Znie to neuveriteľne že po skúsenostiach, ktoré ste ako matka so synom mali ste mu "skočili na lep". Nechcem Vás tu súdiť a ani na to nemám právo, len Vám chcem zaželať veľa síl, pokiaľ sa rozhodnete so synom súdiť o darovaný dom. Pretože si myslím že on bude s Vami bojovať a nehnevajte sa ale vy ste už teraz ako ste napísali psychicky na dne a určite Vám to nepridá. Želám Vám aby ste našli pre seba ten "pokoj" ktorý nemáte. YT

Mám žiadať od neho vrátenie daru za takéto správanie? Má vôbec zmysel sa do toho púšťať?
určite áno, pri jeho nezodpovednom spôsobe života sa môže ľahko stať, že o dom príde

§ 630 občianského zákonníka

Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

po tomto všetko by som asi aj ja chcela mať pokoj a kľud na duši a úsmev na perách pre ostatok rodiny, ktorá vám robí radosť, ale asi by sa vo mne ozývala aj tá druhá strana, že ísť do "boja" - súdneho sporu o darovaný dom. zdržím palce a veľa šťastia;)

určite áno, pri jeho nezodpovednom spôsobe života sa môže ľahko stať, že o dom príde

§ 630 občianského zákonníka

Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Súhlasím s "henelie", určite by som mu len tak nenechala dom na ktorom mu nezáleží a nemá k nemu žiadny vzťah(iba ak na nosenie do domu slečny pre potešenie). Bude to síce boj na dlhé lakte, ale bojujte, verím, že vyhráte a ešte z majetku budete mať profit. Viem, je to ťažké postaviť sa proti vlastnému dieťaťu, ale komu niet rady, tomu niet pomoci. Ak si neváži váš syn, že má rodinu, ktorá mu všemožne pomáha, tak si iné ani nezaslúži. Pripravte sa na to, že vám bude vyčítať, či má byť z neho bezdomovec a pod., bude vás vydierať rečami a porovnaniami(že jeho sestra je šťastná, má kde bývať, tak isto aj vy...), ale musíte sa vzoprieť a nekompromisne byť tvrdá. Viem, ľahko sa to píše a ťažšia je prax, ale po tom všetkom, čo ste si "užili" so synom, to zvládnete.Držím palce a ozaj verím, že to zvládnete spolu s dcérou.

Dobrý , viem o čom tu píšete zažívam to na vlastnej koží mám sestru ktorá sa správa podobne ako Váš syn a poviem Vám je to ťažké vidieť svojích rodičov ako sa pre ňu trápia . Vy za to všetko nemôžete a tiež si nič nevyčítajte ste veľmi dobra matka ktorá si nezaslúži aby ste sa preňho trápila máte dcéru a vnúčatka ktorý vás milujú. Držím palce a netrápte sa :)

Synovi si na jeho naliehanie darovala dom. A čo si dala v tom čase dcére? Tiež dom? Alebo ona, preto, že žila normálnym životom, "nič nepotrebovala" a preto nič nedostala? AK je to tak, tak si ma aj ty utvrdila v tom, že vždy dostane ten, kto si najviac otvára papuľu.

Skoro podobne to dopadlo aj v našej rodine. Najviac vykrikoval brat, preto dostal nemalé peniaze. Keby som sa nebol ozval, tak mne a sestre nedajú nič. Takto nám dali aspoň polovicu z toho, čo dali bratovi.

A prečo dali jemu? Lebo ja som mal kde bývať, ja som si z vlastných kúpil v r. 2000 byt. On býval u rodičov a stále sa hádali. Tak jemu dali. Tak.:mad: Ja som bol skoro potrestaný za to, že som sa dokázal sám o seba postarať. Dodnes ho ťahajú z rôznych dlhov a problémov, ale už nehovoria, koľko mu kedy dajú. Možno aj lepšie, že o tom neviem.

Jemu si dala dom. Dobre, daj rovnakú hodnotu aj dcére a máš to. Viac ho nerieš. Nech si žije vlastným životom.

Synovi si na jeho naliehanie darovala dom. A čo si dala v tom čase dcére? Tiež dom? Alebo ona, preto, že žila normálnym životom, "nič nepotrebovala" a preto nič nedostala? AK je to tak, tak si ma aj ty utvrdila v tom, že vždy dostane ten, kto si najviac otvára papuľu.

Skoro podobne to dopadlo aj v našej rodine. Najviac vykrikoval brat, preto dostal nemalé peniaze. Keby som sa nebol ozval, tak mne a sestre nedajú nič. Takto nám dali aspoň polovicu z toho, čo dali bratovi.

A prečo dali jemu? Lebo ja som mal kde bývať, ja som si z vlastných kúpil v r. 2000 byt. On býval u rodičov a stále sa hádali. Tak jemu dali. Tak.:mad: Ja som bol skoro potrestaný za to, že som sa dokázal sám o seba postarať. Dodnes ho ťahajú z rôznych dlhov a problémov, ale už nehovoria, koľko mu kedy dajú. Možno aj lepšie, že o tom neviem.

