Tinaho
27.08.10,07:38
Poraďáci ahojte,
vo firme riešime aktuálne príkazné zmluvy. Zamestnávame cca 50 ľudí, ktorí vykonávajú montáž plastových okien a tieniacej techniky po celom Slovensku. Systém je nadstavený tak, že naša spoločnosť inzeruje v rôznych periodikách tieto činnosti a je tam uvedené ich súkromné číslo, t.j. zákazky získavajú vlastnou iniciatívou, alebo prostredníctvom týchto inzerátov. Pri montáži musia samozrejme používať naše výrobky. Každý mesiac nám potom posielajú zoznam zrealizovaných zákaziek a my ich fakturujeme cez súhrnné faktúry. Zároveň im preplácame bločky (napr. nákup spojovacieho materiálu, vŕtačky a pod.). Odmeňovaní sú na základe mzdového listu, v ktorom je uvedená odmena za jednotlivé úkony. Čo sa týka výkonu práce - organizujú si ju vo vlastnej réžii.
Doteraz sme mali uzavreté dohody o pracovnej činnosti, ale uvažujeme nad príkaznými zmluvami.
Nie som si istá či je vhodné využiť tento typ zmluvy v uvedenom prípade. Prosím o Vaše rady a názory.
Ďakujem.
vo firme riešime aktuálne príkazné zmluvy. Zamestnávame cca 50 ľudí, ktorí vykonávajú montáž plastových okien a tieniacej techniky po celom Slovensku. Systém je nadstavený tak, že naša spoločnosť inzeruje v rôznych periodikách tieto činnosti a je tam uvedené ich súkromné číslo, t.j. zákazky získavajú vlastnou iniciatívou, alebo prostredníctvom týchto inzerátov. Pri montáži musia samozrejme používať naše výrobky. Každý mesiac nám potom posielajú zoznam zrealizovaných zákaziek a my ich fakturujeme cez súhrnné faktúry. Zároveň im preplácame bločky (napr. nákup spojovacieho materiálu, vŕtačky a pod.). Odmeňovaní sú na základe mzdového listu, v ktorom je uvedená odmena za jednotlivé úkony. Čo sa týka výkonu práce - organizujú si ju vo vlastnej réžii.
Doteraz sme mali uzavreté dohody o pracovnej činnosti, ale uvažujeme nad príkaznými zmluvami.
Nie som si istá či je vhodné využiť tento typ zmluvy v uvedenom prípade. Prosím o Vaše rady a názory.
Ďakujem.
Zita5
27.08.10,05:47
Prečítajte si tento link z ktorého citujem :
http://hnonline.sk/ekonomika/c1-40495080-prikazna-zmluva-zamestnanie-alebo-podnikanie
Podnikateľovi
však nič nebráni v tom, aby sa na obstaraní určitej veci s niekým, napríklad aj s iným podnikateľom, dohodol v príkaznej zmluve. Malo by však ísť o jednorazovú činnosť, tvrdí advokátka.
Keďže príjem z príkaznej zmluvy nie je podnikanie
(javascript:void(0)) a ani klasický pracovný pomer, vynára sa otázka, čo s daňami. „Zdaniteľné príjmy daňovník vysporiada prostredníctvom daňového priznania v závislosti od toho, aký druh príjmu dosiahol. Je dôležité posúdiť, či tento príjem patrí do príjmov zo závislej činnosti podľa paragrafu 5 zákona o dani z príjmov, do príjmov, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa paragrafu 6 alebo do príležitostných príjmov podľa paragrafu 8,“ hovorí daňová poradkyňa Dagmar Bednáriková.
Tvrdí, že ak má práca na príkaznú zmluvu znaky závislej činnosti, príjem sa zdaní podľa paragrafu 5 ako bežná závislá činnosť. Napríklad vtedy, keď v práci dodržiavate pokyny platiteľa príjmu, pri výkone
(javascript:void(0)) činnosti využívate jeho priestory a máte plne zabezpečené podmienky
(javascript:void(0)) pre výkon svojej činnosti.
„Platiteľ takéhoto príjmu postupuje vo všetkom ako klasický zamestnávateľ. Príjmy zdaní pri vyplatení platiteľ príjmu preddavkom na daň alebo zrážkovou daňou. Platiteľ dane, teda zamestnávateľ podľa paragrafu 5 odsek 2 vystaví doklad o vyplatenom príjme a zrazenom preddavku,“ potvrdzuje Beáta Uhrinová, riaditeľka odboru služieb pre verejnosť na Daňovom riaditeľstve SR.
