Dobrý deň, potreboval by som radu pre moju svokru.
1. Zdedila pozemky po svojej starej mame, lenže ešte nezaložila nový list vlastníctva, má len doklady z pojednávky. Dovtedy jej matka užívala tie pozemky a darovacou zmluvou ich prepísala na najmladšieho syna (brat svokry). Bolo to v čase keď už bolo isté, že pozemky zdedila svokra a momentálne na tých pozemkoch už ten jej syn stavia dom.
2. Svokra ďalej zdedila rodičovský dom(v ňom byva), ale jej matka má v 1/2 domu doživotné právo. Svokra všetkých súrodencov vyplatila(dohoda u notára), až na toho spomýnaného najmladšieho brata, ktorý býva aj s celou svojou rodinou(5 členov+pes) v tej 1/2 domu kde má doživotné právo tá stará.., a taktiež si vďaka svojmu agresívnemu správaniu robí na už vlastne svokrin majetok nároky tým, že sa snaží všetko užívať.
3. Dalo by sa nejako dosiahnúť, aby svokra nemusela vyplácať z dedičstva domu najmladšieho brata, vzhľadom na to, že nejakým spôsobom získal tie pozemky(z bodu 1), na ktorých už stavia? Napríklad napadnutím darovacej zmluvy, alebo nejakou inou možnosťou(protihodnota tých pozemkov)?
4. A ak by musela njmladšieho brata vyplatiť, dalo by sa ho nejakým spôsobom prinútiť odsťahovať sa?
Dúfam, že som Vám to vysvetlil aspoň trochu zrozumiteľne, ale sytuácia je zložitá. Ďakujem za všetky rady.

Základný problém je v tom. že píšete, že svokra zdedila pozemky po starej mame - tie pozemky užívala jej mama a darovala ich najmladšiemu bratovi? Komu vlastne patrili tie pozemky? Ak starej mame, tak ich svokrina mama nemohla darovať..... :o
Ostatné sa dá ťažko radiť - to je už vec dohody medzi zainteresovanými stranami.
Jedno mi nejde do hlavy - prečo majú rodičia potrebu darovávať majetok nerovnomerne medzi súrodencov. Končí to vždy zbytočnými hádkami a tí čo si majú najviac pomáhať sa nemôžu na seba ani pozrieť :mee:

Tie pozemky zdedila po svojej starej mame, ale matka svokry, ich akýmsi podfukom previedla tou daruvacou zmluvou na svojho najmladšieho brata. Ono je to tak, že ešte neboli zapísané v liste vlastníctva a oni to v tom čase práve využili.
A ako by sa tá dohoda medzi nimi dala tak formulovať, aby sa vlastne reagovalo na to, ako previedli tie pozemky??

Dobrý deň, potreboval by som radu pre moju svokru.
1. Zdedila pozemky po svojej starej mame, lenže ešte nezaložila nový list vlastníctva, má len doklady z pojednávky. Dovtedy jej matka užívala tie pozemky a darovacou zmluvou ich prepísala na najmladšieho syna (brat svokry). Bolo to v čase keď už bolo isté, že pozemky zdedila svokra a momentálne na tých pozemkoch už ten jej syn stavia dom.
.
Ak sú "doklady z pojednávky" výsledkom dedičského konania, nech si dá dedičstvo zapísať do katastra. Ak jej to kataster odmietne, môže podať na súd určovaciu žalobu, aby súd rozhodol, kto je vlastníkom. Tam sa musia predložiť všetky doklady a uvidí sa, či je darovacia zmluva platná.

2. Svokra ďalej zdedila rodičovský dom(v ňom byva), ale jej matka má v 1/2 domu doživotné právo. Svokra všetkých súrodencov vyplatila(dohoda u notára), až na toho spomýnaného najmladšieho brata, ktorý býva aj s celou svojou rodinou(5 členov+pes) v tej 1/2 domu kde má doživotné právo tá stará.., a taktiež si vďaka svojmu agresívnemu správaniu robí na už vlastne svokrin majetok nároky tým, že sa snaží všetko užívať.
.
Ak svokra dom zdedila a pre matku je zriadené vecné bremeno doživotného užívania, to je osobnostné právo len matky, nie ďalších osôb. môžeš žiadať, aby ostatní dom vypratali.
Užívacie právo je na pol domu? Pozri, ako je to štylizované.

Áno, doživotné právo je len na pol domu + nejaké spoločné priestory ako vchod, kotolňa, pivnica. A ešte je tam napísané, že tam stará može dožiť, ale bez naroku na doopatrovanie. (takže zostane potom v polovici domu sama, pretože svojim konaním rozhádala celu rodinu. Má už cez 73 rokov, ale stále má dosť sily, aby robila svojej vlastnej dcére zle...)

