pravdu co je komu sudene to sa stane, i ked pred tym som tomu neverila, ale dnes to citim inak.
I Tebe pekny den.

Taktiez s Tebou pne suhlasim a musim Ti dat bod, i za to ze uz nehresis , mas pravdu co je komu sudene to sa stane, i ked pred tym som tomu neverila, ale dnes to citim inak.
I Tebe pekny den.

Presne aj ja to tak vnímam a tiež som bol pred časom radikál a vravel som,že to je hlúposť, že nič také neexistuje , že komu je čo súdené,ale keď som sa začal lepšie pozerať okolo seba,tak si myslím,že to tak asi je-ako si inak vysvetliť,že napr.nabúra auto a 2 ľudia zahynú a 2 ľuďom sa nič nestane?:confused:-alebo čo sa týka rakoviny, to my dospelí, už Ok stane sa-ale tie detičky na onkologii, 2,3,6 ročné-však to je niečo strašné- ešte ani nikomu nestihli ublížiť v živote nikomu a toto...

inak trocha mimotemy- moj "cieľ" je dožiť sa 60-tky, keď sa toho dožijem a možno aj niečo viacej tak budem spokojný-aspoň tej 60-tky sa dožiť i keď pri tom dnešnom strese a tých mojích cigaretách, veru neviem...:cool:

Zdravím všetkých zainteresovaných v tejto téme.
Žial aj ja patrím medzi tých, ktorých sa rakovina dotýka, konkrétne mojej 75 ročnej mamky, ktorá má ca pankreasu. Nariadili jej chemoterapiu.
Lekár vravel, že jej nebude ani zle a ani jej vlasy nevypadajú, čomu neverím. Som veľmi skeptická, tak by som potrebovala nejaké pozitívne poznatky, čo sa týka chemo, ak také vôbec existujú. Viem, že nás čaká ťažké obdobie, no neviem ako sa mám na to pripraviť, dá sa to vôbec?

Zdravím všetkých zainteresovaných v tejto téme.
Žial aj ja patrím medzi tých, ktorých sa rakovina dotýka, konkrétne mojej 75 ročnej mamky, ktorá má ca pankreasu. Nariadili jej chemoterapiu.
Lekár vravel, že jej nebude ani zle a ani jej vlasy nevypadajú, čomu neverím. Som veľmi skeptická, tak by som potrebovala nejaké pozitívne poznatky, čo sa týka chemo, ak také vôbec existujú. Viem, že nás čaká ťažké obdobie, no neviem ako sa mám na to pripraviť, dá sa to vôbec?

Ver lekárovi, naozaj teraz už existujú a pacientom sa pred CHT podávajú tzv. premedikácie (ja ich volám "antigrcky") - buď tabletka alebo je to infúzia - naozaj to pomáha. Ja sa liečim už 4. rok, aj teraz chodím na CHT a za celú dobu som z CHT vracala len raz - minulý týždeň, ale mám podozrenie, že to ani nebolo z CHT, len mi prišlo ťažko z banánu, čo som predtým zjedla. Ja sa liečim na Ca hrubého čreva - to býva podobná liečba ako u pankreasu, žalúdkov a pod. Ja som mala dlhé vlasy a pred prvou dávkou CHT som sa dala ostrihať nakrátko a potom ma lekár vysmial, že načo, veď z tejto CHT vlasy nevypadávajú - a mal pravdu, doteraz nemám problém s vlasmi. Vlasy vypadávajú tým, čo dostávajú takú červenú CHT - a to sú diagnózy ako Ca prsníka, vaječníkov, krčka maternice a i. A povedzme si pravdu - tie vlasy, to je najmenej, čo by ma trápilo. Je pravda, že liečba má nežiadúce účinky - zápchy, hnačky, slabosť, malátnosť, nechutenstvo - ale dá sa to vydržať. Nech sa mamka nebojí.
A nevyhadzijte peniaze na "zaručené" podporné terapie - tabletky, gély, kvapky - nie je to potrebné, lekári jej naozaj naordinujú všetko, čo treba.
Ak máš nejaké otázky, kľudne sa pýtaj.

P.S: Práve včera som strávila deň v nemocnici, dostala som svoju dávku CHT (chodím raz za týždeň) a som síce dnes slabá, polihujem, ale vidíš, čítam a píšem na Poradu bez problémov.

Milá Jarka,
ďakujem za rýchlu reakciu. Naozaj potrebujem pozitívne informácie, mám určite väčší strach ako moja mama a to nie je dobre, lebo hlavne ona potrebuje aby som ju vedela povzbudiť a "podržať". Prajem Ti veľa síl v Tvojom boji s tohto chorobou.

Taktiez s Tebou pne suhlasim a musim Ti dat bod, i za to ze uz nehresis , mas pravdu co je komu sudene to sa stane, i ked pred tym som tomu neverila, ale dnes to citim inak.
I Tebe pekny den.

Presne tak, máte pravdu obaja Stanislav aj Vierka. Ja tiež kým sa mi nenarodila Katka, som nevedela čo je to starosť, bolesť, trápenie.....Teraz sa nezamýšľam nad banalitami, ale sa snažím žiť život v prítomnosti, nevraciam sa do minulosti a nechcem nič plánovať do ďalekej budúcnosti.
V minulom príspevku som zabudla dodať, že manželova dcéra 28 ročná má tiež rakovinu lymfatických uzlín (lymfom či ako sa to volá?)
V septembri 2009 sa jej narodilo dievčatko a na Vianoce sa dozvedela tú hroznú správu.
My bývame od nej 150 km okr. TO, ale v tom momente ako sme sa to dozvedeli, začali sme riešiť predaj tohto domu a ideme bližšie k nej aby sme aspoň trochu pomohli. Dúfam, že nám to vyjde a čoskoro sa presťahujeme na stredné Slovensko, budeme bližšie pri všetkej rodine, lebo je veľmi dôležité mať blízkych ľudí pri sebe. My sme boli 10 rokov sami bez pomoci.

Ešte sa vrátim k stránkam Pauly. Veľmi sa mi páči, že písala denník, je to dobre keď sa človek vyrozpráva aspoň touto formou.
Aj mne na psychiku pomáha, keď písem a obnovujem denník mojej Katke.
Ja som za to aby sa ľudia vyrozprávali a nedržali v sebe trápenia. Možno niekto povie, že je to zbytočné ale mne vždy pomohlo keď som sa mohla niekomu vyrozprávať - mať svoju "bútľavú vŕbu".
Preto sa rada vraciam aj na túto stránku a čítam každý Váš príbeh a obdivujem všetkých ktorí bojujete s touto chorobou.Z celého srdca Vám želám aby sa Vám podarilo poraziť túto pliagu ľudstva.

Presne aj ja to tak vnímam a tiež som bol pred časom radikál a vravel som,že to je hlúposť, že nič také neexistuje , že komu je čo súdené,ale keď som sa začal lepšie pozerať okolo seba,tak si myslím,že to tak asi je-ako si inak vysvetliť,že napr.nabúra auto a 2 ľudia zahynú a 2 ľuďom sa nič nestane?:confused:-alebo čo sa týka rakoviny, to my dospelí, už Ok stane sa-ale tie detičky na onkologii, 2,3,6 ročné-však to je niečo strašné- ešte ani nikomu nestihli ublížiť v živote nikomu a toto...

Prajem pekny vecer,
Stanislav 1975 - k Tvojmu príspevku sa musím vyjadriť, máš úplnu pravdu, ja som nebola ani tak velmi sokovana zo svojej choroby na zaciatku, ale sok bol pre mna ked som vstupila prvykrát na onkologiu a videla tam deti, nie sice tie uplne malé, ale od 15 vyssie, v tom case mala moja dcera presne tolko, a ako prve ma napadla otazka PRECO, PRECO PRAVE ONI, co ja vlastne chcem, naco sa stazujem, nieco som odzila, mam krasnu zdravu dceru,ale tieto deti by mali mat cely zivot pred sebou a svoje najkrajsie chvile zivota travit s rodinou, priatelmi, zabavat sa a naplno zit svoj zivot. To bola jedna stranka pohladu a mojich myslienok. Neskor mi tieto deti dali silu bojovat a postavit sa celom tejto potvore, pretoze vsetka cest im, ani jedno co som stretla sa nestazovalo, ze by mu bolo spatne, alebo ze by bol nestastny, stale sa usmevali, i ked viem, ze to bol usmev cez slzy.

Prajem pekny vecer,
Stanislav 1975 - k Tvojmu príspevku sa musím vyjadriť, máš úplnu pravdu, ja som nebola ani tak velmi sokovana zo svojej choroby na zaciatku, ale sok bol pre mna ked som vstupila prvykrát na onkologiu a videla tam deti, nie sice tie uplne malé, ale od 15 vyssie, v tom case mala moja dcera presne tolko, a ako prve ma napadla otazka PRECO, PRECO PRAVE ONI, co ja vlastne chcem, naco sa stazujem, nieco som odzila, mam krasnu zdravu dceru,ale tieto deti by mali mat cely zivot pred sebou a svoje najkrajsie chvile zivota travit s rodinou, priatelmi, zabavat sa a naplno zit svoj zivot. To bola jedna stranka pohladu a mojich myslienok. Neskor mi tieto deti dali silu bojovat a postavit sa celom tejto potvore, pretoze vsetka cest im, ani jedno co som stretla sa nestazovalo, ze by mu bolo spatne, alebo ze by bol nestastny, stale sa usmevali, i ked viem, ze to bol usmev cez slzy.

Čo už Vierka, je to smutné,ale bohužiaľ to nevieme nijako ovplyvniť...:mee::mad:

Zdravím všetkých zainteresovaných v tejto téme.
Žial aj ja patrím medzi tých, ktorých sa rakovina dotýka, konkrétne mojej 75 ročnej mamky, ktorá má ca pankreasu. Nariadili jej chemoterapiu.
Lekár vravel, že jej nebude ani zle a ani jej vlasy nevypadajú, čomu neverím. Som veľmi skeptická, tak by som potrebovala nejaké pozitívne poznatky, čo sa týka chemo, ak také vôbec existujú. Viem, že nás čaká ťažké obdobie, no neviem ako sa mám na to pripraviť, dá sa to vôbec?

mkatka;

najskor k tej chemoterapii, nemusis sa jej bat, lieci sa podobne ako rakovina hrubeho creva, dnes uz sa da i formo tabliet, pri ktorych su minimalne vedlajsie ucinky, na druhej strane Ti klamat nebudem, ze je maminka bude mat mozno problemy, moze byt slaba, nemusi jej chutit jest, apod., musis zobrat do uvahy aj jej vek a fyzicku kondiciu a co je hlavne i psychicku, ak budes stat pri nej a psychicky ju podporovat, mala by to zvladat relativne dobre, pisem relativne, pretoze chemo sa zvladat dobre neda, vzdy sa najde nejaky maly problemik. K alternativnej liecbe, naozaj si najskor dobre nastduj, alebo sa porad kym za nieco vyhodis peniaze, ja som skor za upravu stravy, vitaminov a pod., i ked nebudem klamat sama som minula tiez kopec penazi na "zarucene prostriedky", ale teraz som skusenejsia a hlavne mudrejsia v tychto veciach a snazim sa studovat vsetku literaturu o tycho ochoreniach.
Vratim sa k Tebe a Tvojej maminke, ak by nahodou mala problem prijat tuto chorobu, mozes sa obratit i na pomoc skusenych psychologov, ktorí maju skúsenosti s nami.
Mozno ma teraz niekto odsudi, ale mala by si taktiez vediet o com rakovina pankreasu je. Snad kym Ti napisem nieco viac, vies v akom stadiu sa to u maminky zistilo? Budem rada ked odpises.
Zatial Ti drzim palce, prajem vela sil Tebe i maminke.

