Veľa záleží o aké stromčeky sa jedná. Ja samozrejme upozorňujem každého kto si napríklad kupuje hurmi kaki alebo aj niektoré iné stromky chúlostivejšie aby miesto štepenia bolo 10 cm pod úrovňou pôdy. To však nie je bežné. Naopak odporúča sa aby za normálnych okolností bol stromček vysadený rovnako ako bol aj predtým vysadený.
Najmä pri štepených stromkoch na slaborastúcom podpníku, koreni, aby nedošlo k spravokoreniu...
Trávnik je najlepšie úplne odstrániť a okolo stromu urobiť namulčovaný plytký lievik neotrávnený. To je síce najlepšie pre strom, ale pre pekný vzhľad chcú najčastejšie aby trávnik bol súvislý až po kmeň. Takže súvislú mačinu trávnika na mieste sadenia rozstrihneme, vykopeme jamu vysadíme strom a po zasypaní trávnik vrátime do pôvodného miesta. Dobre je dať pod strom hrubšiu hadicu, ktorá vedie pod trávnik ku koreňom stromčeka aby pri polievaní všetkú vodu nevypil trávnik a stromku sa tak lepšie darí. Zrýchlime jeho rast a zlepšíme ujateľnosť.
Hnojivo by sa naozaj nemalo priamo dotýkať koreňov. Ideálne je, keď sú stromky sadené priamo s koreňovým balom. Niektoré stromy citlivejšie na presádzanie sa ani inak vysádzať nedajú napríklad moja najobľúbenejšia Asimina Triloba. Kvetináčované sa všetky stromy dobre ujímajú, pretože korene nemajú šok z prechodu na iný typ pôdy.
Väčšinou však ľudia z finnančných dôvodov kupujú najčastejšie voľnokorenné stromky. Tu treba uprednostniť kúpu priamo od pestovateľa z miestnej menšej škôlky a výsadbu na jeseň, najlepšie aby strom bol vysadený v rovnaký deň ako bol vykopaný, zeminu s koreňou nestriasame aby stromu zostalo čo najviac vlásočnicových koreňov.
Ak to nie je možné a musíme kúpiť strom zo záhradného centra či priekupníka či dokonca zásielkovej služby kupujme a saďme radšej na jeseň! Hlavným dôvodom je to, že vo veľkých ovocných škôlkách vyorávajú svoje nadopované výpestky na jeseň a väčšina koreňov je nemilosrdne odorané. Zostáva tak na veľkej rovnej palici s riedkym drevom mizerný koreň vlastne len niekoľko hrubých koreňov bez drobných korienkov ktoré sú práve najdôležitejšie. Pri vyberaní stromčekov je dôležité prefarbiť si vlasi na hnedo, pretože blondínky vyberajú tak, že strom je veľký a hrubý a korene skoro žiadne! Načo veď tie aj tak nebude v pôde vidno! :D Samozrejme práve naopak koreň čo najväčší s mnohými drobnými korienkami, ideálne s pôvodnou zeminou a kmienok maličký a ešte poriadne zrezaný - veď on narastie!
Keďže by sa koncentrované hnojivo akéhokoľvek pôvodu nemalo dotýkať koreňov priamo, môžeme urobiť okolo stromu či pod korene hnojivové kapsule, oddelené vrstvičkou substrátu od koreňov. Substrát na zasýpanie by mal byť približne podobný tomu, v ktorom strom rástol predtým, keďže nový substrát je iste iný a chceme aby si naň strom postupne privikol, môžeme pridať aj pôdu z okolia, v ktorej bude ďalej strom rásť. Je vždy dobre dodať nejakú kyslú rašelinku. Ďalej sa mi do substrátu sa mi osvedčilo:
Používam tieto typy hnojiva:
V prvom rade Alginit, ktorý sa mi najlepšie osvedčil najmä v kombinácii s ostatným, pretože zadržiava vlahu a viaže na seba všetky typy hnojív - zabraňuje aby odtiekli preč s vodou. Rastlina si ich vyzdvihne potom presne vtedy, keď potrebuje. Je to druhohorná hornina čadič presiaknutý riasami, ktoré zmumifikovali a stali sa tak vinikajúcim hnojivom. Alginit zrel asi 40m pod povrchom 12-14 milionov rokov a získal tak unikátne vlastnosti - je to čistá príroda.
Tiež postupne sa rozpúšťajúce granulky sa mi osvedčili.
Používam najmä konský hnoj ale dá sa nahradiť aj iným hnojom.
Liadok amonny používam v menšej miere, iba z dôvodu urýchlenia rozkladu hnoja ako výživu pre mikroorganizmi, ktoré takto splnia dobre a rýchlo svoju úlohu - rozložia hnoj na prvky, ktoré je rastlina schopná prijať Takže ním nehnojím priamo rastliny ale iba prikrmujem mikroflóru. Je účinný preto, že obsahuje dusík aj v kationovej aj v anionovej časti a tento prechádza do mikrobov a až takto sprostredkovane ho prijímajú vyššie rastliny. Je to dôležité lebo inak mikroby odoberajú z čerstvo vyhnojenej pôdy či priamo hnoja dusík, a tak ochudobňujú pôdu a rastlinám sa dostáva menej.
Tiež listové biohnojivá sú fajn a sú účinné, pretože rastlina ich prijíma bez toho aby si ich musela vycucať z pôdy...
Práve alginit je kľúčom k ostatným hnojivám.
Alginit podporuje tiež vyzrievanie hnoja a zachytáva živiny, ktoré by sa iknak vyplavili preč. tak 20% Alginitu v substráte bohate stačí ale môže byť aj menej aj viac predávkovať sa nedá. Skladovaním nestráca na kvalite.
Do voľnej pôdy je možné Alginit zapracovať tak aby sa dostal medzi korene kde bude veľa rokov pôsobiť alebo aspoň pod povrch. Veľmi dobre sa mi osvedčil v zmesi s kyslou rašelinou alebo hrabankou, kompostom a pod. Alginit Je možné tiež použiť ako hnojivo na list. Pod každý kríček prekypríš a primiešaš 0,5 až 2 kg. Nenahraditeľný je najmä v kvetináčoch nech pestujete čokoľvek. Tiež mulč posipaný liadkom amónnym, alebo hnoj najlepšie uležaný a konský, ale kľudne môžu byť aj zajačie bobky prikryté slamou napríklad. Granule hnojiva s postupnou rozpustnosťou a teda dlhotrvajúcim účinkom do 8 mesiacov teda až zjari. Ak používaš hnoj vyzretý, teda uležaný niekoľko rokov alebo len granule s postupným účinkom, nemusíš sa toľko báť prehnojenia aj ku koreňom.

