Skús si prečítať toto:

JUDr. Jaroslav K l á t i k





Zodpovednosť a ochrana exekútorov
v podmienkach Slovenskej republiky


Quae sunt magnae divitiae? Non desiderare divitias.
/Čo je veľké bohatstvo? Netúžiť po bohatstve./
Seneca mladší, Kniha mravných poučení



1. Výkon exekučnej činnosti

Ústava Slovenskej republiky v článku 46 ods. 1 zaručuje každému občanovi domáhať sa
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom aj na inom orgáne Slovenskej republiky. Právne normy,
ktorými štát upravuje pravidlá správania sa jednotlivých subjektov, sú pre všetkých občanov
záväzné. Tieto právne normy umožňujú použiť štátnu moc, aby donútila povinného splniť
svoju povinnosť. Na plnenie takýchto mocenských funkcií štátu a na splnenie požiadaviek
fyzických a právnických osôb slúži inštitút súdneho exekútora.

Citát od rímskeho filozofa a politika Senecu mladšieho, ktorým uvádzam tento článok nie
je náhodný. Demonštruje najmä to, že úspech v podnikaní nie je zaručený a v mnohokrát
tvrdo správajúcom sa prostredí obchodnoprávnych vzťahov je ľahké podľahnúť lákadlám
potenciálneho rýchleho profitu a z neznalosti či neopatrnosti urobiť zlé rozhodnutie, čoho
následkom môže byť ukončenie podnikateľskej činnosti, zánik spoločnosti a v najhorších 2
prípadoch aj výkon rozhodnutia hlboko zasahujúceho do vlastníckych práv fyzickej
osoby.
1


Dlžníci, teda neplatiči sa najmä z týchto dôvodov stali v posledných rokoch hrozbou
spoločnosti, štátu a iných podnikateľov. I z toho dôvodu je činnosť exekútora v súčasnom
období nielen náročná, ale občas i nebezpečná, pričom exekútor, z pohľadu neplatičov, ako aj
z pohľadu bežných občanov, najmä tých, ktorí sú priamo zainteresovaní, a ktorých majetok
podlieha exekúcii, je ten ”zlý a najhorší z najhorších”, pretože im vstupuje do obydlia, na
pozemok a siaha na majetok, ktorí si nadobudli.

Títo si však neuvedomujú, že exekútor je štátom určená a splnomocnená osoba určená
na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, zastupuje teda verejný záujem.
Pri výkone svojej právomoci je tak často vystavený rôznym formám násilia ale i vyhrážania,
resp. iným formám tzv. psychického nátlaku (napr. i neodôvodnenými trestnými
oznámeniami) zo strany povinného, resp. osôb (ako aj ich rodinných príslušníkov
a priateľov), ktorých majetok podlieha exekučnej činnosti.

I preto je táto práca nielen náročná, ale je spojená s istými rizikami, ku ktorým môže
v rámci exekučnej činnosti dôjsť. Exekúcia sa síce vykonáva za účasti, resp. asistencie
príslušníkov Polície, avšak exekútor je i napriek tomu vystavený istému nátlaku.

Zároveň, v prípade, že sa pri výkone svojej činnosti ako verejný činiteľ dopustí skutku,
ktorý napĺňa skutkovú podstatu trestného činu, je tento skutok posudzovaný ako trestný čin
spáchaný verejným činiteľom, pričom rekodifikovaný Trestný zákon, ktorý nadobudol
účinnosť 1. januára 2006 ukladá možnosť uložiť verejnému činiteľovi maximálny trest i do 20
rokov trestu odňatia slobody.


2. Súdny exekútor v postavení verejného činiteľa


1
Mamojka, M. ml.: Podiel, obchodný podiel a jeho exekúcia. Exekútor. Spravodaj Slovenskej komory
exekútorov. Vydala Slovenská komora exekútorov. 3/2005, s.16 B 17 3
V zmysle § 5 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len “Exekučný
poriadok) má exekútor v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného
činiteľa. Týmto zákonom, ktorý zakotvuje postavenie, činnosť a samosprávu exekútorov
a ktorý nadobudol účinnosť 01.12.1995 sa zriadil inštitút súdneho exekútora, ako štátom
určená a splnomocnená osoba na vykonávanie súdnych a iných rozhodnutí, ktorý svoju
exekučnú činnosť vykonáva nezávisle a nestranne.

