Ahojte poradacky,chcem sa Vas opytat na vase pocity a zazitky z nemocnice,pred porodom a po nom.Som prvorodicka a strasne sa bojim porodu.Dennodenne myslim na to.Neviem co ma caka,ci mam mat manzela pri porode alebo nie atd.Ake su vase skusenosti,ci je to take strasne atd...
Najde sa tu tiez taka ista poplasená ako som ja?
Dakujem:(
...si myslím, že svojím spôsobom sme poprvé boli poplašená každá... ;) ...moja nebohá svokra mi k tomu povedala len... nebooj, domček si to tam nepostaví... :--- ...každý pôrod je individuálny... nastavenie prahu bolesti... či nepríjemností s pôrodom máme každá iné... dnes už je dostupných veľa informácií o tom, čo "to" obnáša, takže predprípravu by si ako-tak mohla mať zvládnutú... a na otázku či manžela áno, alebo nie... si vieš predsa len sama lepšie odpovedať... isto to závisí od Vášho vzťahu... kto je komu väčšou oporou v záťažových situáciách... jedna pravda však je... čím budeš vyrovnanejšia, budú mať na sále s Tebou menej roboty... ;) ... ten prvý plač a objatie dieťaťa aj tak všetko zlé gumuje... nebooj...

takéto zmiešané pocity som mala pred 7mesiacmi.....

ja osobne ťa môžem len a len podporiť. Neboj, nie je to také strašné. Hovor si dookola, že je to len 1 deň (ani nie celý) bolesti. Pôrod sa dá vydržať a hlavne keď ti potom ukážu to malé čudo :-)
Ak má manžel chuť byť pri pôrode, určite to využi. Je to nesmierna podpora. Môj manžel mi držal kyslík pri nose a z celého pôrodu si pamätám hlavne jeho slová....
Ak sa toho manžel obáva, nenúť ho byť priamo pri pôrode, ale aspoň v tom období pred pôrodom, keď máš kontrakcie. Môj manžel mi vtedy odpočítaval, kedy to príde..... bolo to také odľahčenie situácie a hlavne som tam nebola sama.

Takže moooc ti držim palčeky a pôrodu sa naozaj neboj.... horšie je to, čo príde potom. hojenie rán, naučiť sa správne kojiť, neprespaté noci a bezmocnosť pri plači bábätka, keď nevieš čo ho trápi.... Takže pôrod zvládneš... Verím tomu.

Ahojte poradacky,chcem sa Vas opytat na vase pocity a zazitky z nemocnice,pred porodom a po nom.Som prvorodicka a strasne sa bojim porodu.Dennodenne myslim na to.Neviem co ma caka,ci mam mat manzela pri porode alebo nie atd.Ake su vase skusenosti,ci je to take strasne atd...
Najde sa tu tiez taka ista poplasená ako som ja?
Dakujem:(
Milá Fatinka,
v prvom rade Ti chcem zablahoželať k radostnému očakávaniu bábätka. Čo by dali niektoré ženy /i tu na Porade/ za to, aby mohli byť na Tvojom mieste! Takže máš dôvod na veľkú radosť! :)
Ak dovolíš, podelím sa s Tebou o svoje pocity, keď som bola tiež matka-čakateľka. Pamätám sa, akoby to bolo včera, že som sa na svoje prvé dieťatko veľmi tešila a dúfala som, že to bude dievčatko. Chceli sme sa nechať prekvapiť... Tešila som sa, ako jej budem kupovať a šiť šatôčky, bábiky, ako si budeme rozumieť... nevedela som si predstaviť, čo by som tak riešila s chalanom... :D
Samozrejme som mala aj obavy, čo a kedy príde, čo sa bude diať... čo sa dalo, mala som načítané a odcvičené /internet ani mobily vtedy neboli - nie je to až tak dávno, aj keď to bolo v minulom tisícročí...:D:D:D pred 14 rokmi.../.

No z mojej skúsenosti Ti môžem povedať, že nič strašné sa nedialo - pôrod bol prirodzený, bez epidurálky, bez manžela :D, v termíne, dievčatko :--- 3,5 kg 51 cm, žiadne kriky a vresky na sále /neviem prečo filmoví a televízni režiséri robia z pôrodu také horory - nič také som nezažila, ani žiadna "Ordinácia v ružovej záhrade" sa nekonala - že si ju Ty pravidelne sledovala a preto sa teraz bojíš...? :):eek:/. Bolesti síce boli a mala som pocit, že hodiny na stene stoja, ale prežila som ich tak ako mnohé maminy predomnou i po mne. Malá bola zdravá, krásna :D a ja šťastná /manžel rovnako/.

Po pôrode ma dali na izbu k mamičke /žiadna VIP :D/, ktorú som videla prvýkrát v živote, no nie posledný. Bola z iného mesta, jej dcérka bola o hodinu staršia, o 1 cm dlhšia a o 10 g ťažšia...:D:D:D Obe sme prežívali eufóriu z tohto zázraku, o ktorej sa nikde nedočítaš, od šťastia /hoci unavené/ sme nedokázali zažmúriť ani oko a celú noc sme prekecali /deti sme mali pri sebe/. Po čase sme ten deficit dohnali...
Táto životná situácia nás zblížila natoľko, že sme si občas napísali, zavolali, navštevovali sa, išli s rodinami na spoločný výlet a keď sa mi narodil syn, stali sme sa kmotrami, dokonca si "sadli" aj naši manželia...

A čo s manželom? Ak sa sám "pýta" k pôrodu, nebráň mu v tom. Ale ak by to malo byť pre neho "ako za trest", nevolaj ho tam, ak Ti nemá byť oporou. Neboj, zvládneš to... :) Dnes sú mobily, SMS... Môže Ti byť nablízku i tak.
Takže, ak by som to mala zhrnúť: čoho sa bojíš? Hádam nie vlastného dieťatka! :D Na to sa predsa tešíš! Tak nech tá radosť prevýši všetky obavy a uvidíš, že po rokoch budeš na to spomínať len v dobrom! Nepripúšťaj si nič zlé, rozprávaj sa s bábätkom /ako ja/, prihováraj sa mu, ako
naň čakáš, ako ho ľúbiš a uvidíš, že keď ho zazrieš prvýraz, žiadne 3D sa mu nevyrovná! :---:---:---
Držím Ti palce, a dúfam, že dáš vedieť, keď už budete traja! :):):)

Fatinka,


my čakáme svoje prvé mimčo koncom augusta, ale vydesená som už od decembra... Takže nie si jediná, kto má takéto pocity.
Na predpôrodnom kurze nám pôrodná sestra vravela, že ako pristupuješ k pôrodu, taký aj bude- kto sa bojí, má pôrod dlhý a ťažký ( takže tým ma vydesila ešte viac ) a naopak. Všetko sa odohráva v hlave.
Ja osobne som si aplikovala vlastnú psychoterapiu- pozitívne pôrodné príbehy, aj to načas pomohlo, aj to časom pominulo a som tam, kde som bola na začiatku. Asi tú knihu ešte raz prečítam :-))))))))))))) .
Čo sa týka partnera pri pôrode- veľmi by som chcela, aby tam bol so mnou, ale nechce o tom ani počuť- vraj to nechce vidieť. Ja to tiež nechcem vidieť, no budem musieť. A budem musieť aj zažiť tú bolesť. Žiaľ, nás sa nik nespýta, či sa na to cítime...

Milá Fatinka, dalo by sa tu pisat veeeeeeela krásneho i smutnejšieho, čo koho v živote postretlo - konkretne nas maminky pri pôrodoch.
Uvedom si vsak, ze ty - ako kazda z nás - si jedinecna, tvoj pôrod bude jedinecny a takisto vase babatko. Mohli by sme tu písat a písat, ......
Ja ti vsak prajem aby ten porod, bol pre teba tym najkrajsim zazitkom, aby si si po pôrode vychutnala ten slastný pocit, ze uz je po a vsetko je ok.
Manzel - pre mna bol velkou oporou, ale musiš ty sama skutocne vediet, ako zvlada zatazove situácie, ci nestresuje, ci nepanikari, na sale sa môze zomliet hocico, co lekari budu bravurne zvladat, no jemu sa tam nebude nieco zdat, a vyrobi im - lekarom - viac starosti ako uzitku.
Vela síl a trpezlivosti ti prajem z celeho srdca. su to skutočne silné zazitky. A nezabudnem na slova môjho skveleho pana doktora - gynekologa a pôrodnika - ked sa narodil nas Jakubko, tak ocino, teraz ste uz rodina, teraz sa uz bude vsetko a vsetko odvíjat len a len od rodiny, vsetko sa podriadi rodine, samozrejme s mierou.
a nasa rodina sa pred dvomi ročkami rozrastla o nasu katarínku. Prajem ti aby si aj ty vo svojej rodine nachadzala obrovsku posilu, ja uz ked neviem kudy - kam, len sa pozdrem na tych nasich drobcov, ako sa bezstarosnte hraju i hasteria, a poviem, si ze vsetko musi byt fajn a nic sa neje take horuce ako sa navari.

ps: krasny pôrod a hlavne i vela sil a trpezlivosti po

avonka1, manzel stál celučky cas pri mojej hlave, ani mu len nedovolili ist na druhy koniec postele /len ked sa ho pytali ci chce prestrihnut pupocnu snuru, chcel / - teda ak budes rodit prirodzene na sale. Neustále tvrdí, ze pre neho to bol velmi silný zazitok, "otvorili" sa mu oci, ako inač vnímať ženu, manzelku, skutočne ako darcu života. Nesiel tam kvoli tomu aby sa mohol hrdit pred chlapmi na pive - na pivo nechodí, chichi. Samozrejme ze je na to hrdý aj ja som hrdá na neho, ale nie kvôli tomu, aby sme sa mohli pred kamaratmi predvadzat a chvalit ale, preto, ze sme pri sebe stali ako rodina v case narodenia nasich deticiek.
NO, tot moja skusenost. takze manzel nebude nic hrozneeeeeeeeee vidiet. Môzes ho povzbudit, ale ak skutočne nechce alebo sa na to neciti, radsej ho nenut.

uvidis, su to neopisatelne pocity

veľmi pekné doporučenie som našla tu http://www.porada.sk/blog.php?b=525

janulka, ja viem- teoreticky mám všetko naštudované, ale on keď sa zatne, tak ho presvedčí len zdravotný personál ( pred nimi má neskutočný rešpekt ).
O dva týždne ideme na prehliadku pôrodnice, tam nám všetko podrobne vysvetlia a snáď chlapec dostane rozum :-)))))))

janulka, ja viem- teoreticky mám všetko naštudované, ale on keď sa zatne, tak ho presvedčí len zdravotný personál ( pred nimi má neskutočný rešpekt ).
O dva týždne ideme na prehliadku pôrodnice, tam nám všetko podrobne vysvetlia a snáď chlapec dostane rozum :-)))))))
Ak sa na to "chlapec" necíti, neriešila by som to. Ja by som tiež bola privítala manželovu prítomnosť /pri prvom pôrode to ešte nepovoľovali, pri druhom mohol, ale nehrnul sa do toho, tak som ho nenútila/. Nedokázal by sa vraj pozerať, ako sa trápim a on mi nemôže nijako pomôcť, iba ak hladkať ruku či škrabkať nohu :) ... A ak by som mala ešte psychicky podporovať ja jeho /v mojom prvom prípade to bolo cca 8 hodín - v druhom to šlo tak rýchlo, že mi ani lekár neveril, že už idem rodiť/, no ďakujem pekne...

Myslím, že bude ešte dosť príležitostí ;), kedy Ti jeho prítomnosť pomôže oveľa viac /a jemu bude prijateľnejšia ;):D/ - ako napr. vstať k dieťaťu v noci, vziať ho na prechádzku, vyvešať bielizeň, spraviť nákup... Keď mala dcérka jedno obdobie /našťastie to netrvalo dlho/ vraj tzv. brušné koliky -"bezdôvodne" sa každý deň popoludní v tú istú hodinu rozplakala a nič nezaberalo, len plakala a plakala a ja som už s ňou nevládala, tancoval s ňou po spálni a spieval jej /hmmmkal jej "Valčík na krásnom modrom Dunaji".../ - to bola neoceniteľná pomoc... :);):D

Takže nem boj, chlapec sa ešte bude môcť realizovať veľakrát...:D:D:D
A aby to pretrpel na pôrodnej sále /alebo pred ňou/ proti svojej vôli a len preto, aby sa potom mohol kamarátom chváliť pri pive, že prestrihol pupočnú šnúru vlastnému dieťaťu... no neviem. Je fakt, že ešte som nikde nečítala ani nepočula, že by si muž priznal, že to nezvládol a všetci hovoria, aké to bolo úžasné, no ja mám často pocit, že keby to záležalo len od nich, mnohých by tam nikto nedotiahol ani párom volov a urobili tak len na žiadosť partneriek, preto, že to videli vo filme, alebo proste preto, že je to in...

PS: Kľudne daj prečítať tento príspevok tomu svojmu :)... A podľa jeho reakcie uvidíš :confused:, v ktorom odstavci sa našiel, resp. do ktorej kategórie otcov-čakateľov patrí. :--- A nemusíť ho "ťahať" ani do tej pôrodnice... :D
Iba ak by sa na tú "tvaromiestnu obhliadku miesta činu" pýtal sám...:)

janulka, ja viem- teoreticky mám všetko naštudované, ale on keď sa zatne, tak ho presvedčí len zdravotný personál ( pred nimi má neskutočný rešpekt ).
O dva týždne ideme na prehliadku pôrodnice, tam nám všetko podrobne vysvetlia a snáď chlapec dostane rozum :-)))))))

avonka1 súhlasím s Oliwa. A určite ho nenúť!!! Ja som sa snažila o tom presvedčiť svojho manžela ešte pred svadbou :eek::eek::eek:..../bábo som ešte vôbec nečakala/ nechcel o tom ani počuť.
O rok po svadbe sa ma v pôrodnici pýtali, či bude pri pôrode a ja nato : nie, určite nie.... a vieš, čo sa stalo ? O chvíľu stál pri mne v zelenom obleku :--- a povedal : však Ťa tu nenechám samu......
Pri ďalších 2 už nebolo čo riešiť :---:---:---

Fatinka strach je problem sam o sebe..vacsi ako porod samotny, je to fakt o tom ako si nastavis dusu a uhol pohladu. Treba si uvedomit ze dnes rodit je v podstate parada..urcite si videla par filmov zo stredoveku..a stacilo by aj par filmov spred sto rokov z nasho uzemia.. vtedajsie zeny by nam zavideli co mi vsetko mame k dispozicii. ak mas fakt paniku z bolesti (ja mam priznavam sa) existuje anesteziolog a epiduralka tak to vyuzi. Ja som si 10 hodin lezala na stole a citala s manzelom casopisy..hlavne vtipy a porodnik len chodil kolo nas a krutil hlavou ze aky je to uzasny vynalez. Isteze uplne bezbolestne to nie je,ale mne velmi pomohlo uvedomit si ..resp. skusit sa na to pozriet z pohladu toho milovaneho dietatka vo mne.. pre neho je to oveľa ťažšie dostať sa von na svet..skus si tak predstaviť tu situáciu z jeho uhlu pohľadu a seba vnímať len ako matku ktorá sa snaží mu pomôcť ..tak to bude ďalších x-rokov tak kludne zaujmi tento postoj už teraz..akonáhle to vnímaš tak že vlastne zachraňuješ to najmilovanejšiu bytosť na svete..tvoja bolesť ťa prestane zaujímať. A raduj sa ..lebo stretneš najväčšiu lásku svojho života.. nikto ma nepresvedčí že žena môže milovať muža tak ako dieťa...je to jedina naozaj bezpodmienečná láska..matka a dieťa. a mne osobne veľmi pomohlo že manžel bol pri pôrode, ale musí to byť jeho vlastná iniciatíva a naozaj nie každý typ chlapa je na toto vhodný a nemá to nič spoločné s tým aký bude neskôr dobrý alebo zlý otec. držím palce a strach proste zahoď, raduj sa z krásneho leta zdravo papaj počúvaj peknú hudbu plávaj kým môžeš..dieťa cíti tvoj strach,tak ho nestresuj, už to nie je len o tebe..pá

Ak môžem..pridám niečo aj z toho mužského pohľadu.
Bol som pri obidvoch pôrodoch mojej manželky a musím uznať, že som rád, že som tam bol. Dokonca pri prvom pôrode ma lekár zavolal pozrieť sa na pôrod z jeho pohľadu (a potom sa všetky sestričky pýtali manželky, kde pracujem, keď to so mnou neseklo :rolleyes:).

Podla mňa je pozitívna vec, aby bol otec pri pôrode. Určite je to psychická pomoc žene a on bude mať k dieťaťu určite iný vzťah.