Veľa záleží o aké stromčeky sa jedná. Ja samozrejme upozorňujem každého kto si napríklad kupuje hurmi kaki alebo aj niektoré iné stromky chúlostivejšie aby miesto štepenia bolo 10 cm pod úrovňou pôdy. To však nie je bežné. Naopak odporúča sa aby za normálnych okolností bol stromček vysadený rovnako ako bol aj predtým vysadený.
Najmä pri štepených stromkoch na slaborastúcom podpníku, koreni, aby nedošlo k spravokoreniu...
Trávnik je najlepšie úplne odstrániť a okolo stromu urobiť namulčovaný plytký lievik neotrávnený. To je síce najlepšie pre strom, ale pre pekný vzhľad chcú najčastejšie aby trávnik bol súvislý až po kmeň. Takže súvislú mačinu trávnika na mieste sadenia rozstrihneme, vykopeme jamu vysadíme strom a po zasypaní trávnik vrátime do pôvodného miesta. Dobre je dať pod strom hrubšiu hadicu, ktorá vedie pod trávnik ku koreňom stromčeka aby pri polievaní všetkú vodu nevypil trávnik a stromku sa tak lepšie darí. Zrýchlime jeho rast a zlepšíme ujateľnosť.
Hnojivo by sa naozaj nemalo priamo dotýkať koreňov. Ideálne je, keď sú stromky sadené priamo s koreňovým balom. Niektoré stromy citlivejšie na presádzanie sa ani inak vysádzať nedajú napríklad moja najobľúbenejšia Asimina Triloba. Kvetináčované sa všetky stromy dobre ujímajú, pretože korene nemajú šok z prechodu na iný typ pôdy.
Väčšinou však ľudia z finnančných dôvodov kupujú najčastejšie voľnokorenné stromky. Tu treba uprednostniť kúpu priamo od pestovateľa z miestnej menšej škôlky a výsadbu na jeseň, najlepšie aby strom bol vysadený v rovnaký deň ako bol vykopaný, zeminu s koreňou nestriasame aby stromu zostalo čo najviac vlásočnicových koreňov.
Ak to nie je možné a musíme kúpiť strom zo záhradného centra či priekupníka či dokonca zásielkovej služby kupujme a saďme radšej na jeseň! Hlavným dôvodom je to, že vo veľkých ovocných škôlkách vyorávajú svoje nadopované výpestky na jeseň a väčšina koreňov je nemilosrdne odorané. Zostáva tak na veľkej rovnej palici s riedkym drevom mizerný koreň vlastne len niekoľko hrubých koreňov bez drobných korienkov ktoré sú práve najdôležitejšie. Pri vyberaní stromčekov je dôležité prefarbiť si vlasi na hnedo, pretože blondínky vyberajú tak, že strom je veľký a hrubý a korene skoro žiadne! Načo veď tie aj tak nebude v pôde vidno! :D Samozrejme práve naopak koreň čo najväčší s mnohými drobnými korienkami, ideálne s pôvodnou zeminou a kmienok maličký a ešte poriadne zrezaný - veď on narastie!
