No ja si myslím, že domáce práce deťom neuškodia, dokonca si myslím že im nejaké povinnosti už od detstva môžu v živote byť len na prospech. Samozrejme všetko s mierou. Ja mám dve deti, starší syn má teraz 5 rokov a už ho pomaly začínam viesť k tomu aby si upratal izbu a pododbné drobnosti. Síce sa mi zatiaľ moc nedarí ale krôčik po krôčiku sa hádam niekam dostaneme. Mne domáce práce neuškodili a to som vyrastal na dedine, takže práce bolo dosť nielen doma ale aj okolo domu. Z nosa mi neubudlo a aspoň som sa niečo naučil čo sa mi zišlo neskôr, keď som sa osamostatnil.

Takže ja som za, ale ako vravím, všetko s mierou.

Tak s tými domácimi prácami - veľmi zložité...
Dobre si pamätám, ako mi padlo ťažko doma niečo robiť a vždy som mala niečo dôležitejšie. Bola som rodená neporiadnica a potrebovala som mať organizovaný chaos okolo seba, podstatné boli pre mňa moje záľuby bežné pre deti a neskôr pre tínedžerov v tom čase, v ktorom boli bežné aj pre mojich rovesníkov.
Na niekoľko upozornení a výziev som nakpokon spravila, čo mi bolo nakázané a patrične som to vždy ofrflala a ohundrala.
Moja mamenka mi aj dnes povie, že si nikdy nemyslela, že bude zo mňa taká poriadna gazdinka a mama ...

Takže sa mi to všetko vracia u mojich detí a dobodky.
Keď ma chytá amok a opakujem sa už po neviem koľký raz a náhodou je u nás moja mamenka, tak mi vždy povie : ,,čo od nich chceš, však sú presne takí, ako ty..." ;)

Určite však viem, ako to funguje a ako nefunguje.
Príkaz je demotivačný a bezvýznamný.
Ak milo poprosím v čase, keď som na nákupe potravín a sľúbim nejakú maškrtu /a to mám už veľké deti/, tak sa doma ,,maká" do zbláznenia.
Keď jačím do spenenia a privodeniu infarktu, prehrala som :D.

Nuž neostáva mi iné ako sa spoliehať, že raz aj tí moji doma budú mať svoje deti a rodiny a zmenia svoje organizované neporiadky na komínky a disciplínu :).

Ja mam 1 dieťa, 13 rokov a už od mala bolo vedene k "domacim pracam" - začinalo to upratovanim hračiek, potom upratanie postele - nikedy ten paplon zrovnala krajšie ako ja :) neskôr odkladanim (aj keď nie vždy to boli kominky) vecí, topánok, taniere do drezu a podobne. Dnes je samozrejmosťou, že po sebe poumyva riad, to je pravidlo, že pri odchode z domu nesmie byť na stole či v dreze špinavy riad. Vyklada a odklada nakupy, keď treba uprace resp. zrovna aj veci v potravinovej skrini. Izbu si už upratuje sama - vysavanie, utieranie prachu a zmyvanie podlahy. Okno umyvam ja. A pláca - no hádam nebudem vlastnemu dieťaťu platiť za to že si uprace? Plácou bolo pre ňu keď prišli kamaratky a pochvalili ju že aký má poriadok a ona povie to ja sama.

Ja mam 1 dieťa, 13 rokov a už od mala bolo vedene k "domacim pracam" - začinalo to upratovanim hračiek, potom upratanie postele - nikedy ten paplon zrovnala krajšie ako ja :) neskôr odkladanim (aj keď nie vždy to boli kominky) vecí, topánok, taniere do drezu a podobne. Dnes je samozrejmosťou, že po sebe poumyva riad, to je pravidlo, že pri odchode z domu nesmie byť na stole či v dreze špinavy riad. Vyklada a odklada nakupy, keď treba uprace resp. zrovna aj veci v potravinovej skrini. Izbu si už upratuje sama - vysavanie, utieranie prachu a zmyvanie podlahy. Okno umyvam ja. A pláca - no hádam nebudem vlastnemu dieťaťu platiť za to že si uprace? Plácou bolo pre ňu keď prišli kamaratky a pochvalili ju že aký má poriadok a ona povie to ja sama.
...zázračné dieťa :)

Moji sú 18,5 syn a 13 dcérka.
Dokážu prekvapiť, ale nie je to pravidlo.
Inak obdivujem rodičov, ktorí to dokážu vychovať k takémuto poriadku. Možno s jedným dieťaťom je to trošku iné, s dvomi zas inšie.
Určite rodiny, kde je viac detí majú vypestované a určené pravidlá. Iné je to v meste a iné na dedine. Nedá sa to zovšeobecniť.
Napriek tomu si nemyslím, že keď neurobia tí moji doma hneď na prvý raz všetko, že sú zlí, nemožní - naopak, tvrdím, že sú normálni a všetko si na nich počká, keď budú starší.

Skôr vnímam situácie, ktoré sú dosť zásadné. Pomoc v domácnosti je dôležitá, ale súrodenecké a rodinné vzťahy, postoj pri nejakom probléme a súdržnosť súrodencov, empatia so sebareflexiou, dôvera a to, či si deti dokážu stáť za svojim slovom a tvrdením...akosi na tieto veci kladiem podstatný dôraz pri výchove.

Platiť deťom za domáce práce odporúčam iba v prípade, ak po každom obede nechajú na stole 5€,- .

Ja som doma od 15-tich umýval okná a pochválim sa,v kvalite som nemal konkurenta.Ale teraz,keď mi ťahá na 40,chcú naši po mne umývať okná.Asi som to nemal za mlada robiť,či?

Od malička nás deti pozorujú, všímajú si ako reagujeme a samozrejme aj to ako máme doma a kto to robí. Roky sme mali chalupu kde som ja zo záhrady nazavárala a namrazila tony ovocia a zeleniny. Dnes to tak robí dcéra, bez toho že by som ju nejako násilím nútila mi pri tom pomáhať. Varí také isté jedlá ako ja, podobnej chuti, hádam len z troška modernejších surovín. To isté syn: ani sme si neuvedomili ako sledoval muža a deda ako kutilov na chalupe. Dnes si syn svojpomocne robí podkrovie. Najlepším príkladom do života našim deťom sme my - rodičia a najbližšia rodina. Platí to aj v správaní sa voči babkám, dedkom, súrodencom.

Pri čítaní tejto témy mám zmiešané pocity... Pripadá mi úplne samozrejmé, že deti pomáhajú v domácnosti, odložia si po sebe, sú úctiví k svojim rodičom, i keď občas samozrejme otvoria svoje buričské ústa, aby dokázali svoju silu a dospelosť:) Ale to je úplne bežné, tak sme to robili aj my. Odhliadnuc od toho, či nám deti pomáhajú kým je človek mladý a zostane táto pomoc v ňom je iná, ako keď príde čas, keď tú pomoc už skutočne potrebujeme, keď choroba pritlačí na nerv sily a vitality a vtedy sme šťastní, že nám vracajú groš, ktorý sme im voľakedy požičali. Tiež mi deti papuľovali, že sa im nechce, že chcú byť radšej práve v túto chvíľu niekde inde ako pri vysávači, tiež sme povolili ( občas) ale tvrdohlavosť sa vyplatila. Keď som mala vnúčence malé a bolo treba moju pomoc, bola dcéra šťastná, že jej vypomáham a vtedy si uvedomila, že tá mama skutočne nemôže všetko stíhať. Teraz, keď sú už veľké mi to po kúštiku vracajú, i keď je to len občasné vynesenie smetí, alebo nákup z obchodu, ale vieme, že máme povinnosti i my, i oni. A priznám sa, som rada, že som pred rokmi bola trošku prísnejšia pri výchove a povinnostiach členov rodiny, teda našich detí... Ja len toľko, spomienky ma chytili:)

Zjednodušene:
Ak chceme, aby naša deti niečo robili, musíme to robiť aj my.
Ak nechceme, aby naše deti niečo robili, nesmieme to robiť ani my.

Táto odpoveď si zaslúži potlesk: jednoduchá, zrozumiteľná a pritom veľmi, preveľmi výstižná a pravdivá.

