Či bude táto téma zmazaná, neviem. Ale predpokladám, že nie.

A ohľadne dlhopisov - ľudia sa iba okrajovo zaujímajú o dlhopisy, pretože nie sú podporované reklamou (ako napr. termínované vklady JaATy, alebo mbank...),
a hlavne na nákup štátnych rovnako ako aj korporátnych dlhopisov treba väčšiu sumu peňazí, a nie každý si to môže dovoliť.

Poznám to, keďže pracujem ako maklér v spoločnosti s licenciou OCP (obchodník s cennými papiermi), a dlhopisy predávam

základný údaj, ktorý je vždy uvedený dole maličkým písmenom je, že súčasné výnosy nie sú zárukou budúcich.

základný údaj, ktorý je vždy uvedený dole maličkým písmenom je, že súčasné výnosy nie sú zárukou budúcich.

Je dôležité rozlišovať, čo je akcia, dlhopis, a podielový fond.

Akcia:
- spoločnosť a.s. vydá akcie, ktorých časť následne predá. Ak niekto kúpi 10% všetkých akcií, vlastní 10 % spoločností. Ak 100%, vlastní spoločnosť celú ako jediný a výhradný vlastník. Preto je akcia majetkový cenný papier

Akcia sa zhodnocuje:
1) každoročným výnosom (peniaze sú vyplatené zo zisku spoločnosti)
2) Zvýšením hodnoty akcie (Ak spoločnosť mala predošlý rok hodnotu 1 mil., a rok na to 1,1 mil., hodnoty akcií sa zvýšia o 10%)
3) Rôzne akcionárske kluby, zľavy, výhody (napr. pri TMR, ale nie sú podmienkou)

Hodnota spoločnosti môže kolísať a obvykle kolíše (napríklad môže mať slabý, alebo silný rok), preto kolíše aj hodnota akcií spoločnosti - tento jav sa nazýva volatilita.

Napríklad: spoločnosť bola pred krízou ohodnotená na 1 mil. € (rok 2006), po kríze už iba na 0,5 mil. € (rok 2009) - napr. stratila strategické zákazky. Následne hodnota akcií klesne na polovicu. Počas najbližších troch rokov sa začne firme dariť, a jej hodnota vystúpi na 1,2 mil. € (rok 2012). Preto hodnota jej akcií sa zvýši o 20% oproti roku 2006, a o 140% oproti roku 2009


Podnik má 2 možnosti, ako získať finančné zdroje
- zoberie si úver (dnes populárnejšia cesta)
- vydá (emituje) dlhopisy

na SR súvisí s vydaním dlhopisov viac administratívy a nákladov, preto podniky omnoho častejšie volia úver

Dlhopis je nemajetkový cenný papier (nemám nárok na majetok firmy - opak akcií) s nominálnou hodnotou, za ktorú sa kupuje

Dlhopis sa zhodnocuje:
- výhradne a jedine o dividendu, ktorá je často pevne daná v %

Dlhopis sa podobne ako úver, ku koncu doby splatnosti musí splatiť. Majiteľov dlhopisov ( veriteľov spoločnosti) nezaujíma, aký je stav spoločnosti, chcú naspäť svoje zhodnotené peniaze.

Jediný prípad, keď nemožno získať peniaze vložené do dlhopisu, je v prípade absolútneho krachu spoločnosti (veritelia sa uspokojujú v poradí napísanom vyššie)


Zhrnutie:
Akcie ponúkajú zaujímavé zhodnotenie, ale ich hodnota môže kolísať a kolíše. Ich hodnota závisí od trhovej hodnoty podniku

Dlhopisy poskytujú obvykle fixné (nemenné) zhodnotenie, a ich hodnota kolíše minimálne. Najčastejšie sú štátne dlhopisy použité na krytie deficitu financií (menší úrok, menšie riziko), a korporátne (väčší úrok, väčšie riziko).

Podielové fondy nakupujú predovšetkým akcie a dlhopisy
- rastové fondy vlastnia predovšetkým akcie, tieto fondy majú z dlhodobého hľadiska najlepšie zhodnotenie, ale pri neočkávaných situáciach (kríza) najviac padajú - strácajú na hodnote - volatilita je vysoká

-peňažné (eurové) fondy investujú do menej rizikových štátnych dlhopisov a termínovaných vkladov, preto majú malé zhodnotenie, a malé výkyvy hodnoty akcií

- konzervatívne fondy investujú hlavne do dlhopisov vrátane mierne rizikových - o niečo vyššie zhodnotenie ako peňažný fond

- zmiešané fondy investujú vyvážene do dlhopisov a akcií, tvoria akýsi prechod medzi rastovým a konzervatívnym fondom

Toto je iba približný popis rozdelenia peňažných prostriedkov vo fondoch
Podiel akcií, dlhopisov, a iných nástrojov finančného trhu sa uvádza pri každom fonde zvlášť.


základný údaj, ktorý je vždy uvedený dole maličkým písmenom je, že súčasné výnosy nie sú zárukou budúcich.

Preto je táto veta písaná predovšetkým pri kúpe akcií, a investovaní do fondov. Pri dlhopisoch sa nepoužíva často.

Preto je táto veta písaná predovšetkým pri kúpe akcií, a investovaní do fondov. Pri dlhopisoch sa nepoužíva často.

Iba pri podielových fondoch je povinnosť uvádzať túto vetu - vyplýva zo zákona o kolektívnom investovaní. Priama kúpa akcií či dlhopisov nie je kolektívnym investovaním.

Kamarát, teoreticky to máš spracované síce dobre, ale keďže súčet hodnoty akcií by mal zhruba odzrkadľovať vlastné imanie firmy a tým aj hospodárenie spoločnosti, kľudne sa može stať, že sa aj zníži. Nezaručujú nikde každoročné zhodnocovanie.

Kamarát, teoreticky to máš spracované síce dobre, ale keďže súčet hodnoty akcií by mal zhruba odzrkadľovať vlastné imanie firmy a tým aj hospodárenie spoločnosti, kľudne sa može stať, že sa aj zníži. Nezaručujú nikde každoročné zhodnocovanie.

Máš pravdu, akcie nikdy nie sú isté... Hodnota akcie sa môže neustále zvyšovať, či znižovať. Napríklad počas krízy hodnota väčšiny akcií išla rapídne nadol, často aj pod 50% predošlej hodnoty.

ale akcie majú najväčší aj potenciál rastu

Z dlhodobého hľadiska (nad 10 rokov) sa veľká väčšina akcií zhodnotí, preto sa ako najväčšia garancia pri zhodnocovaní akcií často označuje čas :) (podobne ako pri podielových fondoch :)

Je vhodné pozrieť si napríklad akcie.sk o vývoji napríklad akcií na Burze cenných papierov v Bratislave, a v Prahe :) - a nastaviť si obdobie čo najdlhšie - krásne vidno výkyvy hodnoty akcií :)



základný údaj, ktorý je vždy uvedený dole maličkým písmenom je, že súčasné výnosy nie sú zárukou budúcich.

Je to tak, je to povinné uvádzať pri podielových fondoch. ale dobrý obchodník s akciami by mal upozorniť na toto riziko pri kúpe každej akcie, nielen pri kolektívnom obchodovaní. Pretože práve akcie (pretože ich hodnota môže kolísať), a rizikové dlhopisy (Ak hrozí riziko ich nesplatenia alebo menové výkyvy) sú hlavným dôvodom, prečo hodnota jednotky fondov kolíše (volatilita).

...
Čo sa stane, ak spoločnosť skrachuje?
Najprv sa uspokoja subjekty v tomto poradí:
1) štátni veritelia (daňový úrad, soc. a zdravot. poisťovňa)
2) súkromní veritelia (ktorí majú pohľadávku voči skrachovanej spoločnosti. Súkromnými veriteľmi sú aj majitelia dlhopisov)
3) akcionári spoločnosti (môžu si rozdeliť iba ten majetok, ktorým neboli uspokojení veritelia)
...
...
Kto kupuje dlhopisy? a prečo sa o nich tak málo hovorí?

Stačí si položiť otázku: z kadiaľ berú banky peniaze.......
.....?????????

Prečo priamo do dlhopisov neinvestujú bežní ľudia, a vedia o nich veľa zavádzajúcich informácií??

V skutočnosti väčšina ľudí, ktorí sa vyjadrujú o dlhopisoch v dnešnej dobe, do nich posledných pár rokov vôbec priamo neinvestovala. Nemajú na to peniaze.

Menovitá hodnota dlhopisov sa pohybuje okolo 60 000 € za jeden (napr. skupina Penta). Najlacnejší dlhopis je momentálne od spoločnosti Arca Capital (3000 €)

Platí pravidlo: čím viac peňazí máš, tým výhodnejšie ich dokážeš zhodnotiť. (inak sa dá narábať s voľnými prostriedkami 100, 1000, 10 000 a 100 000 €). Ľudia s viac ako miliónom € dokážu využiť aj príležitosti na výnos okolo 30% p.a. (pravdaže, je tu riziko)
Ozaj , čo a stane , ak spoločnosť skrachuje ???
Ozaj , kto kupuje dlhopisy????...odkiaľ berú banky peniaze , to by aj mňa zaujímalo ...fakt ...
Ozaj , prečo priamo do dlhopisov neinvestujú bežní ľudia ????...aj odpoveď sme sa dozvedeli ....a múdra ...:rolleyes:...ani by som na ňu sám neprišiel , nik normálny ...
LEBO ľudia peniaze nemajú ...

Penta , J & T ...a podobné ....3,14 ....
Len tie reklamy si stačí pozrieť , dobrý oblb ...

