jar88
11.08.10,14:46
Od rodiny čo najďalej!
Až príliš často sa stretávam s týmto názorom a vraj je to normálne. Nepripadá vám to choré?



Ja si naopak myslím, že rodina by mala držať pokope a čím je rodina bližšie, tým by to malo byť lepšie. Aspoň z ekonomickej stránky by to malo mať nesporné výhody. Napríklad viac generačné rodiny by si vedeli ľahšie pomôcť s opatrovaním detí a tiež s doopatrovaním starých. Odpadlo by nám tým neskutočné množstvo starostí, ako tie zbytočné problémy riešiť.

Nemuseli by sme špekulovať, prečo zaťko málo zarába, prečo si nevesta hľadá škôlku, prečo dedo nemá na lieky, prečo má svokra taký malý dôchodok, že nemá na nájom a podobné neriešiteľné prečo.

Aspoň mne to pripadá logické, ale životná realita, mi to vždy vyvráti. Mladí musia žiť za každú cenu sami, lebo so starými pod jednou strechou sa nedá.

Napríklad sú ľudia, ktorí tvrdia, že rodina im rozvrátila manželstvo, alebo bratia, ktorých rozdelí spoločný dvor, či dokonca spoločný plot. Niektorým stačí aj spor, kto sa menej staral o mamu a spoločné dedičstvo.

Viete niekto, kde sú príčiny a prečo je to tak? Čo treba urobiť, alebo odstrániť, čoho sa vyvarovať, aby sa nemusela rodina pre dobré vzťahy rozchádzať?

(nepíšte sem o dobrých studených svokrách o prechádzkach so svokrou po cintoríne a o klučkujúcich svokrách a podobné múdrosti)
Nandrolon
11.08.10,13:07
problém by som hľadal niekde inde:
takmer v každej rodine sa nájde "vyžierač", ktorý všetko využíva vo svoj prospech atď...
a potom to tým ostatným vadí, tak sa radšej odsťahujú, ako byt to mali mať denno denne na očiach a tým stále prežívať určitý stres...
A to nehovorím o situáciách, že rodič/rodičia "nadržiavajú" iba jednému súrodencovi napríklad z troch...

je to celý rad problémov, ak sa o rodičov staráš a neskôr ti ukážu "riť" a súrodencovi čo ich má " v paži" by zniesli aj modré z neba a ty si pre nich otrok, vtedy dostaneš chuť sa odsťahovať 1000 km a viac nevidieť nikoho z rodiny !!
jar88
11.08.10,13:29
problém by som hľadal niekde inde:
takmer v každej rodine sa nájde "vyžierač", ktorý všetko využíva vo svoj prospech atď...
a potom to tým ostatným vadí, tak sa radšej odsťahujú, ako byt to mali mať denno denne na očiach a tým stále prežívať určitý stres...
A to nehovorím o situáciách, že rodič/rodičia "nadržiavajú" iba jednému súrodencovi napríklad z troch...
No ano, aj na toto som myslel pri zadávaní témy. Je to skoro v každej rodine, ale ja som zvedavý skôr na príčinu, prečo a ako, sa ten vyžierač tak v rodine vychová. Prečo vzniká napríklad to "nadržiavanie" a množstvo iných problémov.
Veď všetci sa máme v rodine radi.
arizona
11.08.10,13:39
Od rodiny čo najďalej!
Až príliš často sa stretávam s týmto názorom a vraj je to normálne. Nepripadá vám to choré?



Ja si naopak myslím, že rodina by mala držať pokope a čím je rodina bližšie, tým by to malo byť lepšie. Aspoň z ekonomickej stránky by to malo mať nesporné výhody. Napríklad viac generačné rodiny by si vedeli ľahšie pomôcť s opatrovaním detí a tiež s doopatrovaním starých. Odpadlo by nám tým neskutočné množstvo starostí, ako tie zbytočné problémy riešiť.

Nemuseli by sme špekulovať, prečo zaťko málo zarába, prečo si nevesta hľadá škôlku, prečo dedo nemá na lieky, prečo má svokra taký malý dôchodok, že nemá na nájom a podobné neriešiteľné prečo.

Aspoň mne to pripadá logické, ale životná realita, mi to vždy vyvráti. Mladí musia žiť za každú cenu sami, lebo so starými pod jednou strechou sa nedá.

Napríklad sú ľudia, ktorí tvrdia, že rodina im rozvrátila manželstvo, alebo bratia, ktorých rozdelí spoločný dvor, či dokonca spoločný plot. Niektorým stačí aj spor, kto sa menej staral o mamu a spoločné dedičstvo.

Viete niekto, kde sú príčiny a prečo je to tak? Čo treba urobiť, alebo odstrániť, čoho sa vyvarovať, aby sa nemusela rodina pre dobré vzťahy rozchádzať?

(nepíšte sem o dobrých studených svokrách o prechádzkach so svokrou po cintoríne a o klučkujúcich svokrách a podobné múdrosti)
Myslím, že si dal otázku na ktorú ti nikto asi nedá presnú odpoveď.

Hádky,či nezhody bývali v rodinách odjakživa, akurát dnes máš vďaka médiám viac možností sa o tom dozvedieť

Rodeľovanie rodín a osamostatňovanie asi nastalo v dobe stavania prvých činžiakov a sídlisk. Mladí ľudia hľadali v mestách viac práce, viac vymožeností a viac možností pre seba ,aj pre svoje deti. Byty boli maličké, nie stavané pre viac generácií.
A máloktorí rodičia, ktorí mali svoje domčeky ,by ich vymenili za nejaké moderné paneláky.
Skrátka ,časy sa menia.
Naše babky žili iný život,ako ich babky,naše deti budú žiť iný život, ako žila naša generácia.

Ešte niečo mi nedá...v čase môjho detstva bola skôr výnimka, že babky pracovali. Mužov príjem a záhradka stačila na prežitie. Dnes sú životné náklady tak vysoké, že to nestačí.
Dnešní dôchodcovia majú tiež plno možností ako si ešte užiť ,ked celý život pracovali. Niektorí cestujú, niektorí sa dokonca vzdelávajú, alebo sa venujú svojim záľubám,na ktoré nemali prv čas...
Nemyslím, že by bolo správne od nich žiadať, aby sa stali automaticky opatrovateľmi svojich vnúčat...

Skrátka, iná doba, iné možnosti. Nič už nebude tak, ako "bejvávalo";):)
Gabhus
11.08.10,13:42
Ja neviem, raz som už o rodinných vzťahoch písala, nechcem sa rozpisovať zas. Ale podľa mňa všade sú dve strany. Podľa mňa je za všetkým majetok, dnešná doba je už tak nezdravo zmaterializovaná, že to nie je pekné. O čom čítaš: o pochybných modelákch, ktoré majú kabelku za 5000 eur, auto za neviem koľko, frajerov asi toľko, že kto na SK má tučné konto a s dotyčnou ešte nič nemal, tak nie je "in". Sme chorá spoločnosť. Nehovorím že máme spať pod mostom, ale ak mám zdravie, vydarené deti, manžela akého som si vychovala, strechu nad hlavou, čo do úst, tak mi viac netreba. No a ešte mám sestru, švagriné, bratrancov atď., krstnú mamu, kamarátky. Že by bolo treba novú bránu, možno okná no a čo. Raz budú. Ale mám také pekné kvety a na dvore býva jašterička, na záhrade ježko. Nechcela by som byť materiálne bohatá a duchovne chudobná, radšej opačne.
buchač
11.08.10,13:48
Aj inak by som ale otázku položil ....fikcia to bude inak ;)

Sú manželia ...ON a ONA

ON - jedináčik má rodičov ...
ONA - jedináčik má rodičov ...

Teraz sa pýtam , ktorí rodičia majú tú výsadu , to právo byť / bývať s nimi ???
Veď obe rodiny to svoje dieťa vychovali , vypiplali od malička ...zaslúžia si nejakú tú úctu ...
ON a ONA majú svojich rodičov úprimne radi , vnúčatá tiež starkých radi vidia ...
Takže v jednom obydlí snáď majú bývať ....ON a ONA , ich deti a ich rodičia...
Dokopy 6 dospelých a X detí ?????

ALE , teraz to príde ...

Aj keby neviem čo bolo , aj keby sa neviem ako rodiny mali radi , aj keby neviem čo bolo.....tak aj tak by sa sváry vyskytli...
Neviem si to veru ...respektíve nechcem ani predstaviť ...;)

A príčiny ...???
Tých je veľa , až príliš veľa ...
Aj dôvody by som vedel ...aspoň jeden , teda určite ;)
danushka
11.08.10,13:50
No ano, aj na toto som myslel pri zadávaní témy. Je to skoro v každej rodine, ale ja som zvedavý skôr na príčinu, prečo a ako, sa ten vyžierač tak v rodine vychová. Prečo vzniká napríklad to "nadržiavanie" a množstvo iných problémov.
Veď všetci sa máme v rodine radi.

