Prosím, poraďte.

Neviem, možno sa mýlim a niekto ma opraví, ale ako môže niekto pre Vás sprostredkovať bez živnosti podľa obchodného zákonníka? Veď na sprostredkovateľské služby treba živnostenské oprávnenie. Aspoň ja tak popri inom robím tiež.

A keby pre nás robil podľa obč. zákonníka ? Alebo nemôže vôbec vykonávať túto činnosť , iba ak sa zaregistruje ako SZČO ?

Čo nám hrozí, ak s takouto FO / nie je SZČO / uzavrieme Zmluvu o sprostredkovaní ? Je neplatná??????

Na občiansky zákonník nepotrebuje. Napríklad príkazná zmluva....

Ďakujem, ale predpokladám ,že čo sa týka dani z príjmu, tak je to na ňom.

S fyz.osobou, ktorá nie je SZČO ani nijako inak nepodniká, máme
uzatvorenú Zmluvu o sprostredkovaní podľa §642 Obch.zák., na základe ktorej nám získava klientov a my mu za túto službu vyplácame províziu,ktorú mu chceme zaslať na jeho bank.účet. Faktúru nám samozrejme neposiela.

Moja otázka na Vás skúsenejších : V tomto prípade máme zraziť aj daň 19% ?
Alebo na konci roka, ak tieto provízie presiahnu 30.000 Sk ho máme zahlásiť na DÚ v mieste jeho bydliska?
Prosím veľmi rýchlo, moc ďakujem.
Môže pre vás pracovať na základe § 642 OZ aj keď nemá živnosť, bude sa registrovať na DÚ ako obchodný zástupca a bude mať DIČ.
Províziu mu nezdaňuješ, je to jeho povinnosť si provízie a iné prípadné príjmy zdaniť po skončení zdaňovacieho obdobia, teda roka.
Žiadne hlásenie na DÚ neposielaš, pretože finančné toky idú cez bankový účet, a nie v hotovosti. Naviac, aj pri hotovostných platbách je tá suma 100.000 Sk a viac za rok.

Moc ďakujem.

Môže pre vás pracovať na základe § 642 OZ aj keď nemá živnosť, bude sa registrovať na DÚ ako obchodný zástupca a bude mať DIČ.
Podľa mňa ak nemá živnosť, nemôže uzatvoriť zmluvu o sprostredkovaní podľa §642 Obchodného zákonníka. Na tento § sa vzťahujú všeobecné ustanovenia (§261), kde sa hovorí, že táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi atď.

Ale nie som expert na Obchodný zákonník. Ak to nejaké iné ustanovenie mení, oprav ma.

Podľa mňa ak nemá živnosť, nemôže uzatvoriť zmluvu o sprostredkovaní podľa §642 Obchodného zákonníka. Na tento § sa vzťahujú všeobecné ustanovenia (§261), kde sa hovorí, že táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi atď.

