Nas Jakub ma 15 r., ale pamatam si ten prvy den v skole. Lebo to bol nadlho ten posledny, kedy som nemusela pocuvat ako sa mu nechce chodit do skoly. Vcera isiel prvykrat do novej skoly a dnes znovu prisiel vytuzeny den - rano vyzeral, ze sa tam tesi. Doteraz totiz chodil do chlapcenskej triedy, mali len jedno dievca. Teraz zatial nevie v akej bude triede, ale na 5 tried je asi 20 chalanov:D, takze sa celkom tesil. Tak si to vychutnavam, lebo ked sa zacnu ucit, pride to asi do starych kolaji:eek:

Pamatam si ho. Bezali sme, otec ma tak tahal za ruku, ze som viac menej zohravala ulohu šarkana. No a samozrejme som došla neskoro. Neskore prichody vsade sa so mnou tahaju uz cely zivot.

Obrovska kabela na chrbte, vnutri horalka s bananom, a strasne som bola nahnevana ze nas po pol hodine poslali domov.... Nač som sa tam trepala vobec? :D

Prvý deň v škole? Naša ratolesť nastúpila bude to potechy.:---

Paci sa mi ten chlapec v prvej lavici v cervenom (vlavo).... Znechuteny zivotom uz v prvy den :D

Oprava: Vsetci na tej fotke vyzeraju ako keby tam sedeli v nedelu poobede, a bez obeda....

Paci sa mi ten chlapec v prvej lavici v cervenom (vlavo).... Znechuteny zivotom uz v prvy den :D

Oprava: Vsetci na tej fotke vyzeraju ako keby tam sedeli v nedelu poobede, a bez obeda....


..tieto detičky sú v škole z donútenia...ale výrazy na tvárach sa nemenia-lebo my, čo chodíme do školy dobrovolne sa tvárime presne takto isto...čím to asi bude?..

..tieto detičky sú v škole z donútenia...ale výrazy na tvárach sa nemenia-lebo my, čo chodíme do školy dobrovolne sa tvárime presne takto isto...čím to asi bude?..

Prvaci prvy den? Neviem, za mojich "starych" cias sme sa do skoly tesili. Teda aspon kym sme boli prvaci.... ale tak asi akurat pismena "A" a "B". Od "céčka" to začala byť uz nuda zas.

..pamätám si môj prvý deň v škole...nevedela som sa dočkať..biele silonové šatočky, podkolienky, sandálky, na chrbte taška..sklamanie hneď v prvom okamihu,lebo súdružka učiteľka povedala, že sme malí hlupáčikovia a ona nás všetko naučí..a jasné,ja, najmúdrejšia, som vykríkla z poslednej lavice, že veru ja som neni žiadna sprostá, ale sprostá je ona...bola som prvá v prvej triede, čo mala poznámku...

Ludia, dajte nejake foto zo skolskych cias (prvackych).... ja ziadne nemam, iba z maskarneho plesu :D

Ale skoro vsetci mali fotky z lavice, vzadu prezident a vlajka, ziak so slabikarom a na pioniera....

..pamätám si môj prvý deň v škole...nevedela som sa dočkať..biele silonové šatočky, podkolienky, sandálky, na chrbte taška..sklamanie hneď v prvom okamihu,lebo súdružka učiteľka povedala, že sme malí hlupáčikovia a ona nás všetko naučí..a jasné,ja, najmúdrejšia, som vykríkla z poslednej lavice, že veru ja som neni žiadna sprostá, ale sprostá je ona...bola som prvá v prvej triede, čo mala poznámku...

Ja som sa tiež vyznamenala hneď ked som pani "sudruzku" ucitelku pozdravila cez prestavku na chodbe: "Čau Béďo"...

Vzala to s humorom.

Ludia, dajte nejake foto zo skolskych cias (prvackych).... ja ziadne nemam, iba z maskarneho plesu

Ale skoro vsetci mali fotky z lavice, vzadu prezident a vlajka, ziak so slabikarom a na pioniera....

tak to musime pohladat a naskenovat. Skusim nieco najst, tusim sme tam ako Iskricky

tak moja spomienka asi neprekonala žiadnu, doteraz vyjadrenú..
mala som spolužiaka v prvej triede a ten v rokoch 50-tich povedal učiteľke, keď sa nás pýtala na čo sme sa najviac tešili do školy
"ja na to, že tá moja učiteľka je riadna p..." ako povedal ocko ..
Jasné, že význam slova sme vtedy my nechápali..ale pri každej stretávke sa radi na tom pobavíme.