Jemu si dala dom. Dobre, daj rovnakú hodnotu aj dcére a máš to. Viac ho nerieš. Nech si žije vlastným životom.

Teraz si s odstupom času sypem popol na hlavu. Ano, priznávam - dcére som v tom čase nedala nič - ano, žila som s presvedčením že sa má dobre.... Ona ma za moje správanie neodsúdila a stojí pri mne.... Pred 2 týždňami som jej darovacou zmluvou s vecným bremenom darovala byt v ktorom žijeme s manželom - a priznám sa, že bolo to aj preto, aby sa v prípade ak sa "niečo s nami stane" môj syn nič nedostal z bytu. Nie je ľahké si toto priznať a napísať to sem, ale úprimne ľutujem toho čo som v živote ako matka ktorá miluje urobila. Ďakujem za vaše názory a pripomienky. ˇ
Citujem Vás "Jemu si dala dom. Dobre, daj rovnakú hodnotu aj dcére a máš to. Viac ho nerieš. Nech si žije vlastným životom."
Urobila som to čo ste napísali a tak ako si má žiť on vlastným životom by som chcela aj ja. Snáď jedného dňa to aj syn pochopí.....
Ďakujem

...tvoj syn nič nepochopí...pokiaľ budeš nablízku a on bude vedieť, že máš peniaze, vždy ťa nájde,lebo takí sa nepoučia, vždy za nich niekto dlhy zaplatí a im sa to prepečie....lebo vždy ti bude ľúto, lebo je to tvoj syn...musela by si sa veľmi zatvrdiť,aby si nepoľavila a on ťa nechal žiť...

Nie som si istá, ale pri zrušení darovacej zmluvy nie je lehota 3 roky?

Nebudem sa vyjadrovať k Tvojej spovedi, ale k Tvojej otázke, či by si bola úspešná v spore o vrátenie daru. Napriek tomu, že sú tu príspevky, ktoré Ti tento postup odobrujú, podľa môjho názoru v tomto spore by si nebola úspešná. Tie dôvody, ktoré si tu napísala , nie sú takého charakteru, žeby ich súd zhodnotil za hrubé porušovanie dobrých mravov. Preto sa zmier s tým, že čo si raz darovala, nemôžeš pýtať kedykoľvek späť, keď máš subjektívny pocit, že si syn ten dar nezaslúžil. To, že si preferovala svojho syna na úkor dcéry a stále je to synovi málo, robí dlhy,nech poslúži aspoň na Tvoje vnútorné odôvodnenie, že už nemáš k nemu žiadne finančné záväzky a musí sa vedieť postarať sám o seba.

Pred 2 týždňami som jej darovacou zmluvou s vecným bremenom darovala byt v ktorom žijeme s manželom - a priznám sa, že bolo to aj preto, aby sa v prípade ak sa "niečo s nami stane" môj syn nič nedostal z bytu.

Tak toto bol racionálny krok... kvitujem...;)

Nechcem byt hnusny, ale ak sa nemylim, tak lehota v ktorej si mohla poziadat o vyhlasenie darovacej zmluvy za neplatnu na zaklade dovodov podla § 630 uplynula pred rokom. Takze tvoj narok je v podstate uz premlcany a nie je mozne ziadat vratenie daru naspat.

Ale je tu este ina moznost. Je mozne ho zalovat o vydanie bezdovodneho obohatenia ktore mu vzniklo plnenim bez pravneho titulu, nakolko bezdovodnym obohatenim je aj ked sa neplnilo co by sa inak plnit malo. A teda tym ze vyuzival telefon pisany na teba sa on bezdovodne obohatil. Ja viem, oproti hodnote domu to bude zrejme smiesna suma. Ale je to dobre ako iste gesto ktore mu ukaze nech sa laskavo v zivote stara o seba sam a nech zacne zodpovedat za to co robi.

Nechcem byt hnusny, ale ak sa nemylim, tak lehota v ktorej si mohla poziadat o vyhlasenie darovacej zmluvy za neplatnu na zaklade dovodov podla § 630 uplynula pred rokom. Takze tvoj narok je v podstate uz premlcany a nie je mozne ziadat vratenie daru naspat.


Teraz ja nechcem byť hnusná, ale s tým premlčaním nemáš pravdu. Všeobecná trojročná lehota môže začať plynúť až vtedy, keď dôvod na vrátenie daru vznikne. Ešte v roku 2007 rodičia pomáhali s rekonštrukciou darovaného domu, v ňom syn býval aj s manželkou,takže ťažko povedať, kedy vznikali tie domnelé dôvody pre vrátenie daru. Podstatné je, že neexistuje relevantný dôvod na vrátenie daru, nie premlčanie práva.
A už vonkoncom nechcem byť hnusná;), ale ako môžeš spájať vyhlasenie darovacej zmluvy za neplatnú - s právom na vrátenie daru? Sú to dve rôzne veci.