Ale nie som expert na Obchodný zákonník. Ak to nejaké iné ustanovenie mení, oprav ma.
Ahoj vsetci. Tak ja som dnes ostal trochu na pochybach. Nasa spol. ma uzatvorene so svojimi "dealermi" sprostredkovatelske zmluvy (tito dealery, nie su zivnostnici - tuto pracu vykonavaju mimo HPP, popripade su to zeny na materskej, nezam., dochodcovia, atd)., podla Obchodneho zakonnika §642 v navaznosti na §262. Domnievam sa, ze sprostr. zmluvy podla obch. zakonnika nemusia mat medzi sebou uzatvorene len pravnicke subjekty, ale tato zmluva moze byt uzatvorena aj medzi napr. s.r.o. a fyzickou osobou (v nasom pripade takyto clovek nepracuje na zivn. list, ale jeho prijmy mozme charakterizovat ako nahodile).
Provizie, ktore vyplacame nasim dealarom si zahrnujeme do danovych vydavkov podla Zakona o dani z prijmu, §19 ods. 4.
Kedze tento zakon sa odvolava na obchodny zakonnik (nie obciansky, inak by sme mali s dealermi podpisane zmluvy podla obc. zak.) bolo nutne s nasimi dealermi uzatvarat prave zmluvy podla obchodneho zakonniku. Treba poznamenat, ze v tejto SZ je jasne povedane, ze cinnost dalera je nahodila a nepravidelna a nenaplna znaky podnikania.
Rad by som sa spytal nasledovne: maju tito dealeri registracnu povinnost pre DPH? Ak ich cinnost nenaplna znaky podikania, prideli im DU IC pre DPH? Ak ano maju platit preddavky do Zdravotnej a socialnej poistovne? Je to podobne ako u sprostredkovatel doplk. doch. poistenia, ktori sa stavaju po obdrzani licencie SZČO?
A v poslednom rade, myslite si, ze mozme mat s takymito subjektami podpisane sprostr. zmluvy podla obchodneho zakonnika?
Dufam, ze mi svojimi prispevkami a radami pomozete. neviem ci som dostatocne vystihol podstatu problemu, pretoze tento prispevok pisem po precitani prispevkov vo fore, ktore som vyhladal a v tejto oblasti sa velmi nevyznam.
Vopred dakujem .

Uvediem veci na pravú mieru. Skutočne je možné dohodou zmluvných strán upraviť skutočnosť, aby sa ich záväzkový vzťah riadil Obchodným zákonníkom v zmysle § 262, ods.1. Je pravdou, že sprostredkovanie sa má vykonávať predovšetkým na základe živnosti, avšak pri vykonávaní niektorých špecifických činností, pri ktorých sa vyžaduje licencia (poistenie, sprostredkovanie SDS, DDS a pod.) si sprostredkovateľ nemusí vybavovať ŽL, ale iba sa registruje na DÚ ako platiteľ dane (dostane pridelené DIČ) - je to obdoba takých povolaní ako daňový poradca, auditor, atď.

Uvediem veci na pravú mieru. Skutočne je možné dohodou zmluvných strán upraviť skutočnosť, aby sa ich záväzkový vzťah riadil Obchodným zákonníkom v zmysle § 262, ods.1. Je pravdou, že sprostredkovanie sa má vykonávať predovšetkým na základe živnosti, avšak pri vykonávaní niektorých špecifických činností, pri ktorých sa vyžaduje licencia (poistenie, sprostredkovanie SDS, DDS a pod.) si sprostredkovateľ nemusí vybavovať ŽL, ale iba sa registruje na DÚ ako platiteľ dane (dostane pridelené DIČ) - je to obdoba takých povolaní ako daňový poradca, auditor, atď. Ahoj dakujem za vysvetlenie. Mohol by si prosim ta poradit, kde by som nasiel zoznam cinnosti, ktore mozu vykonavat pracu na sprostredkovatelsku zmluvu bez zivnostenskeho listu? Je to v zakone o dani z prijmov? A este jeden dotaz: znamena to potom, ze okrem tychto cinnosti, ktore si tu popisal nie je mozne vykonavat pracu na sprostredkovatelsku zmluvu podla obchodneho zakonnika bez zivnostenskeho listu (mam na mysli ten aspekt, ze by sa jednalo o cinnost, ktora je vykonavana nahodile a nepravidelne a nenaplna znaky podnikania)?
Vopred dakujem.