Deti sú náš zrkadlový obraz, čo do nich vložíme, to sa nám v starobe vráti.

Zjednodušene:
Ak chceme, aby naša deti niečo robili, musíme to robiť aj my.
Ak nechceme, aby naše deti niečo robili, nesmieme to robiť ani my.

Áno, veľmi výstižné...
Deti by v podstate pracovať nemali, majú sa hrať a učiť, takže aj keď niečo robia, tak by to mali chcieť robiť a brať ako zábavu, pri ktorej sa učia, čo si ani neuvadomujú...a najlepšie keď to majú obozreté od svojich vzorov. Akými sme im vzormi, tak nad tým sa musí zamyslieť každý sám.
V regresnej terapii (ktorú robím) sa často u klientov opakuje aké bolo pre nich ponižujúce, znásilňujúce keď museli doma niečo robiť. Povedali by ste, že to sú len drobné práce, ale aj napríklad každodenné nosenie obeda starkej sa ukázalo ako veľká truma, ktorá ho poznačila na celý život...
A tiež si treba uvadomiť, že čo je pre jedného neporiadok, inému to môže vyhovovať a on vidí poriadok. Tak je to aj s deťmi a oni majú svoju fantáziu ešte uvoľnenejšiu ako mi, čo sme strnulí a ovplyvňovaní nejakými pravidlami a mantinelmi tohto sveta.
Snažme sa nechať deťom voľnosť a oni keď to uvidia robiť nás, tak automaticky to budú robiť s nami a potom aj samé.

Zjednodušene:
Ak chceme, aby naša deti niečo robili, musíme to robiť aj my.
Ak nechceme, aby naše deti niečo robili, nesmieme to robiť ani my.
Považujem to za veľmi výstižné.
Deti nútiť k práci, čoby ich povinnosť by skutočne mohlo zanechať na nich celoživotnú traumu.
Z môjho pohľadu od úteho detstva deti môženme priviesť k práci tak, že s nimi budeme napríklad ukladať ich hračky, skladať prádlo po vypratí a vyžehleni, umývať po sebe umyvadlo, sprchu , udržiavať veci osobnej potreby, vyčistiť si topánky, uložiť si oblečenie, odpratať na miesto zoblečené veci a pod. Primerane k veku detí by sme mali klásť na ne povinnosti pracovať-ak to teda nazveme týmto výrazom.
Finančné odmeňovanie detí za prácu by mohlo mať negatívny vplyv na ich zmýšľanie. Ale odmena v podobe pozvania na zmrzlinu, ak dieťa intenzívne pomáha v domácnosti, na záhrade a pod. môže mať naopak vplyv pozitívny.
Deti by sa mali priebežne zoznamovať so stavom domácej pokladnice, aby si uvedomovali, aké sú v tej ktorej rodine možnosti a tiež by mali byť uzrozumené, že za "obslužný servis" v domácnosti sa odmeny nevyplácajú.

som jedinacik.
utieranie prachu a vysavanie boli v sobotu samozrejmostou-bez financnej odmeny.mama dohliadala na to,aby som si izbe udrziavala poriadok a neznasala moj organizovany bordel:D,ktory sa obcas vyskytol.

polievanie kvetin, alebo umyt riady.....to su normalne veci,od isteho veku deti mozu pomahat.ved ziju v domacnosti aj oni,maju sa podielat na jej chode-u nas bolo normalne pooberat maliny ci jahody,ocistit topanky,neskor zehlit take veci ako pyzama,utierky....-nemala som pocit ze som zneuzivana-ci ako to dnes podaktori nazyvaju....nasi ma nerozmaznavali a darceky som si musela zasluzit.

do zahrady ma nasi nebravali na pomahanie,ale napriklad som pozametala chodnik a pod.
dnesne deti sa nechaju obsluhovat a ak nieco urobia chcu za to odmenu-nechapem to.

varit a piect som sa naucila sama-vzdy ked som bola sama doma,som skusala:D,lebo inak mama nedovolila.dnes zvladnem tazsie veci ako ona-:D;)

Predvčerom sme sa náhodou stretli v jednom meganákupnom centre so známou, ktorá tam bola na akcii svojej jazykovej školy, ktorej je riaditeľkou a majiteľkou... Sama je matkou a dokonca čerstvou babičkou. Kým sa syn zabával a súťažil, bavili sme sa o všeličom...
Prišla reč i na deti, ako sa zmenili za posledných 20 rokov a ako náročné je ich v dnešnom svete vychovávať...
Medziiným spomenula, že keď sa kedysi ona vrátila zo školy, na stole ju čakal lístok - obed máš na šporáku, motyku v šope a v záhrade treba okopať štyri riadky repy...
Kým sa rodičia vrátili z poľa, robota musela byť hotová - ani ju nenapadlo neurobiť to...
A nebolo treba ani mobily či SMS-ky...

Samozrejme vývoj nezastavíme. Ale učiť deti, že nič nie je zadarmo, sa dá a treba v každej dobe, samozrejme primerane veku. My s mužom sa o to snažíme tiež... čas ukáže, či úspešne...
Raz som napr. bola v záhrade za domom a počula z ulice nejakú vravu - to sa známa, idúca okolo so psom na prechádzku prihovorila môjmu 9 r. synovi, ktorý sám od seba vyčistil od zeliny chodník na ulici /bolo po daždi a ľahko sa trhala - taká burinka, čo vyrastie pod múrikom, ak to nechcete striekať chemikáliou/ a pozametal ho... že to ešte nevidela - hoci v ich bytovke bývajú synovi rovesníci či spolužiaci...
V tej chvíli som bola naňho hrdá - mala som zlomenú ruku a tak urobil to, čo občas videl robiť mňa - hoci mu to nik nekázal... To ma naozaj prekvapilo a patrične sme ho za to pochválili.
A staršia dcéra tiež - v 14 je samozrejmosťou, že ak ja mám prácu v záhrade /ktorú ona nemusí/, upratuje vo vnútri... a začala sa chytať i do pečenia... tak jej v tom nebránim, hoci neraz by som to mala sama rýchlejšie, ale čo ak sa raz vydá, resp. bude sa chcieť osamostatniť a nebude vedieť variť - a bude potom odkázaná na rady z Porady?...:D:D:D Občas síce pohundre, že jej spolužiačky vraj toľko nerobia, ale to u nás nie je argument... A to, čo robia, nejde na úkor ich učenia /zatiaľ sa učia výborne/, záujmov ani kamarátov...
A určite deťom za drobné domáce práce neplatím... Čo však neznamená, že nedostanú občas nejakú odmenu... A kto zaplatí nám?
Vedieme ich k tomu, že sme rodina a všetko, čo robíme, robíme pre nás všetkých /primerane svojmu veku, schopnostiam a možnostiam/...
Napr. dnes k obedu - manžel čistil zemiaky, syn prvýkrát šúpal jablká na koláč, dcéra ich strúhala, kým ja som robila s mäsom... Odmenou pre všetkých bol skôr hotový dobrý obed + poďakovanie za pomoc. Určite im chutil inak a aj si ho inak vážia, ako keby som ich bola len zavolala od televízora či počítača k prestretému stolu...

Každý člen domácnosti má mať svoje povinnosti podľa svojich možností.
Ak je pre deti práca traumou, ba dokonca je to pre ne ponižujúce, tak čo si to vlastne odnesú do života? Ako dosiahne to, čo v živote bude chcieť a potrebovať?
Nášho suseda predvčerom štyria výrastkovia surovo napadli, dobili ho a okradli. Asi mali tú spomínanú traumu.
Dnešné deti prácu v pravom zmysle toho slova ani nepoznajú. Drobné povinnosti im aspoň trochu ukážu, že rodič nie je sluha a peňaženka a dvadsaťpäťročné dieťa sa nebude starať, do kedy ešte ho to ten rodič má živiť. Prípadne tá starká, ktorej obed mu padlo zaťažko nosiť, kedy má dôchodok.
Je mnoho vekmi osvedčených ľudových múdrostí.
Napr. Ohýbaj ma mamko, pokiať som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma mamo.
Čo sa za mladi naučíš, na starosť ako keby si našiel.