PS: Nezabudnúť baterky do foťáku v nabíjačke ;) (vlastná skúsenosť)

avonka1 súhlasím s Oliwa. A určite ho nenúť!!! Ja som sa snažila o tom presvedčiť svojho manžela ešte pred svadbou :eek::eek::eek:..../bábo som ešte vôbec nečakala/ nechcel o tom ani počuť.
O rok po svadbe sa ma v pôrodnici pýtali, či bude pri pôrode a ja nato : nie, určite nie.... a vieš, čo sa stalo ? O chvíľu stál pri mne v zelenom obleku :--- a povedal : však Ťa tu nenechám samu......
Pri ďalších 2 už nebolo čo riešiť :---:---:---
Zelený oblek si zvolil, aby mu ladil s farbou pokožky.??? :D:D:D
Ale inak mu prideľujem 3 body za statočnosť, resp. za 3 "absolvované" pôrody.:):):)

Fatinka veľmi milo si napísala "strašne sa bojím pôrodu" - aj mi ostatné sme sa strašne báli, pred prvým pôrodom preto, lebo sme nevedeli, čo nás čaká, pred ďalšími pôrodmi preto, lebo sme vedeli do čoho ideme :):):), je to úplne prirodzené.
Pôrod je obrovský zážitok pre telo aj dušu, žena siaha až po hranice svojich možností, mám tri deti a môžem povedať, že moje pôrody mi priniesli tie najkrajšie zážitky v živote :):):), na tú bolesť človek rýchlo zabudne. Každý pôrod je iný, jeho priebeh sa nedá dopredu naplánovať.
I keď budeš o pôrodoch veľa čítať a počúvať ako taký pôrod prebieha i tak tú svoju skúsenosť si musíš, respektíve chceš sama prežiť. Neexistuje žiaden spôsob ako sa najlepšie na pôrod pripraviť, no i napriek tomu je dobré sa naň pripraviť.
Počas materskej dovolenky pred pôrodom si dopraj veľa, veľa oddychu, spánku, aby si načerpala sily, dopraj si príjemné zážitky, aby si sa cítila dobre, pretože táto materská dovolenka, nie je v pravom zmysle dovolenka, je viac prácou - dieťatko donosiť a postarať sa o seba. Porovnávanie s inými tehotnými ťa neposunie ďalej, načúvaj svojmu brušku, ty vieš predsa najlepšie čo tvojmu bábätku a aj tebe robí najlepšie, čo vám obom prospieva.
Neviem ako je to pred pôrodom na Slovensku, ale v susednom Rakúsku si mamičky pred pôrodom prídu pozrieť pôrodné sály, kde budú rodiť a tým sa jemne zoznámia aj s personálom, majú taký informačný večer, urobia si obraz o atmosfére a mieste pôrodu.
Mať alebo nemať partnera pri pôrode, to musí byť dohoda a hlavne dôvera medzi vami dvomi. Partner nesmie zabudnúť na to, že pôrod potrvá dlhší čas a on sa počas tohto času musí postarať sám o seba, čo sa hladu a smädu týka, pretože smädný a hladný partner sa dosť ťažko znáša :D:D:D. On hrá pri pôrode veľmi dôležitú rolu, tá žena, ktorá toho partnera pri pôrode má, má niekoho, kto ju podrží, pritúli sa, pomasíruje, uteší, alebo ho môže poslať ak niečo potrebuje, pre samotnú ženu je to príjemné. Samotný pôrod prebieha v tele ženy, ale ten muž sa o ňu stará, môže byť spojítkom medzi personálom a tebou, čo sa vašich želaní týka. Tá dôvera v tvojho partnera ti umožní uvoľniť sa a prispôsobiť sa priebehu pôrodu, čo je dôležité pre vaše dieťatko.
Pre otca je tiež dôležité sa na pôrod pripraviť, tak dôležité ako pre teba, mal by poznať priebeh tehotenstva a pôrodu, mal by vedieť, že nie vždy ide všetko podľa plánu a keď sa taká situácia udeje mal by dôverovať lekárovi. "Tehotný" muž sa stáva v momente otcom je to radikálna zmena.
Nie je nič rozkošnejšie ako stretnúť čerstvého tatka vychádzajúceho z pôrodnej sály :):)
Čo sa samotného pôrodu týka, určite dôvera v svoje vlastné telo počas tehotenstva u teba sa zvýšila: doteraz tvoje telo všetko zvládlo i keď sa možno niekedy vyskytli malé problémy, preto mu dôveruj ďalej, zvládne i pôrod.
Počas tehotenstva si určite všímaš, že to tvoje telo vysiela k tebe signály, napr. neskutočnú únavu, občasné pichnutie v podbrušku, tieto signály majú zmysel a sú silné na to aby sme ich ignorovali. Tak isto je to pri pôrode - tvoje telo ti vyšle signály, načúvaj im, slúžia k tomu, aby sme konali správne. Držím palce!!!!!

súhlasím.

A ešte jedna maličkosť, keď sa pozieme dozadu do histórie ľudstva, do pôrodných sál, v ktorých rodili naše mamy,babky pôrod nebol nikdy tak jednoduchý a pohodlný ako je tomu dnes.

avonka, skutočne nenut ho, musi to predovsetkym chciet sam. Nanutis ho na to, a moze sa stat ze niekedy v buducnosti ti to skôr vytkne pri nejakej prílezitosti.
uvidis, ked sa rozbehne pôrod, budes uz len tuzit po lekarovi aby pribehol a malo to vsetko rýchly spád. a ani nebudes vediet ako a manzel bude hop - hen tuto za dverami. a ozaj, budes tak unavena, ze budes chciet spinkaaaaaaaaaaat, vela spinkaaaaaaaaaaaaaaat.

ps: neboj vsetko bude ok

Fatinka, zvládneš to !
Hlavne treba vedieť dýchať, v bolesti krátke, plytké dýchanie / kľudne fuč ako parná lokomotíva/, keď bolesť povolí dýchaj zhlboka.
Toto je jediný spôsob, ako môžeš ovládať svoje telo a každá z nás čo to má už za sebou Ti potvrdí, že tá bolesť sa nedá ovládať vôľou, len a len prácou s dychom.
Samotný pôrod nebolí, toho sa absolútne nemusíš obávať, tam sa už budeš sústrediť na pokyny pôrodníka.
A KEĎ BáBäTKO prvý raz zaplače, opadne všetko a pohltí Ťa najkraší pocit,ktorý žena môže zažiť, božská slasť, neopísateľná nádhera za ktorú sa oplatilo trošku postonkať :) .

Ja sa inak aj čudujem dnešným mužom, že nechcú ísť ženu podporiť k pôrodu...hlavne keď je taká možnosť. Čím to je? Z čoho môže mať asi tak strach?
A je veľký rozdieľ byť iba pri pôrode a byť so ženou i na čakačke.
Prvý pôrod som si pekne vyskúšal od prvý kontrakcií na čakačke. Druhý krát som bol naozaj iba pri pôrode, keďže to išlo veľmi rýchlo.

Ešte jedno upozornenie pre mužov pri pôrode...dajte dolu obrúčku. Ja som mal potom od toho silného stisku ruky mojou manželkou obrúčku "vyrezanú" na malíčku i na prostredníku ;)

Ešte jedno upozornenie pre mužov pri pôrode...dajte dolu obrúčku. Ja som mal potom od toho silného stisku ruky mojou manželkou obrúčku "vyrezanú" na malíčku i na prostredníku ;)

Martinko, to si celkom dobre dopadol...
Čo keby si chcela manželka v taký čas zahryznúť práve do Tvojho ukazováka...juj, veď to by si o ten prst aj prišiel ;):D :)...

Dakujem vsetkym za odpovede a povzbudenie.Co sa tyka manzela pri porode,sama neviem ci ho tam chcem.Na jednej strane ano aby ma drzal a mala oporu a na druhej strane nie,lebo by som sa asi hanbila pred nim aj stonat,nebodaj kricat....A po tej aferke na Antolskej,ked zomreli tie dve pacientky pri porode sa bojim,ze tak skoncim aj ja.Ja viem ze by som mala mysliet pozitivne,ale akosi sa mi to neda.A preto sa ani neviem tesit.Som hrozna ja viem.

A ozaj co mi poradite zazmluvnit si lekara alebo nie?

A ozaj co mi poradite zazmluvnit si lekara alebo nie?

Ja si myslím, že sú to zbytočne vyhodené peniaze. Každý lekár ti musí dať takú starostlivosť, akú potrebuješ. Nekomplikovaný pôrod odrodí i sestrička. A keď nastane problém je úplne jedno, či je zazmluvnený alebo nie.
Nesmieš myslieť negatívne. Adrenalín dieťaťku veľmi nepomôže. Kľudná mamička = kľudné dieťa...

ked si spomeniem na svoje dva porody, tak placem - od stastia...
podotýkam, ze dcery maju uz 9 a 11 rokov :---

Dievčatá ( i Martin ), ďakujem za povzbudenie.
Nejde mi o jeho prítomnosť pri pôrode preto, lebo je to "trendy", ale mám z toho tak neskutočnú hrôzu ( už odjakživa- zrejme som v detstve videla nejaký "pozitívne" ladený film s pôrodnou zápletkou ), že som kvôli tomu ani dieťa neplánovala mať. Ale- stalo sa a o pár týždňov je to tu.
Taktiež by sa mi ľahko vravelo niekomu inému, že to zvládne, že to zvládli miliardy žien... veď túto vetu počúvam pravidelne. Vlastne počúvala som, lebo už sa so svojím strachom v podstate nikomu nezverujem, lebo viem, aká veta by nasledovala... Tak to akosi "spracúvam", snažím sa s tým zmieriť, ale viem, že tomu neuniknem. Bábätko je ešte stále otočené koncom panvovým, takže možno pôjde von sekciou, čo tiež nie je žiadna výhra...
Našťastie je tu epidurálka, tá mi ako-tak dodáva nádej, že to snáď nejako zvládnem...
Pritom by mi naozaj stačilo, keby mi partner povedal: "Neboj, budem tam s tebou, je to predsa aj moje dieťa a chcem byť pri jeho príchode na svet."
To, že ja budem ( možno niekoľko hodín ) zatvorená na "čakačke" v bolestiach a on na chodbe- to mi naozaj nepomôže.
Tak ma teraz napadlo- stojíme pri sebe v dobrom i v zlom????
Ospravedlňujem sa za citové výlevy, ale občas sa musím vyventilovať a hodiť do éteru, čo naozaj cítim...

Ja som oboch synoch rodila na vyvolávačky po termínoch. Ani pri jednom nebol manžel, nechcel.Prvý sa narodil asi po 2 hodinách a s druhým som bola celý deň v bolestiach.:mad::mad: Keby bol pri mne manžel , necítila by som sa dobre, nie je to príjemné, keď sa zvíjaš v bolestiach a niekto sa na teba pozerá. :D Na pôrod sme čakali asi 4, ani jedna tam nemala manžela.Toľko moja skúsenosť.:):):)

Ja som oboch synoch rodila na vyvolávačky po termínoch. Ani pri jednom nebol manžel, nechcel.Prvý sa narodil asi po 2 hodinách a s druhým som bola celý deň v bolestiach.:mad::mad: Keby bol pri mne manžel , necítila by som sa dobre, nie je to príjemné, keď sa zvíjaš v bolestiach a niekto sa na teba pozerá. :D Na pôrod sme čakali asi 4, ani jedna tam nemala manžela.Toľko moja skúsenosť.:):):)

Týmto si určite povzbudila každú maminu-prvočakateľku. Ja sa normálne čudujem, že ženy, ktoré pôrod zažili, do takejto témy opisujú svoje zážitky z pôrodov. Ja som si povedal, že žiadnej žene provčakateľke nebudem nikdy hovoriť o pôrode, ako naozaj prebiehal. Určite to nepovzbudi..skôr to privodí ešte väčšiu depresiu, ako má doteraz.

...Ospravedlňujem sa za citové výlevy, ale občas sa musím vyventilovať a hodiť do éteru, čo naozaj cítim...
...neospravedlňuj sa a vylievaj... ventiluj...;)... my (aj éter) zvládneme... len mi tak pri Tvojich slovách zišla na um pravda odveká...: chlapom treba všetko povedať priamo... a nie čakať, že sa dovtípia...:---...prelom v sebe bariéru a hovor s tým svojím na rovinu o všetkom čo cítiš... čo od neho očakávaš...;)... možno aj on prešľapuje bezradne... ak sám nechápe Tvoje stavy... úvahy... ;) ...a spôsoby príchodu na svet vopred nerieš... všetko sa vyvŕbi až v aktuálnom čase a lekári budú rozhodovať v záujme Teba a Tvojho dieťatka... od Teba očakávajúc rozumnú spoluprácu... isto sa Ti teraz zdá byť lacná fráza "mysli pozitívne"... je však naozaj čarovná...

Avonka, ved sa opýtaj lekára či si proste nemôžeš rovno dohodnúť sekciu..objektívne na to dôvody sú ak je bábo opačne otočené, pravdepodobne by ti ju aj tak robili a ak je to len trochu možné tak si to proste želaj, naplánuj a hotovo ..a tým pádom máš pôrod vybavený. vlastne to žiaden pôrod nebude..bude to operácia. síce ťa potom bude bolieť pár dní brucho,ale to bolí aj ludi po operácii slepého čreva či pruhu a reálny "pôrod" tým pádom vobec nezažiješ. len je dobré sa na tej sekcii dohodnúť vopred a nie len tak že "ak to nepôjde samo,tak budeme musieť rezať" lebo v tom prípade máš prežitý aj pôrod aj sekciu. Zisti si či sa fakt nedá rovno dohodnúť na sekciu a máš pokoj. tam ani manžela neriešiš,lebo tam proste byť nemôže aj keby chcel, ľahneš si, uspia ťa a zobudíš sa ako matka..ak máš z toho pôrodu fakt takú traumu toto by si si mala vybaviť. Sekciou sa dnes rodí tak veľa detí že Tebe by to mali prislúbiť zo zdravotných dôvodov už vopred.. ved tá psychika robí babatku veľmi zle.. takto sa ukludniš vieš čo ťa čaká a je pokoj..šup šup lekárovi a dohodni si to.

Sekciu na požiadanie ti v SR nikto neurobí (myslím legálne - bezplatne). Aj keď je pár týždňov opačná poloha...stále existuje šanca, že sa dieťa pretočí správne (vlatná skúsenosť - pretočilo sa)
Ďalšia vec..lekári viac uprednostňujú spinálnu anestézu (lokálne umŕtvenie), keďže je to lepšie pre tvorbu mlieka.
Poznám jednu mamičku, ktorá má za sebou dva pôrody. Jeden normálny, druhý sekciou. A povedala, že sekcia bola horšia z jej pohľadu.

Sekciu na požiadanie ti v SR nikto neurobí (myslím legálne - bezplatne). Aj keď je pár týždňov opačná poloha...stále existuje šanca, že sa dieťa pretočí správne (vlatná skúsenosť - pretočilo sa)
Ďalšia vec..lekári viac uprednostňujú spinálnu anestézu (lokálne umŕtvenie), keďže je to lepšie pre tvorbu mlieka.
Poznám jednu mamičku, ktorá má za sebou dva pôrody. Jeden normálny, druhý sekciou. A povedala, že sekcia bola horšia z jej pohľadu.
...ošetrujúci lekár je od toho, aby posúdil reálne aktuálny stav... a v tomto prípade naozaj psychika pôsobí alarmujúco... si myslím, že priamy rozhovor s lekárom aj o tomto probléme môže byť úspešný... ;) ...za opýtanie naozaj nič nedá a fámy radšej nechajme bokom... mám za sebou "klasiku"... geminy... aj sekciu... ;) ...žiadnej čakateľke by nepomohli detaily, ktorými som si prešla... niekedy je naozaj menej (vedieť)...viac...

Ak máte niekoho blízkeho (okrem manžela, ktorý pri pôrode nechce byť), kamarátku, sestru..., ktoré by tam s vami rady boli a podporili vás, a vám by to neprekážalo, tak určite doporučujem. Budúca mamina sa necíti tak sama a tiež personál sa často správa lepšie, keď je tam niekto "na vašej strane".

Veľmi si vážim vašu ochotu pomôcť, i čas, ktorý tu s nami trávite. Určite túto tému s lekárom preberiem a poradím sa s ním ohľadom pôrodu- či prirodzene alebo sekciou. Každý spôsob má plusy i mínusy ( najradšej by som sa obom vyhla ).
V našej pôrodnici sa sekcia prevádza pri spinálnej anestézii, čiže mamička narodenie dieťaťa vidí, je pri plnom vedomí.
Partner moje pocity pozná ( resp. rozprávala som mu, čo cítim, čo by som chcela a čo nie- či to aj vnímal, nezaručujem... príde z práce večer unavený a často ma vtedy žiada, aby som ho nechala chvíľu v kľude... je to ťažké, od januára som PN- sama doma celé dni, možno aj preto ma chytajú takéto stavy... ).
V tejto našej debate som si všimla, že Martin zastáva názor, aby sa muži zúčastňovali pôrodu, a naopak ženy k tomu muža nechcú nútiť. Treba na nich naozaj neustále brať ohľady? Sú aj oni tak ohľaduplní voči svojim nežnejším polovičkám?
Ranné nevoľnosti ( u niektorých "šťastlivých" takmer celodenné ), kadejaké krvácania, bolesti, pošramotené chrbtice, popôrodné následky ( telesné i duševné )- všetko toto znáša žena, muž nie. Takisto pôrod si musí pretrpieť žena- či chce alebo nie. Muž opäť nemusí, čo ak by mu ten pohľad nerobil dobre?
Celé mi to pripadá, ako keby sa tehotenstvo a rodičovstvo ani mužov netýkalo ( česť výnimkám- zopár takých sa vyskytuje ).

Minule som tu na porade v nejakej téme čítala príspevok jednej ženy, vraj má termín/ nepíšem presne už si ho nepamätám/ 12.1.2011, ale už má vybavenú sekciu na 7.1.2011,:eek::eek: lebo vtedy má narodeniny. :eek::eek::eek: Čudujem sa , že čo už si ľudia nevymyslia.:confused::confused:

Minule som tu na porade v nejakej téme čítala príspevok jednej ženy, vraj má termín/ nepíšem presne už si ho nepamätám/ 12.1.2011, ale už má vybavenú sekciu na 7.1.2011,:eek::eek: lebo vtedy má narodeniny. :eek::eek::eek: Čudujem sa , že čo už si ľudia nevymyslia.:confused::confused:

Len aby 6.1. neporodila spontánne :rolleyes:
A potom môže "všimné" pýtať späť...určite to nebude "za modré oči".

