Ja som sa stýmto už stretla, moja kamarátka mala presne toto napísané v zmluve. Podľa mňa toto sa píše v zmluve preto, že ked zamestnanec odíde nemôže si otvoriť živnosť, alebo nemôže začať podnikať v tom, v ktorom zamestnávateľ. Ide mu hlavne o konkurenciu, aby nebol poškodený.Zamestnanec počas doby čo je zamestnaný nadobudne určité skúsenosti u zamestnávateľa. Zamestnávateľ má strach, aby mu neprebral jednoducho povedané biznis. Ide hlavne o kontakty s odberateľmi , cenníky, a aj ak sa jedná o výrobu, odkukané postupy výroby od zamestnávateľa, všetky podnik.aktivity stým spojené. Ide mu hlavne o to , aby ho zamestnanec nevyužil. napr. Aha - on podniká , prečo by som nemôhol aj ja stým začať. Pozná jeho výrobu, postupy, cenníky, kontakty .Takýmto spôsobom sa zamestnávateľ istí, že aspoň rok zamestnanec nebude využívať tú istú podnikateľskú činnosť. Ak zamestnanec stým začne, tak môže zamestnávateľ podľa podpísanej zmluvy vymáhať náklady na jeho mzdu a odvody za obodobie 6 mesiacov, ako si napísala. No moja kamarátka to podpísala, pracovala u zamestnávateľa rok aj pol a už 3 roky pracuje u iného zamestnávateľa. Nikdo po nej nepátral či pracuje v tom istom pracov.zaradení. Záleží hlavne aj od zamestnávateľa, či je taký bezcitný, že si bude sledovať svojich bývalých zamestancov, aby môhol od nich inkasovať. Neviem, či sa to v zákonníku práce o takomto niečom píše. Nepoznám žiadny pragraf k tomu. Možno sa ešte niekdo ozve a budeš vedieť viac.

dakujem za podrobne vysvetlenie, tomu vsetkemu rozumiem, ale aj tak, nie je to istym sposobom obmedzovanie? ved v dnesnej dobe kazdy zamestnavatel vyzaduje prax. no a tym padom mam rok cakat, aby som sa dalej v tejto praxi zdokonalovala?!...

Ja som sa tiez stretla s takouto podmienkou v pracovnej zmluve v pripade odchodu zo zamestnania. Kazdy pracovnik (podla svojej dolezitosti vo firme) mal stanovenu pokutu za porusenie zakazu konkurencie. Boli to ciastky niekolkostotisicove. Bolo to sice proti platnym zakonom a predpisom, ale neviem o pripade, ze by niekto bol riskoval natahovanie sa po sudoch a kazdy to dodrziaval. Ostatne, zamestnavatel pracovnikov odmenoval velmi slusne, takze nemali dovod robit konkurentov (a neboli "nenazrati").

To už záleží na tebe či sa rozhodneš podpísať zmluvu alebo nie. V dnešnej dobe si človek hlavne v menších mestách nenavyberá. "Na tvoje miesto čakajú ďalší ľudia."
Bez urážky. Nie každý zamestnávateľ je tak solventný, že by slušne odmeňoval svojich zamestnancov. V mojom prípade, som takého ešte nestretla. Mnohý podnikatelia kde by len môhli tak šklbali, využili a potom ani pes po tebe neštekne. Záleží od charakteru podnikateľa, viď durisovad má iné skúsenosti.

ja som sa s tym nestretla a povazujem to za diskriminacne. Pocas trvania zamestnania suhlasim so zakazom vykonavania vedlajsej cinosti v rovnakom obore, ale po ukonceni PP?

Ja si tiež myslím , že to je obmedzovanie , najmä teda po ukončení pracovného pomeru a neviem či je takáto pracovná zmluva potom v súlade so zákonmi. A tiež si neviem predstaviť , že ktorý zamestnávateľ by sa zaoberal pátraním , že kde do roka sa zamestnajú jeho bývalí zamestnanci. Hlavne vo väčších mestách.To by snáď potreboval mať na to zvláštneho človeka , čo by mu to sledoval.

ja som sa s tym nestretla a povazujem to za diskriminacne. Pocas trvania zamestnania suhlasim so zakazom vykonavania vedlajsej cinosti v rovnakom obore, ale po ukonceni PP?
Aj ja súhlasím s dodatkom, že takýto postup je v súlade s právom iba v prípade trvajúceho pracovného pomeru ( § 83, ods.1 ZP ). Ak niekto ukončí pracovnoprávny vzťah, neexistuje nič (okrem zákonnných obmedzení, napr. zachovávanie mlčanlivosti o určitých skutočnostiach...., ale aj tak to platí iba pre SIS a podobné inštitúcie) čo by ho obmedzovalo v podnikaní akýmkoľvek spôsobom. Ide o absolútne neplatný právny úkon ( § 17, ods 1 ZP ).