Presne tak, máte pravdu obaja Stanislav aj Vierka. Ja tiež kým sa mi nenarodila Katka, som nevedela čo je to starosť, bolesť, trápenie.....Teraz sa nezamýšľam nad banalitami, ale sa snažím žiť život v prítomnosti, nevraciam sa do minulosti a nechcem nič plánovať do ďalekej budúcnosti.
V minulom príspevku som zabudla dodať, že manželova dcéra 28 ročná má tiež rakovinu lymfatických uzlín (lymfom či ako sa to volá?)
V septembri 2009 sa jej narodilo dievčatko a na Vianoce sa dozvedela tú hroznú správu.
My bývame od nej 150 km okr. TO, ale v tom momente ako sme sa to dozvedeli, začali sme riešiť predaj tohto domu a ideme bližšie k nej aby sme aspoň trochu pomohli. Dúfam, že nám to vyjde a čoskoro sa presťahujeme na stredné Slovensko, budeme bližšie pri všetkej rodine, lebo je veľmi dôležité mať blízkych ľudí pri sebe. My sme boli 10 rokov sami bez pomoci.

Ešte sa vrátim k stránkam Pauly. Veľmi sa mi páči, že písala denník, je to dobre keď sa človek vyrozpráva aspoň touto formou.
Aj mne na psychiku pomáha, keď písem a obnovujem denník mojej Katke.
Ja som za to aby sa ľudia vyrozprávali a nedržali v sebe trápenia. Možno niekto povie, že je to zbytočné ale mne vždy pomohlo keď som sa mohla niekomu vyrozprávať - mať svoju "bútľavú vŕbu".
Preto sa rada vraciam aj na túto stránku a čítam každý Váš príbeh a obdivujem všetkých ktorí bojujete s touto chorobou.Z celého srdca Vám želám aby sa Vám podarilo poraziť túto pliagu ľudstva.
Ivka, inak už som ti to dávnejšie písal,ale napíšem to ešte raz- teba si nenormálne vážim- nedokázal by každý to čo ty...

Ver lekárovi, naozaj teraz už existujú a pacientom sa pred CHT podávajú tzv. premedikácie (ja ich volám "antigrcky") - buď tabletka alebo je to infúzia - naozaj to pomáha. Ja sa liečim už 4. rok, aj teraz chodím na CHT a za celú dobu som z CHT vracala len raz - minulý týždeň, ale mám podozrenie, že to ani nebolo z CHT, len mi prišlo ťažko z banánu, čo som predtým zjedla. Ja sa liečim na Ca hrubého čreva - to býva podobná liečba ako u pankreasu, žalúdkov a pod. Ja som mala dlhé vlasy a pred prvou dávkou CHT som sa dala ostrihať nakrátko a potom ma lekár vysmial, že načo, veď z tejto CHT vlasy nevypadávajú - a mal pravdu, doteraz nemám problém s vlasmi. Vlasy vypadávajú tým, čo dostávajú takú červenú CHT - a to sú diagnózy ako Ca prsníka, vaječníkov, krčka maternice a i. A povedzme si pravdu - tie vlasy, to je najmenej, čo by ma trápilo. Je pravda, že liečba má nežiadúce účinky - zápchy, hnačky, slabosť, malátnosť, nechutenstvo - ale dá sa to vydržať. Nech sa mamka nebojí.
A nevyhadzijte peniaze na "zaručené" podporné terapie - tabletky, gély, kvapky - nie je to potrebné, lekári jej naozaj naordinujú všetko, čo treba.
Ak máš nejaké otázky, kľudne sa pýtaj.

P.S: Práve včera som strávila deň v nemocnici, dostala som svoju dávku CHT (chodím raz za týždeň) a som síce dnes slabá, polihujem, ale vidíš, čítam a píšem na Poradu bez problémov.

Ahoj Jarka,

som rada, ze si napisala, vidim, ze mame rovnake ochorenie, nebudem pisat rovnaky osud, ja sa s totuo potvorou taham uz 8 rokov, najskor hrube crevo, o 2 roky opät, neskor, gynekologicke problemy, o dalsi rok opät gynekologia, medzitym, operacia ramenneho klbu, resekcia neklubanych osmiciek, aby bola sranda tak vsetky naraz, no a teraz ma opät navstivila, asi som jej dlhsie chybala, pojdem si dat vymodelovat nove prsia, chemo som brala presne ako Ty, vlasy mi sice nevypadali, ale predsa len trosku preriedli a neskor zmenili svoju strukturu.
A teraz trosku optimizmu dievcence, ak sa k tomu postavime celom dokazeme svojou volou vela, ja som napriklad pracovala a pracujem este stale, sice doma, ale pracujem, dokonca chodim pravidelne na dovolenky k moru kazdy rok / jasne, ze sa so svojim lekaro vzdy trosku natahujeme ci ma pusti, alebo nie/, ale vzdy vyhram, kazdy rok idem na tyzden na liecebny pobyt do Turcianskych Teplic, uz som tam ako doma, skratka snazim sa zit.
Takze naozaj treba citat, pytat sa, ale hlavne nevzdavat sa.

Presne tak, máte pravdu obaja Stanislav aj Vierka. Ja tiež kým sa mi nenarodila Katka, som nevedela čo je to starosť, bolesť, trápenie.....Teraz sa nezamýšľam nad banalitami, ale sa snažím žiť život v prítomnosti, nevraciam sa do minulosti a nechcem nič plánovať do ďalekej budúcnosti.
V minulom príspevku som zabudla dodať, že manželova dcéra 28 ročná má tiež rakovinu lymfatických uzlín (lymfom či ako sa to volá?)
V septembri 2009 sa jej narodilo dievčatko a na Vianoce sa dozvedela tú hroznú správu.
My bývame od nej 150 km okr. TO, ale v tom momente ako sme sa to dozvedeli, začali sme riešiť predaj tohto domu a ideme bližšie k nej aby sme aspoň trochu pomohli. Dúfam, že nám to vyjde a čoskoro sa presťahujeme na stredné Slovensko, budeme bližšie pri všetkej rodine, lebo je veľmi dôležité mať blízkych ľudí pri sebe. My sme boli 10 rokov sami bez pomoci.

Ešte sa vrátim k stránkam Pauly. Veľmi sa mi páči, že písala denník, je to dobre keď sa človek vyrozpráva aspoň touto formou.
Aj mne na psychiku pomáha, keď písem a obnovujem denník mojej Katke.
Ja som za to aby sa ľudia vyrozprávali a nedržali v sebe trápenia. Možno niekto povie, že je to zbytočné ale mne vždy pomohlo keď som sa mohla niekomu vyrozprávať - mať svoju "bútľavú vŕbu".
Preto sa rada vraciam aj na túto stránku a čítam každý Váš príbeh a obdivujem všetkých ktorí bojujete s touto chorobou.Z celého srdca Vám želám aby sa Vám podarilo poraziť túto pliagu ľudstva.


Ivka161172;

mas moj obdiv, urcite mas v sebe vela psychickej sily, ktorou dokazes podporit svojich blizkych. ktorí Ta potrebuju, nie kazdy vie ako sa spravat k nam, vela ludí nas lutuje, ale ja osobne to nepovazujem za stastné, ano treba nam pomahat, nie vzdy zvladneme fyzicky bezne veci v rodine, psychicky si to musime v sebe vysporiadat a to u niekho tva kratsie, u niekoho dlhsie, vela ludi sa s tym nezmieri a vtedy potrebujeme Vas, ludí ktorí nás vedia pochopit, podrzat, ale nie lutovat.
Mozno sa niekto pohorsi teraz nad mojou dcerou, ale v mojich najhorsich chvilach nevahala pouzit i drsnejsie slova, som je za ne vdacna, nakolko lutost nam naozaj nepomoze. Povedali mi: mamka co fnukas, aj tak Ti to nepomoze, vstan a chod nieco robit, ked to nevladzes urobit na jedenkrat, urob to na 20 x, oddychni si medzitym, kde je napisane, ze musis mat navarene za 2 hodiny, zacni rano a ked prideme vecer domov, budes to mat hotove a mala pravdu. To co mi volakedy trvalo 5 min., dnes mi trva 2 hodiny, ale dolezite je to, ze to dokazem.
Mozno som teraz odbehla v myslienkach od Tvojho problemu ale nie celkom, Ty sama najlepsie poznas svojich blizkych a vies ako im pomahat, nepotrebujes moje rady, ale mas moj obdiv, dnes uz je malo ludi, ktorí sa kvoli rodine prestahuju avzdaju sa svojho pohodlia, viem to. Ako som ochorela vtedy som zistila, kto je moj naozajstny priatel, naozajstna rodina.
Prajem krasny vecer a vela sil.

A ešte niečo-aj keď je niekto chorý,tak tu može byť ešte 30rokov a ten čo mu v túto chvílu nič nieje,tak tu už ráno nemusí byť-všetko je relatívne...

Stanislav presne tak, mne manžel hovorí, si ešte mladá Ty tu budeš dlho. Bral som si Ťa preto aby si ma doopatrovala.
On je tiež chorý, má cukrovku, dva krát prekonal pľúcnu embóliu, upchávajú sa mu cievy......no a tak všetko s tým spojené.
Ja mu hovorím "Ani nevieš čo sa mne môže stať a náhle".

Vierka, aj mňa ľudia ľutovali, že nám postihnuté dieťa......zo začiatku som to veľmi ťažko znášala ale potom som si zvykla a beriem život tak ako ide.Každému hovorím "Neľutujte ma, nie je to dobre, správajme sa voči sebe akoby sme boli zdraví aj keď viem že niekedy to nejde.
Ja ľudí neľutujem ale snažím sa povzbudzovať tak ako teba Tvoja dcéra a to je dobre. Lebo keď sa človek začne opúšťať a ľutovať tak upadne veľmi rýchlo. Treba sa znova naštartovať.
Keď mám krízu, depresiu tak stretnem rodiny ktoré sú na tom horšie ako my a to ma vie naštartovať. Ako teraz v tento posledný týždeň Paula a aj Vy čo máte onko ochorenie. Stále na Vás myslím a uvedomujem si aký je život krátky

Stanislav presne tak, mne manžel hovorí, si ešte mladá Ty tu budeš dlho. Bral som si Ťa preto aby si ma doopatrovala.
On je tiež chorý, má cukrovku, dva krát prekonal pľúcnu embóliu, upchávajú sa mu cievy......no a tak všetko s tým spojené.
Ja mu hovorím "Ani nevieš čo sa mne môže stať a náhle".

Vierka, aj mňa ľudia ľutovali, že nám postihnuté dieťa......zo začiatku som to veľmi ťažko znášala ale potom som si zvykla a beriem život tak ako ide.Každému hovorím "Neľutujte ma, nie je to dobre, správajme sa voči sebe akoby sme boli zdraví aj keď viem že niekedy to nejde.
Ja ľudí neľutujem ale snažím sa povzbudzovať tak ako teba Tvoja dcéra a to je dobre. Lebo keď sa človek začne opúšťať a ľutovať tak upadne veľmi rýchlo. Treba sa znova naštartovať.
Keď mám krízu, depresiu tak stretnem rodiny ktoré sú na tom horšie ako my a to ma vie naštartovať. Ako teraz v tento posledný týždeň Paula a aj Vy čo máte onko ochorenie. Stále na Vás myslím a uvedomujem si aký je život krátky

Ivka,

dakujem za Tvoje prispevky a uvidis, spolu to zvladneme, ja osobne so rada tejto teme, i ked zo zaciatku som velmi vahala ci ju zalozit, alebo nie, no neviem ako ostatnym, ale mne pomaha ak si tu mozeme napisat svoje rady, postrehy, skusenosti, ale obcas sa i vyzalovat, niekedy mozno i to co by sme svojim blizkym nepovedali.

Prajem krasny den.

ja by som rada poprosila o radu či nemá niekto skúsenosti s užívaním prípravkov INTRA a PHYTOCHI pri liečbe rakoviny,

PhytoChi nemôže nahradit onkologicku liečbu - chemoterapiu u nádorového ochorenia. Podáva sa s cielom znížit toxické nežiaduce účinky chemoterapie na organizmus. Neznamená to však, že sa toxické efekty vôbec neprejavia, ide o ich zmiernenie a zlepšenie schopnosti organizmu rychlejšie hojit a regenerovat poškodené tkanivo po onkologickej liečbe. Môžeme len predpokladat, že bez podporneho liečenia PhytoChi by potiaže(nežiaduce toxické efekty chemoterapie) boly väčšie. Doporučuje sa ďalej pokračovat behom celej liečbya v následnom období užívať PhytoChi ako regeneračnú a preventivnú podporu organizmu.

