Riešenie otázky z pohľadu argumentu uvedeného v zadaní otázky. (Citácie zo zmluvy s ČR.)

Článok 7
Zisky podniku

1. Zisky podniku jedného zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť takýmto spôsobom, môžu byť zisky podniku zdanené v druhom štáte, ale iba v takom rozsahu, v akom ich možno pripočítať tejto stálej prevádzkarni.

Pre zdanenie príjmu zo zdrojom na území SR podľa § 16/1/c (t.j. charakteru služieb) je nevyhnutné splniť:
- služby musia byť fyzicky vykonávané na území SR (aj bez stálej prevádzkárne)
ak je podmienka splnená ...

...pozerá sa do zmluvy a tá pripúšťa zdanenie ziskov podnikov iba v prípade príjmov plynúcich stálej prevádzkárni.

Predmetné podlieha zdaneniu iba v prípade stálej prevádzkárne na území SR. Pojem stála prevádzkáreň je zo zmluvy:

Článok 5
Stála prevádzkareň


1. Na účely tejto zmluvy výraz stála prevádzkareň označuje trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, ktorého prostredníctvom podnik úplne alebo čiastočne vykonáva svoju činnosť.

2. Výraz stála prevádzkareň zahŕňa najmä

a) miesto vedenia časti podniku,
b) pobočku,
c) kanceláriu,
d) továreň,
e) dielňu a
f) baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo akékoľvek iné miesto ťažby prírodných zdrojov.

3. Výraz stála prevádzkareň rovnako zahŕňa

a) stavenisko alebo stavebný, montážny alebo inštalačný projekt alebo dozor s tým spojený, ale len vtedy, ak takéto stavenisko, projekt alebo dozor trvajú dlhšie ako dvanásť mesiacov,
b) poskytovanie služieb vrátane poradenských alebo riadiacich služieb podnikom jedného zmluvného štátu alebo prostredníctvom zamestnancov alebo iných pracovníkov najatých podnikom na takýto účel, ale len vtedy, ak činnosti takého charakteru trvajú na území druhého zmluvného štátu počas jedného obdobia alebo viacerých období, ktoré presiahnu v úhrne šesť mesiacov v akomkoľvek dvanásťmesačnom období.

4. Bez ohľadu na predchádzajúce ustanovenia tohto článku výraz stála prevádzkareň nezahŕňa

a) zariadenie, ktoré sa využíva iba na účel uskladnenia, vystavenia alebo dodania tovaru patriaceho podniku,
b) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účel uskladnenia, vystavenia alebo dodania,
c) zásobu tovaru patriaceho podniku, ktorá sa udržiava iba na účel spracovania iným podnikom,
d) trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, ktoré sa udržiava iba na účel nákupu tovaru alebo zhromažďovania informácií pre podnik,
e) trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, ktoré sa udržiava iba na účel vykonávania akejkoľvek inej činnosti, ktorá má pre podnik prípravný alebo pomocný charakter,
f) trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činnosti, ktoré sa udržiava iba na vykonávanie akejkoľvek kombinácie činností uvedených v písmenách a) až e), ak celková činnosť trvalého miesta alebo zariadenia na výkon činnosti vyplývajúca z tejto kombinácie má prípravný alebo pomocný charakter.

5. Ak bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1 a 2 osoba iná než nezávislý zástupca, na ktorého sa vzťahuje odsek 6, koná v zmluvnom štáte v mene podniku a má a obvykle uplatňuje právomoc uzatvárať zmluvy v mene podniku, potom má tento podnik stálu prevádzkareň v tomto štáte vo vzťahu ku všetkým činnostiam, ktoré táto osoba vykonáva pre podnik, pokiaľ činnosti tejto osoby nie sú obmedzené na činnosti uvedené v odseku 4, ktoré by nezakladali z tohto trvalého miesta alebo zariadenia na výkon činnosti existenciu stálej prevádzkarne podľa ustanovení tohto odseku, keby sa vykonávali prostredníctvom trvalého miesta alebo zariadenia na výkon činnosti.