Ten záver , to pravidlo ...rád by som si zariskoval na burze , v kľude by som zainvestoval takých 100 litrov , keby mi zvyšných 900 na účte netrpezlivo poskakovalo ...:D

ja byť tebou tak kašlem sa na dlhopisy a vôbec cenné papiere, najlepšie je investovať sám, nakupuj byty prenajímaj ich.. kupuj pozemky.. a určite na tom neprerobíš, teda ak budeš trošku rozum pri tom používať. Inak ak by si nevedel naozaj čo s peniazmi ja mam kopu nápadov na podnikatelské zámery, len nemám peniaze, nakoľko som študent. Tak sa môžme dohodnúť http://www.porada.sk/images/icons/icon6.gif

čo sa stane, ak spoločnosť skrachuje?
Z akcií získaš minimum, niektoré ostanú úplne bezcenné (napríklad kedysi z kupónovej privatizácie)
Väčšia časť hodnoty dlhopisov (ak nie celá hodnota - podobne ako pri úveroch z pohľadu banky) by mala byť spätne vyplatená - okrem prípadu, ak by bola spoločnosť extrémne zadĺžená, a neostalo by dosť prostriedkov na uspokojenie veriteľov

Odkiaľ banky berú peniaze?
predovšetkým od bežných ľudí (na bežných účtoch a termínovaných vkladov) a ďalej zo splátok a marží z úverov a hypoték

Ak by banky nemali peniaze takmer zadarmo, ako by inak mohli ponúkať hypotéky s úročením od 3,7% ??


A či je niekto bohatý, či chudobný - to nie je len otázka peňazí. Je to otázka zmýšľania.

Bohatý, keď dostane viac peňazí, ako potrebuje, časť z nich si odloží a vhodne investuje a nechá zhodnocovať. Je jedno, akým spôsobom (či vlastná firma, byty, alebo cenné papiere)

Chudobný si ale za zvyšné peniaze pokúpi blbosti typu mobil, notebook, auto, či iné voloviny do bytu, ktoré postupne strácajú na hodnote, a nakoniec nemá ani peniaze, iba kopu zastaraných nepotrebných vecí, za ktoré musí nakoniec zaplatiť aj recyklačný poplatok

Ja si napríklad pravidelne odkladám 20% svojho príjmu, aby som mal rezervu, a základ pre zhodnotenie. Či už nejaký druh cenných papierov, alebo napríklad kapitál pre založenie a počiatočný rast svojej firmy, alebo kúpu vlastného bytu.

Pred 7 rokmy som si zalozil zivotne poistenie kde bola sporiva suma 3000 sk, po 7 rokoch na vypise vidim nemile prekvapenie. Samozrejme ze to je aj vina financ. krizy. Osobne nikoho neobvinujem ci poradcu ci spravc. spol. boo to len moje rozhodnutie. Poistenie mi trva este 3 roky. Prave sa rozhodujem ci to teda zrusit alebo pokracovat do konca. Co mi poradis? viem ze ked to zrusim pridem o dost penazi, ale kedze to aj tak nezaraba a fodny v kt.su paniaze su stale v minuse mi tiez nepripada ako vhode to tam nehavat. Samozrejme viem ze ked su v minuse treba nakupovat lenze mna uz prechaadza trpezlivost a viem si predstavit ako by som mohol tuto odkupnu hodnotu lepsie zainvestovat . co myslis?

ja byť tebou tak kašlem sa na dlhopisy a vôbec cenné papiere, najlepšie je investovať sám, nakupuj byty prenajímaj ich.. kupuj pozemky.. a určite na tom neprerobíš, teda ak budeš trošku rozum pri tom používať. Inak ak by si nevedel naozaj čo s peniazmi ja mam kopu nápadov na podnikatelské zámery, len nemám peniaze, nakoľko som študent. Tak sa môžme dohodnúť


A zrátal si si to, či sa vôbec oplatí investovať do bytu??

Ja, keďže som nejaký čas pracoval v realitke, áno.

V prvom rade byt, alebo inú nehnuteľnosť nemôžeš len tak narýchlo kúpiť, a predať (mimochodom, toto napadlo hneď aj mňa). Ak predávaš byt, a si majiteľom menej ako 2 roky, musíš následne platiť daň pri predaji - 19% - ochrana pred rýchlym špekulatívnym kupovaním bytov

Súčasná vláda chce, aby si platil daň ak predávaš byt, a si majiteľom menej ako 5 rokov - a bude to daň 20%.

Teda, ak sa chceš vyhnúť zdaňovaniu, už po novom roku budeš musieť držať byt dlhšie ako 5 rokov.

A ohľadne prenájmu, vezmem si príklad byty v meste Žilina.
cena 3-izbového bytu sa pohybuje okolo 40 000 € (pravdaže, tie výhodné ponuky).
Bežné nájomné 3-izbového bytu sa pohybuje okolo 400 € mesačne spolu s energiami. teda čisté nájomné bez energií sa pohybuje okolo 300 € maximálne

za rok je to čisté nájomné 300 x 12 = 3600
3600 / 40 000 = 0,09, to znamená, že ročne na byte zarobíš 9% jeho hodnoty. Pravda je, že byt sa časom zhodnocuje (napr. o 4% ročne), tak ročný zisk by mohol byť okolo 13% ročne. V prípade prázdneho bytu ale mnohé poplatky ostávajú - napr. poplatok za správu , či účty za rozrátavanie tepla, aj keď je byt prázdny.

a mimochodom, máš tých aspoň 25 000 na kúpu prvého malého bytu?

Avšak investovanie na bytov má pár hrozieb:

- nikto ti nezaručí, že budeš mať plný byt (mnoho ľudí sa snažilo prenajať byt dlhšie ako pol roka) - a prázdny byt ti neprináša zisk

- Realitné kancelárie v prípade predaja, i prenájmu si berú vysoké provízie - pri kúpe bytu cca 1600 až 2200 € za byt pri predaji, 1 až 2 mesačná splátka bez energií pri prenájme -> menšie zhodnotenie

- Nájomníci môžu byt zničiť, a odsťahovať sa. Neskúsený vlastník bytu má malú zábezpeku, a musí na zrekonštruovanie, alebo znovuzariadenie bytu navyše priplácať.

- Hodnota bytu môže aj klesnúť (napríklad vplyvom neočakavaných udalostí - napr. finančná kríza, alebo náhodným zničením bytu - napríklad pôvodne odhadovaná životnosť panelákov bola 30 rokov. väčšina starých panelákov sa blíži k tomuto času. Dokonca statik, ktorý pomáhal pri stavbe panelákov pred 30-timi rokmi, ma upozorňoval na toto riziko. Síce paneláky, tak ako boli postavené, by mali vydržať aj 80 rokov. ale majitelia bytov často likvidujú nosné priečky v bytoch (tu jedna priečka fuč, inde okno, vybúranie jadra, či spojenie kuchyne s obývačkou...), a tak ohrozujú statiku celého panelového domu. Je iba otázka času, kedy prvý takýto prevŕtaný panelák padne (a vŕta sa, a upravuje v každom byte čoraz viac), a následne hodnota starých bytov raketovo klesne)

- ak budeš mimo republiky, alebo vo vezení, nájomcovia ti môžu odmietnuť platiť
(napríklad jeden známy vlastnil mnoho bytov, pozemkov, nebytových priestorov a stavebných strojov, bol krivo obvinený svojou bývalou manželkou za znásilnenie, a ublíženie na zdraví, a zatkli ho - bez dôkazov, len kôli udaniu jeho manželky. Bol vo väzbe pol roka. Nájomcovia mu prestali platiť, a niektorí následne zmizli. Nedostal už od nich peniaze. Stavebný materiál, vrátane niektorých strojov, mu zmizol. Bývala manželka mu vyvŕtala trezor v jeho byte, a zobrala z neho cca 100 000 Sk v hotovosti. Tak skončil prakticky úplne bez peňazí, bez nájomcov, a bez zákaziek na požičanie stavebných strojov. Dokonca my sme mu museli požičať, a vybavovať niektoré jeho záležitosti. Teraz vyšiel z väzenia, a má zákaz priblížiť sa k svojej manželke, vrátane majetkov v blízkom okolí... a jeho impérium je preč. )


Tak určite oceníš, ak budeš mať časť prostriedkov na účte, v cenných papieroch, podielových fondov, či na termínovaných vkladoch s možnosťou predčasného zrušenia.

čo sa stane, ak spoločnosť skrachuje?
Z akcií získaš minimum, niektoré ostanú úplne bezcenné (napríklad kedysi z kupónovej privatizácie)
Väčšia časť hodnoty dlhopisov (ak nie celá hodnota - podobne ako pri úveroch z pohľadu banky) by mala byť spätne vyplatená - okrem prípadu, ak by bola spoločnosť extrémne zadĺžená, a neostalo by dosť prostriedkov na uspokojenie veriteľov
Čiže investícia jak bejk ...
Poniektorí aj Frunimu dali svoje investície ...
Odkiaľ banky berú peniaze?
predovšetkým od bežných ľudí (na bežných účtoch a termínovaných vkladov) a ďalej zo splátok a marží z úverov a hypoték
To bola taká hypotetická otázka skôr ...
Ak by banky nemali peniaze takmer zadarmo, ako by inak mohli ponúkať hypotéky s úročením od 3,7% ??
Úrok ...jak sviňa , poviem Ti ...a kde sú ešte tie dane z tých úrokov ...
A či je niekto bohatý, či chudobný - to nie je len otázka peňazí. Je to otázka zmýšľania.
Múdra odpoveď , ale len tá prvá časť ....tá o tom zmýšľaní už až tak nie ...
Bohatý, keď dostane viac peňazí, ako potrebuje, časť z nich si odloží a vhodne investuje a nechá zhodnocovať. Je jedno, akým spôsobom (či vlastná firma, byty, alebo cenné papiere)
Povedzme ...
Ale čo je to viac peňazí pre bohatého ???
Chudobný si ale za zvyšné peniaze pokúpi blbosti typu mobil, notebook, auto, či iné voloviny do bytu, ktoré postupne strácajú na hodnote, a nakoniec nemá ani peniaze, iba kopu zastaraných nepotrebných vecí, za ktoré musí nakoniec zaplatiť aj recyklačný poplatok
Podobná otázka ....
Čo je to viac peňazí pre chudobného ????
Len tak mimochodom ...predpokladám , že si teraz v práci ....
Lebo podľa Teba si chudobný kúpi PC , t.j. blbosť ...no ja neverím , že si aj iné blbosti nekúpil , alebo nekúpiš do toho bytu , na ktorý si odkladáš tých 20 % .......práčku , chladničku ...
Ja si napríklad pravidelne odkladám 20% svojho príjmu, aby som mal rezervu, a základ pre zhodnotenie. Či už nejaký druh cenných papierov, alebo napríklad kapitál pre založenie a počiatočný rast svojej firmy, alebo kúpu vlastného bytu.
A vieš , že by ma aj tá cifra zaujímala ????
Či príjem ...tých 20 % si už viem vypočítať ...
Potom sa bavme o rezerve ...