Postavenie verejného činiteľa súdnemu exekútorovi priznáva aj ustanovenie § 128 ods. 1
Trestného zákona (ďalej aj “TZ”), na ktoré odkazuje v poznámke k § 5 ods. 1 i Exekučný
poriadok. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých
ustanovení Trestného zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho
právomocou a zodpovednosťou. Teda uvedené postavenie má len v súvislosti s činnosťou,
ktorú mu priznáva Exekučný poriadok.

Jeho činnosť a postavenie ako verejnoprávneho subjektu je navyše zakotvené v § 5 odseku
2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom
verejnej moci.

Pojem verejná moc je pritom nadradený pojmom výkonná moc, štátna správa a verejná
správa. Je potrebné si uvedomiť, že pojem “verejná moc” je najvšeobecnejší, pretože zahŕňa
výkon moci orgánmi zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, ako aj výkon moci
prostredníctvom iných subjektov. Verejná moc je teda moc, ktorou sa autoritatívne rozhoduje
o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého
právach a povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení
s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Zakotvenie
tohto odseku 2 do Exekučného poriadku bolo logickým dôsledkom toho, že verejný činiteľ,
ktorý je zakotvený v § 128 ods. 1 TZ (v starom TZ § 89 ods. 9) je pri výkone svojej
právomoci zároveň orgánom verejnej moci, a teda prípadný útok na súdneho exekútora ako
verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, sa môže posudzovať aj ako útok na orgán
verejnej moci.

Exekučný poriadok však nebol prvým právnym predpisom zakotvujúcim inštitút
exekútora. Exekútor sa legislatívne prvýkrát zakotvil medzi orgány verejnej moci zákonom 4
NR SR č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol platnosť 11.12.2003 a účinnosť 01.7.2004
(uverejnený v Zbierke zákonov č. 215/2003 str. 3966). V zmysle § 4 ods. 1 písm. a) vo veci
náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci ho zákon považuje za orgán
verejnej moci. To bolo nakoniec zakotvené i do § 33 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého
exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti
s činnosťou podľa tohto zákona.

3. Trestná zodpovednosť súdneho exekútora


Ôsma hlava osobitnej časti Trestného zákona vymedzuje trestné činy proti poriadku vo
verejných veciach. Je potrebné si uvedomiť, že verejný poriadok je dôležitou podmienkou
uplatňovania funkcií demokratického právneho štátu.

Táto hlava osobitnej časti Trestného zákona sa systematicky člení na päť dielov. Do
prvého dielu sú zaradené trestné činy proti výkonu právomoci orgánu verejnej moci, do
druhého dielu trestné činy verejných činiteľov, do tretieho dielu korupcia, do štvrtého dielu
niektoré formy trestnej súčinnosti a do piateho dielu boli zaradené iné formy rušenia činnosti
orgánu verejnej moci.

Trestný zákon poskytuje súdnym exekútorom ako verejným činiteľom nielen ochranu ale
zároveň ich za trestné činy súvisiace s exekučnou činnosťou i postihuje. Je to najmä dané
tým, že pri výkone svojej právomoci často zasahujú do základných práv a slobôd povinného,
ktoré sú garantované Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd, Európskym
dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd ako aj inými medzinárodnými zmluvami
a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ide najmä o vykonávanie prehliadky
a vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemky, vykonanie domovej a osobnej prehliadky,
ako aj o ochranu vlastníckeho práva, čo je vzhľadom na prípadný predaj hnuteľných ako aj
nehnuteľných vecí povinného veľmi citlivou záležitosťou.
Exekútor sa pri výkone svojej funkcie sa môže dopustiť trestných činov ako zneužívanie
právomoci verejného činiteľa, trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom, prijímanie
úplatku, podplácanie, nepriama korupcia, ale i trestného činu vydierania, porušovania 5
domovej slobody, falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej
uzávery, úradného znaku a úradnej značky a pod.


a) Pozastavenie výkon exekútorského úradu zo strany ministra spravodlivosti

V prípade, že je proti súdnemu exekútorovi začaté trestné stíhanie za úmyselný trestný čin,
alebo za trestný čin súvisiaci s exekučnou činnosťou, môže mu minister spravodlivosti
pozastaviť výkon exekútorského úradu, a to až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa.
Úmyselným trestným činom môže byť ktorýkoľvek trestný čin uvedený v osobitnej časti
Trestného zákona (napr. trestný čin krádeže podľa § 212 TZ, neoprávnené užívanie cudzej
veci podľa § 215 TZ, zneužitie účasti na hospodárskej súťaži podľa § 250 TZ, prijímanie
úplatku podľa § 328B331 TZ, podplácanie podľa § 328 TZ, nepriama korupcia podľa § 336
TZ, atď.).