No to je dobrá téma :-)) Mám 16 a 13 ročné dcéry a veru sa niekedy misím aj zasmiat alebo mám samozrejme aj nervy.Tiež som ich od malička viedla k tomu,aby si po sebe upratovali.U staršej sa mi to aj celkom darí,ale s mladšou to už je iný oriešok.Ona si uprace ked poviem,ja som célá happy že konečne to už pochopila,ale stačí aby som to išla skontrolovat po nej.Veci nahádzané v skrini,hlavne že nie sú na posteli alebo na stoličke.Na písacom stolíku poriadok,len sa nesmiem pozriet do zásuviek:-)) Tak jej to vyhádžem a upratuje odznova.Riady umýva staršia a mladšia utiera,vysávanie majú rozdelené.Aj pri varení sa doplnajú spolu,síce niekedy s krikom,ale nech si zvykajú.Najlepšie im bolo teraz ,lebo 5 mesiacov som bola nezamestnaná a tak som všetko skoro robila sama,lebo som bola doma.A teraz majú pomaly hlavy v smútku,že ako si budú zvykat,ked to začne od začiatku.A ešte chcem podotknút k tomu,že aj mne moja mamina ked počuje že na ne kričím,alebo ked sa na ne stažujem že majú bordel tak mi povie že po kom to asi majú,po tebe :-)) Ale ja jej hned odpoviem,že to bol jej problém,že nebola na mna prísnejšia,ale moje deti to urobia čo im kážem,a čo od nich s manželom vyžadujeme.Samozrejme im neplatím za to,ale už sa stalo,že ked chceli nejaké euri,tak som im dala umyt a upratat auto :-)) Ale inak sa kolkokrát v duchu smejem,že keby moja mama bola taká akoja ja,tak ma asi porazííí.Dúfam že to vedie k niečomu dobrému,aj ked oni to vnímajú ako že robia za mna.Aj to som im už musela vysvetlit,že oni nerobia za mna,ale preto aby sa naučili niečo,čo v živote raz budú potrebovat a čo je samozrejmostou.Tak dnes už robia veci sami od seba,netreba vysvetlovat že sa musí vysávat.Ale to neznamená,že ich to napadne samé od seba,že sú smeti na zemi,asi by sme mohli aj upratat.Nie,to čakajú na mna pokým im to nepoviem :-))

Keď boli deti menšie v predškolskom veku robili sme vždy všetko spolu, som toho názoru, že také malé deti ešte nevedia i keby to chceli same urobiť poriadok. Keď boli malinkí začali sme hračkami - kocky ku kockám, bábiky k bábikám, autíčka k autíčkam, alebo podľa veľkosti, podľa farieb. Išlo o súvislosti zjednodušene - vždy niečo k niečomu patrí. Veď toto umenie sa učia už pri samotnej hre, najdôležitejšie však bolo poriadok udržať :) Čiže keď boli malinkí bolo pre mňa dôležité, aby bolo kam hračky uložiť, aby každá hračka mala svoje miesto, aby bolo hračiek len tak akurát nie príliš veľa - to robí poriadny problém pri upratovaní :D aby upratovanie bolo v rámci hry a nespôsobilo stres :D aj mne aj deťom.
Keď boli trošku väčší - školopovinní - všimla som si, že majú svoje vlastné názory na upratovanie :D, ale zachovali si aspoň to sortírovanie vecí. Myslím si, že v rámci ich sebavedomia je dobré trošku ponechať aj deťom, aby si ten poriadok robili troška aj podľa svojich predstáv a nebazírovať stále tvrdohlavo na svojom. Čiže, keď sa stalo, že sa začali v detskej izbe veci kopiť, nezačala som ich vlastnoručne zbierať, ale trvala som na tom, aby boli veci upratané. I keď radšej ako diskutovať by som to sama upratala za pár minút, ale povedala som si, že budem trvať na svojom. Mám dve dospelé deti a jedno 10 - ročné. Najmladší Adam má dnes svoj rituál, predtým, keď oddíde do školy si vyvetrá izbu a ustelie posteľ - dnes už to robí samostatne, taktiež veci pred spaním si uloží v rámci možností. Toto isté robili aj staršie deti - vyzerá to ideálne???:rolleyes: Keď prinesiem nákup a deti sú doma - ja nakúpim = oni uložia :)
Keď tí moji starší vhupli do puberty, zrazu chceli všetko inak, ako to chcú rodičia, pretože oni majú svoj vlastný patent na všetko, vrátane poriadku :eek:. Nezostalo mi nič iné len spoľahnúť sa na to, čo sa naučili, keď boli menší. Ich izby som riešiť prestala :rolleyes:, ale trvala som na spoločných miestnostiach - WC, kúpeľňa, kuchyňa, ... tu žijeme všetci spolu, preto si tu budeme poriadok všetci spolu udržovať, znovu dlhosiahle diskusie, ale dôležité je trvať a nepovoliť!!! ... i keď sú dvaja puberťáci v presile :cool: V detských izbách som trvala na tom, aby sa cez ne dalo aspoň prejsť - únikové prechody, protipožiarna bezpečnosť :D:D a hlavne prechod k oknu pre vetranie.
Moje dospelé deti majú v tých izbách pracovný neporiadok dodnes :mee: asi som niekde urobila chybu :confused: ale im to tak vyhovuje, pretože je to podľa nich len menší chaos, kde oni vždy všetko najdú, čo potrebujú, ale dokážu si aj upratať - to sortírovanie im zostalo v krvi, ako aj ustlané postele a vetranie. Udržujú akosi automaticky ten poriadok v spoločných miestnostiach, dokonca, keď sa stretnú spolu doma rozdelia si úlohy, ja spravím toto, ešte aj mne zadajú úlohu ty tamto :D - tomu sa celkom aj teším, pretože to robia s radosťou, umyjú umyvadlá, vždy keď je to treba, povysávajú, poupratujú, utrú prach, povykladajú umývačku, vynesú smeti, vyvetrajú, toto všetko robia sami bez toho, aby im to niekto pripomínala, ale nerobia to vo svojich izbách. Neviem dodnes prečo, ale už to neriešim. Mladšieho syna už zaúkolujú samy a on s nimi pracuje akosi rád. Neumývajú však okná - dcéra ich dodnes ani umývať nevie :confused:. Viem, že generálne poriadky neznášajú sú na ne alergickí - všetci traja a priznám sa že ja tiež :confused::confused: také robíme len u našich babiek.
Priznám sa, že tiež v rámci možností udržujem poriadok, ale v kancelárii nie aj ja tam mám ten pracovný chaos, asi budú tie deti po mne, pretože manžel je skôr puntičkár :)

Ešte ma napadlo, manžel je technicky zručný a v domácnosti dokáže poopravovať veľa vecí, všetky tieto opravy prevádza s pomocou oboch chlapcov, čiže všetko robia spolu. Ak je niektorý menší spotrebič na vyradenie do odpadu najprv prejde rukami mojich synov, teraz už len toho mladšieho napr. žehlička - syn dostane za úlohu celú ju rozobrať a roztriediť jednotlivé diely, tým sa hravou zvedavou formou učí. Manžel mu potom v závere povysvetľuje čo k čomu slúži.
Tak aj starší syn i keď sa mu strááášne nechce, keď musí opraví v domácnosti menšie závady.