Veľmi si vážim vašu ochotu pomôcť, i čas, ktorý tu s nami trávite. Určite túto tému s lekárom preberiem a poradím sa s ním ohľadom pôrodu- či prirodzene alebo sekciou. Každý spôsob má plusy i mínusy ( najradšej by som sa obom vyhla ).
V našej pôrodnici sa sekcia prevádza pri spinálnej anestézii, čiže mamička narodenie dieťaťa vidí, je pri plnom vedomí.
Partner moje pocity pozná ( resp. rozprávala som mu, čo cítim, čo by som chcela a čo nie- či to aj vnímal, nezaručujem... príde z práce večer unavený a často ma vtedy žiada, aby som ho nechala chvíľu v kľude... je to ťažké, od januára som PN- sama doma celé dni, možno aj preto ma chytajú takéto stavy... ).
V tejto našej debate som si všimla, že Martin zastáva názor, aby sa muži zúčastňovali pôrodu, a naopak ženy k tomu muža nechcú nútiť. Treba na nich naozaj neustále brať ohľady? Sú aj oni tak ohľaduplní voči svojim nežnejším polovičkám?
Ranné nevoľnosti ( u niektorých "šťastlivých" takmer celodenné ), kadejaké krvácania, bolesti, pošramotené chrbtice, popôrodné následky ( telesné i duševné )- všetko toto znáša žena, muž nie. Takisto pôrod si musí pretrpieť žena- či chce alebo nie. Muž opäť nemusí, čo ak by mu ten pohľad nerobil dobre?
Celé mi to pripadá, ako keby sa tehotenstvo a rodičovstvo ani mužov netýkalo ( česť výnimkám- zopár takých sa vyskytuje ).


ja som písala, že je super,keď bude manžel pri pôrode. netreba ho nútiť. povedz mu, že je to tvoje želanie a to je to najmenej, čo môže pre teba a svoje dieťa spraviť....
ak bude napriek tomu proti, povedz mu, nech je pri tebe aspoň v miestnosti počas kontrakcií. trvá to niekoľko hodín a byť tam sama, nie je fakt bohviečo...

len tak na odľahčenie témy, ja som môjmu mužovi povedala (keď sme zistili, že čakáme bábo a on ešte nevedel, či bude pri pôrode a ja som to chcela), že ak tam so mnou nepôjde, dám do rodného listu, že otec je neznámy :D:D:D a postupom času sa sám rozhodol, že chce byť prvý,kto uvidí svoje dieťatko ;)

To, že bude pri mne počas prvej doby- mi síce pred časom sľúbil, no keď sa teraz niekto spýta, či budeme spolu pri pôrode, tak už o tom nechce ani počuť... tak vôbec netuším, na čom som.
Teraz sa spolieham na tú prehliadku pôrodnice, hádam to ním pohne.

...celé mi to pripadá, ako keby sa tehotenstvo a rodičovstvo ani mužov netýkalo ( česť výnimkám- zopár takých sa vyskytuje ).
...avonka... éra "rádobychlapov" čo 2 roky na vojne "trpeli" viacej... ako ich ženy pri pôrode... je už (aj na Tvoje šťastie) daaavno pominutá... ;) ...hoci možno pre mnohých len tým, že zvs zrušili...:D... materstvo má pre nás "baby" ooobrovskú výhodu... dodáva nám síl... na ktoré ani ozajskí chlapi nedorastú (ale aspoň vnútorne si to priznajú)... :--- ...nebuď zatrpknutá... prírodu nemôžeš zmeniť... ale svoj postoj áno... a aj z toho "svojho" diplomaticky môžeš vycepovať kadečo... si myslím... že je z nastávajúceho okamihu rovnako ľaknutý ako Ty... je najsuper... ak sa pri tom viete držať za ruky... verím... že Ťa príjemne prekvapí...;)...
P.S... ten Tvoj pôvodný dotaz mi prudko pripomína maturity... aj ten naj*** študent cvrkal do gatí od strachu, že neprejde... a potom sa nadnášal... že akaaa to malina... naozaj je to tak aj s pôrodom... strašiak má aj v tomto prípade veľké oči... keby sme Ti popísali ten najhorší scénar (odžitý) aj tak už nemáš kam cúvnuť... tak sa proste rozhodni, že Ty budeš práve tá... čo to zvládne s nadhľadom... pretože "aj tak še daaa"...

Minule som tu na porade v nejakej téme čítala príspevok jednej ženy, vraj má termín/ nepíšem presne už si ho nepamätám/ 12.1.2011, ale už má vybavenú sekciu na 7.1.2011,:eek::eek: lebo vtedy má narodeniny. :eek::eek::eek: Čudujem sa , že čo už si ľudia nevymyslia.:confused::confused:
Zdenka, neviem či si spomínaš, ale jedna nemenovaná moderátorka zvaná aj "šarmantná Zlatica", tiež úplnou náhodou porodila sekciou na Valentína:rolleyes::rolleyes:

To, že bude pri mne počas prvej doby- mi síce pred časom sľúbil, no keď sa teraz niekto spýta, či budeme spolu pri pôrode, tak už o tom nechce ani počuť... tak vôbec netuším, na čom som.
Teraz sa spolieham na tú prehliadku pôrodnice, hádam to ním pohne.

Na to by som sa nespoliehala, ak je rovnakej sorty ako ten môj, to ho skôr prekotí ako pohne :D

ja len jeden odkaz pre mamičky-čakateľky : dnu môže von musí:D, takže žiadnu paniku. Jo a najmä keby všetky vo vašom okolí začali spomínať katastrofické scenáre, treba ich pekne od pľúc poslať do ...........hájička hooodne zelenýho a myslieť len a len pozitívne-verte, že viem o čom hovorím - minulú stredu odrodila moja kamoška indikovanou sekciou, ale keď jej bolo počas tehotenstva šoufl z rečí "kamarátok" zavolala mne a ja mrcha som jej tie blbé reči potvrdila a zveličila- pokaždé to skončilo výbuchom smiechu a drobček sa volá Paulínka- dievča ako obrázok akurát chúďa malé narodeniny aj meniny odbavia jednou tortou 22.6. má meniny a deň na to narodeniny.:):):)

...volá Paulínka- dievča ako obrázok akurát chúďa malé narodeniny aj meniny odbavia jednou tortou 22.6. má meniny a deň na to narodeniny.:):):)

Júúúj..teda všetko by som svojmu dieťaťu urobil, ale toto určite nie. Keď sme vyberali mená pre deti..jediná podmienka bola minimálne 2 mesiace pred termínom a 2 mesiace po termíne pôrodu sme hneď vytrhli z kalendára ;)
To už horšie môže byť iba Eva alebo Adam narodení 24.12....

Júúúj..teda všetko by som svojmu dieťaťu urobil, ale toto určite nie. Keď sme vyberali mená pre deti..jediná podmienka bola minimálne 2 mesiace pred termínom a 2 mesiace po termíne pôrodu sme hneď vytrhli z kalendára ;)
To už horšie môže byť iba Eva alebo Adam narodení 24.12....

Môj brat sa volá Štefan 26.12. a narodil sa 25.12. :mee::mee::mee: dodnes to mame vyčíta :rolleyes:

no chce nechce urobili to - meno malá podedila po babke, ktorá už nemá tú možnosť potešiť sa s vnučkou, tak si ju chcú aspoň takýmto spôsobom pripomínať.

Avonka, ved sa opýtaj lekára či si proste nemôžeš rovno dohodnúť sekciu..objektívne na to dôvody sú ak je bábo opačne otočené, pravdepodobne by ti ju aj tak robili a ak je to len trochu možné tak si to proste želaj, naplánuj a hotovo ..a tým pádom máš pôrod vybavený. vlastne to žiaden pôrod nebude..bude to operácia. síce ťa potom bude bolieť pár dní brucho,ale to bolí aj ludi po operácii slepého čreva či pruhu a reálny "pôrod" tým pádom vobec nezažiješ. len je dobré sa na tej sekcii dohodnúť vopred a nie len tak že "ak to nepôjde samo,tak budeme musieť rezať" lebo v tom prípade máš prežitý aj pôrod aj sekciu. Zisti si či sa fakt nedá rovno dohodnúť na sekciu a máš pokoj. tam ani manžela neriešiš,lebo tam proste byť nemôže aj keby chcel, ľahneš si, uspia ťa a zobudíš sa ako matka..ak máš z toho pôrodu fakt takú traumu toto by si si mala vybaviť. Sekciou sa dnes rodí tak veľa detí že Tebe by to mali prislúbiť zo zdravotných dôvodov už vopred.. ved tá psychika robí babatku veľmi zle.. takto sa ukludniš vieš čo ťa čaká a je pokoj..šup šup lekárovi a dohodni si to.
Neoficialne sa vzdy da dohodnut, a ked nie, da sa najst ina porodnica...

Veľmi si vážim vašu ochotu pomôcť, i čas, ktorý tu s nami trávite. Určite túto tému s lekárom preberiem a poradím sa s ním ohľadom pôrodu- či prirodzene alebo sekciou. Každý spôsob má plusy i mínusy ( najradšej by som sa obom vyhla ).
V našej pôrodnici sa sekcia prevádza pri spinálnej anestézii, čiže mamička narodenie dieťaťa vidí, je pri plnom vedomí.
Partner moje pocity pozná ( resp. rozprávala som mu, čo cítim, čo by som chcela a čo nie- či to aj vnímal, nezaručujem... príde z práce večer unavený a často ma vtedy žiada, aby som ho nechala chvíľu v kľude... je to ťažké, od januára som PN- sama doma celé dni, možno aj preto ma chytajú takéto stavy... ).
V tejto našej debate som si všimla, že Martin zastáva názor, aby sa muži zúčastňovali pôrodu, a naopak ženy k tomu muža nechcú nútiť. Treba na nich naozaj neustále brať ohľady? Sú aj oni tak ohľaduplní voči svojim nežnejším polovičkám?
Ranné nevoľnosti ( u niektorých "šťastlivých" takmer celodenné ), kadejaké krvácania, bolesti, pošramotené chrbtice, popôrodné následky ( telesné i duševné )- všetko toto znáša žena, muž nie. Takisto pôrod si musí pretrpieť žena- či chce alebo nie. Muž opäť nemusí, čo ak by mu ten pohľad nerobil dobre?
Celé mi to pripadá, ako keby sa tehotenstvo a rodičovstvo ani mužov netýkalo ( česť výnimkám- zopár takých sa vyskytuje ).
Avonka,

znejes velmi smutne a znechutene z postoja svojho muza. Len som Ti chcela dat vediet, ze som ta pocula a viaceri Ta tu vnimame, aj ked podporu by si radsej nasla prave u neho. Naozaj vie, ako biedne sa citis a co od neho potrebujes? Ak ano, skus hladat ine zdroje opory, priatelky, znamych, mozno Boha ale hlavne seba. Podporuj sa sama v tom, co by si potrebovala, bud si sama najvacsou oporou. Ty to totizto zvladnes, ci ta Tvoj manzel bude podporovat tak ako potrebujes, alebo vyplasene a unavene nebude robit nic. V kazdom pripade mas na to silu a posunie Ta to dalej.
PS: Napriklad aj psycholog s Tebou moze pracovat na zmierneni strachu z porodu.
Velmi drzim palce! Si silna!

Avonka i Fatinka,
chápem vaše obavy i znechutenie z mužov /hormóny tehuliek sú už také:D/, ale ste ženy a už to samo o sebe znamená, že to zvládnete. Zachovajte kľud, pokoj, smejte sa hoc i na vtipoch na porade.... Už som tu písala, že môj manžel bol pri pôrode /viď príspevok 11/... ja som sa bála tiež, mužovi som na čakačke pri kontrakciách vynadala zato, že som tehotná /neviem či aj to nie, že ho nenávidím/ a po pôrode som zahlásila, že nikdy viac..Avšak pár hodín po pôrode som behala ako srna, najedla som sa do prasknutia, usmievala sa nad pomrnkávajúcim klbkom a túžila byť doma spolu s manželom...ááá teraz máme 3 deťúrence a ja sa na tom už len smejem:---.
Držím Vám päste, radosť z detičiek a určite nám dajte vedieť čo je s Vami.

Čakajúce mamičky. Ja už to mám dávno za sebou (ale 4x).Teraz som v očakávaní vnúčatka a mám pocit že mám väčší strach, ako moja dcéra.Pred rokmi keď som rodila ja, neboli žiadne informácie, ani filmy (Ordinácia .. a pod.) kde sme videli pôrod a pod. a preto menej znalé sme sa aj menej báli. Určite to nie je také strašné ako to vnímate pred pôrodom, všetko to tak rýchle ubehne, že pri pohľade na VAŠE bábätko všetko okamžite zabudnete a tešíte sa. Držím Vám všetkým palce a dajte vedieť ako to dopadlo.:---:---:---

Ďakujem za milé slová, ste všetci veľmi zlatí.
Psychológa som zvažovala hneď na začiatku tehotenstva, ale potom mi veľmi pomohli knihy s pôrodnými príbehmi a strach sa akosi vytratil - ale len dočasne ). Takže asi ich prečítam ešte raz :-DDDDDDD

Avonka ako vidim toto nie je len o porode a strachu, mas zrazu pocit ze si v tom sama a nedostavas od manzela to co ocakavas. Si dlho sama doma, stres,nervozita.. ja Ti len chcem napisat Avonka jedno velke POZOR.. z vlastnych dobrych aj zlych skusenosti ta musim varovat.. sposob akym tlacis na svojho manzela a akym myslis je takmer zaruceny sposob ako o toho manzela prist. Ano chlapi su taki aki su a je ich takych vacsina a tych zopar ktori zvladaju rodicovstvo dokonale by ti zase mozno liezlo na nervy inym sposobom. Manzela mas na to aby dieta malo komplet rodinu aby ste boli dvaja ktori dieta lubia a aby hlavne plnil tie muzske ulohy..nechaj ho v pozicii lovca a ty zostan v pozicii zeny..nezmenis to a akymkolvek tlakom ho od seba len odozenies. Od kazdeho mozes ocakavat len tolko kolko je schopny v ramci svojich fyzickych a mentalnych schopnosti dat..a muzi su proste inak nastaveni ako my. Tak ho pouzi na to na co sa pouzit da a vsetci budu spokojni. Ocakavat ze ti dokonale porozumie je naivne ale to neznamena ze ta nelubi. Vela zien si znicilo manzelstva len preto ze ocakavali od muza ze bude All in one.. treba si to emocionalne rozdelit..na porozumenie su hlavne priatelky a ked budes mat dieta tak sa ti tie emocie pekne podelia a nebudes uz na svojom manzelovi tak visiet.. a vsetkym to prospeje. a este poznamocka.. to ze tvoj manzel nechce po prichode z prace nic pocut a mat aspon polhodinu pokoj je uplne normalne a robi to drviva vacsina chlapov aj pracujucich zien.. daj mu tu pauzu..a on ti bude vdacny a zase ti potom on da nieco co potrebujes ty ak to po lopate definujes. Ja ta uplne chapem ze mas hnev na cele muzske pokolenie a mas pocit ze vacsina starosti je na zenach..ano suhlasim, ale s tymto postojom sa neda zit v manzelstve (ja som preto spokojne uz roky rozvedena) ale ak chces zit v manzelstve tak sa nauc diplomacii.. ak je medzi vami laska a spolocny zaujem tak to stoji za to.

... pridávam sa aj ja so svojím málom. Asi po desiatich rokoch som stretla svojho bratranca z druhého kolena ( býva v Čechách a chodili sme do rovnakej triedy na strednej) a prvé, čo z neho vyletelo, bolo, že bol pri pôrode ... že aká je malá nádherná ... že prestrihol pupočnú šnúru ... že je neskutočne rád a že si to až tam uvedomil, čo sa vlastne stalo s jeho životom ... oči mu žiarili, no bol veľmi šťastný ... no nestihla som povedať ani ň ... celý čas hovoril iba on. No dovtedy som ani netušila, čo sa v takej duši nového otecka stáva ... . No, a ak by tvojmu partnerovi predsa prišlo zle ... tak je iba človek ... u nás na východe sa hovorí: " Šak ja lem chlop ... ".

A čo sa týka pôrodných bolestí, tie vymiznú, resp. na nich okamžite zabudneš okamihom, keď dostaneš svoju maličkú, či maličkého prvý raz do rúk ... , hoci strach pred pôrodom sme mali všetky. Musíš byť statočná ... v pokoji dýchaj a pevne sa drž ruky svojho partnera.

... teším sa s Tebou.

Ahojte, nečítala som všetky príspevky zodpovedne, ale....
K tomu pôrodu. Tak ako bolo spomínané. Celý čas som tomu nevenovala pozornosť. 8.11xxxx som bola ešte v práci a 9.11xxx som prišla ráno o 8,00 na prehliadku a o 10,20 som už porodila. Bola som vraj rýchlejšia ako tety čiernej pleti. No a kričala som tak, že ma bolo počuť až do poslednej izby. Ich chyba, mali začať skôr s pôrodom, oni si mysleli, že keď som 1.rodička tak tam budem stepovať 12 hodín.
A milá Avonka, tehotné ženy bývajú nepríjemné a uvidíš, že po pôrode sa aj ty zmeníš. A bude sa na veci ináč pozerať. Syna som čakala s jedným a dnes som s druhým. Ten prvý chcel mať iba syna /vraj ja dieťa/, ale diskotéky, kamaráti.... tak som si povedala dosť. Dnes mam vedľa seba dobrého priateľa, ktorý je až tak dobrý, že ho mám chuť niekedy zabiť. Moja mama mi vždy vriavela keď som bola sama: príde hlúpy čo ťa kúpi. Hlúpi nie je a viem že ma má strašne rád. Veľa šťastia budúce mamičky.