Trestný čin súvisiaci s exekučnou činnosťou je skutok, ktorý spáchal súdny exekútor
v súvislosti s výkonom svojej právomoci (pri výkone svojej činnosti). Ide o trestné činy
verejných činiteľov, a to trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
TZ, a trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 TZ. Nie je vylúčené, že
prípadný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa sa bude posudzovať ako
súvisiaci trestný čin, s ktorýmkoľvek trestným činom uvedeným v osobitnej časti TZ (napr. §
326 TZ s § 328 ods. 1 TZ a pod.).
V prípade trestných stíhaní proti exekútorovi (najmä zo strany povinného, resp. jeho
blízkych osôb), ktoré sú neskôr zastavené alebo prerušené, má pozastavenie výkonu funkcie
exekútora, kedy nesmie vykonávať exekučnú činnosť, často negatívne dopady pre ďalší chod
jeho úradu.

V tomto kontexte sa možno hlavne zamerať na trestný čin zneužívania právomoci
verejného činiteľa a trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom, ku ktorým pri výkone ich
činnosti.


b) Zneužívanie právomoci verejného činiteľa 6

Rekodifikáciou Trestného zákona boli znaky základnej skutkovej podstaty trestného
činu zneužívania právomoci verejného činiteľa čiastočne upresnené, boli doplnené dve
nové kvalifikované skutkové podstaty a okruh okolností podmieňujúcich použitie vyššej
trestnej sadzby trestu odňatia slobody u tohto trestného činu bol rozšírený.

Trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa sa dopustí páchateľ, ktorý ako
verejný činiteľ, v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému
neoprávnenú výhodu alebo prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom hrubo
odporujúcim zákonu, alebo závažným spôsobom prekročí svoju právomoc, alebo nesplní
dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci.


c) Skutková podstata trestného činu

Z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného
činiteľa sa vyžaduje, aby boli naplnené všetky zákonom požadované obligatórne znaky.

Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na riadnom výkone právomoci
verejného činiteľa.

Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ
a) vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,
2

b) prekročí svoju právomoc,
3

c) nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo rozhodnutia súdu,
4

d) pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí splnenie dôležitej úlohy,
5


2
teda porušuje alebo obchádza zákony alebo právne normy vydané na základe zákona, ktoré
bezprostredne súdny exekútor aplikuje v súvislosti s exekučnou činnosťou (ako súvisiace právne
predpisy k Exekučnému poriadku)
3
verejný činiteľ vykonáva činnosť, ktorá patrí do právomoci iného verejného činiteľa alebo iného
orgánu, či už nadriadeného alebo podriadeného, pokiaľ verejný činiteľ nemá právo prevziať vec na
vybavenie. Patria sem i prípady, keď verejný činiteľ vykonáva svoju právomoc bez osobitného
splnomocnenia, ktoré právny poriadok v danom prípade požaduje (bližšie: R 19/1981)
4
súdny exekútor nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci, ktorá mu bola uložená zákonom
alebo iným právnym predpisom alebo vyplýva z opisu činností vyplývajúcich z jeho pracovnej alebo
funkčnej náplne; alebo nesplní povinnosť vyplývajúcu zo súdneho rozhodnutia, ktorým je viazaný pri
výkone exekučnej činnosti v zmysle § 3 Exekučného poriadku 7

Z hľadiska následku verejný činiteľ má úmysel týmto protiprávnym konaním spôsobiť
inému škodu, sebe alebo inému zadovážiť neoprávnený prospech.
6


Subjektom tohto trestného činu podľa § 326 a 327 TZ môže byť len verejný činiteľ ako
špeciálny subjekt, teda vyžaduje za od neho určité špeciálne postavenie.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje:
a) podľa § 326 TZ úmyselné zavinenie, a to nielen pokiaľ ide o určitú formu konania, ale
aj pokiaľ ide o spôsobený následok,
b) podľa § 327 TZ porušenie povinnosti zavinené z nedbanlivosti, ktoré sa vzťahuje na
následky uvedené v tomto ustanovení.