Junior ma 10 rokov. Uz rok fungujeme systemom, ze ked je sobota, upratuje sa. On povysava dom, umyje umyadlo, vanu a podlahu v kupelke + samozrejme uprace si izbu. A po sobotnom obede sprace do umyvacky riady a vyutiera stol. Co sa tyka odmenovania, dostava kazdy pondelok 5E vreckove. ALE aby ho dostal, musi v sobotu upratat + krmi cely tyzden kocura + nosi same jednotky. Pokial nieco z toho nesplni, vreckove nedostane. A obdobne to robia aj susedia a ani jednemu (ani nasmu, ani susedovmu) to veru neublizilo :D

Keď sa ešte za komunistov priviezlo uhlie cca 60 metrov a bolo treba ho odfúrikovať,keď bolo treba narezať a nakáľať na zimu drevo,keď sa vyorávali zemiaky,keď bolo treba pohnojiť a porýľovať záhon,keď bolo treba pooberať jablká,postarať sa o svinky,sliepky a zajace,keď sa robila nanovo brizolitová fasáda,keď sa natierali výliskové ploty (1OO mb),keď bola zabíjačka,keď bolo treba odhrnúť sneh z dvora 10 x 70 m aj trikrát za deň,čo myslíte,museli to 12-ročnému "marleauovi" a jeho dvojčaťu prikazovať?Ani povedať nebolo treba.Také,že upratať (nielen svoju izbu) celý dom a udržiavať čisto sa bralo ako všeobecne záväzné a nebolo mi treba dohovárať a nútiť do toho.
Pravdou je,že od raného detsva som mal nesmierne rád poriadok,takže veľakrát som kritizoval ja....
Dnes,keď som spomenul synovcovi,že ísť na futbal bolo výsadou usilovných,tak mi neverí.Ako aj može,keď mu v 15-tich švagriná šnuruje topánky,lebo jemu sa nechce zohnúť....!
O takých veciach ako bicykel alebo vreckový nožík som len sníval.

Junior ma 10 rokov. Uz rok fungujeme systemom, ze ked je sobota, upratuje sa. On povysava dom, umyje umyadlo, vanu a podlahu v kupelke + samozrejme uprace si izbu. A po sobotnom obede sprace do umyvacky riady a vyutiera stol. Co sa tyka odmenovania, dostava kazdy pondelok 5E vreckove. ALE aby ho dostal, musi v sobotu upratat + krmi cely tyzden kocura + nosi same jednotky. Pokial nieco z toho nesplni, vreckove nedostane. A obdobne to robia aj susedia a ani jednemu (ani nasmu, ani susedovmu) to veru neublizilo :D

hneď by som ho adoptovala...:D moja 10-ročná, tak tá keď ma len umyť riady, tak počúvam okolo toho riadne komentáre....vyzerá to na skorú pubertu...
zase 5-ročný, ten strašne rád vysáva, tak mu dám vysávač do detskej a robí..., len tie účty za elektriku..:rolleyes:, jemu to strašne dlho trvá, ale musím využiť, že ho to zatiaľ baví...:D

Elpka, a čo Ty vieš, možno že je aj Tvoj - keď ten mladší tak rád vysáva... :D
Možno Vám tie staršie deti v pôrodnici vymenili - veď aj také sa stáva... ;)

system prac a system odmenovania ako bolo spomenute vyssie, no neviem, pride mi to ako z prace, ked doneses jednotku dostanes, ked nie tak nic. mozno to funguje, ale ja dieta tak vychovavat nebudem.

v dospelosti sa potom nevedia podpisat, potrebuju smernice, pravidla, vodcov

to su vase deti, ukazte im priestor na sebarealizaciu, rozvijajte schopnost (spravne) sa rozhodnut, vychovavajme zdravo sebavedome a vzdelane deti, budeme potom na ne v dospelosti pysni

... ci umyvali riad alebo nie

Systém odmeňovania sa nemusí chápať len ako nejaký cenník prác.Ak by som mal deti,čo ale nebude,tak určite by som ich nehýčkal všetkým,čo si zmyslia a pri tom by som ich musel naháňať aj do takej samozrejmosti ako umytie si rúk alebo odniesť si tanier po jedle.Si pamätám,ako dlho od malička som túžil po vlastnom bicykli,favoritke so svetlom,ohnutými "baranmi",tenkými kolesami,ako ich kamaráti mali a to nielenže doma nič nerobili,ale ešte aj v škole mali problémy.Nakoniec som si ho kúpil a až ako stredoškolák za svoje.
Nikomu som nevytykal,že doma pracujem a "nič" z toho nemám (teda nič z toho,po čom túžim).Preto sa dnes čudujem,keď napr. susedia menili v byte okná a dve okolo 20-ročné dcéry chodili celý deň v župane a upratovala len mamka.Ale autá majú od rodičov obe,tá jedna aj byt,ktorý jej upratuje tiež mamka (ten istý vchod)...

Deti určite upratovať nechcú,u mňa to bolo to isté keď som bola či už malá alebo potom násťročná.Ale samozrejme,že trošku našej snahy nezaškodí aby sa naučili aspoň tie základné veci ako upratať posteľ či skriňu alebo hračky.Určite nie som za obdarúvanie detí za to keď niečo spravia...Ja to robím spôsobom tým,že im kľudne poviem aby si niečo spravili ale nie rozkazovačne,to nie,ale vysvetlím im prečo by to mali spraviť a pripomeniem im,že ako by to vyzeralo keby som aj ja upratovala len vtedy keď sa mi zachce...funguje to...teraz si už dokonca usteľú posteľ bez toho aby im to niekto musel povedať. Robím to presne tak ako to robila moja mamka pri mne a myslím si že nemám problém spraviť nič.

Zaujímalo by ma,aký máte názor na deti a domáce práce,ako to máte doma zariadené,či to funguje a ako sa staviate k "odmeňovaniu" detí za prácu.
Myslím si ,že práca doma je dosť doležitý aspekt pri výchove detí,no nie som si istý,či sa v každej domácnosti používa ten správny výchovný postup.
Ja síce deti nemám a ani nebudem mať,ale...následky nesprávnej výchovy niektorých detí musíme znášať,či sa nám to páči alebo nie a či si to uvedomujeme alebo nie.
Ked som sa vydávala nevedela som variť,nechcelo sa mi doma v nedelu zapodievať sa tým,radšej som pozerala telku.A dopadlo to tak,že prvé jedlá sa jesť nedali a musela som si priznať,aká som bola hlúpa.Upratovať sme ako deti museli,aj ked sa nám nechcelo,nepáčilo sa nám to,ale zvladli sme to a dnes to neľutujem práve naopak.Dcéry som pomaly postupne primäla k práci,umývať, prať ,variť skrátka nenásilne a niekedy aj s úsmevnými príhodami,a verím,že si na to spomenú a ocenia to.

Viacerí tu mate podobny nazor ako ja. Upratovanie je praca rodicov. Moja dcerka nerobi nic doma co nechce. Este sa namaka ked bude mat svoju rodinu. Niekto mi hovori, ze deti sa musia ucit poriadku. Ano suhlasim, ale ked niekoho nutite upratovat, neviem ci sa prave takto nauci poriadkumilovnosti. Skor k tomu ziska odpor. A este aj platit detom za to, ze nieco urobia - podla nasich zakonov je detska praca zakazana! Deti by sa mali ucit poriadku milovnosti, ale z prikladu rodicov. :)

Viacerí tu mate podobny nazor ako ja. Upratovanie je praca rodicov. Moja dcerka nerobi nic doma co nechce. Este sa namaka ked bude mat svoju rodinu. Niekto mi hovori, ze deti sa musia ucit poriadku. Ano suhlasim, ale ked niekoho nutite upratovat, neviem ci sa prave takto nauci poriadkumilovnosti. Skor k tomu ziska odpor. A este aj platit detom za to, ze nieco urobia - podla nasich zakonov je detska praca zakazana! Deti by sa mali ucit poriadku milovnosti, ale z prikladu rodicov. :)
Nútiť upratovať?No svoju izbu,svoje veci ÁNO?To nie je práca,to je ich povinnosť.Alebo im kvoli zákazu detskej práce treba zaviazať šnurovačky,keď majú 14 rokova idú von ako to robila moja švagriná?Poriadkumilovnosti sa tým nenaučia,ale trošku zodpovednosti a samostatnosti áno.

Nútiť upratovať?No svoju izbu,svoje veci ÁNO?To nie je práca,to je ich povinnosť.Alebo im kvoli zákazu detskej práce treba zaviazať šnurovačky,keď majú 14 rokova idú von ako to robila moja švagriná?Poriadkumilovnosti sa tým nenaučia,ale trošku zodpovednosti a samostatnosti áno.