Lulu, žijeme "na divoko" , nie v manželstve. Veľa ľudí mi naznačuje, že by sa "patrilo" uzavrieť manželstvo, ale ja na to chuť a odvahu naozaj nemám. Polovičke by to nevadilo, ale ja si pripadám už len ako pracovná sila v domácnosti, nie ako plnohodnotná bytosť ( ale je príjemné čítať o tom, ako okolie citlivo pristupuje k tehotným ženám ).
Celé dni som sama, takže všetky domáce práce sú len na mne, opravovala som si nábytok, dvere, všetko sama...
Ale to už som odbočila priďaleko od Fatinkinej témy :-)
P.S.: na partnera netlačím ohľadom jeho prítomnosti pri pôrode, hovorili sme o tom počas celého tehotenstva asi 3x, takže mu to neservírujem denne namiesto večere :-DDD
V podstate zlý nie je, veľmi sa na bábätko teší, hladká a pusinkuje mi bruško, rozpráva svojmu synčekovi, ako ho budeme brávať na výlety, čo všetko budeme robiť... len ma mrzí to, že v situácii, ktorej sa odjakživa tak strašne bojím, ma chce nechať samu, napriek tomu, že dnes je možnosť, aby sme boli pri tom spolu- vlastne naša trojčlenná rodinka.

Avonka a možno by Ti tam odpadol :) potom by si mu povedala, že sa za neho hanbíš. A čo sa týka domácnosti. Mne tiež keď pretečie pohár trpezlivosti tak poviem našim, že "dnes má služka" voľno", že sa musia zariadiť ako chcú. A keď bolo prvé vyvrcholenie daňových priznaní tak som im oznámila, že chod našej domácnosti sa v tejto chvíli zastavil. Čo myslíš čo nasledovalo ? Prišla som domov a môj priateľ urobil vepřo, knedlo, zelo. :) Dnes je pekný slnečný deň, tak sa treba tešiť. Ja keď mám zlý deň tak idem do potravín hoci iba na pečivo. Tam sa popozerám a prídem na iné myšlienky.

Ivenka, keď je takto krásne vonku, tak plne využívam tie moje dvojhodinové vychádzky a chodím von, teším sa z horúcich slnečných dní ( hoci to asi z mojich príspevkov nepoznať :-D ), horšie je to, keď prší a je chladno... vtedy sa mi ani dýchať nechce...

ja ťa chápem Avonka.. aj mňa by to na Tvojom mieste mrzelo samozrejme a ja som sama vďaka manželovej pritomnosti na porodnej sale uplne vyborne..bol tam jediny tatko a všetky ženy mi ho závideli..to je fakt. Možno by zabralo mu to povedať ešte takpovediac raz a naposledy .. vysvetliť mu ako sa tam budeš sama zle cítiť a ak ťa ľubi tak by ti to proste nemal robiť a mal by sa o tvoju spokojnosť starať viac ako o svoju..lebo to je princíp lásky (preto som aj presvedčená že okrem materinskej lásky sa skutočná láska medzi mužom a ženou objavuje len výnimočne).

ale zase ak by tam šiel nasilu len preto že ty chces a potom by ti to rok vyhadzoval na oči resp.by to malo vplyv na intimny život..čo sa vraj niekedy chlapov stane.. tak to nestoji za to.

ešte dodatok..môj exmanžel síce bol pri pôrode ukážkový,ale potom polroka nešiel s dieťaťom ani sam na prechadzku ani ho sam neokupal ani neprebalil ani nijako nezmenil svoj životny štýl..a tak som so synom od jeho 8 mesiacov sama.. takže dôležité je naozaj čo príde po pôrode, tam sa formuju vzťahy najviac..držím Vám palce.

Fatinka, všimla som si, že sme kolegyne :-DDD
Prajem Ti pokojné prázdniny! :-)

Vždy, keď si spomeniem na pôrod mojej kolegyne, zjaví sa mi úsmev na tvári. Ona je veľmi flegmatický typ, ktorý len tak niečo nevyvedie z miery. Otehotnela po 30-ke, jej manžel chytil paniku vždy, keď prišla otázka či bude pri pôrode mal z toho doslova traumu. Marcelka to vždy v kľude zakončila poznámkou: "Nech tam radšej nejde, narobil by mi tam len ostudu." No a keď prišli bolesti manžel zaviezol Marcelku do nemocnice, chvíľočku ostal a utešoval ju, vraj to nič nebude a už už sa chystal domov, keď panika zachvátila Marcelu a začala kričať: "Všetko beriem späť, žiadne dieťa nechcem!!!" a ako ju tak viezli na sálu chytila ruku svojho manžela a skríkla naňho: "A ty nikam nejdeš, nepustím ťa!!!" neviem či od strachu alebo šoku, či prekvapenia z jej správania ostal. Hoci neplánovane boli pri pôrode obaja. To svoje správanie si dodnes nevie vysvetliť ani Marcela, život píše príbehy sám.

Ludmilla, tým príbehom si mi pripomenula, ako sa nechtiac moja polovička zúčastnila 3D-ultrazvukového vyšetrenia:
Zazvonili sme pri dverách lekára, ktorý 3D/4D vykonáva, a budúci otecko sa otočil, že ma počká v aute. Vtom sa otvorili dvere a lekár sa ma pýta: "Vy tu nemáte muža?" "Mám, práve mi uteká do auta." "A vy ho pri vyšetrení nechcete?" "Chcem, ale on sa bojí lekárov."
Tak sa milý doktor rozbehol za ním na ulicu a dotiahol mi ho dovnútra. :-DDD
Keď mu zavelí zdravotník, tak sklopí uši a neodvráva. :-DDD
Na vyšetrení sa usmieval a má z toho zážitok.

Fatinka, všimla som si, že sme kolegyne :-DDD
Prajem Ti pokojné prázdniny! :-)

Baby..nič v zlom. Ale pri tomto ma napadla jedna vec... Primár v "našej" pôrodnici povedal, že najhoršie pôrod znášajú (a teraz citujem) "cigánky a učiteľky". Tak fakt je na tom nejaká pravda.

Martin, ja som počula, že najhoršími pacientmi sú zdravotníci, lebo sa v problematike vyznajú a najproblémovejšie deti sú učiteľské. :-DDD

Martin, ja som počula, že najhoršími pacientmi sú zdravotníci, lebo sa v problematike vyznajú a najproblémovejšie deti sú učiteľské. :-DDD

Jo..tak to o tých "učiteľských deťoch" poznám :rolleyes:. Možno to súvisí s tým, že obuvníkove deti chodia bosé...a ja vždy na poslednú chvíľu robím svoje vlastné daňové priznanie. :D

Inak baby..čudujem sa vám, čo za chlapov ste si to našli. Veď muž bol od prírody (aspoň podľa Darwinovej teórie) lovec, staral sa o obživu rodiny, takže musel sem-tam nejaké zviera buchnúť kyjakom po hlave. Tak nechápem, kde sa ten pud potom vytratil do takej miery, že sa bojí odpadnutia pri pôrode...

Môj sa nebojí odpadnutia, ale zdravotníkov!!:D:D:D:D:D

Môj sa nebojí odpadnutia, ale zdravotníkov!!:D:D:D:D:D

Fúúúha...a kto mu ošetruje zuby? Kam chodí keď je chorý?
Veď jemu tam nič robiť nikto nebude..a ako vravím. Neviem do akej pôrodnice pôjdeš. Ale je kľudne možné, že bude naozaj iba pri pôrode, čo je záležitosť asi na polhodinku..a potom nejaké 2 hodinky "držať maternicu".

PS: Povedz mu, že môže byť prvý, kto popestuje bábo :)

A zároveň jediný - okrem mamičky a personálu, kto ho bude môcť popestovať ešte v nemocnici, lebo bábätká sa návštevám ( aj oteckom ) ukazujú len cez sklenú priečku a rodičky sa návšteve môžu venovať len na chodbe, na izby sa nechodí.

Odporúčam každému budúcemu oteckovi, aby bol pri pôrode. Je to úžasná skúsenosť.

Manželka bola ako prvorodička tiež vyplašená, bála sa a aj s odstupom času priznáva, že jej veľmi pomohla moja prítomnosť. Držal som ju za ruky, dýchal a tlačil spolu s ňou ... dcérku sme porodili spoločne ! ... aj keď viem, že som bol vlastne len divák a povzbudzovateľ. Celé to musela statočne "odtiahnuť" ona.
Druhý pôrod bol už ako sa hovorí "ľavou zadnou"...
Ľutujem len, že pri narodení syna som už nemohol "asistovať".

A zároveň jediný - okrem mamičky a personálu, kto ho bude môcť popestovať ešte v nemocnici, lebo bábätká sa návštevám ( aj oteckom ) ukazujú len cez sklenú priečku a rodičky sa návšteve môžu venovať len na chodbe, na izby sa nechodí.
Napr. u nás sa prv tiež neukazovali deti. No rodila som zas pred 2 rokmi. Hocikedy sme išli zazvoniť,sestry dieťa vyniesli von aj na 5 minút nechali.:eek: Návštevy už chodia aj na izby, aj počas kojenia.:D Zas sú novoty.:)

každý pôrod je jedinečný a každá žena je na tom inak závisí aj od jej prahu bolesti- jedna sme citlivejšia, druhá menej... fakt je ten, že zdravotníci patria k tým horším pacientom, ale kvôli tomu, že do všetkého lepšie vidia a čo mám skúsenosti, zväčša sú pri nich komplikácie ( aj ja pri cisárskom reze :D )
ALe tiež si myslím, že muži by sa mali podieľať na príchode potomka, boli pri zrodení, mali by byť aj pri pôrode ( ak sa dá) ... je to neuveriteľná psychická podpora ženy , nech si predstavia sami aké to musí byť - v bolestiach čakať, kým je ten správny čas a sama .....a na každom to zanechá stopu....
Budúcim mamičkám prajem veľa trpezlivosti a lásky ....

Nikdy som si nerobila ťažkú hlavu z tehotnosti a z pôrodu už vôbec nie. Pri prvom pôrode som čakala kedy budú tie veľké bolesti, toľko som čakala až som aj porodila.:--- Pri druhom som niečo pred jedenástou večer zistila, že som sa rozhodla rodiť a o päť minút dvanásť som už aj mala syna. Medzitým som ešte stihla zabehnúť do dediny pre kamaráta aby ma odviezol do nemocnice. Tam som vybehla tri poschodia peši lebo od samej radosti, že idem rodiť som zabudla, že v nemocnici majú aj výťah. :D Keď som odchádzala do pôrodnica manžel našťastie nebol doma. Tomu by pri predstave, že budem rodiť určite prišlo zle :--- Stačilo, že svokra z toho dostala hnačku. Jej sa nečudujem, však jej zostalo zavárať ešte 100 pohárov sliviek a z toho sa jeden naozaj môže po.... :D Chudera, do rána ich zavárala a ľutovala ma, ako kdesi trpím a ja, kým slnko vyšlo, som bola dávno aj vyspatá.:D
Fatinka, ešte môžeš tak dopadnúť ako ja, ani si to neužiješ :---

Zuzka ja som pri prvých deťoch vôbec nevedela, čo kontrakcie sú. Syn, ktorý mal prísť na svet 28. marca (koniec pánvový) sa prenášal a 1.4. (nádherný dátum) pri náhodnej kontrole CTG prišli na to, že slabnú ozvy srdiečka, okamžite som bola na sále a bola z toho akútna sekcia. S dcérou som otehotnela v pomerne krátkom čase po synovi a preto lekár naplánoval sekciu, aby neprišlo k ruptúre maternice a keďže mal neodkladné povinnosti urobil ju o 2 týždne skôr 1.9. až keď som prišla domov uvedomila som si, že obe deti sa narodili 1. Keďže sme chceli aj tretie dieťa, ktoré mi môj lekár vôbec neodporúčal, snažili sme sa a vôbec sa nedarilo, už sme prestali aj dúfať. Až v čase keď som bola dosť vážne chorá s hrubým črevom a čakala som na veľkú operáciu otehotnela som s tretím synom (po 11-tich rokoch), od tohto tehotenstva ma lekári odhovárali ale neúspešne, kvôli mojim zdravotným problémom bol pôrod možný len cisárskym rezom a to som si už dovolila lekára poprosiť, či by bol možný 1.6. keďže Adam sa mal narodiť 8. Lekár v ten deň prednášal na konferencii a sekciu naplánoval na 5. Keďže môj celkový zdravotný stav si to vyžadoval musela som byť prijatá do nemocnice oveľa skôr. 31.5. ráno mi sestrička pri kontrolnom CTG povedala, že mám kontrakcie, mierne ma bolel chrbát :):) bola som veľmi prekvapená že takto vyzerajú kontrakcie a hneď nasledovala poznámka sestričky: "Ale veď to nie je vaše prvé dieťa" a hneď za ňou sa privalila ďalšia: "Že vy ste zdravotná sestra?! :rolleyes::rolleyes: a čoho som sa najviac bála bola otázka a na akom oddelení pracujete? :rolleyes::rolleyes: a ja pracujem na gynekológii (nie na pôrodnici!!!):eek::eek: Kontrakcie sa počas dňa pekne rozbehli, v noci zosilneli a nad ránom už boli veľmi silné, pán doktor či už chcel alebo nie musel prednášku posunúť, pretože v skorých ranných hodinách 1.6. som absolvovala môj tretí cisársky rez.

Zuzka ja som pri prvých deťoch vôbec nevedela, čo kontrakcie sú. Syn, ktorý mal prísť na svet 28. marca (koniec pánvový) sa prenášal a 1.4. (nádherný dátum) pri náhodnej kontrole CTG prišli na to, že slabnú ozvy srdiečka, okamžite som bola na sále a bola z toho akútna sekcia. S dcérou som otehotnela v pomerne krátkom čase po synovi a preto lekár naplánoval sekciu, aby neprišlo k ruptúre maternice a keďže mal neodkladné povinnosti urobil ju o 2 týždne skôr 1.9. až keď som prišla domov uvedomila som si, že obe deti sa narodili 1. Keďže sme chceli aj tretie dieťa, ktoré mi môj lekár vôbec neodporúčal, snažili sme sa a vôbec sa nedarilo, už sme prestali aj dúfať. Až v čase keď som bola dosť vážne chorá s hrubým črevom a čakala som na veľkú operáciu otehotnela som s tretím synom (po 11-tich rokoch), od tohto tehotenstva ma lekári odhovárali ale neúspešne, kvôli mojim zdravotným problémom bol pôrod možný len cisárskym rezom a to som si už dovolila lekára poprosiť, či by bol možný 1.6. keďže Adam sa mal narodiť 8. Lekár v ten deň prednášal na konferencii a sekciu naplánoval na 5. Keďže môj celkový zdravotný stav si to vyžadoval musela som byť prijatá do nemocnice oveľa skôr. 31.5. ráno mi sestrička pri kontrolnom CTG povedala, že mám kontrakcie, mierne ma bolel chrbát :):) bola som veľmi prekvapená že takto vyzerajú kontrakcie a hneď nasledovala poznámka sestričky: "Ale veď to nie je vaše prvé dieťa" a hneď za ňou sa privalila ďalšia: "Že vy ste zdravotná sestra?! :rolleyes::rolleyes: a čoho som sa najviac bála bola otázka a na akom oddelení pracujete? :rolleyes::rolleyes: a ja pracujem na gynekológii (nie na pôrodnici!!!):eek::eek: Kontrakcie sa počas dňa pekne rozbehli, v noci zosilneli a nad ránom už boli veľmi silné, pán doktor či už chcel alebo nie musel prednášku posunúť, pretože v skorých ranných hodinách 1.6. som absolvovala môj tretí cisársky rez.

Vy zdravoťáci máte komplikácie asi v krvi, aj neter je zdravotná sestra a tiež to mala s "bonusom" :)

myslím si, že každý zdravotník to má s "bonusom" - lebo tí čo to vykonávajú to berú tak, že akože kolegom, takže to musí byť najlepšie.... :D a pohnojí sa to skoro pravidelne......
Mne ako bacilonosičovi naplánovali vybratie mandlí mimo operačný deň- :) nielen že som im tam odpadla, ale som dostala ešte aj reakciu na premedikáciu a štikútala som jak des ! a slzy mi tiekli až po pätách a pri spinálke - pri cisárskom som zase mala nejaké problémy so srdcom a tlakom- a ako sestra z ARO - som nechcela robiť starosti ... :) - no zážitky All IN :D

avonke: aj ty si ucitelka?jam mam termin medzi 8 a 12 septembrom.Kedy mas ty termin?Aj tebe pekne prazdniny,tieto budu asi najdlhsie s tym velkym brusiskom a v tomto horku:-)))

Kazu :no tak tak by som chcela dopadnut keby som ani nevedela kedy som porodila.Psychika je strasna vec,mna teraz vsetci strasia ako sa psychicky nastavim tak taky porod budem mat:-(

dakujem za vase pribehy a skusenosti, niektore aj pobavia a nie je cloveku tak tazko.Len to budem musiet prezit ako ostatne,ja som taky bojko,u zubara som nebola 15 rokov,pokial ma nezacal priserne boliet zub a zistila som ze existuje injekcia proti bolesti tak som zubarke povedala ze bez nej ju do pusy nepustim:-)odvtedy najprv poziadam o injekciu a az potom jej dovolim vrtat:-)Lenze porod je asi uplne iny.

Fatinka, neboj sa, keď to vydržali milióny žien, vydržíš aj Ty. Ja som sa na každý pôrod tešila (3), nevedela som sa dočkať bábätka, ako šibnutá som si posledný mesiac každý večer rozbaľovala perinku a dupačky a kukala na ne... Hlavne mysli na to, aby bolo pri pôrode dobre bábätku, aby si mu pomohla, tiež to asi nemá jednoduché, aj keď si to nikto z nás nepamätá. Takže nekričať, zbytočne prídeš o sily, radšej dýchať, dýchať, aby malo bábätko dosť kyslíka. Keď si budeš myslieť, že už to nevydržíš, porodíš ani nevieš kedy. Ja som mala prvé dva pôrody dlhé asi 14, 12 hodín a ten tretí trval 24 a ukončený bol sekciou. Bola som tam sama, vtedy manželia ešte nechodili k pôrodom, môj by ani nešiel. Ale teraz mu je ľúto, že nebol aspoň pri jednom.
Držím Ti palce, nech je to rýchle a v pohode. Je to najkrajší zážitok, aký môže žena prežiť.

