Ono dolezite je niekolko veci.

1. Je uplne jedno z akeho pravneho titulu osoba nadobudla vlastnicke pravo. Teda to ci to nadobudla kupou, darom, alebo restituciou v tomto pripade nehra ziadnu rolu.

2. Co sa tyka dedenia, tak v prvom rade deci manzel tej babicky, ak este zije a v druhom rade dcery. Ak manzel nezije, tak dcery dedia rovnym dielom bez ohladu an to ci su vydate a bez ohladu na to ci maju alebo nemaju deti. Vnucata v takomto pripade nemaju s dedenim nic.

3. Ak by nastal taky sled udalosti, ze zomrie babicka, nasledne dcera ktora bola v case umrtia vydata, tak dedicsky podiel ktory mala zdedit dcera prejde na jej pozostaleho manzela. Nakolko najprv sa vysporiada prve dedictvo, ktore vlastne prejdeprincipim pravnej fikcie na zomrelu osobu (dceru) a nasledne na jej manzela v dedicskom konani po zomrelej dcere.
Ak by to ale bolo naopak, teda ze najprv by zomrela dcera a az potom babicka, tak by pozostaly manzel nemal narok na ziadne dedicstvo po babicke. Nakolko akykolvek zakonny zvazok voci babicke sa umrtim manzelky pretrhol. Avsak za istych okolnosti mozu dedit vnucata, tj. deti po zomrelej matke ak tato zmorele akor ako babicka.

Po smrti bezdetnych dcer ak tieto preziju svojho manzela budu dedit dalsie osoby v pribuzenskom rade. Tj. babicka (ak by este zila), lebo ona je matkou takejto dcery, a tiez jej surodenci ak nejakych ma.
Postupnost radov pre dedenie stanovuje Obciansky zakonnik a je to tam pomerne jasne rozpisane.

Pri dedení zo zákona rozlišuje Občiansky zákonník štyri skupiny dedičov.


V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia.
Ak nededia potomkovia poručiteľa, dedí v druhej dedič*skej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti.
Dedičia tejto skupiny dedia rovnakým dielom. Manžel však vždy polovicu dedičstva. Ak nededí manžel ani žiaden z rodičov, dedia v tretej dedičskej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
viac: http://www.sme.sk/c/4113188/ako-sa-dedi-zo-zakona.html#ixzz10LCZ0fYQ

Dediť možno zo zákona, zo závetu, ale aj kombinovane, to znamená, že časť dedičstva sa môže získať zo zákona a časť zo závetu. K dedeniu zo zákona dochádza vtedy, ak nebohý (poručiteľ) nezanechal platný závet.
Zákon upravuje štyri dedičské skupiny, ktoré nastupujú po sebe v závislosti od existencie dedičov v príslušnej skupine. Sú usporiadané tak, aby dedili najskôr príbuzní v priamom rade, čiže deti, manžel, rodičia až po najvzdialenejších príbuzných v pobočnom rade, teda po súrodencov, ako aj tety a strýkov. Zo zákona dedí okrem príbuzných aj osoba, ktorú možno označiť za dediča vzhľadom na charakter spolužitia s nebohým. "Predmetom dedenia je celý majetok poručiteľa, ktorý vlastnil ku dňu smrti. Je to majetok hnuteľný, nehnuteľný, ako aj práva, ktoré prechádzajú dedením,".

Dediči v prvej skupine
Ako prví dedia poručiteľove deti a manžel alebo manželka, každý rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel jeho deti, teda poručiteľovi vnuci. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Do prvej skupiny patria všetky poručiteľove deti bez ohľadu na to, či sa narodili v manželstve, alebo mimo neho.
Ak v čase smrti trvalo manželstvo, platí bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Polovica majetku patrí žijúcemu manželovi alebo manželke a druhá polovica sa rozdelí rovnakým dielom medzi žijúcu manželku alebo manžela a deti.
Dediči v druhej skupine
Ak nededia poručiteľove deti, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí s poručiteľom žili najmenej jeden rok v spoločnej domácnosti pred smrťou, a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť. Dediči v druhej skupine dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
Dediči v tretej skupine
Ak nededí manžel, ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred smrťou, a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť. Ak nededí niektorý zo súrodencov poručiteľa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
Dediči v štvrtej skupine
Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiadny z nich, dedia rovnakým dielom ich deti. Väčšinou ide o strýkov a tety.