Ja úplne súhlasím s tým, že dieťa má pomôcť v domácnosti - poupratovať svoju izbičku, pomôcť odložiť riad. To vôbec nie je žiadne nútenie, na deti sa dá ísť aj inak ako príkazmi, ja napríklad našej malej poviem, či mi pomôže s upratovaním, ešte sa nestalo,že by sa jej nechcelo - má 6 rokov, vyfasuje prachovku poutiera prach, alebo rada leští zrkadlá, dokonca mi pomáha pri umývaní podláh a dobrovoľne bez nútenia !!, robí to rada a potom je dokonca spokojná,že máme poriadok.
No a čo som tu čítala,ako mama zaväzuje šnúrky 15.-ročnému lenivcovi - tak to je už fakt prehnané, čo z toho decka bude ???

Nútiť upratovať?No svoju izbu,svoje veci ÁNO?To nie je práca,to je ich povinnosť.Alebo im kvoli zákazu detskej práce treba zaviazať šnurovačky,keď majú 14 rokova idú von ako to robila moja švagriná?Poriadkumilovnosti sa tým nenaučia,ale trošku zodpovednosti a samostatnosti áno.

Deti nemajú mať žiadne povinnosti. Majú sa hrať a učiť. My sa máme postarať o deti a nie oni o nás. Veď asi nikto neplánoval mať deti na to , že aspoň mu budú upratovať a robiť veci, ktoré sám nestíha... A ak náhodou áno, tak to je niekde v otrokárskej spoločnosti:mee:
Ak budeš upratovať aelbo robiť hocičo iné, tak dieťa to uvidí a automaticky to začne robiť aj ono. Lebo deti dospelých stále napodobňujú. A ak nezačne v detstve, tak určite to bude robiť keď bude mať svoju rodinu. Ak ho budeš do toho nútiť, tak aj ono bude takisto nútiť svoje deti...že aj teba v detstve nútili pracovať?;)

FAA: Ak chceme, aby naša deti niečo robili, musíme to robiť aj my.

A najlepšie spolu....

Deti nemajú mať žiadne povinnosti. Majú sa hrať a učiť. My sa máme postarať o deti a nie oni o nás. Veď asi nikto neplánoval mať deti na to , že aspoň mu budú upratovať a robiť veci, ktoré sám nestíha... A ak náhodou áno, tak to je niekde v otrokárskej spoločnosti:mee:
Ak budeš upratovať aelbo robiť hocičo iné, tak dieťa to uvidí a automaticky to začne robiť aj ono. Lebo deti dospelých stále napodobňujú. A ak nezačne v detstve, tak určite to bude robiť keď bude mať svoju rodinu. Ak ho budeš do toho nútiť, tak aj ono bude takisto nútiť svoje deti...že aj teba v detstve nútili pracovať?;)
....deti musia vedieť, že okrem práv majú aj povinnosti, tak ako aj dospelý... Niektorým sa nechce ani do školy chodiť. Necháme ich tak ?!....:confused:

....deti musia vedieť, že okrem práv majú aj povinnosti, tak ako aj dospelý... Niektorým sa nechce ani do školy chodiť. Necháme ich tak ?!....:confused:

Práca a povinnosť nie je to isté. Učenie nie je práca, za prácu sa platí. A platí na svete niekto niekomu za učenie? Iba niektorí rodičia svojim deťom. Či ich tak motivujú, to je otázne. Pozrime sa do prírody: pracujú nejaké mláďatá? Zabezpečujú "domácnosť" - zháňajú potravu? Len sa hrajú a učia sa...

Práca a povinnosť nie je to isté. Učenie nie je práca, za prácu sa platí. A platí na svete niekto niekomu za učenie? Iba niektorí rodičia svojim deťom. Či ich tak motivujú, to je otázne. Pozrime sa do prírody: pracujú nejaké mláďatá? Zabezpečujú "domácnosť" - zháňajú potravu? Len sa hrajú a učia sa...

Povinnosťou detí /a teda ich prácou/ je učenie.
A odmenou za ňu /teda plácou/ sú ich známky.
Čo však neznamená, že doma netreba preložiť "krížom slamky"...
A porovnanie detí s mláďami zvierat - to je fakt pritiahnuté za vlasy...
Mimonenka, dúfam, že z Tvojej dcéry vyrastie šikovný, usilovný a hlavne samostatný človek... Len aby sa jej chcelo... :(

Deti nemajú mať žiadne povinnosti. Majú sa hrať a učiť. My sa máme postarať o deti a nie oni o nás. Veď asi nikto neplánoval mať deti na to , že aspoň mu budú upratovať a robiť veci, ktoré sám nestíha... A ak náhodou áno, tak to je niekde v otrokárskej spoločnosti:mee:
Ak budeš upratovať aelbo robiť hocičo iné, tak dieťa to uvidí a automaticky to začne robiť aj ono. Lebo deti dospelých stále napodobňujú. A ak nezačne v detstve, tak určite to bude robiť keď bude mať svoju rodinu. Ak ho budeš do toho nútiť, tak aj ono bude takisto nútiť svoje deti...že aj teba v detstve nútili pracovať?;)


Práca a povinnosť nie je to isté. Učenie nie je práca, za prácu sa platí. A platí na svete niekto niekomu za učenie? Iba niektorí rodičia svojim deťom. Či ich tak motivujú, to je otázne. Pozrime sa do prírody: pracujú nejaké mláďatá? Zabezpečujú "domácnosť" - zháňajú potravu? Len sa hrajú a učia sa...
... súhlasím, že práca a povinnosť nie je to isté, ale ty si napísala, že deti nemajú mať povinnosti.... či?!
a čo sa týka prírody, tak to sa nedá porovnávať, lebo mláďatá nie sú skazené technickými vymoženosťami ;)... ako mláďatá sa iba hrajú a učia a potom šup do tvrdej reality. Rodičia sa o nich už nestarajú, "nezametajú im cestičky" ani za nich neriešia problémy, a už vôbec ich až pomaly do dôchodkového veku neživia...

Povinnosťou detí /a teda ich prácou/ je učenie.
A odmenou za ňu /teda plácou/ sú ich známky.
Čo však neznamená, že doma netreba preložiť "krížom slamky"...
A porovnanie detí s mláďami zvierat - to je fakt pritiahnuté za vlasy...
Mimonenka, dúfam, že z Tvojej dcéry vyrastie šikovný, usilovný a hlavne samostatný človek... Len aby sa jej chcelo... :(

Mám dvoch synov a chce sa im toľko, koľko je primerané ich veku a ako sme im boli príkladom. Takže aksa rozčuľujú rodičia, že ich deti sú taté, či onaké, tak sa rozčuľujú na seba...
A tak ako píše Nika, po vyštudovaní sa majú deti - už dospelé - o seba vedieť postarať...tak ako tie v prírode, a nie sa nechať živiť.;)

A viete, že sa na pomoc detí v domácnosti pozerám rôzne?
Keď som spokojná a plná síl, tak mi neprekáža sem tam niečo po nich pohodené a celkom s radosťou to po nich popracem :)
Ale ,,nozbohom", keď mám zlý deň a všetko mi lezie na nervy...Ešte aj za svoj neporiadok im naložím;)...
Čiže mi z toho vyplýva jedno jediné, tak ako my nemáme náladu vždy na všetko, tak ani ony nemusia mať práve deň na gruntovanie svojho organizovaného neporiadku, či pomoc doma a keď sa nám nálady práve v momente riešenia poriadku, či neporiadku nestretnú, tak to treba predýchať a chvíľočku počkať :).

[QUOTE=Denisa;1573798]Deti nemajú mať žiadne povinnosti. Majú sa hrať a učiť. My sa máme postarať o deti a nie oni o nás. Veď asi nikto neplánoval mať deti na to , že aspoň mu budú upratovať a robiť veci, ktoré sám nestíha... A ak náhodou áno, tak to je niekde v otrokárskej spoločnosti:mee:"""


Tak s týmto, čo píše Denisa nesúhlasím!! Vychovali sme 4 deti a všetky sme viedli k práci odmalička, vôbec to nepovažovali za príťaž, ani sme nemali pocit, že niečo nestíhame a ich využívame. A asi aj preto sa všetky 4 postavili k práci a vlastnému životu zodpovedne, lebo boli vedení k tej usilovnosti a práci. A teraz pokračujú všetci v tom istom vo vlastných rodinách. Aj malý vnuk - 3-ročný si po sebe už dokáže odložiť svoje rozhádzané hračky alebo veci, ktoré si vyzlečie, ked príde zo školky. A ako mu to ublížilo, že to dokáže ??

od roboty ešte nikto neumrel (možno), a deti by v domácnosti pomáhať mali. Veď kedy sa to potom majú naučiť? Nie zbytočné je jedno príslovie "Ohýbaj ma mamko ..." Každé jedno drobča môže pomôcť v rámci svojich schopností a primerane veku.