Aj keď si ma necitoval , tak je jasné , že reaguješ na mňa ...
Odpovede sú v texte ...

Keďže sa bavíme o "žralokoch"...tak viď nasledovné , to sú už z inej čeľade bielych ...aj inak sa im vraví ....niekde aj " biele goliere "...
http://www.jt-bank.sk/

„Žralok biely“ alebo „veľký biely žralok“, čo je doslovný preklad jeho anglického mena.
Má na svedomí najviac útokov na človeka spomedzi všetkých žralokovidných drsnokožcov .
Je to dobrý a vytrvalý plavec, ktorý križuje vodný stĺpec buď tesne pod hladinou, alebo pri dne, pričom veľmi rýchlo prekonáva veľké vzdialenosti. Dokáže podnikať aj krátke a rýchle výpady za korisťou .
Zvyčajne žije samotársky, niekedy ho však možno vidieť v pároch alebo malých skupinách .
Postavenie v rebríčku, najmä dominanciu, dáva najavo osobitým spôsobom plávania.
Po zdrvujúcom prvom údere sa na istý čas stiahne do úzadia a počká, kým korisť zoslabne. Potom sa vráti a v bezpečí sa nažerie.

Pred 7 rokmy som si zalozil zivotne poistenie kde bola sporiva suma 3000 sk, po 7 rokoch na vypise vidim nemile prekvapenie. Samozrejme ze to je aj vina financ. krizy. Osobne nikoho neobvinujem ci poradcu ci spravc. spol. boo to len moje rozhodnutie. Poistenie mi trva este 3 roky. Prave sa rozhodujem ci to teda zrusit alebo pokracovat do konca. Co mi poradis? viem ze ked to zrusim pridem o dost penazi, ale kedze to aj tak nezaraba a fodny v kt.su paniaze su stale v minuse mi tiez nepripada ako vhode to tam nehavat. Samozrejme viem ze ked su v minuse treba nakupovat lenze mna uz prechaadza trpezlivost a viem si predstavit ako by som mohol tuto odkupnu hodnotu lepsie zainvestovat . co myslis?


Je nutné si uvedomiť, že životky nie sú a ani nikdy nebudú na skutočné sporenie a zhodnocovanie.

Ako názov napovedá, sú predovšetkým na krytie životných rizík (čo, ak sa niečo stane...)

Pár faktov pri životkách:
- málokto z poistených vie (a zároveň veľa poisťovákov toto zámerne nespomína), že životky sú zaťažené obrovskými vstupnými poplatkami - od 120% až do 200% ročnej platby - tj. približne jeden a pol roka platíš do vzduchu, len poisťovni a poisťovákovi, a štruktúre nad ním, s kým si životku uzatvoril.

- po dvoch rokoch zaplatíš poplatky, a ak zrušíš zmluvu, nedostaneš takmer nič. (je nutné rozlišovať medzi odkupnou hodnotou - to čo dostaneš, a medzi hodnotou na účte - to čo máš papierovo na životke, pokiaľ nebudeš vyberať. Hodnota na účte býva minimálne prvých 5 rokov vždy vyššia. a hádaj o ktorej z týchto hodnôt častejšie poisťováci hovoria? )

- tak, po dvoch rokoch si v v dosť zvláštnej situácii - ak zrušíš zmluvu, dostaneš iba to, čo si zaplatil - poplatky, teda cca 25% vložených prostriedkov. Preto ak zrušiť životku, tak čo najskôr, najlepšie do 2 mesiacov od uzatvorenia.
Ak prejdú viac ako 2 roky, poplatky ti poisťovňa strhne tak či tak. Preto následne je vhodnejšie pokračovať v sporení

(ale väčšina ľudí je naštvaná, že tam má málo, a zruší produkt. Dokonca aj zástupcovia poisťovní nahovárajú, aby zrušili životku, a uzatvorili novú, keďže iba z novej majú provízie, a pre klienta poplatky - napr. tak ma presviedčala jedna pani z jednej nemenovanej poisťovne s prvým písmenom poisťovne G., a to priamo na pobočke. a vyhovárala sa na krízu)

Návratnosť životiek (iba investičnej zložky) je približne 10 rokov - tj. za 10 rokov tam konečne budeš mať viac, ako si vložil.
Pri dnešných kapitálových životkách je to okolo 15 až 20 rokov, preto ja dnešné kapitálovky neradím uzatvárať, a nikdy neuzatváram.


- Životka sa skladá
1) úrazová zložka (podobné poistenia ako pri akejkoľvek úrazovke)
2) poistenie prirodzenej smrti (bežná smrť sa obvykle v úrazovkach nedá poistiť, ale sú aj výnimky)
3) investičná zložka (ale zaťažená obrovskými vstupnými poplatkami)
4) weaver - oslobodenie od platenia (obvykle ak sa stal klient dlhodobo invalidným, preberie poisťovňa platbu poistného na životke klienta)

Preto klientovi stačí jedna jediná, čo najlacnejšia životka, ktorá ho bude kryť pred rizikami - predovšetkým poistenie prirodzenej smrti, a zvyšok nakombinovať úrazovkami, a inými formami zhodnocovania peňazí (či investície do fondov, priamo do cenných papierov, či úplne obyčajného stavebka :)



Základy z investícií:

Hodnota akcií a rizikových dlhopisov sa hýbe - preto sa hýbe aj hodnota podielových fondov, ktoré ich nakupujú. Momentálne, vplyvom finančnej krízy, sú hodnoty akcií prudko dole, tj. aj jednotky podielových fondov.

Základná rada: Ak je niečo lacné, kupuj. Ak je niečo drahé, predávaj.

zdá sa to jednoduché, ale málokto si to skutočne uvedomí.
preto: prišla finančná kríza - treba nakupovať a investovať čo najviac (aj mimoriadné vklady). Dosiahneme tak zaujímavejšie zhodnotenie.

Ale trh ovládla panika. Prišla kríza, hodnoty akcií padajú... ľudia sú nedôverčiví. Sú chvíľu nerozhodní, a nakoniec predajú všetko čo majú (avšak často až vtedy, keď finančná kríza sa prejavuje najviac - hodnoty fondov najnižšie). Dostanú minimum, a strácajú dôveru investovať do čohokoľvek.

Následne, je to 5% múdrych a skúsených, a 95% ľudí, ktorých ovládla panika, a stratili dôveru v investovanie.

Tak hodnoty fondov sú na minime, a pomaly, postupne, mesiac po mesiaci, začnú hodnoty akcií stúpať, spolu s opätovnou dôverou v investovanie, a v zhodnotenie.

Tak bohatí využijú krízu, a nakúpia čokoľvek a čo najviac - pretože kríza je výpredaj. A chudobní začnú vo väčšom investovať až vtedy, keď vidia, že fondy a akcie opäť zarábajú, až nakoniec príde ďalšia kríza (krízy sa opakujú pravidelne každých 20 až 30 rokov - pozri si históriu)

Takto nefunguje iba akciový trh, ale akýkoľvek trh - či realitný, podnikový, alebo trh s komoditami.


A späť k životkám, a investíciam:

(odmyslíme si teraz počiatočné poplatky na životkách)

klient investuje do fondov mesačne 100 € (1200 € ročne).
hodnota podielovej jednotky fondu sa pohybuje okolo 50 € a postupne rastie. Teda klient nakúpi mesačne 2 podielové jednotky fondu. Za rok to má 24 jednotiek.

Vplyvom krízy ale hodnota fondu klesla na 20 €. teda klient kupuje 5 jednotiek mesačne. teda ročne mu pribudne 60 jednotiek fondu.

ale akcie kúpené pár rokov predtým, za 50 €, majú už iba hodnotu 20 €. teda ich hodnota klesla na 480 € - vyzerá to ako jasné prerobenie.

O pár rokov vystúpi hodnota fondu na 60 €.
akcie, ktoré klient kúpil za 50€ (24 jednotiek), budú mať hodnotu 1440 € - zisk 220 €

akcie, ktoré kúpil klient za 20 € (60 jednotiek), budú mať hodnotu 3600 €.

Už chápete výhody krízy?

Preto základná rada:
Pri mesačných výpisoch počas krízy sa nepozerajte na hodnotu jednotiek na účte.
Pozerajte sa na prírastok jednotiek počas krízy!!

a netreba zabudnúť na jeden citát:
Človek je múdry, ale ľudia sú hlúpi.
a hlúpych ľudí často ovláda panika.


PS: ak ku vám zaklope samozvaný poradca, a už máte investičné životné poistenie. Ale on vám ponúka ďalšie:

Kopnite ho do prdele, a už nikdy sa s ním nestretnite. Pretože je to obyčajný poisťovák, ktorého nezaujíma váš zisk, ale jeho provízie.

PPS: video1983, môžeš mi napísať množstvo kúpených jednotiek fondov podľa mesačných výpisov z tvojej životky počas rokov?
A moja osobná rada: toto poistenie aspoň ďalších 5 rokov nerušiť, ale práveže porozmýšľať nad mimoriadnými vkladmi

Tak ako Robo D.???
Podľa teba sa oplatí, alebo neoplatí investovať do dlhopisov od žralokov.
-----------------------------
Prečítal som všetky príspevky (tvoje aj dvakrát), ale nikde som nenašiel jasnú a jednoznačnú odpoveď. Dokonca ani tvoj názor. No a ten by si mal (podľa mňa) jasne deklarovať.
-----------------------------
Tak že moje otázky:
1...Na ktorej strane stojíš?
2...Myšlienky, ktoré tu prezentuješ sú z tvojej hlavy, alebo z nejakého školenia?
3...Nemáš pocit, že skryto reklamuješ stránku (ako-investovať)???

Tak ako Robo D.???
Podľa teba sa oplatí, alebo neoplatí investovať do dlhopisov od žralokov.
-----------------------------
Prečítal som všetky príspevky (tvoje aj dvakrát), ale nikde som nenašiel jasnú a jednoznačnú odpoveď. Dokonca ani tvoj názor. No a ten by si mal (podľa mňa) jasne deklarovať.
-----------------------------
Tak že moje otázky:
1...Na ktorej strane stojíš?
2...Myšlienky, ktoré tu prezentuješ sú z tvojej hlavy, alebo z nejakého školenia?
3...Nemáš pocit, že skryto reklamuješ stránku (ako-investovať)???

Skúsme si takto odpovedať ...

