K takémutu druhu ukončenia prac. pomeru by ste mali mať súhlas úradu práce (§ 66 ZP).

Ak je to možné, pokúste sa radšej o dohodu, tam súhlas žiadať nemusíte.

Úplne najlepšia je dohoda, skúste to najskôr takto.

Ďakujem za odpovede, len som z toho jeleň lebo v ZP § 66 sa píše:

... Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď danú zametnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvoduov ustanovený v § 63 ods. 1 písom. a) a e) - no a tam patrí aj nadbytočnosť....

Tak teraz mi to vychádza tak, že keď s ním chceme rozviazať pracovný pomer nadbytočnosťou alebo dohodou nemusí byť súhlas úradu práce.

Čo vy na to?

V tom paragrafe sa nepíše a/ až e/, ale a/ a e/. Nadbytočnosť je b/, tá v § 66 uvedená nie je.

Keď sme my dávali takto výpoveď invalidnému zamestnancovi, tiež sme podávali žiadosť o schválenie na úrad práce. Predvolali na úrad dvoch zástupcov firmy, invalidného zamestnaca a žiadali aj vyjadrenie zamestnaneckého dôverníka (resp.odborovej organizácie) k danej výpovedi. Po prejednaní dôvodov a vyjadrení oboch strán dali súhlas. :)

Takýto problém budeme riešiť aj my. Máme zamestnankyňu, ktorá je na polovičnej invalidke, prijali sme ju z ÚP ako znevýhodneného uchádzača a od 19.01.2005 je PN.

Už sa pravdepodobne ani do zamestnania nevráti, ale pôjde na prehodnotenie dôchodku a asi ju uznajú na plný.

Keď s ňou uzavrieme dohodu o rozviazaní PP bude to teda ok?

No to je tá moja nepozornosť. Jasnačka že je to a) a e), takže nadbytočnosť spadá pod rozhodnutie úradu práce.

Teraz ešte jedna otázočka:

čo v prípade keď u nás vo firme neexistujú žiadne odbory a ani zástupcovia?

Ak má organizácia viac ako 50 zamestnancov by mala mať zamestnaneckú radu. Do 50 zamestnancov (ale min. ako 5) my mal byť aspoň zamestnanecký dôverník. (§ 229 a nasl.

veď to je práve to "mala by mať". V Zákonníku práce sa píše niečo také, že zamestnávateľ musí umožniť zamestnancom zastupovanie odbormi ale naši zamestnanci o to ani neprejavili záujem.

Riešime podobný problem. Na úrade nám povedali všetko čo je tu už spomenute. Upozorňujem len na to, že po podaní žiadosti má úrad 30 dní na rozhodnutie a potom sa zamestnanec môže ešte odvolať do 60 dní. A bude z toho nekonečný príbeh. Riešením je dohoda.

Takisto nemáte odbory?

Ak zástupcu zamestnancov nemáte a zamestnanci v súlade so Zákonníkom práce ani nikdy nemali záujem si ho zvoliť, tak podľa môjho názoru jednoducho neexistuje - je to zákonné - a teda nie je potrebné postupovať cez zástupcu zamestnancov, ale len cez úrad práce.

Veď to bola jedna z "maličkostí" o ktorú tak veľmi odbory bojovali, a keď to bolo dané do Zákonníka práce pôvodne ako povinnosť zamestnávateľa, zabezpečiť zvolenie zamestnaneckej rady, resp. dôverníka, tak väčšina firiem nemala záujem a muselo to byť upravené tak, ako je to dnes - čiže na báze dobrovoľnosti - umožniť zvoliť...ak je záujem.