Každé jedno drobča môže pomôcť v rámci svojich schopností a primerane veku.

...úplne súhlasím...Môže, nie Musí...o tom sa tu stále debatuje;)

lenže k tomu "môže" je treba dieťa priviesť a nie nechať to na jeho rozhodnutí - to by v živote prstom nehli a mysleli by si, že sú stredom zemegule a všetci na okolo sú tu preto aby im okolo rite skákali a zabezpečovali len a len ich potreby.

lenže k tomu "môže" je treba dieťa priviesť a nie nechať to na jeho rozhodnutí - to by v živote prstom nehli a mysleli by si, že sú stredom zemegule a všetci na okolo sú tu preto aby im okolo rite skákali a zabezpečovali len a len ich potreby.

áno, ale privediete ho k tomu príkladom, nie rozkazovaním.

môžem sa aj rozglejiť, ale pokiaľ nepoviem, že treba povysávať tak mláďa ani nehne. A určite nie len to moje. Nehovor mi, že tvoje deti sa samé od seba roboty chytia, lebo vidia, že robíš - ak hej tak potom máš doma nejaké zázraky.

môžem sa aj rozglejiť, ale pokiaľ nepoviem, že treba povysávať tak mláďa ani nehne. A určite nie len to moje. Nehovor mi, že tvoje deti sa samé od seba roboty chytia, lebo vidia, že robíš - ak hej tak potom máš doma nejaké zázraky.
Veru veru, aj ja mám také celkom obyčajné doma :D
Momentálne som vo fáze, že mi ich neporiadok prekáža a dnes ,,mimoriadne", máme letecký večer, lieta všetko, aj to čo nemá krídla ;).
13r dcéra vyzerá takto : :eek::eek::eek:

áno, ale privediete ho k tomu príkladom, nie rozkazovaním.

.....tak to klobúk dolu Denisa..... dávaš hodiny?.... lebo ja tie príkazy občas musím použiť.....:)

Ja som pre zlatú strednú........

Priveľmi demokratická výchova väčšinou končí nedisciplinovanosťou, nezodpovednosťou. Zaujímavé je, že dieťa, ktoré bolo takto vychovávané sa niekedy v puberte začne správať voči svojim blízkym nedemokraticky až teroristicky (ale to mladí rodičia ešte netušia)...
Veľa rodičov až neskôr pochopí, prečo bolo nutné vymedziť dieťaťu mantinely, naučiť ho povinnosti a zodpovednosti.
Nakoľko je každý osobnosť, u jedného to ide viac demokraticky a u druhého menej demokraticky! Voľba metódy výchovy záleží najmä od osobnosti dieťaťa.

Všetko, čo človek v živote bude musieť vedieť robiť, sa musí naučiť. Nie tým, že to vidí niekoho robiť, ale praktickým cvičením. Aj tie spomínané zvieratá, keby sa to nenaučili od svojich rodičov, a len by jedli a čakali čo im rodič pod nos donesie v dospelosti by pomreli od hladu. A musia sa to učiť naozaj v praxi, prácou.
Dnes deti žiadajú priveľa, aj dostávajú priveľa. Nemajú poväčšine žiadne povinnosti, nemajú pred nikým a ničím rešpekt. To nie je zrovna dobrý základ do života.
O akej práci tu hovoríte? O uprataní si sVojich rozhádzanných veciach, odloženie taniera zo stola keď sa naje? A to má byť tá práca detí?
To má byť predsa samozrejmosť.
Zrovna dnes som videla 17-ročnú slečnu, ktorá ako dieťa nikdy "nepracovala", nepracuje ani dnes a mamka hlúpa, ako ju toto dieťa verejne oslovilo, jej nedovolila aby priateľ tohto dieťatka býval s ňou v jej detskej izbe. Kričala na matku a v dome bol doslova cirkus. Čo matka zasiala, to zožala.

Deti nemajú mať žiadne povinnosti. Majú sa hrať a učiť. My sa máme postarať o deti a nie oni o nás. Veď asi nikto neplánoval mať deti na to , že aspoň mu budú upratovať a robiť veci, ktoré sám nestíha... A ak náhodou áno, tak to je niekde v otrokárskej spoločnosti:mee:
Ak budeš upratovať aelbo robiť hocičo iné, tak dieťa to uvidí a automaticky to začne robiť aj ono. Lebo deti dospelých stále napodobňujú. A ak nezačne v detstve, tak určite to bude robiť keď bude mať svoju rodinu. Ak ho budeš do toho nútiť, tak aj ono bude takisto nútiť svoje deti...že aj teba v detstve nútili pracovať?;)
Deti majú takisto povinnosti,ale tie sú odlišného charakteru a hlavne významu ako povinnosti dospelých.Ide hlavne o výchovný efekt.Samozrejme to nemyslím tak,že 6-ročné dieťa má umývať riad alebo okná,ale odniesť si tanierik do drezu alebo schovať si obuv,keď príde zvonku,tak to by mohlo urobiť automaticky,veď už chodí do školy.
Zas povysávať pre 12-ročného a poriadiť kuchyňu pre 14-ročnú by asi nemal byť problém,či stačí,keď fajčia,popíjajú vínko a nasilu chodia do školy?
Ja som ako 10-ročný spratoval uhlie,fúrikoval,v záhrade makal a tu som.A aj školu som stíhal na jednotky.
Deti napodobňujú,ale len tie najmenšie a nie 12-ročný sopliak,čo už myslí na všetko zakázané.A deti sú predsa do veku 18 rokov,či nie?
Mňa nenútili,ja som bol vychovaný k tomu tak,že je to potreba a pokiaľ možem (silou,rozumom - primerane k veku) tak pomožem.Ale škola mala prednosť.Treba riešiť príčiny na začiatku procesu a nie potom neúspešne odstráňovať následky,keď už je aj tak neskoro.

... poriadiť kuchyňu pre 14-ročnú by asi nemal byť problém...
A pre 14-ROČNÉHO to má byť problém? :rolleyes: Zakázaná práca pre jeho pohlavie? Žeby diskriminácia?

A pre 14-ROČNÉHO to má byť problém? :rolleyes: Zakázaná práca pre jeho pohlavie? Žeby diskriminácia?
Nie,ale od dievčaťa sa tiež nemusí čakať fúrikovanie.Ale nevylučuje sa to,len som chcel priradiť rovnomernejšie prácu pohlaviu decka.

môžem sa aj rozglejiť, ale pokiaľ nepoviem, že treba povysávať tak mláďa ani nehne. A určite nie len to moje. Nehovor mi, že tvoje deti sa samé od seba roboty chytia, lebo vidia, že robíš - ak hej tak potom máš doma nejaké zázraky.

nie sú to žiadne zázraky (aj keď pre mňa samozrejme áno;) asi ako pre každého jeho dieťa). Samé od seba sa chytia roboty občas, hlavne keď sú samé doma, tak po sebe umyjú riad a také bežné veci urobia. Inak sa to snažím riešiť obyčnou prosbou ako keby som niečo chcela od hocikoho iného...


.....tak to klobúk dolu Denisa..... dávaš hodiny?.... lebo ja tie príkazy občas musím použiť.....:)

...áno robievam aj na túto tému prednášky, ale je to zahrnuté v celkovej téme VZŤAHY - RODIČIA - DETI. Ak máte záujem, dajte vedieť, môžem zorganizovať, alebo aj súkromne sa dá...

