Môžeš to dať do daňových nákladov, lebo zákon umožňuje uplatniť si náklady vtedy, ak si na ne prišla, teda nemusíš otvárať účtovné knihy z minulého roku. Ale daj si tam niekde poznámku, že sa to týka roku 2009, ak by sa na to daňováci pýtali.

V roku 2009 sme zabudli rozúčtovať stravné lístky na účte 213, na :

527/213 55 % zamestnávateľ
335/213 45 % zamestnanec.

Ak to urobím v 2010 už čiastka na 527 bude nedaňový náklad však ?

...no z vyššie uvedeného vyplýva, že ste toho zabudli viacej vecí, napr. inventarizáciu cenín a porovnanie skutočnosti s účtovným stavom...
Zo strohého zadania nemožno jednoznačne stanoviť daňovú (ne)uznateľnost nákladu. Porušenie zákona, resp. postupov účtovníctva ešte nemusí znamenať daňovú neuznateľnosti nákladu.
Zamestnanci skutočne prevzali (dostali) stravné lístky? Vykázali ste z tohoto titulu vyšší základ dane (zaplatili vyššiu daň)?

máme podvojné účtovníctvo. Zamestnanci si neprevzali stravné lístky

máme podvojné účtovníctvo. Zamestnanci si neprevzali stravné lístky
Ak to boli gastrolístky na rok 2009, tak tie môžeš /aj musíš/ teraz iba odúčtovať na škody, nič iné. Lebo prepadli a stali sa nepoužiteľnými, nemajú v aktívach už čo robiť, iba skresľujú majetkovú hodnotu firmy. Teda 549/213, samozrejme, že nedaňový náklad. Z princípu to patrí do roku 2010, lebo strata hodnoty vznikla až po 1.1.2010, ešte pred polnocou sa dalo nimi niekde platiť, aj keď nie v rámci závodného stravovania. Takže podľa mňa je to účtovný prípad 2010. Na 527, ani 335 to už nemôže nijako ísť.

V prípade, že by sme sa zhodli na škode, tak je to škoda na finančnom majetku. Účet 569.

V prípade, že by sme sa zhodli na škode, tak je to škoda na finančnom majetku. Účet 569.
Janka, díky za pripomienku, zvažoval som aj toto, dokonca som kvôli tomu na pár sekúnd otvoril aj Cenigovú. Potom som sa priklonil k 549 a vieš prečo ? Spomenul som si presne na výmenu názorov s Tebou na školení Kaskády 2009 .... že poistenie leasingového auta 548 verzus 568. Ja som sa prikláňal k 568, ale presvedčila si ma, že 548, lebo ide o poistenie prevádzového predmetu. Zavážilo a aplikoval som ... že kým to neprepadlo na škody tak to bol predsa nerozbalený prevádzkový náklad, určený z časti na účtovanie 527. Nuž ... ale, kým sa to nevydá, alebo časovo neznehodnotí, tak je to predsa len cenina. A škoda na strate jej hodnoty je fakt 569, máš pravdu.
Okrem toho 549 som volil aj preto, lebo prípadov na účty 569 je veľmi málo, 549 býva zastúpený takmer vždy. A ja osobne nemám rád veľké množstvo účtov v hlavnej knihe, ak rozdiel medzi nimi je nepatrný a suma účtovania ojedinelá a malá.

Aj keď mi výsledok ostáva zahmlený ... spôsob uvažovania je zaujímavý. .-)

V tomto prípade sa na to pozerám ako na škodu na finančnom majetku ... k nákladu nedošlo, t.j. k čerpaniu úžitku obsiahnutého v predmetnej cenine, ktorý by bol síce obsiahnutý vo výsledku z hospodárskej činnosti, ale, čerpanie bolo zmarené.

V účtovnej závierke sa do momentu vydania premietajú ceniny vo finančnom majetku. Ku škode došlo do tohto momentu, preto sa v tomto špecifickom prípade prikláňam k účtu 569, lebo sa týka finančného majetku. Účet 213 patrí do účtovej triedy 2 - finančné účty.

Ale, predmetné uvádzam, len keby sme sa zhodli na škode. Lebo by sa rovnako mohlo jednať o vznik pohľadávky voči hmotne zodpovednej osobe. Tu zadávateľovi odporúčam zvážiť, ako došlo k predmetnému stavu, a či ho niekto zavinil napríklad porušením pracovných povinností, ako aj, či už neexistuje iné riešenie s emitentom poukážok.

ďakujem za Vaše odpovede. No mala by som ešte jednu otázočku.
Zamestnávateľ nám za obdobie 01-04/2010 stravné lístky nekupoval (neboli financie). Kúpil ich až v máji za celé tie zmeškané mesiace, dal nám ich naraz. Niekde som čítala že dozadu sa dávať nemajú, resp. nemôže si dať tých 55 % do nákladov.

ďakujem za Vaše odpovede. No mala by som ešte jednu otázočku.
Zamestnávateľ nám za obdobie 01-04/2010 stravné lístky nekupoval (neboli financie). Kúpil ich až v máji za celé tie zmeškané mesiace, dal nám ich naraz. Niekde som čítala že dozadu sa dávať nemajú, resp. nemôže si dať tých 55 % do nákladov.Vytvoriť podmienky na stravovanie, či už vo vlastnom stravovacom zariadení, cudzom, alebo cez sprostredkovateľa je zákonnou povinnosťou zamestnávateľa vyplývajúcou so Zákonníka práce. Zákon o dani z príjmov uznáva zákonné povinnosti a zamestnancom je možné priznať SL aj spätne.