-ja osobne som skusila tento prípravok, nakolko naozaj clovek v takej situacii je ochotný urobit cokolvek, mozem k uvedenemu pripravku povedat len tolko, neublizil mi, ale ani velmi nepomohol, musela som nadalej pouzit medikamenty, ako proti zvracaniu, tak napr. pri poskodenej ustnej sliznici, zaludocnej sliznici a pod., ale nezatracujem ho, no radsej si namiesam bylinkovy caj zo svojich vlastnorucne dopestovanych byliniek, podla toho ako maju popisane ucinky, nakolko ak si to nepripravim sama , tak neverim, ze to zlozenie je naozaj take ako pisu pri dnesnom biznise s týmito podpornými bylinkovymi extraktmi, nech prepacia poctive firmy, ktore maju otestovane, ze je v tych flastickach a kapsulkach to co píšu. Ako som uz spominala som za alternativne metody liecby, i za bylinkove preparaty, ale musim vediet co do seba davam, staci mi totiz uz len samotna chemo a nie, aby som do seba davala este nieco ine, co neviem co je, moj osobny nazor radsej minut peniaze na kvalitny bylinkový caj ako na tieto zarucené dovažané prostriedky.Osobne mam dobre skusenosti mätovym cajom, ibistekovým cajom, harmancekovým cajom, aloe vera ako takym, to znamená ze mam doma svoj kaktus, o ktory sa staram a ak potrebujem z neho stavu, alebo tinkturu tak si ju pripravim a radou dalsich.Napr. na ustnu sluznicu znicenu chemoterapiou, je velmi dobra salvia, moze byt kupena i v lekarni susená, ale ja si ju susim sama.

posuvam

PhytoChi nemôže nahradit onkologicku liečbu - chemoterapiu u nádorového ochorenia. Podáva sa s cielom znížit toxické nežiaduce účinky chemoterapie na organizmus. Neznamená to však, že sa toxické efekty vôbec neprejavia, ide o ich zmiernenie a zlepšenie schopnosti organizmu rychlejšie hojit a regenerovat poškodené tkanivo po onkologickej liečbe. Môžeme len predpokladat, že bez podporneho liečenia PhytoChi by potiaže(nežiaduce toxické efekty chemoterapie) boly väčšie. Doporučuje sa ďalej pokračovat behom celej liečbya v následnom období užívať PhytoChi ako regeneračnú a preventivnú podporu organizmu.

-ja osobne som skusila tento prípravok, nakolko naozaj clovek v takej situacii je ochotný urobit cokolvek, mozem k uvedenemu pripravku povedat len tolko, neublizil mi, ale ani velmi nepomohol, musela som nadalej pouzit medikamenty, ako proti zvracaniu, tak napr. pri poskodenej ustnej sliznici, zaludocnej sliznici a pod., ale nezatracujem ho, no radsej si namiesam bylinkovy caj zo svojich vlastnorucne dopestovanych byliniek, podla toho ako maju popisane ucinky, nakolko ak si to nepripravim sama , tak neverim, ze to zlozenie je naozaj take ako pisu pri dnesnom biznise s týmito podpornými bylinkovymi extraktmi, nech prepacia poctive firmy, ktore maju otestovane, ze je v tych flastickach a kapsulkach to co píšu. Ako som uz spominala som za alternativne metody liecby, i za bylinkove preparaty, ale musim vediet co do seba davam, staci mi totiz uz len samotna chemo a nie, aby som do seba davala este nieco ine, co neviem co je, moj osobny nazor radsej minut peniaze na kvalitny bylinkový caj ako na tieto zarucené dovažané prostriedky.Osobne mam dobre skusenosti mätovym cajom, ibistekovým cajom, harmancekovým cajom, aloe vera ako takym, to znamená ze mam doma svoj kaktus, o ktory sa staram a ak potrebujem z neho stavu, alebo tinkturu tak si ju pripravim a radou dalsich.Napr. na ustnu sluznicu znicenu chemoterapiou, je velmi dobra salvia, moze byt kupena i v lekarni susená, ale ja si ju susim sama.

Vierka mojej priateľke sa teraz po tretej chemoterapii začali na chodidlách a dlaniach vytvárať pľuzgiere ako po popálení a potom sa jej lupe koža. Nevedela by si niečo dobré na to poradiť?

Ja mám pravdepodobne trochu off-topic otázku, každopádne, čaká ma pobyt v Nár. Onkologickom Ústave na Klenovej, a akožto mladého človeka, ktorý je zvyknutý na denný prístup na internet ma zaujíma, či je v areáli NOÚ dostupné wifi, alebo si mám nabaliť iné veci na vyplnenie času :)

Nedopátral som sa k tejto inf. ani cez google, ani cez stránku NOÚ, a keďže viem, ako pomaly beží čas v nemocnici, je to pre mňa dosť dôležité, akokoľvek absurdne to môže znieť. :D

Vopred ďakujem, ak by sa niekto ozval.

Ja mám pravdepodobne trochu off-topic otázku, každopádne, čaká ma pobyt v Nár. Onkologickom Ústave na Klenovej, a akožto mladého človeka, ktorý je zvyknutý na denný prístup na internet ma zaujíma, či je v areáli NOÚ dostupné wifi, alebo si mám nabaliť iné veci na vyplnenie času :)

Nedopátral som sa k tejto inf. ani cez google, ani cez stránku NOÚ, a keďže viem, ako pomaly beží čas v nemocnici, je to pre mňa dosť dôležité, akokoľvek absurdne to môže znieť. :D

Vopred ďakujem, ak by sa niekto ozval.

Ja som tam bola naposledy pred mesiacom, ale wifina tam este nebola, aj ked ju chcu zaviest, ale to este potrva, ja nosim zo sebou od Orange a DVD, sudoku a potom po tyzdni nadavam, ze som nic nestihla:D

to vifi tam určite nemajú, skúšala som. Chodím tam každú stredu, tiež by som to privítala.

to vifi tam určite nemajú, skúšala som. Chodím tam každú stredu, tiež by som to privítala.

Jarka na dnovky, alebo na tyzdnovky, ja si tam pojdem teraz dat robit plastiku, neviem co od dobroty

Už len na dňovky, ozvi sa, navštívim Ťa. Na to wifi sa opýtam riaditeľa, je to môj lekár.

Už len na dňovky, ozvi sa, navštívim Ťa. Na to wifi sa opýtam riaditeľa, je to môj lekár.


Kto je teraz riaditelom?

MUDr. Tomáš Šálek

Vierka mojej priateľke sa teraz po tretej chemoterapii začali na chodidlách a dlaniach vytvárať pľuzgiere ako po popálení a potom sa jej lupe koža. Nevedela by si niečo dobré na to poradiť?

Viem Janka, že otázka bola položená Vierke, ale skúsim odpovedať, keďže sme už mali pacientku s týmto problémom, myslím, že to bolo po Xelode tabletách alebo Fluoracil infúziach. Pamätám si len, že mala predpísanú liečbu proti bolesti - paracetamol, dôležité boli tablety Pyridoxínu (vitamínu B6 a podávala sa jej kortikosteroidná masť, ale názov si bohužiaľ už nepamätám. Tvoja priateľka sa musí vyhýbať teplej vode a vlhkosti vôbec, v pokoji ruky aj nohy vykladať do zvýšenej polohy, poprípade krátke studené kupele. Pacientka keď sa vrátila hovorila, že keď sa začali rany hojiť pomohlo jej "kráčanie, šľapanie" po šošovicových zrnkách - zrejme masáž chodidiel samozrejme bez otvorených rán.
Treba upovedomiť lekára o tomto probléme, možno bude treba redukovať chemoterapiu, alebo zmeniť ju.
Ak by sa v chemterapii pokračovalo treba pred ňou urobiť malú prípravu, myslím, že preventívne pyridoxín tablety a niekoľkokrát denne krémovať ruky a nohy mastnou masťou bez parfémov, vyhýbať sa hrúcej a teplej vode, dať pozor na poranenia, škrabance a pod. 3 - 4 x denne urobiť studený kúpeľ rúk a nôh. Aspoň toto si od nášho onkológa pamätám, dúfam, že aspoň troška pomôže. Držím palce priateľke, má to veľmi ťažké.

Viem Janka, že otázka bola položená Vierke, ale skúsim odpovedať, keďže sme už mali pacientku s týmto problémom, myslím, že to bolo po Xelode tabletách alebo Fluoracil infúziach. Pamätám si len, že mala predpísanú liečbu proti bolesti - paracetamol, dôležité boli tablety Pyridoxínu (vitamínu B6 a podávala sa jej kortikosteroidná masť, ale názov si bohužiaľ už nepamätám. Tvoja priateľka sa musí vyhýbať teplej vode a vlhkosti vôbec, v pokoji ruky aj nohy vykladať do zvýšenej polohy, poprípade krátke studené kupele. Pacientka keď sa vrátila hovorila, že keď sa začali rany hojiť pomohlo jej "kráčanie, šľapanie" po šošovicových zrnkách - zrejme masáž chodidiel samozrejme bez otvorených rán.
Treba upovedomiť lekára o tomto probléme, možno bude treba redukovať chemoterapiu, alebo zmeniť ju.
Ak by sa v chemterapii pokračovalo treba pred ňou urobiť malú prípravu, myslím, že preventívne pyridoxín tablety a niekoľkokrát denne krémovať ruky a nohy mastnou masťou bez parfémov, vyhýbať sa hrúcej a teplej vode, dať pozor na poranenia, škrabance a pod. 3 - 4 x denne urobiť studený kúpeľ rúk a nôh. Aspoň toto si od nášho onkológa pamätám, dúfam, že aspoň troška pomôže. Držím palce priateľke, má to veľmi ťažké.

Ludmilka,
dakujem za velmi cennu radu, to je prave ten dovod, preco som zalozila temu onokologicke ochorenia, ja len pridam k Tvojej rade starostlivost o ustnu dutinu, tu taktiez plati co najviac vyplachovat tak ako Janka pisala, ze jej poradili salviou, moze aj v koncentrovajsej podobe - vola sa to Florsalmin a ak to nepomoze brala som na ustnu dutinu Nizoral, ale to musi predpisat lekar, bohuzial ta dutina mi ostala stale taka citliva, musim davat velky pozor.
Este raz Ti velmi pekne dakujem a budem rada ak budes sledovat nasu temu a ak budes vediet poradit.
Prajem krasny sobotny vecer a este krajsiu nedelu.

MUDr. Tomáš Šálek

Jarka,
ja chodim Prof. Kozovi, MUDr. Saleka poznam, ale len z videnia a pocitia, ale viem , ze je dobry.
Pekny vecer.

Ludmilka,
dakujem za velmi cennu radu, to je prave ten dovod, preco som zalozila temu onokologicke ochorenia, ja len pridam k Tvojej rade starostlivost o ustnu dutinu, tu taktiez plati co najviac vyplachovat tak ako Janka pisala, ze jej poradili salviou, moze aj v koncentrovajsej podobe - vola sa to Florsalmin a ak to nepomoze brala som na ustnu dutinu Nizoral, ale to musi predpisat lekar, bohuzial ta dutina mi ostala stale taka citliva, musim davat velky pozor.
Este raz Ti velmi pekne dakujem a budem rada ak budes sledovat nasu temu a ak budes vediet poradit.
Prajem krasny sobotny vecer a este krajsiu nedelu.

