Ja by som sa chcela opýtať, či sa niekto stretol s takýmto prípadom? Bezdetná pani zanechala závet, kde svoj dom odkázala svojej sestre A, za to že sa o ňu postará v starobe, chorobe a vystrojí jej pohreb (to si ale nesplnila), ďalej svoj hmotný majetok odkázala tej istej sestre A, sestre B a neteri A, pozemky neteri B.
2, Keďže sestra B medzitým zomrela, chcem sa spýtať či majú na jej podiel nárok jej deti? A či sa dá nejako napadnúť
3, nesplnená podmienka t.j. starostlivosť a vystrojenie pohrebu. Uvedenú starostlivosť sme si splnili ja s rodičmi (neter A) za to, že mi teta za života predala pozemok, kde máme teraz postavený dom a
4, všetci sa jej za to otočili chrbtom a dodnes to máme na tanieri.
Tak sme považovali z morálneho hľadiska sa o ňu postarať aspoň my, keďže už mala svoje roky.Podotýkam, že sa o ňu pred prepisom pozemku starala aj neter B.
Závet bola spísaná u notára čo sa žiaľ nedá spochybniť
5, i keď o jej spísaní vieme svoje,
6, nakoľko niektorí ľudia vedeli čo je jej obsahom, pretože boli prítomní pri jej spísaní (neter B) a vôbec sa s tým netají.

Veľmi pekne Vám všetkým ďakujem za odpoveď.

1, Načo písala závet - súrodenci sú dediči zo zákona.
A "normálni" dediči sa spravodlivo dohodnú a notár dohodu zapíše.
Ak ale nie je ochota sa dohodnúť - začne to byť zložité a začína záležať na formulácii "každého slova" .
2, Sestra B (jej deti / nárok) - podľa mňa skôr nie, ale presne povie právnik
3, ja by som to asi nechal tak aj vzhľadom na 4,
5, asi by vtedy dva protichodné tlaky:) neboli moc príjemné
6, ja v tom problém nevidím

PS
Nezabudnite popritom :D , že neter A a neter B = sesternice :D :D :D :D

Veľmi neprehľadne a zle sformulovaná téma , v mnohom nezrozumiteľne.
Kupa pozemku na stavbu pod dom ??
Ten istý pozemok je predmet dedenia ??? /neter B /
Ten závet , nie tá zavet.

Ďakujem Vám za odpovede a ospravedlňujem sa za nezrozumiteľné spracovanie témy, ale snažila som sa to napísať tak, aby to pochopili aj iní. Ten pozemok som od tety kúpila v roku 2003 na základe kúpno-predajnej zmluvy. Takže pozemok ani nemohol biť predmetom dedenia, keďže nebol vo vlastníctve zomrelej. To mi je úplne jasné, ale skôr som smerovala k tomu, že vlastne týmto momentom ako mi teta predala pozemok sa jej neter B a sestra A otočili chrbtom a začalo rodinné peklo.Keďže neter B bola pri spísaní testamentu a vedela, že pozemky budú po smrti patriť jej, nevedela túto skutočnosť stráviť a dávala to tete riadne pociťovať. Už len tým že k nej odvtedy prestala chodiť a prostredníctvom svojej matky (sestra A) jej to vyčítali do smrti. No potrebovala som ešte vedieť odpoveď na otázku či majú nárok na dedenie deti po zomrelej sestre B, keďže sa nededí zo zákona ale na základe testamentu. Stretla som sa s rozdielnymi názormi tak som chcela počuť názor ešte niekoho iného, aby sme v tom mali všetci jasno. Ďakujem

Keď sa dedí zo závetu, tak ostatní môžu zdediť len zvyšok ktorý nebol zahrnutý do závetu. Samozrejme ak nemala vlastné deti ktoré môžu dediť aj po vydedení poručiteľkou tým, že napadnú závet a súd potom rozhodne.

Dedenie zo závetu

Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný. Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je neplatný. Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčastne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať. Poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi súčastne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok, priateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom. V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať. Poručiteľ môže prejaviť svoju vôľu do notárskej zápisnice, osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami. Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok, môžu prejaviť vôľu iba formou notárskej zápisnice. Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú vôľu formou notárskej zápisnice alebo pred tromi súčastne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči. Nevidomé osoby môžu prejaviť svoju vôľu tiež pred tromi súčastne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná.

Závetom povolaný, ani zákonný dediči a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia. V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké. Poručiteľ môže závetom zriadiť nadáciu, závet však musí obsahovať štatút nadácie. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vyvedeniu uvedených potomkov. Závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu. Odvolanie musí mať formu aká je potrebná pre závet.

Čo sa týka právnej stránky veci, dedenie zo závetu je upravené v ustanovení § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka.

No potrebovala som ešte vedieť odpoveď na otázku či majú nárok na dedenie deti po zomrelej sestre B, keďže sa nededí zo zákona ale na základe testamentu. Stretla som sa s rozdielnymi názormi tak som chcela počuť názor ešte niekoho iného, aby sme v tom mali všetci jasno. Ďakujem
Ak nededí závetný dedič z akéhokoľvek dôvodu, jeho podiel sa stane predmetom zákonného dedenia. Zdedia ho teda dedičia, ktorí by po poručiteľovi dedili zo zákona, keby nebol závet.
Nededia ten podiel teda deti (potomci) závetného dediča, ani nepripadne iným závetným dedičom (nerozdelí sa). Jediná výnimka by bola, keby poručiteľ v závete ustanovil náhradného závetného dediča, čo občiansky zákonník nevylučuje. Za náhradného dediča za každého konkrétneho dediča by mohol ustanoviť iného závetného dediča alebo aj celkom inú osobu, teda aj deti závetného dediča.

Ak nededí závetný dedič z akéhokoľvek dôvodu, jeho podiel sa stane predmetom zákonného dedenia. Zdedia ho teda dedičia, ktorí by po poručiteľovi dedili zo zákona, keby nebol závet.
Nededia ten podiel teda deti (potomci) závetného dediča, ani nepripadne iným závetným dedičom (nerozdelí sa). Jediná výnimka by bola, keby poručiteľ v závete ustanovil náhradného závetného dediča, čo občiansky zákonník nevylučuje. Za náhradného dediča za každého konkrétneho dediča by mohol ustanoviť iného závetného dediča alebo aj celkom inú osobu, teda aj deti závetného dediča.

To by bol dosť "krkolomný " závet.

Mária ďakujem za odpoveď, je to tak ako si to napísala, dnes mi to potvrdil aj právnik.On mi to tvrdil síce aj predtým, než som sem dala dotaz no akosi som ho nepochopila. Z tvojej odpovede mi to je teraz úplne jasné a zbytočne sa budú domáhať podielu deti po zomrelej dedičke.Majú bohužiaľ nárok len na časť podielu nakoľko je zákonných dedičov viacej.