roberto_2
02.06.10,22:18
Dobry den potrebujem zivnost ak som student denneho studia na vs a robim stranku pre firmu a mozno budem robit este nejake stranky nevime ci si mam koli par jednorazovym strankam robit zivnost...neda sa to nejako obist??ze by som to robil ako fyzicka osoba a dal si to iba do danoveho priznania...ale faktury by som nedaval....a chcem zacat podnikat v zvarani a montazi kovaných polotovarov neviem ci si mal robit zivnost ked este nemam ziadne ksefty a keby som aj nejake mal tak nevime ci tu zivnost potrebujem...keby som to robil bez zivnosti bol by nejaky probelm??a navyse k tej zivnosti potrebujem aj zvaracsky kurz.mozte mi to prosim niekto vysvetlit???Dakujem
Laco-monter
02.06.10,20:26
Zaleži to len od Tvojich zákazníkov, či sú ochotní aby si pre nich robil bez papiera len za "keš".
Ak ano, potom to nemusí nikoho zaujímať.
Ak ano, potom to nemusí nikoho zaujímať.
zk24
02.06.10,21:21
Dobry den potrebujem zivnost ak som student denneho studia na vs a robim stranku pre firmu a mozno budem robit este nejake stranky nevime ci si mam koli par jednorazovym strankam robit zivnost...neda sa to nejako obist??ze by som to robil ako fyzicka osoba a dal si to iba do danoveho priznania...ale faktury by som nedaval...
Myslim ze nejaka dohoda o vykonani prace by to vedela osetrit.
Myslim ze nejaka dohoda o vykonani prace by to vedela osetrit.
KEJKA
03.06.10,03:57
študenti u môjho klienta robia bežne na zmluvu o dielo.
kigen
03.06.10,16:05
Tie webové stránky môžeš robiť na dohodu-zmluvu o dielo. Je to však obmedzené výškou príjmu za určité obdobie. Pozri si " dohoda o prac. činnosti, ..o vykonaní práce....,zmluva o dielo.
jacekova
03.06.10,16:39
Ja sa tiež prikláňam k zmluve o dielo. Prikladám stanovisko DRSR, ako sa k tomu stavajú oni:
DAŇOVÉ RIADITEĽSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY
pracovisko Trenčín,
K dolnej stanici 22, 911 01 Trenčín
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– ––––––––––
Vec: Informácia k podaniu
K Vášmu podaniu zo dňa 7.7.2008, ktoré ste nám zaslali mailovou poštou, dávame nasledujúcu informáciu:
Medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dani z príjmov“) zaraďuje fyzická osoba príjem len v prípade, ak nejde o príjem podľa § 5 až 7 tohto zákona (t. j. nejde o príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z prenájmu nehnuteľnosti alebo o príjem z kapitálového majetku) a ide o príjem z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí.
Preto pre správne posúdenie príjmu, ktorý fyzickej osobe plynie na základe príkaznej zmluvy alebo zmluvy o dielo je nevyhnutné správne určenie druhu príjmu. Až keď takýto príjem daňovníka nie je príjmom podľa § 5 až § 7 zákona o dani z príjmov, zaradí tento príjem daňovník medzi ostatné príjmy v § 8 tohto zákona. Za príjem z príležitostných činností nemožno však považovať príjem, ktorý bol zmluvne dohodnutý ako v tomto prípade alebo príjem z činnosti, ktorá bola vykonávaná na základe pokynov a príkazov platiteľa príjmu. Medzi príjmy z príležitostných činností možno zaradiť príjem, ktorý plynie fyzickej osobe ak napr. sama bez príkazu inej osoby vykoná zber zberných surovín ako je železo, papier a pod. a odovzdá tieto suroviny do zberu surovín a dosiahne príjem, prípadne obdobnej príležitostnej činnosti.
Vo všeobecnosti platí, že ak sa na základe príkaznej zmluvy uzatvorenej s fyzickou osobou - občanom podľa Občianskeho zákonníka vykonávajú činnosti na pokyny príkazcu, na účely zákona o dani z príjmov sa príjmy z takejto zmluvy (t.j. bez ohľadu na druh uzatvoreného právneho vzťahu) považujú za príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 tohto zákona. Predmetné príjmy zdaňuje platiteľ príjmu (zamestnávateľ) v zmysle ustanovenia § 35 zákona o dani z príjmov preddavkom na daň vo výške 19 %, resp. zrážkovou daňou podľa § 43 ods. 3 písm. j) tohto zákona. Spôsob zdanenia platiteľom príjmu závisí od splnených podmienok pre tento ktorý postup. O vyplatenom príjme je platiteľ dane povinný vystaviť doklad o vyplatenom príjme a zrazenom preddavku na daň, resp. dani v zmysle § 39 ods. 5 tohto zákona.