Vierka sú to bohužiaľ veľmi nepríjemné vedľajšie účinky, ja ich zažívam len sprostredkovane od mojich pacientiek, čo sa týka tej ústnej dutiny, mali sme pacientku, ktorá mala Taxol infúzie a Fluoracil a vždy už počas infúzie Fluoracilu cmúľala kocky ľadu, nestíhali sme jej ich nosiť, cmúľala ich aj po chemo, vraj jej to veľmi pomáhalo, nechávala si ten ľad rozpúšťať po celej ústnej dutine. Pred chemo cmúlala gumových medvedíkov, kvôli vlhkosti (avšak počas chemo treba cukor obmedziť kvôli kandide)
Presne ako si písala vyplachovať, vyplachovať, ale pri výplachu neprehĺtať, pretože sa baktérie prenášajú ďalej do hltanu, ...
Na pery sa nám osvedčila masť Bepanthen do očí a nosa :) pacientky nedajú na ňu dopustiť. Pri silnej suchote úst neváhať použiť umelé sliny - sú dostať v lekárni ( tie využívame u pacientov v bezvedomí, u pacientov v bezvedomí si nevieme vynachváliť potieranie pier maslom, maslo pery premastí a udržiava ich v dobrom stave)

Zabudla som napísať, je dokázané, že kocky ľadu v ústnej dutine počas infúzie Fluoracilu znižujú závažnosť zápalov ústnej dutiny, znižujú prekrvenie ústnej dutiny a tým záťaž počas chemo, netuším však, či to platí i pri iných typoch chemo.

Zabudla som napísať, je dokázané, že kocky ľadu v ústnej dutine počas infúzie Fluoracilu znižujú závažnosť zápalov ústnej dutiny, znižujú prekrvenie ústnej dutiny a tým záťaž počas chemo, netuším však, či to platí i pri iných typoch chemo.

Ludmilka,

este raz velmi pekne dakujem v svojom mene, mene pacientok, ktore tuto stranku navstevuju i ludí, ktorí len potrebuju radu pre svojich blízkych, sú to cenné rady a som stastna , ze prispievas do nasej temy.Je to neocenitelné, nakolko niekedy sa i od lekarov nedockas dobrej rady, alebo pomoci, samozrejme cest vynimkam, ja som mala velke stastie na lekarov, ale hlavne na svojeho onkologa.

Prajem pekny den vsetkym,

vidim, ze nikto sa neozval, tak asi nikto nema problemy, co ma nesmierne tesi, ale budem rada ak niekto ma nove poznatky a podeli sa s nami o ne, pripadne ak ma niekto problem a hanbi sa o nom pisat, nemusi, v podstate je to celkom anonymna stranka, a radi v nej pomozeme komukolvek ak budeme vediet. Naslo sa tu vela poradakov s osobnymi skusenostami, ale ako som si vsimla mame tu i jednu odbornicku "ludmilku" dufam, ze sa neurazi, ze som ju menovala, ale ma velmi dobre rady ohladne nasich problemov.

Pekny den vsetkym,

nikto nepotrebuje radu, nikto pomoc, vsetci su v poriadku, som rada.
Prajem vsetkym krasny vecer a prijemne straveny vikend.

Môžete mi prosím poradiť? Manžel berie denne RT (močový mechúr). Už vybral 15 dávok a má už asi týždeň hnačky. Pýtal sa lekára, ten len skonštatoval, že hnačku by mal mal mať až neskôr a viac sa tým nezaoberal. Tak mi prosím, poraďte vy čo robiť. Diétu nedrží žiadnu. Varím mu to, na čo má chuť a čo zje. Okrem tej hnačky sa cíti relatívne dobre. Ako podpornú liečbu berie IMUNE 3x2(tobolky obsahujúce riasy) a Wobenzym 2x4.

Môžete mi prosím poradiť? Manžel berie denne RT (močový mechúr). Už vybral 15 dávok a má už asi týždeň hnačky. Pýtal sa lekára, ten len skonštatoval, že hnačku by mal mal mať až neskôr a viac sa tým nezaoberal. Tak mi prosím, poraďte vy čo robiť. Diétu nedrží žiadnu. Varím mu to, na čo má chuť a čo zje. Okrem tej hnačky sa cíti relatívne dobre. Ako podpornú liečbu berie IMUNE 3x2(tobolky obsahujúce riasy) a Wobenzym 2x4.

V tomto pripade by mohol brat Imodium proti hnacke, alebo reasec, to by malo zmiernit tieto stavy, mne osobne zaberal reasec, ktory sa bezne pouziva pri hnackovych stavoch. To, ze to lekar presiel len tak, sa mi zda trosku neodborne a z hladiska ludskeho pristupu neospravedlnitelne, nakolko pacienti s liecbou RT su náchylny na vsetky infekcie, virozy a pod. Bol to priamo jeho onkolog?

Áno, bol to lekár, u ktorého bol na kontrole po ďalších 7 dňoch RT.
A nepýtajte sa ma či to bol "jeho onkológ". U nás to tak zrejme nefunguje. Toho si asi musíme hladať inde a sme momentálne bezradní.

Áno, bol to lekár, u ktorého bol na kontrole po ďalších 7 dňoch RT.
A nepýtajte sa ma či to bol "jeho onkológ". U nás to tak zrejme nefunguje. Toho si asi musíme hladať inde a sme momentálne bezradní.

Oponujem ....funguje ...len kde a ako .

Pýtam sa , kde je to onkologické oddelenie , v ktorom meste ?

Osobne na kontroly - dispenzár už X rokov chodím , vždy len k tej jednej doktorke .

Proti hnačke zaberajú čučoriedky ...aj ...nehovoriac o iných vlastnostiach tohoto fialového lesného plodu ...
Na litre či kilá som tlačil do hlavy .
Viď aj ...
http://www.google.sk/search?client=opera&rls=sk&q=%C4%8Du%C4%8Doriedky+a+rakovina&sourceid=opera&ie=utf-8&oe=utf-8

Ďakujem všetkým, ktorý prispeli. Najmä osobnou skúsenosťou. Aspoň viem, čoho sa môžem dočkať. Je mi do smiechu, keď pozerám seriály zo zdravot. prostredia a lekár tam nakáže sestre naraz desať vyšetrení. U nás niečo nájdu na sono, ale je to netypicky uložené, neštandardné, onkomarkery veľmi vysoké. Nasleduje ďalšie vyšetrenie na sono u iného odborníka. Výsledok ten istý. Potom sa objednáte na ďalšie a potom zasa ďalšie vyšetrenie. Napokon skončíte v národnom onkologickom, kde skonštatujú, že si u nás s tým popisom CT veľa práce nedali. A zasa čakáte na ďalšie vyšetrenie. Určený termín operácie z toho dôvodu neistý. Takto prešli dva mesiace vybavovania čo naj... termínov a ja stále neviem čo, kde mám a čo s tým. Ak by som nepoužila všetky dostupné kontakty, tak čakám teraz maximálne na tretie vyšetrenie v poradí.

Klinický onkológ sa vyjadril, že sú toho dnes plné ambulancie. Možno mi neuveríte, ale práve preto som si nikdy nepoložila otázku: Prečo práve ja? Naozaj neklamem. Zato som po prečítaní tejto témy zistila, že aj ja som nerobila nič, aby som chorobe predišla. Môj pitný režim bol úbohý a teraz sa musím nútiť, aby so ho zlepšila. Držím palce všetkým, ktorí bojujú, bojovali a ešte sa snažia podržať ďalších.

Ďakujem všetkým, ktorý prispeli. Najmä osobnou skúsenosťou. Aspoň viem, čoho sa môžem dočkať. Je mi do smiechu, keď pozerám seriály zo zdravot. prostredia a lekár tam nakáže sestre naraz desať vyšetrení. U nás niečo nájdu na sono, ale je to netypicky uložené, neštandardné, onkomarkery veľmi vysoké. Nasleduje ďalšie vyšetrenie na sono u iného odborníka. Výsledok ten istý. Potom sa objednáte na ďalšie a potom zasa ďalšie vyšetrenie. Napokon skončíte v národnom onkologickom, kde skonštatujú, že si u nás s tým popisom CT veľa práce nedali. A zasa čakáte na ďalšie vyšetrenie. Určený termín operácie z toho dôvodu neistý. Takto prešli dva mesiace vybavovania čo naj... termínov a ja stále neviem čo, kde mám a čo s tým. Ak by som nepoužila všetky dostupné kontakty, tak čakám teraz maximálne na tretie vyšetrenie v poradí.

Klinický onkológ sa vyjadril, že sú toho dnes plné ambulancie. Možno mi neuveríte, ale práve preto som si nikdy nepoložila otázku: Prečo práve ja? Naozaj neklamem. Zato som po prečítaní tejto témy zistila, že aj ja som nerobila nič, aby som chorobe predišla. Môj pitný režim bol úbohý a teraz sa musím nútiť, aby so ho zlepšila. Držím palce všetkým, ktorí bojujú, bojovali a ešte sa snažia podržať ďalších.

Prajem pekny vecer,
najskor ak dovolite pozdravim "buchaca", ahoj, dlho som o Tebe nepocula, som rada, ze si sa ozval a prispel do porady.
Zaroven mu davam za pravdu, ze ak niekto je onkologickym pacientom tak je dispenzarizovaný u onkologického lekára a býva to vzdy ten istý, este som sa za 8 rokov chodenia po onkologii nestretla, zeby pacient bol povedal, ze nema svojho onkologického lekára.
Teraz k Tebe Jarka, dakujem, ze tiez si po dlhsom case napisala, ano mas pravdu , dnes to tak chodí, ze pacient si musí vysetrenia aspon tie prvotné kým sa nieco zistí vyslovene vyboxovat, ja som mala stastie.No napr. teraz uz zacinam mat problemy, nie s lekarmi, ale so zdravotnou poistovnou, teraz som objednana na PET vysetrenie/onkopacienti/ urccite vedia o com hovorim, uz cakam mesiac a este mozno budem take 2 cakat a teraz sa spytam, som onkopacient, histologia pozitiva, markery vysoke a zdravotna poistovna mi odpovie, ze uz som stala dost penazí.Samozrejme robim vsetko preto, aby som dobu cakania skratila.
Takze prajem pekny vecer, este raz vsetkym a zabudnite na serialy, realita je iná, ale nieco vydrzime, alebo nie?Prepacte mi preklepy, neposluchaju ma prsty.

Áno, bol to lekár, u ktorého bol na kontrole po ďalších 7 dňoch RT.
A nepýtajte sa ma či to bol "jeho onkológ". U nás to tak zrejme nefunguje. Toho si asi musíme hladať inde a sme momentálne bezradní.

Ančika,

v prvom rade si zisti, kam patrite? Myslim na , ktoru onkologiu? Skus si tam pozistovat, ktory onkolog je najlepsi a skus manzela k nemu prihlasit. Zo zakona mas pravo na volbu lekára, en k tomu potrebujes podrezaný jazyk a ostre lakte.Drzim palce.

Ančika,

v prvom rade si zisti, kam patrite? Myslim na , ktoru onkologiu? Skus si tam pozistovat, ktory onkolog je najlepsi a skus manzela k nemu prihlasit. Zo zakona mas pravo na volbu lekára, en k tomu potrebujes podrezaný jazyk a ostre lakte.Drzim palce.
presne ako hovoríš a hlavne sa nedať odradiť...

Pekny den vsetkym statocnym ludom, ktori sa dokazu zoci-voci postavit voci tejto pliage a bojovat s trpezlivostou a vytrvalostou do stastneho konca. Mojej mamicke sa to nepodarilo, aj ked lekari a my dve so sestrou sme urobili pre nu maximum. Minuly tyzden to vzdala. Za podpory lekarov sme vsetku starostlivost zvladli doma, a tak mamicka mohla odist za pritomnosti lasky, nehy, starostlivosti a bez pocitu osamotenia. Dnes viem, ze je to takto dobre.
Mam ale velku prosbu. Chcela by som podakovat pani doktorke a sestricke, ktore pocas poslednych najtazsich dni nezistne chodili za mamickou domov a na telefone boli k dispozicii 24 hodin denne, pomahali nam, boli pre nas taki anjelickovia. Chcela by som pani doktorku niecim vhodnym obdarovat, vedeli by ste mi, prosim, poradit? Samozrejme kyticu kvetov mam v plane, ale este nieco by sa mi ziadalo na znak vdaky. Vopred srdecne dakujem a vsetkych vrelo pozdravujem a drzim palceky.