Keďže by sa koncentrované hnojivo akéhokoľvek pôvodu nemalo dotýkať koreňov priamo, môžeme urobiť okolo stromu či pod korene hnojivové kapsule, oddelené vrstvičkou substrátu od koreňov. Substrát na zasýpanie by mal byť približne podobný tomu, v ktorom strom rástol predtým, keďže nový substrát je iste iný a chceme aby si naň strom postupne privikol, môžeme pridať aj pôdu z okolia, v ktorej bude ďalej strom rásť. Je vždy dobre dodať nejakú kyslú rašelinku. Ďalej sa mi do substrátu sa mi osvedčilo:
Používam tieto typy hnojiva:
V prvom rade Alginit, ktorý sa mi najlepšie osvedčil najmä v kombinácii s ostatným, pretože zadržiava vlahu a viaže na seba všetky typy hnojív - zabraňuje aby odtiekli preč s vodou. Rastlina si ich vyzdvihne potom presne vtedy, keď potrebuje. Je to druhohorná hornina čadič presiaknutý riasami, ktoré zmumifikovali a stali sa tak vinikajúcim hnojivom. Alginit zrel asi 40m pod povrchom 12-14 milionov rokov a získal tak unikátne vlastnosti - je to čistá príroda.
Tiež postupne sa rozpúšťajúce granulky sa mi osvedčili.
Používam najmä konský hnoj ale dá sa nahradiť aj iným hnojom.
Liadok amonny používam v menšej miere, iba z dôvodu urýchlenia rozkladu hnoja ako výživu pre mikroorganizmi, ktoré takto splnia dobre a rýchlo svoju úlohu - rozložia hnoj na prvky, ktoré je rastlina schopná prijať Takže ním nehnojím priamo rastliny ale iba prikrmujem mikroflóru. Je účinný preto, že obsahuje dusík aj v kationovej aj v anionovej časti a tento prechádza do mikrobov a až takto sprostredkovane ho prijímajú vyššie rastliny. Je to dôležité lebo inak mikroby odoberajú z čerstvo vyhnojenej pôdy či priamo hnoja dusík, a tak ochudobňujú pôdu a rastlinám sa dostáva menej.
Tiež listové biohnojivá sú fajn a sú účinné, pretože rastlina ich prijíma bez toho aby si ich musela vycucať z pôdy...
Práve alginit je kľúčom k ostatným hnojivám.
Alginit podporuje tiež vyzrievanie hnoja a zachytáva živiny, ktoré by sa iknak vyplavili preč. tak 20% Alginitu v substráte bohate stačí ale môže byť aj menej aj viac predávkovať sa nedá. Skladovaním nestráca na kvalite.
Do voľnej pôdy je možné Alginit zapracovať tak aby sa dostal medzi korene kde bude veľa rokov pôsobiť alebo aspoň pod povrch. Veľmi dobre sa mi osvedčil v zmesi s kyslou rašelinou alebo hrabankou, kompostom a pod. Alginit Je možné tiež použiť ako hnojivo na list. Pod každý kríček prekypríš a primiešaš 0,5 až 2 kg. Nenahraditeľný je najmä v kvetináčoch nech pestujete čokoľvek. Tiež mulč posipaný liadkom amónnym, alebo hnoj najlepšie uležaný a konský, ale kľudne môžu byť aj zajačie bobky prikryté slamou napríklad. Granule hnojiva s postupnou rozpustnosťou a teda dlhotrvajúcim účinkom do 8 mesiacov teda až zjari. Ak používaš hnoj vyzretý, teda uležaný niekoľko rokov alebo len granule s postupným účinkom, nemusíš sa toľko báť prehnojenia aj ku koreňom....prepáč, ale v niektorých častiach tvojho príspevku nesúhlasím...