Fatinka, ja mám termín 25.8., ale vraj chlapci sa zvyknú motať a neponáhľajú sa von;)...
Moja mama mala obidva pôrody bleskurýchle- odtiekla voda, nasadli do auta a ledva stíhali do pôrodnice ( 20km ). Ak budem mať aj ja taký rýchly pôrod, to mi ani epidurál nestihnú napichnúť:D:D:D...
K zubárke ja chodím veľmi rada, pri nej sa zákrokov nebojím, ale kým som chodila k iným zubárom- to bola tiež fóbia!!! Táto je veľmi jemná a citlivá. Veru, aj také sú. Ale ťahala mi osmičku zub s krivým koreňom, trvalo to 12 minút v lokálnej anestéze a zdalo sa mi, že to ťahá dve hodiny. Ak sa mi aj pôrod bude zdať niekoľkonásobne dlhší ako bude v skutočnosti, tak to bude sranda...

dakujem za vase pribehy a skusenosti, niektore aj pobavia a nie je cloveku tak tazko.Len to budem musiet prezit ako ostatne,ja som taky bojko,u zubara som nebola 15 rokov,pokial ma nezacal priserne boliet zub a zistila som ze existuje injekcia proti bolesti tak som zubarke povedala ze bez nej ju do pusy nepustim:-)odvtedy najprv poziadam o injekciu a az potom jej dovolim vrtat:-)Lenze porod je asi uplne iny.
aj na mierne utlmenie bolesti pri porde je injekcia --- tzv. epiduralna
pozri napriklad sem : http://tehotenstvo.rodinka.sk/index.php?id=epidural-ako-vyhra

Fatinka, neboj sa, keď to vydržali milióny žien, vydržíš aj Ty.

Jéj, moja obľúbená veta!!!! :)

Kazu :no tak tak by som chcela dopadnut keby som ani nevedela kedy som porodila.Psychika je strasna vec,mna teraz vsetci strasia ako sa psychicky nastavim tak taky porod budem mat:-(

Súhlasím, že psychika je dôležitá, len je tu aj fyzická predispozícia - ja som sa pri prvom uponáhľala a skoro 5 mesiacoch v nemocnici ( ležala som o16.tého tt) som si podpísala papier domov s tým, že mám rodiť cisárskym - bola som nútená ísť do inej nemocnice- opitý lekár vyhlásil, že v noci sa spí a nie rodí a ..... pichali mi udržiavačky a cez deň vyvolávačky- zrazu zistili, že cisársky už nemôžu urobiť - už sa bábo zosunulo - otvoriť som sa nevedela ani po všelijakých tabletách a injekciách a bolo to niečo hrozné ( a povedali, že bábo hocijako musí von- začal sa odlupovať vak blán a ja krvácať) - dokonca lekár pri mne presedel celý čas - držal ma za ruku kým som povinne zadržiavala dych - lebo som nemala predýchavaciu fázu ale hneď tlaky , nehovoriac keď mi začali "lámať kosti panvy" - otváranie..... poviem úprimne po 8 hodinách dusenia si toho veľmi veľa nepamätám.... po pôrode som bola rak - chodiť vzad - ale aspoň som vedela ešte chodiť :D a vypadala som na tvári ako leopard škvrnitý ... :D
V nemocnici, kde som ležala sa chytali za hlavu čo so mnou dorobili... takže psychicky môžem byť geroj , ale je potrebné aby sme mali pri sebe aj lekárov odborníkov :) a aby bolo bábo zdravé... ( ako som už niekede napísala- nebyť cisárskeho pri druhej asi by sme ju nemali - nikto nevedel, že má choré srdiečko , ale určite by normálny pôrod jej aneurizma nevydržala) . Záver MUSÍME MAŤ ŠŤASTIE !!!!!!!!!!!!!!!!!
A verte, že šťstie je aj v malých veciach, ktoré ani nevnímame, že v skutočnosti sú šťastím! ;)
Držím palce a prajem veľa šťastia!

Súhlasím, že psychika je dôležitá, len je tu aj fyzická predispozícia - ja som sa pri prvom uponáhľala a skoro 5 mesiacoch v nemocnici ( ležala som o16.tého tt) som si podpísala papier domov s tým, že mám rodiť cisárskym - bola som nútená ísť do inej nemocnice- opitý lekár vyhlásil, že v noci sa spí a nie rodí a ..... pichali mi udržiavačky a cez deň vyvolávačky- zrazu zistili, že cisársky už nemôžu urobiť - už sa bábo zosunulo - otvoriť som sa nevedela ani po všelijakých tabletách a injekciách a bolo to niečo hrozné ( a povedali, že bábo hocijako musí von- začal sa odlupovať vak blán a ja krvácať) - dokonca lekár pri mne presedel celý čas - držal ma za ruku kým som povinne zadržiavala dych - lebo som nemala predýchavaciu fázu ale hneď tlaky , nehovoriac keď mi začali "lámať kosti panvy" - otváranie..... poviem úprimne po 8 hodinách dusenia si toho veľmi veľa nepamätám.... po pôrode som bola rak - chodiť vzad - ale aspoň som vedela ešte chodiť :D a vypadala som na tvári ako leopard škvrnitý ... :D
V nemocnici, kde som ležala sa chytali za hlavu čo so mnou dorobili... takže psychicky môžem byť geroj , ale je potrebné aby sme mali pri sebe aj lekárov odborníkov :) a aby bolo bábo zdravé... ( ako som už niekede napísala- nebyť cisárskeho pri druhej asi by sme ju nemali - nikto nevedel, že má choré srdiečko , ale určite by normálny pôrod jej aneurizma nevydržala) . Záver MUSÍME MAŤ ŠŤASTIE !!!!!!!!!!!!!!!!!
A verte, že šťstie je aj v malých veciach, ktoré ani nevnímame, že v skutočnosti sú šťastím! ;)
Držím palce a prajem veľa šťastia!
Bionda, keď Fatinka napíše "strašne sa bojím pôrodu" a prečíta si Tvoju odpoveď - no neviem, asi veľkú radosť mať nebude...
Viem, že si napísala len svoju, žiaľ, nie dobrú skúsenosť, ale v záujme psychickej pohody zadávateľky témy a jej podobných /napr. Avonka1/, ktoré ju sledujú, si myslím, že by bolo lepšie, keby si svoj príspevok vymazala /neber to prosím osobne/.

...sama som bola zvedavá, ktorej sa "zadarí" trafiť kliniec po hlavičke... :eek: ...v odcitovanom príspevku je naozaj kuuuuuuus pochopenia... ;) ...hoold exhibicionizmus naozaj svoje úuužasnéeee podoby máva...:rolleyes:...

... a vy si myslíte,že zadávateľka žije vo vákuum ? nečíta noviny , nepozerá tlelvízor alebo nežije na zemi tak ako ostatní :) ... aj to je život a dôležité je, aby mala dobrého pôrodníkavopred dohodnutého! a ten je pre ňu najväčšia opora;) postará sa o ňu, keď to príde, bude vedieť ako je bábo otočené a všetko čo je pre ňu to najdôležitejšie! Príde do nemocnice a nebude anonymný pacient x a bohužiaľ naozaj sa o ňu postarajú inak .....
...
Nemyslím si, že to je exibicionizmus ( myslíte , že chuť predvádzať sa???? nemyslím si . Vo mne to nezanechalo až také dobré pocity), je to realizmus....
Ale zas jej tu nefabulujte - a to , keď napíšem vlastný názor na názor iného, neznamená, že som nepriatriateľ ;)

... a vy si myslíte,že zadávateľka žije vo vákuum ? nečíta noviny , nepozerá tlelvízor alebo nežije na zemi tak ako ostatní :) ... aj to je život a dôležité je, aby mala dobrého pôrodníkavopred dohodnutého! a ten je pre ňu najväčšia opora;) postará sa o ňu, keď to príde, bude vedieť ako je bábo otočené a všetko čo je pre ňu to najdôležitejšie! Príde do nemocnice a nebude anonymný pacient x a bohužiaľ naozaj sa o ňu postarajú inak .....
...
Nemyslím si, že to je exibicionizmus ( myslíte , že chuť predvádzať sa???? nemyslím si . Vo mne to nezanechalo až také dobré pocity), je to realizmus....
Ale zas jej tu nefabulujte - a to , keď napíšem vlastný názor na názor iného, neznamená, že som nepriatriateľ ;)

Bionda, áno, pridala si svoje skúsenosti, ale Tvoje vlastné nepríjemné spomienky na pôrod v nich zanechajú ešte väčší strach, nepokoj, paniku.... A nie, nežijú vo vákuu, sami sa priznali, že o pôrode toho veľa prečítali, ale keď im niekto pár dní pred pôrodom povie o takýchto veciach - no neviem...Naďalej súhlasím s Oliwa. A nemyslím si, že "vybavený" lekár je ten najlepší spôsob... LEKÁRI by sa mali snažiť byť LEKÁRMI presne tak, ako to prisahali, však ?!

pridávam sa k názoru že s tými "vybavenými" lekármi to nie je žiadna istota dobrého pôrodu, hoci chápem že človek sa chce poistiť vopred ako sa len dá,aj ja som to urobila. Vybavený lekár, objednaná epidurálka ale ked prislo na konecnú fazu pôrodu akosi to nešlo a nešlo von a zrazu tam nado mnou maturovalo 6-7 lekárov že či rezať alebo ešte tlačiť. Náhodná okoloidúca lekárka prišla pozrela a povedala rezať a rýchlo a tak som šla na sekciu..a chvalabohu lebo syn mal tak vyvrátenú dozadu hlavičku žeby sme mu zlomili vazy keby sme tlačili ďalej.. je veľmi užitočné urobiť ultrazvuk tesne pred pôrodom. Ale bez manžela pri sebe by som sa tam aj tak tie celé hodiny citila uplne stratena to je fakt. Ale ako hovorim zalezi od typu chlapa..niektori ti tam môžu akurát tak zavadzať to radšej zobrať kamarátku alebo nejakú pribuznu. Držím palce.

Moja sesternica mala "vybaveného" pôrodníka, no keď ho bolo treba, mal vypnutý telefón. Neskôr jej to vysvetlil tak, že v rovnaký čas rodila aj jeho žena, tak bol s ňou. Prašule si, samozrejme, nechal. Vtedy to ešte nebolo na zmluvu, takže potvrdenku o platbe nemala...

... nuž máš pravdu, že možno to nie je ten najlepší spôsob, ale bohužiaľ ľudia ich tak naučili... ale keď to vidím .... nemám slov- česť výnimkám! .. dnes sa dá už rodiť s lekárom, ktorý sa o rodičku stará počas celého obdobia- v tom som za - pozná celý priebeh a aj budúcu mamičku....
;) ako som napísala o stránku pred - Držím palce , vždy vravím všetko bude a je tak, ako má byť ......

Fatinka a všetky tehuľky,
ja Vám odporúčam, vypnite internet, prestaňte nasávať milión zaručených a nezaručených informácií o pôrodoch a pôrodníkoch, myslite na ten kopajúci uzlíček, pohlaďte si bruško. Tehotenstvo je prirodzená vec, na to sme boli stvorené. A rovnako je prirodzená vec pôrod. Sama mám 3 deti. To, že Vám tu ostatné už odrodilé popíšu svoje skúsenosti, nijako neovplyvní Váš pôrod, lebo každý je jedinečný, každá ho znášame inak a každú z nás ovplyvní nespočetné množstvo okolností. Ono aj nadbytok informácií niekedy škodí.

[QUOTE=avonka1;1443953]Fatinka, ja mám termín 25.8., ale vraj chlapci sa zvyknú motať a neponáhľajú sa von;)...
QUOTE]

Asi je to len povera:). Ja som mala obidve tehotenstvá rizikové. Staršia dcéra sa narodila 8 dní pred termínom, mladšia 7 dní po termíne.:)
Ale obidva pôrody som mala rýchle, od za začiatku bolestí do narodenie tak cca 4 hod. Mladšia dcéra mala viac ako 4 kg, takže pôrod bol horší ako ten prvý, ale v momente, keď ju ku mne položili som zabudla na všetko, bol to krásny pocit. Nebojte sa dievčatá, tak ako tu píšu maminy, ktoré to majú za sebou - keď zbadáte toho malého človiečika, hneď zabudnete, čo bolo predtým.

Dnes som bola na poradni, máme 2,4 kg. Nakoľko je puchorko stále otočený koncom panvovým dolu, tak bude asi šmiky-šmiky ( ako môj empatický lekár poznamenal: "v pôrodnici si zgustnú" :eek: ).

Dnes som bola na poradni, máme 2,4 kg. Nakoľko je puchorko stále otočený koncom panvovým dolu, tak bude asi šmiky-šmiky ( ako môj empatický lekár poznamenal: "v pôrodnici si zgustnú" :eek: ).
... nech Ťa poteší aspoň to, že takto vylúpnuté bábätká sú bez jedinej vrásočky... maximálny pohoďáci... ;) ...tak buď na neho dobrá a neboooj... :--- ...

Dnes som bola na poradni, máme 2,4 kg. Nakoľko je puchorko stále otočený koncom panvovým dolu, tak bude asi šmiky-šmiky ( ako môj empatický lekár poznamenal: "v pôrodnici si zgustnú" :eek: ).

Avonka, ja som v TT rodila 16 mesiacov dozadu, mám krásneho a šikovného chlapčeka a ja som šťastná prešťastná že ho mám. Mám prvé dieťa po 15-rokoch manželstva a po viacerých neúspešných tehotenstvách. Ale môžem ti povedať, že sa vôbec nemusíš báť rodiť v TT aj keď o nemocnici ako takej nejdú moc dobré reči. Pôrodníci v nemocnici sú super, keďže som tam viackrát ležala, tak ako tak ich prácu poznám. Proste sú to úžasní lekári! Čo sa ich opýtaš, to ti vysvetlia, sú prístupní, ľudskí. Neviem ti to ani popísať. Tiež som nevedela čo ma čaká, mala som naplánovanú sekciu a zvládala som to úplne v pohode, lebo som sa na malého hrooooozne tešila a bolo mi jedno aké bolesti budem mať, už som chcela čo najskorej ten voňavý uzlíček šťastia mať pri sebe. A že si na tebe niekto zgustne? To ti fakt môže povedať lekár ktorý v nemocnici asi vôbec neslúži. Bruško po sekcii mám zašíté tak, že môžem v pohode nosiť dvojdielne plavky. Ešte by som písala, ale moje šťastie sa práve zobudilo a v postielke vykríka pre mňa zatiaľ to najkrajšie slovo "MAMA" tak utekám. Neboj, všetko zvládneš! Držím palce!

Ormika, a ako bolo po sekcii? Niekto má vraj obrovské bolesti ešte niekoľko dní, niekto vraví, že v pohodičke... Vzhľadom na môj nízky prah bolesti sa vopred pridávam k prvej skupine:D:D:D.

Ormika, a ako bolo po sekcii? Niekto má vraj obrovské bolesti ešte niekoľko dní, niekto vraví, že v pohodičke... Vzhľadom na môj nízky prah bolesti sa vopred pridávam k prvej skupine:D:D:D.
...neviem ako u Ormiky, ale u mňa ako po sekcii...;):D... po prvom klasickom pôrode som závidela maminám, ktoré sa len tak zobudili a bábätko mali bez väčšej námahy pri sebe... po sekcii som si uvedomila, že len z nevedomosti som im mohla závidieť... :--- ...je to predsa len zásah proti prírode... ak by som chcela aby si ma ľutovala, bolo by Ti tu o čom písať... radšej budem preháňať opačným smerom... ;):D ...