6. Nepredpokladá sa, že podnik má stálu prevádzkareň v zmluvnom štáte len preto, že v tomto štáte vykonáva svoju činnosť prostredníctvom makléra, generálneho komisionára alebo akéhokoľvek iného nezávislého zástupcu, pokiaľ tieto osoby konajú v rámci svojej riadnej činnosti.

7. Skutočnosť, že spoločnosť, ktorá je rezidentom jedného zmluvného štátu, ovláda spoločnosť alebo je ovládaná spoločnosťou, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu alebo ktorá vykonáva svoju činnosť v tomto druhom štáte (či už prostredníctvom stálej prevádzkarne alebo inak), neurobí sama osebe z ktorejkoľvek tejto spoločnosti stálu prevádzkareň druhej spoločnosti.

Dobrý deň,

chcela by som Vás poprosiť o radu, lebo si s tým neviem poradiť sama. Živnostník z čiech nám fakturuje za služby konkrétne sú to finančné analýzy a zostavovanie cash flow a jeho plánovanie. Pracovníčka DÚ mi povedala, že sú to príjmi daňovníka s obmedzenou daňovu povinnosťou z územia SR podľa § 16 ods. 1 písmeno c ...
V tejto časti otázky len uvedeniem (nevyplýva to zo zadania), že by sa muselo jednať o práce fyzicky vykonávané na území SR.

Pracovníčka DÚ mi povedala, že sú to príjmi daňovníka s obmedzenou daňovu povinnosťou z územia SR podľa § 16 ods. 1 písmeno c a pri úhrade tejto faktúry mu máme strhnúť 10 % zrážkovú daň a na konci roka daňový úrad požiadať o potvrdenie o zaplatení tejto dane a on si to potom uplatní v CR.Na základe vyššie uvedeného mi vychádza, že príjem podľa § 16/1/c by podliehal zrážkovej dani, keby zmluva nehovorila inak. Ale zmluva s ČR zdanenie podľa môjho názor vylučuje.

služby nie sú vykonávané na uzemí SR ale podklady sa posielajú do čiech. iba keď sa niečo rieši živnostník príde na Slovensko ale to je možno 10 x do roka. Ale daňový úrad mi robí kontrolu na daň z príjmu za rok 2008 /ešte nemám síce protokol/, ale že to tam bude ako chyba a dorubia nám zrážkovú daň za všetky zaplatené faktúry vo výške 10 % s odovalním sa na uvedený § 16.

a aj metodici z DR to vraj potvrdili, že je ich postup správny

služby nie sú vykonávané na uzemí SR ale podklady sa posielajú do čiech. iba keď sa niečo rieši živnostník príde na Slovensko ale to je možno 10 x do roka.V uvedenom prípade vylučujeme stálu prevádzkáreň a nie je to príjem podľa § 16/1/a. Následne sa to posudzuje podľa § 16/1/c.


Ale daňový úrad mi robí kontrolu na daň z príjmu za rok 2008 /ešte nemám síce protokol/, ale že to tam bude ako chyba a dorubia nám zrážkovú daň za všetky zaplatené faktúry vo výške 10 % s odovalním sa na uvedený § 16.V prípade príjmu podľa § 16/1/c sa naň síce vzťahuje § 43/2 ale zároveň aj § 1/2, kde sa hovorí že medzinárodná zmluva má prednosť.

A v medzinárodnej zmluve sa uvádza, že sa zisky podnikov zdaňujú iba v prípade stálej prevádzkárne.

Nenapadá ma iné v tejto súvislosti. A nepredpokladám, že práce, ktoré sa týkajú vypracovania cash flow a jeho plánovania by mali byť posúdené inak ako zisky podnikov. Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia podľa môjho názoru vylučuje zrážku dane, nakoľko príjem podlieha výlučne zdaneniu v krajine rezedencie.

V prípade, že sú súvislosti ako uvádzate a v protokole budú trvať na zdanení, odporúčam to v každom prípade riešiť už vo vyjadrení k protokolu a následne v odvolaní. Príjem podľa § 16/1/c sa rieši cez zmluvu, ak je uzatvorená. Následne sa nadefinuje druh príjmu a postupuje sa podľa príslušného článku zmluvy.

a aj metodici z DR to vraj potvrdili, že je ich postup správnyTo neznamená, že nemôžete konať v rámci zákona. A to Vám odporúčam.