Béčko
Ak vaša práca na základe príkaznej zmluvy nevykazuje znaky závislej činnosti, zdaňuje sa ako „príjmy, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním“ v paragrafe 6 zákona o dani z príjmov, tvrdí daňové riaditeľstvo. Dagmar Bednáriková však upozorňuje, že tento príjem sa dá považovať aj za príležitostnú činnosť podľa paragrafu 8. Podobnú informáciu uvádza aj portál porada.sk a aj ďalší daňoví poradcovia. „Je potrebné skúmať, či obsah toho vzťahu inklinuje k paragrafu 6, teda k činnosti, ktorá nie je živnosťou ani podnikaním, alebo k paragrafu 8, k ostatným príjmom. To závisí od konkrétneho prípadu, každý druh príjmu treba individuálne posúdiť,“ hovorí Bednáriková.
Je na Vašom zvážení .
http://hnonline.sk/ekonomika/c1-40495080-prikazna-zmluva-zamestnanie-alebo-podnikanie
Podnikateľovi
však nič nebráni v tom, aby sa na obstaraní určitej veci s niekým, napríklad aj s iným podnikateľom, dohodol v príkaznej zmluve. Malo by však ísť o jednorazovú činnosť, tvrdí advokátka.
Keďže príjem z príkaznej zmluvy nie je podnikanie
(javascript:void(0)) a ani klasický pracovný pomer, vynára sa otázka, čo s daňami. „Zdaniteľné príjmy daňovník vysporiada prostredníctvom daňového priznania v závislosti od toho, aký druh príjmu dosiahol. Je dôležité posúdiť, či tento príjem patrí do príjmov zo závislej činnosti podľa paragrafu 5 zákona o dani z príjmov, do príjmov, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa paragrafu 6 alebo do príležitostných príjmov podľa paragrafu 8,“ hovorí daňová poradkyňa Dagmar Bednáriková.
Tvrdí, že ak má práca na príkaznú zmluvu znaky závislej činnosti, príjem sa zdaní podľa paragrafu 5 ako bežná závislá činnosť. Napríklad vtedy, keď v práci dodržiavate pokyny platiteľa príjmu, pri výkone
(javascript:void(0)) činnosti využívate jeho priestory a máte plne zabezpečené podmienky
(javascript:void(0)) pre výkon svojej činnosti.
„Platiteľ takéhoto príjmu postupuje vo všetkom ako klasický zamestnávateľ. Príjmy zdaní pri vyplatení platiteľ príjmu preddavkom na daň alebo zrážkovou daňou. Platiteľ dane, teda zamestnávateľ podľa paragrafu 5 odsek 2 vystaví doklad o vyplatenom príjme a zrazenom preddavku,“ potvrdzuje Beáta Uhrinová, riaditeľka odboru služieb pre verejnosť na Daňovom riaditeľstve SR.
Béčko
Ak vaša práca na základe príkaznej zmluvy nevykazuje znaky závislej činnosti, zdaňuje sa ako „príjmy, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním“ v paragrafe 6 zákona o dani z príjmov, tvrdí daňové riaditeľstvo. Dagmar Bednáriková však upozorňuje, že tento príjem sa dá považovať aj za príležitostnú činnosť podľa paragrafu 8. Podobnú informáciu uvádza aj portál porada.sk a aj ďalší daňoví poradcovia. „Je potrebné skúmať, či obsah toho vzťahu inklinuje k paragrafu 6, teda k činnosti, ktorá nie je živnosťou ani podnikaním, alebo k paragrafu 8, k ostatným príjmom. To závisí od konkrétneho prípadu, každý druh príjmu treba individuálne posúdiť,“ hovorí Bednáriková.
Je na Vašom zvážení .
Tinaho
12.10.10,09:52
Mala by som ešte jednu otázku týkajúcu sa príkaznej zmluvy. V prípade, že sa rozdhodneme prehodnotiť dohody o pracovnej činnosti na príkazné zmluvy, chceli by sme naďalej odvádzať preddavky na daň z príjmov z príkaznej zmluvy a zároveň, aby sme zbytočne nekomplikovali niektorým zamestnancom život podávaním daňového priznania "B", chceli by sme im naďalej robiť aj ročné zúčtovanie dane. V tom by boli vysporiadané aj príjmy z príkaznej zmluvy, ktoré by sa považovali za príjmy v zmysle § 5 zákona o dani z príjmov.