Ak je príkazná zmluva uzatvorená s podnikateľom a sú pri výkone jeho činnosti splnené znaky podnikania, ide o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, vyplatí sa v "hrubom" a podnikateľ tento príjem zahrnie do svojich príjmov z podnikania.
Obdobný postup sa aplikuje aj v prípade zmluvy o dielo, nakoľko v súlade s § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní berie správca dane do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (obsah zmluvy a nie formu).
Ak fyzickej osobe plynie príjem, ktorý nie je príjmom podľa § 5 až 7 zákona o dani z príjmov, potom takto dosiahnutý príjem zaradí do § 8 zákona o dani z príjmov medzi iné príjmy, ktoré sa uvádzajú v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typ B v riadku bez písmenka (za rok 2007 to bol riadok 11, tabuľky č. 3, časti VIII priznania).
Ostatný príjem fyzickej osoby zaradený do § 8 zákona o dani z príjmov ako iný príjem (bez písmenka) nemožno oslobodiť od dane podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov.
Ing. Marián Olas
vedúci OMD a S
DAŇOVÉ RIADITEĽSTVO SLOVENSKEJ REPUBLIKY
pracovisko Trenčín,
K dolnej stanici 22, 911 01 Trenčín
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– ––––––––––
Vec: Informácia k podaniu
K Vášmu podaniu zo dňa 7.7.2008, ktoré ste nám zaslali mailovou poštou, dávame nasledujúcu informáciu:
Medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dani z príjmov“) zaraďuje fyzická osoba príjem len v prípade, ak nejde o príjem podľa § 5 až 7 tohto zákona (t. j. nejde o príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z prenájmu nehnuteľnosti alebo o príjem z kapitálového majetku) a ide o príjem z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí.
Preto pre správne posúdenie príjmu, ktorý fyzickej osobe plynie na základe príkaznej zmluvy alebo zmluvy o dielo je nevyhnutné správne určenie druhu príjmu. Až keď takýto príjem daňovníka nie je príjmom podľa § 5 až § 7 zákona o dani z príjmov, zaradí tento príjem daňovník medzi ostatné príjmy v § 8 tohto zákona. Za príjem z príležitostných činností nemožno však považovať príjem, ktorý bol zmluvne dohodnutý ako v tomto prípade alebo príjem z činnosti, ktorá bola vykonávaná na základe pokynov a príkazov platiteľa príjmu. Medzi príjmy z príležitostných činností možno zaradiť príjem, ktorý plynie fyzickej osobe ak napr. sama bez príkazu inej osoby vykoná zber zberných surovín ako je železo, papier a pod. a odovzdá tieto suroviny do zberu surovín a dosiahne príjem, prípadne obdobnej príležitostnej činnosti.
Vo všeobecnosti platí, že ak sa na základe príkaznej zmluvy uzatvorenej s fyzickou osobou - občanom podľa Občianskeho zákonníka vykonávajú činnosti na pokyny príkazcu, na účely zákona o dani z príjmov sa príjmy z takejto zmluvy (t.j. bez ohľadu na druh uzatvoreného právneho vzťahu) považujú za príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 tohto zákona. Predmetné príjmy zdaňuje platiteľ príjmu (zamestnávateľ) v zmysle ustanovenia § 35 zákona o dani z príjmov preddavkom na daň vo výške 19 %, resp. zrážkovou daňou podľa § 43 ods. 3 písm. j) tohto zákona. Spôsob zdanenia platiteľom príjmu závisí od splnených podmienok pre tento ktorý postup. O vyplatenom príjme je platiteľ dane povinný vystaviť doklad o vyplatenom príjme a zrazenom preddavku na daň, resp. dani v zmysle § 39 ods. 5 tohto zákona.
Ak je príkazná zmluva uzatvorená s podnikateľom a sú pri výkone jeho činnosti splnené znaky podnikania, ide o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, vyplatí sa v "hrubom" a podnikateľ tento príjem zahrnie do svojich príjmov z podnikania.
Obdobný postup sa aplikuje aj v prípade zmluvy o dielo, nakoľko v súlade s § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní berie správca dane do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (obsah zmluvy a nie formu).
Ak fyzickej osobe plynie príjem, ktorý nie je príjmom podľa § 5 až 7 zákona o dani z príjmov, potom takto dosiahnutý príjem zaradí do § 8 zákona o dani z príjmov medzi iné príjmy, ktoré sa uvádzajú v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typ B v riadku bez písmenka (za rok 2007 to bol riadok 11, tabuľky č. 3, časti VIII priznania).
Ostatný príjem fyzickej osoby zaradený do § 8 zákona o dani z príjmov ako iný príjem (bez písmenka) nemožno oslobodiť od dane podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov.
Ing. Marián Olas
vedúci OMD a S