Nechcem sa nikoho dotknúť. Ale pravdou ostáva, že väčšinou sa dáva viac tým menej schopným. Akoby si rodičia mysleli, že keď tým menej vydareným deťom budú stále pomáhať, dotovať ich a prehliadať ich chyby, zmenia ich a privedú na tú "správnu cestu". Bohužiaľ to však tak nie je. A rodičia sa nikdy nedočkajú ich vďaky, pretože oni nikdy nebudú chápať čo všetko pre nich ich rodičia urobili. A tí schopnejší sú tak nechtiac potrestaní, že oni ich tú "pomoc" nepotrebujú. Alebo si ju aspoň nikdy od rodičov nevynucujú. A neraz sa cítia ukrivdení a možno aj menej "ľúbení".

Bohužial mám podobnú skúsenosť, syna ktorý má v živote doviedol úplne na dno síl. Vyhodila som ho z domu, ujal sa ho môj bývalý manžel a ako vzorný otecko zaňho platil dlhy ktoré narobil, pretože slúbil otcovi, že už to nikdy nespraví. Spoločne na mňa nadávali a poukazovali aká som krkavčia mama. Otec zomrel a syn ma opäť pozná. Na poistku uviedol otec len syna ktorý žije takým spôsobom života, že ma to skoro zabilo tak som sa zaň hambila. Dcéry na poistku neuviedol pretože tie sa pretľkajú životom riadne a žijú slušne. Synovi bola vyplatená poistka 300.000.-SK. Samozrejme, že si dlhy neuhradil a všetko minul, podotýkam, že to nikde nie je vidieť na čo toľké peniaze minul. Zo synom sa stýkam minimálne. Doteraz nevie, že som ho vydedila. Nie je príjemné sa k tomuto priznávať pretože stále cítim, že som niekde vo výchove zlyhala. Snažila som sa ich vychovať rovnako ale ... Ak chce prijať radu snažím sa mu poradiť ale ani cent odo mňa nevidí, musí si poradiť, má 2 zdravé ruky a dôsledky života ktoré ho teraz dobiehajú sa snaží riešiť splácaním exekúcií je to pre matku hrozné ale to čo si navaril z toho sa musí aj sám dostať pretože inak sa nikdy nepoučí. Z dedičstva po otcovi mu dievčatá nechali šancu začať slušne žiť, po otcovi mu nechali dom ktorý vlastnia oni dve, pretože by inak skončil u exekútora a ich brat tam má doživotné bývanie s tým, že si musí uhrádzať všetky náklady spojené s domom. Oni si nechali pozemky čo nie je práve najvýhodnejšie. Neriešime či ho odpoja od plynu pretože nemal na uhrádzanie zálohových faktúr a čuduj sa svete poradil si. Má poslednú šancu žiť poriadne ak sa mu to podarí budem šťastná ak nie bohužial nemôžem sa celý život trápiť nad tým čo robí....
Dalo by sa ešte veľa popísať ale prečo to tu píšem dá sa kludne žiť, ale treba byť dôsledný. Ešte jeden príklad keď bol syn chorý volal mi, že nemá na lieky či mu nepožičiam. Nie, prišla som si pre recept, vybrala som mu lieky, pribalila čaj a citróny ale ani cent. Žiadna potravina, budeš jesť až vtedy keď si zarobíš. Upozornila som ho, že aj do budúcnosti si bude musieť lieky hradiť sám. Ja si žijem kludne s dcérami o synovi sa nebavíme s nikým, neprijímame žiadne sťažnosti je už dospelý a nesie si zodpovednosť sám za seba. Bohužial život je aj o tom, že nie vždy sa nám dieťa podarí vychovať tak ako by sme chceli, ale nemôžeme donekonečna zaňho niesť zodpovednosť veľakrát len preto čo by ľudia povedali. Nech si hovoria čo chcú a každý si pozerá do svojho taniera, pretože pomáhať tímto ľuďom ako sú títo naši dvaja synovia je opičia láska. To čo si zavarila si musia vyriešiť sami inak sa v živote nepoučia. Ludka

Ak môžem chcela by som ešte upozorniť, že sa môžete domáhať vrátenia dlhu, ale to čo vám najviac pomôže je odrezať sa od syna To čo má nech si už nechá ale ďalej sa s ním budem baviť až keď začne poriadne žiť.

