Skús vždy keď ťa niečo vytočí, najprv napočítať do desať/?????/ snáď sa ti podarí sa ukľudniť a a aj riešenie bude určite prijateľnejšie pre tých ostatných. To že ľudia okolo teba sa tiež rozrušia kvôli tvojmu správaniu by ťa malo motivovať aby si sklapla emócie, mňa osobne by nepresvedčili ani peniaze aby som pod takým tlakom pracovala, aj keď doba je ťažká ale zase si nemusíme nechať kydať na hlavu , či už slovne alebo mať taký pocit a ráno sa budiť s tým že sa nám nechce do práce a to nehovorím o zaspávání, keď sa ti hlavou premietajú myšlienky čo bude zajtra. Je ale pekné že sa nad tým zamýšľaš, ako pomôcť sebe a neublížiť iným, lieky by som určite nebrala, je to len o tom urobiť si poriadok v sebe, teda dúfam že to platí a bude stačiť aj u teba, inak by potom bola potrebná odborná pomoc.

Skús zapracovať na tom aby si si zbytočne nevytvárala situácie, ktoré ti ubližujú a zhoršujú tvoj zdravotný stav, nepotrebuješ predsa mať zvýšený TK a pod.

Nemáš náhodou zvýšenú činnosť štítnej žlazy?
Takéto stavy som zažívala ked mi začala haprovať štítna.

Pri niektorych typoch rozhovorov sa rychlo rozrusim. :( Jednoducho ma to nastve, vytoci a aj ked nevybuchnem slovne - krikom, zvysi sa mi tlak a citim, ze to nie je ono. Podobne si vsimam, ze aj nie raz dynamicky rozpravam. Prezivam to. Vysledok? Vysoky tlak, busenie srdca, musim cakat kym ma to prejde...

Je to sprosty navyk a vadi mi. Myslim si, ze diskutovat sa da aj inteligentnejsie, bez rozculovania sa. Da sa s tym nieco robit? Co odporucate?
Mozno su na to nejake cvicenia, netusim. Lieky moc v laske nemam. Zvyknu totiz mat vedlajsie ucinky, napr. utlm, unavu atd.

Predom dakujem.Emočne prežívaš podnety diskutérov. Keď budeš staršia, uvedomíš si, že čím menej energie do hlupákov vložíš, a budeš sa venovať dychovému cvičeniu, tým viac energie Ti ostane na inteligentov. Ja mávam tieto stavy po voľbách, keď si zapnem spravodajstvo TV, to som súca rovno na interné pod prístroje s kyslíkom,:) ale už som sa opäť svojim terapeutickým spôsobom predýchavania naladila na správnu vlnovú dĺžku. V takýchto prípadoch sa snaž hovoriť hlavne pomaly, potichšie, tým najviac vytočíš tých, čo ťa rozrušujú..... ;). Autotréning Ťa z toho určite vyslobodí.

Nemáš náhodou zvýšenú činnosť štítnej žlazy?
Takéto stavy som zažívala ked mi začala haprovať štítna.

Dan, ospravedlňujem sa pri posune stránky som nechtiac klikla na "nevhodné" a bohužiaľ nedá sa to opraviť.

Pri niektorych typoch rozhovorov sa rychlo rozrusim. :( Jednoducho ma to nastve, vytoci a aj ked nevybuchnem slovne - krikom, zvysi sa mi tlak a citim, ze to nie je ono. Podobne si vsimam, ze aj nie raz dynamicky rozpravam. Prezivam to. Vysledok? Vysoky tlak, busenie srdca, musim cakat kym ma to prejde...

Je to sprosty navyk a vadi mi. Myslim si, ze diskutovat sa da aj inteligentnejsie, bez rozculovania sa. Da sa s tym nieco robit? Co odporucate?
Mozno su na to nejake cvicenia, netusim. Lieky moc v laske nemam. Zvyknu totiz mat vedlajsie ucinky, napr. utlm, unavu atd.