Pekny den vsetkym statocnym ludom, ktori sa dokazu zoci-voci postavit voci tejto pliage a bojovat s trpezlivostou a vytrvalostou do stastneho konca. Mojej mamicke sa to nepodarilo, aj ked lekari a my dve so sestrou sme urobili pre nu maximum. Minuly tyzden to vzdala. Za podpory lekarov sme vsetku starostlivost zvladli doma, a tak mamicka mohla odist za pritomnosti lasky, nehy, starostlivosti a bez pocitu osamotenia. Dnes viem, ze je to takto dobre.
Mam ale velku prosbu. Chcela by som podakovat pani doktorke a sestricke, ktore pocas poslednych najtazsich dni nezistne chodili za mamickou domov a na telefone boli k dispozicii 24 hodin denne, pomahali nam, boli pre nas taki anjelickovia. Chcela by som pani doktorku niecim vhodnym obdarovat, vedeli by ste mi, prosim, poradit? Samozrejme kyticu kvetov mam v plane, ale este nieco by sa mi ziadalo na znak vdaky. Vopred srdecne dakujem a vsetkych vrelo pozdravujem a drzim palceky.

Prajem pekny vecer,

ospravedlnujem sa, ale nebola som na stranke par dní, mozem Ti touto cestou len popriat uprimnu sustrast, a vyjadrit obdiv a i vdaku, ze maminka mohla ukoncit cestu na tomto svete v kruhu svojich najblizšich i ked, to pre nich je náročné. Pýtaš sa na darček pre p. doktorku a sestričky okrem kytice, nuž keď ide o taketo obetave zienky myslim, ze kytica z uprimneho srdca ich potesi a ak ich co len trosku si spoznala z toho ako chodili ku Vam domov snad nieco na pamiatku, aby si spomenuli, ze je to od Teba, ja sa takymto ludom v bielom zviknem odvdacit vzdy niecim co by im urobilo radost, jedna ma rada vonne sviecky, ina ma rada napr. orchidee, iná zasa zbiera porcelan, mala som jednu p. doktorku, ktora zbierala porcelanove babiky, vies skusit o nich nieco zistit co maju rady. Predpokladam , ze o inom odvdacení nehovoríme, nakolko tu pracuju ludia, ktorí to beru ako svoje poslanie i ked sa najdu i iní.Asi som Ti velmi neporadila, no tu sa tazko radí.
Prajem Ti, aby si sa vnutorne vyrovnala so stratou najblizsieho cloveka co najskor a prijala skutocnost, ze takto je to hlavne pre maminku najlepsie.

Pekny den vsetkym statocnym ludom, ktori sa dokazu zoci-voci postavit voci tejto pliage a bojovat s trpezlivostou a vytrvalostou do stastneho konca. Mojej mamicke sa to nepodarilo, aj ked lekari a my dve so sestrou sme urobili pre nu maximum. Minuly tyzden to vzdala. Za podpory lekarov sme vsetku starostlivost zvladli doma, a tak mamicka mohla odist za pritomnosti lasky, nehy, starostlivosti a bez pocitu osamotenia. Dnes viem, ze je to takto dobre.
Prijmi sústrasť ...
Mam ale velku prosbu. Chcela by som podakovat pani doktorke a sestricke, ktore pocas poslednych najtazsich dni nezistne chodili za mamickou domov a na telefone boli k dispozicii 24 hodin denne, pomahali nam, boli pre nas taki anjelickovia. Chcela by som pani doktorku niecim vhodnym obdarovat, vedeli by ste mi, prosim, poradit? Samozrejme kyticu kvetov mam v plane, ale este nieco by sa mi ziadalo na znak vdaky. Vopred srdecne dakujem a vsetkych vrelo pozdravujem a drzim palceky.
A vieš, že to aj postačí ????

Hentí ľudia , personál je taký , že im v pohode stačí len dobré slovo , uznanie a vďaka ...
Aj keď v Tvojom prípade to nedopadlo dobre , tak ver , že sú radi , keď sa im podarí opak ...
Viem to , môžem s radosťou toto tvrdiť ...z vlastnej skúsenosti .

Najprv príjmi moju sústrasť. Po rodičoch ostáva vždy prázdno, boli tu a zrazu je človek sám. Aj keď dospelý..... Drž sa.
K druhému problému. Neviem odkiaľ si, ale ja som v podobnej situácii postupovala tak, že som kyticu DALA doniesť do ambulancie priamo z kvetinárstva. Pri objednávke som pripojila takú pohľadnicu s poďakovaním.
U nás túto službu kvetinárstva robia bežne, dobre to vyzerá a poviem Ti, že doktorka so sestričkou boli až namäkko. :):)

Velmi vam dakujem za prejav sustrasti.
Vcera sme so sestrou vybavili nase podakovanie p. doktorke a sestricke, riadila som sa vasimi radami, za ktore uprimne dakujem, velmi mi pomohli. DAKUJEM.

Velmi vam dakujem za prejav sustrasti.
Vcera sme so sestrou vybavili nase podakovanie p. doktorke a sestricke, riadila som sa vasimi radami, za ktore uprimne dakujem, velmi mi pomohli. DAKUJEM.


Na toto nie su slová, no napriek tomu, Ti mozem len povedat tolko, bude to stale boliet, bude Vam stale chybat, ale casom uz budete spominat len na Tie krasne chvile prezite spolu.Treba mat na mysli len to, ze tak to malo byt a netrapi sa a netrpi, my co sme ostali nesmieme byt sebeckí, musíme sa s tým zmierit a dopriat im pokoj, hlavne ich dusickam.
Na zaver len slova uprimnej sustrasti este raz a vela, vela sil.

Pozerajte inakšími očami a čítajte pomedzi riadky ...mňa neodsudzujte , rozmýšľať je potrebné nad týmito , citovanými , riadkami ...

Komentár k zvýraznenému radšej nedávam ....radšej...

Monika a Fedor Flašíkovci: My ju porazíme!

Podnikateľ Fedor Flašík má rakovinu lymfatických uzlín. Nedávno bol na preventívnej prehliadke, kde sa lekárom niečo nepozdávalo. Po sérii rôznych vyšetrení prišla krutá správa. Už v pondelok čaká podnikateľa prvá dávka chemoterapie. Jeho manželka Monika stojí pri ňom a aj prostredníctvom sociálnej siete všetkým odkazuje, že tú sviňu spoločne porazia!
Dospel som

O pár hodín po jej slovách sa už verejnosť dozvedela o zákernej chorobe, s ktorou jej manžel bojuje.

„Možno som aj dospel vďaka tej správe. Už pociťujem, že sa mi menia hodnoty. Hodnota peňazí ide teraz bokom. Život sa mi zmenil z minúty na minútu,“ opísal nám včera svoje pocity Fedor Flašík, ktorý je momentálne so svojou manželkou Monikou v hoteli na Kaprune v Rakúskych Alpách.
http://www.pluska.sk/vyhladavanie/?words=fedor+fla%C5%A1%C3%ADk

P.S.:
:confused:

Pozerajte inakšími očami a čítajte pomedzi riadky ...mňa neodsudzujte , rozmýšľať je potrebné nad týmito , citovanými , riadkami ...

Komentár k zvýraznenému radšej nedávam ....radšej...

Monika a Fedor Flašíkovci: My ju porazíme!

Dospel som

http://www.pluska.sk/vyhladavanie/?words=fedor+fla%C5%A1%C3%ADk

P.S.:
:confused:

I ked zasa raz trosku svojsky, ale mas pravdu treba citat i medzi riadkami, tam je toho vela nevypovedaneho a mozno i skryteho toho, co sa inak clovek boji otvorene priznat.

No rakovina chytá aj bohatého aj chudobného..., neúplatná,ani peniaze ju neobmakčia...-myslím,že aj fedor to teraz bude brať všetko inak ...-Inak prajem aj jemu veľa šťastia v boji..., takéto svinstvo neprajem ani najvačšiemu nepriateľovi, to si nik nezaslúži...

17.08.2000
zomrela na rakovinu moja veľmi dobrá priateľka. :mee: Mladučký človek, ani nestihla poriadne zažiť krásu a chuť života.
Marika často si na Teba spomeniem, aj všedný deň, nielen pri hrobčeku, na tvoj úsmev od ucha k uchu, na tvoj postoj k životu...

Mam novu pacientku /robievam opatrovatelku v AT/. Pani, 78 rokov, rakovina criev, metastazy na plucach, nieco je tam spomnana aj stitna zlaza. V r. 2005 hysteroktomia, mala karcinom. Op nebola, neviem preco., len spominali, ze nador je velky a asi ked su uz aj metastazy? Chemo mala jednu, bolo jej velmi zle, tak je bez. Liekov ma kopec, na cukrovku 2 typu, na krv, na tlak, na depresiu, od bolesti paracetamol / metaxan, ci ako/. Zistili jej to 11.6. 2010. Asi sa dostala do nemocnice, lebo jej zomrel muz, neviem presne ako na to prisli. Muz jej zomrel v juni tiez.

Pani je velmi zlata, dost ticha. Nechuti jej jest, rano nic, na obed bud polievku alebo to druhe, toho pomenej. Na veceru takmer nic. Dala som jej banan, boli vidno ako ma nan chut a potom 4 kusky jedla polhodinu. Dala som je puding, hned ho zacala jest, a po troch lyzickach odlozila.

Myslite , ze sa jej chut vrati alebo je to bezne nechutenstvo pri nadore?

Dnes ju bolelo v krizovej oblasti a bolievaju ju stehna znutra, svaly. Moze to mat suvis alebo to je len dlhym lezanim a spanim?

Neviem aku ma prognozu bez veskerej liecby. Ci ma vobec nadej zomriet aspon v znesitelnych bolestiach. A ci vobec vydrzim psychicky pri nej az do konca.

Mam novu pacientku /robievam opatrovatelku v AT/. Pani, 78 rokov, rakovina criev, metastazy na plucach, nieco je tam spomnana aj stitna zlaza. V r. 2005 hysteroktomia, mala karcinom. Op nebola, neviem preco., len spominali, ze nador je velky a asi ked su uz aj metastazy? Chemo mala jednu, bolo jej velmi zle, tak je bez. Liekov ma kopec, na cukrovku 2 typu, na krv, na tlak, na depresiu, od bolesti paracetamol / metaxan, ci ako/. Zistili jej to 11.6. 2010. Asi sa dostala do nemocnice, lebo jej zomrel muz, neviem presne ako na to prisli. Muz jej zomrel v juni tiez.

Pani je velmi zlata, dost ticha. Nechuti jej jest, rano nic, na obed bud polievku alebo to druhe, toho pomenej. Na veceru takmer nic. Dala som jej banan, boli vidno ako ma nan chut a potom 4 kusky jedla polhodinu. Dala som je puding, hned ho zacala jest, a po troch lyzickach odlozila.
To nechutenstvo ...klasika ...
Myslite , ze sa jej chut vrati alebo je to bezne nechutenstvo pri nadore?
Nechutenstvo je jeden zo sprievodných javov , hlavne po ožarovaní alebo chemo...
Dnes ju bolelo v krizovej oblasti a bolievaju ju stehna znutra, svaly. Moze to mat suvis alebo to je len dlhym lezanim a spanim?
Jednoznačne ...aj keď dlho leží a v podstate sa môže zdať , že je telo akože oddýchnuté , tak práve opačný efekt má toto ležanie...
Neviem aku ma prognozu bez veskerej liecby. Ci ma vobec nadej zomriet aspon v znesitelnych bolestiach.
Záleží od lekárov ...zvyčajne sa aplikuje v poslednom štádiu dolsin alebo morfium , má dobré účinky , teda ak Ťa to "poteší"...
A ci vobec vydrzim psychicky pri nej az do konca.
Tak to je už otázka len a len na Teba...
Ty musíš vedieť , čo vydržíš , ako si odolná voči všetkému tomu dianiu naokolo a čo ešte aj môže / nemusí / prísť ..
v texte

Ale inak ???...bez prikrášľovania , pravdu poviem ....

Niet čo závidieť ...a je jedno , ktorej strane ...

Prajem pekny,

nestacila som zareagovat, ale ako vidim kamarat ma predbehol, ale napisal len pravdu. Okrem toho co tam uviedol ostatne je uz len na Tvojej voli ci pri tej pani ostanes do konca, alebo nie. Ked nema nikoho len Teba, bolo by dobre keby si mohla, ale je to len o Tebe, ak Ti islo i o tuto otazku.