„Byť, a či nebyť – kto mi odpovie,
čo šľachtí ducha viac: či trpne znášať
strely a šípy zlostnej Šťasteny,
či pozdvihnúť zbraň proti moru bied
a násilne ho zdolať? Umrieť, spať -
nič viac, a namýšľať si, že tým spánkom
sa končí srdca bôľ a stovky hrôz,
čo sú nám súdené; tak umrieť, spať -
či v tom je méta našich túžení?“

Ale inak ???
Je na strane myšlienky , získané zo školenia , cieľom ktorého je skrytá reklama ...= biznis ...

Skúsme si takto odpovedať ...

„Byť, a či nebyť – kto mi odpovie,
čo šľachtí ducha viac: či trpne znášať
strely a šípy zlostnej Šťasteny,
či pozdvihnúť zbraň proti moru bied
a násilne ho zdolať? Umrieť, spať -
nič viac, a namýšľať si, že tým spánkom
sa končí srdca bôľ a stovky hrôz,
čo sú nám súdené; tak umrieť, spať -
či v tom je méta našich túžení?“

Ale inak ???
Je na strane myšlienky , získané zo školenia , cieľom ktorého je skrytá reklama ...= biznis ...


Prečo som vôbec založil túto tému?

pretože jediné články na tému korporátne dlhopisy boli, že sú o ničom, a neoplatí sa do nich vrážať ani cent.

Preto keď si niekto pozrie tieto pesimistické články o dlhopisoch, získa na ne iba kritický pohľad. Ale každá minca má dve strany.

Preto som chcel objasniť, prečo dlhopisy kupujeme, a v čom sú plusy, aj riziká.


Napísal som tento článok kvôli získavaniu klientov?

Nie, to nebol môj hlavný cieľ. Hlavným cieľom bolo informovať, a poradiť online.

Pravda je, že ľudia ma oslovili (aj na porade, aj na mail), aby som im poradil. Teda dajú sa tu získať klienti. Ale nachádza sa tu minimum ľudí z hlavnej cieľovej skupiny - ľudí, ktorí majú zvyšných aspoň 3000 €.

Navyše čitatelia porady sú "rozlezení" po celom Slovensku, zatiaľ čo ja robím obchody iba v ZA, BA, a pár menších mestách.

Preto síce ľudí, čo chcú poradiť, tu nájdem, a píšu mi. Faktom ale je, že len s minimom z nich sa stretnem (kvôli vzdialenosti, alebo ich nezáujmu sa stretnúť), a som platený iba z uzatvorených zmlúv, a nie zo stretnutí, či rady online.

Preto finančný zisk z písania článkov je minimálny (oproti času, ktorý tu strávim)

Vrámci obchodu používam omnoho efektívnejšie metódy, ako nájsť klientov, a dohodnúť si s nimi stretnutie, (v praxi je to obvykle maximálne 3-minútový hovor)


Propagujem nejakú webstránku?

Nie, nepropagujem žiadnu webstránku o investovaní, a pre žiadnu z nich nepracujem (minimálne nie doteraz). Jedinú webstránku, ktorú by som mal záujem propagovať, sú webstránky našej firmy, a nášho OCP, ale tam nie sú žiadne rady o investovaní. A zámerne som ich neuviedlo nikde v tejto téme, aby to nebola reklama.


Z kadiaľ mám tieto informácie a podľa čoho radím?

Informácie beriem z celého môjho okolia. Reklamy, internet, ľudia okolo mňa vrátane mojich klientov, a pravdaže aj z firemných školení.

A všetko sa snažím zhodnotiť, pouvažovať nad tým, prebrať si plusy a mínusy, a vytvoriť si vlastný názor.

Ale často platí, že čím viac je daný produkt propagovaný, tým je nevýhodnejší (niekto musí tieto náklady na reklamu zaplatiť - a často je to práve zákazník)

A najvýhodnejšie ponuky majú často minimum reklám v TV, či na internete.

Taktiež verím, že každá minca má dve strany - všade vždy nájdeš aj plusy, aj mínusy. neexistuje nič bez toho, aby to nemalo slabé stránky, či silné.

Oslovilo ma aj veľa spoločností s ponukou robiť pre nich. Zvážil som to, a teraz robím úplne v inej firme (už zhruba rok), ako na začiatku svojej cesty.

Výhodou je, že som odborník v exceli (vrátane vzorcov, podmienok, iných druhov výpočtov, filtrov, makier), a mám vynikajúce analytické myslenie. A dokážem si daný produkt aj prerátať.
Ak by som sa nevenoval financiám, určite by som sa uplatnil ako vynikajúci analytik a štatistik.

Taktiež snažím sa všetky ponuky pozerať aj kriticky (nájsť tie slabé stránky, o ktorých málokto hovorí), a kvôli tomu mi aj veľa ľudí nadalo, urazilo sa, a nechápalo ma. A nechceli sa pozrieť aj na tie slabé stránky.

Ja som už raz taký...


Oplatí sa investovať do dlhopisov, akcií, a podobne?

V prvom rade
Je nutné začať si tvoriť rezervy!
je to ale na vás, akým spôsobom.

A akcie, dlhopisy, investície do podielových fondov sú zaujímavé možnosti zhodnotenia - avšak na priamy nákup akcií a dlhopisov je nutné mať viac peňazí - vhodné je aspoň tých 3000 €

taktiež nie je akcia ako akcia. Podobne nie je dlhopis ako dlhopis. Je ich veľa, niektoré sú výhodnejšie, iné menej. Preto treba mať prehľad priamo z praxe pri predaji, a získavať informácie aj z oficiálnych zdrojov (napr. pri dlhopise prospekt emitenta)
Niektoré finančné nástroje (napríklad akcie a dlhopisy, a mnoho ďalších) sú výborné, iné menej, niektoré dokonca úplne nevýhodné.
Preto bola moja odpoveď na investovanie neurčitá.


Ale je nutné zachovať pravidlo diverzifikácie
Nikdy všetko neinvestovať do jednej akcie, či jedného dlhopisu. Vždy využiť čo najväčšie portfólio rôznych produktov a vzájomne ich dopĺňať.

Napríklad vzájomnou kúpou akcií, dlhopisov, podielových fondov, nejaké rezervy na stavebku, niečo aj na sporiacom konte, a niečo, síce neúročené, aj na bežnom účte.

Ja osobne si myslím, a verím, že investície do akcií a dlhopisov sú výhodnejšie, ako väčšinu produktov, ktoré nám každodenne tlačia do hlavy (reklamy na termínované účty, životky, iné sporiace kontá, či stavebko - stačí si porovnať úročenie), Avšak investície do akcií, dlhopisov, a cenných papierov sú úročené vždy na čo najdlhšie obdobie, najlepšie minimálne 3 až 5 rokov.
ja osobne investujem, a budem investovať predovšetkým do nich - teda aj do dlhopisov od žralokov.

Ale je na každom, ako sa rozhodne. Nikoho nebudem presviedčať, že jediné naj sú akcie a dlhopisy, aby potom, keď sa niečo stane, ma budú obviňovať, že som im zle poradil.

Preto vytvorte si vlastný názor!

a na zamyslenie:
Nie sme si všetci rovní. 5% je bohatých, a zvyšných 95% je chudobných - či to chceme, alebo nie. mnoho z tých 5% zbohatlo vlastným rozumom. Preto tých 5% musí uvažovať inak. A nedať sa strhnúť masou...

Paradoxom reklamy sú najčastejšie investičné životné poistenia - vklady zhodnocujú vo fondoch, a fondy investujú predovšetkým do akcií a dlhopisov.
Tak prečo sa nikde nepropaguje priamy predaj akcií, dlhopisov, a podielových jednotiek fondov?

A ak sľubujú často výnos až 7 %, následne aj akcie a dlhopisy, do ktorých fondy investujú, musia mať minimálne v dlhodobom priemere zisk 7% ročne. Tak prečo sa potom na každú ponuku dlhopisu, či akcie so zhodnotením väčším ako 7% pozeráte tak nedôverčivo?

Pretože na to nie je reklama??

Pred 7 rokmy som si zalozil zivotne poistenie kde bola sporiva suma 3000 sk, po 7 rokoch na vypise vidim nemile prekvapenie. Samozrejme ze to je aj vina financ. krizy. Osobne nikoho neobvinujem ci poradcu ci spravc. spol. boo to len moje rozhodnutie. Poistenie mi trva este 3 roky. Prave sa rozhodujem ci to teda zrusit alebo pokracovat do konca. Co mi poradis? viem ze ked to zrusim pridem o dost penazi, ale kedze to aj tak nezaraba a fodny v kt.su paniaze su stale v minuse mi tiez nepripada ako vhode to tam nehavat. Samozrejme viem ze ked su v minuse treba nakupovat lenze mna uz prechaadza trpezlivost a viem si predstavit ako by som mohol tuto odkupnu hodnotu lepsie zainvestovat . co myslis?

Nepíšeš, či ide o kapitálové alebo investičné ŽP.
Tých 3000 sk platíš mesačne, alebo ročne?

Ak je to investičné, záleží od kapitálovej hodnoty poistky. Ale aj tak, ak je nízka, tak zrušením si stratu zaklincuješ. Ak ju nezrušíš, máš šancu, že hodnota podielových jednotiek, do ktorých sú prostriedky investované, ešte do konca poistenia stúpnu. Je veľa poistných produktov, ktoré sú manažované, teda správcovia fondov nedovolia dramatický prepad. Ak by hodnota podielových jednotiek rapídne v dôsledku krízy klesala, tak prostriedky preklopia do bezpečných investícií (napr. štátne dlhopisy) aby hodnota podielovej jednotky viac neklesala, ale do konca poistenia dosiahla nejakú danú hodnotu.

Ak je to kapitálové, tak keď do konca poistenia máš len 3 roky, tak lepšie bude nerušiť ho. Ak si vydržal 7 rokov, tie 3 ubehnú raz-dva.

Nepíšeš, či ide o kapitálové alebo investičné ŽP.
Tých 3000 sk platíš mesačne, alebo ročne?