Predom dakujem.

ja som takto fungovala pred pár rokmi:( miesto kde som v tej dobe pracovala hotová psychiatria a doma pubertáčka, takže kombinácia zrelá na "mašľu" ale mne to prišlo trošku neskôr až keď som pri jednej "preventívke" na otázku mojej doktorke , že ako sa celkovo cítim povedala, že sa v noci budím nato, že mám také búšenie srdca že mi nočná košeľa nadskakuje:(:( skončila som s vysokým tlakom takže od 35r som na liekoch na tlak a zo zväčšeným srdcom:( keďže na pubertu nie sú lieky tak to som nemala ako riešiť:( tak som prehodnotila pôsobenie na vtedajšom mieste a aj keď som prišla o dosť peňazí tak som si našla niečo kľudnejšie:)

Skús si autosugestívne hovoriť, že ty si tá inteligentnejšia:D a vieš diskutovať bez rozčuľovania:---.
Velmi sebavedome konstatovanie, ale bohuzial (alebo chvalabohu) mne prave toto vsugerovanie pomohlo pri "diskusii" s mojou svokrou :mad:....a funguje to, naozaj :D.
Pekne krasne s kludom anglicana dostanem zo seba, co mam na jazyku.
Ale samozrejme , ze to zavisi od momentalnych okolnosti,situacie lebo nie vsade a s hocikym to funguje.

verte,či nie, mne pomohol tento článok :

Ako sa odnaučiť hnevu
Ľudí, ktorí sa nehnevajú, je zúfalo málo. Ale aj tak existujú a sú dôkazom, že to je možné. Hnev je vždy produktom zlej kontroly pocitov a je priamo výzvou pre rôzne choroby.

Hnev podporuje nervozitu a pri budúcej príležitosti spôsobí, že sa rozčúlime ešte rýchlejšie. Srdce bije nepravidelne a môže dokonca nastať srdcový infarkt. Krvný tlak stúpa. Svaly sa napínajú. Trávenie je negatívne ovplyvnené. Následkom sú zlý spánok a únava. Môžu sa dostaviť bolesti hlavy alebo migréna.

Častým následkom hnevu je zlá nálada. Myslenie a konanie nie je plne ovládané. To môže vyvolať tvorbu žalúdočných vredov a žlčníkových kameňov. Imunita je oslabená a my predčasne starneme, vädneme, sme stále slabší a viac chorí.

Hnevom sa trestáme za chyby iných.
Sami sa oslabujeme negatívnymi vibráciami svojho vedomia. Nesprávnym zachádzaním s okolnosťami negatívne ovplyvňujeme svoju výkonnosť práve vtedy, keď by sme mali byť vo vrcholovej forme. Nikto si nemôže dovoliť sa hnevať a hnev robí všetko ešte horším!

Kvôli čomu sa rozčuľujeme?
Rozčuľujeme sa kvôli svojim problémom, okolnostiam alebo veciam. Hneváme sa na iných aj sami na seba. Sme zlostní, pretože máme problémy!
Čo to sú ale “problémy?” Problémy vznikajú tým, že okolnosti nezodpovedajú našim predstavám.
Prečo teda nezmeníme svoje predstavy?

Akonáhle už nič neočakávam, odpadajú akékoľvek dôvody k tomu, aby som sa hneval.
Kvôli čomu tiež? Okolnosti už vo mne nenachádzajú nič, s čím by mohli byť v rozpore. Okrem toho sú problémy účelom života, rovnako ako je učenie účelom školy.
Problémy ma upozorňujú na vlastné nedostatočnosti. Podľa toho, do akej miery odstránim svoje nedostatočnosti, zmiznú aj problémy. Rovnako ako zmizne nedostatok, keď sa stratila príčina.

Hnev je vždy zároveň tiež agresia - odpor proti niečomu. Inak povedané, je to negatívna energia, ktorá vytvára disharmóniu. Disharmónia je ale predstupňom choroby.