Dakujem za reakcie. Pani mala iba jednu davku chemo v juni, tak si myslim, ze asi to nechutenstvo nebude uz z toho. Som tu len treti den, tak prvy cely den - mala na ranajky chleba , maslo, dzem, nejedla nic. Obed zjdela porciu hustej polievky. Vecera, zemla syr, uhorky. Zjedla tusim dva kusky.

Tak som zacala skusat. Dnes som jej dala polku detskej vyzivy - ovocie s piskotmi, zjedla, + dva kusky sliviek. / 1 slivka 6 kuskov/. Obed zeleninova , jarna, husta polievka, slize. Zjedla. Vecera - zemiakove pyre / cca 1 kopcovita lyzica/, kusok ryby upecenej na masle v trube, trochu uhork. salatu. Tri kolecka bananu, 3 kusky slivky. Kde je napisane, ze ked bola zvyknuta na suchu veceru, ze musi byt len taka. Takze jej budem davat na obed len polievky / vravi sa ze polievka je hladna/ a na veceru jej vzdy pripravim normalne jedlo.

Viem, ze kazdy den moze byt iny.

Chcela som vediet, aka je doba prezitia neliecenej rak. Ked ju uz neoperovali, asi preto, ze uz ma aj metastazy, aj ked syn sa vyjadril, ze na crevach ma nador velky, neoperabilny. Na St. zlaze ma pisany adenom.
K tej dobe prezitia - vie niekto odhadom za ako dlho mozu nastat bolesti a ako dlho od zaciatku bolesti? Ja viem, ze na presnu odpoved davam len od oka pokrocenie nadoru. Som proste typ, co je rad vopred informovany. A ci byvaju tie bolesti velke.

Ono toto rakusko ma dost prekvapuje svojou ne/ starostlivostou o starych ludi. Posledna pacientka totalne dochadzala na hald a smäd. Pol litra ringeru pod kozu. Keby jej davali vyzivou do zil aj infuzky, ta pani sa mohla pozbierat. Takto behom dvoch tyzdnov umrela na hlad a smad. Cloveku daju uz len paliativnu liecbu, pri ktorej je vopred pochovany.

Som zvedava ako budu osetrovat tuto pani. je fakt, ze ak odmietla liecbu / a mala pravdu, naco si kazit posledne mesiace este aj zvracanim, i tak by ju uz nevyliecili/, ci dostane dobre lieky proti bolesti.

Ak vam vadi, ze to sem pisem, povedzte.

Mojej starkej zistili rakovinu pri operácii žlčníka, len ju zašili, ani nič nerobili, mala už metastázy. Vydržala 3 mesiace. Moja maminka sa o ňu starala a viem, že starká jedla hlavne polievky, ku koncu už bol problém niečo do nej dostať.
:mee:

Dakujem za reakcie. Pani mala iba jednu davku chemo v juni, tak si myslim, ze asi to nechutenstvo nebude uz z toho. Som tu len treti den, tak prvy cely den - mala na ranajky chleba , maslo, dzem, nejedla nic. Obed zjdela porciu hustej polievky. Vecera, zemla syr, uhorky. Zjedla tusim dva kusky.

Tak som zacala skusat. Dnes som jej dala polku detskej vyzivy - ovocie s piskotmi, zjedla, + dva kusky sliviek. / 1 slivka 6 kuskov/. Obed zeleninova , jarna, husta polievka, slize. Zjedla. Vecera - zemiakove pyre / cca 1 kopcovita lyzica/, kusok ryby upecenej na masle v trube, trochu uhork. salatu. Tri kolecka bananu, 3 kusky slivky. Kde je napisane, ze ked bola zvyknuta na suchu veceru, ze musi byt len taka. Takze jej budem davat na obed len polievky / vravi sa ze polievka je hladna/ a na veceru jej vzdy pripravim normalne jedlo.
K prvým dvom odstavcom ...
Radšej menej , ale častejšie ...t.j. aj 5-6 krát denne ...poprípade aj nanútiť...
Viem, ze kazdy den moze byt iny.

Chcela som vediet, aka je doba prezitia neliecenej rak. Ked ju uz neoperovali, asi preto, ze uz ma aj metastazy, aj ked syn sa vyjadril, ze na crevach ma nador velky, neoperabilny.
Bohová otázka , tak aj odpoveď bude taká ...
Deň , dva ...týždeň , dva ...mesiac , dva ...???
Na St. zlaze ma pisany adenom.
K tej dobe prezitia - vie niekto odhadom za ako dlho mozu nastat bolesti a ako dlho od zaciatku bolesti?
Bolesti možno už má , len sa ešte ako tak drží ...
To nik nevie , že ako dlho ...záleží aj od analgetík ...
Ja viem, ze na presnu odpoved davam len od oka pokrocenie nadoru. Som proste typ, co je rad vopred informovany. A ci byvaju tie bolesti velke.
A poviem Ti ...;)
Ibuprofen zo začiatku 1 tbl každých 8 hodín ...potom som sa dostal až na 2 tbl každé dve ...
Skončil som na Dolsine :rolleyes:...po operácii , podľa potreby
Ono toto rakusko ma dost prekvapuje svojou ne/ starostlivostou o starych ludi. Posledna pacientka totalne dochadzala na hald a smäd. Pol litra ringeru pod kozu. Keby jej davali vyzivou do zil aj infuzky, ta pani sa mohla pozbierat. Takto behom dvoch tyzdnov umrela na hlad a smad. Cloveku daju uz len paliativnu liecbu, pri ktorej je vopred pochovany.
Österreich neriešim ...vraj je tam dobrá starotlivosť ...veď aj starý "ujo" aj Šusťo tam sa boli liečiť
Som zvedava ako budu osetrovat tuto pani. je fakt, ze ak odmietla liecbu / a mala pravdu, naco si kazit posledne mesiace este aj zvracanim, i tak by ju uz nevyliecili/, ci dostane dobre lieky proti bolesti.

Ak vam vadi, ze to sem pisem, povedzte.
Nevadí , píš ďalej ...ibaže trochu zrozumiteľnejšie formuluj vety , otázky ...;)

Ahojte, v našej rodine ochorela mladá žena na onkologické ochorenie. Je mi velmi blízka, preto sa snažím, hladám, pátram, čo ešte by jej mohlo pomôcť. Dostala som sa aj na stránku http://www.badatel.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=50&Itemid=42.
Aj keď by som si nikdy nedovolila nikomu odporučiť, aby odmietol chemoterapiu (hlavne, keď je jedinou možnosťou liečby), niektoré veci na tejto stránke ohľadne stravovania ma zaujali.
Zaujímalo by ma, či niekto z Vás alebo Vašich známych reálne vyskúšal tieto odporúčania, hlavne tie jadrá marhúl a pod. Z detstva si totiž pamätám, že ma rodičia upozorňovali, aké sú jedovaté. A tu sú doporučované fakt mega dávky. Mám pocit, že by to skôr mohlo uškodiť ako pomôcť........

Lenkak - zistili jej rakovinu criev? Ak spravne chapem, tak sli vyberat zlcnik.

Buchac, prepac, zial myslienkami som aj 5 viet dopredu, kym dva prsty vyklepu tu prvu vetu a tak to ja vyzera:)

Viki, daj si do google amygdalin alebo B17 a hladaj info. Ja som sa na badatelovi docitala, ze prave ten jed z jadierok otvara len obaly buniek rakovinovych, normalne neposkodi a chore zabija. Inak aj na bud zdravie alebo primar.sk je o tom dost, hl. ze velke davky injekcne. Su tam aj citaty z mailov, ako im to pomohlo.

A ak najdes niekoho kto vyskusal a pomhlo, velmi by ma to tiez zaujimalo.


Co sa tyka mojej pacientky, dnes som nadobudla dojem, ze to vzdala, ze sa chce prespat ku koncu. Za cely den bola hore tak 2 hod. dokopy. Je pre mna novinka, ze ludsky organizmus vie tak dlho spat. Zjedla len trochu polievky na obed. Vecer ani nevstala, teda nechcela vstat. Na boku jej zruzovela koza, flak, v strede tmavne - tj. predstadium dekubitusu a bohuzial spi len na tom jednom boku. Ale zajtra mi donesu naplaste na to.

Zas pravda je, ze dnes tu cely den prsalo, cely den bol taky spavy.

V jednom, aj ked nevedomky, mi pomohla. Este tento rok si vybavim kolonoskopiu, aj ked v narkoze, normalne by som ju neprezila. Totiz , tato pani nema ziadne vonkajsie priznaky. Este aj stolicu ma dobru, po prehanadle samozrejme ako stari ludia casto. Dychanie ciste, na ziadne bolesti si nestazuje a to ma pokrocile stadium s metastazami v plucach.

To je odstrasujuce. Az zacne mat clovek problemy, tak je uz v najhorsom stupni a teda minimalna sanca. Ine slovo ako parazit ma pre rakovinu nenapada. Toto presne vystihuje jej pocinanie, akoby bola samostatny zivocich v tele hostitela.

Dnes mi jej nevesta povedala, ze lekari jej dali tak par mesiacov. Myslim si, ze to bude mat velmi rychly spad.


A tu sa ocitam pri polemike - logicky trochu polievky , pitia denne nestaci. Ak sa nepopravi, v pondelok dojde jej syn, co tu byva, z dovolenky a mala by som ho vyzvat aby zavolal lekara, kvoli infuziii, do zily. Predchadzajucu pacientku mi lekarka aj s rodinou nechala dva tyzdne umierat hladom a smadom. Infuzia cloveka pozbiera. Je to pre nu vhodne? Mozno len dodavanim tekutin - infuzia pod kozu, sa jej skrati doba cakania odchodu za svojim muzom, co jej v juni zomrel a vyhne sa tym velkym bolestiam. Infuzia do zily ju moze natolko pozbierat, ze bude zazivat tie bolesti posledneho stadia. Samozrejme nakoniec rozhodne lekar, ale ak syn bude trvat, tak bude musiet dat normalnu infuzku. A syn, kedze sa nevyzna, si da povedat odo mna, co ziadat od lekara.

Druha polemika - povedat rodine, nech s nou travia co najviac casu, lebo si ju uz dlho neuziju?

Ten pocit, ze to bude rychle - prameni z toho, ze viem ako vyzeraju pacienti, co to vzdaju. Myslim stari ludia, co sa rozhodli uz odist. Skratka mi to dnes doslo.

Lenkak - zistili jej rakovinu criev? Ak spravne chapem, tak sli vyberat zlcnik.

zistili jej nakoniec rakovinu krčka maternice s rozsiahlymi metastázami.

Este dve otazky by ma zaujimali k prispievatelom tejto temy:

1. ako vam zistili onk. ochorenie? Nahodne pri inom vysetreni, preventivna prehliadka alebo nejake priznaky, bolesti? Ak to tretie - islo o pokrocile stadium?

2. na strankach som zachytila, ze avastin / bezu...ci ako/ sa podava spolu s chemoterapiou. Je to chemoteraupetikum? Kedze rpedpokladam, ze nesposobuje obvykle toxicke potiaze, skor ineho druhu ma vedlajsie ucinky. Ak pacient odmietne chemo a chce len avastin, tak mu ho nedaju? Je spolu - chemo podmienka? Vdaka kto viete odpoved. Len ma to zaujima.