Kľúčová osoba: notár
Keď niekto zomrie, jeho úmrtný list pošle matrika príslušnému súdu. Ten na základe elektronickej podateľne pridelí notára, ktorý od neho dostane poverenie. Notár zisťuje, kto prichádza do úvahy ako dedič a aký majetok zostal po poručiteľovi. A to v banke, v Centrálnom depozitárovi cenných papierov SR, ak ide o akcie či dlhopisy, na katastri, ak ide o nehnuteľnosť. Rovnako tiež zisťuje, či poručiteľ zanechal okrem majetku aj dlhy. Keď má notár pripravené všetky podklady, predvolá dedičov.
Postup v dedičskom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok. Notár, ktorý prejednáva dedičstvo, zisťuje okruh dedičov a rozsah majetku poručiteľa. Vychádza pritom z dostupných informácií. V prípade, že sa počas konania nedozvie o existencii niektorého z dedičov (napríklad nemanželského dieťaťa), konanie ukončí s tými dedičmi, ktorí sú známi.
Ak sa po ukončení dedičského konania zistí, že dediť mal niekto iný, má takýto dedič nárok na vydanie dedičstva. Právo
si musí uplatniť v trojročnej premlčacej lehote. Dedič sa môže prihlásiť na príslušnom okresnom súde, prípadne u príslušného notára. Príslušnosť súdu je určená posledným trvalým bydliskom nebohého. Príslušnosť notára je určená prostredníctvom elektronickej podateľne daného súdu.

Kedy vás môžu vydediť
Dôvody vydedenia upravuje Občiansky zákonník. Uvádza štyri, na základe ktorých možno vydediť potomka. Vychádzajú predovšetkým z okolností, kedy sa potomok odmieta postarať o svojich rodičov, či starých rodičov, nesposkytne im potrebnú pomoc, ako aj vtedy, ak potomok vedie neusporiadaný život, alebo bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin v trvaní najmenej jedného roka
. Vydedený dedič potom nemá nárok na žiadny podiel z dedičstva.
"Dôvod vydedenia musí byť uvedený v listine o vydedení. Preto je najlepšie
v takomto prípade spísať závet či listinu o vydedení u notára, ktorý zákon ovláda," odporúča notárka.
Vydediť možno len potomka, nie však iných dedičov. Podľa zákona sú totiž deti
takzvanými neopomenuteľnými dedičmi. Ak boli v závete vydedení, a majú svoje deti, dedia ony.

Pozor na odmietnutie
Keď sa ako dedič chcete svojho zákonnného podielu zriecť, rozlišujte. Medzi zrieknutím sa dedičstva a jeho odmietnutím je totiž rozdiel. Odmietnutie dedičstva je neodvolateľný úkon. Vzťahuje sa na celé dedičstvo, to znamená, že dedičstvo nemožno odmietnuť len sčasti. Na dediča, ktorý dedičstvo odmietol, sa hľadí, ako keby vôbec nededil a na jeho miesto nastupujú ďalší dediči. Odmietnuť dedičstvo sa musí ústnym vyhlásením u notára prejednávajúceho dedičstvo alebo mu takéto vyhlásenie treba poslať písomne. Zástupca dediča môže za neho dedičstvo odmietnuť len na základe plnomocenstva, ktoré ho k tomu výslovne oprávňuje. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, kedy ho notár vyrozumel o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia.
Ak sa, naopak, niekto zriekne dedičstva, zostáva dedičom aj naďalej. Zrieknutie sa dedičstva je súčasťou dedičskej dohody. Dedič takto svoj podiel, ktorý mu prislúcha z dedičstva, prenechá niektorému z ostatných dedičov. Svoj podiel môže prenechať za dohodnutú odplatu alebo aj bezodplatne.
Nie je to zadarmo

V dedičskom konaní platia dediči poplatok zo všeobecnej hodnoty majetku poručiteľa notárovi, ktorý prejednáva dedičstvo. Poplatok uhrádza každý dedič podľa výšky nadobudnutého dedičstva. Zároveň platia súdny poplatok príslušnému súdu. Výšku notárskych poplatkov určuje vyhláška ministerstva spravodlivosti, súdny poplatok upravuje zákon o súdnych poplatkoch.
Všeobecnou hodnotou majetku sa rozumie cena, za ktorú bolo možné v čase smrti poručiteľa tento majetok predať pri dodržaní cenových predpisov platných v čase smrti poručiteľa.
Koľko zaplatíte notárovi
z prvých 100 000 korún základu 2 %
z presahujúcej sumy až do 500 000 korún základu 1 %
z presahujúcej sumy až do 1 000 000 korún základu 0,7 %
z presahujúcej sumy až do 3 000 000 korún základu 0,4 %
z presahujúcej sumy až do 20 000 000 korún základu 0,2 %
Suma nad 20 000 000 Sk sa do základu nezapočítava.
Túto odmenu môže súd primerane zvýšiť, najviac však o 50 percent, ak úkony notára boli mimoriadne obtiažne alebo časovo náročné.
Každý notár je povinný platca dane z pridanej hodnoty. Znamená to, že ku každému úkonu je potrebné pripočítať 19-percentnú daň z pridanej hodnoty.

