Stanko, prestaň už s tými pohrebnými témami.
A môžeš ma aj odsúdiť za to, že Ti papuľujem, ale mám raz toľko rokov ako Ty a moje myšlienky aj myšlienky môjho o 5 rokov staršieho manžela sú plné plánov ako prežiť príjemne spoločný večer, ako si užiť spoločné roky, ktoré nás ešte snáď čakajú, ako sa ešte zabaviť ...ako...ako...:):):)

Stanko, prestaň už s tými pohrebnými témami.
A môžeš ma aj odsúdiť za to, že Ti papuľujem, ale mám raz toľko rokov ako Ty a moje myšlienky aj myšlienky môjho o 5 rokov staršieho manžela sú plné plánov ako prežiť príjemne spoločný večer, ako si užiť spoločné roky, ktoré nás ešte snáď čakajú, ako sa ešte zabaviť ...ako...ako...:):):)

Porada nieje len na veselé témy,ale aj smutné a čo patrí k životu, na téme trvám...:rolleyes::rolleyes:;), Majka sa hneď neplaš...

ak ma bude pochovávať manžel, tak kde bude chcieť on a rodina, hádam sa dohodnú.
Ak ma bude pochovávať rodina, t.j., že ak manžel nebude už žiť, tak k nemu.

Až tak ďaleko som nezašla, aby som premýšľala kedy a kam, ale asi pred piatimi rokmi som bola v nemocnici a so mnou ležala na izbe jedna pani, východniarka ako remeň od Prešova.
A bavili sme sa z dlhej chvíle o kadečom, o veciach medzi nebom a zemou a ona tak odrazu úplne vážne hovorí, že ešte sa nemôže pobrať na druhý svet, lebo nemá našetrené peniaze na pohreb.
Ja jej vravím, že o to nech sa netrápi, že určite sa o všetko jej deti postarajú, keď bude na to čas.
A ona ma totálne odstavila so slovami :
,,Ta znace co?
Moj sused už ma pejc roky kupenu trunu..."
Ja jej vravím, preboha 5 rokov má už kúpenú truhlu? A kde ju má?
,,Ta na povalu, ne?
A ja jej na to : Však mu ju tam myši zožerú...
A ona ma zabila :
,, V totej trune trime šmaľec ! "
:eek::eek::eek:

Takže Stanko, keby som bola Halina Pawlowská a bol by si u mňa v Banánových rybičkách, určite by z tejto mojej príhody vyplynulo celkom vážne ponaučenie a to:
Ak raz do niečoho zainvestujete počas života, snažte sa to maximálne využiť za jeho trvania, potom už bude neskoro ;).

Manželovi starí rodičia si sami vybrali miesto, tam kde boli pochovaní ich predkovia, v ich dedine kde žili. Dali si sami spraviť pomník, deti s tým nesúhlasili, ale babka s dedkom si to aj tak dali spraviť. Len dátumy úmrtí stačilo dopísať, žiaľ pred dvomi rokmi sme pochovali babku, a teraz v týždni dedka.:mee:

Najvyssi cas aby vznikol niekde na Slovensku luxusny cintorin.

Porada nieje len na veselé témy,ale aj smutné a čo patrí k životu, na téme trvám...:rolleyes::rolleyes:;), Majka sa hneď neplaš...
Súhlasím, že porada nemá mať iba veselé témy, ale súhlasím s Majkou, že by si sa nemal tým zaoberať, lebo je to zbytočné plytvanie emóciami.
Býva prirodzené, že rodina sa rozhodne o uložení pozostatkov neboštíka. Jeho vôľa však nemusí byť akceptovaná z rôznych dôvodov. /úmrtie v inej krajine, neurčité miesto nálezu, havária bez identifikácie mrtvoly a pod./
V našich zemepisných šírkach býva obvyklé miesto posledného odpočinku v blízkosti svojich predkov na hrobových miestach o ktoré sa za života staráme.
Zaujímať sa o takýto akt v mladom veku mi pripadá, ako robiť si starosti s nosením zubnej protézy po strate zubov v starobe a hľadať si dobrého technika už teraz.

Najvyssi cas aby vznikol niekde na Slovensku luxusny cintorin.
už je... skús si kúpiť miesto na Martinskom cintoríne v BA:cool:

Ahojte poraďáci, minule sme tak s manželkou rozoberali, keby sa mi niečo stalo kam by som sa chcel dať pochovať a zistil som, že neviem, aký máte na to názor? Niekde v mieste narodenia, alebo kde žijete alebo kde? Mne to je dosť jedno a dokonca by som nebol proti keby ma dali do manželkinho rodiska, a vy ako?Možno sa to zdá troška morbídne ale je dobre to dopredu vedieť, čo chceme, no nie? ;)


V prvom rade si rozmysli, ci chces ist na kremaciu alebo nie. Ked ti taketo temy nerobia nijaky problem, tak forenzni vysetrovatelia by privitali tvoje telo s radostou ;) A nemusis riesit cintorin.

Stanislav, ak máš len takéto starosti, tak to je super.;) Neboj, vždy sa nájde niekto, kto ich "po tom" za teba porieši, takže ich radšej pusť z hlavy.:)