Aj ja súhlasím s dodatkom, že takýto postup je v súlade s právom iba v prípade trvajúceho pracovného pomeru ( § 83, ods.1 ZP ). Ak niekto ukončí pracovnoprávny vzťah, neexistuje nič (okrem zákonnných obmedzení, napr. zachovávanie mlčanlivosti o určitých skutočnostiach...., ale aj tak to platí iba pre SIS a podobné inštitúcie) čo by ho obmedzovalo v podnikaní akýmkoľvek spôsobom. Ide o absolútne neplatný právny úkon ( § 17, ods 1 ZP ).
Presne tak, jedna sa o neplatny pravny ukon a teda v tomto bode je citovana pracovna zmluva neplatna. Ako zamestnanec som nemal problem obdobnu zmluvu tiez podpisat, lebo ziaden sud by v pripade sporu nedal za pravdu zamestnavatelovi. Tento nazor mi potvrdil aj pravnik.

Súhlasím s príspevkami,a len na doplnenie uvádzam a myslím,že komentár k zákonníku práce hovorí v tejto veci jasne:
Pokial nejde o obchodné tajomstvo, ktoré ZC získal u podnikateľa v priebehu pracovnoprávneho vzťahu, poznatky ktoré ZC získal u ZĽ-a v priebehu trvania pracovného pomeru nepožívajú právnu ochranu a ZC ich môže využiť aj pre účely vlastného podnikania, p r e t o keďže podľa súčasného právneho stavu ZC nie je obmedzený po skončení pracovného pomeru v podnikateľských aktivitách zhodných / obdobných predmetu činnosti bývalého ZĽ-a, nie je možné ich zmluvné obmedzenie, ktoré by odporovalo Ústave SR zakotvujúcej slobodu podnikania.
Je teda v rozpore so ZP, ak by v pracovnej zmluve bolo zakotvené, že ZC je povinný zachovávať mlčanlivosť aj po skončení pracovného pomeru a určenie doby, do ktorej sa zaväzuje, pretože z Ústavy SR vyplýva, že povinnosti možno ukladať len zákonom, takúto povinnosť však ZP nezakotvuje.

Ja som sa tiez stretla s takouto podmienkou v pracovnej zmluve v pripade odchodu zo zamestnania. Kazdy pracovnik (podla svojej dolezitosti vo firme) mal stanovenu pokutu za porusenie zakazu konkurencie. Boli to ciastky niekolkostotisicove. Bolo to sice proti platnym zakonom a predpisom, ale neviem o pripade, ze by niekto bol riskoval natahovanie sa po sudoch a kazdy to dodrziaval. Ostatne, zamestnavatel pracovnikov odmenoval velmi slusne, takze nemali dovod robit konkurentov (a neboli "nenazrati").
Zákaz konkurencie nie je proti platným zákonom,pojednáva o tom napr Obchodný zákonník.Pri zákaze konkurencie treba rozlišovať funkcie-nikto nebude zakazovať vrátnikovi aby niekde inde robil vrátnika ale ak odíde šéf nákupu s komplet databázou dodávateľov a odberateľov spolu s cenami a ide si otvoriť ten istý typ podniku tak je prúser na svete.

ahoj poradaci.
prosim o vase nazory na tento bod v pracovnej zmluve.
pracovny pomer je na dobu urcitu - t.j dva mesiace.
moze pracovna zmluva obsahovat takyto clanok?:

- zamestnanec moze popri zamestnani vykonavat inu zarobkovu cinnost len s pisomnym suhlasom zamestnavatela. v pripade rozviazania prac. pomeru sa pracovnik zavazuje do 1 roka nevykonavat cinnost v inom prac.pomere alebo inu samostatne zarobkovu cinnost /zivnost/, ktora je podobna alebo zhodna s predmetom cinnosti terajsieho zamestnavatela a pracovnik je v tomto pripade povinny uhradit zamestnavatelovi naklady na jeho mzdy a odvody za obdobie 6 mesiacov od uzavretia prac. zmluvy-teda naklady zamestnavatela na zaskolenie pracovnika.