Ahojte,neviem kde zaradiť svoju otázku,prosbu o pomoc,toto mi prišlo blízke ak mi viete niekto poradiť,vdaka..som to tu prezrela rieší sa tu vsetko možné,ale náš problém som nenasla
ide o to,že nám zomrel dedko ..minulý rok tu mal právnika,chcel na nás prepísať svoj dom-náš domov,žijeme tu od detstva ,máme tu trvalý pobyt,,chcel aby to bolo naše,kedže rodina ho už počas života upozornila nato,že ak napíše závet,že ho napadnu,lebo chcu dediť,chcu peniaze..tak si zavolal právnika..ten mu povedal,že najlepsia bude darovacia zmluva,ale nech si dá najskor doporiadku papiere,pretože to nebolo poriadne ,celé zapísane..nebol list vlastníctva ..tak zavolal si aj právničku,tá mu povedala to isté,že nech si to dá do poriadku..
časom ochorel..my sme sa o neho starali..nechal závet,pretože na list vlastníctva stále čakal,ono to dost trvalo,tie papierovačky...
závet bol ale na pc napísaný a bol podpísany dedkom,boli tam aj svedkovia..no nebol s tým u notára,pretože čakal na ten list vlastníctva atd..a ostalo mu horšie,jeho stav sa zhoršil..potom umrel .a mesiac po jeho smrti prisiel list vlastníctva .no a tá rodina čaká na dedičske konanie,je nám jasné že to tu budu chceť predať,že kašlu na závet,na to čo chcel,na to,že je to náš domov..su to dediči po nom,no..teta,noa deti mojho strýka..strýko totiz zomrel dávnejsie..
ide o to,že v tom závete ,poslednej dedkovej voli je..že dom necháva nám,s tým ze nasa mama tu dožije no a že zahradu a pozemky iné čo mal,necháva im..ja myslím že budu tlačiť na ten dom..ako to prebieha,máme nejaké právo?bude sud?ja som v tom,že nebudu suhlasiť,spravali sa tak ešte ked žil..že chcu dediť,dedičstvo a neviem čo bude,či máme šancu nejaku s tým závetom,ked nestihol darovaciu zmluvu ,svedkovia,susedia,známi ,alebo pravnik ,pravnička čo tu boli,čo im hovoril,že chce aby to bolo nase to nič neznamená?že?aj to,že chcel aby tu mamina dožila..to v tom závete spomenul,nemáme žiadnu šancu zachrániť si domov?ide aj o to,že to je starší dom,velmi vela vecí sme tu dávali na novo,od kotla po novu strechu ,kupelnu ,wc a take veci k byvaniu potrebne ..neviem čo nás čaká..odkedy dedko zomrel,,nikto z nich tu nebol,pohreb sme samozrejma my platili,ani sa neopýtali či na to máme,bojím sa ,že nemáme žiadnu šancu si zachrániť domov na druhej strane neviem čo nás čaká ked napadnu tu zavet,sud?a potom?učty chodia na dedkove meno,platíme ich my ,ale neviem ako to potom riešiť,čo je pred nami a či sa budeme musiet hned vysťahovať?alebo ich vyplatiť ,ked nebudu rešpektovať jeho volu ?a ako to je,ked sme dom dali my dokopy ,je to jedno?viem,vela otázok ,ale je to prvy krat ,neviem čo nás čaká ,ak mi viete prosím niekto poradiť dakujem vopred

Podľa toho, čo píšeš, nemáš sa čoho obávať. Závet je platný, ak je podpísaný svedkami a je tam dátum. Napadnúť ho môžu, ale šancu nemajú. Nemôžu tvrdiť, že dedko nebol pri zmysloch, lebo môžete zavolať svedkov právnikov, ktorí jeho vôľu potvrdia.

Obč.zákonník

§ 476
(1) Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
(2) V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.


§ 476b
Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.