Ahojte,

pls, už ste sa stretli s tým, že jedna sro, ktorá má 2 zamestnancov, dáva každému iné gastrolístky? podotýkam, jeden zo zamestnacov je konateľ a majiteľ zároveň a tento dostáva gastrolístky v hodnote 3,3 eur/ks a "jeho podriadená" dostáva gastrolístky za 2,7eur/ks.


Nie je to v rozpore s legislatívou. Firma môže poskytovať stravné lístky v rôznej hodnote.


uzná daňový úrad pri kontrole takéto rozdielne hodnoty?
ďakujem.

Pokiaľ sú v oboch prípadoch dodržané limity maximálneho a minimálneho príspevku zamestnávateľa, tak daňový úrad nemá prečo mať námietky.

No ale je tu morálna rovina, čo ale nie je predmetom otázky....

Nie je to v rozpore s legislatívou. Firma môže poskytovať stravné lístky v rôznej hodnote.

A čo princíp rovnakého zaobchádzania?
Podľa mňa by to bolo v poriadku, len ak by príspevok zamestnávateľa na obe hodnoty stravných lístkov bol rovnaký.

(MT: Ako čo je zamestnaný konateľ/majiteľ (druh práce)? Lebo ak ako "konateľ", je to blbosť, na výkon funkcie konateľa sa neuzatvára pracovná zmluva.)

Macicka, skús pozrieť cez vyhľadávanie, pár dní dozadu sa tu riešil rovnaký problém - nerovnaká hodnota straveniek.

A čo princíp rovnakého zaobchádzania?
Podľa mňa by to bolo v poriadku, len ak by príspevok zamestnávateľa na obe hodnoty stravných lístkov bol rovnaký.

(MT: Ako čo je zamestnaný konateľ/majiteľ (druh práce)? Lebo ak ako "konateľ", je to blbosť, na výkon funkcie konateľa sa neuzatvára pracovná zmluva.)

Macicka, skús pozrieť cez vyhľadávanie, pár dní dozadu sa tu riešil rovnaký problém - nerovnaká hodnota straveniek.

Vedenia mnohých firiem malo odjakživa vždy iné výhody, než plebs. Napr. v jednej banke, kde som pracoval, tak predstavenstvo a vedenie až po určitý stupeň malo vyššie stravné na prac. cesty - dostávali nadlimit.

Inak napíšem jeden zaujímavý postreh. Zamestnanci jednej firmy sa sťažovali nadriadenému, že prečo im dávajú gastro lístky v hodnote (presnú sumu si už nepamätám, ale dajme tomu napríklad) 2,90 EUR, keď v iných firmách majú gastrolístky v hodnote 3,30 či viac EUR. Neuvedomili si ale, že zamestnanci v oboch prípadoch dostali od zamestnávateľa rovnaký príspevok na stravu a rozdiel bol len v tom, čo si doplácali.

Tak im zamestnávateľ objednal drahšie lístky a o to viac potom platili zamestnanci. Ale boli spokojní.... :cool::D:D

Vedenia mnohých firiem malo odjakživa vždy iné výhody, než plebs. Napr. v jednej banke, kde som pracoval, tak predstavenstvo a vedenie až po určitý stupeň malo vyššie stravné na prac. cesty - dostávali nadlimit.
Ak je kalkulácia doplatku rovnaká, nevidím v tom žiaden problém.

Ak je kalkulácia doplatku rovnaká, nevidím v tom žiaden problém.
Akú kalkuláciu doplatku myslíš?

Problém v tom nevidíme , pokiaľ sa to netýka nás . Je tam rozdiel 0,60 eur . Považovala by som to za diskrimináciu a tobôž ak firma má dvoch zamestnancov .Skutočne tak ako sa písalo vyššie , morálna stránka veci je kde ? No asi niekde za dverami ..... Je rozdiel sa predsa najesť za 3,30 a za 2,70 ...

Akú kalkuláciu doplatku myslíš?
Myslím tým rovnaký pomer peniažkov, ktoré platí zamestnanec, za vyšiu a nižšiu stravenku.

