luba1221
05.11.10,12:53
V roku 2009 som útovala ned.výrobu na 121,ktorá mala (časť)zostať v nákladoch,lebo pôda nebola osiata a nebola z nej produkcia.Táto NV sa mi preniesla do r.2010.Ako ju mám zúčtovať tak,aby to bol daňovo uznaný náklad r.2010?
KEJKA
05.11.10,16:09
ak si mala v r. 2009 daňový zisk, tak zúčtuj opravu nesprávneho účtovania opačným zápisom.
Stefan2005
05.11.10,16:30
V roku 2009 som útovala ned.výrobu na 121,ktorá mala (časť)zostať v nákladoch,lebo pôda nebola osiata a nebola z nej produkcia.Táto NV sa mi preniesla do r.2010.Ako ju mám zúčtovať tak,aby to bol daňovo uznaný náklad r.2010?

pravdupovediac, nie moc rozumiem zadaniu...
luba1221
06.11.10,06:08
Účtujem náklady a ak nie je produkcia-úroda z danej poľn.pôdy ,tak neučtujem ZS NV,ja som to urobila,lebo ta pôda sa mala osiat,lenže ostala ,,ladom,, neosiala sa a nemala som produkciu.
Zisk som nemala v tejto firme..
KEJKA
06.11.10,18:10
čo je ZS NV?
ak pôda zostala ladom, tak si nemala náklady, ktoré by bolo potrebné aktivovať do NV, takže tiež nerozumiem ako sa to mohlo stať.
luba1221
06.11.10,18:29
V júli pozbieraš úrodu.Tú pôdu potom obrabaš,poorieš....hnojíš a účtuješ tam aj nájomné,daň atď.Vznikajú ti náklady.V jeseni sa oseje-oziminy a časť pôdy sa osieva až v jari...Na konci roka,teda je mesačne ,robím zmenu stavu nedončenej výroby.Náklady dávam na 121/611.V jari však rozhodli,že časť pôdy neoseju a mne to tak zostalo na NV.Ak vznikajú náklady na pôde,kde viem,že nebude úroda,tak tie náklady nechávam tak,nerobím zmenu stavu NV.Účtujem presne na každú plodinu podľa výmery náklady.
a_je_to
06.11.10,18:48
V júli pozbieraš úrodu.Tú pôdu potom obrabaš,poorieš....hnojíš a účtuješ tam aj nájomné,daň atď.Vznikajú ti náklady.V jeseni sa oseje-oziminy a časť pôdy sa osieva až v jari...Na konci roka,teda je mesačne ,robím zmenu stavu nedončenej výroby.Náklady dávam na 121/611.V jari však rozhodli,že časť pôdy neoseju a mne to tak zostalo na NV.Ak vznikajú náklady na pôde,kde viem,že nebude úroda,tak tie náklady nechávam tak,nerobím zmenu stavu NV.Účtujem presne na každú plodinu podľa výmery náklady.

Podľa cieľovej povahy a alternatívnosti to nemalo byť účtované na 121/611, ale skôr na 382/655. Ide o typické komplexné náklady budúcich období, s účinkom najmenej dva roky. Ja toto aplikujem rovnako u prípravy pôdy v lesných škôlkach. Bližšie a presvedčivejšie pozri Cenigovú 2007, str. 215.
Účtovanie 121/611 je vhodné vtedy, keď sa NV plynule dokončí v nasledujúcom roku a hneď po otvorení účtu 121 v PS rozpustí ako 611/121, pričom pokračuje bežné nezávislé účtovanie výroby.
Podľa mňa by ešte stále bolo aktuálne rozpustiť NV ako 611/121 a zaúčtovať 382/655. Jednak pre neurčitosť rozpustenia 382 a tiež preto, lebo NV by nemala mať dlhšiu životnosť, než cez prelom rokov - môj názor. Daňové náklady z toho bohužiaľ ťažko vyrobiť, lebo nebol výnos, iba ak 611/..., ale aj .../655.
Stefan2005
06.11.10,18:55
V júli pozbieraš úrodu.Tú pôdu potom obrabaš,poorieš....hnojíš a účtuješ tam aj nájomné,daň atď.Vznikajú ti náklady.V jeseni sa oseje-oziminy a časť pôdy sa osieva až v jari...Na konci roka,teda je mesačne ,robím zmenu stavu nedončenej výroby.Náklady dávam na 121/611.V jari však rozhodli,že časť pôdy neoseju a mne to tak zostalo na NV.Ak vznikajú náklady na pôde,kde viem,že nebude úroda,tak tie náklady nechávam tak,nerobím zmenu stavu NV.Účtujem presne na každú plodinu podľa výmery náklady.