Povedala by som, že rodičia zvyčajne vychovávajú deti rovnako.
Avšak stačí, že jedno z detí bolo v detstve chorľavejšie, menej priebojnejšie a rodič akosi nevedome nadobudne pocit, že práve toto dieťa treba akosi viac chrániť a podávať mu pomocné barličky.
A odrazu ten silnejší súrodenec kdesi v podvedomí žiarli a z tej žiarlovisti nemusí vyrásť celý život.

My rodičia taktiež nemôžme chcieť od svojich detí, aby sa nevydali svojou cestou. Jednému sa pošťastí vyštudovať na opačnej strane SK a pošťastí sa mu nájsť práve tu aj prácu, druhé sa zamiluje do partnera o 200 km ďalej od svojho bydliska a nasleduje ho.
Iné rodiny zas žijú na jednej kôpke a vo svojich velikánskych dvoroch postavia ďaľšie dva domy.

Jediný problém pre ktorý sa ľudia posekajú na život a na smrť je ten, že si nevedia odpúšťať a pripisujú často banálnym záležitostiam príliš veľký význam.
Ale to tu bolo od nepamäti, je a aj bude.
Nie nadarmo sme ľudia rozmanití svojim elánom a podelení do skupín cholerikov, melancholikov, sangvinikov či flegamtikov.
pepsikova
11.08.10,13:55
...šmarjájozef, toto je otázka!...
zk24
11.08.10,14:03
Myslím si, že aj v rámci rodiny sa uplatňuje "ponorková choroba". A práve preto, aj ja už bývam mimo, i keď kopec mojich rovestníkov ešte "vyžiera" rodičov. Odsťahovala som sa práve pre zachovanie dobrých vzťahov. Nevravím, že treba ísť tisíc kilometrov od nich, koniec koncov rodinou sú mi práve tí, ktorých budem potrebovať, keď budem mať problémy.

Nezazlievam ani rodičom to, že stále budem pre nich ich dieťa a stále budú mať potrebu mi "organizovať" život. Je to prirodzené, ale aj tak som sa odsťahovala práve pre ten pocit samostatnosti, zodpovednosti,....
A taká dobrá Milka na Deň detí predsa poteší aj v mojom veku :D


A osobne musím povedať, že odkedy bývam od súrodencov preč, a aj od rodičov, naše vzťahy sa 100x zlepšili. Tešíme sa keď sa vidíme raz za mesiac, nejdeme si do vlasov za to, že brat prehodil mikinu cez stoličku a môj hrebeň je zase tam, kde to jemu nevyhovuje. Nemusíme sa zožierať, keď si niektoý z nás prinesie priateľku/priateľa domov.

Nám odlúčenie otužilo vzťahy, a to veľmi. A veľmi sa mi páči, že návšteva rodičov je pre nás akýmsi výletom na víkend.
Nandrolon
11.08.10,14:08
ja ale nerozoberám také to "nadržiavanie v detstve" ale nadržiavanie v dospelosti....
je choré ak rodičia majú deti a konkrétne jednému by dali aj modré z neba pričom si ich ani neváži a ostatní čo by to potrebovali viac /dotyčný je "za vodou"/ na nich sa serie... akurát ak treba niečo robiť či už na poli atď..., vtedy sa ozvú aj ďalším...
...paradoxne dotyčný sa ani nepodieľa na "spoločných" prácach... lebo vždy "nemá čas" ...
buchač
11.08.10,14:17
ja ale nerozoberám také to "nadržiavanie v detstve" ale nadržiavanie v dospelosti....
je choré ak rodičia majú deti a konkrétne jednému by dali aj modré z neba pričom si ich ani neváži a ostatní čo by to potrebovali viac /dotyčný je "za vodou"/ na nich sa serie... akurát ak treba niečo robiť či už na poli atď..., vtedy sa ozvú aj ďalším...
...paradoxne dotyčný sa ani nepodieľa na "spoločných" prácach... lebo vždy "nemá čas" ...
Hej , you ...nie sme príbuzní ?????:D:D:D

Aspoň vzdialení ???....;)....nemáme náhodou spoločného jedinca ????:D:D:D
danushka
11.08.10,14:23
ja ale nerozoberám také to "nadržiavanie v detstve" ale nadržiavanie v dospelosti....
je choré ak rodičia majú deti a konkrétne jednému by dali aj modré z neba pričom si ich ani neváži a ostatní čo by to potrebovali viac /dotyčný je "za vodou"/ na nich sa serie... akurát ak treba niečo robiť či už na poli atď..., vtedy sa ozvú aj ďalším...
...paradoxne dotyčný sa ani nepodieľa na "spoločných" prácach... lebo vždy "nemá čas" ...
No a Tvoj problém je, že Ťa to s.rie.
Vždy keď máš čas pomôcť svojim rodičom, tak im pomôž. Si samostatný jedinec a nerieš čo komu rodičia dali alebo nedali. Zbytočne sa oberáš o svoju energiu.
zk24
11.08.10,14:30
ja ale nerozoberám také to "nadržiavanie v detstve" ale nadržiavanie v dospelosti....
je choré ak rodičia majú deti a konkrétne jednému by dali aj modré z neba pričom si ich ani neváži a ostatní čo by to potrebovali viac /dotyčný je "za vodou"/ na nich sa serie... akurát ak treba niečo robiť či už na poli atď..., vtedy sa ozvú aj ďalším...
...paradoxne dotyčný sa ani nepodieľa na "spoločných" prácach... lebo vždy "nemá čas" ...

Nadržiavanie od rodičov, to je veľmi subjektívne. Nemyslím tým samozrejme nejaké vydedenie a podobne. Osobne si však nemyslím, že rodič dokáže venovať viac lásky jednému a druhému menej. Je však pravda, že nie všetky deti musia mať rovnaké predispozície nájsť si také a také zamestnanie.

Keď napríklad budem zarábať 10,000 € mesačne a brat 800 € nebudem mu predsa závidieť a mať pocit že ho uprednostňujú predo mnou, keď mu pomôžu nejakou pôžičkou, keď mu trebárs kúpujú stále veci, ktoré mne už 5 rokov nie.

To potom bude on vyčítať mne, že mňa rodičia poslali na "lepšiu" školu, a že som mala viac šťastia pri hľadaní zamestnania?

To, že mu venujú viac pozornosti, a "dotujú" ho ešte aj v dospelosti predsa nemusí byť prejavom "nadržiavania". Pokiaľ je on /alebo ja/ menej životaschopný pomôžem mu aj ja. A prihodím mu k tým novým rifliam od rodičov aj nové tričko.

A ak si rodičia viac všímajú jedno dieťa, tak je to skôr tým, že potrebuje viac pomôcť, usmerniť, možno spadol do zlého kolektívu, a možno pochybili trošku aj rodičia a majú pocit zodpovednosti.

Ja nemám deti, zatiaľ som len ja dieťa svojich rodičov, nejakú nevraživosť som zatiaľ však nezažila. A dúfam ani nezažijem.
Lubo44
11.08.10,14:37
Ja som si vyskúšal oboje. Aj žiť s rodičmi, teda svokrovcami, aj samostatne. A poviem Vám, nech už sú rodičia akoľvek dobrí, najlepšie je mať svoje súkromie. Najdôležitejšie je podľa mňa do akej miery sa vedia ľudia tolerovať a čo si voči druhým dovolia. Ja nemôžem povedať na svokrovcov krivé slovo, pomohli nám vždy keď sme potrebovali, ale žiť by som už s nimi nemohol. To viete ak si idete práve ľahnúť do postele, ste len v spodnom prádle a svokra Vám vbehne do izby len aby sa pred spaním pozrela na vnúčika, ktorého mimochodom pred dvoma minútami držala na rukách. A takých maličkostí sa nazbiera a potom záleží na povahe človeka či sa s nimi vie vysporiadať. Ja aj manželka, obaja pochádzame z dediny a žili sme v dome, sťahovanie do paneláka bol trochu problém ale zvykli sme si. A možno raz si postavíme vlastný domček. Veľmi by som chcel aby naši synovia vyrastali podobne ako my. Ale nikdy by som ich nedržal pri nasilu pri sebe.

A samozrejme súrodenci sú ďalšia kapitola. Moji svokrovci sú gazdovia a my pravidelne trávime leto pri sene, jeseň na poli a pod. Moja švagriná, ktorá žije celý život v meste povedala, že radšej si kúpi mäso a zeleninu v obchode ako má robiť na poli. Ale taktiež nikdy nepovedala že nechce keď jej svokra niečo dávala. A švagor jej to tiež nevyhovára. Asi vie prečo. Mne osobne by nedalo pozerať sa na rodičov ako sa zodierajú a nepomôcť im. Priznám sa, v duchu si poreptám, ale to je všetko. Kto im má pomôcť ak nie my.