No mne sa zdá ten zamestnávateľ trošku špekulant, zmluvu uzatvorí na 2 mesiace - doba určitá ! a v prípade porušenia chce uhradu nákladov... za 6 mesiacov ? - neviem či tu nie je na svete nová zárobková činnosť pre nevedomých zákona, ktorí sa zľaknú a potom mu to platia.... nepáči sa mi to... asi by som si toho zamestnávateľa riadne preverila, či do toho ísť...

počula som o takomto bode zmluve a aj o tom,že zamestnanec odišiel a keď si otvoril živnosť zamestnávatel žiadal náhradu na súde a prehral- išlo o nejakú rovnosť príležitostí už si presne nepamätám čo uviedli prečo je v tej časti zmluva neplatná

Tak to uz v zivote byva - medzi slusnymi ludmi staci podanie ruky ale od spekulantov cloveka velakrat neochrani ani neviem aka komplikovana zmluva a potom si na svoje pride advokat so sudcom.

Súhlasím s vašimi názormi. Zamestnávateľ môže pracovníka obmedziť len v rozsahu Zákonníka práce a Obchodného zákonníka. Zaujímal by ma však i názor poraďákov, ako by riešili situáciu, keby sa ako zamestnávateľ dozvedeli, že pracovník si otvoril živnosť v predmete činnosti zhodnom s predmetom činnosti zamestnávateľa, resp. že niekomu na dohodu o pracovnej činnosti takúto prácu veselo vykonával a vo firme sa nepretŕhal, ale využíval možnosti školení, odborného rastu. Je to na okamžité rozviazanie pracovného pomeru? Firma napríklad formou zápisu z porady upozorňovala zamestnancov, že Zákonník práce zárobkovú činnosť bez súhlasu zamestnávateľa nepripúšťa.
Ide mi o právny i vzájomne etický postup. Ďakujem za všetky názory.

Súhlasím s vašimi názormi. Zamestnávateľ môže pracovníka obmedziť len v rozsahu Zákonníka práce a Obchodného zákonníka. Zaujímal by ma však i názor poraďákov, ako by riešili situáciu, keby sa ako zamestnávateľ dozvedeli, že pracovník si otvoril živnosť v predmete činnosti zhodnom s predmetom činnosti zamestnávateľa, resp. že niekomu na dohodu o pracovnej činnosti takúto prácu veselo vykonával a vo firme sa nepretŕhal, ale využíval možnosti školení, odborného rastu. Je to na okamžité rozviazanie pracovného pomeru? Firma napríklad formou zápisu z porady upozorňovala zamestnancov, že Zákonník práce zárobkovú činnosť bez súhlasu zamestnávateľa nepripúšťa.
Ide mi o právny i vzájomne etický postup. Ďakujem za všetky názory.

Ak to je počas trvania PP a majú to zakotvené v pracovnom poriadku alebo v prac. zmluve, tak zamestnávateľ môže postihnúť zamestnanca za porušenie pracovnej disciplíny.

Predtým by som však navrhol napísať mu list, že porušuje ustanovenia PZ a aby so zárobkovou činnosťou prestal. Ak neprestane - výpoveď.

Súhlasím s príspevkami,a len na doplnenie uvádzam a myslím,že komentár k zákonníku práce hovorí v tejto veci jasne:
Pokial nejde o obchodné tajomstvo, ktoré ZC získal u podnikateľa v priebehu pracovnoprávneho vzťahu, poznatky ktoré ZC získal u ZĽ-a v priebehu trvania pracovného pomeru nepožívajú právnu ochranu a ZC ich môže využiť aj pre účely vlastného podnikania, p r e t o keďže podľa súčasného právneho stavu ZC nie je obmedzený po skončení pracovného pomeru v podnikateľských aktivitách zhodných / obdobných predmetu činnosti bývalého ZĽ-a, nie je možné ich zmluvné obmedzenie, ktoré by odporovalo Ústave SR zakotvujúcej slobodu podnikania.ffice:office" />:p>:p>
Je teda v rozpore so ZP, ak by v pracovnej zmluve bolo zakotvené, že ZC je povinný zachovávať mlčanlivosť aj po skončení pracovného pomeru a určenie doby, do ktorej sa zaväzuje, pretože z Ústavy SR vyplýva, že povinnosti možno ukladať len zákonom, takúto povinnosť však ZP nezakotvuje.:p>:p>