Žite pre dcéru, pre vnúčatká vychutnávajte si každú chvílu ktorú snimi prežijete a nenechajte sa o toto všetko obrať. Ale nebavte sa ani doma ani s dcérou v žiadnom prípade o synovi, nehovorte jej čo ste nové počuli.
A prečo? Pre jeden jednoduchý dôvod inak ničíte život aj dcére týmito problémami. Nedovoľte to. Je to ťažké ale dá sa to. Unikajú vám vzácne spokojné a krásne chvíle v kruhu rodiny ktoré máte možnosť prežívať ale len poznámkou o tíchto problémoch tú spokojnosť zničíte.
Môžete vysúdiť za pár rokov dom, peniaze ale ujdú vám tieto vzácne chvíle ktoré sa nikdy žiadnymi peniazmi nedajú vrátiť späť. A to hovorím z vlastnej skúsenosti pred desiatimi rokmi sa mi zrútil svet a neverila som, že ešte niekedy budem šťastná a dcéry ktoré ma lúbia boli nešťastné tiež. Toto všetko sme dokázali poslať niekde preč ja a moje dcéry sme neskutočne šťastné a spokojné, finančne sme na tom tak, že máme to čo potrebuje a že na niektoré veci nemáme nevadí máme jedna druhú a obohatilo nás aj to zlé čo sme prežili, pretože sa dokážeme tešiť z maličkostí, pomáhať si, deliť sa veľa krát aj o málo, čo by sme inak nedokázali. Necítime voči nikomu kto nás ničil nenávisť, zlosť, nemyslíme na to. Žijeme a vychutnávame si naplno život . A život je krásny len otvorte oči a dávajte lásku a hovorte o tom s každým kto si to zaslúži. Nehanbite sa povedať dcére, mužovi, zaťovi, vnúčatku ako ich máte radi vždy ked to cítite, kludne aj niekoľkokrát za deň. Na Slovensku to nie je zvykom u vás to zaveďte , smejte sa, tešte sa zakiaľ ste všetci pokope, pretože vždy môže prísť niečo horšie čo sa nedá vrátiť späť. :)

Sucastou rozhodnutia o povinnosti vratit dar je aj vyhlasenie darovacej zmluvy za neplatnu ex tunc. Vychadza sa z pravnej fikcie ako by prijimatel daru uz pri uzatvarani vedel ze sa dopusti takeho konania ktore bude zakladat povinnost vratit dar.

Nie je pravne mozne aby nedoslo k zruseniu darovacej zmluvy a zaroven aby doslo k vrateniu daru. Nakolko ak pre vlastnictvo daru je nutny pravny titul, tento musi vratenim vlastnickeho prava byt anulovany resp. zruseny.

Takze sud musi zrusit zmluvu. Ak by platila tvoja teoria, tak by sa mohol domahat vratenia daru darujuci v podstate v nekonecne dlhom casovom useku od okamihu obdarovania. To je ale v rozpore s principom pravnej istoty. Takze ano, na samotny narok domahat sa vratenia daru by teoreticky mohla zacat plynut lehota den nasledujuci po dni kedy nastal dovod na domahanie sa vratenia daru, avsak tym ze uz uplynula lehota na zrusenie darovacej zmluvy vyhlasenim za neplatnu, tak dochadza k tomu ze narok na vratenie daru uz nie je vymahatelny a z naroku sa stava naturalna obligacia.

Naturalnej obligacie je sice mozne sa domahat sudne, avsak v pripade ak druha strana uplatni namietku premlcania, sud bude povinny na nu prihliadnut a ver tomu ze syn tuto namietku celkom urcite uplatni.


Teraz ja nechcem byť hnusná, ale s tým premlčaním nemáš pravdu. Všeobecná trojročná lehota môže začať plynúť až vtedy, keď dôvod na vrátenie daru vznikne. Ešte v roku 2007 rodičia pomáhali s rekonštrukciou darovaného domu, v ňom syn býval aj s manželkou,takže ťažko povedať, kedy vznikali tie domnelé dôvody pre vrátenie daru. Podstatné je, že neexistuje relevantný dôvod na vrátenie daru, nie premlčanie práva.
A už vonkoncom nechcem byť hnusná;), ale ako môžeš spájať vyhlasenie darovacej zmluvy za neplatnú - s právom na vrátenie daru? Sú to dve rôzne veci.

Sucastou rozhodnutia o povinnosti vratit dar je aj vyhlasenie darovacej zmluvy za neplatnu ex tunc. Vychadza sa z pravnej fikcie ako by prijimatel daru uz pri uzatvarani vedel ze sa dopusti takeho konania ktore bude zakladat povinnost vratit dar.

Nie je pravne mozne aby nedoslo k zruseniu darovacej zmluvy a zaroven aby doslo k vrateniu daru. Nakolko ak pre vlastnictvo daru je nutny pravny titul, tento musi vratenim vlastnickeho prava byt anulovany resp. zruseny.

Takze sud musi zrusit zmluvu. Ak by platila tvoja teoria, tak by sa mohol domahat vratenia daru darujuci v podstate v nekonecne dlhom casovom useku od okamihu obdarovania. To je ale v rozpore s principom pravnej istoty. Takze ano, na samotny narok domahat sa vratenia daru by teoreticky mohla zacat plynut lehota den nasledujuci po dni kedy nastal dovod na domahanie sa vratenia daru, avsak tym ze uz uplynula lehota na zrusenie darovacej zmluvy vyhlasenim za neplatnu, tak dochadza k tomu ze narok na vratenie daru uz nie je vymahatelny a z naroku sa stava naturalna obligacia.

Naturalnej obligacie je sice mozne sa domahat sudne, avsak v pripade ak druha strana uplatni namietku premlcania, sud bude povinny na nu prihliadnut a ver tomu ze syn tuto namietku celkom urcite uplatni.
Máš pomýlene pojmy a inštitúty hmotného a procesného práva. Pretože ich vysvetlenie nie je potrebné pre riešenia tejto témy , tak sa nimi nebudem zaoberať. Evidentne zamieňaš zmysel pojmu neplatnosť zmluvy so zrušením zmluvy, ktorý je dôsledkom relatívnej neplatnosti zmluvy, a spôsobom zániku darovacej zmluvy pri uplatnení práva podľa § 630 Obč.zák. A zdá sa, že nemáš jasno ani v druhoch žalôb a ich žalobných petitoch.