Ahoj dakujem za vysvetlenie. Mohol by si prosim ta poradit, kde by som nasiel zoznam cinnosti, ktore mozu vykonavat pracu na sprostredkovatelsku zmluvu bez zivnostenskeho listu? Je to v zakone o dani z prijmov? A este jeden dotaz: znamena to potom, ze okrem tychto cinnosti, ktore si tu popisal nie je mozne vykonavat pracu na sprostredkovatelsku zmluvu podla obchodneho zakonnika bez zivnostenskeho listu (mam na mysli ten aspekt, ze by sa jednalo o cinnost, ktora je vykonavana nahodile a nepravidelne a nenaplna znaky podnikania)?
Vopred dakujem.práve zákon o DP toto upravuje. Zoznam činností nevymenujem.
Ale k druhej časti otázky sa vyjadrím, že náhodilo môžeš vykonať nejaké sprostredkovanie, a získaný príjem zdaníš. Ale pre objednávateľa takejto služby to nebude daňový náklad. Dosť sa to sleduje, takže si ani neviem predstaviť, že by ti niekto vyplatil sprostredkovateľskú odmenu bez overenia tvojho ŽL, či máš na sprostredkovanie oprávnenie. Tento druh výdavku sa totiž v minulosti dosť využíval na optimalizáciu daní. A väčšinou si všeobcne sprostredkovateľskú činnosť už "preventívne" podnikatelia dávajú do predmetu činnosti.

Súhlasím s Lidou, iba doplním, že taký zoznam v jednom zákone nie je uvedený, upravuje to zákon o DP. Ide naozaj o to, aby sa bežné sprostredkovanie vykonávalo ako súčasť živnosti, iba v prípade licencovaných činností (ak osoba nevykonáva žiadnu inú živnosť) je možné uzavrieť zmluvu podľa citovaného ustanovenia. Typickým príkladom je napr. v súčasnosti veľmi rozšírené sprostredkovanie starobného dôchodkového sporenia, kde množstvo ľudí, ktoré boli dobrovoľne nezamestnaní a získali licenciu uzatvorili potom s DSS zmluvu o sprostredkovaní podľa Obchodného zákonníka, a dostávali vyplácané provízie bez zdanenia s povinnosťou vysporiadať si daň v ročnom zúčtovaní.

A este jeden dotaz: znamena to potom, ze okrem tychto cinnosti, ktore si tu popisal nie je mozne vykonavat pracu na sprostredkovatelsku zmluvu podla obchodneho zakonnika bez zivnostenskeho listu (mam na mysli ten aspekt, ze by sa jednalo o cinnost, ktora je vykonavana nahodile a nepravidelne a nenaplna znaky podnikania)?
Vopred dakujem.
Môj názor je taký, že náhodilé, nepravidelné sprostredkovanie, ktoré nie je živnosťou, sa nevykonáva podľa Obchodného zákonníka, ale podľa § 774 až § 777 Občianskeho zákonníka. U fyzickej osoby, ktorá takéto sprostredkovanie vykoná podliehajú príjmy z neho dani z príjmu FO podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DzP a FO alebo PO, pre ktoré bolo sprostredkovanie vykonané, si nemôžu uplatnit daňové náklady podľa § 19 ods. 4 zákona o DzP, práve preto, lebo takéto sprostredkovanie nespadá pod Obchodný zákonník, na ktorý je tam odvolávka. :):cool:

Môj názor je taký, že náhodilé, nepravidelné sprostredkovanie, ktoré nie je živnosťou, sa nevykonáva podľa Obchodného zákonníka, ale podľa § 774 až § 777 Občianskeho zákonníka. U fyzickej osoby, ktorá takéto sprostredkovanie vykoná podliehajú príjmy z neho dani z príjmu FO podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DzP a FO alebo PO, pre ktoré bolo sprostredkovanie vykonané, si nemôžu uplatnit daňové náklady podľa § 19 ods. 4 zákona o DzP, práve preto, lebo takéto sprostredkovanie nespadá pod Obchodný zákonník, na ktorý je tam odvolávka. :):cool:Myslím si, že §19 ods.4 nehovorí nič o tom, že výdavok na sprostredkovanie na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka si nemožno uplatniť ako daňový náklad.