Takže oboje má svoje plus a mínus. Je na každom človku, čoho viac si nájde. Či je lepšie bývať s rodičmi celý život alebo byvať sám. My sme si zvolili to druhé ale takmer každý víkend trávime u jedných alebo druhých rodičov. A myslím že tak to je úplne super.
jar88
11.08.10,15:56
Ja som si vyskúšal oboje. Aj žiť s rodičmi, teda svokrovcami, aj samostatne. A poviem Vám, nech už sú rodičia akoľvek dobrí, najlepšie je mať svoje súkromie. Najdôležitejšie je podľa mňa do akej miery sa vedia ľudia tolerovať a čo si voči druhým dovolia. Ja nemôžem povedať na svokrovcov krivé slovo, pomohli nám vždy keď sme potrebovali, ale žiť by som už s nimi nemohol. To viete ak si idete práve ľahnúť do postele, ste len v spodnom prádle a svokra Vám vbehne do izby len aby sa pred spaním pozrela na vnúčika, ktorého mimochodom pred dvoma minútami držala na rukách. A takých maličkostí sa nazbiera a potom záleží na povahe človeka či sa s nimi vie vysporiadať. Ja aj manželka, obaja pochádzame z dediny a žili sme v dome, sťahovanie do paneláka bol trochu problém ale zvykli sme si. A možno raz si postavíme vlastný domček. Veľmi by som chcel aby naši synovia vyrastali podobne ako my. Ale nikdy by som ich nedržal pri nasilu pri sebe.
Skoro presne si sa trafil.
Niečo takáto som mal na mysli. Myslel som si, že by to bolo možné riešiť napríklad spoločným domom (poschodie vaše, prízemie naše), alebo dokonca špeciálnym domom, ale vždy nastane ta situácia, že príde prehnaná starosť, či obava, či je všetko v poriadku.
Dokonca prichádza obava z prehnanej ohľaduplnosti. Napríklad, nebudem sa ani pýtať, či niekam večer idú, aby si nemysleli, že zase chcem vartovať vnuka a pri tom ho učiť karty. Pritom by som chcel len grilovať a dobre si pritom zamaškrtiť na červenom vínku. Vlastne o to červené až tak nejde, lebo si chcem hlavne pokvákať. (dozvedieť sa čo nové)
No ale ani to nespomeniem, lebo ma hneď napadne, že dcéru napadne, že som zvedavý, ako sa im dnes darilo. No a následne, čo sa vlastne staráš, čo mám ísť kosiť, aby si mohol zase polievať?
No a tak sa radšej obmedzím, v sobotu nebuntoším, lebo nechcem rušiť. Oni tiež nebuntošia, aby v sobotu nerušili a na obed sa nepýtame, prečo tak dlho spali.
A oheň je na streche.
Oliwa
11.08.10,17:33
No ano, aj na toto som myslel pri zadávaní témy. Je to skoro v každej rodine, ale ja som zvedavý skôr na príčinu, prečo a ako, sa ten vyžierač tak v rodine vychová. Prečo vzniká napríklad to "nadržiavanie" a množstvo iných problémov.
Veď všetci sa máme v rodine radi.

Čím to je, čím to je...? ako spieva No Name v tej pesničke.
Výchovou, výchovou...! podľa mňa jednoznačne.

Vysvetlím:
To je skôr otázka pre rodičov takých detí /+ samozrejme vplyv okolia/ - čo robili, že sa im taký jedinec podaril vychovať. Háčik je však v tom, že široko-ďaleko vo svojom okolí nepoznám rodiča a ani "vyžierača", ktorí by si niečo také priznali... Ak takého nájdeš, alebo sa ozve tu na Porade, osobne sa s ním rada zoznámim... Už len preto, že dospel k sebareflexii. A ak by sa k tomu náhodou aj schyľovalo, taký rodič si vždy nájde zdôvodnenie - veď on/ona to či ono potrebuje viac ako ten druhý... Určite sa človek takým nenarodí /veď všetky bábätká sú rovnaké a dokonca aj potreby majú rovnaké... :)- napapať, vycikať, vykakať, pritúliť, pohladkať a spať :)/ - len neskôr sa to niekedy akosi zopsuje... A ani sa takým nestane dovŕšením plnoletosti: Tak otec, mama, odteraz budem Váš vyžierač! :eek:
Celý problém je v tom, že to vzniká nenápadne, postupne a prerastá to cez hlavu - najhoršie je, že tí rodičia si snád ani neuvedomujú, akú škodu páchajú... Nielen na tom, koho rozmaznávajú, ale i na dušiach tých druhých.
/Mám na mysli po fyzickej i rozumovej stránke rovnocenných súrodencov, nie telesne alebo psychicky handicapovaných, u ktorých je samozrejmé, že potrebujú zvýšenú starostlivosť rodičov i celej rodiny.../. Takých, ktorí doslova parazitujú na ich často bezdôvodnej náklonnosti a tento status im vyhovuje, resp. im to príde ako samozrejmé, lebo odmalička boli v pozícii "vyvoleného".
Keby na túto Tvoju otázku poznal niekto odpoveď, tak naša justícia by bola bez roboty - spory o majetok, výživné, rozvody, krádeže, vraždy...
nič z toho by neexistovalo, lebo všetky deti by boli vychované v láske, úcte k druhým, vedené k samostatnosti a zodpovednosti k vlastnému životu i životu tých druhých - či už rodiny alebo okolia.
Možno ste to už niekde počuli alebo čítali:
Desatoro božích prikázaní:
...cti otca svojho i matku svoju, nezabiješ, nezosmilníš, nepokradneš, nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu, nepožiadaš manželku blížneho svojho, nepožiadaš majetku blížneho svojho ani ničoho čo jeho je...
Pre neveriacich, moslimov, mohamedánov, budhistov alebo tých, ktorí prudko nesúhlasia - povedané jednou vetou:
"Nerob iným to, čo nechceš, aby robili Tebe".

Len ono je trošku problém s aplikáciou v praxi, tak preto to tu tak vyzerá... :mee:
Danila
11.08.10,18:10
To je skôr otázka pre rodičov takých detí /+ samozrejme vplyv okolia/ - čo robili, že sa im taký jedinec podaril vychovať. Háčik je však v tom, že široko-ďaleko vo svojom okolí nepoznám rodiča a ani "vyžierača", ktorí by si niečo také priznali... Ak takého nájdeš, alebo sa ozve tu na Porade, osobne sa s ním rada zoznámim... Už len preto, že dospel k sebareflexii. A ak by sa k tomu náhodou aj schyľovalo, taký rodič si vždy nájde zdôvodnenie - veď on/ona to či ono potrebuje viac ako ten druhý... Určite sa človek takým nenarodí /veď všetky bábätká sú rovnaké a dokonca aj potreby majú rovnaké... :)- napapať, vycikať, vykakať, pritúliť, pohladkať a spať :)/ - len neskôr sa to niekedy akosi zopsuje... A ani sa takým nestane dovŕšením plnoletosti: Tak otec, mama, odteraz budem Váš vyžierač! :eek:
Celý problém je v tom, že to vzniká nenápadne, postupne a prerastá to cez hlavu - najhoršie je, že tí rodičia si snád ani neuvedomujú, akú škodu páchajú... Nielen na tom, koho rozmaznávajú, ale i na dušiach tých druhých.
/Mám na mysli po fyzickej i rozumovej stránke rovnocenných súrodencov, nie telesne alebo psychicky handicapovaných, u ktorých je samozrejmé, že potrebujú zvýšenú starostlivosť rodičov i celej rodiny.../. Takých, ktorí doslova parazitujú na ich často bezdôvodnej náklonnosti a tento status im vyhovuje, resp. im to príde ako samozrejmé, lebo odmalička boli v pozícii "vyvoleného".
Keby na túto Tvoju otázku poznal niekto odpoveď, tak naša justícia by bola bez roboty - spory o majetok, výživné, rozvody, krádeže, vraždy...
nič z toho by neexistovalo, lebo všetky deti by boli vychované v láske, úcte k druhým, vedené k samostatnosti a zodpovednosti k vlastnému životu i životu tých druhých - či už rodiny alebo okolia.
Možno ste to už niekde počuli alebo čítali:
Desatoro božích prikázaní:
...cti otca svojho i matku svoju, nezabiješ, nezosmilníš, nepokradneš, nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu, nepožiadaš manželku blížneho svojho, nepožiadaš majetku blížneho svojho ani ničoho čo jeho je...
Pre neveriacich, moslimov, mohamedánov, budhistov alebo tých, ktorí prudko nesúhlasia - povedané jednou vetou:
"Nerob iným to, čo nechceš, aby robili Tebe".