Bionda, áno, pridala si svoje skúsenosti, ale Tvoje vlastné nepríjemné spomienky na pôrod v nich zanechajú ešte väčší strach, nepokoj, paniku.... A nie, nežijú vo vákuu, sami sa priznali, že o pôrode toho veľa prečítali, ale keď im niekto pár dní pred pôrodom povie o takýchto veciach - no neviem...Naďalej súhlasím s Oliwa. A nemyslím si, že "vybavený" lekár je ten najlepší spôsob... LEKÁRI by sa mali snažiť byť LEKÁRMI presne tak, ako to prisahali, však ?!

dovolim si prilozit nazor z ineho-nerodiaceho pohladu:
ja som este nerodila.
porodu sa obavam,hoci este ani nie som tehotna.

predosle tehotenstva zlyhali ale prve skoncilo cisarskym rezom-a je to pravda,nie je to sranda-rana sa musi zahojit a boli pri pohybe,smiechu!!!,nemozes sa celkom vystriet......skratka rez,je rez.nemozem to porovnat s prirodzenym porodom,ale ani ten cisarsky nebol najlepsi/myslim to hojenie/.fit som bola cca do 3 tyzdnov.mala som vsak dobru lekarsku starostlivost a ziadne neobvykle komplikacie.

ale napriek tomu vsetkemu,co nepoznam,musim sa zastat Biondy.
jedna vec je strach nas vsetkych,ktore sme porod nemali,druha vec je vsak realita.
clovek nemoze zatvarat oci pred tym,ze to moze vyzerat aj zle a komplikovane.praveze si myslim,ze treba byt pripravena na vsetko.a ked vieme,co vsetko sa moze stat,musime sa na to psychicky uz vopred pripravit,tym sa posunie aj nas prah bolesti-som presvedcena,ze s poznanim vydrzime viac.:)
ked sa na to psychicky nepripravim a stane sa nieco nepredvidane,tazke-spanikarim,nebudem vediet ako reagovat,mozno sa rozplacem...... a bude to pre mna len horsie.:(
ked si vsak utvorim realny obraz o moznych rizikach,poviem si-som zena ,matka,dieta som chcela......na strach je uz neskoro.a je lepsie rodit s chladnou hlavou a spolupracovat s lekarmi,ako panikarit na sale a vyrabat sceny,ktore nam aj tak nepomozu.dieta musi z tela von,tak je lepsie to predychat,zastavit sa to uz neda....;):eek::D
pacila sa mi ta odpoved,kde je napisane,ze treba mysliet na to dietatko.:o:)ze mu treba pomoct na svet-za akukolvek cenu
.ked vnimam fakt,ze prichadza na svet to,po com som najviac tuzila,na co som sa tak strasne tesila,co som cely cas sledovala cez ultrazvuk,s cim som sa v myslienkach maznala,kupovala mu vecicky,vymyslala pren mena.........nic ma nemoze zastavit.musim mu pomoct cim skor prist ku mne!!!
a potom uz budeme stale spolu a bude to nadherne......:);)
takto nejako to vnimam ja.
skoda,ze nepatrim medzi tie stastne,co nemaju problem s tehotenstvom.:mee:

Ja som mala pôrod klasicky, bolesti boli dlho, od rána, ale dali sa zvládať, čakala som, že bude niečo horšie. Do pôrodnice som prišla okolo 15.30, malý sa narodil o 18.00. Skoro som im porodila na posteli, nakoniec som sa dostala "len" do vyšetrovacej izby, doktorka dobehla so slovami, no Vás som tu nečakala. A môžem Ti povedať, že nezabudnem ako som cítila malé telíčko, ako som tlačila, ako prestrihli pupočnú šnúru, to je nezabudnuteľný pocit. To všetko prehlušilo bolesť. Ale ja som mala vnútorné krvácanie, komplikácie, nakoniec to skončilo operáciou, okolo mňa samé hadičky, transfúzie, infúzie, bola som na tom skoro ako po cisárskom. Keď mi po dvoch dňoch dali malého do rúk, ledva som ho vládala, pritom mal len 2,8kg, ale ja som bola v tej chvíli najšťastnejšou matkou na svete, úsmev od ucha k uchu.
Ber to tak, že čo sa má stať, to sa stane. Vždy je možnosť komplikácii, ale ja som po pôrode povedala, že pôrod bol nič proti tomu čo nasledovalo, 3 mesiace som sa dávala dokopy. Týmto Ti to nechcem znechutiť, aby si sa viacej bála, to už vôbec nie. Ja keď budem mať tú možnosť znovu rodiť, pôjdem s úsmevom na tvári. :)

Pôvodne som nemala v pláne zapojiť sa do diskusie, keďže moje pocity z pôrodov tu boli v 99% popísané. Ale nedá mi to, tak len v skratke.
Prvý pôrod, nevedela som, čo ma čaká, ten bol učebnicový, všetko od začatia bolestí po samotný koniec trvalo cca 12 hod. Bolesti boli síce obrovské, ale tu som. :) Mala som šťastie na začínajúceho lekára, bol veľmi milý, rozprával mi vtipy. :D Každý ďalší pôrod bol kratší, a menej bolestivý, tretí trval dokopy 2 hod. Sestričky sa zabávali na mne, že ďalšie dieťa porodím na vrátnici. To už dúfam nehrozí, už nás je dosť, no ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy...:D

...normálne ste ma dojali, ako ste mi všetko pripomenuli, krásna téma a ešte krajšie dva "dôsledky" tej témy ...dnes už dospelé a stále milované, tak ako keď som ich prvý krát držala v náručí...:):):):):):):):)

...normálne ste ma dojali, ako ste mi všetko pripomenuli, krásna téma a ešte krajšie dva "dôsledky" tej témy ...dnes už dospelé a stále milované, tak ako keď som ich prvý krát držala v náručí...:):):):):):):):)
...krásne si to Slávka napísala ...veru veru, materinská láska je nekonečná, od prvej chvíle, ako dieťatko zaplače...

... ja som presne taká ako osky, vždy chcem byť krok vopred , preto som vždy za pravdu a nie fabulovanie. a vopred chcem vedieť pozitíva a negatíva .... po spomenutom zážitku ( a berte to ako chcete, vo mne sa najprv vôbec žiadna materinská láska neozvala pri pohľade na bábätko- ja som bola viac zúfalá zo seba ako šťastná- ale išli sme domov a všetko bolo tak ako má byť! Dnes som pyšná mama krásnej a inteligentnej 18r dcéry a mrzí ma že chybou iných nám náš prvý kontakt pokazili! ).....ale prešiel čas a snaha nestačí!.. ale po 14r. som rodila cisárkym- no ja musím povedať pre mňa životný zážitok v epidurálke - ticho a zrazu len tichý plač bábätka. ( dnes 4r. nezbednice:D, s ktorou sa voláme maminka a Aless Pusinkové:D).. aj keď som ju ešte nevidela - len počula... plakala som od šťastia ... takže vrele doporučujem ak nemusíte nechoďte do celkovej anestézy ( a to som sestra z ARO :D)
Čo sa týka po cisárskom- je to tak ako sa snažíte, čím viac sa snažíte hýbať- tým je to rýchlejšie lepšie... z môjho pohľadu skúúseností je cisárky lepší ;) ...

Držím palce a prajem veľa šťastia! CMUK

...krásne si to Slávka napísala ...veru veru, materinská láska je nekonečná, od prvej chvíle, ako dieťatko zaplače...
Musím trošku doplniť : .... a ideálne pre dieťatko je, ... keď je aj tá otcovská ...;)
- netreba zaúdať na ocinkov, bez nich by to tiež nešlo:D

Musím trošku doplniť : .... a ideálne pre dieťatko je, ... keď je aj tá otcovská ...;)
- netreba zaúdať na ocinkov, bez nich by to tiež nešlo:D

To máš pravdu, ale našťastie pôrod ide aj bez nich. Takže ocinkovia sú potrební pred :D, alebo po:D...ale medzitým si to vieme zariadiť aj bez nich :D

Ahojte!
Včera sme absolvovali prehliadku pôrodnice ( "hodina otvorených dverí" ) spoločne s budúcim oteckom. Nakoniec sa vyjadril, že počas prvej doby by bol so mnou, ale záver vidieť nechce. Našťastie "záver" netrvá tak dlho, tak to snáď zvládnem- treba robiť kompromisy...
Z pôrodnice ako takej nemám veľmi dobrý pocit, už nech je to za nami! :o

Ahojte!
Včera sme absolvovali prehliadku pôrodnice ( "hodina otvorených dverí" ) spoločne s budúcim oteckom. Nakoniec sa vyjadril, že počas prvej doby by bol so mnou, ale záver vidieť nechce. Našťastie "záver" netrvá tak dlho, tak to snáď zvládnem- treba robiť kompromisy...
Z pôrodnice ako takej nemám veľmi dobrý pocit, už nech je to za nami! :o
Budeme drzat palce!

Vďaka! :)

Chcela by som sa dopátrať , kto a na základe čoho rozhoduje o pripravovanom cisárskom reze .

Zaujíma ma hlavne to , ak rodička má určité zdravotné problémy a gynekológia žiada od ošetrujúceho lekára vyjadrenie, že akým pôrodom má rodiť .

Ošetrujúci lekár napíše do správy, že zvážiť pôrod sekciou, avšak gynekológii to nepostačuje. pritom je tam jasná diagnóza .

Kde sa dopátram, kto má kompetenciu v tomto rozhodnúť .

Ďakujem.

Chcela by som sa dopátrať , kto a na základe čoho rozhoduje o pripravovanom cisárskom reze .

Zaujíma ma hlavne to , ak rodička má určité zdravotné problémy a gynekológia žiada od ošetrujúceho lekára vyjadrenie, že akým pôrodom má rodiť .

Ošetrujúci lekár napíše do správy, že zvážiť pôrod sekciou, avšak gynekológii to nepostačuje. pritom je tam jasná diagnóza .

Kde sa dopátram, kto má kompetenciu v tomto rozhodnúť .

Ďakujem.

Odpoveď možno nájdeš tu v už položenej otázke, alebo sa konkrétne opýtaj:
http://www.porodnice.cz/poradna-MUDr.-Michal-Koucky

Chcela by som sa dopátrať , kto a na základe čoho rozhoduje o pripravovanom cisárskom reze .

Zaujíma ma hlavne to , ak rodička má určité zdravotné problémy a gynekológia žiada od ošetrujúceho lekára vyjadrenie, že akým pôrodom má rodiť .

Ošetrujúci lekár napíše do správy, že zvážiť pôrod sekciou, avšak gynekológii to nepostačuje. pritom je tam jasná diagnóza .

Kde sa dopátram, kto má kompetenciu v tomto rozhodnúť .

Ďakujem.
Ja ked som mala pred prvým pôrodom, tak o tom rozhodol gynekolog-nakoľko malý nebol otočený hlavičkou dole. Po prvej sekcii som chcela zažiť klasický pôrod, ale nemohla som...malý bol otočený správne, ale mala som hrubé zrasty na maternici(takže aj keby som tlačila neviem ako, nevytlačila by som nič, len by som sa vyčerpala-to mi povedal gynekolog), ale čakali sme do termínu či náhodou sa nestane zázrak a pôjde to aj spontánne. Ale nešlo, k tomu sa pridal vysoký tlak, gestóza-opuchy,nalievanie vodou a už som si pálila pre druhého syna na sálu-pôrod sekciou. Podla mna ak má žena nejaké zdravotné problémy, tak všeob.lekár má uviesť zdrav.problémy pre gynekologa a ten musí zvážiť o buducej mamine čo a ako, ked sa mu niečo nepáči na výsledkoch, tak ju častejšie kontroluje a sám musí dať podnet maminke čo je lepšie pre nu a babätko...samozrejme treba mať normalneho gyndoša, ktorý sa vie aj rozprávať s mamičkami, ženami, nielen čumieť do....... a potom naklepať nejakú tú správičku bez vysvetlenia....

Dcéra má termín pôrodu 4.11.2010. Má zdravotné problémy, kvôli ktorým sa lieči na kožnom oddelení(herpes) od r.2008.
Minulý týždeň bola na rizikovom na kontrolu a kvôli diagnóze mala priniesť vyjadrenie kožnej , aký pôrod doporučuje. Aj tak spravila, išla ku kožnej , posedela si tam 4 hodiny pred ambulanciou a po dlhej diskusii s lekárkou , sa kožná lekárka i napriek svojej nevôle odhodlala napísať ...
vzhľadom na časté recidívy ochorenia zvážiť pôrod cisárskym rezom, či sa v čase pôrodu recidíva zopakuje zaručiť neviem.
Určite poznáte tú traumu, sedieť v čakárni 4 hodiny a ešte k tomu tehotnej žene. Tie zmiešané pocity nemusím opisovať , keď najmä tehuľky sú trošku aj precitlivelé.
Nemusím opisovať dôsledky , ak by sa pri recidíve ochorenia vykonal normálny pôrod .Dopad by mohol byť rôzny pre dieťatko.
S týmto vyjadrením sa dnes vybrala znovu na rizikové do nemocnice . Verdikt službu konajúceho lekára – nepostačujúce vyjadrenie, pôjdete tam ešte raz a kožná doktorka to tam musí napísať od slova do slova , či doporučuje pôrod cisárskym rezom, alebo normálny pôrod .Škoda, že to už nemáte , lebo už sme Vás mohli objednať na cisársky rez , ale na základe tohto vyjadrenia to nemôžeme spraviť .
Poviem pravdu , dcéra mi telefonovala s plačom, že čo zasa má absolvovať atď atď ....a že ona už psychicky nevládze s doktormi bojovať , že si ju hádžu od lekára k lekárovi .Nečakala som, išla som do nemocnice a tak som bola napálená , že som nešla ani kožné za dcérou ,ale priamo za primárom gynekológie , s veľkým krikom , lebo už aj ja skutočne mám toho dosť čo sa týka zbavovania sa zodpovednosti a jednania s pacientmi.
Je to boj s veternými mlynmi na môj veru – všetko som tam pánovi primárovi povedala, čo si myslím , že si ju hádžu ako horúci zemiak, že neexistuje nikto, kto by si zobral rozhodnutie na zodpovednosť .A že ak to takto pôjde , tak prefotím všetky papiere, vyjadrenia a idem sa sťažovať na nich .Diagnóza je jasne stanovená , dieťatko môže byť ohrozené a rozhodnutie musí z niektorej strany padnúť. Podotkla som okrem iného (a to mi bolo povedané jedným gynekológom), že ak majú napísanú diagnózu, tak pôrodnica musí rozhodnúť o spôsobe pôrodu . K tomu mi ani nedal odpoveď .
Pýtala som sa ho, že či si myslí, že kožná lekárka zmení svoje rozhodnutie , či očakáva, že napíše niečo iné .On mi odpovedal, že nenapíše iné .....ja mu na to , tak prečo ju tam posielate ? Preto aby tam zasa sedela s tým veľkým bruchom 4 hodiny v čakárni ?Potom mi vraví , že ak to si to má vziať na zodpovednosť ? Čo ak Vaša dcéra pri pôrode zomrie ?Čo ak sa jej niečo stane, zodpovednosť máme niesť my ? Na to som mu vravela, že riziko pri pôrode je vždy, ale nech pôrod odvedú tak , aby sa nič nestalo ........nech sa rozhodne ako mu vraví lekárska etika a dcéra ako pacient sa tomu prispôsobí.
Nakoniec v ambulancii zostalo ticho a primár 5 minút rozmýšľal, čo spraviť ako sa rozhodnúť .........nakoniec napísal dátum , kedy má prísť do nemocnice na plánovaný cisársky rez a už nemusela ísť ani ku kožnej lekárke pre opakované vyjadrenie a odporučenie .Čiže primár teraz vzal zodpovednosť na seba, len škoda, že sa nedalo rozhodnúť ako a čo riadnou cestou.
Tak toto ma dnes skutočne rozpálilo, čo som ani nepredpokladala nikdy, že by aj takéto problémy mohli nastať pri rozhodovaní v niečom takom .
Toto je dôvod, pre ktorý som položila vyššie otázku, lebo už som skutočne aj ja znepokojená a chcela by som zistiť , ako to je pri tomto rozhodovaní .

Vieš, dnes je to tak, kto nemaže, ten nejede. Ked si nevybavíš a nezaplatíš pôrodníka, tak si ta budu prehadzovať a posielať kade-tade. Ja som pri prvom mala problémy s gestozou-od 5.mesiaca som bojovala do konca tehotenstva. V 5.m. ma lekárka poslala do nemocnice lebo som mala bolesti-krče-vraj, môže to byť neskorý potrat...no to bolo potešujúce...to, že sa tešíte na prvé dieťatko a neviete ani,čo máte robiť-ísť, neísť??prebehne vám mysľou tolko vecí naraz....tak som šla na príjem, týžden o mna nik nezakopol....počas tohto týždna som bola 2x na ultrazvuk a žiadne iné vyšetrenia-prečo krče a pod...tak som sa nasr.... a zmenila lekára-gynek. a toho som vyslovene poprosila, či ma aj odrodí...až on mi otvoril oči, že to bude sekcia, vysvetlil mi podrobnosti, že gestoza v tehotenstve je nebezpečná pre mamu i dieťa....tak som si ho "vybavila" k sekcii. a v druhom tehotenstve som ani nerozmýšľala a tiež to riešila cez neho. vedel moje problemy v prvom tehotenstve, tak si dával pozor na moje výsledky-čo sa vyskytne či nevyskytne. A v tvojom prípade podla mna zlyhala pôrodnica, ak ma problémy zdravotne tak ju mali prijat do nemocnice,urobiť požadované výsledky a ak by bolo treba, tak aj hned konať sekciu....človek ak nenarobí hluk, tak o neho ani nezakopnú....je to bieda tu na Slovensku....každý myslí len na plné vrecká....