Vedenia mnohých firiem malo odjakživa vždy iné výhody, než plebs. Napr. v jednej banke, kde som pracoval, tak predstavenstvo a vedenie až po určitý stupeň malo vyššie stravné na prac. cesty - dostávali nadlimit.
Len je otázne, či to bolo v súlade so Zákonníkom práce a tiež, či v tomto prípade nerovnaká hodnota straveniek nemôže byť považovaná za diskrimináciu podriadenej pracovníčky (za predpokladu, že jej zamestnávateľ prispieva na stravenky menšou sumou než druhému zamestnancovi).

Myslím tým rovnaký pomer peniažkov, ktoré platí zamestnanec, za vyšiu a nižšiu stravenku.
Nemala by to byť skôr rovnaká výška príspevku zamestnávateľa na nižšiu a vyššiu hodnotu stravenky? Napr. max. daňovo uznaný príspevok zamestnávateľa môže byť 55 % z 3,60 = 1,98 EUR. Na obe stravenky prispeje rovnako, t.j. 1,98 EUR. Za nižšiu stravenku doplatí zamestnanec 2,70 - 1,98 = 0,72 EUR, za vyššiu doplatí zamestnanec 3,30 - 1,98 = 1,32 EUR. Za 2,70 EUR sa zamestnanec ťažko niekde naje (teplý obed), takže potom je jedno, či doplatí peniaze zo "svojho", alebo či by ich musel zaplatiť zamestnávateľovi, keby dostal stravenky napr. v hodnote 3,30 EUR.

Len je otázne, či to bolo v súlade so Zákonníkom práce a tiež, či v tomto prípade nerovnaká hodnota straveniek nemôže byť považovaná za diskrimináciu podriadenej pracovníčky (za predpokladu, že jej zamestnávateľ prispieva na stravenky menšou sumou než druhému zamestnancovi).

Pomaly za diskrimináciu budú poniektorí považovať aj to, ak zamestnávateľ kúpi zamestnankyniam ružové dáždniky a zamestnancom čierne... :D

Nevidím v tom diskrimináciu.

Si predstav banskú spoločnosť, kde baníci budú dostávať obedy v hodnote 3,50 EUR (napr. dostanú k obedu ešte dezert) a kancelárske krysy dostanú obed "len" v hodnote 2,90 EUR. Tiež to budeš považovať za diskrimináciu?

Pomaly za diskrimináciu budú poniektorí považovať aj to, ak zamestnávateľ kúpi zamestnankyniam ružové dáždniky a zamestnancom čierne... :D

Nevidím v tom diskrimináciu.

Si predstav banskú spoločnosť, kde baníci budú dostávať obedy v hodnote 3,50 EUR (napr. dostanú k obedu ešte dezert) a kancelárske krysy dostanú obed "len" v hodnote 2,90 EUR. Tiež to budeš považovať za diskrimináciu?

Ja to môžem považovať za čo chcem, ale za čo to bude považované podľa Zákonníka práce? :eek: Toto je dôležité. V pôvodne zadanej otázke to za diskrimináciu považujem.

Aký to má vlastne zmysel, ak dá lístky v rôznej hodnote, v nákladoch má v oboch prípadoch 1,98€, len zamestnanec je na tom lepšie, lebo dopláca menej. Eurami môže platiť všade, lístkami nie. Iná by bola situácia, keby zo SF prispieval zamestnávateľ rôzne, to by som brala ako diskrimináciu.

Macicka nepíše, koľko im zamestnávateľ prispieva - či rovnakou sumou alebo rôzne.

Aký to má vlastne zmysel, ak dá lístky v rôznej hodnote, v nákladoch má v oboch prípadoch 1,98€, len zamestnanec je na tom lepšie, lebo dopláca menej. Eurami môže platiť všade, lístkami nie. Iná by bola situácia, keby zo SF prispieval zamestnávateľ rôzne, to by som brala ako diskrimináciu.

Nemusí mať v oboch prípadoch v nákladoch 1,98€
Kľudne môže ku gastráčom za 3,30 prispievať hodnotou 1,98 (čo je úhrada od zamestnanca 1,32€ bez prihliadnutia na SF) a ku gastráčom za 2,70€ zase hodnotou 1,49 (čo je úhrada od zamestnanca 1,21 bez prihliadnutia na SF)
Takže "zvýhodnený" zamestnanec dostane za 11 centov o 60centov drahší gastráč.