Bohužial mám podobnú skúsenosť, syna ktorý má v živote doviedol úplne na dno síl. Vyhodila som ho z domu, ujal sa ho môj bývalý manžel a ako vzorný otecko zaňho platil dlhy ktoré narobil, pretože slúbil otcovi, že už to nikdy nespraví. Spoločne na mňa nadávali a poukazovali aká som krkavčia mama. Otec zomrel a syn ma opäť pozná. Na poistku uviedol otec len syna ktorý žije takým spôsobom života, že ma to skoro zabilo tak som sa zaň hambila. Dcéry na poistku neuviedol pretože tie sa pretľkajú životom riadne a žijú slušne. Synovi bola vyplatená poistka 300.000.-SK. Samozrejme, že si dlhy neuhradil a všetko minul, podotýkam, že to nikde nie je vidieť na čo toľké peniaze minul. Zo synom sa stýkam minimálne. Doteraz nevie, že som ho vydedila. Nie je príjemné sa k tomuto priznávať pretože stále cítim, že som niekde vo výchove zlyhala. Snažila som sa ich vychovať rovnako ale ... Ak chce prijať radu snažím sa mu poradiť ale ani cent odo mňa nevidí, musí si poradiť, má 2 zdravé ruky a dôsledky života ktoré ho teraz dobiehajú sa snaží riešiť splácaním exekúcií je to pre matku hrozné ale to čo si navaril z toho sa musí aj sám dostať pretože inak sa nikdy nepoučí. Z dedičstva po otcovi mu dievčatá nechali šancu začať slušne žiť, po otcovi mu nechali dom ktorý vlastnia oni dve, pretože by inak skončil u exekútora a ich brat tam má doživotné bývanie s tým, že si musí uhrádzať všetky náklady spojené s domom. Oni si nechali pozemky čo nie je práve najvýhodnejšie. Neriešime či ho odpoja od plynu pretože nemal na uhrádzanie zálohových faktúr a čuduj sa svete poradil si. Má poslednú šancu žiť poriadne ak sa mu to podarí budem šťastná ak nie bohužial nemôžem sa celý život trápiť nad tým čo robí....
Dalo by sa ešte veľa popísať ale prečo to tu píšem dá sa kludne žiť, ale treba byť dôsledný. Ešte jeden príklad keď bol syn chorý volal mi, že nemá na lieky či mu nepožičiam. Nie, prišla som si pre recept, vybrala som mu lieky, pribalila čaj a citróny ale ani cent. Žiadna potravina, budeš jesť až vtedy keď si zarobíš. Upozornila som ho, že aj do budúcnosti si bude musieť lieky hradiť sám. Ja si žijem kludne s dcérami o synovi sa nebavíme s nikým, neprijímame žiadne sťažnosti je už dospelý a nesie si zodpovednosť sám za seba. Bohužial život je aj o tom, že nie vždy sa nám dieťa podarí vychovať tak ako by sme chceli, ale nemôžeme donekonečna zaňho niesť zodpovednosť veľakrát len preto čo by ľudia povedali. Nech si hovoria čo chcú a každý si pozerá do svojho taniera, pretože pomáhať tímto ľuďom ako sú títo naši dvaja synovia je opičia láska. To čo si zavarila si musia vyriešiť sami inak sa v živote nepoučia. LudkaPrečítala som si Tvoje obidve vyznania....:) Pekne si to napísala. A tuším, čím Ťa ranil Tvoj syn......Vieš, čo potrebuje ešte od Teba Tvoj syn? Úprimnosť. A priamosť.
Jedným dychom píšeš, ako mu už nikdy, nič, za nič na svete.......a prečože si mu umožnila žiť v tom dome? Prečo nie na ulici, aby sa o bývanie postaral? A prečo nemáš odvahu mu povedať, že si ho vydedila? Každá minca má rub aj líc....a táto Tvoja na moje gusto je nedoleštená....Prepáč, ja to cítim trošku podrobnejšie, aby si ma správne pochopila, ja som si to celé rozmenila na drobné. Tú Tvoju mincu......

Máš pomýlene pojmy a inštitúty hmotného a procesného práva. Pretože ich vysvetlenie nie je potrebné pre riešenia tejto témy , tak sa nimi nebudem zaoberať. Evidentne zamieňaš zmysel pojmu neplatnosť zmluvy so zrušením zmluvy, ktorý je dôsledkom relatívnej neplatnosti zmluvy, a spôsobom zániku darovacej zmluvy pri uplatnení práva podľa § 630 Obč.zák. A zdá sa, že nemáš jasno ani v druhoch žalôb a ich žalobných petitoch.