Môj syn bol včera pasovaný za prváčika na ZS, takze sa tešil že si ich pani učitelky ozdobili mašličkou a pán starosta MČ im dal knihu s venovanim. tak sa tešil aj na dnes, zatial si to chvali, len asi ak začne drina-učenie-bude horšie...neviem....možno nas prekvapi....

No môj syn už vstúpil do maturitného ročníka, ale aj dnes mám v živej pamäti jeho prvý deň v škole.
Ich pani učiteľka bola už tesne pred dôchodkom, takže s kozliatkami si užila viac než dosť.
Až tak, že keď sa prihovárala svojim nováčikom a aj nám rodičom, skoro celé vety sla-bi-ko-va-la...
Ako tak slabikovávala a v polovičkách slov sa nadychovala a mentorsky po-kyv-ká-va-la hla-hlávkou, my ro-rodičia sme z toho mali riadny šo-šok :D.

Na naše prekvapenie títo somárikovia v druhom ročníku dostali novú pani učiteľku.
Tá bola čerstvá absolventka VŠ a namôjdušu prvý raz ako som ju videla, mala som pocit, že je deviatačka. Jeden spolužiak sa na konci druhého ročníka pri odovzdávaní vysvedčenia svojej pani učiteľky opýtal, či naň počká kým vyrastie, všetci chlapci v triede boli do nej zamilovaní:).

Joj, či sú len milé tieto spomienky.

Moja jediná foto z I.A :)


Kde som ja? V spodnej rade :) ......Teraz pozeram, že tyrkysove pančušky boli v mode :D

Tak ja si na prvý deň v škole už presne nepamätám, ale pamätám si tiež na jednu dobrú hlášku čo som dal učiteľke. Keďže mám o rok staršiu sestru, tak som tie začiatky písania a čítania absolvoval s ňou doma už rok dopredu a pani učiteľke som pekne prvý týždeň povedal, že ja som sa prišiel učiť písať riadne písmená a nie paličky a oblúčiky. Pamätám sa ako sa na tom pekne pobavila. No a o rok už budem vyprevádzať do prvej triedy môjho syna. Ten čas ale beží.

Prežívam to aj ja, môj vnúčik tiež prváčik a keď som dnes prišla pre neho do školy mal tiež mašličku červenú a rozviazanú, tak som to musela hneď napraviť, lebo to musí mať zaviazanéééééé.

Na svoj prvý deň si nepamätám, ale pamätám si na svoju prvú učiteľku...bolo to tak dávno:---

http://www.isanam.com/scraps/hi-hello/hi-hello-14.gif
... ani ja sa nepamätám na svoj prvý deň. Bolo to dáááávno, veru dáááávno, to ešte boli čiernobiele fotky. Ale na synov prvý deň,to už áno. Ale už aj to bolo dávno:---

Zato ja som bola veľmi milé, zlaté, poslušné čiernooké dievčatko v matrózových šatočkách. No proste na zožratie. Aj vlk to povedal. :---:---:---:---:---:---:---:---:D:D:D:D:D:D

Ja si to tiež pamätám bola to staručká škola .Mali sme tam také lavice, ktoré boli v celom rade pospájané dokopy,a mali otvory na kalmáre s atramentom a taký vysúvací stojan na knihy,drážku na ceruzky a stôl bol šikmý nič sa tam neudržalo stále niečo padalo na podlahu.Sedadlá sa vyklápali tak, ako v kinách dodnes.Tabuľa pevne priskrutkovaná na stene,takže si ju učiteľka musela umývať sama ,nikto nedočiahol.V rohu veľké kachle na uhlie,vzadu klavír . Učiteľka na ňom vedela pekne hrať.Bolo nás tuším 12 prvákov a učili sme sa spolu naraz z tretiakmi.Do školy som vstával sám,budil ma budík,poobliekal som sa zobral tašku a.....Na svoj prvý deň si pamätám ,ako by to bolo včera.Prvý rad od dverí druhá lavica.Oproti tým dnešným krásny šlabikár z ktorého si dodnes pamätám niektoré riekanky a obrázky.:)