Rozčuľovať sa znamená nesúhlasiť so životom, aký je.
Nech už sa ale hneváme na čokoľvek, predmetu nášho hnevu je to srdečne jedno. Situácia sa naším hnevom vôbec nezmenila, čo je samo o sebe dôvod k ďalšiemu rozčuľovaniu!!! No nie je to na zlosť?

Bez ohľadu na to, kvôli čomu sa hneváme, cenou je vždy naše zdravie.
Spýtajme sa radšej sami seba:
Môžem si skutočne dovoliť sa hnevať?
Chcem byť ako bábika v niekoho rukách?
To znamená, že je jedno, kto ťahá za šnúrky - ja budem aj tak podľa toho skákať?

Keď sa niekto kvôli niečomu urazí, ukazuje tým len, že sa mu ešte nedostáva múdrosti a sebadôvery. Nadávaním sa koniec koncov situácia nezmení. Ukazuje len, že ten druhý nie je v harmónii. Mal by som mu skôr pomôcť, aby sa upokojil, namiesto aby som sám reagoval disharmonicky.

Samotný podnet k hnevu je menej dôležitý ako spôsob, akým reagujem na určité okolnosti, ako vnímam mieru ich dôležitosti a ako sa s ním vysporiadam.
Všetko záleží len na mojom postoji, a nie na vonkajších okolnostiach!

Existuje veľa rôznych spôsobov ako zachádzať s hnevom.
Mnohí sa uhryznú do úst, sčervenejú, zovrú päsť, nič ale nepovedia a svoj hnev prehltnú.
Iní dajú svojmu hnevu priechod hlasnými slovami, začnú druhého urážať a nepýtajú sa, či k nemu náhodou nie sú nespravodliví.
Nemali by sme ale krivdu oplácať krivdou, najmä keďsme si ju spravidla zavinili sami. Hlavne by sme nemali veriť, že sa musíme hnevať!

Keď si niekto o mne urobí falošný obrázok, nadáva mi alebo ma naopak prehnane chváli, nevytvára to žiadnu novú skutočnosť - ja som aj tak taký, aký som!
A nikto na celom svete nemá moc to zmeniť - jedine ja sám!

Čím častejšie a intenzívnejšie prežívam hnev, tým horší je môj celkový stav. Veľké záťaže majú dlhodobé následky na zdravie, zatiaľ čo drobné mrzutosti sa väčšinou prejavia len na momentálnej nálade. Takže by bolo dobré, aby sme sa odnaučili hnevu.

Hnevu sa zbavím, keď:
budem každého človeka prijímať takého aký je, a nechám len na ňom, či sa zmení a kedy. Nie každý môže byť môj priateľ, ale každý je môj učiteľ.
Prepustím všetky očakávania a dovolím životu, aby bol taký, aký proste je. Dokiaľ totiž mám očakávania, zákonite zažívam stále nové sklamania.
A tiež okrádam sám seba, pretože sa hnevom pripravujem o dary života. Keď príde to, čo očakávam, nie som nijako šťastný, pretože som to koniec koncov očakával. Keď príde niečo, čo som nechcel, hnevám sa. Pritom má život len jednu možnosť ako urobiť to, čo očakávam, ale zato tisíc možností ako to urobiť inak. Môžem sa samozrejme niekoľkokrát denne rozčúliť, ale nie som povinný to robiť!
poznám, že nič a nikto na svete nemá moc ma rozhnevať. Len ja sa môžem hnevať, kedy chcem - na všetko a na každého - a len ja to môžem nechať raz a navždy!
Keby ľudia častejšie šli do seba, neboli by tak často bez seba.
Myšlienková disciplína a psychohygiena sú dva dôležité kroky nášho vývoja. Všetci v sebe máme vnútorný poklad, ale aby sme ho vyzdvihli do svojho vedomia a mohli ho využiť, musíme sa rozvíjať.
Predstavte si vo svojom vnútri dlhý zvitok papiera, na ktorom je napísané, kde nájdete poklad. Aby ste sa k nemu dostali, potrebujete informácie. Musíte teda zvitok rozvinúť a krôčik za krôčikom sa ukrytého pokladu dopátrať.