Ak je to investičné, záleží od kapitálovej hodnoty poistky. Ale aj tak, ak je nízka, tak zrušením si stratu zaklincuješ. Ak ju nezrušíš, máš šancu, že hodnota podielových jednotiek, do ktorých sú prostriedky investované, ešte do konca poistenia stúpnu. Je veľa poistných produktov, ktoré sú manažované, teda správcovia fondov nedovolia dramatický prepad. Ak by hodnota podielových jednotiek rapídne v dôsledku krízy klesala, tak prostriedky preklopia do bezpečných investícií (napr. štátne dlhopisy) aby hodnota podielovej jednotky viac neklesala, ale do konca poistenia dosiahla nejakú danú hodnotu.

Ak je to kapitálové, tak keď do konca poistenia máš len 3 roky, tak lepšie bude nerušiť ho. Ak si vydržal 7 rokov, tie 3 ubehnú raz-dva.


keďže spomínal investície do fondov, na 95% to bude investičné životné poistenie.

ďalej investičné životné poistenie nemá nič spoločné s kapitálovou hodnotou, a ani nikde sa kapitálová hodnota pre investičných ŽP sa nespomína. Hovorí sa len o hodnote účtu, odkupnej hodnote, a nakúpených podielových jednotkách fondov.

Kapitálová hodnota sa spomína výhradne iba pri kapitálových životných poisteniach s určenou technickou úrokovou mierou garantovanou poisťovňou. Na klientovo ŽP sa taktiež rozratáva časť výnosov poisťovne, teda v praxi získa o niečo málo viac, ako garantovanú technickú úrokovú mieru - najlepšie je si pozrieť kalkulačku daného kapitálového ŽP


ja osobne by som túto životku predĺžil o čo najdlhšie obdobie - (aspoň ďalších 20 rokov, pokiaľ sa dá), určiť si poistnú hodnotu prirodzenej smrti (ak je na životke dostatok našetrených prostriedkov, môže byť aj nulová, keďže prirodzená smrť patrí medzi najdrahšie poistenia) ,zmeniť si úrazové pripoistenia podľa potreby, a iné pripoistenia doplniť vhodnými úrazovkami. Nové splátky a peniaze z konzervatívnych fondov by som presmeroval aspoň najbližšie tri roky do čisto akciových fondov. A sporil ďalej.

Rozhodne by som túto životku nerušil, aby som po jej zrušení o nejaký čas nezakladal ďalšiu životku, a opäť zaplatil vstupné poplatky okolo 120 až 200% ročnej platby.

A ohľadne podielových fondov - ten fond, ktorý mal pred krízou väčšinu v akciách, a po najväčšom dopade krízy preklopí väčšinu peňažných prostriedkov do dlhopisov, je úplne neefektívny, a vďaka nemu prichádzajú klienti o peniaze.

Najlepšie fondy preklopili veľkú časť prostriedkov do dlhopisov a iných, bezpečnejších investícií ešte pred krízou, na základe informácií z trhu (ale nie je to viac ako 5% akciových a zmiešaných fondov)

Teraz, po najväčšom dne krízy sa snaží každý výkonný fond nakupovať čo najviac akcií a čo najmenej dlhopisov (podľa toho, aký maximálny podiel akciovej zložky má fond v stratégii povolený)

Príklad z praxe: index S&P 500
finance.yahoo.com/q/hp?s=^GSPC&a=00&b=3&c=2000&d=10&e=2&f=2010&g=m

Tento index vyberám ako reprezentanta priemernej hodnoty akcií 500 amerických spoločností, a tento index uvádza ako ukazovateľ dokonca aj ministerstvo financií USA

Prudký prepad zažil tento známy akciový index sledujúci hodnoty akcií 500 top amerických spoločností v októbri 2008 (uzatváracia hodnota 968.75)
absolútne minimum za posledných 5 rokov dosiahol index v marci 2009 - 666.79. Pohyboval sa okolo nízkych úrovní až do približne júna 2009 - uzatváracia hodnota indexu 987.48

hodnoty indexu (na konci obchodného dňa) vo vybraných dátumoch
5. marec 2008 - 1,333.70
5. marec 2009 - 682.55
5. marec 2010 - 1,138.70

za obdobie od marca 2008 do marca 2009 sa prepadol index, (teda väčšina najznámejších obchodovaných akcií) o 49%.
Následne od marca 2009 do marca 2010 hodnota indexu vzrástla približne o 66%
Ak by fond (s podobným rozložením akcií, ako je v indexe) nič nerobil, dosiahol by za obdobie marec 2008 až marec 2010 stratu okolo 15%, a ďalšie roky by bol už v zisku

Teda správny obchodník, alebo najlepší podielový fond (kopírujúci rozdelenie akcií v S&P 500by mal hneď v počiatočných fázach (5. marec 2008) premeniť čo najviac peňažných prostriedkov na finančnú hotovosť (síce neúročenú), a v období dna nakúpiť čo najviac akcií. A dosiahnuť výnos až okolo 60% za dva roky.

V praxi ale takýto fond asi nenájdeme. Dokonca nájdeme iba minimum fondov, ktoré sa v období marec 2008 až marec 2010 znehodnotilo iba o 15%. Prečo je to tak?

Dôvody sú hlavne tri:

- fondy majú obvykle fixné správcovské poplatky bez ohľadu na to, či majú zisk, alebo produkujú stratu, preto fondy majú obvykle malú motiváciu zarobiť a pružne reagovať
(výnimku tvoria fondy so systémom success fee - správcovské poplatky sa priamoúmerne odvíjajú od toho, koľko fond zarobí)

- je ťažké určiť, kedy začne kríza (aj keď náznaky počiatku recesie bývajú), a je ťažké určiť, kedy hodnota akcií dosiahne absolútne dno

- aj manažéri fondov podľahli panike, a mnohí sa spamätali neskoro... a prišli o časť peňazí klientov



Ešte stále je vynikajúci čas na kúpu akcií. Stále sú dosť nízko, a takmer určite zarobíte. rozhodne sa teraz neopatí mať uložené prostriedky na termínovaných vkladoch a konzervatívnych a peňažných podielových fondoch.
A v investičnom životnom poistení môžete vykonávať zmenu fondov obvykle bezplatne raz ročne. A myslím si, že chcete mať viac peňazí

zaujímavé články:
penize.cz/investice/94224-warren-buffett-zapomente-na-zlato-kupujte-akcie
investujeme.sk/investicni-zpravy/barclays-vyhnete-se-zlatu-je-na-nem-bublina.-kupujte-akcie-v-evrope-a-v-usa
openiazoch.zoznam.sk/info/zpravy/zprava.asp?NewsID=1414
investujeme.sk/clanky/dolarova-bublina-trh-s-dlhopismi-zapacha-podvodom/

Ešte stále je vynikajúci čas na kúpu akcií. Stále sú dosť nízko, a takmer určite zarobíte. rozhodne sa teraz neopatí mať uložené prostriedky na termínovaných vkladoch a konzervatívnych a peňažných podielových fondoch.
A v investičnom životnom poistení môžete vykonávať zmenu fondov obvykle bezplatne raz ročne. A myslím si, že chcete mať viac peňazí

Neviem čo na to napíšeš.
Možno to 2.11.2010 ešte nikto nevedel, ale dnes je to ináč.
-------------------------------------------------------------

FRANKFURT. FED včera ohlásil dlho očakávanú druhú vlnu kvantitatívneho uvoľňovania, odôvodnil to snahou podporiť ekonomické oživenie a dostať infláciu (http://www.sme.sk/storm/itextg.asp?idh=7204637&ids=6) na úrovne, ktoré sú v zhode jeho mandátom.
Americká centrálna banka nakúpi počas najbližších ôsmych mesiacov štátne dlhopisy v hodnote 600 mld. dolárov.


Čítajte viac: http://ekonomika.sme.sk/c/5624060/dolar-po-rozhodnuti-fed-prudko-oslabuje.html#ixzz14JQm1lXF


Dá sa s tebou súhlasiť hlavne v tom, že chceme mať viac peňazí.
Čo myslíš, aký vplyv to bude mať na investície do akcií a fondov? Budeme mať viac peňazí?

Čo vlastne robí FED na príklade:

zo začiatku je v obehu 100 mil. dolárov, každý dolár má reálnu hodnotu 1 dolára.

Ale FED bez akejkoľvek garancie natlačí ďalších 10 mil dolárov, ktoré potrebuje napríklad americká vláda na krytie svojho deficitu, alebo na iné projekty.

tak je v obehu 110 mil. dolárov, ale hodnota majetku nevzrastá, nevyrobí sa viac tovarov. Reálna hodnota majetku je stále na 100 mil.

Preto musí reálna hodnota dolára klesnúť, teda za 1 nový dolár si kúpime iba 0,9 dolára hodnoty reálneho majetku


Preto tento krok hodnotí
- verejnosť pozitívne (oživenie trhu..) z dôvodu nedostatku informácií
- odborní finančníci negatívne (klesá reálna hodnota dolára, a následne sa skryto dvíha inflácia)

Ako ovplyvní toto opatrenie fondy (z dlhodobého hľadiska)
- reálna hodnota dolára klesne (dlhopisové fondy budú nevýhodné)
- hodnota majetku spoločnosti ostane, a ohodnotí sa aktuálnou trhovou cenou podniku (teda akciové fondy budú výhodnejšie)

A či budeme mať viac peňazí?
neinformovaný človek nie
informovaný človek áno, pretože urobí správne kroky, a vždy sa prispôsobí aktuálnej situácii

A vplyv na zmenu kurzu meny - to je kapitola samá o sebe

Ak takto vydá doláre vo veľkom množstve iba FED, a nie okolité centrálne banky (napr. eurá - Európska centrálna banka), vyvolá to znehodnotenie dolára, a zhodnotenie eura voči doláru.

teda človek, ktorý má otvorený účet v dolároch, a vkladá tu eurá, prerobí

Ale každá akcia vyvolá reakciu:
- američania budú mať slabší dolár, preto budú vyvážať lacnejšie (podpora Exportu), a dovážať drahšie (zníženie Importu).
- ostatné krajiny musia byť na tom opačne - budú mať drahší Export, a lacnejší Import.

teda oslabenie dolára je podpora americkej ekonomiky, ale oslabenie ekonomík okolitých štátov vrátane európskej. Preto budú okolité štáty uvažovať o tom, ako oslabiť svoju menu tak, aby nepadala ich mena (napríklad euro) spolu s dolárom, ale zároveň aby nezruinovali svoju ekonomiku.