Pocuj kraska. Chcel by som vidiet petit zalozy o zrusenie zmluvy. Taku zalobu este nikto v SR nepodal (a dufam ani nepoda). A ziadne pojmy si nezamienam. K prelmcaniu naroku doslu a hotovo. A tym padom z toho jednoznacne vyplyvaju vsetky nasledky. Premlcanie nema nic s procesom. To patri do hmoty. O relativnej neplatnosti som nic nepisal a ani tu o nu nejde. Obavam sa ze jedine co dokazes napisat v ramci svojho vysokeho ega je to co si napisala. Ziadne skutocne odovodnenie. Proste nula bodov. Radsej sa dalej nevyjadrujem, aby som sa neznizil na tvoju uroven.

Pocuj kraska. Chcel by som vidiet petit zalozy o zrusenie zmluvy. Taku zalobu este nikto v SR nepodal (a dufam ani nepoda). A ziadne pojmy si nezamienam. K prelmcaniu naroku doslu a hotovo. A tym padom z toho jednoznacne vyplyvaju vsetky nasledky. Premlcanie nema nic s procesom. To patri do hmoty. O relativnej neplatnosti som nic nepisal a ani tu o nu nejde. Obavam sa ze jedine co dokazes napisat v ramci svojho vysokeho ega je to co si napisala. Ziadne skutocne odovodnenie. Proste nula bodov. Radsej sa dalej nevyjadrujem, aby som sa neznizil na tvoju uroven.
Počuj, génius! ....vlastne,škoda slov!

Rodina bola prekvapená a zistila, že stará pani darovala svoj byt jehovistom! Známa je hotová, vraví, že keď to bude potrebné, mamčku si vezme k sebe. Dá sa s tým niečo robiť? Veď, keď si stará pani nepamätá s kým o sťahovaní hovorila, asi nebola celkom pri zmysloch?!
ak darovala, tak táto darovacia zmluva je súčasťou návrhu na vklad / pri zmene majiteľa nehnuteľnosti/bytu, skúste najskôr tam zistiť podrobnosti,

Aj tých svedkov jehovových by som brala s rezervou - ktovie čo kto starej pani nakukal, resp. dal podpísať... mohol to byť niekto úplne iný a na nich sa vyhovoril...

...Syn začal na mňa naliehať aby som mu darovacou zmluvou darovala dom ktorý som zdedila po svojich rodičoch, vraj svokrovci mu jeho prešľap z minulosti dávajú každý deň pocítiť kým manželka by sa chcela s ním osamostatniť a žiť pod vlastnou strechou aj s dcérkou. Jeho naliehanie trvalo niekoľko mesiacov nakoľko sa mi stále vybavovali zo spomienok "krivdy" ktoré mi v minulosti urobil, no nakoniec som mu dom darovala na jeseň 2006. Spolu s mojim manželom sme im pomáhali v rekonštrukcii domu celú zimu a na jar sa "mladí" sťahovali do domu. No potom sa ich vzťah rozpadol úplne a nevesta od syna odišla aj s dcérou späť k rodičom, načo môj syn nelenil a nasťahoval si do domu prvú známosť z internetu.
... Dnes si s odstupom času uvedomujem že som urobila VEĽKÚ chybu, keď som si myslela ako mu pomáham a on ma pritom sprosto využil. Mám urobiť to, že sa pustím s ním do súdneho sporu o darovaný dom? Mám žiadať od neho vrátenie daru za takéto správanie? Má vôbec zmysel sa do toho púšťať? Ďakujem za vaše reakcie.

Bez ohľadu na to, či je/nie je premlčaná lehota na vrátenie daru alebo ako by znel prípadný petit žaloby ma napadla otázka:
je hodnota darovaného domu z r. 2006 totožná s hodnotou darovaného bytu?
Lebo ak chceš byť konečne spravodlivá k obidvom deťom, tak ktovie, ako by znel názor znalca... Nehovorím, že si ho máš hneď objednať a zaplatiť, ale - stačí trochu sledovať regionálne inzeráty, trochu pogúgliť a hneď budeš v obraze - aspoň orientačne...
Lebo ten dom, ktorý si darovala synovi, stojí na nejakom pozemku - len Ty vieš, aký veľký je ten pozemok, či je celý synov a v ktorej časti Slovenska...
Okrem toho spomínaš rekonštrukciu toho domu... Tú financoval syn z vlastných prostriedkov a Vy s manželom ste mu "len" pomáhali priložiť ruku k dielu, alebo všetko išlo z Vašich vrecák a on to bral ako samozrejmosť...? Ak áno, koľko Vás táto finančná injekcia synčekovi stála? Tiež by som mu to pripočítala - ak máš na to nejaké doklady, čo ale predpokladám, že nemáš...