1. Bola som vždy pri tele a začala som chudnúť. Potom som mala ísť na operáciu s kýlou a moja internistka povedala, že to asi nebude len kýla, že to by som tak nechudla a hneď mi vybavila iného gastro doktora (predtým ma poslala už na vyšetrenie - nezdala som sa jej, ale ja som šla k prvému čo ma napadol). No a ten druhý mi urobil kolonoskopiu , ktorú už ani nebolo možné urobiť, lebo nádor už bol veliký, tak ma poslal na nejaké iné vyšetrenia a už to fičalo. Po operácii som sa prebrala na izbe, odkiaľ sa neodchádza väčšinou po vlastných a asi po troch dňoch som sa postavila a začala si pýtať jesť, tak ma preložili na normálnu izbu a bolo. Potom som sa dozvedela, že môj nádor mal 20x20 cm a bol prerastený do tenkého čreva, mechúra a ktovie kade. Dnes fungujem relatívne normálne, aj keď už neumyjem za deň 8 okien ako kedysi. Dnes, po 8 rokoch keď prídem na nejaké vyšetrenie a pozrú do papierov, tak sa zadivia a povedia, že onkologickí pacienti vyzerajú inak.
2. Tu odpoveď neviem. Ja som nikdy neriešila čím ma liečia a ako ma liečia. Jednoducho som vedela, že "moja" onkologická doktorka je dobrá, vedela som, že mi nepomôže študovať ktovie čo. Nikdy som nejdla makrobiotickú stravu, nepila zázračné šťavy. Tu pomôže podľa mojej osobnej skúsenosti skrátka jesť a jesť to, na čo má človek chuť. Hoci aj slaninu. A chuť do života. Držím všetkým palce. :):)

Este dve otazky by ma zaujimali k prispievatelom tejto temy:
...
2. na strankach som zachytila, ze avastin / bezu...ci ako/ sa podava spolu s chemoterapiou. Je to chemoteraupetikum? Kedze rpedpokladam, ze nesposobuje obvykle toxicke potiaze, skor ineho druhu ma vedlajsie ucinky. Ak pacient odmietne chemo a chce len avastin, tak mu ho nedaju? Je spolu - chemo podmienka? Vdaka kto viete odpoved. Len ma to zaujima.


Avastin je liek, ktorý sa používa na liečbu pokročilej rakoviny hrubého čreva alebo konečníka. Avastin sa podáva v kombinácii s chemoterapeutickou liečbou obsahujúcou liek, ktorý sa nazýva fluórpyrimidín. Avastin sa používa aj na liečbu pokročilej rakoviny prsníka. Keď sa používa u pacientov s rakovinou prsníka, podáva sa s chemoterapeutickými liekmi, ktoré sa nazývajú paklitaxel alebo docetaxel. Avastin sa používa aj na liečbu pokročilého nemalobunkového karcinómu pľúc. Avastin sa bude podávať spolu s chemoterapiou s obsahom platiny. Avastin sa používa aj na liečbu pokročilej rakoviny obličiek. Keď sa používa u pacientov s rakovinou obličiek, podáva sa spolu s iným druhom lieku, ktorý sa nazýva interferón.
Viac na ...
http://www.adcc.sk/web/humanne-lieky/detail/avastin-177.html

Este dve otazky by ma zaujimali k prispievatelom tejto temy:

1. ako vam zistili onk. ochorenie? Nahodne pri inom vysetreni, preventivna prehliadka alebo nejake priznaky, bolesti? Ak to tretie - islo o pokrocile stadium?


...bolesti ...
Ej , vraj som hrobárovi z lopaty utiekol ...3-5 % som mal ...

Juraj, dobre si urobil...

1. Bola som vždy pri tele a začala som chudnúť. Potom som mala ísť na operáciu s kýlou a moja internistka povedala, že to asi nebude len kýla, že to by som tak nechudla a hneď mi vybavila iného gastro doktora (predtým ma poslala už na vyšetrenie - nezdala som sa jej, ale ja som šla k prvému čo ma napadol). No a ten druhý mi urobil kolonoskopiu , ktorú už ani nebolo možné urobiť, lebo nádor už bol veliký, tak ma poslal na nejaké iné vyšetrenia a už to fičalo. Po operácii som sa prebrala na izbe, odkiaľ sa neodchádza väčšinou po vlastných a asi po troch dňoch som sa postavila a začala si pýtať jesť, tak ma preložili na normálnu izbu a bolo. Potom som sa dozvedela, že môj nádor mal 20x20 cm a bol prerastený do tenkého čreva, mechúra a ktovie kade. Dnes fungujem relatívne normálne, aj keď už neumyjem za deň 8 okien ako kedysi. Dnes, po 8 rokoch keď prídem na nejaké vyšetrenie a pozrú do papierov, tak sa zadivia a povedia, že onkologickí pacienti vyzerajú inak.
2. Tu odpoveď neviem. Ja som nikdy neriešila čím ma liečia a ako ma liečia. Jednoducho som vedela, že "moja" onkologická doktorka je dobrá, vedela som, že mi nepomôže študovať ktovie čo. Nikdy som nejdla makrobiotickú stravu, nepila zázračné šťavy. Tu pomôže podľa mojej osobnej skúsenosti skrátka jesť a jesť to, na čo má človek chuť. Hoci aj slaninu. A chuť do života. Držím všetkým palce. :):)
môžem s tebou len súhlasiť, ja mám podobnú skúsenosť.
Treba veriť v seba, že to dokážeš a nelámať si hlavu nad tým že to nezvládnem. V jedle obmedziť vyprážané, inak jesť na čo má človek chuť. Potom má lekárka len radosť s každej návštevy a 6 rokov ubehne ako voda, výsledky sú pomaly ako u novorodenca.

držím ti palce aby si lekárom aj naďalej robila len radosť

Prajem pekny den vsetkym,

z osobnych dovodov som tu dlhsie nebola, ale Jurko bol taky laskavy, ze ma vo vsetko zastupil a pekne kazdemu odpovedal, to co by som i ja len by som to mozno inak sformulovala,ku vsetkym prispevkom len to co napisala naposledy Izuzan.
Prepacte, ale viac teraz nenapisem.

...bolesti ...
Ej , vraj som hrobárovi z lopaty utiekol ...3-5 % som mal ...


Toto mi dáva velkú nádej, čo sa týka tej mojej príbuznej. Prognóza jej ochorenia nie je vôbec priaznivá, ale ako vidno, šanca je vždy........

viki2
prepač, nemala som velmi vela casu hned reagovat, ale ak si precitas pozorne tuto temu od zaciatku az do konca zistis, ze sice toto ochorenie je zakerne, nikto Ti nikdy nic pri nom nezaruci, ale jedno viem urcite a aj kamart "buchač", že okrem lekarov je všetko v rukach pacienta, ani nie tak v rukach, ale v tom ci chce bojovat, alebo sa lutovat. Ja som ochorela v roku 2002, mala som 15-ročnu dceru vtedy, pred sebou ani nie pol roka podla lekarov a vidis uz nadsluhujem ako to ja hovorim 8 rokov, ale to neznamena, ze Ti zarucim ze i Tvoja kamaratka bude, ale ked bude bojovat, moze zit aspon primerane plnohodnotny zivot v kruhu svojich blizkych co najdlhsie.
Držim jej palce a i Tebe, ze sa tak o nu staras.
Vies tu nie je prave miesto na medove motuzy pod nos. Mozno som drsna, ale uprimna.

ahoj... mojej mame zistili túto zákernú chorobu keď som mala 22r. liečila sa a vyliečila po 5 a pol roku znovu zistili ďalší nádor , znovu sa mama liečila , potom to prišlo o 2 roky a znovu sa liečila a potom o pol roka znovu liečba a nakoniec jej po poslednej liečbe povedali že má všetky výsledky veľmi dobré a všetko je ok... ale ... za 2 mesiace po výborných výsledkoch mama zostala v nemocnici a o 2 a pol mesiaca zomrela. moja mama bola stále veselá užívala si života, radovala sa z každej chvíle a hlavne bola rada, že sa dožila vnúčeniec. Nechcela som týmto povedať nič zlé nikoho odhovárať aby robil to alebo ono. sú ludia ktorí jednoducho majú vačšie šťastie a ktorí majú to šťastie menšie. ja sa snažím fakt snažím život žiť aby som nelutovala, že som ho vlastne premrhala. ani neviem či som sa vlastne dobre zaradila do témy, lebo som nemala odvahu to ani čítať a poviem pravdu ani som to nečítala. len mám také chvíle, že mi strašne ale strašne mama chýba.... prepáčte...

Zvalik,

som rada, ze si do tejto temy napisala, pretoze i toto je jedna stranka tejto choroby,netrpia nou len postihnutí, ale i ich rodinní príslušníci, viem, ze si to s mamou urcite nemala lahké a som si istá, ze Ti velmi, velmi chýba, ale obdarila si ju vnucatkami, z ktorých iste mala velku radost a ver mi, kedze uz i ja mam dospelu dceru, viem , ze som z nej vychovala slusneho cloveka, tak i Tvoja mamicka i ked na tomto svete bola kratsie ako iní, bola rada, ze Ta videla dospelu, s detmi , co jej i ked sa Tebe to nezda ulahcilo odchod z tohoto sveta.
Vies ja som veriaca-i neveriaca,verim, ze ludia su tu a maju svoj osud vopred urcení .Musis mysliet len na krasne chvile stravene s mamou a ked pozeras na svoje deti vzdy si pomysliet aka by bola Tvoja mama na ne hrda a je i na Teba, ona tam niekde je a myslim, ze o tom vie.
Teraz mozno niektorí krutia nado mnou hlavou, ale verte mi clovek prehodnotí svoj zivot a tak ako slepí majú zostrené iné zmysly aby mohli vnímať tak i my mame svoje šieste zmysly, kazdy po svojom.
Tes sa zo svojich detí a ži každy deň s radosťou i keď je to v dnešnej dobe ťažké.

Co sa tyka mojej pacientky, dnes som nadobudla dojem, ze to vzdala, ze sa chce prespat ku koncu. Za cely den bola hore tak 2 hod. dokopy. Je pre mna novinka, ze ludsky organizmus vie tak dlho spat. Zjedla len trochu polievky na obed. Vecer ani nevstala, teda nechcela vstat. Na boku jej zruzovela koza, flak, v strede tmavne - tj. predstadium dekubitusu a bohuzial spi len na tom jednom boku. Ale zajtra mi donesu naplaste na to.



Bonita, pokiaľ babka nebude pravidelne polohovaná a ležať bude stále na tom istom mieste náplaste sú úplne zbytočné, niekedy pomôže aj mikropolohovanie, my ho robíme u tých, ktorí polohovanie zle tolerujú.

Som šťastná, že Vás môžem opäť pozdraviť. Operáciu /podľa lekárov veľmi veľkú/ mám úspešne za sebou. O týždeň ma čaká prvá chemoterapia. Nevládzem ešte znovu prečítať celú tému. Tak Vás veľmi prosím o cenné rady. Je niečo napr. v stravovaní čoho sa mám už popredu vyvarovať pred prvou chemoterapiou? Ďakujem vopred.

Som šťastná, že Vás môžem opäť pozdraviť. Operáciu /podľa lekárov veľmi veľkú/ mám úspešne za sebou. O týždeň ma čaká prvá chemoterapia. Nevládzem ešte znovu prečítať celú tému. Tak Vás veľmi prosím o cenné rady. Je niečo napr. v stravovaní čoho sa mám už popredu vyvarovať pred prvou chemoterapiou? Ďakujem vopred.

Jarka,

dovol, aby som Ta najskor srdecne pozdravila, tesim sa s Tebou, ze to mas za sebou. Mam otazku nepamätam si ci si spominala, coho sa operacia tykala.Ak sa to netykalo criev tak mozes papat na co mas chut, Tvoj organizmus si sam vypyta co potrebuje, ak sa to tykalo criev je to v podstate to iste len trosku si treba davat pozor a vyhybat sa tazko stravitelnym jedlam a drazdiacim, tak isto sa neodporuca citrusove ovocie, ovocie kde je vela jadierok apod. a samozrejme vela tekutin. Ja osobne pocas prvej chemo som nedodrziavala ziadnu dietu, raz som bola na jablckach, raz len na suchych rohlikoch a tak pod., sama uvidis co Ti bude robit dobre, i ked pocas chemo sa neda povedat , ze je cloveku dobre.Ale Ty si bojovnicka a zvladnes to, cokolvek budes potrebovat, sme tu vsetci pre Teba a kludne sa pytaj.Vela oddychuj, vyhybaj sa stresom a hlavne kedze sa uz teraz ochladilo, teple oblecenie a vyhybat sa ludom s nadchou, chripkou a pod., trosku sa izolovat. K obvodnemu lekarovi na kontrolu odporucam sa objednat tak, aby tam uz neboli ludia, najlepsie posledna.Treba sa s nim dohodnut. Ak ma este nieco napadne napisem Ti. Teraz pekne oddychuj , drzim palce.