Typický príklad menovej politiky:
Čína
zámerne oslabuje svoju menu nákupom zahraničných mien, a iných nástrojov finančného trhu, preto je jej mena poriadne podhodnotená, ale udržuje ju aj naďalej podhodnotenú -> podporuje Export.
Preto sú Čínske výrobky tak lacné, a nie je šanca vyrobiť ten istý produkt s tými istými ľuďmi a strojmi lacnejšie ako Čína

Čo vlastne robí FED na príklade:

zo začiatku je v obehu 100 mil. dolárov, každý dolár má reálnu hodnotu 1 dolára.

Ale FED bez akejkoľvek garancie natlačí ďalších 10 mil dolárov, ktoré potrebuje napríklad americká vláda na krytie svojho deficitu, alebo na iné projekty.

tak je v obehu 110 mil. dolárov, ale hodnota majetku nevzrastá, nevyrobí sa viac tovarov. Reálna hodnota majetku je stále na 100 mil.

Preto musí reálna hodnota dolára klesnúť, teda za 1 nový dolár si kúpime iba 0,9 dolára hodnoty reálneho majetku


Máš to trochu popletené, ako tí čo zastávajú názor, že doláre sa vyrábajú zo vzduchu.
--------------------------
Dobre si napísal na začiatku, že dolár má hodnotu jedného dolára.
To je fakt pravda a tam to s faktami končí.
Ďalej sa snažíš naznačiť, že je aj nejaký NOVÝ dolár a ten má (podľa teba) hodnotu len 90 centov. Je to hlúposť, lebo nové doláre nie sú a aj tie novo natlačené, majú hodnotu len jedného dolára.
-----------------------------
Druhá hlúposť, čo píšeš je, že si za tie doláre kúpiš menej. Opak je pravdou. Faktom je, že zlacňujú autá, stroje, nehnuteľnosti, práca a tak ďalej. Budeš sa s tým musieť vyrovnať, ale tvoja teória sa nekoná.

Nemám to popletené, a tie doláre sa naozaj vyrábajú zo vzduchu (resp. niektoré z papiera).

A ak so mnou nesúhlasíš, tak mi povedz, z čoho sa tie peniaze vyrábajú? a čím sú kryté? a prečo existuje inflácia?

A prečo krajiny dokážu hospodáriť s neustálym deficitom (vyššie výdavky ako príjmy), a stále sa zadlžujú? Z kadiaľ berú peniaze?


Poprosil by som odpovedať na všetkých týchto 5 otázok. Keď si taký zbehlý, určite to pre teba nebude problém.

Robo D.má absolútnu pravdu a jar88 ty sa rozumieš ekonomike ako ja medicíne:D nakoľko som ekonóm.

Nemám to popletené, a tie doláre sa naozaj vyrábajú zo vzduchu (resp. niektoré z papiera).

A ak so mnou nesúhlasíš, tak mi povedz, z čoho sa tie peniaze vyrábajú? a čím sú kryté? a prečo existuje inflácia?

A prečo krajiny dokážu hospodáriť s neustálym deficitom (vyššie výdavky ako príjmy), a stále sa zadlžujú? Z kadiaľ berú peniaze?


Poprosil by som odpovedať na všetkých týchto 5 otázok. Keď si taký zbehlý, určite to pre teba nebude problém.
1. Peniaze, aby boli skutočnými peniazmi, nestačí len vyrobiť, treba ich aj nejakým spôsobom dostať do obehu. Porozmýšľaj prečo si napríklad také Maďarsko nemôže natlačiť forinty, za ne nakúpiť kopu zlata a následne devalvovať forint (napríklad 1:10.000)
2. Čím sú kryté? No predsa vierou, že si za ne niečo kúpiš. Ta viera je overená dlhodobou skúsenosťou ľudí. (napríklad s forintom, takú skúsenosť nemáš)
3. Prečo existuje inflácia? Čo to je za otázka? Chcel si sa opýtať, prečo máme infláciu, alebo prečo teraz nemáme infláciu?
4. Prečo dokážu krajiny hospodáriť s deficitom? Lebo si vedia požičať peniaze v banke a následne ich vrátiť.
5. Kde berú peniaze? No predsa od ľudí cez dane. Ja si myslím, že zaujímavejšie by bolo zistiť, kde budú ľudia brať peniaze na zaplatenie daní a odvodov v budúcnosti, aby štát mal kde brať peniaze.

1. Peniaze, aby boli skutočnými peniazmi, nestačí len vyrobiť, treba ich aj nejakým spôsobom dostať do obehu. Porozmýšľaj prečo si napríklad také Maďarsko nemôže natlačiť forinty, za ne nakúpiť kopu zlata a následne devalvovať forint (napríklad 1:10.000)
2. Čím sú kryté? No predsa vierou, že si za ne niečo kúpiš. Ta viera je overená dlhodobou skúsenosťou ľudí. (napríklad s forintom, takú skúsenosť nemáš)
3. Prečo existuje inflácia? Čo to je za otázka? Chcel si sa opýtať, prečo máme infláciu, alebo prečo teraz nemáme infláciu?
4. Prečo dokážu krajiny hospodáriť s deficitom? Lebo si vedia požičať peniaze v banke a následne ich vrátiť.
5. Kde berú peniaze? No predsa od ľudí cez dane. Ja si myslím, že zaujímavejšie by bolo zistiť, kde budú ľudia brať peniaze na zaplatenie daní a odvodov v budúcnosti, aby štát mal kde brať peniaze.


si ma pobavil teraz :D:D:D

neviem o co ti ide? robo ma pravdu a vidiet ze ma prehlad a mam pocit ze ty to nemozes prehltnut.

Robo D.má absolútnu pravdu a jar88 ty sa rozumieš ekonomike ako ja medicíne:D nakoľko som ekonóm.
Nechcem sa ťa dotknúť, ale práve preto, že tu máme "ekonómov" tvojho formátu, sme v svrabe v akom sme.
Viete fungovať len v uzatvorenej statickej ekonomike s pevným kurzom, bez trhu a na prídel.
--------------------------------------
Ak ti niekto, niečim konkuruje, jediné riešenie aké poznáte, je clo, dovozná kvóta, embargo a podobne.
Neviem, či sa oplatí drať klávesnicu a vysvetľovať ti prečo máme WTO. Načo bola taká dohoda uzatvorená a čo sleduje. Prečo sa k WTO prihlási aj Rusko.
---------------------------------------
Len tak na okraj: myslíš si, že elektrotechnik s VŠ vzdelaním z roku 1980, by mohol chápať a navrhovať dnešné satelity, mobilné telefóny, počítače a podobne? (tým som chcel naznačiť, že ak si sa prestal vzdelávať v roku 1990 (ukončená VŠE) a zostal si na tých vedomostiach dodnes, si dinosaurus)

Info pre pivka.


Najväčšie ekonomiky by mali uvažovať o prijatí modifikovaného globálneho zlatého štandardu, ktorý by vniesol poriadok na devízový trh, tvrdí prezident Svetovej banky.
WASHINGTON (http://www.sme.sk/storm/itextg.asp?idh=7227710&ids=7). Robert Zoellick v článku uverejnenom (http://www.ft.com/cms/s/0/eda8f512-eaae-11df-b28d-00144feab49a.html) v britskom denníku Financial Times (http://www.sme.sk/storm/itextg.asp?idh=7227455&ids=1) požaduje nový menový systém, ktorý by nahradil systém voľne plávajúcich mien, ktorý existuje od roku 1971, kedy sa rozpadol brettonwoodský menový systém.
Nový systém by podľa Zoellicka mal zahŕňať dolár, euro, jen, libru a jüan. "Treba tiež uvažovať v rámci tohto systému o využití zlata ako medzinárodného referenčného bodu trhových očakávaní týkajúcich sa inflácie (http://www.sme.sk/storm/itextg.asp?idh=7227457&ids=6), deflácie (http://www.sme.sk/storm/itextg.asp?idh=7227456&ids=6) a budúcej hodnoty mien." Podľa prezidenta SB sa zlato síce "v učebniciach považuje za peniaze minulosti, trhy ho však v súčasnosti využívajú ako alternatívne monetárne aktívum".


Čítajte viac: http://ekonomika.sme.sk/c/5630079/ozyvaju-sa-hlasy-ziadajuce-navrat-k-modifikovanemu-zlatemu-standardu.html#ixzz14pEaP0xR

Ak niečo takéto vypotí Prezident Svetovej banky Robert Zoellick, tak s pánom bohom ekonomické vzdelanie.
Tomuto hovorím ekonomický dinosaurus. Ešte treba doplniť, že tento "odborník" na financie stál aj pri zrode ECB a nášho eura.

Tak rád by som uviedol niektoré nedostatky tvojich odpovedí:



1. Peniaze, aby boli skutočnými peniazmi, nestačí len vyrobiť, treba ich aj nejakým spôsobom dostať do obehu. Porozmýšľaj prečo si napríklad také Maďarsko nemôže natlačiť forinty, za ne nakúpiť kopu zlata a následne devalvovať forint (napríklad 1:10.000)

To sa robí. Ak krajina ekonomicky upadá, má obrovské dlhy, a nemá iný spôsob, ako ich zaplatiť, naštartuje hyperinfláciu - teda obrovské znehodnotenie svojej meny. Teda tvoj príklad sa stával, a bude stávať aj naďalej

Príklady z histórie:
- Maďarsko, júl 1946, denná(!!!) inflácia 207%
- Zimbabwe, november 2008, denná inflácia 98%
- Juhoslávia, január 1994, denná inflácia 64,6%
- Nemecko, október 1923, denná inflácia 20,9%
- Grécko, október 1944, denná inflácia 17,9%
- Taiwan, máj 1949, denná inflácia 11%

príklad: denná inflácia 11%, Taiwan, máj 1949. Za mesiac sa mena najviac znehodnotila o 2178%. Teda majetok o hodnote jedného starého taiwanského dolára mal o mesiac kvôli znehodnoteniu hodnotu 2178 dolárov.
A dolár, ktorý sme si nechali tento mesiac niekde v kapse, bude mať o mesiac reálnu hodnotu 0,000459, teda prakticky si ho môžeme vylepiť na stenu ako tapetu, pretože len obyčajná normálna tapeta bude drahšia...