Myslím si, že §19 ods.4 nehovorí nič o tom, že výdavok na sprostredkovanie na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka si nemožno uplatniť ako daňový náklad.Zahrnutie sprostredkovateľskej provízie do daňových výdavkov podmienené tým, či má sprostredkovateľ na túto činnosť oprávnenie v zmysle osobitných predpisov, bolo v zákone o dani z príjmov(§ 24 ods.3 písm. h/ zákona č. 366/1999 Z.z.) v platnosti len do 31.12.2003. Počnúc zdaňovacím obdobím 2004 je jediným obmedzením pre daňovú uznateľnosť provízie za sprostredkovanie jej skutočná úhrada, ale aj to len v prípade sprostredkovateľa - fyzickej osoby v zmysle § 19 ods. 4 ZDP. Iné obmedzenie daňovej uznateľnosti sprostredkovateľskej provízie v zákone o dani z príjmov v súčasnosti podľa mňa nie je (samozrejme, pokiaľ provízia súvisí s dosahovanými príjmami daňovníka, alebo pokiaľ sa netýka sprostredkovania investícií, kde je súčasťou vstupnej ceny pre odpisy).

Myslím si, že §19 ods.4 nehovorí nič o tom, že výdavok na sprostredkovanie na základe zmluvy podľa Občianskeho zákonníka si nemožno uplatniť ako daňový náklad.
To je fakt, že sa tam nehovorí nič o Občianskom zákonníku a že je možné, že akékoľvek sprostredkovanie je pre zadávateľa daňovým nákladom (samozrejme za predpokladu ako píše andrej_rv v príspevku 17).
Ale načo je tam táto časť vety? Zbytočne? Prečo sa tam zdôrazňujú práve zmluvy podľa Obchodného zákonníka?
Alebo bol pôvodný zámer iný a z parlamentu to vyšlo takto čudne?
"§ 19
4) Nájomné, odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv,91) uhrádzané fyzickej osobe sa zahrnú do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom boli zaplatené....."
:):cool:

To je fakt, že sa tam nehovorí nič o Občianskom zákonníku a že je možné, že akékoľvek sprostredkovanie je pre zadávateľa daňovým nákladom (samozrejme za predpokladu ako píše andrej_rv v príspevku 17).
Ale načo je tam táto časť vety? Zbytočne? Prečo sa tam zdôrazňujú práve zmluvy podľa Obchodného zákonníka?
Alebo bol pôvodný zámer iný a z parlamentu to vyšlo takto čudne?
"§ 19
4) Nájomné, odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv,91) uhrádzané fyzickej osobe sa zahrnú do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom boli zaplatené....."
:):cool: Prave kvoli tomuto spominanemu dodatku, ktory spomenula Katija, sme zmluvy uzatvarali podla obchodneho zakonnika (ide o zmluvu medzi PO a FO). Nepredpokladali sme vsak, ze sprostredkovatelia sa musia prihlasit na danovy urad. A prave v tomto bode som si teraz nie isty, ci to bolo vobec spravne.
Rad by som sa teda spytal, ze ak by sme teda uvedene zmluvy uzavreli podla obcianskeho zakonnika, mohli by sme vyplatene provizie zahrnut do danovych vydavkov?
A na druhej strane sprostredkovatelia: nemuseli by sa potom nahlasovat po podpise takejto zmluvy na danovom urade? Ale jednoducho na konci zdanovacieho obdobie by podali danove priznanie, kde by tento prijem uviedli v casti ostatne nahodile prijmy?
Myslitw, ze by sme tieto zmluvy mali prerobit podla obcianskeho zakonnika?
Aky je vas nazor? Dakujem

Chem Vas poprosit o radu v takomto pripade: dá sa ošetriť neakou zmluvou - okrem dohody o vykonaní práce - práca, ktorú pre nás vykonal SZČO, ktorý nám nemôže vystaviť faktúru, nakoľko má prerušenú živnosť?