Len ono je trošku problém s aplikáciou v praxi, tak preto to tu tak vyzerá... :mee:Ak prezradíš, akého jedinca máš na zreteli konkrétne/ teda vzhľadom na tých desatoro/ tak asi sa prihlásim ako prvá, a ešte mi prezraď, že ak sa prihlásia všetci, či bude stretko na Zimnom štadióne.;) Kapacitne by to mohlo ako tak postačovať.... :rolleyes:Ako neveriaca s desatorom prudko súhlasím, ale prudko nesúhlasím s tým, ako sa k nim macošsky správajú neveriaci.... , to len poznámočka k desatoru....:)
Oliwa
11.08.10,18:30
Danila, Ty si jedináčik? :);)
Oliwa
11.08.10,18:33
Od rodiny čo najďalej!
Až príliš často sa stretávam s týmto názorom a vraj je to normálne. Nepripadá vám to choré?
...

Viete niekto, kde sú príčiny a prečo je to tak? Čo treba urobiť, alebo odstrániť, čoho sa vyvarovať, aby sa nemusela rodina pre dobré vzťahy rozchádzať?

(nepíšte sem o dobrých studených svokrách o prechádzkach so svokrou po cintoríne a o klučkujúcich svokrách a podobné múdrosti)

Bárs by si mal pravdu!
Pre dobré vzťahy sa rodina spravidla nerozchádza. Pre zlé často... ;)
buchač
11.08.10,19:55
Od rodiny čo najďalej!
Až príliš často sa stretávam s týmto názorom a vraj je to normálne. Nepripadá vám to choré?
Nie , teda aspoň mne nie ...
Nie nadarmo sa vraví ......Niekedy je lepší dobrý priateľ , ako zlá rodina ...
Ja si naopak myslím, že rodina by mala držať pokope a čím je rodina bližšie, tým by to malo byť lepšie. Aspoň z ekonomickej stránky by to malo mať nesporné výhody. Napríklad viac generačné rodiny by si vedeli ľahšie pomôcť s opatrovaním detí a tiež s doopatrovaním starých. Odpadlo by nám tým neskutočné množstvo starostí, ako tie zbytočné problémy riešiť.
Tak s tým by sa dalo súhlasiť ...
Nemuseli by sme špekulovať, prečo zaťko málo zarába,
Lebo je taký trend ...malé mzdy dávať ...
prečo si nevesta hľadá škôlku
Lebo bol taký trend ....zrušiť ich ....
, prečo dedo nemá na lieky
Lebo je taký trend...poisťovne kontra výrobcovia liečiv na to majú odpoveď ...
, prečo má svokra taký malý dôchodok
Lebo trend je raz taký , respektíve bol ....z malého platu veľký dôchodok nikdy nebude...
, že nemá na nájom a podobné neriešiteľné prečo.
Preto ...
Aspoň mne to pripadá logické,
Trochu zvrátená logika ...
ale životná realita, mi to vždy vyvráti. Mladí musia žiť za každú cenu sami, lebo so starými pod jednou strechou sa nedá.
Niekedy aj nechce ...
Napríklad sú ľudia, ktorí tvrdia, že rodina im rozvrátila manželstvo, alebo bratia, ktorých rozdelí spoločný dvor, či dokonca spoločný plot. Niektorým stačí aj spor, kto sa menej staral o mamu a spoločné dedičstvo.
A nie je to všetko , čo tvrdíš , aj nakoniec pravda ...veľa prípadov sa vyskytlo v médiách ...skončilo dokonca aj zabitím , vraždou pre malichernosť ...
Viete niekto, kde sú príčiny a prečo je to tak? Čo treba urobiť, alebo odstrániť, čoho sa vyvarovať, aby sa nemusela rodina pre dobré vzťahy rozchádzať?
Nik nevie ...recept na to neexistuje ...!!!
To je taká dilema ako " Recept na lásku " alebo " Recept na šťastné manželstvo "...
(nepíšte sem o dobrých studených svokrách o prechádzkach so svokrou po cintoríne a o klučkujúcich svokrách a podobné múdrosti)
A prečo nie ?????;):rolleyes:...hej , ja viem , na mňa to smerovala tá poznámka ....:D:D:D
Skúsim ešte raz ...inak ...v texte
Nandrolon
12.08.10,04:37
Nadržiavanie od rodičov, to je veľmi subjektívne. Nemyslím tým samozrejme nejaké vydedenie a podobne. Osobne si však nemyslím, že rodič dokáže venovať viac lásky jednému a druhému menej. Je však pravda, že nie všetky deti musia mať rovnaké predispozície nájsť si také a také zamestnanie.

Keď napríklad budem zarábať 10,000 € mesačne a brat 800 € nebudem mu predsa závidieť a mať pocit že ho uprednostňujú predo mnou, keď mu pomôžu nejakou pôžičkou, keď mu trebárs kúpujú stále veci, ktoré mne už 5 rokov nie.

To potom bude on vyčítať mne, že mňa rodičia poslali na "lepšiu" školu, a že som mala viac šťastia pri hľadaní zamestnania?

To, že mu venujú viac pozornosti, a "dotujú" ho ešte aj v dospelosti predsa nemusí byť prejavom "nadržiavania". Pokiaľ je on /alebo ja/ menej životaschopný pomôžem mu aj ja. A prihodím mu k tým novým rifliam od rodičov aj nové tričko.

A ak si rodičia viac všímajú jedno dieťa, tak je to skôr tým, že potrebuje viac pomôcť, usmerniť, možno spadol do zlého kolektívu, a možno pochybili trošku aj rodičia a majú pocit zodpovednosti.

Ja nemám deti, zatiaľ som len ja dieťa svojich rodičov, nejakú nevraživosť som zatiaľ však nezažila. A dúfam ani nezažijem.

- neviem či ste to dobre pochopili, ale ja som myslel skôr že ty budeš zarábať 800 eur, brat 10 tis. eur a rodičia budú "dotovať" jeho, nie Teba !!!!!!!!!!!!!!!
- toto často vidím aj vo svojom okolí, rodičia dotujú tých, čo to najmenej potrebujú...
Stanislav 1975
12.08.10,05:29
čo sa týka bežného vztahu,tak to záleží od charakteru toho daného rodin.príslušníka( bratanca, sesternice a pod.), s jednými sa dá, s druhými skor nie a preto nemám vyhranený názor či áno, čo najďalej-či nie, to fakt závisi od konkrétného jedinca...
Na čo však mám vyhranený názor je na spolupodnikanie viacerých rod.príslušníkov, to nerobí dobrotu ,takže nejaké zakladanie firiem spoločne s nejakou rodinou je od veci a to isté sa týka aj toho,že ja už by som nikdy nepracoval ako zamestnanec vo firme vedenou rod.príslušníkom-totiž, vždy na to jedna alebo druhá strana doplatí...
Nandrolon
12.08.10,05:33
v rodine a vo firme je to podobné ...
Oliwa
12.08.10,06:29
v rodine a vo firme je to podobné ...

S tým rozdielom, že rodinu si nevyberáš. :) Firmu si môžeš. ;)
Zita5
12.08.10,06:52
čo sa týka bežného vztahu,tak to záleží od charakteru toho daného rodin.príslušníka( bratanca, sesternice a pod.), s jednými sa dá, s druhými skor nie a preto nemám vyhranený názor či áno, čo najďalej-či nie, to fakt závisi od konkrétného jedinca...
Na čo však mám vyhranený názor je na spolupodnikanie viacerých rod.príslušníkov, to nerobí dobrotu ,takže nejaké zakladanie firiem spoločne s nejakou rodinou je od veci a to isté sa týka aj toho,že ja už by som nikdy nepracoval ako zamestnanec vo firme vedenou rod.príslušníkom-totiž, vždy na to jedna alebo druhá strana doplatí...

Stanko , ja mám rodinnú firmu . Najskôr sme to ťahali s manželom, po ukončení stredných škôl (v obore v ktorom pracujeme)sa pridali aj deti .Najstarší syn s nami pracuje 12 rokov , dcéra 10 rokov a najmladší syn 8 rokov .
Najskôr som ich mala ako zamestnancov, nepamätám si presne akú dobu(2-3 roky), ale isto nie dlho . Potom si vybavili živnostenské listy a pracujeme spolu ako rodinná firma,ťarcha zodpovednosti sa preniesla aj na ich ramená .
Presne vedia čo je podnikateľský život, čo je zodpovednosť,vedia ako sa sa majú uskromniť a utiahnuť
opasky, ak niečo chcú dosiahnuť vedia si vážiť korunu a najmä pri riešení firemných problémov majú aj svoje slovo a vždy ak treba o niečom rozhodnúť ....tak nech sa páči nech rozhodnú.Vedia, že podnikanie nie je ľahká záležitosť a musím povedať ,že poznajú už aj horkú príchuť života podnikateľov.
Zistili už v mladom veku ,že dnes im nikto zadarmo nič nedá a že keď treba pracovať , tak musia
pracovať keď je treba ,sviatok,piatok,sobota nedeľa.....to je jedno.

Tento príspevok píšem, len na margo spoločného podnikania rodiny.