A prečo to veľké štáty zatiaľ neurobili (USA, západná Európa a pod.)? Pretože tento krok úplne zlikviduje menu, úspory, dlhy, a prakticky znefunkční ekonomiku a akýkoľvek obchod na nejaký čas. Preto je to až poslednou možnosťou, ktorú štáty použijú...

zdroj: en.wikipedia.org/wiki/Hyperinflation
(aj ak by ste nevedeli po anglicky, tabuľkám určite porozumiete)

A prečo si maďarsko nemôže vytlačiť kopu bankoviek (v kurze 1:10 000), a predať, a následne nakúpiť zlato? Pretože tieto peniaze musí predať niekde na burze v zahraničí. A ak čolen prvý deň dá do obehu dvojnásobok svojej doterajšej meny, vznikne prebytok forintu na burze, a preto kurz forintu klesne na polovicu. Teda kurz forintu klesne ešte skôr, ako by si mohli stihnúť nejaké reálne zlato kúpiť.

Teda: Na túto 1. otázku si odpovedal ako úplný laik bez akéhokoľvek finančného prehľadu



2. Čím sú kryté? No predsa vierou, že si za ne niečo kúpiš. Ta viera je overená dlhodobou skúsenosťou ľudí. (napríklad s forintom, takú skúsenosť nemáš)
Peniaze sú naozaj kryté iba vierou... pretože zlatom (ani iným drahým kovom) nie je žiadna veľká mena krytá už 40 rokov!! (konkrétne od zmeny bretonwoodskeho systému)

A Sorry, ale za vieru si kúpiš máločo. A čo sa stane keď ľudia stratia vieru? Keď nastane hyperinflácia? (rozpísaná v 1. otázke, ktorá sa v histórii stávala, a v budúcnosti sa bude stávať ešte častejšie)

ľudia platia peniazmi, pretože veria, že majú hodnotu. A preto, že to robí každý človek okolo nich. V skutočnosti dnešné peniaze sú iba štátny dlh. (napríklad USA má 19x väčší štátny dlh, ako ročný HDP!!! -> toto je fakt, ktorý nikto nedokáže vyvrátiť)

Je 5% bohatých, a 95% chudobných, či chceme, alebo nie. Bohatí majú prehľad, ale chudobní ho nemajú. A preto chudobní majú vieru, a preto niekedy odpovedajú nezmyselne na mnohé otázky - pretože o tom, ako fungujú peniaze, a štátny dlh ich nikto neučil, aby sa nevyvolala panika

teda: Odpoveď na 2. otázku - Viera v hodnotu peňazí nie je hmotná, a preto ju ľudia môžu kedykoľvek stratiť (ako stratili aj v minulosti napríklad pri hyperinfláciách). Preto viera nie je žiadna garancia skutočnej hodnoty peňazí

Sorry, to že ty v niečo veríš, vôbec neznamená, že máš pravdu. Pre mňa za mňa, môžeš aj veriť že Eifelovka je v Bratislave



3. Prečo existuje inflácia? Čo to je za otázka? Chcel si sa opýtať, prečo máme infláciu, alebo prečo teraz nemáme infláciu?

Deflácia je prejavom krízy

Mechanizmus funguje asi takto: (1) pokles dopytu má za následok zhoršenie situácie podnikov; (2) podnikom klesajú zisky a začínajú šetriť a prepúšťať – klesajú príjmy domácností; (3) banky sú opatrnejšie pri poskytovaní hypoték podnikom i domácnostiam; (4) pokles objemov úverov vedie k znižovaniu cien, čo sa týka najmä nehnuteľností, ale často aj iných položiek, pretože firmy usporadúvajú výpredaje za znížené ceny. Tu cyklus pokračuje bodom (2).

Viac o téme:
nazory.pravda.sk/dobra-a-zla-deflacia-0o6-/sk-nana.asp?c=A090511_093412_sk-nana_p29
článok z roku 2008 upozorňujúci na možnosť deflácie ešte pred tým, než prišla:
euractiv.sk/ekonomika-a-euro/clanok/eu-hrozi-deflacia-pre-prudke-znizenie-cien-011731

Poznámka: na otázku, prečo teraz máme defláciu, a mali by sme mať infláciu, si nedopovedal. To najskôr znamená, že v skutočnosti vôbec netušíš, čo tieto dve slová znamenajú, a čo ich zapríčiňuje
-> znak neodbornosti



4. Prečo dokážu krajiny hospodáriť s deficitom? Lebo si vedia požičať peniaze v banke a následne ich vrátiť.

Základná otázka: Z kadiaľ zoberú komerčné banky peniaze? Jedine z vkladov.
Ale väčšina štátov EÚ sa neustále zadlžuje, a nemajú z čoho vrátiť peniaze. Teda tvoja teória má jednu obrovsky veľkú trhlinu.

Komerčné banky a štát si môžu požičať iba od centrálnej banky, ktorá má ako jediná právo vytlačiť nové peniaze.
-> tlačia sa nové, ničím nekryté peniaze

Preto ak štát potrebuje neustále peniaze, musí si ich odniekadiaľ požičať, a niekto mu ich musí chcieť požičať. Ale ak je na trhu peňazí málo, štátu nikto nechce požičať, a radšej ich požičia súkromníkovi.

Preto na trh sa musí dostať viac peňazí, aby ich na trhu bolo dostatok, a niekto požičal aj štátu -> tlačenie peňazí centrálnou bankou

A že sa nejedná o pár halierov, čo štát potrebuje:
Celkový dlh Slovenska dosiahol v roku 2009 22,59 miliardy eur, čo predstavuje 35,66 percenta HDP. V porovnaní s rokom 2008 sa zadĺženie krajiny zvýšilo o pätinu,
zdroj:
topky.sk/cl/7/713826/Deficit-verejnych-financii-vlani-vzrastol-na-6-8-percenta



5. Kde berú peniaze? No predsa od ľudí cez dane. Ja si myslím, že zaujímavejšie by bolo zistiť, kde budú ľudia brať peniaze na zaplatenie daní a odvodov v budúcnosti, aby štát mal kde brať peniaze.

štvrtú a piatu otázku treba chápať spolu:
4. Prečo dokážu krajiny hospodáriť s deficitom? 5. Kde na to berú peniaze?
odpoveď nájdeš vo vysvetlení 4-tej otázky o pár riadkov vyššie.

A kde budú brať ľudia peniaze na dane? zo svojich príjmov. Peniaze obiehajú. A nemuseli by sa tlačiť nové peniaze, kebyže štát má vyrovnaný rozpočet a neodčerpáva z týchto peňazí.


A na záver citát:

Nechcem sa ťa dotknúť, ale práve preto, že tu máme "ekonómov" tvojho formátu, sme v svrabe v akom sme.
Viete fungovať len v uzatvorenej statickej ekonomike s pevným kurzom, bez trhu a na prídel.

A taktiež niekto spomínal ekonomického dinosaura. Ale tento nemenovaný ekonomický dinosaurus zaspal takých pekných 100 rokov. jeho odpovede sú ešte z časov, keď všetky peniaze boli plne kryté zlatom, a toto obdobie definitívne skončilo v roku 1971.
Vtedy neexistovala žiadna inflácia, žiadna deflácia, a minimálny nárast objemu peňazí (len o to zlato, ktoré sa každý rok vyťažilo).


Asi najpoučnejší článok o Inflácii, Deflácii, a súčasnom ekonomickom vývoji, ale treba si na jeho hlbšie pochopenie vyhradiť viac času
sevis.sk/blog/fed-tlaci-peniaze-hrozi-inflacia/

Najväčšie ekonomiky by mali uvažovať o prijatí modifikovaného globálneho zlatého štandardu, ktorý by vniesol poriadok na devízový trh, tvrdí prezident Svetovej banky....

Poznámka:
konečne sa niekomu dostal do ruky užitočný článok. S článkom plne súhlasím. Ale peniaze kryté zlatom určite v najbližšej dobe nebudú. to by sa štáty začať správať zodpovedne, a nemať deficit verejných financií. Jedine tak nebudú potrebovať tlačiť stále nové a nové peniaze...

PS: a vcelku by ma zaujímalo ekonomické vzdelanie jar88. Má vôbec nejaké? Lebo súvislosti mu unikajú

Navyše tým, že napísal link na tento článok, iba podporil názor, že v systéme sú problémy. Teda podporil moj názor, a vyvrátil svoj vlastný názor. Vďaka :)

a ku zlatu:
Zlato je uchovávateľom hodnôt, pretože svoju hodnotu ani behom storočí nestratí. Ale nedokáže sa ho vyťažiť dostatok každý rok. Preto jeho objem medziročne rastie iba minimálne

Ale pozrime si vývoj vzťahu zlata za trójsku uncu (jednotka hmotnosti) a amerického dolára
rok 1833 - $18,93
rok 1930 - $20,65
rok 1970 - $36,02 -> za 137 rokov hodnota vzrástla o 190% (približne dvojnásobok)

rok 1971 - 40.62 - zrušenie krytia dolára zlatom
rok 1990 - 383.51
rok 2008 - 871.96 -> za 37 rokov nárast hodnoty zlata o približne 2146% (21 krát)

v skutočnosti neposilnilo zlato, ale dolár tak výrazne oslabil voči zlatu
(zdroj: nma.org/pdf/gold/his_gold_prices.pdf)

A ku doláru a jeho množstvu v obehu:

pozri link: richdad.com/richdad/seminars/2010_goldvstheusdollar/index.html#1

Na grafe jasne vidieť, koľko dolárov bolo v obehu:
1980 - cca 0,2
2008 - cca 0,9
2010 - cca 2 bilióny USD

-> jasný dôkaz, že množstvo nekrytých dolárov v obehu stále iba pribúda

pozn.: američania majú odlišný zápis väčších čísel, ako Slováci a iné krajiny - nemajú miliardy, triliardy, a pod. preto anglický trilion = milión miliónov = po slovensky bilión
milión - milion
miliarda - bilion
bilión - trilion

a ku celkovému dlhu USA (kôli hromadeniu každoročných nezaplatených deficitov verejných financií):
pozri link: richdad.com/richdad/seminars/2010_goldvstheusdollar/index.html#2

A hádajte kedy začal rapídne stúpať dlh tohto štátu? nie je to práve po roku 1971, keď prestali byť doláre kryté zlatom, a USA, podobne ako každý ďalší štát západnej Európy si mohli vytlačiť koľko peňazí chceli??