PS: tých 11 centov ide kľudne vyrovnať i zo SF, takže úhrada od zamestnanca môže byť kľudne rovnaká a rozdieľ v cene gastráčov zostane 60 centov.

... no a potom je tu ďalší rozmer - teda situácia, keď pri rôznej výške stravných lístkov (a pri rovnakej výške uplatnenej v nákladoch - 1,98) nedoplácajú zamestnanci nič, teda dostávajú SL "zadarmo". Tu by sme mohli teoretizovať o morálnom pohľade na vec - len si treba uvedomiť, že ten konateľ - majiteľ čiastku, ktorú "dáva" zdarma, vlastne dáva zo "svojho". Takže ak si majiteľ dá pre seba vyššiu hodnotu SL, tak si to dáva už z vlastného (o to si môže menej priznať pri rozdeľovaní zisku) - takže v takomto prípade moralizovanie zo strany zamestnanca nie je namieste... Koniec koncom, zamestnancovi tú čiastku, ktorú by mal zaplatiť, dá už tiež z vlastného.

... no a potom je tu ďalší rozmer - teda situácia, keď pri rôznej výške stravných lístkov (a pri rovnakej výške uplatnenej v nákladoch - 1,98) nedoplácajú zamestnanci nič, teda dostávajú SL "zadarmo". Tu by sme mohli teoretizovať o morálnom pohľade na vec - len si treba uvedomiť, že ten konateľ - majiteľ čiastku, ktorú "dáva" zdarma, vlastne dáva zo "svojho". Takže ak si majiteľ dá pre seba vyššiu hodnotu SL, tak si to dáva už z vlastného (o to si môže menej priznať pri rozdeľovaní zisku) - takže v takomto prípade moralizovanie zo strany zamestnanca nie je namieste... Koniec koncom, zamestnancovi tú čiastku, ktorú by mal zaplatiť, dá už tiež z vlastného.

JA som napísala svoj príspevok " kde som teoretizovala o morálnom pohľade na vec" , ale to len z toho dôvodu, že ak by som bola na mieste konateľa, ktorý má jednu zamestnankyňu , či už zo svojho alebo nie , by som určite dala stravné lístky rovnakej nom.hodnoty.Ten zamestnanec a teda máloktorý by vedel ťažko chápať tu v téme uvedené argumenty ;)

Takže ja som asi výnimka :) Rovným dielom.

prave som zistila, ze zamestnavatel prispieva 55% z hodnoty listka, 45% doplaca zamestnanec

prave som zistila, ze zamestnavatel prispieva 55% z hodnoty listka, 45% doplaca zamestnanec
A príspevok zo SF?

Treba správne formulovať zadanie témy!

Ja som z toho pochopil,že keď su gastrolistky uložené pri sebe , jeden je väčší,kým iný gastrolístok je menší a nedajú sa dobre uložiť do peňaženky...

Treba správne formulovať zadanie témy!

Ja som z toho pochopil,že keď su gastrolistky uložené pri sebe , jeden je väčší,kým iný gastrolístok je menší a nedajú sa dobre uložiť do peňaženky...
To si nepochopil správne, nie gastrolístok je rozdielnej veľkosti, ale ich hodnota.

To je podobné ako "znížený tovar".
Znížený tovar je presunutý z vrchnej police regála na nižšiu,kým

tovar za zníženú cenu je niečo úplne iné...

Treba správne formulovať zadanie témy!

Ja som z toho pochopil,že keď su gastrolistky uložené pri sebe , jeden je väčší,kým iný gastrolístok je menší a nedajú sa dobre uložiť do peňaženky...

Laco, údaj "3,30 eur/ks" a "2,70 eur/ks" nie je plošná ani dĺžková miera.... :D:D:D:D

to sú príspevky mimo témy. Verím, že námietka bola myslená s nadsázkou, z textu sa samozrejme dá pochopiť o čo ide.
Súhlasím však, že názov témy je nešťastne formulovaný - v názve cena nie je uvedená. zadávateľka kľudne mohla napísať "rôzne hodnoty gastrolístkov".