Iný je prípad SZČO, preto zrejme Vaša otázka.

...Zamestnávateľ nám za obdobie 01-04/2010 stravné lístky nekupoval (neboli financie). Kúpil ich až v máji za celé tie zmeškané mesiace, dal nám ich naraz. Niekde som čítala že dozadu sa dávať nemajú, resp. nemôže si dať tých 55 % do nákladov.

V každom prípade uspokojením nároku zamestnancov za zameškané obdobie sa vyhnete ďalším prípadným sankciám (napr. po kontrole z ÚP). Na účtovanie to nemá vplyv (teda 55% do nákladov), ovšem na daňovú uznateľnosť sú minimálne aj dve vyjadrenia DRSR ( http://www.porada.sk/t130841-stravne-listky-spatne-u-s-r-o-stanovisko-drsr.html )

Môj názor:

Ak nárok zamestnanca nezaniká z dôvodu neplnenia povinnosti zamestnávateľa v termíne, jedná sa o zákonnú povinnosť plnenia zamestnávateľa. Obdobným prípadom je podľa môjho názoru mzda, aj keď uznávam, že charakter výdavku nie je úplne identický. Stravovať sa však musíme z iných dôvodov. Nielen z dôvodov, že sme zamestnanci a preto dodatočná úhrada týchto výdavkov je obdobná ako dodatočná úhrada výdavkov za prácu. Toľko môj pohľad.

Bolo by zaujímavé zistiť, či neexistuje rozhodnutie súdu ohľadom dodatočne priznaných nárokov zamestnancov.

Osobne sa domnievam, že tak ako cestovné náhrady patria do kompetencie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, patrí tam aj Zákonník práce. Výklad, či komentár ZP nie je v kompetencii MF SR (smerujem k stanovisku a inštitúcii, ktorá ho vydala).

V každom prípade mi to pripomína pokyny DRSR týkajúce sa FO a PO, ktorých riešenia sú odlišné, hoci zákon o dani z príjmov v danej situácii nerobí rozdiel medzi daňovými subjektami ktoré sú fyzickými alebo právnickými osobami. Subjektívny prístup je patrný.

Ale ďakujem za link. Nevedela som o "otočke".

Ešte na odľahčenie:
K § 103/9 zákona o správe daní: (511/1992 Zb. v z.n.p.):
MF môže vydať metodické usmernenie ohľadom daňových zákonov. Toto usmernenie je záväzné len pre správcu dane. Práva daňového subjektu domáhať sa ochrany svojich práv nie sú dotknuté. Rovnako je to v prípade vyjadrenia názoru správcu dane ...

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať jednu vec ohľadne poštových známok aj ked to úplne nepatrí do tejto témy. Ak sa nakúpia poštové známky je na to doklad od pošty a v PU sa to zaúčtuje 213/211. Ale pri spotrebe poštových známok treba tiež doložiť nejaký doklad do účta? Učtovanie je myslím 518/213 ale doklad neviem aký ked sa tie listy v podstate už len vhodia do schránky. Vie niekto poradiť? Ďakujem

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať jednu vec ohľadne poštových známok aj ked to úplne nepatrí do tejto témy. Ak sa nakúpia poštové známky je na to doklad od pošty a v PU sa to zaúčtuje 213/211. Ale pri spotrebe poštových známok treba tiež doložiť nejaký doklad do účta? Učtovanie je myslím 518/213 ale doklad neviem aký ked sa tie listy v podstate už len vhodia do schránky. Vie niekto poradiť? Ďakujem

posúvam...

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať jednu vec ohľadne poštových známok aj ked to úplne nepatrí do tejto témy. Ak sa nakúpia poštové známky je na to doklad od pošty a v PU sa to zaúčtuje 213/211. Ale pri spotrebe poštových známok treba tiež doložiť nejaký doklad do účta? Učtovanie je myslím 518/213 ale doklad neviem aký ked sa tie listy v podstate už len vhodia do schránky. Vie niekto poradiť? Ďakujem

Pri výdaji poštových známok z pokladne cenín do spotreby by som ako podklad do účtovníctva použila interný doklad. Na zdokladovanie množstva použitých známok by som v internom doklade uviedla zoznam odoslanej pošty, resp. odkaz na položky v registratúrnom denníku, resp. knihe odoslanej pošty.

Pri výdaji poštových známok z pokladne cenín do spotreby by som ako podklad do účtovníctva použila interný doklad. Na zdokladovanie množstva použitých známok by som v internom doklade uviedla zoznam odoslanej pošty, resp. odkaz na položky v registratúrnom denníku, resp. knihe odoslanej pošty.

Súhlasím a doplním, poštové známky pri nákupe odporúčam evidovať na skladovej karte, na konci mesiaca na základe odoslanej pošty urobiť výdajku a cez ID ich zaúčtovať do nákladov : 518/A/ 213/A.