To bolo v ktorom roku? :D

Ja si veru tiež spomínam na prvý deň v škole /musím sa pochvíliť, chodila som do školy, kde vyrastal aj Šatan.../, milá pani učiteľka, vôňa kriedy a triedy ako takej , noví spolužiaci, všetci sme boli úžasne vygúlení, no paráda...a teraz 2.9. som to prežívala znovu s mojou dcérou, normálne ma to celé dojalo, ale dcérke sa zatiaľ v škole páči, a to je dôležité, uvidíme do kedy........

Ja si tiez svoj den pamatam.
Mama mi dala usit saty, mala som biele podkolienky, horne zuby chybali :D, v ruke 3 karafiaty a v skole nas na lavici cakal slabikar, zosity, ceruzky, guma...proste komplet vybava , pisal sa rok 1982 :---
Dnes to nehrozi ani v najhorsom sne...
A este spomeniem, ze som bola v 1.H triede...

Môj syn keď bol tak tretiak pomýlil si upratovačku s pani učiteľkou: objal ju okolo kvietkovanej zástery a s plačom sa ospravedlňoval:
- "pani učiteľkaaaa, ja som zaspaal !!!!"

(keď som ja odchádzala do roboty, tak som jeho aj so staršou sestrou budila. Samozrejme že hneď nevstali a potom obaja zaspali ...)

To bolo v ktorom roku? :D
1977

1977

No tak to neni tak dávno... si to opisoval ako by to bolo 1896 roku pána....

Bolo to tak,a žijeme.Nezáleží na naj škole ale na učiteloch a žiakoch.Mne sa tá škola aj keď mala x chýb páčila viac ako tie novšie,bola taká útulnejšia neviem to presne popísať mala svoju atmosféru či čo.Aj keď sa stretneme zo strými spolužiakmi tak sa na tom zhodneme .Na telesnú výchovu ak sa dalo sme chodili do veľkého parku ,bol cez ulicu,hneď vedľa starý kaštiel báli sme sa ho lebo tam bolo veľa netopierov a veľkých sov.

Na svoj prvý deň si nepamätám, ale pamätám si na svoju prvú učiteľku...bolo to tak dávno:---

Tú si pamätám aj ja -doteraz sme v kontakte skoro denne, keď sa nestretneme, tak si aspoň zavoláme :)
učila ma totiž moja maminka ;)

..pamätám si môj prvý deň v škole...nevedela som sa dočkať..biele silonové šatočky, podkolienky, sandálky, na chrbte taška..sklamanie hneď v prvom okamihu,lebo súdružka učiteľka povedala, že sme malí hlupáčikovia a ona nás všetko naučí..a jasné,ja, najmúdrejšia, som vykríkla z poslednej lavice, že veru ja som neni žiadna sprostá, ale sprostá je ona...bola som prvá v prvej triede, čo mala poznámku...

A takto sme boli od prvej minuty pozitívne motivovaní a ťahá sa to s nami celý život ..:)

:):):):)Veľmi milá téma

Bolo to tak,a žijeme.Nezáleží na naj škole ale na učiteloch a žiakoch.Mne sa tá škola aj keď mala x chýb páčila viac ako tie novšie,bola taká útulnejšia neviem to presne popísať mala svoju atmosféru či čo.
Ako "Obecná škola" v hlavnej úlohe s učiteľom Hnízdom /Jan Tříska/... :)
Ale inak súhlas. ;)
A vďaka za milú tému :)... Tá bude aktuálna stále - no najmä 1. septembra...
A mimochodom - Tvoja ratolesť je ktorá? Tá v prvej lavici v červenom svetríku?... ;):D

Ako "Obecná škola" v hlavnej úlohe s učiteľom Hnízdom /Jan Tříska/... :)
Ale inak súhlas. ;)
A vďaka za milú tému :)... Tá bude aktuálna stále - no najmä 1. septembra...
A mimochodom - Tvoja ratolesť je ktorá? Tá v prvej lavici v červenom svetríku?... ;):D

No ten v tom červenom svetríku vyzerá, akoby ho to velmi bavilo...:D

No ten v tom červenom svetríku vyzerá, akoby ho to velmi bavilo...:D
Možno budúci poslanec :D:D:D ... treba predsa myslieť aj na dorast... :):):
Už len notbúúúk mu chýba...