Na základe vyššie uvedeného mi vychádza, že príjem podľa § 16/1/c by podliehal zrážkovej dani, keby zmluva nehovorila inak. Ale zmluva s ČR zdanenie podľa môjho názor vylučuje.

Jedine, že by DÚ posúdil poskytované služby ako služby podľa článku 12 ods.3a) Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s ČR. Bolo by dobré vedieť, na základe ktorého článku zmluvy s ČR DÚ usudzuje, že z predmetných platieb za služby mala byť zrážaná dan vo výške 10%.
Podstatné je správne definovanie druhu príjmu. Sú teda finančné analýzy a plánovanie cash flow informácie vzťahujúce sa na priemyselné alebo obchodné skúsenosti? Z tohto by som vychádzala.

Článok 12
Licenčné poplatky

1. Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom zmluvnom štáte a vyplácané rezidentovi druhého zmluvného štátu sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.

2. Licenčné poplatky uvedené v odseku 3písmene a) sa však môžu zdaniť aj v tom zmluvnom štáte, v ktorom majú zdroj, a to podľa právnych predpisov tohto štátu, ak
je však skutočný vlastník licenčných poplatkov rezidentom druhého zmluvného štátu, daň takto uložená nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.
Príslušné orgány zmluvných štátov vzájomnou dohodou upravia spôsob aplikácie tohto obmedzenia.

3. Výraz „licenčné poplatky“ použitý v tomto článku označuje platby akéhokoľvek druhu získané ako odplata za použitie alebo za právo na použitie
a) akéhokoľvek patentu, ochrannej známky, návrhu alebo modelu, plánu, tajného vzorca alebo výrobného postupu, počítačových programov (softvéru) alebo
akéhokoľvek priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, alebo za informácie, ktoré sa vzťahujú na priemyselné, obchodné alebo vedecké
skúsenosti, alebo
b) akéhokoľvek autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov a filmov alebo nahrávok a akýchkoľvek
iných prostriedkov obrazovej alebo zvukovej reprodukcie používaných na rozhlasové alebo televízne vysielanie s výnimkou počítačových programov (softvéru).

4. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom
zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak právo alebo majetok,
za ktorý sa platia licenčné poplatky, sa skutočne viažu na túto stálu prevádzkareň. V takom prípade sa uplatnia ustanovenia článku 7.

5. Predpokladá sa, že licenčné poplatky majú zdroj v zmluvnom štáte, ktorého je platiteľ rezidentom. Ak však osoba platiaca licenčné poplatky bez ohľadu na to,
či je alebo nie je rezidentom niektorého zmluvného štátu, má v zmluvnom štáte stálu prevádzkareň v súvislosti s ktorou vznikla povinnosť platiť licenčné poplatky, ktoré
idú na ťarchu tejto stálej prevádzkarne, potom sa predpokladá, že tieto licenčné poplatky majú zdroj v tom štáte, v ktorom sa stála prevádzkareň nachádza.

6. Ak v dôsledku osobitných vzťahov existujúcich medzi platiteľom a skutočným vlastníkom licenčných poplatkov alebo medzi obidvoma z nich a treťou osobou
suma licenčných poplatkov vzťahujúcich sa na použitie, na právo alebo na informácie, za ktoré sa platia, presahuje sumu, ktorú by bol dohodol platiteľ so skutočným
vlastníkom, keby takéto vzťahy neexistovali, uplatnia sa ustanovenia tohto článku len na túto naposledy uvedenú sumu. Časť platieb presahujúca túto
sumu sa v takom prípade zdaní podľa právnych predpisov každého zmluvného štátu s prihliadnutím na ostatné ustanovenia tejto zmluvy.

Celé znenie zmluvy s ČR v prílohe.

Situáciu je možné riešiť keď bude porušenie zákona špecifikované v protokole (ak bude).

Ostatné je v rovine dohadov. Je zrejmé, že správca situáciu skúma. Ak nachádza dôvody na zdanenie, uvedie ich.