Chcem sa opýtať, či tento postup je správny, t.j. môže zamestnávateľ urobiť za zamestnanca ročné zúčtovanie dane, ak má príjmy z hlavného pracovného pomeru + z príkaznej zmluvy?
Ďakujem.
Chcem sa opýtať, či tento postup je správny, t.j. môže zamestnávateľ urobiť za zamestnanca ročné zúčtovanie dane, ak má príjmy z hlavného pracovného pomeru + z príkaznej zmluvy?
Ďakujem.
Jarka 1
12.10.10,10:20
Mala by som ešte jednu otázku týkajúcu sa príkaznej zmluvy. V prípade, že sa rozdhodneme prehodnotiť dohody o pracovnej činnosti na príkazné zmluvy, chceli by sme naďalej odvádzať preddavky na daň z príjmov z príkaznej zmluvy a zároveň, aby sme zbytočne nekomplikovali niektorým zamestnancom život podávaním daňového priznania "B", chceli by sme im naďalej robiť aj ročné zúčtovanie dane. V tom by boli vysporiadané aj príjmy z príkaznej zmluvy, ktoré by sa považovali za príjmy v zmysle § 5 zákona o dani z príjmov.
Chcem sa opýtať, či tento postup je správny, t.j. môže zamestnávateľ urobiť za zamestnanca ročné zúčtovanie dane, ak má príjmy z hlavného pracovného pomeru + z príkaznej zmluvy?
Ďakujem.
Pokiaľ chcete príjmy z príkaznej zmluvy posudzovať podľa § 5 a tak ich aj zdaňovať, stávajú sa podľa mňa určitým druhom pracovného pomeru, ako ktorákoľvek iná dohoda. Tieto potom treba riešiť aj v sociálnej poisťovni.
Ak ich budete riešiť podľa § 8, netreba ich hlásiť v sociálnej poisťovni, ani zdaňovať. Tieto príjmy si musí vysporiadať príkazník sám. Upozorňujem, že pri daňovej kontrole si v tomto prípade žiadali doložiť každú jednu zmluvu a veľmi, preveľmi dostatočné odôvodenenie prečo to tak bolo. Ešte sme sa museli brániť tým, že sme zamestnancov listom upozornili na konci roka koľko mali príjem a či a koľko treba zdaniť. Samozrejme či sme dodržali bonzácky §.
Od budúceho roka majú byť zmeny aj v posudzovaní príkazných zmlúv. Takže možno sa už ani neoplatí meniť dohody na príkazné zmluvy.
Chcem sa opýtať, či tento postup je správny, t.j. môže zamestnávateľ urobiť za zamestnanca ročné zúčtovanie dane, ak má príjmy z hlavného pracovného pomeru + z príkaznej zmluvy?
Ďakujem.
Pokiaľ chcete príjmy z príkaznej zmluvy posudzovať podľa § 5 a tak ich aj zdaňovať, stávajú sa podľa mňa určitým druhom pracovného pomeru, ako ktorákoľvek iná dohoda. Tieto potom treba riešiť aj v sociálnej poisťovni.
Ak ich budete riešiť podľa § 8, netreba ich hlásiť v sociálnej poisťovni, ani zdaňovať. Tieto príjmy si musí vysporiadať príkazník sám. Upozorňujem, že pri daňovej kontrole si v tomto prípade žiadali doložiť každú jednu zmluvu a veľmi, preveľmi dostatočné odôvodenenie prečo to tak bolo. Ešte sme sa museli brániť tým, že sme zamestnancov listom upozornili na konci roka koľko mali príjem a či a koľko treba zdaniť. Samozrejme či sme dodržali bonzácky §.
Od budúceho roka majú byť zmeny aj v posudzovaní príkazných zmlúv. Takže možno sa už ani neoplatí meniť dohody na príkazné zmluvy.
Jana Motyčková
12.10.10,10:38
Pokiaľ chcete príjmy z príkaznej zmluvy posudzovať podľa § 5 a tak ich aj zdaňovať, stávajú sa podľa mňa určitým druhom pracovného pomeru, ako ktorákoľvek iná dohoda. Tieto potom treba riešiť aj v sociálnej poisťovni.
Ak ich budete riešiť podľa § 8, netreba ich hlásiť v sociálnej poisťovni, ani zdaňovať. Tieto príjmy si musí vysporiadať príkazník sám. Upozorňujem, že pri daňovej kontrole si v tomto prípade žiadali doložiť každú jednu zmluvu a veľmi, preveľmi dostatočné odôvodenenie prečo to tak bolo. Ešte sme sa museli brániť tým, že sme zamestnancov listom upozornili na konci roka koľko mali príjem a či a koľko treba zdaniť. Samozrejme či sme dodržali bonzácky §.