Dobry den,
chcela by som poprosit o radu: chystame sa zasadit 4-5 ovocnych stromkov na mieste, kde sa momentalne nachadza travnik. Prestudovala som mnozstvo clankov ako sadit stromky (este som to nerobila) ale predsa je tu par nejasnosti:
1) ako teda postupovat, ked miesto vysadby je travnik? Odstranit travnatu vrstvu a potom tak ako je popisane v postupoch? Je potrebne vykopat jamu dopredu?

2) Citala som, ze korenovy krcok ma byt na urovni pody ale aj to, ze na jesen je vhodne zeminu okolo stromceka nahrnut do kopceka... ten kopcek mateda ten krcok zakryvat, alebo ma byt krcok nad urovnou kopceka?

3) poda, ktorou sa zasypavaju korene ma byt s pridavkom nejakeho hnojiva, alebo len cista? (na jednej strane sa pise, ze korene by mali prist do styku s hnojivom az neskor, na druhej, ze poda na zasypavanie ma byt prihnojena orga. hnojivami...)

Opakujem, ze som uplny amater, takze niektore otazky sa mozu zdat pre skusenych pestovatelov cudne, ale mne by rady velmi pomohli.

Vdaka

...takže: odstrániš trávnik, vykopeš jamu cca 50x50 hlbky 80cm, tá jama sa kope skôr preto, aby sa zemina v jame prevzdušnila.., na dno jamy sa pred sadením rozhodí umelé hnojivo, ale najlepší je maštaľný hnoj / s pod kráv, dobre prehnitý/ asi tak 2-3 lopaty...na to dáš zeminu, najlepšie humus premiešaný zo zeminou vykopanou.., k stromčeku je potrebné dať kolik z južnej strany o ktorý potom stromček previažeme..., zeminu nakopčíme len v jeseni a to preto, aby ak sú veľké mrazy stromček nezamrzol.., na jar sa to robí opačne že tam je vytvorená okolo priehlbina , aby sa stromček mohol zalievať..., miesto štepenia má byť tak zasadené ako bolo vykopané zo škôlky, nie hlbšie..., a má byť cez zimu prihrnuté tým kopčekom....., na jar sa to odhrnie až do miesta štepenia..., príjemné sadenie:)

Veď si napísal to isté len stručnejšie, takže ja súhlasím s tým čo si napísal a mám názor, že treba byť podrobnejší, preto som toho napísal viac. Naše rady si vôbec neodporujú!:)

..akože nie? veď si to podrobnejšie prečítaj....

Mne sa páčila rada o vybere stromčeka a ako s tým súvisi farba vlasov...
To bolo veĺmi super!

Tak napíš s čím nesúhlasíš a prečo. Ja som nenašiel veci ktoré by si odporovali ak neberieme v úvahu farbu vlasov a podobné perličky na spestrenie. Dotaz bol na 3 veci, ako sadiť do travniku, ohľadom hnojenia a hĺbky sadenia, ostatné už mal tázateľ naštudované.