Nie,ale od dievčaťa sa tiež nemusí čakať fúrikovanie.Ale nevylučuje sa to,len som chcel priradiť rovnomernejšie prácu pohlaviu decka.
Fúrikovanie, ak je ťažký náklad, môže negatívne ovplyvniť zdravie dievčaťa, ale žeby umývanie riadu ublížilo nejakému chlapcovi? :rolleyes::D:)

Fúrikovanie, ak je ťažký náklad, môže negatívne ovplyvniť zdravie dievčaťa, ale žeby umývanie riadu ublížilo nejakému chlapcovi? :rolleyes::D:)

Nemyslím si že negatívne, naloží si polovičný fúrik. Podľa môjho názoru počítače podstatne viac vplývajú na chrbticu, zdravie a celkový vývin aj psychický ako fúrikovanie (nerobí to denne). Pohyb na čerstvom vzduchu skôr prospeje.

hmmm aj lopatovanie je vlastne chlapská práca - ale vysvetlite to mojej mladej, keď ju to tak bavilo :D

hmmm aj lopatovanie je vlastne chlapská práca - ale vysvetlite to mojej mladej, keď ju to tak bavilo :D
Aj moju malú všeličo bavilo:
Keď mala 2 r a sadili sme zemiaky, behala po záhrade a núkala sa "Móžem, nemóžem? Pomóžem"! :)
Keď mala 5 r., dožadovala sa vlastnej záhradky - tak som vyárendovala asi 1x2m, kde mala asi 10 cibuliek, 2 cherry paradajky, pár kvetiniek - a tie odušu
polievala a polievala...
Keď mal 9 r., bola v prírodovednom tábore a v potoku skúmali "biotop" - prevracali kamene, zisťovali, aké živočíchy tam žijú a spracovali to na "vlastnom" nóootbúúku...
Dnes má 14 r. a keď má ísť do záhrady odtrhnúť petržlenovú vňať, tvári sa, že nevie, ako to vyzerá... A ak náhodou zbadá dážďovku, tak letí dnu...
Sama navrhla, že vo vnútri urobí všetko, čo bude treba, ale záhradu ona nemusí... Tak zatiaľ fungujeme podľa tejto dohody...
Uvidím, kedy nastúpi ďalšia etapa vývoja... ;)

Mimochodom, aj Julo Satinský kedysi spomínal, že prečo je na svete všetko naopak... Že napr. chlapci by mali ísť na vojnu, keď sa hrajú na vojakov, a nie až v 18-tich, keď tam chodili z donútenia... Našťastie to je už za nami.

Ja vlastné deti ešte nemám. No ak raz budú. Určite nebudem rozdeľovať chlapskú a ženskú prácu. Tak ako si chlap potrebuje vedieť sám upratať, navariť, vyprať, tak sa ani žene nič nestane, ak bude vedieť narábať lopatou či sekerou. Nikdy neviete, čo sa vám zíde. Mňa keby neboli v detsve naučili používať lopatu, zrejme by som sa včera z domu nedostala.

Ja vlastné deti ešte nemám. No ak raz budú. Určite nebudem rozdeľovať chlapskú a ženskú prácu. Tak ako si chlap potrebuje vedieť sám upratať, navariť, vyprať, tak sa ani žene nič nestane, ak bude vedieť narábať lopatou či sekerou. Nikdy neviete, čo sa vám zíde. Mňa keby neboli v detsve naučili používať lopatu, zrejme by som sa včera z domu nedostala.
Ja som ako dieta nemala neviem aku chut do upratovania,ale za to som sa vecne motala pri ocinovi a pomahala mu zo vsetkym co boli vyslovene " chlapske" cinnosti.Dnes ked uz mam vlastnu rodinu,tak je pre mna uplne prirodzene mat doma cistucko,navarene a proste vsetky tie "zenske" veci,ale na druhej strane,vsetko to co som sa naucila ako dieta o tych chlapskych veciach sa mi velmi zislo pri prerabani a to som si este aj rozsirila obzory o hrubovanie,stierkovanie,obkladanie a pod - pritom vobec nemam pocit,ze by mi to bolo na skodu,len manzel sa smial,ze aby som nezacala chodit na pisoar ;) nastastie som ostala vo vsetkom ostatnom normalna baba :) takze rozhodne nic z toho co clovek vie mu nemoze uskodit ;)

Ahojte! :)
(Ako je už mojím zvykom, dáko som sa preklikala k tejto zaujímavej témičke a rada aj ja prispejem svojou "troškou do mlyna".)
Plne súhlasím som všetkými, ktorí hovoríte, že deti by v rodine mali mať (primerane svojmu veku a schopnostiam) už odmalička nejaké - nazvime to hocijako: úlohy, povinnosti, prácu, "podiel na chode domácnosti"... Už ročný drobček dokáže spolu s mamou uložiť (nahádzať) hračky do krabice - nemusia zostať porozhadzované na zemi, ani mama či oco ich nemusia každý deň upratovať sami. Zo začiatku to môže byť aj ako forma hry, takéto upratovanie, a keď sa to postupne stane zvykom - zvyk je železná košeľa... ;)
Samozrejme, príklad rodičov je veľmi dôležitý, dôležitejší než reči (či už vo forme príkazov alebo prosieb), ale ešte som nevidela dieťa, ktoré by hneď od začiatku samo od seba začalo pomáhať v domácnosti len preto, že to vidí robiť rodičov, resp. takto - moje skúsenosti sú zhruba takéto: keď je dieťa malé a prirodzene nás napodobňuje a chce tiež umývať riad, zametať podlahu, vešať prádlo, krájať chlieb, ... , vtedy ho väčšinou odháňame, lebo sa bojíme, že by niečo rozbilo, že by narozlievalo okolo seba veľa vody, že by si mohlo ublížiť, že by mu to trvalo veľmi dlho a výsledok by aj tak nebol taký, ako keď si to urobíme sami, ... , a tak ho nenecháme robiť nič, kým naozaj chce, a keď má potom 10 - 13 - 15 ... rokov (a my sme už unavení a už všetko nestíhame tak ako kedysi) a povieme si, že už je dosť veľké na to, aby nám s niečím pomohlo - zrazu zistíme, že to nejde... Ak sa dieťa nenaučí upratovať aspoň po sebe hneď (hračky, oblečenie, taniere, hrnčeky, školské pomôcky...), prirodzene, nenásilne, takpovediac formou hry, tak naučiť ho to neskôr môže byť - podľa mňa - veľmi ťažké.
My sme od istého času dávali deťom za "domáce práce" vreckové - keď nejakú úlohu napriek upozorneniu nesplnili, vreckové bolo znížené, a keby neurobili nič, nebolo by ani vreckové - v živote v podstate nič nie je zadarmo, väčšinu vecí si treba nejakým spôsobom "zaslúžiť", tak prečo by deti mali dostávať všetko "zadarmo", bez akýchkoľvek zásluh? (A keď mladšia dcéra prešvihla telefónny účet a po vysvetlení a "dohováraní" to urobila znova, stačilo, aby som jej to strhla z vreckového, t.j. nedostala vreckové pár mesiacov, hneď si začala dávať pozor a viackrát sa to nestalo...) A keď sa obe dcéry začali vyhovárať, že nie všetky domáce práce, ktoré mali na starosti, sú "rovnocenné", tak som urobila týždňový rozpis a po týždňoch sa "služby" striedali, aby ani jedna nemohla povedať, že tá druhá robí menej...
A súhlasím aj s prístupom, ktorý tu už bol spomínaný - v spoločných priestoroch upratujeme spoločne, a svoju izbu si premňa zamňa uprac raz za rok... :) (kým z nej nelezú myši a šváby do spoločných priestorov, tak je to tvoja vec... :cool:) (Ja sama som ten typ, ktorý sa vyzná v svojom neporiadku - keď mi ho niekto "rádioaktívny" uprace, zrazu nič neviem nájsť. A keď ja sama už neviem niečo nájsť, to je pre mňa signál, že by som si mala upratať... :D)
Skrátka a dobre - som na 200% presvedčená, že vo výchove detí určité pravidlá a "mantinely" musia byť, a to odmalička, pretože - zjednodušene povedané - ak by som mala zaväzovať šnúrky 14-ročnému nepostihnutému dieťaťu, alebo ak by moje dieťa malo mať traumu z toho, že muselo v detstve pomáhať mame - starkej - bratovi ..., tak to sa niekde stala zásadná chyba, a tu už, podľa mňa, nepomôže ani regresná terapia... :---:rolleyes::):D:o

