Lubomir1
01.10.10,20:12
Na záhrade máme peň zo stromu čerešňa (tento rok spílený strom, cca 40 ročný).
Ako sa štandardne odstraňujú pne zo stromov? Uvažujem, že doň navŕtam vŕtačkou diery, aby v zime doň natiekla vody, zamrzla a tak ho rozrušila a pod. Jestvujú nejaké metódy, aby som nemusel veľa kopať?
Ako sa štandardne odstraňujú pne zo stromov? Uvažujem, že doň navŕtam vŕtačkou diery, aby v zime doň natiekla vody, zamrzla a tak ho rozrušila a pod. Jestvujú nejaké metódy, aby som nemusel veľa kopať?
buchač
01.10.10,18:16
Na záhrade máme peň zo stromu čerešňa (tento rok spílený strom, cca 40 ročný).
Ako sa štandardne odstraňujú pne zo stromov? Uvažujem, že doň navŕtam vŕtačkou diery, aby v zime doň natiekla vody, zamrzla a tak ho rozrušila a pod. Jestvujú nejaké metódy, aby som nemusel veľa kopať?
Asi sa nevyhneš ...
Orgány ovocných rastlín a ich funkcie
Ovocné rastliny sú svojím charakterom dreviny (stromy, kry a polokry), výnimku tvorí jahoda, ktorá má bylinný charakter.
Rovnako ako ostatné rastliny majú i ovocné rastliny koreň, stonku (špecificky štrukturovanú), listy a generatívne orgány.
Koreňová sústava ovocných drevín ma variabilnú stavbu, čo je ovplyvnené najmä druhom, spôsobom rozmnožovania a ovplyvňujú ju i podmienky prostredia.
V prípade generatívne rozmnožovaných drevín sa koreňová sústava skladá z kolovitého, geotropicky pozitívne orientovaného, z ktorého vyrastajú bočné korene, ktoré členíme na rády. Pri vegetatívne rozmnožovaných drevinách hlavný koreň chýba a koreňová sústava je viacmenej zväzkovitá, siahajúca do menšej hĺbky. Schému rozkonárovania ovocných drevín získaných rozličným spôsobom rozmnožovania ukazuje obrázok Preto (kvoli menšiemu objemu koreňovej sústavy) sú takéto dreviny náročné na dobrú prípravu vrstvy pôdy, ktorá je prostredím pre ich korene.
Jablone majú spravidla koreňovú sústavu plošne rozloženú, s väčšinou koreňov v hĺbke 0,1 až 0,5 m, pri semenáčoch hlbšie 0,2 až 0,8 m. Jednotlivé korene zasahujú do hĺbky 3 m a viac.
Hrušky pestované na semenáči majú silný hlboko siahajúci hlavný koreň, ktorý má menej bočných koreňov, bočné korene siahajú do hĺbky 0,2 - 0,6 m, na podpníku dula v hĺbke 0,15 - 0,4 m.
Čerešne a višne na vtáčnici majú mohutnú, bohato rozkonárenú koreňovú sústavu, siahajúcu do veľkej šírky (za obvod koruny) a do hĺbky 0,2 - 0,6 m.
Slivky majú do plochy sa rozrastajúci, plytký koreňový systém, siahajúci do dvojnásobku obvodu koruny. Základná masa koreňov sa nachádza v hĺbke 0,15 až 0,5 m.
Orech kráľovský má mohutný koreňový systém s výrazným kolovitým koreňom, základná masa koreňov sa nachádza v hĺbke 0,25 až 0,85 m.
Drobné ovocie má koreňovú sústavu rozloženú plytko a do šírky. Ríbezle 0,05 - 0,3 m, egreš 0,05 až 0,2 m, jahody 0,05 - 0,02 m. Maliny majú bohato rozkonárenú koreňovú sústavu, rozloženú tesne pod povrchom pôdy, bohatú na koreňové vlásky. Černice majú dlhé a hrubšie korene, siahajúce až do hĺbky 1,5 m, maximum koreňov však je v orničnej vrstve pôdy. Niektoré odrody tvoria početné koreňové výmladky.
Lieska má variabilnú koreňovú sústavu schopnú rásť i na plytkých pôdach s kamenitým podložím. Vyskytuje sa u nej mykoríza.
Nadzemná časť ovocných rastlín, ktoré zaraďujeme do skupiny veľkého ovocia, sa skladá z kmeňa, ktorý može mať rôznu výšku a koruny, ktorá má rôznu geometriu, podľa systému tvarovania, a ktorá sa skladá z vertikálne rastúce ho stredného konára (nemusí byť) a z neho vyrastajú silné kostrové konáre usporiadané v poschodiach alebo bez poschodí.