To je fakt, že sa tam nehovorí nič o Občianskom zákonníku a že je možné, že akékoľvek sprostredkovanie je pre zadávateľa daňovým nákladom (samozrejme za predpokladu ako píše andrej_rv v príspevku 17).
Ale načo je tam táto časť vety? Zbytočne? Prečo sa tam zdôrazňujú práve zmluvy podľa Obchodného zákonníka?
Alebo bol pôvodný zámer iný a z parlamentu to vyšlo takto čudne?
"§ 19
4) Nájomné, odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv,91) uhrádzané fyzickej osobe sa zahrnú do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom boli zaplatené....."
:):cool:Ja som sa pozrel aj do dôvodovej správy pri predložení návrhu zákona, ale konkrétne k tomuto odseku § 19 tam nie je ani slovo. Podľa mňa je ťažisko v slove "aj". Podľa mňa je tým zdôraznené, že provízie idú do daňových výdavkov až po vyplatení aj vtedy, ak sú výsledkom obchodných zmluvných vzťahov (na rozdiel napr. od faktúr, ktoré idú do nákladov bez ohľadu na zaplatenie - a tiež sú v podstate výsledkom zmluvných vzťahov podľa OZ).
Ešte by som odcitoval komentár k zákonu z Poradcu 5-6/2004 str. 96:
"- ods. 4 Toto ust. od 1.1.2004 rieši problematiku nájomného a provízií vyplácaných fyzickým osobám. Uvádzajú sa tu všetky vyplácané provízie fyzickým osobám, ktoré sú:
a) vyplácané len sporadicky na základe jednorazovo vykonávanej činnosti bez akéhokoľvek oprávnenia, ako aj:
b) vyplácané na základe sprostredkovania vykonávaného na základe mandátnych zmlúv a podobných zmlúv uhrádzaných fyzickým osobám"
S výkladom v podobnom duchu (že ide o provízie vyplácané bez ohľadu na to, podľa akého predpisu boli vystavené) sú aj komentáre v ostatných periodikách, ktoré som čítal. A ja som nenatrafil zatiaľ nikde na dôvod, prečo s týmto výkladom nesúhlasiť.

Ja som sa pozrel aj do dôvodovej správy pri predložení návrhu zákona, ale konkrétne k tomuto odseku § 19 tam nie je ani slovo. Podľa mňa je ťažisko v slove "aj". Podľa mňa je tým zdôraznené, že provízie idú do daňových výdavkov až po vyplatení aj vtedy, ak sú výsledkom obchodných zmluvných vzťahov (na rozdiel napr. od faktúr, ktoré idú do nákladov bez ohľadu na zaplatenie - a tiež sú v podstate výsledkom zmluvných vzťahov podľa OZ).
Ešte by som odcitoval komentár k zákonu z Poradcu 5-6/2004 str. 96:
"- ods. 4 Toto ust. od 1.1.2004 rieši problematiku nájomného a provízií vyplácaných fyzickým osobám. Uvádzajú sa tu všetky vyplácané provízie fyzickým osobám, ktoré sú:
a) vyplácané len sporadicky na základe jednorazovo vykonávanej činnosti bez akéhokoľvek oprávnenia, ako aj:
b) vyplácané na základe sprostredkovania vykonávaného na základe mandátnych zmlúv a podobných zmlúv uhrádzaných fyzickým osobám"
S výkladom v podobnom duchu (že ide o provízie vyplácané bez ohľadu na to, podľa akého predpisu boli vystavené) sú aj komentáre v ostatných periodikách, ktoré som čítal. A ja som nenašiel zatiaľ nikde dôvod, prečo s týmto výkladom nesúhlasiť.
Takze podla uvedenych skutocnosti to znamena, ze ak ma spolocnost (PO) uzavretu sprostredkovatelsku zmluvu s FO podla Obcianskeho zakonnika, moze si po vyplateni provizie dat tento naklad do danovych vydavkov (vid spominany ods. 4)?
Rozumiem tomu spravne?

Podľa mňa (a podľa výkladov v odbornej tlači, ktoré som čítal) áno.