V súčasnej dobe niet v Zákonníku práce pre dojednanie konkurenčnej doložky po skončení prac. pomeru zatiaľ právnej opory. Navyše ZP nepozná spôsob zabezpečenia práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov pokutou, hovorí len o troch spôsoboch- dohoda o zrážkach zo mzdy, ručenie a zriadenie záložného práva. Súhlasím teda, že sa jedná o absolútne neplatné dojednanie. Konkurenčná doložka po skončení prac. pomeru sa však dá dojednať ako inominátny kontrakt podľa občianskeho zákonníka.
V takom prípade by sa mal zamestnávateľ zaviazať že za to, že zamestnanec nebude podnikať v predmete jeho činnosti, príp, že sa nezamestná u konkurencie bude zamestnancovi platiť po určenú dobu. V prípade, že zamestnanec záväzok poruší vtedy musí vrátiť vyplatené plnenia a príp zaplatiť aj zmluvnú pokutu.

Nesúhlasím teda s tým, že zmluvné obmedzenie práva podnikať odporuje Ústave SR, v rámci zmluvnej voľnosti sa dajú uzatvoriť zmluvy, ktorými sa obmedzia hospodárske právo, medzi ktoré patrrí i právo podnikať.

Nesúhlasím ani s tým, že "z Ústavy SR vyplýva, že povinnosti možno ukladať len zákonom" Treba si poriadne prečítať ústavu filka. Z čl. 13 ÚSR:

Povinnosti možno ukladať
a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,

b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo

c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

Takže ak uzatvoríš zmluvu na základe zákona, v jeho medziach a zachováš základné práva a slobody , môžeš v nej niekomu uložiť povinnosť niečo plniť, niečo strpieť, či niečoho sa zdržať .

Takisto ministerstvo, ktoré vydá vyhlášku, čo je podzákonný predpis, ale vydá ju na základe zákona a ukladá občanom povinnosť. Nemôžeš ju nerešpektovať a tvrdiť- že veď to nie povinnosť uložená zákonom....

analogicky vládne nariadenia....

howgh

V súčasnej dobe niet v Zákonníku práce pre dojednanie konkurenčnej doložky po skončení prac. pomeru zatiaľ právnej opory. Navyše ZP nepozná spôsob zabezpečenia práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov pokutou, hovorí len o troch spôsoboch- dohoda o zrážkach zo mzdy, ručenie a zriadenie záložného práva. Súhlasím teda, že sa jedná o absolútne neplatné dojednanie. Konkurenčná doložka po skončení prac. pomeru sa však dá dojednať ako inominátny kontrakt podľa občianskeho zákonníka.
V takom prípade by sa mal zamestnávateľ zaviazať že za to, že zamestnanec nebude podnikať v predmete jeho činnosti, príp, že sa nezamestná u konkurencie bude zamestnancovi platiť po určenú dobu. V prípade, že zamestnanec záväzok poruší vtedy musí vrátiť vyplatené plnenia a príp zaplatiť aj zmluvnú pokutu.

Nesúhlasím teda s tým, že zmluvné obmedzenie práva podnikať odporuje Ústave SR, v rámci zmluvnej voľnosti sa dajú uzatvoriť zmluvy, ktorými sa obmedzia hospodárske právo, medzi ktoré patrrí i právo podnikať.

Nesúhlasím ani s tým, že "z Ústavy SR vyplýva, že povinnosti možno ukladať len zákonom" Treba si poriadne prečítať ústavu filka. Z čl. 13 ÚSR:

Povinnosti možno ukladať
a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,

b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo

c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

Takže ak uzatvoríš zmluvu na základe zákona, v jeho medziach a zachováš základné práva a slobody , môžeš v nej niekomu uložiť povinnosť niečo plniť, niečo strpieť, či niečoho sa zdržať .