Ďalej sa v korune nachádzajú polokostrové konáre, rodivý obrast a rôzne kategórie výhonkov - predlžujúce, bočné, konkurenčné, vlky. Z podzemnej časti môžu vyrastať koreňové výmladky.
http://afnet.uniag.sk/~paulen/skriptas/morfol.html
Ako sa štandardne odstraňujú pne zo stromov? Uvažujem, že doň navŕtam vŕtačkou diery, aby v zime doň natiekla vody, zamrzla a tak ho rozrušila a pod. Jestvujú nejaké metódy, aby som nemusel veľa kopať?
Asi sa nevyhneš ...
Orgány ovocných rastlín a ich funkcie
Ovocné rastliny sú svojím charakterom dreviny (stromy, kry a polokry), výnimku tvorí jahoda, ktorá má bylinný charakter.
Rovnako ako ostatné rastliny majú i ovocné rastliny koreň, stonku (špecificky štrukturovanú), listy a generatívne orgány.
Koreňová sústava ovocných drevín ma variabilnú stavbu, čo je ovplyvnené najmä druhom, spôsobom rozmnožovania a ovplyvňujú ju i podmienky prostredia.
V prípade generatívne rozmnožovaných drevín sa koreňová sústava skladá z kolovitého, geotropicky pozitívne orientovaného, z ktorého vyrastajú bočné korene, ktoré členíme na rády. Pri vegetatívne rozmnožovaných drevinách hlavný koreň chýba a koreňová sústava je viacmenej zväzkovitá, siahajúca do menšej hĺbky. Schému rozkonárovania ovocných drevín získaných rozličným spôsobom rozmnožovania ukazuje obrázok Preto (kvoli menšiemu objemu koreňovej sústavy) sú takéto dreviny náročné na dobrú prípravu vrstvy pôdy, ktorá je prostredím pre ich korene.
Jablone majú spravidla koreňovú sústavu plošne rozloženú, s väčšinou koreňov v hĺbke 0,1 až 0,5 m, pri semenáčoch hlbšie 0,2 až 0,8 m. Jednotlivé korene zasahujú do hĺbky 3 m a viac.
Hrušky pestované na semenáči majú silný hlboko siahajúci hlavný koreň, ktorý má menej bočných koreňov, bočné korene siahajú do hĺbky 0,2 - 0,6 m, na podpníku dula v hĺbke 0,15 - 0,4 m.
Čerešne a višne na vtáčnici majú mohutnú, bohato rozkonárenú koreňovú sústavu, siahajúcu do veľkej šírky (za obvod koruny) a do hĺbky 0,2 - 0,6 m.
Slivky majú do plochy sa rozrastajúci, plytký koreňový systém, siahajúci do dvojnásobku obvodu koruny. Základná masa koreňov sa nachádza v hĺbke 0,15 až 0,5 m.
Orech kráľovský má mohutný koreňový systém s výrazným kolovitým koreňom, základná masa koreňov sa nachádza v hĺbke 0,25 až 0,85 m.
Drobné ovocie má koreňovú sústavu rozloženú plytko a do šírky. Ríbezle 0,05 - 0,3 m, egreš 0,05 až 0,2 m, jahody 0,05 - 0,02 m. Maliny majú bohato rozkonárenú koreňovú sústavu, rozloženú tesne pod povrchom pôdy, bohatú na koreňové vlásky. Černice majú dlhé a hrubšie korene, siahajúce až do hĺbky 1,5 m, maximum koreňov však je v orničnej vrstve pôdy. Niektoré odrody tvoria početné koreňové výmladky.
Lieska má variabilnú koreňovú sústavu schopnú rásť i na plytkých pôdach s kamenitým podložím. Vyskytuje sa u nej mykoríza.
Nadzemná časť ovocných rastlín, ktoré zaraďujeme do skupiny veľkého ovocia, sa skladá z kmeňa, ktorý može mať rôznu výšku a koruny, ktorá má rôznu geometriu, podľa systému tvarovania, a ktorá sa skladá z vertikálne rastúce ho stredného konára (nemusí byť) a z neho vyrastajú silné kostrové konáre usporiadané v poschodiach alebo bez poschodí.
Ďalej sa v korune nachádzajú polokostrové konáre, rodivý obrast a rôzne kategórie výhonkov - predlžujúce, bočné, konkurenčné, vlky. Z podzemnej časti môžu vyrastať koreňové výmladky.
http://afnet.uniag.sk/~paulen/skriptas/morfol.html