Noo.. neprijemny problem.. v podstate by som ziadal povodneho zamestnavatela o pridelenie prace. Je jasne ze ziadnu dat nedokaze, lebo uz je na tom mieste niekto iny. Zaroven je mozne skusit dohodu s byvalym zamestnavatelom ze clovek do prace nenasupi.

Poraďáci, prosím vás poraďte aký je ďalší postup, alebo čo nasleduje ďalej?

Pracovník dostal v 11/2008 výpoveď podľa § 63 ods1. písm. b - nadbytočnosť. Do januára mu plynula výpovedná doba a dostal odstupné. Následne zistil, že na podobnú pozíciu prijali niekoho známeho /rodinu/. Podal teda na súd žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Samozrejme odvtedy uplynul už viac ako rok a on má novú prácu, s ktorou je spokojný.
Súd teraz rozhodol, že tá výpoveď bola naozaj neplatná a na samostatné konanie vylúčil rozhodovanie o nároku na náhradu mzdy.
Lenže podľa info od právnika by vlastne ten zamestnanec, keďže tá výpoveď bola neplatná mal nastúpiť naspäť na pôvodné pracovné miesto.
Ako teraz má ten pracovník ďalej postupovať, keďže samozrejme tam už nastúpiť nechce, lebo má novú prácu?

Ďakujem vopred za všetky info.:confused:

Pokiaľ by pracovník bol až doteraz doma a nepracoval, dostal by ušlú mzdu
za celé obdobie, odkedy mu skončil pracovný pomer, až doteraz. Určite by zadali zamestnávateľovi, že ho musia prijať na pôvodné miesto.

Keď niekto sa súdi o neplatnosť výpovede, nakoľko pracovné miesto bolo obsadené iným pracovníkom, obyčajne nenastupuje do práce, ale čaká na rozhodnutie súdu. Je prípadne zaevidovaný na ÚPSVaR s tým, že keď mu zaplatia ušlú mzdu, podporu v nezamestnanosti vráti.

Toto je však úplne iný problém a pokiaľ on nechce späť nastúpiť do firmy, nevidím ani dôvod, prečo sa súdil. Myslím, že sa dá súdne dohodnúť na nejakom ďaľšom odškodnom, ale určite súd neprisúdi vyššie, ako priemerný plat za 2 mesiace.

Pokiaľ by pracovník bol až doteraz doma a nepracoval, dostal by ušlú mzdu
za celé obdobie, odkedy mu skončil pracovný pomer, až doteraz. Určite by zadali zamestnávateľovi, že ho musia prijať na pôvodné miesto.

Keď niekto sa súdi o neplatnosť výpovede, nakoľko pracovné miesto bolo obsadené iným pracovníkom, obyčajne nenastupuje do práce, ale čaká na rozhodnutie súdu. Je prípadne zaevidovaný na ÚPSVaR s tým, že keď mu zaplatia ušlú mzdu, podporu v nezamestnanosti vráti.

Toto je však úplne iný problém a pokiaľ on nechce späť nastúpiť do firmy, nevidím ani dôvod, prečo sa súdil. Myslím, že sa dá súdne dohodnúť na nejakom ďaľšom odškodnom, ale určite súd neprisúdi vyššie, ako priemerný plat za 2 mesiace.

ďakujem za info, no súdil sa preto, že pomerne dlho bol aj doma, a tú novú prácu má len necelý mesiac, takže vlastne v čase, keď sa začal súdiť ešte nemohol vedieť, či sa mu podarí alebo nie zamestnať niekde inde.

ďakujem za info, no súdil sa preto, že pomerne dlho bol aj doma, a tú novú prácu má len necelý mesiac, takže vlastne v čase, keď sa začal súdiť ešte nemohol vedieť, či sa mu podarí alebo nie zamestnať niekde inde.

Je to škoda, že sa zamestnal, lebo takto by bol dostal naozaj celú ušlú mzdu.

Ale pokiaľ bol dlho doma, tak nech skúsi si pýtať ušlú mzdu do termínu, kedy sa zamestnal. Nech teda dôvodí, že sa musel zamestnať, lebo nemal už z čoho žiť, vyčerpal všetky úspory, resp. pôžičky od priateľov.

Je to škoda, že sa zamestnal, lebo takto by bol dostal naozaj celú ušlú mzdu.

Ale pokiaľ bol dlho doma, tak nech skúsi si pýtať ušlú mzdu do termínu, kedy sa zamestnal. Nech teda dôvodí, že sa musel zamestnať, lebo nemal už z čoho žiť, vyčerpal všetky úspory, resp. pôžičky od priateľov.

No veď to má aj v úmysle, problém vidíme len v tom, či pôvodný zamestnávateľ nebude teraz trvať na tom, že musí nastúpiť naspäť k nemu do práce, a keď on nenastúpi začne mu napr. dávať absencie a potom mu nevyplatí už ani ušlú mzdu za tú dobu čo bol vlastne bez práce. Ide o to, ako právne postupovať, aby tam už nemusel nastúpiť.

No veď to má aj v úmysle, problém vidíme len v tom, či pôvodný zamestnávateľ nebude teraz trvať na tom, že musí nastúpiť naspäť k nemu do práce, a keď on nenastúpi začne mu napr. dávať absencie a potom mu nevyplatí už ani ušlú mzdu za tú dobu čo bol vlastne bez práce. Ide o to, ako právne postupovať, aby tam už nemusel nastúpiť.

Jedna vec je ušlá mzda a druhá nastúpenie do práce. Tá druhá záležitosť súvisí s tou žalobou o neplatnú výpoveď, už som písala, že súd predpokladá, že on nepracuje.