Podstatný rozdiel medzi myslením idealistickým a pozitívnym spočíva v tom, že v prvom prípade niečo chcete a v druhom v niečo veríte!
Idealistické myslenie je chcenie, ktoré nie je podložené žiadnou vierou. Viera je vnútorná istota, že to, čo si prajete, môže byť stvorené.

Skutočne pozitívny človek je zo svojho vnútorného presvedčenia pozitívne naladený a vtedy - a práve preto, keď sa objavia ťažkosti a problémy.
Pozná v nich totiž úlohy, možnosti a šance, ktoré mu život ponúka.

MySpace, ja sa len pridám ku Danilke, s ktorou absolútne zdieľam jej názor.
Ak nemáš nejaký zdravotný problém o ktorom píše Dan - koťuha zvýšená činnosť štítnej žľazy riadne zamáva s organizmom...
Tak potom je to v Tebe, v Tvojich nedostatočných skúsenostiach a možno aj slabej sebareflexii, v slabom sebaovládaní.
Diskusia je o dvoch /minimálne/ ľuďoch a aspoň o dvoch názoroch, kde má každý právo na pre seba vyhovojúce riešenie. Ak takéto riešenie nie je možné, nastupuje kompromis - v prípade zrelých diskutérov.

A ešte Ti našepnem, tam kde sa rieši vážny problém, tam emócie nepratria a vonkoncom nie na verejnosti. Kto akokoľvek prvý vybuchne, ten diskusiu, jednanie, rokovanie PREHRAL. Toto si vtlč do hlavičky a drž sa toho.

Inak ja pred 20timi rokmi...uch, tiež som bola ako neriadená strela a zastrúhaný vlások by mi tuším ani do .... nevošiel, ale vyrástla som z toho ;)

- bránicové dýchanie je to jedným z najefektívnejších spôsobov ako zvládnuť hnev, stres
- pitie bylinkových čajov - medovkový , ľubovníkový , zázvorový, mätový
- zvýšiť príjem vitamínu B – v strave celozrnný chlieb, mäso, cereálie, ryby,...
- zvýšiť príjem draslíka – podporuje činnosť nervov- vlašské orechy, strukoviny, marhule,...
- zvýšiť príjem horčíka- chráni telo pred napätím a zlepšuje psychický stav – banány, slnečnicové semienka....
- horká čokoláda

Najprv by som sa zamyslela nad sebou - svojim životom, či tam nie je dovod prečo si taká citlivá, možno si s niečim nespokojná (ale "tajíš" to aj sama pred sebou)
-može íst aj o trošku dedičnosti
a potom - ako sa dajú odtsranovat príznaky - vela tu uz bolo povedané, velmi pomáha joga, ale nie tak kvoli "pozíciám", ale kvoli tomu ako nás tam naučili dýchat a vnímat svoje dobré JA

K téme :
Chce to pár rokov skúseností.
Zopár výpovedí.
Potom si to v hlave prepneš.

PS
Všetko nové je vzrušujúce:):).



mimotemy
A to aj keď vaši vyhrajú ??????????????:)

(alebo keď dokonca zostavujú vládu ?:---:--- )


Milý poraďácky ježko pichliačik Milanko!
Kto prežil a predýchal Tvoje pôsobenie na Porade, tak absolvoval ten najdokonalejší autotréning v prekonávaní psychických záťaží.;) Kedysi som bola pri Tvojich vstupoch takto:mad::eek::confused:. Teraz som takto:):D:---.