Ja som sa kedysi naučila toto a doteraz sa toho držím. Ak Obchodný zákonník a Občiansky zákonník upravujú rovnaký druh zmluvy, postupujeme buď podľa jedného, alebo druhého podľa toho, čím sú zmluvné strany.
1. Ak sú obe zmluvné strany podnikateľmi, tak sa riadia Obchodným zákonníkom.
2. Ak jedna zmluvná strana je podnikateľ a druhá nie, tak za riadia Občianskym zákonníkom
3. Ak obe zmluvné strany nie sú podnikateľmi, tak sa riadia Občianskym zákonníkom.
Dúfam, že to stále takto platí a z toho by vyplývalo že nemôžeme uzatvárať zmluvy ako nás napadne. Teda v tvojom prípade to malo byť podľa Občianskeho zákonníka.
Čo sa týka § 19 ods. 4 v podstate sa s kolegami nehádam a pripúšťam ich výklad. Len ma zarazila a zmiatla tá formulácia.:):cool:

Ja som sa kedysi naučila toto a doteraz sa toho držím. Ak Obchodný zákonník a Občiansky zákonník upravujú rovnaký druh zmluvy, postupujeme buď podľa jedného, alebo druhého podľa toho, čím sú zmluvné strany.
1. Ak sú obe zmluvné strany podnikateľmi, tak sa riadia Obchodným zákonníkom.
2. Ak jedna zmluvná strana je podnikateľ a druhá nie, tak za riadia Občianskym zákonníkom
3. Ak obe zmluvné strany nie sú podnikateľmi, tak sa riadia Občianskym zákonníkom.
Dúfam, že to stále takto platí a z toho by vyplývalo že nemôžeme uzatvárať zmluvy ako nás napadne. Teda v tvojom prípade to malo byť podľa Občianskeho zákonníka.
Čo sa týka § 19 ods. 4 v podstate sa s kolegami nehádam a pripúšťam ich výklad. Len ma zarazila a zmiatla tá formulácia.:):cool:
Dakujem vam za vysvetlenie. Nie som zbehly v tychto veciach, takze si naozaj vazim vasu pomoc.
Iba co sa tyka tych pravidiel, ktore si uviedla vyssie, ci obchodny alebo obciansky zakonnik. Pravnik mi spominal, ze pre obcana existuje nieco take ako pravo slobodnej volby, takze obcan si moze vybrat podla toho co mu vyhovuje lepsie, ci vstupi do obchodneho vztahu podla obch. alebo obcianskeho zakonniku. No je to obsirna tema, ktora ma siroke navaznosti.

Dakujem vam za vysvetlenie. Nie som zbehly v tychto veciach, takze si naozaj vazim vasu pomoc.
Iba co sa tyka tych pravidiel, ktore si uviedla vyssie, ci obchodny alebo obciansky zakonnik. Pravnik mi spominal, ze pre obcana existuje nieco take ako pravo slobodnej volby, takze obcan si moze vybrat podla toho co mu vyhovuje lepsie, ci vstupi do obchodneho vztahu podla obch. alebo obcianskeho zakonniku. No je to obsirna tema, ktora ma siroke navaznosti.
Ja právnik nie som. Ak v tom nie je žiadny systém a dokonca môže byť jeden zákon, ktorý rieši to isté výhodnejší ako druhý, tak ja tomu vravím právna džungla a chaos. Potom bude asi najlepšie, keď nám právnici zabezpečia, čo najviac zákonníkov o tom istom. Nech je z čoho slobodne vyberať.:):cool:

K tomu §19 -
4) Nájomné, odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv,91) uhrádzané fyzickej osobe sa zahrnú do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom boli zaplatené....."

Sú tu tri veci
1. § hovorí o tom, kedy sa majú určité odplaty zahrnnúť do výdavkov
2. "... a to aj..." rozširuje štandardné vymedzenie odplaty za sprostredkovanie a znamená že okrem iných odplát za sprostredkovanie aj odplaty za sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv atď. - sa v určitom čase zahrnú do výdavkov
3. odvolávka v zákone má len informatívny charakter - právnici majú na to nejaké slovo, ktoré si neviem spomenúť, ale znamená to, že odvolávka nie je podstatná. Kedysi sme už platili pokutu preto, že sme si mysleli, že odvolávka je dôleźitá.

K tomu §19 -
4) Nájomné, odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv,91) uhrádzané fyzickej osobe sa zahrnú do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom boli zaplatené....."