Som šťastná, že Vás môžem opäť pozdraviť. Operáciu /podľa lekárov veľmi veľkú/ mám úspešne za sebou. O týždeň ma čaká prvá chemoterapia. Nevládzem ešte znovu prečítať celú tému. Tak Vás veľmi prosím o cenné rady. Je niečo napr. v stravovaní čoho sa mám už popredu vyvarovať pred prvou chemoterapiou? Ďakujem vopred.

Veľmi kvalitnú odpoveď si Jarka už dostala od Vierky, každá chemoterapia je iná, neviem aká čaká teba.
V zásade pred chemoterapiou nie je žiadna diéta - jedz načo máš práve chuť. Pred chemoterapiou by som snáď kládla dôraz na príjem preparátov vitamínu B, tie dokážu potlačiť potom vedľajšie účinky terapie na nervovú sústavu. Taktiež vitamín C je dobrý pretože vyprovokuje chuť do jedla. poraď sa s lekárom. Po chemo nezanedbaj kontrolu hemoglobínu, pretože chudokrvnosť spôsobuje únavový syndróm, nechuť do jedla a v neposlednom rade potom človek znáša zle aj samotnú chemoterapiu.
V deň chemoterapie si daj ľahké raňajky, na aké máš chuť, počas chemoterapie a po nej jedz radšej častejšie a malé porcie, v podstate jedz to, čo ti chutí. veľké porcie zaťažujú tráviaci trakt, nečakaj kým sa ozve hlad, pretože potom človek je naraz veľa a rýchlo. Nezanedbaj tekutiny, pi to, čo ti chutí, ak máš pocit, že piť nemôžeš, tak si tú tekutinu daj zamraziť, môže to byť voda, cola čokoľvek a potom tie malé kocky jednoducho cmúľaj.
Po chemoterapii je to ako v tehotenstve, pri niektorých jedlách už ich vôňa vyvolá nevoľnosť, naopak na iné chuť príde, načúvaj svojmu telu.
Ako Ti už Vierka poradila počas chemo budeš potrebovať celú svoju energiu, nepodceňuj to, ona vie o čom píše. Nezaťažuj sa domácimi prácami, šetri silu, tam, kde sa len dá.
- ak ti niekto ponúkne pomoc, vždy ju príjmi!!
- ak ti nemá kto pomôcť, priprav si už hotové jedlá do mrazáku, neskôr prídu vhod
- nakupovať nechaj tiež iných
- ak sa necítiš dobre aj varenie prenechaj iným, hlavne po chemo, keď vôňa jedla nerobí vždy dobre
- zapoj proste do domácich prác celú rodinu
Jarka prajem veľa zdravia, si veľká bojovníčka, veľkú operáciu už máš za sebou, držím ti palce a myslím na teba v modlidbách.

2. na strankach som zachytila, ze avastin / bezu...ci ako/ sa podava spolu s chemoterapiou. Je to chemoteraupetikum? Kedze rpedpokladam, ze nesposobuje obvykle toxicke potiaze, skor ineho druhu ma vedlajsie ucinky. Ak pacient odmietne chemo a chce len avastin, tak mu ho nedaju? Je spolu - chemo podmienka? Vdaka kto viete odpoved. Len ma to zaujima.

Avastin nie je chemoterapeutikum, je to geneticky zhotovená protilátka a používa sa v liečbe rakoviny. Tak ako zdravé tkanivo potrebuje kyslík a výživné látky, ktoré sú privádzané krvou, to isté potrebuje aj nádor. Avastin vlastne zamedzuje rastu nových žilných spojení s nádorom, čím blokuje vyživovanie nádoru.
Avastin sa môže nasadiť len pri určitých druhoch rakoviny, môže sa nasadiť až 28 dní po operácii, respektíve po úplnom zahojení, pretože prerušuje hojenie rany. Nesmie sa už vôbec podať pred operáciou.
Avastin sa zvyčajne nasadzuje v kombinácii s chemo, úplnou podmienkou to nie je, má veľa vedľajších účinkov.

Som šťastná, že Vás môžem opäť pozdraviť. Operáciu /podľa lekárov veľmi veľkú/ mám úspešne za sebou. O týždeň ma čaká prvá chemoterapia. Nevládzem ešte znovu prečítať celú tému. Tak Vás veľmi prosím o cenné rady. Je niečo napr. v stravovaní čoho sa mám už popredu vyvarovať pred prvou chemoterapiou? Ďakujem vopred.

Moja operácia bola , Jarka , tiež dosť náročná ...hlavne tá prvá ...
Potom 6 cyklusov chema ...ten najväčší bordel sveta mi tiekol skoro tri dni v kuse do žíl ...

Najviac som mal obavy z navoľností ...no dostal som preparáty na potlačenie tohoto ...vždy ako prvé boli aplikované ..

Stravovanie bolo spomenuté ...jedz , na čo máš chuť ...nerieš zbytočnosti , aj toho nejak veľa nejak nezvládneš ...

Oddych ???...vždy , všade a za každých okolností ...spánok lieči ...toto mi povedal jeden lekár - odbornosť schválne nepoviem ...
Práca , námaha ???...povedz si vtedy ...:...." a čo je to "....

Zo mňa boli lekári občas mimo ...každá návšteva alebo naopak vizita sa končila , povedal by som , výsluchom ...zhromažďovaním infa , údajov ....net bol vtedy ešte v plienkach ...

Veľa robí aj psychická podpora rodiny a známych ...vždy sa u mňa niekto zastavil , hoc aj na päť minút , alebo zavolal ...
O pozitívnom myslení ani nevravím...
Dopredu Ťa ale upozorňujem , že pár " kamarátov " stratíš ...vtedy sa ukáže pravá tvar jednotlivca ...priateľa , niekedy aj rodinného príslušníka ...

S poslednou vetou bohuzial plne suhlasim.

S poslednou vetou na 100% súhlasím aj ja...ale nemyslím si, že bohužiaľ...ja tomu hovorím, že vyčistí sa zrno od plevele

Jarka, drzim ti palce a vsetko dobre dopadne, uvidis.

Ludmila, dakujem. O avastine som si precitala, zarazalo ma len, ze vsade ho pisu, ze spolu s chemo. Ak teda vravis, ze chemo nie je podmienka, tak to je myslim super. Vedlajsie ucinky? Ze by okrem ciev ku nadoru likvidoval aj tie zdrave cievy?

Babku som nahovorila lihat na druhom boku, som jej dala vankus na druhy koniec postele. Obcas sa mi stane, ze ju najdem prevratenu a je na tom zlom boku, ale to uplne obcas, takze tomu preddekubitu to moc neskodi. Ten sa troska zhorsil, ale je stabilny, len troska krvi, hlbsie uz nejde.

Zato babka sa mi uplne zhorsila. Je velmi pozitivne, ze nema bolesti, aspon to tvrdi a dokonca ani nezje obe polky tablety proti bolesti - ma len mexalen s ucinnou latkou paracetamol. Mame aj silnejsie, dokonca, ak by bolo treba lekar predpise morfiove naplaste, takze samozrejme ak uvidim bolesti, ze su, nevaham, ale zatial ked netreba, netreba. Lekar tu bol vcera, synovi povedal , ze babka ma 2-3 mesiace, ze to pojde rychlo, mne ked som ho vyprevadzala, potichu povedal, ze to bude ovela rychlejsie.

Fakt je, ze babka sa snad tych velkych bolesti ani nedozije. Snad hovorim naozaj kvoli nej. Ona uz nema buducnost, tak ten kratky cas, nech aspon vela netrpi. Metastazy na plucach jej totiz davaju zabrat. Vcera uz bola slaba a dnes mi uplne prestala chodit. Predtym sice pomalicky, na zachod s choditkom, dnes ani len stat nevladala. Som ju prekladala na stolicku a na wcko to stolickove. Dokonca som ju krmila, ruky sa jej trasu, no obrovske zhorsenie za ten tyzden odkedy som prisla. Kazda, aj najmensia aktivita jej robi srasnu unavu. V plucach jej zacalo chrchlat, rano mala uz druhy den teplotu. Uz ani nekomunikuje, len obcas - "uz nevladzem" a to len z toho ze ju presadnem niekam.

Tak ju trapim co najmenej, ked spi, nechavam ju. Len 3x denne trosku jest, pit, wcko.

Nech sa nik neporovnava s tymto pripadom ajeho rychlostou. Babka scasti pokrocile stadium, bez veskerej liecby.


Som s adozvedela, ze jej na to prisli, ked sla do nemocnice, druhy den po smrti manzela, kvoli tlaku. Tak jej prisli na ochorenie. O nicom nevedela, netusila, bola mobilna.

Srdečne Vás všetkých pozdravujem a ďakujem všetkým za cenné odpovede a psychickú podporu. Prečítali sme ich spolu s manželom, ktorý tiež všetkým ďakuje.

Nádor sa našťastie ešte nestihol prerásť aj do čriev, takže črevá sa nemuseli operačne riešiť, len ich zvonku očistili. Pri vyberaní sa im praskol. Pochopila som, že Vy ste prechádzali a stále prechádzate oveľa väčšími trápenia. Ste mojim vzorom ako statočne to všetko znášate a pomáhate iným. Som hrdá, že môžem byť členom Porady, kde je toľko skvelých ľudí ochotných pomáhať úplne vo všetkom.

Čo sa týka práce, tak musím povedať, že len účtovníctvo ma udržalo pred operáciou vo funkčnom stave. Som živnostníčka, PÚ zvládam sama len pomocou členov Porady. Pri práci zabudnem na moje problémy. Už teraz si plánujem ako ďalej zvládať prácu a spolieham sa, že ma znovu podrží nad vodou. Budem však dodržiavať Vaše rady, aby som neprecenila svoje sily.

Ešte raz ďakujem a myslím na Vás.

Jaruška,
želám Ti z úprimného srdca skoré uzdravenie

Veľa robí aj psychická podpora rodiny a známych ...vždy sa u mňa niekto zastavil , hoc aj na päť minút , alebo zavolal ...
O pozitívnom myslení ani nevravím...


Doplním sám seba ...
Trochu som nad tým dumal ...slová volil , nerád zbytočné obavy vyvolával ...

Je dosť veľký rozdiel na , akú chemo ideš .
Či s jedná o aplikáciu ambulantnou formou , alebo budeš hospitalizovaná ...
Nerád robím , maľujem čerta na stenu , takže Ti prajem samozrejme tú ambulanciu ...

Tá psychika spočíva v tom , že pri hospitalizácii vidíš aj to , čo iní nevidia , nechcú vidieť ....no tomu sa jednoducho nedá vyhnúť ...
A vidíš aj posledné okamžiky jednotlivca ...
Vidíš aj smrť ...

To je to ...o tej psychike , ktorá sa tak často spomína ...
To je to ...keď Ti za tichého kvapkania látky v tmavej noci sa zbiehajú do hlavy všetky krásne spomienky zo života ..
To je to ...keď Ti prídu na myseľ všetky možné varianty , ktoré môžu nasledovať ...
To je to ...keď nadávaš na celý svet v bolestiach
To je to ...keď vzývaš všetkých možných a aj nemožných na pomoc ....od Pána cez Alaha až po Ra ....
To je to ...keď sa povie :...""" kto neprežil , neuverí .."""

Je to bohovský nápor na myslenie jednotlivca , k tomu ešte aj do Teba lejú to chemo pomaly vedrami ...

Doplním sám seba ...
Trochu som nad tým dumal ...slová volil , nerád zbytočné obavy vyvolával ...

Je dosť veľký rozdiel na , akú chemo ideš .
Či s jedná o aplikáciu ambulantnou formou , alebo budeš hospitalizovaná ...
Nerád robím , maľujem čerta na stenu , takže Ti prajem samozrejme tú ambulanciu ...

Tá psychika spočíva v tom , že pri hospitalizácii vidíš aj to , čo iní nevidia , nechcú vidieť ....no tomu sa jednoducho nedá vyhnúť ...
A vidíš aj posledné okamžiky jednotlivca ...
Vidíš aj smrť ...

To je to ...o tej psychike , ktorá sa tak často spomína ...
To je to ...keď sa povie :...""" kto neprežil , neuverí .."""

Je to bohovský nápor na myslenie jednotlivca , k tomu ešte aj do Teba lejú to chemo pomaly vedrami ...

Dal si lekciu aj mne, ďakujem Juraj.