Jednočinný súbeh trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
TZ s trestnými činmi prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, vraždy, ublíženia na
zdraví, krádeže, sprenevery, nevyplatenia mzdy a odstupného, neoprávneného užívania cudzej
veci, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla, neoprávneného zásahu do
práva k domu, bytu, alebo k nebytovému zariadeniu, neoprávneného vyrobenia a používania
elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty, falšovania a pozmeňovania
identifikačných údajov motorového vozidla, podvodu, úverového podvodu, poisťovacieho
podvodu, kapitálového podvodu, subvenčného podvodu, neoprávneného obohatenia,
podvodného úpadku, zavineného úpadku, podielnictva je možný.


d) Marenie úlohy verejným činiteľom

Druhým trestným činom, ktorého sa súdny exekútor môže dopustiť v súvislosti
s exekučnou činnosťou je trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 TZ.
Toto ustanovenie je subsidiárne k trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa
a sabotáže.


5
ide o nesplnenie alebo zmarenie splnenia dôležitej úlohy do určeného času
6
Baláž, P.: Trestné právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť. 2006. 1. vydanie. Bratislava. Veda, s.
327 8

e) Trestné sadzby pre súdnych exekútorov

Pokiaľ ide o trestné sadzby za spáchanie trestného činu zneužívania právomoci verejného
činiteľa, ktoré sú účinné od 1.1.2006, súdny exekútor, ktorý úmyselne spôsobí inému škodu
alebo zadováži sebe alebo inému neoprávnený prospech, a svoju právomoc vykonáva
spôsobom odporujúcim zákonu, prekročí svoju právomoc alebo nesplní povinnosť
vyplývajúcu z právomoci, ktorú mu priznáva Exekučný poriadok alebo z rozhodnutia
súdu potrestá sa odňatím slobody na 2 až 5 rokov.
Pokiaľ tento trestný čin spácha závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe
a z osobitného motívu potrestá sa odňatím slobody na 4 až 10 rokov.
Ak spôsobí týmto trestným činom ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, spôsobí ním
značnú škodu, alebo preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných
práv a slobôd potrestá sa odňatím slobody na 7 až 12 rokov.
Verejný činiteľ sa potrestá na 10 až 20 rokov odňatia slobody, pokiaľ trestným činom
spôsobí ťažkú ujmu na zdraví viacerým osobám alebo smrť viacerých osôb7
, spôsobí ním
škodu veľkého rozsahu8
a za krízovej situácie. V týchto prípadoch by išlo o kvalifikovanú
skutkovú podstatu trestného činu.

Súdny exekútor, ktorý pri výkone svojej exekučnej činnosti, resp. právomoci
z nedbanlivosti zmarí splnenie dôležitej úlohy, môže sa potrestať odňatím slobody až na
dva roky.
Zmariť splnenie dôležitej úlohy pritom znamená znemožniť jej splnenie v čase, kedy mala
byť splnená. Pokiaľ týmto trestným činom by spôsobil značnú škodu alebo iný obzvlášť
závažný následok
9
, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov. Obzvlášť závažným
následkom je napr. závažný zásah do osobnej slobody občana.


7
smrťou viacerých osôb sa rozumie spôsobenie smrti najmenej troch osôb
8
škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej 4.000.000,B Sk
9
iný obzvlášť závažný následok musí byť svojou nebezpečnosťou porovnateľný s ďalšími
okolnosťami, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby (napr. závažný zásah do základných
ľudských práv a slobôd) 9
Pre porovnanie s predchádzajúcim Trestným zákonom10
, pri tomto trestnom čine je
ponechaná jeho základná skutková podstata, ktorej znaky boli po objektívnej stránke
upravené tak, aby bolo trestným zmarenie splnenia dôležitej úlohy a to vzhľadom na kolíziu s
disciplinárnou zodpovednosťou, resp. disciplinárnym previnením exekútora (ako aj iných
osôb), ktorý sa považuje podľa Trestného zákona za verejného činiteľa.