PS1: Inak aj my v rodine máme jedného takého :D... Keby nešiel do druhej, tak si myslím, že je to on ;)
PS2: A našťastie to nie je môj syn... :)

Sranda .... a viete že mi zostala v pamäti aj "voňa" školskej jedálne? Tie hliníkové tácky, čo sa z nich šmýkala duritka s ružovou malinovkou, hliníkový vyštrbený príbor. Obed bol buď č. 1 alebo č. 2, ktorý sme si museli ísť zaplatiť k účtovníčke do kancelárie (.... ježišííí tie rady) a vyfasovali sme stravné lístky, ktoré sme obyčajne do konca mesiaca stratili. Ešte že som chodila do družiny na dedine a kuchárky ma nenechali hladovať. Na krku kľúčik na šnôrke, o 16.00 hod. odchod z družiny domov.

Sranda .... a viete že mi zostala v pamäti aj "voňa" školskej jedálne? Tie hliníkové tácky, čo sa z nich šmýkala duritka s ružovou malinovkou, hliníkový vyštrbený príbor. Obed bol buď č. 1 alebo č. 2, ktorý sme si museli ísť zaplatiť k účtovníčke do kancelárie (.... ježišííí tie rady) a vyfasovali sme stravné lístky, ktoré sme obyčajne do konca mesiaca stratili. Ešte že som chodila do družiny na dedine a kuchárky ma nenechali hladovať. Na krku kľúčik na šnôrke, o 16.00 hod. odchod z družiny domov.


presne tak nejak si jedalen pamätam i ja-naviac,ja som skoro nic nelubila-napr.ked bola svieckova alebo kapusta,pytala som si so strachom v hlase len hole knedliky,ale tety kucharky co ma poznali uz zo skolky-moja mama ucila v skolke;),mi ich pocukrovali praskovym cukrom.....len jedna mi vzdy nadavala,ze ma treba poslat do koncetraku.ona mi dala vzdy komplet aj kapustu s mäsom-tak smola....mama mi vzdy na to povedala,ze sa kompenzuje-bola stara dievka:D

bola som najmensia prvacka v triede,aj najchudsia/skoda ze dnes uz nie:(/,jedina s popolnikmi na ociach:(,vecne v prvej lavici este s jednym spoluziakom,tiez brylatym.
boli sme super parta-my dvaja,ja som si sice skoro vzdy nieco zabudla,ale mala som to domov len cez potok:D a ked sa nedalo behnut domov,moj spolusediaci bol po case tak na to zvyknuty.ze nosil vsetko dvojmo.....preistotu.
mama ma isla preto doma zabit...
ucitelka jej hocikde na ceste ked sa stretli koli mne nadelila hubovu polievku....bola hrozne prisna a mala silny a nizko polozeny hlas.bali sme sa jej jak certi svätenej vody.ale naucila nas,to sa musi nechat.

boli to pekne casy.z druziny sa nam nechcelo ist domov,posuvali sme rucicky na hodinkach dozadu,len aby este neboli styri popoludni......

Zostali mi v pamäti aj všelijaké krúžky: športový, turistický, kreslenie .... a prvý tanečný - no hrôza !!!!
A to všetko bolo zadarmo vrátane materiálu. My sme boli doma traja tak neviem ako by to dnes mama zvládala platiť nejaké voľnočasové aktivity. Ale na druhej strane sme sa vlastne v takýchto krúžkoch pripravovali na taký všestranný život: zo všetkého troška a keď nás voľačo zaujalo, tak sa dalo zadara v tom pokračovať. Neboli mobily - keď sa zotmelo sme museli byť doma, neboli internety, ale mali sme veľa kamarátov, zážitkov, navzájom sme sa učili tolerancii, nepamätám si na národnostné trenice, neboli také markantné rozdiely medzi rodinami. Dnes mi chýba tá ľudskosť, ktorú nenahradí ani fejsbuk a smskovanie.