Dcéra má termín pôrodu 4.11.2010. Má zdravotné problémy, kvôli ktorým sa lieči na kožnom oddelení(herpes) od r.2008.
Minulý týždeň bola na rizikovom na kontrolu a kvôli diagnóze mala priniesť vyjadrenie kožnej , aký pôrod doporučuje. Aj tak spravila, išla ku kožnej , posedela si tam 4 hodiny pred ambulanciou a po dlhej diskusii s lekárkou , sa kožná lekárka i napriek svojej nevôle odhodlala napísať ...
vzhľadom na časté recidívy ochorenia zvážiť pôrod cisárskym rezom, či sa v čase pôrodu recidíva zopakuje zaručiť neviem.
Určite poznáte tú traumu, sedieť v čakárni 4 hodiny a ešte k tomu tehotnej žene. Tie zmiešané pocity nemusím opisovať , keď najmä tehuľky sú trošku aj precitlivelé.
Nemusím opisovať dôsledky , ak by sa pri recidíve ochorenia vykonal normálny pôrod .Dopad by mohol byť rôzny pre dieťatko.
S týmto vyjadrením sa dnes vybrala znovu na rizikové do nemocnice . Verdikt službu konajúceho lekára – nepostačujúce vyjadrenie, pôjdete tam ešte raz a kožná doktorka to tam musí napísať od slova do slova , či doporučuje pôrod cisárskym rezom, alebo normálny pôrod .Škoda, že to už nemáte , lebo už sme Vás mohli objednať na cisársky rez , ale na základe tohto vyjadrenia to nemôžeme spraviť .
Poviem pravdu , dcéra mi telefonovala s plačom, že čo zasa má absolvovať atď atď ....a že ona už psychicky nevládze s doktormi bojovať , že si ju hádžu od lekára k lekárovi .Nečakala som, išla som do nemocnice a tak som bola napálená , že som nešla ani kožné za dcérou ,ale priamo za primárom gynekológie , s veľkým krikom , lebo už aj ja skutočne mám toho dosť čo sa týka zbavovania sa zodpovednosti a jednania s pacientmi.
Je to boj s veternými mlynmi na môj veru – všetko som tam pánovi primárovi povedala, čo si myslím , že si ju hádžu ako horúci zemiak, že neexistuje nikto, kto by si zobral rozhodnutie na zodpovednosť .A že ak to takto pôjde , tak prefotím všetky papiere, vyjadrenia a idem sa sťažovať na nich .Diagnóza je jasne stanovená , dieťatko môže byť ohrozené a rozhodnutie musí z niektorej strany padnúť. Podotkla som okrem iného (a to mi bolo povedané jedným gynekológom), že ak majú napísanú diagnózu, tak pôrodnica musí rozhodnúť o spôsobe pôrodu . K tomu mi ani nedal odpoveď .
Pýtala som sa ho, že či si myslí, že kožná lekárka zmení svoje rozhodnutie , či očakáva, že napíše niečo iné .On mi odpovedal, že nenapíše iné .....ja mu na to , tak prečo ju tam posielate ? Preto aby tam zasa sedela s tým veľkým bruchom 4 hodiny v čakárni ?Potom mi vraví , že ak to si to má vziať na zodpovednosť ? Čo ak Vaša dcéra pri pôrode zomrie ?Čo ak sa jej niečo stane, zodpovednosť máme niesť my ? Na to som mu vravela, že riziko pri pôrode je vždy, ale nech pôrod odvedú tak , aby sa nič nestalo ........nech sa rozhodne ako mu vraví lekárska etika a dcéra ako pacient sa tomu prispôsobí.
Nakoniec v ambulancii zostalo ticho a primár 5 minút rozmýšľal, čo spraviť ako sa rozhodnúť .........nakoniec napísal dátum , kedy má prísť do nemocnice na plánovaný cisársky rez a už nemusela ísť ani ku kožnej lekárke pre opakované vyjadrenie a odporučenie .
Tak toto ma dnes skutočne rozpálilo, čo som ani nepredpokladala nikdy, že by aj takéto problémy mohli nastať pri rozhodovaní v niečom takom .
Toto je dôvod, pre ktorý som položila vyššie otázku, lebo už som skutočne aj ja znepokojená a chcela by som zistiť , ako to je pri tomto rozhodovaní .

Dcéra má termín pôrodu 4.11.2010. Má zdravotné problémy, kvôli ktorým sa lieči na kožnom oddelení(herpes) od r.2008.
Minulý týždeň bola na rizikovom na kontrolu a kvôli diagnóze mala priniesť vyjadrenie kožnej , aký pôrod doporučuje. Aj tak spravila, išla ku kožnej , posedela si tam 4 hodiny pred ambulanciou a po dlhej diskusii s lekárkou , sa kožná lekárka i napriek svojej nevôle odhodlala napísať ...
vzhľadom na časté recidívy ochorenia zvážiť pôrod cisárskym rezom, či sa v čase pôrodu recidíva zopakuje zaručiť neviem.
Určite poznáte tú traumu, sedieť v čakárni 4 hodiny a ešte k tomu tehotnej žene. Tie zmiešané pocity nemusím opisovať , keď najmä tehuľky sú trošku aj precitlivelé.
Nemusím opisovať dôsledky , ak by sa pri recidíve ochorenia vykonal normálny pôrod .Dopad by mohol byť rôzny pre dieťatko.
S týmto vyjadrením sa dnes vybrala znovu na rizikové do nemocnice . Verdikt službu konajúceho lekára – nepostačujúce vyjadrenie, pôjdete tam ešte raz a kožná doktorka to tam musí napísať od slova do slova , či doporučuje pôrod cisárskym rezom, alebo normálny pôrod .Škoda, že to už nemáte , lebo už sme Vás mohli objednať na cisársky rez , ale na základe tohto vyjadrenia to nemôžeme spraviť .
Poviem pravdu , dcéra mi telefonovala s plačom, že čo zasa má absolvovať atď atď ....a že ona už psychicky nevládze s doktormi bojovať , že si ju hádžu od lekára k lekárovi .Nečakala som, išla som do nemocnice a tak som bola napálená , že som nešla ani kožné za dcérou ,ale priamo za primárom gynekológie , s veľkým krikom , lebo už aj ja skutočne mám toho dosť čo sa týka zbavovania sa zodpovednosti a jednania s pacientmi.
Je to boj s veternými mlynmi na môj veru – všetko som tam pánovi primárovi povedala, čo si myslím , že si ju hádžu ako horúci zemiak, že neexistuje nikto, kto by si zobral rozhodnutie na zodpovednosť .A že ak to takto pôjde , tak prefotím všetky papiere, vyjadrenia a idem sa sťažovať na nich .Diagnóza je jasne stanovená , dieťatko môže byť ohrozené a rozhodnutie musí z niektorej strany padnúť. Podotkla som okrem iného (a to mi bolo povedané jedným gynekológom), že ak majú napísanú diagnózu, tak pôrodnica musí rozhodnúť o spôsobe pôrodu . K tomu mi ani nedal odpoveď .
Pýtala som sa ho, že či si myslí, že kožná lekárka zmení svoje rozhodnutie , či očakáva, že napíše niečo iné .On mi odpovedal, že nenapíše iné .....ja mu na to , tak prečo ju tam posielate ? Preto aby tam zasa sedela s tým veľkým bruchom 4 hodiny v čakárni ?Potom mi vraví , že ak to si to má vziať na zodpovednosť ? Čo ak Vaša dcéra pri pôrode zomrie ?Čo ak sa jej niečo stane, zodpovednosť máme niesť my ? Na to som mu vravela, že riziko pri pôrode je vždy, ale nech pôrod odvedú tak , aby sa nič nestalo ........nech sa rozhodne ako mu vraví lekárska etika a dcéra ako pacient sa tomu prispôsobí.
Nakoniec v ambulancii zostalo ticho a primár 5 minút rozmýšľal, čo spraviť ako sa rozhodnúť .........nakoniec napísal dátum , kedy má prísť do nemocnice na plánovaný cisársky rez a už nemusela ísť ani ku kožnej lekárke pre opakované vyjadrenie a odporučenie .
Tak toto ma dnes skutočne rozpálilo, čo som ani nepredpokladala nikdy, že by aj takéto problémy mohli nastať pri rozhodovaní v niečom takom .
Toto je dôvod, pre ktorý som položila vyššie otázku, lebo už som skutočne aj ja znepokojená a chcela by som zistiť , ako to je pri tomto rozhodovaní .

Čo som odkukala z linku (ktorý doporučujem), tak infekcie pôrodného kanála môžu spôsobiť ochorenia u detí - herpes sa môže preniesť na dieťa - infekcie oka, mozgových blán. Ale tieto vaginálne infekcie môže liečiť aj gynekológ a pri pôrode by mal vedieť vyšetriť, či je infekcia aktívna. Ak dcéra nemá problémy, tak by mohla rodiť aj normálnou cestou - je to šetrnejšie. Ak by sa náhodou objavila infekcia, vždy je možné prejsť na cisársky. Zvykne sa to robiť aj tak, že sa lekár poistí - urobí vyšetrenia pre cisársky (predoperačné) a na pôrod sa čaká alebo sa vyvolá.

Vieš, dnes je to tak, kto nemaže, ten nejede. Ked si nevybavíš a nezaplatíš pôrodníka, tak si ta budu prehadzovať a posielať kade-tade. Ja som pri prvom mala problémy s gestozou-od 5.mesiaca som bojovala do konca tehotenstva. V 5.m. ma lekárka poslala do nemocnice lebo som mala bolesti-krče-vraj, môže to byť neskorý potrat...no to bolo potešujúce...to, že sa tešíte na prvé dieťatko a neviete ani,čo máte robiť-ísť, neísť??prebehne vám mysľou tolko vecí naraz....tak som šla na príjem, týžden o mna nik nezakopol....počas tohto týždna som bola 2x na ultrazvuk a žiadne iné vyšetrenia-prečo krče a pod...tak som sa nasr.... a zmenila lekára-gynek. a toho som vyslovene poprosila, či ma aj odrodí...až on mi otvoril oči, že to bude sekcia, vysvetlil mi podrobnosti, že gestoza v tehotenstve je nebezpečná pre mamu i dieťa....tak som si ho "vybavila" k sekcii. a v druhom tehotenstve som ani nerozmýšľala a tiež to riešila cez neho. vedel moje problemy v prvom tehotenstve, tak si dával pozor na moje výsledky-čo sa vyskytne či nevyskytne. A v tvojom prípade podla mna zlyhala pôrodnica, ak ma problémy zdravotne tak ju mali prijat do nemocnice,urobiť požadované výsledky a ak by bolo treba, tak aj hned konať sekciu....človek ak nenarobí hluk, tak o neho ani nezakopnú....je to bieda tu na Slovensku....každý myslí len na plné vrecká....

Ona má veľmi dobrého gynekológa, aj som sa s ním rozprávala.Patrím aj ja k nemu on ma aj operoval .Bol to on, ktorý mi vlastne povedal, že ak už raz je napísaná diagnóza, tak rozhodnutie musí spraviť nemocnica.Že kožná ako napísala vyjadrenie , ani nemala a nemohla iné napísať , že to čo napísala a ako napísala je správne .
Len pre nemocnicu-gynekológiu ne nepostačuje.Akoby sa nemocnica zbavovala zodpovednosti rozhodnúť.
Ale povedal mi aj to, že on ako gynekológ sa k samotnému problému vyjadrovať nemôže, nakoľko je odoslaná z gynekológie na kožné a tam je aj liečená .
No proste trma vrma v zdravotníctve.Ak si týmto prešla, tak vieš o čom píšem. Človek je v tak bezradnej situácii a toto určite ku všetkému neprospeje, práve že by si očakávala prístup, ktorý by Ťa mal potešiť a vedela by si , že sa zveruješ do rúk skutočným lekárom- odborníkom .

Aj ja pracujem na tom, že vybaviť jej pôrodnika, len som skutočne chcela vedieť ako to je v tom rozhodovaní, že kto je kompetentný určiť druh a priebeh pôrodu .Nechcem nikomu ubližovať , ale chcela by som vedieť pravdu .

Čo som odkukala z linku (ktorý doporučujem), tak infekcie pôrodného kanála môžu spôsobiť ochorenia u detí - herpes sa môže preniesť na dieťa - infekcie oka, mozgových blán. Ale tieto vaginálne infekcie môže liečiť aj gynekológ a pri pôrode by mal vedieť vyšetriť, či je infekcia aktívna. Ak dcéra nemá problémy, tak by mohla rodiť aj normálnou cestou - je to šetrnejšie. Ak by sa náhodou objavila infekcia, vždy je možné prejsť na cisársky. Zvykne sa to robiť aj tak, že sa lekár poistí - urobí vyšetrenia pre cisársky (predoperačné) a na pôrod sa čaká alebo sa vyvolá.

Presne toto je ten problém ......ja som o týchto veciach hovorila dnes....lenže to musí byť ochota a neprehliadnúť niečo....... už keď sa blíži pôrod .A to by malo byť v kompetencii už pôrodnice resp. gynekológie. Však preto sú tam , aby robili rozhodnutia.

Presne toto je ten problém ......ja som o týchto veciach hovorila dnes....lenže to musí byť ochota a neprehliadnúť niečo....... už keď sa blíži pôrod .A to by malo byť v kompetencii už pôrodnice resp. gynekológie. Však preto sú tam , aby robili rozhodnutia.

Keď nad tým tak uvažujem, dcéra sama mohla povedať gynekológovi, že máva herpes - myslím (možno ma niekto opraví), že na to nepotrebuje papier od kožnej. Na pôrodníkovi by malo byť v čase pôrodu overiť, či náhodou infekcia znovu nevzplanula. Veď hypoteticky môže prísť rodiaca mamička do pôrodnice a herpes sa u nej náhodou objaví prvý krát. V začiatku pôrodu možno uvažovať o sekcii, u rozbehnutého pôrodu sa podávajú antivirotiká matke i dieťaťu.

Teória je jasná, ale čo v praxi? :D Dcéra urobila dobre, že má svojho pôrodníka zazmluvneného. V čase pôrodu môže pomôcť, ak bude mať pri sebe sprevádzajúcu osobu - manžela alebo aj mamičku: Nielen kvôli spoločnému dojatiu, ale tá osoba lepšie dokáže zdôrazniť požiadavky rodičky a dohliadne na personál. Sama nemusí mať dosť síl v strese, fyzickom vypätí, bolesti a môže byť chápaná ako "hysterka". Držím palce a verím, že to dopadne dobre! Ináč aj kolegyňa mávala tento herpes a svoje dve deti rodila prirodzene a sú v poriadku! :)

Keď nad tým tak uvažujem, dcéra sama mohla povedať gynekológovi, že máva herpes - myslím (možno ma niekto opraví), že na to nepotrebuje papier od kožnej. Na pôrodníkovi by malo byť v čase pôrodu overiť, či náhodou infekcia znovu nevzplanula. Veď hypoteticky môže prísť rodiaca mamička do pôrodnice a herpes sa u nej náhodou objaví prvý krát. V začiatku pôrodu možno uvažovať o sekcii, u rozbehnutého pôrodu sa podávajú antivirotiká matke i dieťaťu.

Teória je jasná, ale čo v praxi? :D Dcéra urobila dobre, že má svojho pôrodníka zazmluvneného. V čase pôrodu môže pomôcť, ak bude mať pri sebe sprevádzajúcu osobu - manžela alebo aj mamičku: Nielen kvôli spoločnému dojatiu, ale tá osoba lepšie dokáže zdôrazniť požiadavky rodičky a dohliadne na personál. Sama nemusí mať dosť síl v strese, fyzickom vypätí, bolesti a môže byť chápaná ako "hysterka". Držím palce a verím, že to dopadne dobre! Ináč aj kolegyňa mávala tento herpes a svoje dve deti rodila prirodzene a sú v poriadku! :)

K zvýraznenému len toľko , že on je informovaný , on ju vlastne odoslal ku kožnej, nakoľko ako vieme dobre všetci , teraz doktorom pobrali práva predpisovať určité lieky, ktoré ako gynekológ bežne pred tým ženám, mamičkám a budúcim rodičkám predpisoval .Aj napr. imunológ nemôže predpísať Herpesin , tak ako gynekológ .....tak preto musela začať chodiť kožnej .
Jedným slovom, je to v našom zdravotníctve všetko na hlavu postavené.
Dcéra je statočná, teší sa na bábätko a už nech akokoľvek bude rodiť , na všetko je pripravená .......ozaj nemôže povedať nikto , že je hysterka , ale za tie peniaze čo si platíme všetci očakávame aj patričný prístup a záujem lekárov .A celý prípad je o tom .Raz je tam diagnóza a dohľad nad rizikovým tehotenstvom , tak sa patrične podľa toho majú chovať a rozhodovať.

Ale dôvod, že som písala do tejto témy je stále ten, že kde by som sa prepracovala k niečomu , kto z doktorov má kompetenciu , alebo povinnosť rozhodnúť , akým spôsobom sa má pôrod uskutočniť .Koho to je povinnosť nariadiť, zvoliť alebo doporučiť ...či je to povinnosť ošetrujúceho lekára, alebo priamo lekára pôrodníckeho oddelenia.

[U][B]

K zvýraznenému len toľko , že on je informovaný , on ju vlastne odoslal ku kožnej, nakoľko ako vieme dobre všetci , teraz doktorom pobrali práva predpisovať určité lieky, ktoré ako gynekológ bežne pred tým ženám, mamičkám a budúcim rodičkám predpisoval .Aj napr. imunológ nemôže predpísať Herpesin , tak ako gynekológ .....tak preto musela začať chodiť kožnej .
Jedným slovom, je to v našom zdravotníctve všetko na hlavu postavené.
Dcéra je statočná .......ozaj nemôže povedať nikto , že je hysterka , ale za tie peniaze čo si platíme všetci očakávame aj patričný prístup a záujem lekárov .A celý prípad je o tom .Raz je tam diagnóza a dohľad nad rizikovým tehotenstvom , tak sa patrične podľa toho majú chovať a rozhodovať.

Ale dôvod, že som písala do tejto témy je stále ten, že kde by som sa prepracovala k niečomu , kto z doktorov má kompetenciu , alebo povinnosť rozhodnúť , akým spôsobom sa má pôrod uskutočniť .Koho to je povinnosť nariadiť, zvoliť alebo doporučiť ...či je to povinnosť ošetrujúceho lekára, alebo priamo lekára pôrodníckeho oddelenia.

Posledné týždne pred pôrodom je žena v starostlivosti pôrodníka práve preto, aby bol čo najlepšie oboznámený so stavom a mohol sa rozhodnúť na základe informácií z "prvej ruky".
Indikácie pre sekciu sú
-gynekologické (napr. poloha plodu ale aj infekcia pôrodných ciest)
-negynekologické (napr. ochorenia očí, chrbtice, astma, epilepsia - je potrebné vyjadrenie špecialistu: gynekológ nevie posúdiť spomínané ochorenia).

Ten kto napíše,že musí byť sekcia je potom bratý na zodpovednosť v prípade komplikácií.Takže nemocnica sa v tomto prípade pokúsila-neuspešne-presunuť zodpovednosť na kožnú lekárku.Pretože je fakt,že celková anesteza nie je hračka.Môže sa všeličo zmrviť,často nie zásluhou lekárov.Lenže to následné hlavné správy na Markíze neriešia.Tiež je otázka čo od nich vyžaduju prípadné kontroly ,pretože pôrod sekciou je drahší ako pôrod spontánny,tak si viem predstaviť,ako nad papiermi medituje revízny lekár a snaží sa im dokázať,že pôrod sa dal spraviť spontánny a preto poistovna nesúhlasí s preplatením sekcie a oni odôvodnuju z druhej strany stola,že sekcia bola indikovaná a teda ju chcú preplatiť.
Chybička se vloudila-pôrod sekciou nie je hračka..