Takisto ministerstvo, ktoré vydá vyhlášku, čo je podzákonný predpis, ale vydá ju na základe zákona a ukladá občanom povinnosť. Nemôžeš ju nerešpektovať a tvrdiť- že veď to nie povinnosť uložená zákonom....

analogicky vládne nariadenia....

howgh

Marcus, ide o veľmi iluzórne plnenie, ktoré by zamestnávateľ zamestnancovi po skončení pracovného pomeru poskytoval. Nepoznám reálneho zamestnávateľa v SR (aj z radov veľkých a renomovaných firiem), ktorý by takýto dohovor so zamestnancom vo vzťahu k budúcnosti kontrahoval. Ak predsa ide o kľúčového človeka, ktorý má pre zamestnávateľa veľkú potenciálnu cenu z hľadiska informácií a znalostí, bude sa asi snažiť ponúknuť mu adekvátne miesto, v opačnom prípade nemá reálny právny nástroj na obmedzenie konkurencie, najmä pokiaľ by takýto dohovor chcel uzatvoríť na konci pracovnoprávneho procesu - to znamená, pri ukončení PP.

V súčasnej dobe niet v Zákonníku práce pre dojednanie konkurenčnej doložky po skončení prac. pomeru zatiaľ právnej opory. Navyše ZP nepozná spôsob zabezpečenia práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov pokutou, hovorí len o troch spôsoboch- dohoda o zrážkach zo mzdy, ručenie a zriadenie záložného práva. Súhlasím teda, že sa jedná o absolútne neplatné dojednanie. Konkurenčná doložka po skončení prac. pomeru sa však dá dojednať ako inominátny kontrakt podľa občianskeho zákonníka.
V takom prípade by sa mal zamestnávateľ zaviazať že za to, že zamestnanec nebude podnikať v predmete jeho činnosti, príp, že sa nezamestná u konkurencie bude zamestnancovi platiť po určenú dobu. V prípade, že zamestnanec záväzok poruší vtedy musí vrátiť vyplatené plnenia a príp zaplatiť aj zmluvnú pokutu.

Nesúhlasím teda s tým, že zmluvné obmedzenie práva podnikať odporuje Ústave SR, v rámci zmluvnej voľnosti sa dajú uzatvoriť zmluvy, ktorými sa obmedzia hospodárske právo, medzi ktoré patrrí i právo podnikať.

Nesúhlasím ani s tým, že "z Ústavy SR vyplýva, že povinnosti možno ukladať len zákonom" Treba si poriadne prečítať ústavu filka. Z čl. 13 ÚSR:

Povinnosti možno ukladať
a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,

b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo

c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

Takže ak uzatvoríš zmluvu na základe zákona, v jeho medziach a zachováš základné práva a slobody , môžeš v nej niekomu uložiť povinnosť niečo plniť, niečo strpieť, či niečoho sa zdržať .

Takisto ministerstvo, ktoré vydá vyhlášku, čo je podzákonný predpis, ale vydá ju na základe zákona a ukladá občanom povinnosť. Nemôžeš ju nerešpektovať a tvrdiť- že veď to nie povinnosť uložená zákonom....

analogicky vládne nariadenia....

howgh

Tiež som sa už v právnej teórii stretla s týmto názorom, sú tam argumenty pre aj proti...
V tomto prípade sa však riešilo, či pracovná zmluva môže obsahovať takýto bod. Podľa môjho názoru, priamo v pracovnej zmluve to ustanovené byť nemôže.

dana:)

Ja si myslím, že keď v pracovnej zmluve toto obmedzenie (zákaz konkurenice) je formulované tak, že je to platné iba počas trvania pracovnej zmluvy je v poriadku. Ale akonáhle je to rozšírené aj po dobu keď už pracovný pomer je ukončený to považujem za protizákonný.
Keby to bolo zákonné potom napr. účtoník, by sa nemohol zamestnať ako účtovník, alebo otvoriť si živnosť. To nemá logiku;)