Na svoj prvý deň si nepamätám, ale pamätám si na svoju prvú učiteľku...bolo to tak dávno:---

Ja si už tiež na svoj prvý deň v škole nepamätám. To bolo strašne dávno:D. Pani učiteľku si ešte pamätám. A súdružku učiteľku sme mali až od tretej triedy, vtedy sa to nejako začalo presadzovať. Otvorili nám novú veľkú školu, prišli aj nové móresy:confused:


Sranda .... a viete že mi zostala v pamäti aj "voňa" školskej jedálne? Tie hliníkové tácky, čo sa z nich šmýkala duritka s ružovou malinovkou, hliníkový vyštrbený príbor. Obed bol buď č. 1 alebo č. 2, ktorý sme si museli ísť zaplatiť k účtovníčke do kancelárie (.... ježišííí tie rady) a vyfasovali sme stravné lístky, ktoré sme obyčajne do konca mesiaca stratili. Ešte že som chodila do družiny na dedine a kuchárky ma nenechali hladovať. Na krku kľúčik na šnôrke, o 16.00 hod. odchod z družiny domov.

Ja som nikdy nemusela chodiť do družiny,ani do školskej jedálne, moja mama bola domáca.Vtedy tak ženy neboli zamestnané ako teraz. Neboli ani družiny, ani školské jedálne. Každý sa najedol doma. U nás školskú jedáleň otvorili dosť neskoro - teda stavať ju začali až keď som pomaly končila deviatu triedu. Takže ani kľúčik na krku nepoznám.A nepoznala ho ani moja dcéra, pokiaľ žila mama. Potom kľúčik sice poznala, ale to už bola asi v siedmej - ôsmej triede.

Z môjho prvého školského dňa si pamätám akurát to, že som mala veľkú mašľu, modrú skladaničku a biele podkolienky. A svietilo slnko. Ale veľmi dobre si pamätám zápis do školy. Za stolom sedela učiteľka ako vystrihnutá zo starých filmov. Okuliare, brčkavé vlasy bez ručníka a čudné šaty :D Bol to kostým s úzkou sukňou a na saku veľké gombíky. Pre dieťa z kopaníc naučené na kroje a čepce to bolo niečo nevídané. A ešte niečo ma na nej upútalo, ona nevyprávjaua jak normálný ludé, ona rozprávala jak v rádyju :D To bolo veľmi podozrivé, pre istotu som sa skryla za maminu sukňu a nechcela som s ňou ani za svet hovoriť. :D A mňa potom rodičia pre istotu strčili do škôlky aby som si zvykala.:---

Na kopanicách???

Hehe, žeby kopanyčárka z Myjavských kopaníc? Oblé kopce a na nich ringloty, trnky, hrušky, šípky, pálila sa domáca lavórovica. Prekrásne myjavské kroje nebovej farby s bielymi rukáfcami, vŕzgajúce kordovánové čižmy.... No a ženy "nerobili" preto že každý mal doma hospodárstvo a humno, kde sa ženy nadreli ako voly. Je jedno také porekadlo" ženská práca skrytá, ale sýta !!!"
Do školy sa chodilo pešo, vykrikovalo sa po kopcoch, aby bolo veselšie. V zime sa brodilo snehom, šmýkalo sa na kabeli (taške) alebo na igelitkách. V júni sa oberali májové čerešne, čo rástli popri cestách a robili tieň......

...kedysi, tuším to bolo v tretej triede sa mi dostala do rúk stará, ošúchaná knižka, ktorá bola písaná , no, pre mňa v tom čase ,veľmi čudným jazykom..nevedela som ešte, že je to "kopaničiarština"...lebo na čítanie to bolo ťažšie, ale počúvalo sa pekne..Zuzka Zguriška vedela tak prekrásne vniesť moju fantáziu do iného sveta v inej reči, že mi ostala láska na celý život a mne zas bolo čudné, ako mohli ženy nosiť toľké a tak farebné sukne a ešte v nich aj niečo robiť...som decko z mesta a tam bola iná móda...