Pri niektorych typoch rozhovorov sa rychlo rozrusim. :( Jednoducho ma to nastve, vytoci a aj ked nevybuchnem slovne - krikom, zvysi sa mi tlak a citim, ze to nie je ono. Podobne si vsimam, ze aj nie raz dynamicky rozpravam. Prezivam to. Vysledok? Vysoky tlak, busenie srdca, musim cakat kym ma to prejde...

Je to sprosty navyk a vadi mi. Myslim si, ze diskutovat sa da aj inteligentnejsie, bez rozculovania sa. Da sa s tym nieco robit? Co odporucate?
Mozno su na to nejake cvicenia, netusim. Lieky moc v laske nemam. Zvyknu totiz mat vedlajsie ucinky, napr. utlm, unavu atd.

Predom dakujem.
Každá situácia v živote má riešenie a nie len jedno.

Na úvod citát "Nič nie je dobré ani zlé, len myslenie to takým robí (W.Shakespeare).

1. čo môžem zmeniť - zmením.
2. čo nemôžem zmeniť - príjmem,
3. ak nemôžem zmeniť, prijať - odídem.

Začnem bodom 1.
To čo v živote vyzerá ako prekážka, je iba rébus, ktorý potrebujeme vyriešiť. Je veľmi dôležité pozorovať seba a uvedomiť si, či aj ja nedávam k takémuto správaniu zámienku.
Druhých nezmením, so zmenou u seba, môžem začať okamžite. Nachádzaš sa v situácii, ktorá ti nevyhovuje a ktorá sa sústavne opakuje. Skús si odpovedať na otázky. Mám problémy pri rozhovoroch s kolegami, so šéfom, s klientami, v súkromí ? Dôvodom sú iné názory na riešenie problému, ich neakceptovanie, alebo je to niečo iné ? Jednoducho situáciu treba rozbaliť, aby sa vyjasnilo, prečo takéto reakcie z tvojej strany vznikajú. Potom je najlepšie napísať si v bodoch na papier, čo môžem urobiť, aby sa situácia zmenila.

Ak zmena nastane je to fajn ak nie prichádzame k dalšiemu bodu 2 .
Čo znamená prijať situáciu ? Prijatie znamená akceptovať situáciu takú, aká je. T.j., že správanie sa protivníkov mi nerobí žiadne ťažkosti, nie je pre mňa emočnou záťažou, nemám pri rozhovoroch nepríjemné pocity nespokojnosti, že by mali byť iní.
Stará čínska múdrosť „je ako je“ znamená dokonalé prijímanie udalostí tak, ako idú a berú život „on-line“ Akonáhle som v situácii, ktorá je pre mňa konfliktná, stačí uvedomiť si „je ako je“ , znamená to, že ju budem riešiť takú aká je a nebudem ju komentovať (prečo tu je, načo tu je, je zlá, je nespravodlivá atd.). Uvedomím si skutočnosti, fakty a bez toho, aby som do toho vnášala emócie, budem situáciu riešiť.

Ak to nedokážem zvládnuť, znamená to, že mám pri tých rozhovoroch stále nepríjemné pocity, môžem stokrát na racionálnej úrovni situáciu pochopiť, ale v emočnej rovine to nejde, prichádza na rad bod 3 – odídem.
Treba si však dobre uvedomiť zodpovednosť tohto kroku. Akonáhle sa rozhodnem odísť, znamená to, že nikdy nebudem rozmýšlať nad tým, „čo by bolo keby“ či som urobila dobre, alebo nie. Toto rozhodnutie robím preto, lebo nedokážem prijať situáciu, nemám stabilizované emócie, stále ma to rozrušuje, stále mám energetické úniky a preto z tejto situácie odchádzam.
Nie je to ideálne riešenie, pretože to, o čo som sa mala pochopením a prijatím danej situácie obohatiť, som neurobila, ale z hľadiska zachovania pudu sebazáchovy, ked už sa naozaj začnú objavovať choroby, psychická nepohoda, niet iného riešenia, len sa nadýchnuť v živote tým, že z danej situácie odídem a v tej chvíli to bude správne rozhodnutie.