A byt, v ktorom bývaš/te s manželom a darovala si ho dcére s doživotným právom bývania, môže/nemusí byť lukratívnejší - záleží od jeho veľkosti, stavu, mesta, resp. lokality, kde sa nachádza...
A čo Tvoj manžel? Synovi pomáhal pri rekonštrukcii Tvojho dedičstva, súhlasil s darovaním Vášho bytu dcére... on je spokojný, ako ste sa zachovali voči Vašim deťom...? Alebo syn bol aj jeho "libling", lebo sa v ňom nezdravo videl - ako v dedičovi "po meči" a v pokračovateľovi rodu?
Chcem tým povedať, že rovnica dom = byt = spravodlivosť nemusí byť taká rovná, ako sa na prvý pohľad môže zdať... Rozdiel môže byť aj pár desiatok či tisíc eur...
Takže ak by si chcela svoju materinskú spravodlivosť doviesť do úplného konca, navrhujem zodpovedať si na tieto otázky.
Ak odpoveď bude ÁNO, je to O.K. - nie je čo riešiť a môžeš kľudne spávať.
Ak si však synovi dala viac majetku /nehovorím teraz o láske/ - riešime tu majetkovo-právne veci - môžeš pre dcéru urobiť toto:

Keďže nepoznáme všetky detaily, z môjho pohľadu je to teoretická rada:
daj dcére do úschovy kópiu darovacej zmluvy, ktorou si synovi v r. 2006 darovala svoj rodičovský dom. Lebo on jej ju nikdy neukáže, to si píš.. Za predpokladu, že by v budúcnosti prišlo k dedičskému konaniu a existoval by napr. ešte nejaký majetok /možno áno, možno nie - Ty vieš/, bude môcť dcéra predložiť túto zmluvu notárovi a žiadať započítať, t.j. odrátať hodnotu tohto daru z bratovho dedičského podielu. To samozrejme platí aj naopak, keďže aj ona bola obdarovaná... Možno to znie trošku morbídne, ale veď Ty sama riešiš dedičstvo už teraz...

A úplne najsprávnejšie by bolo zavolať si obidve deti na návštevu a povedať im, ako /prípadne aj prečo/ si sa rozhodla naložiť so svojím majetkom...
Viem, si rodič a máš právo rozhodovať za svojho života o svojom majetku ako uznáš za vhodné... A dospelé deti nemajú právo čakať od rodičov, že ich postavia na nohy a celý život ich budú podopierať barličkami, aj keď sú zdravé a schopné sa o seba postarať...
Nečíta sa to ľahko... A nie si sama, ktorá niečo v živote domrvila... Ale si jedna z mála, ktorá dospela /aj keď - za akú cenu?/ k takej dávke sebareflexie, že si je to schopná priznať... A za toto priznanie máš moje uznanie. V inej téme sa ktosi pýtal, prečo rodič uprednostňuje celý život jedno svoje dieťa na úkor druhého /ktovie, či sa nepýtala napr. práve Tvoja dcéra?/... Vtedy som odpísala, že je to otázka skôr pre rodičov, prečo tak konajú, resp. v tej svojej zaslepenej rodičovskej láske si ani neuvedomujú, čo konajú a čo svojím konaním spôsobujú, aké fatálne následky môže mať ich konanie na vzťahy v rodine a že ak sa niekto taký na Porade ozve, rada sa s ním zoznámim... Takže maminaJM, teší ma - si jediná osoba s takýmto "sebapoznaním", ktorú som práve spoznala...

Oliwa, nie celkom som pochopila zámer Tvojej rady. To si má matka urobiť bilanciu so stranami MD a D? A rozdiel vyrovnať? Je to príliš osobné, nie je to podľa mňa OK. Rodičia by mali mať slobodu aspoň v tom, aby konali tak, ako tú spravodlivosť voči deťom cítia oni. Pretože oni najlepšie poznajú detaily rodinného spolužitia a jediným kritériom spravodlivosti nemôže byť rozdelenie hmotných statkov.

A ako by to podľa Teba bolo O.K.? Alebo aspoň trochu spravodlivé aj voči dcére?
Matka priznáva, že celý život uprednostňovala syna na úkor dcéry a sype si popol na hlavu. Zrejme ju to veľmi trápi, keď takúto príliš osobnú tému zavesila na net, aby si psychicky uľavila a hľadala východisko z danej situácie, keďže uvažuje súdnou cestou dostať od syna naspäť svoj dom... Takže slobodu konania má - nik jej ju neupiera - veď celý život konala slobodne - až pokým neprišla na to, že nekonala správne...
Nejedná sa predsa o rozdelenie hmotných statkov na základe jediného kritéria - ale práve hmotné statky sa pokúša touto cestou vyriešiť... Lásku /rodičovskú a ani synovskú/ si predsa nevysúdiš na žiadnom súdnom dvore...
Chcela som len poukázať na to, že ak sa už rozhodla naprávať chyby z minulosti, ktorých sa dopustila a ktoré tu verejne priznáva, nech sa pokúsi byť vo svojej spravodlivosti dôsledná...
To je všetko. Možno sa jej potom uľaví a nájde vytúžený pokoj.
Ale najskôr by sa mala pokúsiť dať znova dohromady svoju rodinu...
Apoň pokúsiť...

