monilia je choroba kostkovin a da sa proti nej bojovat chem. osetrenim este aj teraz by som doporucil postrek napr. Signum

Dakujem za rady,aj ked nie som si ista,ci je to moniliove ochorenie.Ale kazdopadne vyskusam postrek,ved co mozem stratit:(.Ten stromcek je aj tak uz dost ubohy...

..predpokladám že sa jedná o škvrnitosť listov čerešne...

Škvrnitosť listov čerešní a višní

Škvrnitosť listov čerešní a višní spôsobuje huba Blumeriella jaapii. V podmienkach Slovenska sa vyskytuje predovšetkým v severnejších oblastiach, ktoré sú bohatšie na zrážky. V južných oblastiach sa vyskytuje len v mimoriadne daždivých rokoch. Veľmi často sa objavuje v ovocných škôlkach na mladých výpestkoch. Postihnuté listy žltnú a často už v júli opadávajú. Predčasný opad listov má nepriaznivý vplyv na vyzretie dreva a zvyšuje citlivosť stromov na zimné mrazy.
MOŽNOSTI OCHRANY: V miestach pravidelného výskytu ochorenia sa čerešne a višne preventívne ošetrujú 3-4 týždne po odkvitnutí a podľa potreby sa postrek v 10-dňových intervaloch viackrát zopakuje. Pri výbere prípravkov treba zohľadniť dĺžku ich čakacej lehoty, ako aj termín dozrievania ošetrovaných odrôd. Prípravky Fundazol a Systhane sa môžu použiť len v ovocných škôlkach.

..k tomu chcem dodať.., že tento stromček je veľmi zle upravovaný.., výhonky sa skracujú tesne nad púčikom cca pod 45 stupňovým uhlom..., zatierajú sa stromovým balzamom, alebo štepárskym voskom...

monilia je choroba kostkovin a da sa proti nej bojovat chem. osetrenim este aj teraz by som doporucil postrek napr. Signum

...monilioza- je plesňové poškodenie plodov a nie listov kôstkovín...

..na napadnuté stromy monoliózou sú vhodné aj postreky Horizon 250 EW,SPORGON 50 WP alebo aj ROVRAL FLO

...monilioza- je plesňové poškodenie plodov a nie listov kôstkovín...
myslel som monilia laxa a nie monilia fructicola....

Monilia laxa je vreckatá huba vyvolávajúca ochorenie predovšetkým na višniach a marhuliach. Patogén napáda aj dozrievajúce plody kôstkovín, kde vyvoláva tzv. sivú hnilobu plodov. Monilia laxa prezimuje v podobe podhubia (mycélia) na plodoch napadnutých v predchádzajúcom vegetačnom období (tzv. mumifikované plody), alebo aj ako poloparazit na povrchu a vnútri kôrových pletív odumretých a odumierajúcich konárikov. Už skoro na jar sa na miestach prezimovania vytvárajú sivomodré vankúšiky (sporodochie) drobných spór - konídií. Konídie sa vetrom, dažďom a hmyzom prenášajú na kvetné orgány, kde za priaznivých podmienok vyvolávajú infekcie. Vhodné podmienky na vývoj patogéna predstavujú denné teploty okolo 12C a ranné mrazíky, spôsobujúce drobné, mikroskopicky pozorovateľné trhlinky, ďalej dažde a hmly zabezpečujúce vysokú relatívnu vlhkosť vzduchu (nad 80 %). V takýchto podmienkach konídie klíčia, infekčné vlákna prerastajú cez bliznu, semenník a kvetnú stopku až do konárika.Infekcie sa šíria aj priamo cez poranenú kôru letorastov a konárikov. Patogén sa pomocou rozvinutého mycélia vyživuje čerpaním živín z infikovaných pletív, ale zároveň do nich vylučuje toxíny, usmrcujúce pletivá konárikov plodonosov a letorastov, následkom čoho hnednú. Na rozhraní zdravých a nekrotizovaných drevených pletív sa tvoria kvapky gleja. Uschnuté kvetenstvá, listy a plôdiky zostávajúce visieť na strome, sú zdrojom pre infekcie dozrievajúcich plodov.

Vyskytuje sa v zahustených záhradách s malou cirkuláciou vzduchu a na náchylných odrodách dochádza k usychaniu kvetov, konárikov a plodonosného obrastu na 90 až 100 %. Z napadnutých letorastov a konárikov prerastá mycélium do starších konárov a môže pôsobiť ich odumieranie. Veľké škody vznikajú aj hnilobou plodov.

Ochrana: Dve ošetrenia citlivých odrôd uvedených kôstkovín na začiatku a na konci kvitnutia stromov. Postreky sú dôležité najmä za chladného a daždivého počasia. Okrem chemickej ochrany treba usychajúce vetvičky priebežne odstraňovať a najneskôr pri jarnom reze kôstkovín treba zo stromov odrezať a spáliť aj zoschnuté moníliové múmie ovocia aj s kúskami zdravých vetvičiek.
V rizikových polohách sa preventívne nepestujú náchylné odrody višní a marhúľ. Na zníženie vlhkosti vzduchu presvetľujeme koruny stromov. Napadnuté orgány, najmä mumifikované plody, konáriky a letorasty priebežne odstrihávame a spálime. Silne napadnuté stromy višní a marhúľ sa odporúča radikálne zmladiť a vypestovať novú redšiu korunu.
K chemickým ošetreniam sa pristupuje iba ak sú priaznivé podmienky na rozvoj infekcie. Ošetrujeme len náchylné odrody. Prvý postrek treba urobiť tesne pred kvitnutím a ak infekčný tlak pokračuje, tak aj počas kvitnutia. Druhý postrek sa vykoná hneď po odkvitnutí.

Na postrek použijeme niektorý z uvedených fungicídov: Baycor 25 WP - 0,1%, Rovral Flo - 0,25% a Sporgon 50 WP - 0,07%. Postrekujeme v ranných alebo vo večerných hodinách, t. j. mimo náletu včiel. Naopak, za suchého a teplého počasia sa od ošetrenia upúšťa.

"legolas"toto je to co trapi moju ceresnu.Takze teraz uz viem co treba robit.Dakujem ti velmi velmi pekne.A ten rez este vycibrim.To vies som len zahradkar amater :) ......