4. Disciplinárna zodpovednosť súdneho exekútora


Zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie sľubu, správanie,
ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo
výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora je disciplinárnym previnením
súdneho exekútora. O disciplinárnej zodpovednosti exekútora rozhoduje a disciplinárne
opatrenia ukladá disciplinárna komisia.
11
Teda možno povedať, že prípadné disciplinárne
previnenia exekútorov si Slovenská komora exekútorov rieši ”vo vlastnej kuchyni”.

Podľa § 16 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, Komora navrhne ministrovi odvolanie
exekútora, ak je právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin súvisiaci
s exekučnou činnosťou.
12
Minister spravodlivosti môže exekútorovi pozastaviť výkon
funkcie exekútora, ak bolo proti nemu začaté trestné konanie za úmyselný trestný čin alebo za
trestný čin súvisiaci s exekučnou činnosťou, alebo ak bolo proti nemu začaté disciplinárne
konanie za závažné disciplinárne previnenie a to až do vyhlásenia rozsudku súdu prvého
stupňa, čo je logickým zdôvodnením zásady prezumpcie neviny (“praesumptio boni viri”),
zakotvenej v § 2 ods. 4 zák. č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení zák. č. 650/2005
Z.z. .

Za disciplinárne previnenie možno exekútorovi uložiť:

10
v predchádzajúcom zák. č. 141/1961 Zb. Trestnom zákone v znení neskorších predpisov išlo o
trestný čin marenia úlohy verejného činiteľa z nedbanlivosti, ktorý bol zakotvený v § 159
11
Bližšie: § 221 a 225 Exekučného poriadku
12
týka sa to aj exekútorského koncipienta, ktorého Komora vyčiarkne zo zoznamu koncipientov, ak
bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin súvisiaci s exekučnou
činnosťou 10
- pokarhanie,
- písomné pokarhanie,
- peňažnú pokutu až do sumy 10.000,B Sk.

Za závažné disciplinárne previnenie mu možno, ako disciplinárne opatrenie uložiť:
- písomné pokarhanie,
- peňažnú pokutu až do sumy 100.000,B Sk,
- zbavenie výkonu exekútorského úradu.


5. Ochrana súdneho exekútora zo strany PZ

Súdny exekútor má rovnaké podmienky poskytnutia trestno-právnej ochrany ako
ktorýkoľvek iný verejný činiteľ uvedený v § 128 ods. 1 Trestného zákona.
V rámci svojej exekučnej činnosti je často vystavený rôznym formám násilia a
vyhrážania sa, a ako verejného činiteľa ho Trestný zákon chráni a prípadné útoky na jeho
osobu alebo činnosť postihuje prísnejšími trestnými sadzbami než predchádzajúci zák. č.
140/1961 Zb. Trestný zákon, v znení neskorších predpisov, účinný do 31.12.2005.

V zmysle § 34 ods. 2 Exekučného poriadku, Útvar Policajného zboru je povinný
poskytnúť exekútorovi na jeho písomnú žiadosť ochranu pri vykonávaní exekúcie. Táto
povinnosť Útvaru Policajného zboru je zakotvená i v § 73 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom
zbore, v zmysle ktorého ”Útvary Policajného zboru poskytujú ochranu osobám povereným
výkonom rozhodnutia súdu, iného štátneho orgánu alebo orgánu obce v prípadoch, ak tieto
osoby z dôvodu ohrozenia života alebo zdravia nemôžu výkon rozhodnutia uskutočniť a ak
o poskytnutie tejto ochrany písomne požiadal príslušný orgán, správca konkurznej podstaty,
predbežný správca alebo súdny exekútor. O poskytnutie ochrany môže exekútor požiadať len
vtedy, ak výkon bol zmarený, alebo ak z konania alebo charakteru osoby povinného vyplýva
odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia osoby poverenej výkonom
rozhodnutia, teda súdneho exekútora.


6. Ochrana exekútora zakotvená v rekodifikovanom Trestnom zákone 11

V prvom diele ôsmej časti Trestného zákona sú obsiahnuté trestné činy proti výkonu
právomoci orgánu verejnej moci. Ide o ustanovenia, ktoré chránia i činnosť súdneho
exekútora, a to, pokiaľ ide o útok na verejného činiteľa, pričom prípadný útok v zmysle
zákona môže byť považovaný aj za útok na orgán verejnej moci.