"Pri niektorych typoch rozhovorov sa rýchlo rozrusim."

Reaguješ na tému alebo na človeka?

Ak reaguješ na člena rodiny, mohli by účinne pomôcť rodinné konštelácie.
Ak reaguješ na človeka, nie na tému, bude za tým najskôr dávna minulosť. Aj to sa dá odstrániť, ak veľmi trpíš.
Ak na tému, ...aj tam sa dá nájsť spôsob. Treba zistiť príčinu.

ľahko vzbĺkne ten, kto nemá v poriadku pečeň...moja rada: okrem zmeny myslenia aj zmena stravovania,
trošku poštuduj: očista pečene (http://www.google.sk/search?q=o%C4%8Dista+pe%C4%8Dene&hl=sk&client=firefox-a&hs=oEx&rls=org.mozilla:sk:official&ei=URxHTJLPFMyVsQats5S4Aw&start=10&sa=N)

Súhlasím s tým, že dýchať je potrebné. Aj mne to pomáha. A okrem toho si pamätám, čo mi raz povedal jeden psychológ: Učiť sa relaxovať je ako učiť sa jazdiť na aute, potme a na letisku. Je to proste ťažké, pretože nepoznáš hranice, nevieš, kde sú "mantinely", kedy si ešte na ceste a kedy mimo nej. Podobne je to často aj s relaxáciou. Niekedy si myslíme, že vieme, kedy už sme relaxovaný. A pritom náš krvný tlak hovorí niečo iné. Mne osobne veľmi pomohli návštevy u psychológa plus cvičenia na domácom HRV biofídbeku, ktorý mám dodnes a nosím ho pri sebe. Ten Ti neklamne povie, kedy sa tvoja meditácia, dýchanie alebo relaxácia naozaj prejavuje na tvojom tele a má svoj efekt a kedy "len" klameš sám seba, ale v skutočnosti si stále vnútry naštvaný. Je to ako so zrkadlom. Aby som vedel čo musím na sebe "opraviť" musím vidieť naozaj svoj obraz. A práve spätná väzba oposkytnutá biofídbekom je to, čo sa ľahko akceptuje - pretože od niekoho iného by si to možno bral ako urážku. Keď ti to povie ale "stroj" je to akosi "objektívnejšie", prtetože nie je zainteresovaný, predpojatý... Aspoň na mňa to tak fungovalo.

Predýchať prvých pár minút určite pomáha .
Mňa však nadchla jedna myšienka : "Neber život tak vážne, aj tak z neho živý nevyviazneš....." - keďže je to stopercentná pravda, načo sa rozrušovať ...

príčinou je narušený vegetatívno nervový systém. Tam sa zbierajú takéto efekty, a tie sa neskôr prejavujú dizharmóniou v brušnej dutine a v oblasti hrudného koša, hrdelného priestoru.
Prejaví sa to neskôr zhoršením funkčnosti niektorých orgánov hlavne štítnej žľazy , trávenia - zvýšený výskyt stresových buniek, adrenalínu - ten spôsobuje obmedzenie trávenia, spôsobenie kysnutia, prehnívania až patogénnosť zo zle stráviteľnej potravy v tráviacom trakte.
Chemické lieky nevedia vegetatívno - nervový systém liečiť - však nevedia dostať nič do predchorobného stavu. Spôsobujú len nabaľovanie vedľajších účinkov a tým aj množstvo liekov.

Stavy neschopnosti prijímať, nereagovať na niektoré udalosti nedovolia "jedy" - produkty z premnožených mikroorganizmov v tele. Zasahujú rôzne receptory a snímače v tele. Organizmus je následne neschopný mať logické rozhodnutia, ale je ovplyvniteľný všelijakými podnetmi, inštinktami, ...