Ja si myslím, že keď v pracovnej zmluve toto obmedzenie (zákaz konkurenice) je formulované tak, že je to platné iba počas trvania pracovnej zmluvy je v poriadku. Ale akonáhle je to rozšírené aj po dobu keď už pracovný pomer je ukončený to považujem za protizákonný.
Keby to bolo zákonné potom napr. účtoník, by sa nemohol zamestnať ako účtovník, alebo otvoriť si živnosť. To nemá logiku;)


Áno, také obmedzenie by mohlo kolidovať s útavným právom na slobodný
výber povolania a výkon inej zárobkovej činnosti, je tam aj kopec ďalších argumentov, aj keď to riešenie cez občiasnkoprávnu zmluvu má z hľadiska právnej teórie tiež svoju logiku;) .


dana:)

ja som sa s tym nestretla a povazujem to za diskriminacne. Pocas trvania zamestnania suhlasim so zakazom vykonavania vedlajsej cinosti v rovnakom obore, ale po ukonceni PP?


To akože, teraz robím mzdové a personálne účtovníctvo, nepáči sa mi v práci, tak dám výpoved, pretože mi niekde ponúkli napr.o 5000 viac plat.
a ja im poviem, že jeden rok musím robiť upratovačku (zabudnem všetko, prípadne sa 3 krát zmenia všetky zákony) a nastúpim o rok?
:)) Je to podla mna uplne smiešne...

K tejto téme odporúčam prečítať si

http://www.vasobhajca.sk/konkurencna_dolozka_zp.htm

K tejto téme odporúčam prečítať si

http://www.vasobhajca.sk/konkurencna_dolozka_zp.htm

RudyB, prednedávnom som v niektorom príspevku napísala, že si šikovný. Dodávam, že nie vo vecnom radení kolegom poraďákom, ale v sústavnom radení-odkazovaní na jednu, a tú istú linku, jednej a konkrétnej advokátskej kancelárie. Doštuduj interné predpisy, ktorými sa advokátsky stav riadi, a hlavne tie o nepovolenej reklame. Tak s tým prestaň!
Keď vieš, tak poraď zadarmo, a tak si urob reklamu! Ak budeš radiť dobre, určite si na tomto portáli nájdeš klientov, ktorí možno radi Tvoje služby využijú.

Dobrý deň,možno som trochu mimo témy..mimotemy ale chcela by som Vás poprosiť,máte nejakú klauzulu,ako píšete do pracovnej zmluvy nárok na dovol.a rozsah čerpania dovolenky?Napríklad odpísať časť zo Zákonníka práce,týkajúcu sa nároku zamestnanca na dovolenku?ďakujem pekne

Po splnení zákonom stanovených podmienok má pracovník nárok 4 (resp.5) týždňov dovolenky, ktorú bude čerpať podľa § 101 ZP a nasl. ZP.

Mňa skôr zaráža, že niekto napíše dobu určitú - dva mesiace. Zrejme na to nikto nereagoval z dôvodu, že je to absurdné. Veď PZ musí byť uzatvorená v určitý deň a určený presne deň nástupu a ukončená .......presne deň. Ja som sa s niečím takým ešte nestretla. Podľa mňa je taká pracovná zmluva neplatná. A ako dotyčného zamestnanca prihlási a odhlási v SP?????????

Mňa skôr zaráža, že niekto napíše dobu určitú - dva mesiace. Zrejme na to nikto nereagoval z dôvodu, že je to absurdné. Veď PZ musí byť uzatvorená v určitý deň a určený presne deň nástupu a ukončená .......presne deň. Ja som sa s niečím takým ešte nestretla. Podľa mňa je taká pracovná zmluva neplatná. A ako dotyčného zamestnanca prihlási a odhlási v SP?????????

Neviem, či si reagovala na prvý príspevok, ale asi áno. Tak len pre info - ten je 3 roky starý, medzitým sa tu už riešia iné otázky. Treba si všimnúť aj dátum zadania otázky.;)

Ahojte,
moja známa to mala tiež zakotvené v pracovnej zmluve - išlo konkrétne o záložňu. Po ukončení pracovného pomeru si otvorila vlastnú a bývalý zamestnávateľ od nej požadoval úhradu 200 tis. Sk. Dala to na súd a súd vyhrala.

Po splnení zákonom stanovených podmienok má pracovník nárok 4 (resp.5) týždňov dovolenky, ktorú bude čerpať podľa § 101 ZP a nasl. ZP.
ďakujem Tani