Vždy som sa snažila o súdržnosť rodiny a vzájomnú úctu a pomoc navzájom . Týmto duchom boli vedené aj naše deti .Len kto vie ...čo bude , ak tu my nebudeme :)

Ono vo väčšine prípadov ako vidíme podnikanie aj s kamarátom niekedy nie je dobré a niekedy
veru ani s vlastným bratom . Ťažko človek vie vopred odhadnúť či podnikanie s kýmkoľvek vyjde.
Stanislav 1975
12.08.10,06:58
Stanko , ja mám rodinnú firmu . Najskôr sme to ťahali s manželom, po ukončení stredných škôl (v obore v ktorom pracujeme)sa pridali aj deti .Najstarší syn s nami pracuje 12 rokov , dcéra 10 rokov a najmladší syn 8 rokov .
Najskôr som ich mala ako zamestnancov, nepamätám si presne akú dobu(2-3 roky), ale isto nie dlho . Potom si vybavili živnostenské listy a pracujeme spolu ako rodinná firma,ťarcha zodpovednosti sa preniesla aj na ich ramená .
Presne vedia čo je podnikateľský život, čo je zodpovednosť,vedia ako sa sa majú uskromniť a utiahnuť
opasky, ak niečo chcú dosiahnuť vedia si vážiť korunu a najmä pri riešení firemných problémov majú aj svoje slovo a vždy ak treba o niečom rozhodnúť ....tak nech sa páči nech rozhodnú.Vedia, že podnikanie nie je ľahká záležitosť a musím povedať ,že poznajú už aj horkú príchuť života podnikateľov.
Zistili už v mladom veku ,že dnes im nikto zadarmo nič nedá a že keď treba pracovať , tak musia
pracovať keď je treba ,sviatok,piatok,sobota nedeľa.....to je jedno.

Tento príspevok píšem, len na margo spoločného podnikania rodiny.

Vždy som sa snažila o súdržnosť rodiny a vzájomnú úctu a pomoc navzájom . Týmto duchom boli vedené aj naše deti .Len kto vie ...čo bude , ak tu my nebudeme :)

Ono vo väčšine prípadov ako vidíme podnikanie aj s kamarátom niekedy nie je dobré a niekedy
veru ani s vlastným bratom . Ťažko človek vie vopred odhadnúť či podnikanie s kýmkoľvek vyjde.
Ono Zitka, výnimka potvrdzuje pravidlo,som rád,že sa Vám spoločne darí, ale aj tak si myslím , že si v menšine a v drvivej vačšine prípadov to nieje dobré-ale samozrejme sú aj výnimky ako napr. ty-čomu sa teším...
Stanislav 1975
12.08.10,07:04
Ono Zitka, výnimka potvrdzuje pravidlo,som rád,že sa Vám spoločne darí, ale aj tak si myslím , že si v menšine a v drvivej vačšine prípadov to nieje dobré-ale samozrejme sú aj výnimky ako napr. ty-čomu sa teším...

čo sa týka tej tvojej poznámky o tom čo bude potom, keď vy tu nebudete- však to je to,hmhm-ja neviem, možno to bude všetko OK, nepoznám tvoje deti osobne,možno že to zvládnu OK,ale vieš ako to je pri dedičstve-aj najlepšia rodina, čo sa pravidelne navštevovali a je rýchlo po rodinke, zrazu je len peklo,každý chce nahrabať čo najviac.

Napr. u nás keď nastala situácia,som bol troška nemilo prekvapený- urobil som si 2 skupiny rodiny, 1. kde som predpokladal že by mohli robiť problémy a mal by som si na nich dávať ultra velký pozor a 2. kde som nepredpokladal žiadne problémy, netreba sa ich báť a čuduj sa svete- dopadlo to úplne naopak...:confused::mad:-zle som to odhadol...;)
Zita5
12.08.10,07:10
Ono Zitka, výnimka potvrdzuje pravidlo,som rád,že sa Vám spoločne darí, ale aj tak si myslím , že si v menšine a v drvivej vačšine prípadov to nieje dobré-ale samozrejme sú aj výnimky ako napr. ty-čomu sa teším...

Ale áno, poznám aj ja prípady kedy to skončilo veľmi nemdobre ;)
Stanislav 1975
12.08.10,07:14
Ale áno, poznám aj ja prípady kedy to skončilo veľmi nemdobre ;)

No a tá chyba ma stála okolo miliona korún, ale to bolo pred 10 rokmi ,bol som mladý a sprostý a ešte nebola Porada :), jediná chyba a milion v keli:D- a to len preto,že som si neuvedomil aký je rozdiel, medzi 1/5 a 1/8:D:D:D-aj keď ja tie peniaze skor či neskor dostanem naspať, ale už to nepojde súdne ale troška inak...
lenkak
12.08.10,07:23
záleží aj od súrodencov, darmo, že rodičia delia každému rovnako, jednému stačí menej, druhému sa máli.
Ako v súkromí, tak aj v spoločnej firme.

Ale ináč chvalabohu, že pochádzam z tej chudobnejšej rodiny. :) Aspoň si vážim to, čo pre mňa rodičia urobili a stačí mi to, čo mám.
Stanislav 1975
12.08.10,07:48
záleží aj od súrodencov, darmo, že rodičia delia každému rovnako, jednému stačí menej, druhému sa máli.
Ako v súkromí, tak aj v spoločnej firme.

Ale ináč chvalabohu, že pochádzam z tej chudobnejšej rodiny. :) Aspoň si vážim to, čo pre mňa rodičia urobili a stačí mi to, čo mám.

Možno z chudobnejšej čo sa týka majetku, ale o to bohatšej duchovne...;)-a to je niekedy lepšie...
lenkak
12.08.10,08:00
no povedzme ako kedy, ale všetko je veľmi otázne. Všade musí byť čierna ovca...
Oliwa
12.08.10,08:21
záleží aj od súrodencov, darmo, že rodičia delia každému rovnako, jednému stačí menej, druhému sa máli.
Ako v súkromí, tak aj v spoločnej firme.

Ale ináč chvalabohu, že pochádzam z tej chudobnejšej rodiny. :) Aspoň si vážim to, čo pre mňa rodičia urobili a stačí mi to, čo mám.

Tak po prečítaní tohto som si spomenula na ten vtip:
Rozprávajú sa dvaja:
Ja Ti pochádzam z takej chudobnej rodiny, že keby som sa nenarodil ako chlapec, tak sa ani nemám s čím hrať! :)
Oliwa
12.08.10,08:23
no povedzme ako kedy, ale všetko je veľmi otázne. Všade musí byť čierna ovca...

Dovolím si nesúhlasiť. A prečo by musela? Nemusí!!! :cool:
Oliwa
12.08.10,08:28
No a tá chyba ma stála okolo miliona korún, ale to bolo pred 10 rokmi ,bol som mladý a sprostý a ešte nebola Porada :), jediná chyba a milion v keli:D- a to len preto,že som si neuvedomil aký je rozdiel, medzi 1/5 a 1/8:D:D:D-aj keď ja tie peniaze skor či neskor dostanem naspať, ale už to nepojde súdne ale troška inak...

Chceš tým povedať, že už nie si mladý? :)
Vidíš, vidíš, asi si chýbal na matike, keď ste sa učili zlomky...;) A ono sa to niekedy človeku vypomstí, keď to najmenej čaká...
Stanislav 1975
12.08.10,08:32
Chceš tým povedať, že už nie si mladý? :)
Vidíš, vidíš, asi si chýbal na matike, keď ste sa učili zlomky...;) A ono sa to niekedy človeku vypomstí, keď to najmenej čaká...

pravdu povediac so zlomkami mám problém doteraz-matika, nebol moj odbor oblúbený zrovna...:D, bléééééééééé
lenkak
12.08.10,08:33
Dovolím si nesúhlasiť. A prečo by musela? Nemusí!!! :cool:

opravujem, vo väčšine prípadov aj býva. ;)
lenkak
12.08.10,08:41
v mojom prípade ale platí:
všetko zlé je na niečo dobré.
Vzťahy s rodičmi mám suprové, so svokrovcami dobré, so súrodencami všelijaké :)
ale aj si nadovšetko vážim čo všetko pre nás urobili rodičia, že ma naučili si vážiť nielen peniaze, či svoj majetok, ktorý sme nadobudli len prácou, ale vážiť si aj život so všetkým čo všetko ponúka. Záleží len od nás čo si vyberieme, čomu dáme prednosť....
Lubo44
12.08.10,09:54
v mojom prípade ale platí:
všetko zlé je na niečo dobré.
Vzťahy s rodičmi mám suprové, so svokrovcami dobré, so súrodencami všelijaké :)
ale aj si nadovšetko vážim čo všetko pre nás urobili rodičia, že ma naučili si vážiť nielen peniaze, či svoj majetok, ktorý sme nadobudli len prácou, ale vážiť si aj život so všetkým čo všetko ponúka. Záleží len od nás čo si vyberieme, čomu dáme prednosť....
Presne tak. Človek si musí vybrať, čo je pre neho prvoradé, či peniaze, kariera alebo rodina.
Ja som našťastie tiež vychovaný v rodinnom duchu a veľmi si to vážim. Môj otec pochádza z chudobnej pastierskej rodiny, starý otec mal dve mnaželky a spolu desať detí. A neviem ani o jednej nezhode alebo hádke medzi otcovými súrodencami. Pokiaľ viem tak starý otec by také niečo nikdy nedovolil. Z tých desať detí žijú už bohužiaľ len traja. Ale aj tak sa často s bratrancami a sesternicami navštevujeme a pomáhame si. A dúfam, že to vydrží aj našim deťom a tá naša rodinná súdržnosť vydrží aj ďalšie generácie.
Ivana Š
12.08.10,14:38
Tak po prečítaní tohto som si spomenula na ten vtip:
Rozprávajú sa dvaja:
Ja Ti pochádzam z takej chudobnej rodiny, že keby som sa nenarodil ako chlapec, tak sa ani nemám s čím hrať! :)