To " nie OK" som vzťahovala k tomu, že ten Tvoj príspevok je osobný a priveľmi vstupuješ do rodiny pýtajúcej sa. Kulantnejšie to neviem napísať.:)

Petra, celá "Spoveď nešťastnej matky" je predsa príliš osobná...
A nie všetko sa dá vyjadriť rečou paragrafov...
A že priveľmi vstupujem do rodiny pýtajúcej sa? Nepísala, že máme zostať pred dverami jej bytu, veď sama ich otvorila... Písala, že je psychicky úplne na dne, preto si nemyslím, že akýkoľvek súdny spor by jej pomohol navrátiť duševnú pohodu... Ešte viac by ju nielen psychicky, ale aj finančne vyčerpal...
Darmo 20 ľudí súhlasí s názorom hanelie, že matka má žiadať vrátenie daru podľa § 630 OZ - keďže premlčacia lehota je 3 roky a dom darovala synovi na jeseň 2006, je to pasé... Ale zase nevieme, kedy od jesene 2006 sa synovo správanie zmenilo tak, že by ho bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov - lebo ak sa nemýlim, tak až od toho dňa sa táto lehota počíta...
No zároveň si neviem predstaviť, čo by predložila ako dôkaz hrubého porušenia mravov proti svojej osobe alebo rodine... vysoké a nezaplatené faktúry za telefón na jej meno, ktorý zabudla odhlásiť? To je predsa irelevantné... OZ nikde presne nekonkretizuje, čo sa za hrubé porušenie mravov považuje - iba že by sa naplnilo niečo z tohto:

Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci.
K uvedenému správaniu obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy. Zároveň ale treba podotknúť, že právo darcu na vrátenie daru sa premlčuje. Premlčacia doba je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz, t. j. odo dňa, keď obdarovaný svojím správaním naplnil skutkovú podstatu ustanovenia § 630.

Nejde teda o subjektívny pocit nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ale o objektívny prejav voči nemu, resp. jeho rodine...
Petra, vážim si Tvoje profesionálne rady, ktorými si za tie roky mnohým nezištne pomohla. Preto ma Tvoja reakcia trošku prekvapila, ale to sme už fakt mimo témy...

Darmo 20 ľudí súhlasí s názorom hanelie, že matka má žiadať vrátenie daru podľa § 630 OZ
chápem tvoje rozhorčenie - /nemysli si, že som sa nezastavila pri tej predstave čo by som robila keby sa to stalo mne, / ale práveže my ako nestranní pozorovatelia by sme mali radiť tak, aby sa spôsobené škody eliminovali na minimum

chápem tvoje rozhorčenie - /nemysli si, že som sa nezastavila pri tej predstave čo by som robila keby sa to stalo mne, / ale práveže my ako nestranní pozorovatelia by sme mali radiť tak, aby sa spôsobené škody eliminovali na minimum
Hanelie, neviem, prečo sa nazdávaš, že som rozhorčená... Nie som.
Tiež som sa snažila prispieť svojím uhľom pohľadu... No nemyslím si, rovnako ako Petra Nová, že práve súdna cesta je v tomto konkrétnom prípade tá najschodnejšia - eliminujúca spôsobené škody na minimum... Myslím majetkové, lebo tie morálne sú nevyčísliteľné...

Oliwa, dovolím si navrhnúť:) ukončiť našu debatu tak, že Ty si si povedala svoj názor a ja zas svoj. A vôbec nie je isté, či by maminaJM, alebo väčšina so mnou súhlasila. Vieš čo ma na tej našej debate potešilo? To, že sa snažíš si veci preveriť a že si v tom dôsledná.

O.K. U mně dobrý... :)
Ešte by sa mohla ozvať maminaJM... ;)

U mně taky tak.:)

Na začiatku sa chcem poďakovať všetkým ktorí sa zúčastnili a prispeli svojim názorom do tejto "debaty". Rozprávala som sa s dcérou, ktorá mi povedala aby som "urobila hrubú čiaru" za minulosťou a prestala sa obzerať späť. Nechce, aby som sa púšťala do súdneho sporu zo synom, kvôli domu. Ona sama mi povedala, že s bratom nekomunikuje a ani sa s ním nechce stretnúť či rozprávať.
Priznám sa, že mi nie je ľahostajné že mám ignorovať svoje dieťa, ale nakoniec si túto cestu zvolil on sám. Zmenil si telefonne číslo, nové číslo si utajil, keď ma stretne, tvári sa že ma nepozná..... To ma bolí..... Asi sa naozaj budem musieť s tým vyrovnať. Ale zatvrdnúť voči nemu ako dcéra ???? to nedokážem...... Ale jej to ani nezazlievam.....
Chcela som si touto spoveďou uľaviť, pretože je ľahšie takto otvorene o sebe a svojich chybách písať cudzím ľuďom, ako hovoriť zoči-voči blízkemu.... Snáď si z tohto zoberú ponaučenie mamy, ktoré ľúbia opičou láskou, alebo tak ako to tu napísali poniektorí z Vás, že sa treba vyvarovať tých (detí) čo najviac vykrikujú a pýtajú viac, len preto že sa o seba nevedia či nechcú postarať. Škoda len, že som sa musela poučiť na vlastných chybách... ak by som dala na varovné signály mohla som sa tomu vyhnúť a o takéto príbehy len čítať tu na porade.sk
Ešte raz Vám všetkým ďakujem a želám všetko dobré....
mamina JM