Aj tak tomu nerozumiem (asi preto, že nie som poľnohospodár).
Ale logika mi hovorí - že keď pooriem, poobrábam, hnojím, platím nájom, atď. a náhodou vynechám jeden cyklus siatia - tak mi tieto náklady určite vstúpia do tej nasledujúcej produkcie - síce niektoré aj 2x, ale práve to bude odzrkadlovať ich výšku na danej plodine - čím mi zákonite stúpne nákladovosť....
a_je_to
06.11.10,20:04
Aj tak tomu nerozumiem (asi preto, že nie som poľnohospodár).
Ale logika mi hovorí - že keď pooriem, poobrábam, hnojím, platím nájom, atď. a náhodou vynechám jeden cyklus siatia - tak mi tieto náklady určite vstúpia do tej nasledujúcej produkcie - síce niektoré aj 2x, ale práve to bude odzrkadlovať ich výšku na danej plodine - čím mi zákonite stúpne nákladovosť....

Ani ja nie som poľnohospodár, ba ani ekonóm, ale lesník. Práve o to ide ... že náklady sa musia nielen daňovo, ale aj účtovne cez časové rozlíšenie odložiť .... na obdobie, kedy vstúpia do produkcie. Aby aj výnosy aj vecne súvisiace náklady boli v jednom časovom období. Vyplýva to zo zásady nezávislosti účtovných období v PÚ /akruálny princíp/.... teda účtovania /vecného párovania/ nákladov a výnosov do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia. A je pravda .... že najvypuklejšie je to v poľnohospodárstve a v lesníctve, kde sa najprv orie, seje a často až rok aj viac potom žne. Na tomto ekonomickom princípe sú zavedené časové rozlíšenie /úč.38, daňovo uznané rezervy, aj nedokončená výroba.
Nič v zlom ... ale jedny a tie isté náklady nemôžu dvakrát vstúpiť do jednej a tej istej produkcie. Resp. vstupujú, ale vždy je tam kompenzačný výnosový a zúčtovací /kvázi aktivačný 655, 621, 611/ účet, tej istej účtovnej hodnoty, teda účtovná a daňová neutralizácia.
Stefan2005
07.11.10,07:26
... že náklady sa musia nielen daňovo, ale aj účtovne cez časové rozlíšenie odložiť .... na obdobie, kedy vstúpia do produkcie....Nič v zlom ... ale jedny a tie isté náklady nemôžu dvakrát vstúpiť do jednej a tej istej produkcie....

... práve na základe uvedených skutočností som vyjadril pochybnosť nad účtovaním (resp. neúčtovaním) zadávateľky témy.

Možná som sa nevyjadril najpresnejšie - tým že niektoré náklady vstúpia 2x do ďalšej úrody som v žiadnom prípade nemyslel na to, že ten istý náklad vstúpi 2x (to ani nie je defacto možné, lebo keď to zaúčtujem v jednom roku, už to nemám v ďalšom) - ale iba nato, že ak sa po orbe vykonajú všetky práce na prípravu sejby a táto sa neuskutoční v danom roku, tak pred najbližšou sejbou možná treba niektoré práce zopakovať, aby sa sejba mohla uskutočniť...