Sú tu tri veci
1. § hovorí o tom, kedy sa majú určité odplaty zahrnnúť do výdavkov
2. "... a to aj..." rozširuje štandardné vymedzenie odplaty za sprostredkovanie a znamená že okrem iných odplát za sprostredkovanie aj odplaty za sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv atď. - sa v určitom čase zahrnú do výdavkov
3. odvolávka v zákone má len informatívny charakter - právnici majú na to nejaké slovo, ktoré si neviem spomenúť, ale znamená to, že odvolávka nie je podstatná. Kedysi sme už platili pokutu preto, že sme si mysleli, že odvolávka je dôleźitá.
Dakujem. Znie to rozumne a dava to zmysel. Len skoda, ze tie zakony su tak zlozito popisane. Je dost tazke sa v tom vyznat.
Takze nas caka prepracovanie povodnych zmluv podla obchodneho zakonnika (poplietla nas tam ta odvolavka 91) na tie podla obcianskeho.
Inak ja pracujem v "ceskoslovenskej" spolocnosti a v CR mame sprostredkovatelske zmluvy s FO podla obchodneho zakonnika a nikomu to neprekaza.
Este raz velmi dakujem za pomoc.

Uznávam, že Vaše vysvetlenia (somij a andrej_rv) majú logiku a beriem Váš výklad.
Teraz však trochu odbočím. Zaujalo ma, že odvolávka v zákone má informatívny charakter a je nepodstatná. Každá odvolávka?
Priznám sa, že za nepodstatné-informatívne odvolávky som doteraz pokladala tie, kde bolo napísané napr. Ak boli v odvolávke uvedené konkrétne paragrafy, konkrétneho zákona, tak som to vnímala tak, že hlavný text sa vzťahuje presne k uvedeným paragrafom a takáto odvolávka sa mi veru nepodstatná nezdala.:):cool:

medzi FO sa považujú aj živnostníci, či nie??????

Ešte raz sa opýtam:
ak FO bez živnostenského listu vykonáva činnosť sprostredkovanie - hľadanie nových klientov na základe Zmluvy o sprostredkovaní pre právnickú osobu, úhrady provízií takejto fyzickej osobe, ktorá nemá živnostenský list, sú pre túto právnickú osobu nedaňovým náklad??????????????????

Ešte raz sa opýtam:
ak FO bez živnostenského listu vykonáva činnosť sprostredkovanie - hľadanie nových klientov na základe Zmluvy o sprostredkovaní pre právnickú osobu, úhrady provízií takejto fyzickej osobe, ktorá nemá živnostenský list, sú pre túto právnickú osobu nedaňovým náklad?????????????????? Lila pre právnickú osobu to môžu byť daňové náklady podľa § 19 odsek 4 zákna o DzP .Pozri si príspevok 17, 21 a 27, tam je to veľmi pekne vysvetlené, že kedy a prečo. :):cool:

Dakujem. Znie to rozumne a dava to zmysel. Len skoda, ze tie zakony su tak zlozito popisane. Je dost tazke sa v tom vyznat.
Takze nas caka prepracovanie povodnych zmluv podla obchodneho zakonnika (poplietla nas tam ta odvolavka 91) na tie podla obcianskeho.
Inak ja pracujem v "ceskoslovenskej" spolocnosti a v CR mame sprostredkovatelske zmluvy s FO podla obchodneho zakonnika a nikomu to neprekaza.
Este raz velmi dakujem za pomoc.
Nemusíš prepracovávať tieto zmluvy podľa občianskeho zákonníka, podľa obchodného zákonníka majú rovnakú právnu relevanciu - uplatňuje sa tu voľba práva. Samozrejme, že je možné zahrnúť ich do daňových nákladov až po zaplatení, ale to tu už napísali ostatní Poraďáci.:)