Na súde sa treba so zamestnávateľom dohodnúť, že netrvá už na pôvodnom zamestnaní, ba vlastne už na žiadnom zamestnaní, lebo bol nútený si nájsť prácu.

No veď to má aj v úmysle, problém vidíme len v tom, či pôvodný zamestnávateľ nebude teraz trvať na tom, že musí nastúpiť naspäť k nemu do práce, a keď on nenastúpi začne mu napr. dávať absencie a potom mu nevyplatí už ani ušlú mzdu za tú dobu čo bol vlastne bez práce. Ide o to, ako právne postupovať, aby tam už nemusel nastúpiť.

Neviem, ako bola formulovaná žaloba, ale väččšinou spolu s neplatnosťou výpovede je v žalobe zároveň požiadavka na náhradu mzdy za obdobie od skončenia PP do vynesenia rozsudku.

V zmysle ZP má zamestnanec, ktorý bol úspešný v spore o neplatnosť skončenia PP, nárok na náhradu mzdy od doby, kedy PP skončil. Súd môže na návrh zamestnávateľa túto dobu skrátiť, v každom prípade však dostane minimálne 12 mesiacov, je to v § 79 ZP:

(1) Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

(2) Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

Pokiaľ v žalobe nebola náhrada mzdy, sudca má pravdu, že náhradu treba riešiť osobitným podaním.

Formálne však treba trvať na ďalšom zamestnávaní, lebo ak zamestnanec prehlási, že netrvá na zamestnávaní, tak sa postupuje podľa toho istého § ods. 3 a 4:

(3) Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak

a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

(4) V prípadoch ustanovených v odseku 3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

a dostane len dvojmesačné odstupné. S tým bývalým zamestnávateľom sa to už potom nejako utrasie, napr. dá výpoveď a nenastúpi už do práce, ale bude mať vo vrecku najmenej tých 12 mesačných platov. Možno ukončia so zamestnávateľom PP dohodou, takže nastúpiť ani nebude musieť. NA súde ale musí tvrdiť, že chce u neho ďalej pracovať, aby mu priznali najmenej tých 12 mesiacov.

Prečo nebolo hneď v žalobe zakomponovaná náhrada mzdy?

Chobot, ďakujem veľmi pekne za vyčerpávajúcu odpoveď. V pôvodnej žalobe tá náhrada bola, ale nakoniec sa rozhodlo len o neplatnosti výpovede s tým, že protistrana sa môže odvolať a dá sa predpokladať, že v tomto prípade doba, za ktorú sa bude náhrada požadovať bude iná. Preto to sudkyňa vytýčila na samostatné konanie.

Ešte tak na skúsšku, či tomu rozumiem správne. PP skončil okamžitým skončením PP dňa 12.5.2010. Dňa 17.5.2010 oznámil zamestnanec písomne, že trvá na pracovnom pomere. Zamestnávateľ zrušenie PP nezrušil. Zamestnávateľ 18.8.2010 doručil zamestnancovi výzvu, že okamžite môže nastúpiť na pôvodné miesto. Zamestnanec odmietne, lebo už má inú prácu.
Tak ukončenie PP bude 12.5.2010 a zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy od 17.5. 2010 do 18.8.2010. Dobre tomu rozumiem?
Ďakujem

Ešte tak na skúsšku, či tomu rozumiem správne. PP skončil okamžitým skončením PP dňa 12.5.2010. Dňa 17.5.2010 oznámil zamestnanec písomne, že trvá na pracovnom pomere. Zamestnávateľ zrušenie PP nezrušil. Zamestnávateľ 18.8.2010 doručil zamestnancovi výzvu, že okamžite môže nastúpiť na pôvodné miesto. Zamestnanec odmietne, lebo už má inú prácu.
Tak ukončenie PP bude 12.5.2010 a zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy od 17.5. 2010 do 18.8.2010. Dobre tomu rozumiem?
Ďakujem
Áno dobre, ale len vtedy, keď tak rozhodne súd. To by ten dotyčný musel dať na súd Konanie o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ tak neurobil a súd nevyriekol, že uznáva, že Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo neplatné,nemá nárok ani do obdobia, pokiaľ sa zamestnal.

Dotyčný dal na súd konanie, lenže keď prišlo zo súdu zamestnávateľovi oznámenie o podaní a požiadavka na vyjadrenie a doloženie dôkazov, tak zamestnávateľ uznal, že súd by prehral. Preto vyzval bez súdu zamestnanca, aby nastúpil, t.j. podľa zákona mu umožnil pracovať ďalej. V tom je to také trošku zadrhnuté, lebo keď súd rozhodne, je to jednoduchšie, lebo rozhodol súd.

Dotyčný dal na súd konanie, lenže keď prišlo zo súdu zamestnávateľovi oznámenie o podaní a požiadavka na vyjadrenie a doloženie dôkazov, tak zamestnávateľ uznal, že súd by prehral. Preto vyzval bez súdu zamestnanca, aby nastúpil, t.j. podľa zákona mu umožnil pracovať ďalej. V tom je to také trošku zadrhnuté, lebo keď súd rozhodne, je to jednoduchšie, lebo rozhodol súd.

Zamestnávateľ sa zľakol, zrejme nemal čisté svedomie, tak preto ho vyzval. To ale nič nemení na veci, že súd sa mal konať a mal rozhodnúť.

Zamestnávateľ sa nezľakol aj svedomie má OK, ide o to, že si uvedomil, že na súde to bude tvrdenie proti tvrdeniu.