Znaky trestného činu útoku na orgán verejnej moci sa po rekodifikácii Trestného zákona
v podstate nezmenili. Naďalej sa budú trestne postihovať, ale len dve doterajšie formy B
použitie násilia a hrozba násilím, pričom sa vypúšťa urážka resp. ohováranie. V ustanovení §
325 sa poskytuje ochrana aj osobe, ktorá vystúpila na podporu alebo ochranu verejného
činiteľa, voči ktorému bolo použité násilie alebo vyhrážky.
Zo zákonných znakov útoku na verejného činiteľa, bola v súlade s platnou právnou
úpravou vypustená forma urážok, resp. ohovárania verejného činiteľa (v starom TZ v § 156
ods. 3), teda verbálna forma útokov.
13
Zákonodarca to zdôvodňuje najmä tým, že išlo o
obmedzovanie slobody prejavu. Prípadné urážky sa pritom budú posudzovať ako trestný čin
ohovárania podľa § 373 TZ. Uvedené vypustenie urážok a ohovárania ešte pred
rekodifikáciou Trestného zákona bolo podstatným negatívom pre verejných činiteľov, najmä
však pre súdnych exekútorov, ktorí pri výkone svojej právomoci prichádzajú častejšie do
osobného kontaktu s účastníkmi konania než ostatní verejní činitelia (snáď okrem
príslušníkov PZ SR, ktorí pri výkone svojej právomoci majú služobnú rovnošatu, ktorá aspoň
u niektorých osôb vzbudzuje rešpekt) a to, či už pri vstupe na pozemok povinného alebo do
jeho bytu a sú voči nemu postavení zoči-voči a teda sú tak často vystavení rôznym urážkam
a ohováraniam, ktoré sa môžu citovo viac dotknúť najmä súdnych exekútoriek (týka sa to aj
zamestnancov exekútora, ktorí ním boli poverení na vykonávanie jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti).

a) Trestné sadzby pre páchateľov trestných činov spáchaných proti exekútorom


13
toto ustanovenie § 156 ods. 3 bolo vypustené z Trestného zákona už pred rekodifikáciou trestného
práva a účinnosťou nového Trestného zákona 12
V prípade, že páchateľ použije násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci súdneho
exekútora14
, alebo pre výkon právomoci súdneho exekútora15
potrestá sa odňatím
slobody na jeden až päť rokov.
Pokiaľ páchateľ spácha uvedené skutky a navyše spôsobí nimi súdnemu exekútorovi
ublíženie na zdraví
16
, väčšiu škodu17
, vykoná ich závažnejším spôsobom konania,
potrestá sa odňatím slobody na 3 až 8 rokov. Na 7 až 12 rokov sa potrestá, ak pri spáchaní
trestného činu spôsobí ťažkú ujmu na zdraví
18
, smrť alebo značnú škodu19
.
Na 12 až 25 rokov alebo na trest odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak
spôsobí smrť viacerých osôb alebo za krízovej situácie. Je to zmena oproti
predchádzajúcemu Trestnému zákonu, keďže najvyššou trestnou sadzbou, ktorou sa
postihovala osoba za použitie násilia v súvislosti s pôsobením na výkon exekútora alebo pre
výkon jeho právomoci, bolo 8 až 15 rokov a to v prípade spôsobenej smrti.

Pokiaľ ide o hrozbu násilia voči súdnemu exekútorovi, v ustanovení § 324 je stanovená
trestná zodpovednosť páchateľa, ktorý sa exekútorovi vyhráža usmrtením, ublížením na
zdraví alebo spôsobením malej škody20
v úmysle pôsobiť na výkon právomoci súdneho
exekútora alebo pre výkon jeho právomoci. V takomto prípade môže byť páchateľ
potrestaný odňatím slobody až na 3 roky a v prípade, že tieto skutky spácha závažnejším
spôsobom konania, na 1 až 5 rokov.


Na záver...