A ja na tento :D

Pýta sa jeden druhého: "Aké máte vzťahy s rodinou?"
Druhý odpovedá: "Veľmi dobré!"
A prvý na to "Ahá, jasné, vy ste ešte nikdy nemali dedičské konanie"
Tweety
12.08.10,14:42
A ja na tento :D

Pýta sa jeden druhého: "Aké máte vzťahy s rodinou?"
Druhý odpovedá: "Veľmi dobré!"
A prvý na to "Ahá, jasné, vy ste ešte nikdy nemali dedičské konanie"
Bohužiaľ, vo viacerých rodinách je to po dedičskom konaní tak.:)
buchač
12.08.10,15:03
Bohužiaľ, vo viacerých rodinách je to po dedičskom konaní tak.:)

V poniektorých aj predtým ...a ani tajiť nebudem , čo už ...i v tej mojej ...kua ...:cool:
Ivana Š
12.08.10,15:36
U nás v rodine sa stalo, že maminkin brat Jožko chodil s dievčinou menom Marta. Marta mala sesternicu Anku, ktorá jej frajera Jožka prebrala a aj sa zobrali. Marta si z trucu zobrala druhého maminkinho brata Viktora. Čo myslíte, že sa stalo? Sesternice sa neznášali, lebo:
a ty si mi prebrala chlapa... a na druhej strane a za teba som sa vydala, za onucu ....z trucu...

a nakoľko bratia boli, mali čo pri rodinných stretnutiach prehĺtať

no musím priznať Jožko - ten o koho išlo, bol neverník, a Viktor - ten je dobrák od kosti, doteraz pod papučou a doteraz poslúcha Martu.

A já Ti nevím Karle, kto v tomto manželskom dueli vyhral ???

Ich potomkovia určite nie, lebo - nedá sa povedať, žeby sa neznášali- ale vďaka dlhéhu sváru vlastne sa potomkovia ani nemali možnosť bližšie sa spoznať, nieto zblížiť

PS: ??? Viktor to určite nebol :mee:
Oliwa
12.08.10,19:41
To ani nebol duel... Skôr by som povedala - štvorboj... :)
kamoska1
12.08.10,19:52
Bohužiaľ, vo viacerých rodinách je to po dedičskom konaní tak.:)
Aj u nas v rodine,s manželovej strany sa preukazala chamtivosť až pri dedičskom konaní a po ňom....A s mojej strany zasa platí príslovie:Ak nemáš starosti,tak požičaj peniaze-rodine.To je horšie ako ,,cudziemu"
ondrejvla
12.08.10,20:44
Súhlasím, nie v každej rodine je to krásne bledoružové. Mám dve deti, obidve bývajú u nás v dome, varím pre 8 ľudí, samozrejme, že mi aj pomôžu, ale ja sama chcem, aby vždy keď prídu domov cítili, že tu je fajn, že to tu inak vonia ako vonku, že nám ten druhý, čo je napríklad u lekára v ňom chýba. Veľmi lipnem na mojej rodine, ale každý máme svoje súkromie, nikdy som si nedovolila vbehnúť k nim do spálne bez zaklopania, aj to len vtedy, ak sa niečo udialo, mali sme a máme každý nárok na svoj kút v dome, ktorý je len a len náš. Asi mám dlhú pupočnú šnúru, ale neviem si predstaviť život bez nich, cítim, ak sa niečo s nimi deje, ak majú problémy, sami ma nájdu, nevyzvedám.
Zať sám príde za mnou, ak vidí, že mi niečo nejde, alebo nevonia a riešime ako to vylepšiť, budúca nevesta ( aspoň dúfam, že bude) taktiež. Vždy im hovorím, že musia spolu držať, že ich puto nesmie nič a nik rozdeliť a hrozím im, že ak sa budú hádať po našej smrti, že ich prídem mátať;) Priznám, niekedy by som aj bola rada, keby bolo u nás tichšie, ale keď je ticho, blúdim po dome a tak to pozorujem u všetkých členov rodiny, u detí, u vnukov. Len dúfam, že majetok ich nikdy nerozdelí...
uct2007
13.08.10,04:52
Ja mám 4 deti, 3 deti bývajú aj s rodinami neďaleko od nás a najmladšia dcéra býva s nami,aj s vnučkou. Tiež je u nás parádne veselo hlavne,keď sa stretneme všetci u nás - totiž máme už 5 vnúčat a šieste čakáme :-) Ale som veľmi rada, že je to takto, ako to je - že sú tu blízko nás, že si rozumieme so zaťami aj nevestou. S nevestou sme na jednej vlnovej dlžke - syn vravieva, že máme veľa spoločných povahových vlastností.
A tiež hovorím, že nech spolu všetci držia a udržujú kontakty, pretože raz tu nebudeme a budú sa môcť oprieť jeden o druhého a pomôcť si. Zatiaľ je to všetko OK.
buchač
14.08.10,20:45
Rodinný viacboj ....štýl voľný ...;):rolleyes::D:D:D:D:D

http://www.youtube.com/watch?v=-q3hQMOYqDc&feature=related
jar88
15.08.10,07:26
čo sa týka tej tvojej poznámky o tom čo bude potom, keď vy tu nebudete- však to je to,hmhm-ja neviem, možno to bude všetko OK, nepoznám tvoje deti osobne,možno že to zvládnu OK,ale vieš ako to je pri dedičstve-aj najlepšia rodina, čo sa pravidelne navštevovali a je rýchlo po rodinke, zrazu je len peklo,každý chce nahrabať čo najviac.

Napr. u nás keď nastala situácia,som bol troška nemilo prekvapený- urobil som si 2 skupiny rodiny, 1. kde som predpokladal že by mohli robiť problémy a mal by som si na nich dávať ultra velký pozor a 2. kde som nepredpokladal žiadne problémy, netreba sa ich báť a čuduj sa svete- dopadlo to úplne naopak...:confused::mad:-zle som to odhadol...;)
Tak sa mi vidí, že celá rodina a vzťahy v rodine, sú hlavne o prospechu a zisku niečoho na úkor niekoho a o falošnej tolerancii neduhov blízkych.
Trochu o povýšenosti, trochu o závisti, trochu o nadŕžaní, niečo o súkromí, ale všade je cítiť chýbajúce peniaze.
Hovorí sa, že krv nie je voda a peniaze nie sú všetko, ale tu je to akosi inak.
Napríklad spoločenstvu v bytovke niečo tolerujeme, ale v rodine to isté nie.
VieraPopluharova
15.08.10,08:26
Tak my sme tiez trosku prastena rodinka, zatial vsetci vychádzame napriek dedicskemu konaniu, dokonca teraz na stare kolena som zasla tak daleko, ze po 26 rokoch na bytovke sme sa prestahovali k mame a byvame tam my s muzom, nasi mladí a mama, cez vikend pride sestra so synom a priatelom, jej exmanzel s priatelkou a detmi/moje,tvoje, nase/ brat so synom do toho nas pes, ale na konci nedele uz cakam kedy vsetci vypadnu a v piatok sa neviem dockat kedy zasa pridu a tak to ide do kolecka, nastastie, alebo na nestastie dcera je cela po mne a hovori , ze inu ako takto blaznivu rodinu si nevie predstavit. Je jasne, ze sa najdu chvile kedy sa babka nafukuje, potencionalny zat nekomunikuje, moj muz radsej zalezie do garaze a ja by som sa videla na psychiatrii, ale ak sa nieco stane tak sme vsetci svorne v pozore a ak nieco treba, nemusime nikomu nic hovorit, kazdy vie co je jeho na starosti, skratka taka normalna blazniva rodinka.
Deganova
15.08.10,09:14
Po 20 rokoch som sa znova vrátila do rodnej obce. Predtým sama v cudzom meste, nevedela som sa dočkať kedy príde tá chvíľa návratu. teraz bývam a bytovke najbližší "susedia" sú moji rodičia. Niekedy ma strašne otravuje, ak keď neprídem domov načas s práce volajú čo sa stalo, vojdú kedy chcú ( niekedy aj keď nie som doma), ale nevymenila by som za celý svet. Je sama ak sa ráno nevidíme, kontrolujem čo a ako... Sestry sú len 7 km vo vzdialenej obci, takže viem, že ak niečo, vždy ma má kto podržať. Nevymenila by som moju rodinu za všetky poklady sveta, lebo ten najväčší poklad už mám.
Oliwa
15.08.10,13:56
Skoro ako Hujerovci... ;) Nech Vám to spolu dlho vydrží. :)