Hehe, žeby kopanyčárka z Myjavských kopaníc? Oblé kopce a na nich ringloty, trnky, hrušky, šípky, pálila sa domáca lavórovica. Prekrásne myjavské kroje nebovej farby s bielymi rukáfcami, vŕzgajúce kordovánové čižmy.... No a ženy "nerobili" preto že každý mal doma hospodárstvo a humno, kde sa ženy nadreli ako voly. Je jedno také porekadlo" ženská práca skrytá, ale sýta !!!"
Do školy sa chodilo pešo, vykrikovalo sa po kopcoch, aby bolo veselšie. V zime sa brodilo snehom, šmýkalo sa na kabeli (taške) alebo na igelitkách. V júni sa oberali májové čerešne, čo rástli popri cestách a robili tieň......

Kúšček blížejky, ešče pred Turú:D ale to je úplne jedno, kopanice boli všetky jednaké, akurát štykeraj na rukáfcoch byu inačí.:D

Na kopanicách???

Ale coby, v mjestečku :D

Kúšček blížejky, ešče pred Turú:D ale to je úplne jedno, kopanice boli všetky jednaké, akurát štykeraj na rukáfcoch byu inačí.:D
Jaký, taký jako mjela Bičianka z doliny? Eva Kristínová, Jana Nagyová, a tá druhá - s tým odtrhnutým rukávcom v koscele - akože sa volala v tom filme - tuším Pujková to byua... :D

Kujková sa volala.

Raz sme boli na ROH dovolenke v nemenovanej dedine na myjavských kopaniciach. My baby sme obrbľali skromné ubytovanie, studenú vodu, ďaleké potraviny. Chlapi hneď ako prvé začali zháňať nefalšovanú kopaničiarsku lavórovicu aby bolo čím podpáliť táborák. Miestni odporučili nejakého Škarítku .... no čo my sme s ním zažili, tak to sa nedá sem ani napísať. Napíšem len to slušné: šampiňóny sme zbierali hneď do kufra embéčky, deti si oberali ovocie priamo zo stromov, čo tak prevísalo až po zem, vyspávali sme do desiatej, tak nás unavill čerstvý vzduch a behanie po kopcoch. Pán Škarítka keď otvoril hubu, tak bol samý frk, deti namiesto rozprávok počúvali s otvorenými pusinkami jeho zážitky z pytlačenia, rybárčenia a teda slušné neboli aj keď sa všelijako snažil ......

Božský výhľad, ticho...... kým umriem tak by som si chcela ešte takú dovolenku zopakovať.

Len aby aj tomu Škarítkovi dovtedy ešte zdravie slúžilo...

Moja jediná foto z I.A :)


Kde som ja? V spodnej rade :) ......Teraz pozeram, že tyrkysove pančušky boli v mode :D

Fotka je pekná,ale prepáč nedá mi to: v spodnom rade.

Hm... ok.

Jedného takého Škarítku som poznala, ale ten už neje a ani nepije.:)

Navždy si budem pamätať svoj prvý školský deň...:)

Mala som krásnu červenú aktovku s bielym lemovaním, v nej sa gúľala obrovská hruška - na desiatu;) Keď mama odišla, revala som ako divý tur celý čas...:D:D:D

... a cestou zo školy som si vybrala tú hrušku, jedla som ju ako svoju prvú v živote, a na elektrických drôtoch sedelo veľa, veľa lastovičiek....

A tento rok som po dvoch synoch vyprevadila do školy už aj dcérku, takže opäť sa učíme čítať a písať:)

Pamatám si to, ako keby to bolo dnes. Na tabuli boli krásne farebnými kriedami namaľovaní Mončičáci (tí pískajúcu medvedíci či čo to bolo za zviera :-) ), učiteľku som si dovolil osloviť "teta" a ona sa za to do mna pustila :-)
Písala sa jeseň roku 1990.

V škole bol deň otvorených dverí.
http://www.youtube.com/watch?v=SRYHcb3sYxY

Naše čerešničky.
http://www.youtube.com/watch?v=4YrnIoh49H0