Ten kto napíše,že musí byť sekcia je potom bratý na zodpovednosť v prípade komplikácií.Takže nemocnica sa v tomto prípade pokúsila-neuspešne-presunuť zodpovednosť na kožnú lekárku.Pretože je fakt,že celková anesteza nie je hračka.Môže sa všeličo zmrviť,často nie zásluhou lekárov.Lenže to následné hlavné správy na Markíze neriešia.Tiež je otázka čo od nich vyžaduju prípadné kontroly ,pretože pôrod sekciou je drahší ako pôrod spontánny,tak si viem predstaviť,ako nad papiermi medituje revízny lekár a snaží sa im dokázať,že pôrod sa dal spraviť spontánny a preto poistovna nesúhlasí s preplatením sekcie a oni odôvodnuju z druhej strany stola,že sekcia bola indikovaná a teda ju chcú preplatiť.

Veľmi pekne ešte raz ďakujem za reakciu .
My si to uvedomujeme ako fakt,že vlastne riziko je každý zásah a taktiež úspešne bez komplikácii nemusí dopadnúť aj spontánny pôrod.
Mne tu išlo vlastne o to , že kožná napísala "zvážiť pôrod cisárskym rezom" a napriek tomu dcéru posielali späť si odstáť radu za niečo, čo by kožná nenapísala aj tak inak ako napísala , a nie tak ako si to na gynekológii predstavovali.Toho si bol pán primár aj vedomý, takže neviem, k čomu to bolo dobré .Nakoniec aj tak sa späť ku kožnej nešlo, po dôkladnom preštudovaní správ určil predsa len sekciu .
Možno bolo len ozaj potrebné si sadnúť,sústrediť sa a prečítať si to celé , že čo sa vlastne v papieroch píše.Potom ďalšou vecou je, majú telefón, prečo nebol záujem si veci overiť a skonzultovať telefonicky, aby sa spojilo jedno oddelenie s druhým oddelením .
Dodám,že celková anestéza nebude.

Zita5
RE : Dodám,že celková anestéza nebude.


... práve som sa chcela spýtať, že prečo celková anestéza, ale už si to Zitka napísala, že celková nebude. Tiež som rodila pri spinálnej anestéze, a určite sa nedá porovnať s celkovou. Pozdravujem Katku a držím prsty, všetkých dvadsať

Ona má veľmi dobrého gynekológa, aj som sa s ním rozprávala.Patrím aj ja k nemu on ma aj operoval .Bol to on, ktorý mi vlastne povedal, že ak už raz je napísaná diagnóza, tak rozhodnutie musí spraviť nemocnica.Že kožná ako napísala vyjadrenie , ani nemala a nemohla iné napísať , že to čo napísala a ako napísala je správne .
Len pre nemocnicu-gynekológiu ne nepostačuje.Akoby sa nemocnica zbavovala zodpovednosti rozhodnúť.
Ale povedal mi aj to, že on ako gynekológ sa k samotnému problému vyjadrovať nemôže, nakoľko je odoslaná z gynekológie na kožné a tam je aj liečená .
No proste trma vrma v zdravotníctve.Ak si týmto prešla, tak vieš o čom píšem. Človek je v tak bezradnej situácii a toto určite ku všetkému neprospeje, práve že by si očakávala prístup, ktorý by Ťa mal potešiť a vedela by si , že sa zveruješ do rúk skutočným lekárom- odborníkom .

Aj ja pracujem na tom, že vybaviť jej pôrodnika, len som skutočne chcela vedieť ako to je v tom rozhodovaní, že kto je kompetentný určiť druh a priebeh pôrodu .Nechcem nikomu ubližovať , ale chcela by som vedieť pravdu .

V konecnom dosledku je rozhodnutie na porodnikovi, ktory porod vedie. Tvoj problem som konzultovala s nasim gynekologom a u nas su pravidla asi taketo. Pokial ma zena akutnu infekciu prevadza sa cisarsky rez, ak nema akutnu infekciu, ale je tu riziko infekcie, tak v 37 tyzdni tehotenstva sa nasadi profilakticka liecba aciclovirom - virostatikum a porod prebehne prirodzenou cestou. Taketo su smernice u nas.
Okrem toho chcem upozornit, ze pri akutnej faze sa infekcia cez porodne cesty moze dostat az k plodu.
Taktiez po porode velky pozor, infekcia sa moze lahko preniest na male babätko.
Vobec nechapem preco tvoju dceru tak stresuju a pohadzuju si kompetencie od jedneho k druhemu, ved prave tym stresom sa mozu dopracovat k tejto infekcii.

V konecnom dosledku je rozhodnutie na porodnikovi, ktory porod vedie. Tvoj problem som konzultovala s nasim gynekologom a u nas su pravidla asi taketo. Pokial ma zena akutnu infekciu prevadza sa cisarsky rez, ak nema akutnu infekciu, ale je tu riziko infekcie, tak v 37 tyzdni tehotenstva sa nasadi profilakticka liecba aciclovirom - virostatikum a porod prebehne prirodzenou cestou. Taketo su smernice u nas.
Okrem toho chcem upozornit, ze pri akutnej faze sa infekcia cez porodne cesty moze dostat az k plodu.
Taktiez po porode velky pozor, infekcia sa moze lahko preniest na male babätko.
Vobec nechapem preco tvoju dceru tak stresuju a pohadzuju si kompetencie od jedneho k druhemu, ved prave tym stresom sa mozu dopracovat k tejto infekcii.

Ved tu uplne absentuje dovera v lekarov, vobec sa slzam tvojej dcery necudujem :mee::mee::eek:

V konecnom dosledku je rozhodnutie na porodnikovi, ktory porod vedie. Tvoj problem som konzultovala s nasim gynekologom a u nas su pravidla asi taketo. Pokial ma zena akutnu infekciu prevadza sa cisarsky rez, ak nema akutnu infekciu, ale je tu riziko infekcie, tak v 37 tyzdni tehotenstva sa nasadi profilakticka liecba aciclovirom - virostatikum a porod prebehne prirodzenou cestou. Taketo su smernice u nas.
Okrem toho chcem upozornit, ze pri akutnej faze sa infekcia cez porodne cesty moze dostat az k plodu.
Taktiez po porode velky pozor, infekcia sa moze lahko preniest na male babätko.
Vobec nechapem preco tvoju dceru tak stresuju a pohadzuju si kompetencie od jedneho k druhemu, ved prave tym stresom sa mozu dopracovat k tejto infekcii.
Ďakujem veľmi pekne za príspevok .
Chcela by som len toľko , dcéra má oslabenú imunitu, chodí aj na imunologické vyšetrenie .
Kožná doktorka je sama prekvapená , že čo má pacientky , tak stačila liečba aciclovirom.Táto liečba u pacientiek bola účinná , pôrod prebehol u týchto pacientiek spontánnym spôsobom.
Ale je aj prekvapená , že moja dcéra má liečbu nasadenú od 15 týždňa tehotenstva(čo považuje za ojedinelý prípad v dĺžke liečby ) doposial a popri liečbe recidíva bola 8 x. V prvých troch mesiacoch 3x( tu bola absolútne bez liečby z dôvodu začiatku tehotenstva )a 5 x sa recidíva prejavila doposiaľ.
Jedným slovom už je z toho všetkého unavená a spôsob jednania zo strany gynekológa na dcéru veľmi dobre nezapôsobil.
Samozrejme ani na mňa a preto som bola dosť otvorená k pánovi
primárovi , lebo už som sa nemohla na to pozerať a sledovať to.
Niekto by povedal , že čo nemá ústa a nevie sa ako pacientka
obhájiť ?Moja odpoveď by znela , nie asi nevie, lebo možno tieto mladé ženy a budúce matky berú ako neskúsené a nerozumia tomu , čo sa im doktor snaží nahovoriť .Aj tento prípad potrebuje niečo odžité a viac životných skúseností, aby sa mohli týmto spôsobom brániť .
Teraz vyvstáva otázka , ako sa budú k nej chovať počas pôrodu po mojej konfrontácii s pánom primárom ?
Tak na to sa pôjdem pozrieť , o tom som informovala aj pána primára. keď som sa už do toho pustila , tak aj dobojujem .

Ale keď zhodnotím celú situáciu, tak pre nás je smutná z dôvodu prístupu a pre niekoho je isto nepríjemná .

Zitka no čudujem sa, ja som mala od mojej neurologičky z LV napísané, že doporučuje sekciu vzhľadom k môjmu zdravotnému stavu a rodila som v NR a nikto neuvažoval žeby to tak nebolo. Lekár v NR- ktorý ma mal v poradni, si aj sekciu spravil - takže ako si to v poradni viedol, tak to pri pôrode mal... ( 2týždne pred termínom naplánovali sekciu)
Dohodol sa so mnou vopred aký spôsob anestézie bude ... takže na NR pôrodnicu nemôžem nič povedať zlé . A sestričky sa po sekcii o mňa veľmi super starali ( nakoľko 24hod nemôžeš vstať) - ale poctivo sa umývali vždy keď som potrebovala a pri prvej sprche mi dokonca aj prsty na nohách poutierali! Napriek tomu, že vybavenie izieb nie je ktovie čo- personál chválim!

Ďakujem veľmi pekne za príspevok .
Chcela by som len toľko , dcéra má oslabenú imunitu, chodí aj na imunologické vyšetrenie .
Kožná doktorka je sama prekvapená , že čo má pacientky , tak stačila liečba aciclovirom.Táto liečba u pacientiek bola účinná , pôrod prebehol u týchto pacientiek spontánnym spôsobom.
Ale je aj prekvapená , že moja dcéra má liečbu nasadenú od 15 týždňa tehotenstva(čo považuje za ojedinelý prípad v dĺžke liečby ) doposial a popri liečbe recidíva bola 8 x. V prvých troch mesiacoch 3x( tu bola absolútne bez liečby z dôvodu začiatku tehotenstva )a 5 x sa recidíva prejavila doposiaľ.
Jedným slovom už je z toho všetkého unavená a spôsob jednania zo strany gynekológa na dcéru veľmi dobre nezapôsobil.
Samozrejme ani na mňa a preto som bola dosť otvorená k pánovi
primárovi , lebo už som sa nemohla na to pozerať a sledovať to.
Niekto by povedal , že čo nemá ústa a nevie sa ako pacientka
obhájiť ?Moja odpoveď by znela , nie asi nevie, lebo možno tieto mladé ženy a budúce matky berú ako neskúsené a nerozumia tomu , čo sa im doktor snaží nahovoriť .Aj tento prípad potrebuje niečo odžité a viac životných skúseností, aby sa mohli týmto spôsobom brániť .
Teraz vyvstáva otázka , ako sa budú k nej chovať počas pôrodu po mojej konfrontácii s pánom primárom ?
Tak na to sa pôjdem pozrieť , o tom som informovala aj pána primára. keď som sa už do toho pustila , tak aj dobojujem .

Ale keď zhodnotím celú situáciu, tak pre nás je smutná z dôvodu prístupu a pre niekoho je isto nepríjemná .

Zitka tvoja dcéra má naozaj netypický priebeh. U tehotných je genitálny herpes najnebezpečnejší vtedy, keď sa infekcia v tehotenstve vyskytne úplne 1. krát. Keď dcéra mala herpes aj predtým riziko je menšie a aj vtedy keď infekcia prebehla počas tehotenstva, úpretože si telo vytvorilo určité protilátky, bábätko by malo byť imúnne ešte 3 mesiace po pôrode. Ale garantovať sa to nedá, preto aj po pôrode treba dávať veľký pozor.
Ako som písala vyššie, doplnila by som len, že v našej nemocnici je indikovaný cisársky rez len vtedy ak ide o prvotnú infekciu u tehotnej ženy (infekciu genitálneho herpesu nemala pred tehotenstvom), predovšetkým vtedy, keď ochorela v posledných 6 týždňoch tehotenstva.
U mamičiek, ktoré už infekciu prekonali aj pred tehotenstvom cisársky rez indikovaný nie je, indikovaná je len profylaktická liečba od 37. týždňa tehotenstva, tehotenstvo ukončené spontánnym pôrodom, pretože bábätko s veľkou pravdepodobnosťou už má imunitu.
Dokonca čo sa aj kojenia týka, žena môže kojiť aj počas tejto infekcie, pretože vírus herpesu sa materským mliekom neprenáša (samozrejme ak pľuzgiere nie sú na prsníku a pri dodržaní hygienických podmienok), čo sa acicloviru týka, ten sa prenáša materským mliekom, ale dieťatku neškodí.
Zitka držím palce, aby to dcéra zvládla a držala v náručí krásne zdravé bábätko.

Zitka tvoja dcéra má naozaj netypický priebeh. U tehotných je genitálny herpes najnebezpečnejší vtedy, keď sa infekcia v tehotenstve vyskytne úplne 1. krát. Keď dcéra mala herpes aj predtým riziko je menšie a aj vtedy keď infekcia prebehla počas tehotenstva, úpretože si telo vytvorilo určité protilátky, bábätko by malo byť imúnne ešte 3 mesiace po pôrode. Ale garantovať sa to nedá, preto aj po pôrode treba dávať veľký pozor.
Ako som písala vyššie, doplnila by som len, že v našej nemocnici je indikovaný cisársky rez len vtedy ak ide o prvotnú infekciu u tehotnej ženy (infekciu genitálneho herpesu nemala pred tehotenstvom), predovšetkým vtedy, keď ochorela v posledných 6 týždňoch tehotenstva.
U mamičiek, ktoré už infekciu prekonali aj pred tehotenstvom cisársky rez indikovaný nie je, indikovaná je len profylaktická liečba od 37. týždňa tehotenstva, tehotenstvo ukončené spontánnym pôrodom, pretože bábätko s veľkou pravdepodobnosťou už má imunitu.
Dokonca čo sa aj kojenia týka, žena môže kojiť aj počas tejto infekcie, pretože vírus herpesu sa materským mliekom neprenáša (samozrejme ak pľuzgiere nie sú na prsníku a pri dodržaní hygienických podmienok), čo sa acicloviru týka, ten sa prenáša materským mliekom, ale dieťatku neškodí.
Zitka držím palce, aby to dcéra zvládla a držala v náručí krásne zdravé bábätko.

Po prečítaní Tvojho príspevku, som nadobudla pocit, že najväčším problémom je absencia podania dokonalého vysvetlenia a oboznámenia pacienta s jeho diagnózou, ktorú nosí na ramenách .Viem, že asi by som chcela veľa.......ale....Ty si tomu príkladom, nie len v tejto téme , ale aj v iných témach o zdraví.Tvoje príspevky niečo pozitívneho vyžarujú.
Ludka vďaka Tebe naše poznatky o tejto chorobe boli o niečo rozšírené, čo sme doposiaľ ani netušili, za čoTi ďakujeme.
K spontánnemu pôrodu toľko, že na ukončenie tehotenstva spontánnym pôrodom bola dcéra pripravená,to znamená, že ten cisársky rez nebol jej výslovným želaním .Chcela sa spoľahnúť a riadiť pokynmi a rozhodnutiami lekárov .Zo začiatku im verila .
Dokonca aj ja som mala na jej želanie byť prítomná pri pôrode. Len teraz posledný mesiac sa to začalo točiť okolo toho cisárskeho rezu, mala som nejaké tušenie,že to dopadne tak ako to dopadlo....v podstate sme sa spoliehali na odborníkov a cítim to tak, že to riešenie bolo riešením len tak ...ledajak ....
Ale ........ ideme ďalej a tešíme sa na krásne zdravé bábätko a ja pevne verím, že všetko bude v poriadku :) a že si ich pomojkám v náručí ak prídu domov .:)
V podstate my ženy sme tak očarené tou krásou novorodeniatka, že po čase(alebo čoskoro) zabúdame aj na všetky sprievodné trable a boliestky a bolesti, ktoré nám táto krásna chvíľa priniesla.Oplatí sa to .

Ďakujem Vám za Vaše príspevky a Váš čas, ktorý ste mi venovali .

Chcem sa opytat, ze ked zena porodi a zase ma menzes, tak jej uz aj funguju plodne a neplodne dni? Da sa na to spolahnut? Ci to chce isty cas napr 3 mesiace alebo viac?

Chcem sa opytat, ze ked zena porodi a zase ma menzes, tak jej uz aj funguju plodne a neplodne dni? Da sa na to spolahnut? Ci to chce isty cas napr 3 mesiace alebo viac?

Kedy nastane ovulácia po pôrode sa nedá celkom presne určiť, všetko záleží od kojenia, pretože prvá menštruácia býva poväčšine bez ovulácie, keď žena vôbec nekojí prvú menštruáciu dostane po 4 - 6 týždňoch, ak kojila čiastočne po 2 - 3 mesiacoch, ak kojí plne po 6 - 18 mesiacoch.
I keď žena nemá ešte žiadnu menštruáciu po pôrode môže i tak otehotnieť.
Keď dieťa saje z prsníka z hypotalamu ženy sa vyplavuje prolaktín, čím vyššia je koncetrácia prolaktínu v krvi tým je viac potlačená ovulácia a menštruácia. Prolaktín je vlastne prirodzená antikoncepcia, ale nie 100%, pretože ak má žena medzi kojeniami dlhšie pauzy napr. viac ako 4 hodiny, hladina prolaktínu prudko klesá, to znamená, že môže prísť k ovulácii, preto aj plne kojace mamy môžu otehotnieť aj bez toho, aby mali menštruáciu.
Ak žena už nekojí a nastala menštruácia, tá bez ovulácie je zhruba po 8 týždňoch, čiže po tomto čase je znovu plodná. Po pôrode dochádza v tele ženy k viacerým zmenám, čiže na plodné a neplodné dni po prvej menštruácii po pôrode sa veľmi na túto prirodzenú antikoncepciu nedá spoľahnúť. Treba počkať, či bude cyklus pravidelný a koľko dní bude trvať.