PS: A na rodičovské chodí kto???:D
Deganova
15.08.10,17:32
Dcéra... je učiteľka ...ja už stretko po 30 rokoch .. tak ak budem dobrá hádam ma pustí...:)
Oliwa
16.08.10,08:21
A ja na tento :D

Pýta sa jeden druhého: "Aké máte vzťahy s rodinou?"
Druhý odpovedá: "Veľmi dobré!"
A prvý na to "Ahá, jasné, vy ste ešte nikdy nemali dedičské konanie"
Ja ho poznám v takomto podaní:

Rozprávajú sa dvaja:
My sme taká veľká, súdržná rodina...
To u Vás ešte nikto nezomrel??? :confused:
jackguelina
28.08.10,13:20
Chcem sa vyjadriť k spolunažívaniu dvoch až troch generácií spolu.Niekedy u našich prastarých rodičov to takto fungovalo a ľudia boli na to zvyknutí a vzájomne si pomáhali.Dnes v tejto modernej dobe to už celkom takto nefunguje.Nemyslím ,že sú to len materiálne dôvody,sú to aj veľmi rozdielne
názory na život u mladých a tých starších.Vyskúšala som spoločné bývanie môjho otca s mojou rodinou ,po smrti mojej mamy.Stálo ma to veľa úsilia ,aby
som mu v jeho nárokoch vyhovela,môj muž ho u nás nechcel,lebo otec bol dosť panovačný ,no čo vám budem ďalej písať.Pozdejšie sme bývali s mojou dcérou a vnučkou,teda s mladšou generáciou a to zas nefungovalo .Každý deň sme sa pohádali.Teraz ,keď sa vydala ,má svoju rodinu a svoje bývanie,si rozumieme dokonale a vždy sa tešíme na seba ,keď sa navštevujeme.Asi toľko.
ajkariky
28.08.10,14:12
Spolunažívanie, držím sa hesla " Ako kto žil, tak bude zomierať "
Rodina pre mńa znamená, to najbližšie čo mám pri sebe, prečo? ovdovela som v 43 po troch rokoch som sa vydala za vdovca tiež v mojom veku,ja mám jedného syna on dvoch, môj sym postavil dom pri nás má dve deti,ktoré sú u nás každý deň, manželov starší syn je v Írsku a ten mladší býva s nami, neboli problémy ? boli moje deti, Tvoje deti , dnes cítime, že sme naozajstná rodina máme sa radi a majú sa radi naše deti.
Rodina sestry a brat? pochádzam zo 7 -ich detí po smrti rodičov , zostala najmladšia sestrička Olinka má Downov, syndróm na mamičkinom kare otázka kto si zoberie Olinku? ticho keď som povedala že bude bývať u mňa všetkým odľahlo,podotýkam, že nie som materiálne bohatá ale v našom dome má svoje miesto celý spodok domu je jej, nechcem toto rozoberať starám sa o ňu . A čo moji súrodenci jeden má "Dalas " a sestry sú milionárky nezveličujem. No a na záver Olinečka je u mňa už tretí rok a ani jeden krát ju súrodenci neprišli pozrieť. A ešte na záver dnes ideme spolu do Chorvátska na 10 dní ale len my dve.
Tak preto to heslo.
uct2007
28.08.10,14:38
Chcem sa vyjadriť k spolunažívaniu dvoch až troch generácií spolu.
Pozdejšie sme bývali s mojou dcérou a vnučkou,teda s mladšou generáciou a to zas nefungovalo .Každý deň sme sa pohádali.Teraz ,keď sa vydala ,má svoju rodinu a svoje bývanie,si rozumieme dokonale a vždy sa tešíme na seba ,keď sa navštevujeme.Asi toľko.

Tiež poviem čosi k spounažívaniu dvoch generácií...
Najstaršia dcéra sa vydala a 3 deti takmer v rovnakom veku bývali ďalej s nami. Po 7 rokoch behom troch mesiacov odišli všetky tri. Naplakala som potoky sĺz, deti sa manžela raz spýtali po nejakej dobe : "Čo mamina....?, ešte stále plače? " a on im na to: " No mamina plakala celý rok, ale celý ďalší rok by plakala, keby ste sa zase vrátili domov" :D:D
No a veru to tak aj bolo, 2 roky sme bývali sami s mužom a potom sa vrátila dcérka s vnučkou po nevydarenom vzťahu domov a tak som zase plakala aj kvôli jej nevydarenému vzťahu, aj kvôli malej vnučke, čo jej bolo ľúto za ocinkom, aj kvôli tomu ,čo si to chudiatko prežilo v tom svojom krátkom živote, aj kvôli hádkam, čo sme s dcérou ustavične medzi sebou mali
A teraz to už bude rok čo spolu bývame a je to všetko v pohode, dcéra má nový vzťah, super chlapca, ktorý ju má rád aj s malou a rozumieme si výborne. No ale bolo to riadne ťažké obdobie, to Vám poviem.
Darina1234
28.08.10,14:38
ajkariky, uprimny a velmi citlivy prispevok, vyhrkli mi slzy, nie od lutosti, ale od radosti, že vieš, čo je v živote prvorade.
jackguelina
28.08.10,18:33
Máš zlaté srdce.
ajkariky
06.09.10,18:59
dievčence ďakujem Vám veľmi mi vaše ocenenie dobre padlo ani neviete ako a dnes sme sa vrátili z toho Chorvátska malá si to užívala na FB sú fotky
day
08.10.10,19:35
pre jar88, preco - zavist
JaDo
08.10.10,20:36
V rodine sa väčšinou, pri komentovaní udalostí, neberú servítky a každý každému povie priamo tú svoju (subjektívnu) pravdu.
Pri cudzích sú ľudia opatrnejší, dávajú si pozor čo povedia a ako to povedia. Viacej prikyvujú ako oponujú (pretože sa ich to netýka).
To často vedie k domnienke, že cudzí sú lepší ako vlastní. Ovšem nič to nehovorí o tom, ako by to bolo, keby sa tí cudzí zúčastnili na - doopatrovaní starých rodičov, na dedení majetku a iných zásadných veciach života!

A navyše, máme rozdielne pohľady na život, väčšinou nereálne. Ten kto sa má relatívne horšie si myslí, že má nárok na všetko. Ten kto sa má relatívne lepšie si myslí, že stravedlnosť je nevyhnutná zásada. Ale kto má popri rozumu v poriadku aj cit, príde na to, že nič nestojí za to, aby sa naštrbili vzťahy, že peniaze a majetok tu bude vždy ale dobré rodinné vzťahy môžu nenávratne zmiznúť. A to nestojí za to!!!!!!!!
ubka
08.10.10,21:08
Popozerala som si takmer všetky príspevky, môžem vysloviť iba svoj názor a pohľad na spolužitie a to nielen generačné, ale aj partnerské, predovšetkým si myslím, že predovšetkým chýba vôľa, úcta, cit a pokora.
Nadradenosť aj v minulosti robila zlé vzťahy v rodinách a ak by boli také možnosti, aké majú mladí ľudia dnes, tiež by boli radi opustili spoločné bývanie, o deti bolo postarané v jasličkách, škôlkach, družinách a bolo aj viac času pre spoločné aktivity. Osobne si myslím, že to bolo správne a je správne, ak sa mladá rodina osamostatní, no neviem sa celkom stotožniť s tým, že dnes mladí ľudia, žijúci single opúšťajú rodičovské bývanie veľmi mladí,často s podporou rodičov,čím sa vlastne nepriamo odsudzujú skôr ako "vyzreli" a bez ostychu využívajú potom pohostinnosť rodičov, často v oveľa väčšej finančnej núdzi a opätovne rodičia za každú cenu chcú získať ich priazeň, čo sa žiaľ nasilu nedá.
Ak sa nevybudujú pevné základy spolužitia u detí, nemožno na nich budovať trvalé zväzky v dospelosti či starobe.
Dnes si rodičia často stavajú svoje deti proti sebe tým, že im bez zásluh vytvárajú blahobyt, na úkor budovania citových väzieb spoločnými aktivitami. Človek žijúci v dostatku si ťažko bude zvykať na život v spoločenstve, kde je nutné podeliť sa nielen o materiálne hodnoty. Teda predpokladám, že ani v budúcnosti nemožno očakávať spolužitie generácií pod jednou strechou.
radamko
12.04.11,06:39
No a Tvoj problém je, že Ťa to s.rie.
Vždy keď máš čas pomôcť svojim rodičom, tak im pomôž. Si samostatný jedinec a nerieš čo komu rodičia dali alebo nedali. Zbytočne sa oberáš o svoju energiu.