Od budúceho roka majú byť zmeny aj v posudzovaní príkazných zmlúv. Takže možno sa už ani neoplatí meniť dohody na príkazné zmluvy.
Podčiarknuté neplatí (zatiaľ). Príkazné zmluvy aj keď ide o príjem zdaňovaný podľa §5 sa nenahlasujú v SP.
Súhlasím s tým, že vzhľadom na zmeny, ktoré sa chystajú k 1.1.2011 sa nevyplatí meniť dohody na príakazné zmluvy. Z príkazných zmlúv sa bude platiť po 1.1. zdravotné poistenie a ak nepôjde o zdanenie v §8 tak aj sociálne poistenie (minimálne dôchodkové) - vznikne povinnosť prihlasovať do SP. Z dohôd sa naďalej bude platiť iba úrazové a garančné poistenie.
Samozrejme ak z charakteru prác vyplýva, že nejde o závislú prácu a nemôže sa táto práca vykonávať na základe dohody, tak nejaká úvaha o tom čo bude výhodnejšie alebo nevýhodnejšie, nemá význam.
Ak ich budete riešiť podľa § 8, netreba ich hlásiť v sociálnej poisťovni, ani zdaňovať. Tieto príjmy si musí vysporiadať príkazník sám. Upozorňujem, že pri daňovej kontrole si v tomto prípade žiadali doložiť každú jednu zmluvu a veľmi, preveľmi dostatočné odôvodenenie prečo to tak bolo. Ešte sme sa museli brániť tým, že sme zamestnancov listom upozornili na konci roka koľko mali príjem a či a koľko treba zdaniť. Samozrejme či sme dodržali bonzácky §.
Od budúceho roka majú byť zmeny aj v posudzovaní príkazných zmlúv. Takže možno sa už ani neoplatí meniť dohody na príkazné zmluvy.
Podčiarknuté neplatí (zatiaľ). Príkazné zmluvy aj keď ide o príjem zdaňovaný podľa §5 sa nenahlasujú v SP.
Súhlasím s tým, že vzhľadom na zmeny, ktoré sa chystajú k 1.1.2011 sa nevyplatí meniť dohody na príakazné zmluvy. Z príkazných zmlúv sa bude platiť po 1.1. zdravotné poistenie a ak nepôjde o zdanenie v §8 tak aj sociálne poistenie (minimálne dôchodkové) - vznikne povinnosť prihlasovať do SP. Z dohôd sa naďalej bude platiť iba úrazové a garančné poistenie.
Samozrejme ak z charakteru prác vyplýva, že nejde o závislú prácu a nemôže sa táto práca vykonávať na základe dohody, tak nejaká úvaha o tom čo bude výhodnejšie alebo nevýhodnejšie, nemá význam.
Tinaho
13.10.10,05:11
Ďakujem za odpovede. Po napísaní otázky som ešte natrafila na príspevok od pani Motyčkovej týkajúci sa zmien v sociálnom poistení od 1.1.2011. Podľa pripavovaných zmien asi nebude výhodnejšie meniť dohody za príkazné zmluvy. Aj keď v našom prípade mi neišlo iba o odvody, ale aj o to že montéri v letných mesiacoch odpracujú viac hodín ako umožňuje dohoda, ale zas mimo sezóny sú mesiace, počas ktorých nevykonajú žiadne montážne práce. Neviem, aký zmluvný vzťah by bol vhodný v tomto prípade (všetci dohodári sú ešte zamestnaní na HPP). Ešte budeme musieť nad tým pouvažovať.
Alena 18
10.11.10,13:16
ja by som Vás tiež poprosila o radu čo sa týka príkaznej zmluvy. v novembri 2010 sme uzatvorili jednu príkaznú zmluvu s vodičom na odbobie od 8.11.2010 do 12.11.2010 na vykonanie jednej medzinárodnej prepravy. Lenže teraz neviem ako mu vyčísliť diety z tejto jazdy. Môžem na príkaznú zmluvu dať odmenu napr. 200.00 eur za jazdu a k tomu mu vyčísliť diety a zaradiť ako dańový výdavok v jú, alebo to vyčíslim všetko ako odmenu , napriek tomu že diety sa nezdaňujú. Ak mi vie niekto poradiť ozvite sa mi. Veľmi , velmi ďakujem