14
pôsobiť na výkon právomoci – znamená pôsobiť tak, aby súdny exekútor svoju právomoc
nevykonal vôbec, alebo ju vykonal ju inak, než zamýšľal. Trestná zodpovednosť je i v prípade použitia
násilia preto, aby sa napadnutá orgán prinútil k plneniu úloh, ktoré vyplývajú z jeho právomoci.
Z časového hľadiska použitie násilia musí predchádzať výkonu právomoci, alebo k nemu musí dôjsť
v čase výkonu právomoci.
15
pre výkon právomoci – znamená realizovať útok na súdneho exekútora v čase samotného výkonu
právomoci
16
ublíženie na zdraví je poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske ošetrenie
alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyblý spôsob života poškodeného
17
Väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej 80.000,B Sk
18
ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je
zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, strata alebo podstatné oslabenie
funkcie zmyslového ústrojenstva, poškodenie dôležitého orgánu, zohyzdenie, mučivé útrapy, porucha
zdravia trvajúca dlhší čas – najmenej 42 kalendárnych dní, atď.
19
značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej 800.000,B Sk
20
malou škodou je škoda prevyšujúca sumu 8.000,B Sk 13
Záverom možno stručne zhodnotiť, že súdny exekútor ako verejný činiteľ je chránený
Trestným zákonom ako ktorýkoľvek iný verejný činiteľ, pričom túto ochranu mu priznáva aj
zákon o Policajnom zbore i keď legislatívne by sa mala predovšetkým doriešiť otázka
verbálnych útokov a hrubých urážok na jeho osobu, čomu je často vystavený a teda
prípadné zavedenie, resp. znovuzavedenie trestného činu hrubej urážky alebo ohovárania
verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci a jeho zákonná špecifikácia, aby nedochádzalo
k “obmedzovaniu slobody prejavu” povinného, ktorý nadávky a urážky používa často ako
svoju “zbraň” pri zdôrazňovaní svojej pravdy. V najbližšej budúcnosti sa však so zavedením
takejto skutkovej podstaty nepočíta.
Zákonodarca to čiastočne nahradí novelou priestupkového zákona, ktorá v súčasnosti už je
pripravená, pričom prípadné útoky proti exekútorom pri výkone ich činnosti sa podľa tejto
novely budú postihovať poriadkovou pokutou do 10.000,B Sk.
Je ťažké však povedať, ako sa táto novela, ktorá bude umožňovať udelenie pokuty, prejaví
v správaní povinných voči exekútorom. Pokiaľ povinný alebo jemu blízka osoba hrubo urazí
exekútora, ktorý sa na mieste výkonu exekučnej činnosti bude nachádzať sám, pôjde iba o
„tvrdenie proti tvrdeniu“, naopak obviniť z urážky môže povinný súdneho exekútora, taktiež
bude zložité zo strany priestupkového orgánu takúto poriadkovú pokutu vymôcť, keďže
povinný bude s najväčšou pravdepodobnosťou insolventný, teda bez akýchkoľvek peňažných
prostriedkov a príjmu.









Ale podľa mňa (nie som právnik, len triezvo uvažujúci človek), pokiaľ toto vykonal exekútor, podať na neho žalobu (pozri článok) a žiadať od neho spôsobenú škodu + všetky výdavky s týmto spojené. Zároveň podať podnet na Komoru exekútorov a ministerstvo vnútra, aby mu bol zakázaný výkon exekútora.
Čo by sa týkalo tvojho prípadu je v citácii vyznačené farebne.

Vdaka, este buduci tyzden pockam,je tu ustny prislub nahrady skody, teraz sa budem vediet opriet o konkretne veci.

Nemáš za čo, na toto je tu Porada :);)

Ja si myslím, že úrok sa počíta do dňa úhrady na účet exekútora a práve oprávnený by mal robiť kroky proti exekútorovi, lebo povinný platby uhradil.

Lenže problém je v tom, že pre oneskorené odoslanie sumy sa mu navýšili úroky z omeškania a prevzal to nový exekútor, ktorému je to už povinný zaplatiť. Takže je nútený zaplatiť a od "neporiadneho" exekútora žiadať všetko späť. Ďalej, ak nový exekútor vyžaduje zaplatiť istinu aj úroky, oprávnený dostáva istinu dvakrát, čiže aj ten by sa dopustil trestného činu neoprávneného obohatenia.