misko78
17.10.10,18:16
otec ako fyzicka osoba uzavrel s podnikatelskym subjektom - právnickou osobou zmluvu o dielo podľa ustanovení obchodného zákonníka. Nakoľko firma si svoju povinnosť riadne a včas nesplnila napísal otec spoločnosti list, v ktorom oznamuje, že odstupuje od zmluvy o dielo uzavretej medzi ním a danou spoločnosťou, pričom uviedo číslo zmluvy, dátum uzavretia zmluvy, zmluvné strany. v závere listu súčasne žiada o vrátenie sumy zaplatenej ako preddavok na vykonanie diela. sumu žiadal vrátiť do 3 dní odo dňa doručenia listu (zaslané podacím lístkom). v liste však neuviedol dodatočnú lehotu na plnenie. je to chyba?
Tým, že sa spoločnosť neozvala ani nevrátila zaplatený preddavok, resp. nijakým spôsobom nereagovala som chcel napísať na súd návrh na vydanie platobného rozkazu. Môžem petit návrhu na vydanie plat. rozkazu definovať nasledovne?
"odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu xy titulom odstúpenia od zmluvy o dielo č. xx zo dňa xy a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti na účet navrhovateľa vedeny v x banke, a.s., č. účtu xxxxxxxxxx."

respektíve ako uviesť do petitu návrhu žiadosť o vrátenie preddavku, ktorý sa týkal zmluvy o dielo?

podľa mojho názoru zmluva nemá ani všetky náležitosti zmluvy a preto by bolo možné teoreticky dať návrh o neplatnosť zmluvy, nakoľko podľa môjho názoru ide o absolútne neplatnú zmluvu. na druhej strane si však myslim, že odstúpenie od zmluvy je v tomto prípade jednoduchšie z dôvodu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu.

alebo by bol lepší návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia? tu je však potrebné už podať žalobu a nie návrh na plat. rozkaz...?

ďakujem za radu
Mária27
17.10.10,17:34
Odstúpenie od zmluvy je právny úkon (§ 48 obč.z.).
Od zmluvy o dielo možno odstúpiť podľa odseku 1 alebo odseku 2 § 642. Podľa ods. 1 môžeš odstúpiť hocikedy aj bez udania dôvodu, musíš však uhradiť zhotoviteľovi práce už vykonané a účelne vynaložené náklady - zhotoviteľ by na to mohol použiť preddavok. Ak odstupuješ podľa ods. 2, podmienkou je poskytnúť mu na nápravu primeranú lehotu.

V petite sa píše len povinnosť vrátiť sumu, dôvod je v odôvodnení rozhodnutia súdu.

Ak ste nemali preddavok definovaný napr. ako odstupné, ak nebol preddavok použitý na úhradu vyššie uvedenú a pod., nevrátenie preddavku možno pri odstúpení od zmluvy považovať za bezdôvodné obohatenie, nakoľko právny dôvod na plnenie (zmluva) dodatočne odpadol.
misko78
17.10.10,19:35
ďakujem za odpoveď maria27. Vy však uvádzate odstúpenie od zmluvy v zmysle občianskeho zákonnika. Pretože zmluva bola uzavretá podľa obchodného zákonníka musím pri odstúpení od zmluvy postupovať podľa obchodného zákonnika, nie? naviac podľa ust. § 542 ods. 2 obchodného zákonníka znáša zhotoviteľ nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci a je jej vlastníkom a to v prípade, že zhotoviteľ zhotovuje vec na pozemku objednávateľa. pretože zhotoviteľ zhotovuje dielo u seba, teda na svojom pozemku je aj jej vlastníkom. na základe uvedeného nebolo by lepšie v návrhu na vydanie platobného rozkazu len uviest, že navrhovateľ písomne oznámil odporcovi - zhotoviteľovi odstúpenie od zmluvy a titulom by bolo zaplatenie sumy xy titulom bezdôvodného obohatenia a to práve s poukazom na ust. 542 ods. 2, § 543 zak. 513/1991 zb.
súčasne by navrhovateľ žiadal náhradu škody vo výške 3% zo sumy preddavku a to na zaklade ust. § 502 obchodného zákonníka. alebo je to až príliš špekulatívne?
ďakujem
Mária27
18.10.10,06:28
Fyzická osoba s právnickou obyčajne uzatvárajú zmluvy podľa občianskeho zákonníka, preto so to prehliadla.
Podľa obchodného môžeš od zmluvy odstúpiť podľa § 345 v závislosti od toho, či odstupuješ pre podstatné porušenie zmluvy alebo nepodstatné. Pri pochybnostiach ide o nepodstatné, kedy musíš poskytnúť dodatočnú lehotu.
Podľa § 351 ods. 2 pri vracaní plnenia pri peňažnom záväzku ide o úrok dojednaný v zmluve, inak ako § 502.
Náhrada škody vzniknutá odstúpením sa nedá posudzovať ako škoda na zhotovovanej veci (napr. jej poškodenie neznámym škodcom).