... ešte ma napadlo :): Naša staršia dcéra mala 6-7 rokov, keď som si uvedomila, že nemôžem od nej chcieť, aby trebárs povysávala obývačku a ešte sa pritom aj usmievala od šťastia... Odvtedy mi stačilo, ak tú izbu povysávala hoci aj s frfľaním, ale urobila to - aj to sa podľa mňa dieťa musí naučiť (a čím lepšie, tým skôr - a či naopak? :--- ), že v živote nemôžeme robiť len to, čo sa nám práve chce a kedy sa nám chce, veľa vecí jednoducho treba urobiť, lebo inak by to malo oveľa horšie následky, ako tá chvíľa spokojnosti, že nič nemusím... (A odkedy som po deťoch prestala chcieť, aby sa pri "domácich povinnostiach" aj usmievali, tak postupne prestali aj frfľať... ;))
A ďalšia vec, ktorá mne osobne pomohla - pri rôznych prácach existuje viacero spôsobov, ako dospieť k rovnakému výsledku, lenže my rodičia často trváme len na tom "našom" spôsobe, a tým vznikajú zbytočné konflikty. (Poznala som matku, ktorá neznášala spôsob, akým jej -násťročná dcéra držala pri zametaní metlu, a tak jej ju vždy vychmatla a pozametala sama... A ja som ochotná staviť sa, že dcéra to neskôr robila naschvál - chytila metlu tak, že vedela, že to mamu naštve a že mama to urobí sama a ona bude mať fraj. No, aj tak sa dá... :rolleyes: "Hubovú polievku" sa podľa mňa deti ľahko a rýchlo naučia púšťať jedným uchom dnu a druhým von - hlavne, že nemusia nič robiť...)
Alebo niekedy od dieťaťa chceme, aby niečo urobilo hneď teraz, pričom to naozaj nie je nevyhnutné urobiť hneď a zaraz - ale keď to neurobí do večera - do zajtra - do konca týždňa ..., potom už môže prísť nejaký nepríjemný dôsledok. Aj my rodičia sa musíme (na vlastných skúsenostiach) naučiť, že nie vždy a všetko musí byť podľa našich predstáv - dôležitý je predovšetkým výsledok a pohoda na oboch stranách...
Pekný večer všetkým! :) Zimama

... ešte ma napadlo :): Naša staršia dcéra mala 6-7 rokov, keď som si uvedomila, že nemôžem od nej chcieť, aby trebárs povysávala obývačku a ešte sa pritom aj usmievala od šťastia... Odvtedy mi stačilo, ak tú izbu povysávala hoci aj s frfľaním, ale urobila to - aj to sa podľa mňa dieťa musí naučiť (a čím lepšie, tým skôr - a či naopak? :--- ), že v živote nemôžeme robiť len to, čo sa nám práve chce a kedy sa nám chce, veľa vecí jednoducho treba urobiť, lebo inak by to malo oveľa horšie následky, ako tá chvíľa spokojnosti, že nič nemusím... (A odkedy som po deťoch prestala chcieť, aby sa pri "domácich povinnostiach" aj usmievali, tak postupne prestali aj frfľať... ;))
A ďalšia vec, ktorá mne osobne pomohla - pri rôznych prácach existuje viacero spôsobov, ako dospieť k rovnakému výsledku, lenže my rodičia často trváme len na tom "našom" spôsobe, a tým vznikajú zbytočné konflikty. (Poznala som matku, ktorá neznášala spôsob, akým jej -násťročná dcéra držala pri zametaní metlu, a tak jej ju vždy vychmatla a pozametala sama... A ja som ochotná staviť sa, že dcéra to neskôr robila naschvál - chytila metlu tak, že vedela, že to mamu naštve a že mama to urobí sama a ona bude mať fraj. No, aj tak sa dá... :rolleyes: "Hubovú polievku" sa podľa mňa deti ľahko a rýchlo naučia púšťať jedným uchom dnu a druhým von - hlavne, že nemusia nič robiť...)
Alebo niekedy od dieťaťa chceme, aby niečo urobilo hneď teraz, pričom to naozaj nie je nevyhnutné urobiť hneď a zaraz - ale keď to neurobí do večera - do zajtra - do konca týždňa ..., potom už môže prísť nejaký nepríjemný dôsledok. Aj my rodičia sa musíme (na vlastných skúsenostiach) naučiť, že nie vždy a všetko musí byť podľa našich predstáv - dôležitý je predovšetkým výsledok a pohoda na oboch stranách...
Pekný večer všetkým! :) Zimama

to je pravda, niektorí rodičia , hlavne mamy, si myslia, že všetko treba hneď a zaraz a samozrejme, podľa ich predstáv. ja dodnes nenávidím (a to už mám 9ročnú vnučku) mamine "a skončené" :rolleyes:(mimochodom stále to používa :mee:)

Som akosi nepochopila, čo znamená to "a skončené" - môžeš mi to, Nika, prosím Ťa, vysvetliť? :) Ďakujem!

to znamená, že sa nebude diskutovať a bude to tak ako povedala

Aha! :--- Vďaka!

to je pravda, niektorí rodičia , hlavne mamy, si myslia, že všetko treba hneď a zaraz a samozrejme, podľa ich predstáv. ja dodnes nenávidím (a to už mám 9ročnú vnučku) mamine "a skončené" :rolleyes:(mimochodom stále to používa :mee:)
Napadla ma moja obľúbená "průpovídka":

Viete, čo je to sveter? - Niečo, čo si obliekame, keď je mame zima... :---:):---

Napadla ma moja obľúbená "průpovídka":

Viete, čo je to sveter? - Niečo, čo si obliekame, keď je mame zima... :---:):---
A čo si treba obliecť, keď je zima "Zimame"? ;) ;):D

A čo si treba obliecť, keď je zima "Zimame"? ;) ;):D

:);):---;):)

Želám pekný večer všetkým! :)

Tak čo,pomáhajú?Či len pri salónkach sa držia?:):):D;):confused::confused::cool:;):):D:---:---

Tak čo,pomáhajú?Či len pri salónkach sa držia?:):):D;):confused::confused::cool:;):):D:---:---

Čoby len pri salónkach. Aj misy od cesta na vianočné koláčiky vylizujú. :):):D;):confused::confused::cool:;):):D:---:---

Tak s tými domácimi prácami - veľmi zložité...
Dobre si pamätám, ako mi padlo ťažko doma niečo robiť a vždy som mala niečo dôležitejšie. Bola som rodená neporiadnica a potrebovala som mať organizovaný chaos okolo seba, podstatné boli pre mňa moje záľuby bežné pre deti a neskôr pre tínedžerov v tom čase, v ktorom boli bežné aj pre mojich rovesníkov.
Na niekoľko upozornení a výziev som nakpokon spravila, čo mi bolo nakázané a patrične som to vždy ofrflala a ohundrala.
Moja mamenka mi aj dnes povie, že si nikdy nemyslela, že bude zo mňa taká poriadna gazdinka a mama ...

Takže sa mi to všetko vracia u mojich detí a dobodky.
Keď ma chytá amok a opakujem sa už po neviem koľký raz a náhodou je u nás moja mamenka, tak mi vždy povie : ,,čo od nich chceš, však sú presne takí, ako ty..." ;)

Určite však viem, ako to funguje a ako nefunguje.
Príkaz je demotivačný a bezvýznamný.
Ak milo poprosím v čase, keď som na nákupe potravín a sľúbim nejakú maškrtu /a to mám už veľké deti/, tak sa doma ,,maká" do zbláznenia.
Keď jačím do spenenia a privodeniu infarktu, prehrala som :D.

Nuž neostáva mi iné ako sa spoliehať, že raz aj tí moji doma budú mať svoje deti a rodiny a zmenia svoje organizované neporiadky na komínky a disciplínu :).


Toto poznám, presne ako u nás doma ... Za mlada som bola taká istá...
Teraz mi to pripomenie mama, keď napomínam svojho 8 - ročného syna.