nesuhlasim!!!!!
v mojom pripade som pomahal rodicom ako sa dalo, moj brat bol od malicka grazel, momentalne chodi po diskach a "zerie" vikendove drogy.
Ked sme sa isli "osamostatnit" rodicia mu dali pol miliona na byt ( to som sa dozvedel az neskorsie)
Ja ked som sa spytal ci by mi nevedeli pomoct (sak kto iny ma, resp. moze pomoct ako rodina ) mi bolo povedane, preco by sme ti mali pomoct, ked sme nepomohli tvojmu bratovi? ----- az neskorsie som sa dozvedel ze mu dali tie peniae a islo ma roztrhnut, nie zo zavisti a krivdy, ale z principu, ze vam rodic pozera do tvare a bez mihnutia brvou vam klame do oci.
A aby to nebolo vsetko, tak ten byt na ktoy mu dali peniaze tak ten prenajima a pekne zije s nimi stale v jednejdomacnosti, kde im neprispieva ani euro.
Mam ja pomahat takymto rodicom??????
Nandrolon
12.04.11,07:15
bolo ihneď treba túto vedomosť konfrontovať s rodičmi, jednoducho sa ich na to priamo bez okolkov opýtať...
radamko
12.04.11,07:32
bolo ihneď treba túto vedomosť konfrontovať s rodičmi, jednoducho sa ich na to priamo bez okolkov opýtať...


no dozvedel som sa to az cca po roku a medzitym sa "udiali" este ine veci.
tak siom nechcel ako sa hovori stuhat do osieho hniezda ( co bola mozno chyba, priznavam)
A teda beriem ze niektore veci, aj ked su neprijemne, treba hned riesit
Ale je normalne ze jeden zo surodencov prenajima byt a zije s rodicmi?
Mozno som uz taky zaujaty, ale normalne mi to neprijde
Jana1030
12.04.11,07:57
nesuhlasim!!!!!
v mojom pripade som pomahal rodicom ako sa dalo, moj brat bol od malicka grazel, momentalne chodi po diskach a "zerie" vikendove drogy.
Ked sme sa isli "osamostatnit" rodicia mu dali pol miliona na byt ( to som sa dozvedel az neskorsie)
Ja ked som sa spytal ci by mi nevedeli pomoct (sak kto iny ma, resp. moze pomoct ako rodina ) mi bolo povedane, preco by sme ti mali pomoct, ked sme nepomohli tvojmu bratovi? ----- az neskorsie som sa dozvedel ze mu dali tie peniae a islo ma roztrhnut, nie zo zavisti a krivdy, ale z principu, ze vam rodic pozera do tvare a bez mihnutia brvou vam klame do oci.
A aby to nebolo vsetko, tak ten byt na ktoy mu dali peniaze tak ten prenajima a pekne zije s nimi stale v jednejdomacnosti, kde im neprispieva ani euro.
Mam ja pomahat takymto rodicom??????


Radamko, nech Ta to jednoducho neserie, my sme na tom podobne, s tym rozdielom, ze sa jedna o starsieho brata a namiesto drog hra ulohu alkohol a tie peniaze, ktore sme mu dali ako podiel z trojizboveho bytu uz nikdy nikto neuvidi, ani on sam, s dlhmi sa vratil k rodicom, ktori mu cely zivot pomahali a financne podporovali, lebo chudatko ma problemy, treba pomoct. Chudatko je bez chrbtovej kosti, schopny od rodicov poslednych desat euro vypytat a ozrat sa a vynadat im, medzicasom to otec pochopil a mama stale pozera cez ruzove okuliare a ospravedlnuje jeho chovanie.
Pomahala som desat rokov, mame, ktora brala odo mna a davala bratovi. Dnes nepomaham, radsej odlozim pre nasu dceru a idem na dovolenku, rodicom pridem na kavu, ktoru brat v zivote nekupil, porozpravam sa, popocuvam, slusne, bez akehokolvek rozculovania sa, samozrejme aj s chudacikom bratom, vypijem a idem. Obcas rodicov pozvem na grilovacku, brat tam nema co hladat, ked ma pozve on do svojho a prestane pit, je u nas vitany, dovtedy nech si sedi u rodicov!
Ja som rada, ze mam takeho "len" brata, nie otca a nie manzela, uzivame si zivot a vsetko je v poriadku. Moje nervy si predsa kvoli d...ovi zozierat nebudem.
misoft
12.04.11,15:48
Ale je normalne ze jeden zo surodencov prenajima byt a zije s rodicmi?
Mozno som uz taky zaujaty, ale normalne mi to neprijde
Tomu sa vraví normálna vychcanosť.
danushka
25.04.11,20:58
nesuhlasim!!!!!
v mojom pripade som pomahal rodicom ako sa dalo, moj brat bol od malicka grazel, momentalne chodi po diskach a "zerie" vikendove drogy.
Ked sme sa isli "osamostatnit" rodicia mu dali pol miliona na byt ( to som sa dozvedel az neskorsie)
Ja ked som sa spytal ci by mi nevedeli pomoct (sak kto iny ma, resp. moze pomoct ako rodina ) mi bolo povedane, preco by sme ti mali pomoct, ked sme nepomohli tvojmu bratovi? ----- az neskorsie som sa dozvedel ze mu dali tie peniae a islo ma roztrhnut, nie zo zavisti a krivdy, ale z principu, ze vam rodic pozera do tvare a bez mihnutia brvou vam klame do oci.
A aby to nebolo vsetko, tak ten byt na ktoy mu dali peniaze tak ten prenajima a pekne zije s nimi stale v jednejdomacnosti, kde im neprispieva ani euro.
Mam ja pomahat takymto rodicom??????
Pozri radamko, do Vašich rodinných záležitostí nik nevidí a v každej rodine sa nájde čierna ovca...
Prinajmenšom buď vďačný svojim rodičom za výchovu, vzdelanie, za to, že z Teba vychovali slušného a samostatného človeka.

Zvláštne je, že zvyčajne sa snažíme do všetkych svojich detí vštepovať rovnaké zásady a rovnako ich vychovávať a predsa je každé z detí iné.

Čo myslíš radamko, keď raz príde čas na odchod z tohto sveta ?
Ja by som sa chcela dožiť len toho, že dokážem odísť spokojne s pocitom, že moje deti sú slušné, poctivé, samostatné a už nepotrebujú moju ochranu.

Preto sa sústreď na svoj život a brata a vzťah rodičov k nemu nerieš, zas len zopakujem, že sa oberáš o svoju energiu.
ZuzanaP
26.04.11,07:38
Manžel pochádza zo 4 súrodencov. Jedna zo sestier sa vydávala veľmi skoro a čoskoro prišlo aj jedno dieťa, neskôr druhé. Im sa stále pchajú peniaze, oni nemusia nič, lebo sú deti a treba im pomáhať. Manžel je najstarší a najsamostatnejší a má im za zlé, že uprednostňujú ju, ktorá v živote pre nich nič neurobila. Keď mohla finančne pomáhať, utiekla do zahraničia, potom jej rodičia spravili svadbu a teraz sponzorujú domácnosť. Ale ak niečo potrebujú, poznajú len naše tel. číslo, ale nedokážu manželovi prísť zablahoželať k sviatku (ale kázať o tom, čo sa patrí, to vedia). Ja im to nemám za zlé, lebo ich rešpektujem ako rodičov môjho manžela. Ale musím povedať, že sa od dobroty a od pomáhania veru nepretrham. :rolleyes::o
Zimama
26.04.11,20:05
Tieto Vaše príbehy potvrdzujú moje vlastné skúsenosti z blízkeho i vzdialenejšieho okolia - poznám viaceré rodiny, kde si rodičia nechajú pomáhať od jedného dieťaťa (a berú to ako úplnú samozrejmosť), a pritom nejakým spôsobom uprednostňujú druhé dieťa, ktoré im nijako pomáhať "nemusí" (a tiež to berú ako samozrejmosť)...
Rozmýšľam, ako by som sa v takej situácii zachovala ja - určite by ma to štvalo, ale asi by som nedokázala úplne odmietnuť svoju pomoc, to by mi nedovolilo svedomie... Asi by som volila takú formu pomoci, z ktorej by nemohol "profitovať" ten druhý súrodenec (napr. nedávala by som peniaze, ale kúpila to, čo potrebujú) a možno by som každú druhú požiadavku odmietla s tým, že je na rade ten druhý... Aj keď v realite to asi nie je také jednoduché, no rozhodne by som neskákala hneď na zavolanie, ale brala by som do úvahy v prvom rade potreby svojej vlastnej rodiny a nemenila by som svoje plány, len ak by nebodaj šlo o život.
Držím Vám všetkým palce, aby ste sa s takýmito situáciami vyrovnali k svojej vlastnej spokojnosti resp. tak, aby ste mali čisté svedomie a zároveň čo najmenej horkosti v srdci! :)