Žralokom určite... :(

Takže Robo články píšeš super, tak poďme k realite. Rozhodujem sa kúpiť 1kg zlata alebo ísť do rastového fondu.
No skús poradiť.

Pekne si sa rozpísal a vidím, že si schopný uvažovať aj v súvislostiach.
Tak že poďme na to a dúfam, že si nemusíme vykať.
---------------------------------------------
Na začiatok by bolo vhodné si ujasniť pár základných faktov a pojmov, aby sme nakoniec neskončili "ja o voze a ty o koze".
Teória "peniaze ako dlh".
Nemusíš sa o nej rozpisovať a pokúšať sa mi ju vysvetliť. Neuznám ti ju. Peniaze nie sú dlh.
---------------------
Za druhé, by sme si mohli ujasniť, prečo skončil zlatý štandard, ale bez toho, že niekto potreboval tlačiť peniaze zo vzduchu.
----------------------
A za tretie, potreba stabilnej meny. Myslím tým stabilnej hodnoty peňazí v horizonte rokov. (na slobodnom trhu to nieje podmienkou)
----------------------
No a nakoniec moje ekonomické vzdelanie. Napísať ti môžem čokoľvek, ale na pochopenie ekonomických súvislostí mi stačí vedieť čítať a počítať na úrovni druhého stupňa ZDŠ. Na to nepotrebujem akademické vzdelanie.
--------------------------------------
Ešte jednu vec by som chcel doplniť.
Nehádžme do jedného vreca EU a USA. Sú to dve odlišné ekonomiky a používajú aj odlišné meny. Naviac si treba uvedomiť, že majú aj úplne iné bankové systémy.
ECB a FED nie je to isté.

Takže Robo články píšeš super, tak poďme k realite. Rozhodujem sa kúpiť 1kg zlata alebo ísť do rastového fondu.
No skús poradiť.

Zlato alebo rastový fond?

Zlato je dnes veľmi predražené, a jeho cena je nafúknutá. (začína sa šíriť davová psychóza, že zlato je jediná najlepšia investícia, kupuje ho čoraz viac ľudí, a jeho cena závratne rastie)

A predovšetkým:
Akým spôsobom si chceš kúpiť zlato?

Ak cez webstránky typu investicne-zlato.sk?
Tieto webstránky majú príliš veľké poplatky na to, aby si mohol na zlate zarobiť. A 1kg je príliš málo na hromadný nákup zlata.
A zlato je uchovávateľom hodnôt, ale samo o sebe neprináša nič, žiadnu produktivitu. Preto v 20. storočí v priemere na zlate ľudia zarobili najmenej, výhodnejšie boli dlhopisy, a najvýhodnejšie akcie.

Akcie sú časťou majetku spoločností, a spoločnosti reálne produkujú zisk.

Preto ja by som rozhodne nešiel do zlata, ale do rastových podielových fondov

A trochu utópie a špekulácie:
- ak by sa rozpadla celosvetová ekonomika, a mal by si zlato, a akcie a dlhopisy v rastovom fonde. Akcie, dlhopisy, a peniaze by stratili hodnotu. A zlato by si si nemusel stihnúť vybrať z trezoru v banke, a ak by si si ho aj vybral, bol by si častým terčom útokov.
Navyše 1 kg zlata by si si kúpil asi ako celok (kôli poplatkom), teda nedokázal by si ho vhodne rozdeliť. Teda ako zábezpeka sa ani v tomto prípade nehodí...
Vtedy by mali cenu šperky, mince (aj euromince), potraviny, zbrane...
Ale ešte nie sme v tom štádiu, keď je výhodné nakupovať všetky tieto položky, ale začať ich kupovať bezprostredne po začiatku novej veľkej krízy.

Myslím si, že v EÚ sa udrží ekonomika, a peniaze budú mať aspoň zlomok svojej hodnoty, a preto do extrémov, aké sú v riadku vyššie, podľa mňa nedôjde. Napríklad v Nemecku po 1. svetovej vojne došlo k obrovskej inflácii, vznikla nová nemecká mena, štátny systém prešiel obrovskou zmenou, ale udržal sa. Navyše EÚ nie je tak zadĺžená ako USA

A ohľadne toho, že ECB je niečo úplne iné ako FED:
- spomínate si, ako nám politici na začiatku krízy v Amerike hovorili, že sa nás kríza vôbec nedotkne? A aký je výsledok?
Dnešné ekonomiky sú tak prepojené, že to, čo sa stane v štáte tak veľkom ako USA, ovplyvní celý svet

Takže rastové fondy. No dobre aké fondy je ich hrozne veľa.
Ja asi 15 rokov som klient VUB. Mám od nich ich podielové listy VUB aset- vyvážení rastový fond sa to tuším volá. od apríla v pluse pár percent.Teraz som pár percent hore ale kolíše to dosť to ovplyvňuje dolár si myslím.
Ked stúpa akcie klesajú ked klesá trochu stúpajú.
No skús niečo poradiť.

A ohľadne toho, že ECB je niečo úplne iné ako FED:
- spomínate si, ako nám politici na začiatku krízy v Amerike hovorili, že sa nás kríza vôbec nedotkne? A aký je výsledok?
Dnešné ekonomiky sú tak prepojené, že to, čo sa stane v štáte tak veľkom ako USA, ovplyvní celý svet

Ak má toto byť porovnanie ECB a FEDu, tak klobúk dole.
To že sa nás kríza nedotkne, táral len jeden táraj.
-------------------------------------------------
Ja som v skutočnosti nechcel porovnávať FED a ECB. Chcel som porovnať celý bankový systém v USA s bankovým systémom v EU.
Možno si nebol práve na prednáške a pri skúškach ťa to obišlo, alebo túto otázku nebrali vaši profesori veľmi vážne a tak si to skús naštudovať.
Ja pritom nie som zvedavý na tie odlišnosti, ale skôr na podmienky, ktoré tieto odlišnosti v ich ekonomikách spôsobujú.
---------------------------------------------
Skús to popísať aspoň vlastnými slovami. Možno sa postupne dopátrame, ako má vyzerať bankový systém. Možno dospejeme k názoru, že bankový systém v EU, je natoľko odlišný od Amerického, že si povieme, či v EU máme aj skutočné banky, alebo len prerozdeľovne peňazí.
Možno lepšie pochopíme rozdiel medzi (bankovkou - štátovkou) zvanou Americký dolár (tlačenou zo vzduchu) a bezprízorným platidlom (len bankovkou) zvaným euro (určite ho netlačia zo vzduchu). Rád by som sa dozvedel z čoho tlačia euro a čím je vlastne kryté. (viem, že euro je čiastočne kryté aj US dolárom).

Takže rastové fondy. No dobre aké fondy je ich hrozne veľa.
Ja asi 15 rokov som klient VUB. Mám od nich ich podielové listy VUB aset- vyvážení rastový fond sa to tuším volá. od apríla v pluse pár percent.Teraz som pár percent hore ale kolíše to dosť to ovplyvňuje dolár si myslím.
Ked stúpa akcie klesajú ked klesá trochu stúpajú.
No skús niečo poradiť.

Rastové fondy budú najbližšiu dobu v priemere v pluse, až kým nepríde ďalšia kríza. A je nutné vedieť, do čoho fond investuje - či sú to americké alebo európske akcie, alebo akcie rozvojových krajín (ázia, južná amerika). Ak investuje do amerických akcií, musí hodnotu v tomto fonde ovplyvňovať aj dolár

Stratégia uplatňovaná pri anuitách (pravidelných vkladoch) je nechať celý ročný vklad iba v rastovom fonde, a ak fond vystúpi na určitú mieru (napr. viac ako o 30% od začiatku investovania), presunúť peniaze do bezpečnejšieho fondu (vyvážený, peňažný, dlhopisový a pod.) - tuším je to stratégia TOP-DOWN

je tu možnosť vysokého zhodnotenia, hlavne pri ázijských akciách a štátnych dlhopisov rozvojových krajín s úrokovou mierou aj viac ako 10%, ale pri štátnych dlhopisoch rozvojových krajín hrozí riziko defraudu (napr. Argentína)

Je to na tebe, či ostaneš sporiť v tomto fonde, alebo si kúpiš priamo dlhopis (najlepšie korporátny) s fixnou úrokovou mierou, alebo priamo akcie, alebo ostaneš sporiť s tomto vyváženom VÚB fonde.

V tomto ti radšej radiť nebudem, rozhodnutie nechám na tebe, pretože trh sa správa nevyspytateľne, a preto nie je nikdy možné na 100% predpovedať vývoj trhu.


A ak by si chcel investovať do zlata, rozhodne neodporúčam investičné zlato. Radšej si kúp pamätné mince z centrály alebo expozitúr NBS - sú strieborné alebo zlaté. A nikdy ich hodnota neklesne pod nominálnu hodnotu, a môže rásť iba ich numizmatická hodnota

Celkom náhodou som Robo D. natrafil na túto tému. Ak si chcel polemizovať o tom, či sa tie slovenské junk dlhopisy vyplatia, tak si mal možnosť obrátiť sa v diskusii priamo na autora toho článku. Je mi jasné prečo si to neurobil. Pretože by si tam svojimi vedomosťami neobstál. Dokonca si ani nepochopil súvislosti v tom článku a snažíš sa tu na Porade získať nejaké tie dušičky.


Prečo som vôbec založil túto tému?

pretože jediné články na tému korporátne dlhopisy boli, že sú o ničom, a neoplatí sa do nich vrážať ani cent.

Preto keď si niekto pozrie tieto pesimistické články o dlhopisoch, získa na ne iba kritický pohľad. Ale každá minca má dve strany.

Preto som chcel objasniť, prečo dlhopisy kupujeme, a v čom sú plusy, aj riziká.
V tom článku sa píše o tom, že tie slovenské Junk dlhopisy majú veľmi nízky výnos v porovnaní so zahraničnými korporátnymi dlhopismi oveľa významenjších firiem. Preto je tam tá tabuľka, kde sa dá porovnať, čo by sa rizikový dlhopis dostal investor vonku.
Tie domáce od Arcy a Petny mali kupóny od 7-10%. Čo je ne junk bondy (rizikové dlhopisy) žalastne málo. O to to v tom článku išlo.

K ostatnému nemá význam sa vyjadrovať, lebo z tvojich poznámok je vidieť, že o téme veľa nevieš a ani si nedokázal pochopiť ideo toho článku a údajov v ňom obsiahnutých.