Nemusíš prepracovávať tieto zmluvy podľa občianskeho zákonníka, podľa obchodného zákonníka majú rovnakú právnu relevanciu - uplatňuje sa tu voľba práva. Samozrejme, že je možné zahrnúť ich do daňových nákladov až po zaplatení, ale to tu už napísali ostatní Poraďáci.:)
No v podstate mi ide aj o druhú stranu (nasich sprostredkovatelov). Viem, ze my ako pravnicka osoba si mozme vyplatene provizie zahrnut do danovych vydavkov. Ale spat k tym sprostredkovatelom (nezivnostnikom), domnieval som sa, ze ak s nami podpisu zmluvy podla obcianskeho zakonnika, tak sa nebudu musiet nahlasit na danovy urad, kvoli prideleniu IC, pretoze sa jedna o nahodilu, prilezitostnu cinnost, ktora nie je podnikanim. Nasledne som volal na danovy urad a tam mi ozanmili, ze nazalezi na tom, ci pracuju na zmluvu podla obch. alebo obcian. zakonnika, prihlasit sa musia vzdy. Aj vtedy ak by sprostredkovanie vykonali napr. iba 2x za zdanovacie obdobie. A ak to nestihnu do 30 dni od podpisu zmluvy, tak im hrozi pokuta 2 000 Sk. Takze ziadne vychodisko nevidim, kedze u nas sprostredkovatelia pracuju na tieto zmluvy uz dlhsiu dobu a nikdo sa na DU neprihlasil. Myslite, ze sa tejto pokute da nejako vyhnut?

Nedá, napr. toho roku daňové úrady, de facto štát vyryžoval na takýchto pokutách u neprihlásených sprostredkovateľov SDS celkom slušnú sumu, a nepomohlo, ani keď si meškal s prihlásením na DÚ iba o pár dní .:mad:
Ako sa vyhnúť ??? Urobiť s nimi nové zmluvy o sprostredkovaní, napr. s termínom od 1.12.2005 a potom sa prihlásia. Niečo musia riskovať obaja obchodní partneri.;) :)

Nedá, napr. toho roku daňové úrady, de facto štát vyryžoval na takýchto pokutách u neprihlásených sprostredkovateľov SDS celkom slušnú sumu, a nepomohlo, ani keď si meškal s prihlásením na DÚ iba o pár dní .:mad:
Ako sa vyhnúť ??? Urobiť s nimi nové zmluvy o sprostredkovaní, napr. s termínom od 1.12.2005 a potom sa prihlásia. Niečo musia riskovať obaja obchodní partneri.;) :)
Dakujem za radu. Ved prave aj my vidime iba toto riesenie. Ale este jedna otazka. Ak uz ma sprostredkovatel zmluvu uzatvorenu napr. od juna a my s nim podpiseme novu od decembra (kvoli nahlaseniu sprostredk. na DU), mozme si vyplatene provizie od juna do decembra dat do danovych vydavkov? Ak by prisla dan. kontrola, nebude im to vadit, pretoze ako to tu uz niekto popisoval danovaci po tom dost idu a ku kazdej vyplatenej provizii chcu sprostredkovatelsku zmluvu? Tam by bol nesulad, pretoze provizia by bola vyplatena v obdobi pred podpisom sprostredkovatelskej zmluvy. Alebo by sme mali prikladat povodne zmluvy so skorsim datumom?

Navrhujem prikladať pôvodné zmluvy so skorším dátumom k províziám vyplateným pred účinnosťou zmlúv, ktoré budú napr. od 1.12.2005. Od 1.12.2005 budú mať vaši sprostredkovatelia nové zmluvy a na ich základe sa pôjdu prihlásiť na daňový úrad. Alebo úplne najlepšie je to urobiť od 1.1.2006 - inak platí moja druhá veta z predchádzajúceho príspevku o znášaní istej miery rizika.;)

Prosím, vás môže uzatvoriť FO ktorá nepodniká a SZČO zmluvu o sprostredkovaní? Ak SZČO má autobazár a zoberie auto na predaj ako komis tak mal by mať podpísanú sprostredkovateľskú zmluvu alebo aký typ zmluvy? Ďakujem za odpoveď.

prosím má niekto takú skúsenosť