Dobrý večer, takže by som sa chcel vrátiť k mojej téme... Veci sa pohli a po týždňoch osočovania a urážania zo strany našich agresívnych susedov, svokra celej bratovej rodine zrušila trvalý pobyt, to však vyústilo do fyzického napadnutia svokry a mojej manželky. Následne sme volali políciu, ktorá na základe oznámenia o zrušení trvalého pobytu chcela celú tu bandu vyviezť z domu... LENŽE: - Stará mamka má v dome doživotné právo a syn je u nej akože na návšteve, takže ho nechali napokoji. Otázka znie: Keď už má zrušený trvalý pobyt dá sa to aj nejako využiť, aby ho zobrali? Veď tá s tým doživotným právom nemôže predsa rozhodovať kto tu bude a kto nebude bývať.. Prosím, ak niekto môžete, tak poradte, je to naozaj vážne.

Trvalý pobyt nie je taká vážna vec, ako sa zdá. Je to len evidenčná záležitosť, nezakladá žiadne práva k nehnuteľnosti, ani nájom. Vlastník domu však môže žiadať nájomné, aj keď nie je uzatvorená zmluva, prípadne aj bezdôvodné obohatenie (ako nájom) za minulé obdobia (premlčacia doba 3 roky).

S vyprataním nehnuteľnosti je najlepšie začať až po rozhodnutí súdu, potom nastúpi exekútor. Je to najistejšia cesta, aj keď nejaký čas to vezme. Zatiaľ žiadajte to nájomné. Návšteva nemôže trvať viac ako tri mesiace - potom by sa mal žiadať prechodný pobyt, na čo nie je nárok. Svedkov ako dôkaz pobytu môžete mať dosť.

Ďakujem pekne za rady, ak by ešte niekto vedel o nejakom spôsobe ako postupovať, tak mi prosím dajte vedieť. Napríklad by pomohla aj formulácia nejakej sťažnosti, alebo niečo... Vopred ďakujem.

Dobrý deň.Ja by som sa chcela opýtať,ako mám postupovať pri darovaní rod.domu/mama chce darovať mne-dcére/,kedˇsme pred rokom vybavili na mamu peňažný príspevok na úpravu RD-kúpeľne,kôli zdravotnému stavu,a tam bolo napísané,že ak daruje dom pred uplynutím siedmich rokov od poskytnutia týchto peňažných príspevkov,bude musieť vrátiť nejakú čiastku.Ja sa chcem opýtať-a kedˇsi dá vecné bremeno a daruje to dcére aj tak to musí vrátiť?Ešte mi známi radili spraviť nejakú zmluvu o budúcej zmluve ale ja tomu nerozumiem.Dˇakujem

Zákon 447/2008 o príspevkoch je jednoznačný:

§37
(17) Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je povinná vrátiť peňažný príspevok na úpravu bytu, peňažný príspevok na úpravu rodinného domu alebo peňažný príspevok na úpravu garáže alebo ich pomernú časť, ak zmení trvalý pobyt, predá, daruje alebo prenajme byt, rodinný dom alebo garáž inej osobe pred uplynutím siedmich rokov od poskytnutia týchto peňažných príspevkov. Lehota siedmich rokov začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom rozhodnutie o poskytnutí peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže nadobudlo právoplatnosť.
(18) Ak fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím zomrie pred uplynutím siedmich rokov od poskytnutia peňažného príspevku na úpravu bytu, peňažného príspevku na úpravu rodinného domu alebo peňažného príspevku na úpravu garáže, uplatňuje sa ako pohľadávka v konaní o dedičstve vo výške 50 % z úhrnu poskytnutých peňažných príspevkov alebo z ich pomerných častí.
(19) Ak suma zodpovedajúca 50 % z úhrnu poskytnutých peňažných príspevkov alebo z ich pomerných častí je nižšia ako 497, 91 eura, neuplatňuje sa táto suma ako pohľadávka v konaní o dedičstve.

Ešte mi známi radili spraviť nejakú zmluvu o budúcej zmluve ale ja tomu nerozumiem.Dˇakujem

Ak by si chcela využiť zmluvu o budúcej zmluve, mala by byť odplatná nie darovacia. Darovacia zmluva - tzv. konsenzuálna - je aj taká zmluva, ked vzniká len záväzok darcu odovzdať dar a previesť vlastníctvo obdarovanému v budúcnosti. Vyplýva to priamo z definície darovacej zmlivy.

Občiansky zákonník:

§ 628 (Pojem darovacej zmluvy)

(1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

§ 50a ( Zmluva o budúcej zmluve)

(1) Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
(2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
(3) Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.