Riešime podobný problem. Na úrade nám povedali všetko čo je tu už spomenute. Upozorňujem len na to, že po podaní žiadosti má úrad 30 dní na rozhodnutie a potom sa zamestnanec môže ešte odvolať do 60 dní. A bude z toho nekonečný príbeh. Riešením je dohoda. Pri rozviazaní PP výpoveďou zo strany zamestnávateľa pre nadbytočnosť prináleží zamestnancovi odstupné. Pri ukončení PP dohodou nie, čo je v jeho neprospech :(. Možno by sa to dalo vykompenzovať nejakou odmenou.

veď to je práve to "mala by mať". V Zákonníku práce sa píše niečo také, že zamestnávateľ musí umožniť zamestnancom zastupovanie odbormi ale naši zamestnanci o to ani neprejavili záujem.

Tak ako napísala Luba2. My sme pri vzniku firmy pred 3 rokmi tiez spekulovali nad týmto problémom. Lebo ZP nedáva povinnost zamestnávatelovi vytvorit odbory alebo zástupcu zamestnacov, ukladá iba umoznit ich volbu a pôsobenie na pracovisku.

Vtedy sme skoncipovali v mene vedenia list, kde sme zamestnancom informovali o moznosti vytvorenia odborov alebo volby zástupcov a ze zamestnávatel v prípade záujmu zabezpecí technickú podporu v rámci zákona. S týnmto listom bol kazdý zamestnanec oboznámený a potvrdil to podpisom.

Záujem o vytrvorenie zástupcov zamesntancov nebol, takze ich nemáme.

Aj tak si myslím, ze máme viac benefitov, nez niektoré firmy, kde zástupcovia sú, ale záujem vedenia o zamestnancov ne minimálny.

Odstupné neprináleží pri výpovedi, ale pri dohode, ktorá "nahradzuje" výpoveď

Aj to mi už napadlo, len to je taký tvrdohlavec že až. Nemáte náhodou niekto poruke nejaký list adresovaný na úrad práce - kvázi žiadosť o súhlas alebo niečo podobné?

Odstupné neprináleží pri výpovedi, ale pri dohode, ktorá "nahradzuje" výpoveď
Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).
Zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c); zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu. Ak zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti vyhovieť.
Právny nárok na odstupné už od 1. 7. 2003 nevzniká ani v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou z organizačných dôvodov.

Právny nárok na odstupné už od 1. 7. 2003 nevzniká ani v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou z organizačných dôvodov.

§ 76, ods. 2 hovorí: Zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru PATRÍ (čiže zamestnávateľ mu ho MUSÍ) vyplatiťodstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v § 63/1abc......

§ 76, ods. 2 hovorí: Zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru PATRÍ (čiže zamestnávateľ mu ho MUSÍ) vyplatiťodstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v § 63/1abc...... Lubka, nič iné som nepovedala. Nepatrí mu však odstupné pri skončení PP dohodou podľa §60.

Ja som z Tvojho príspevku prečítala, že ani dohoda uzatvorená z organizačných dôvodov.... ak si to myslela inak, tak asi sme sa zle pochopili

Nemusím podľa §66 ZP, žiadať o súhlas NÚP ak zamestnanec požiadal o predčasný starobný dôchodok? Alebo si požiada po tom čo sa prihlási na úrad práce a omietne podporu /aby sa mu nekrátilo o 0,5% za každý mesiac/- má 1rok do starobného dôchodku.

Asi nerozumiem. On je poberateľ invalidného dôchodku, chce ísť do predčasného a Ty ho chceš prepustiť z organizačných dôvodov? Alebo ideš riešiť niečo celkom iné.

Lebo ak chce odísť sám od seba, tak s tým nemáš problém. Tam žiadne vyjadrenie nepotrebuješ.

On chce odísť sám, ale vo februári by mal u nás nárok na dosť vysoku odmenu za odpracované roky, mal by podľa KZ vyššie odchodné aj odmenu pri odchode do dôchodku. A je to dobrý zamestnanec, tak by som mu tochcela troška kompenzovať odstupným.

medzičasom som sa v "riešení" problému posunula ďalej.

Volala som do sociálnej poisťovne a tam mi pani povedala, že ak ide o človeka s mierou funkčnej poruchy 40%, nie je potrebný súhlas úradu práce. Pristupuje sa k nemu ako k "normálnemu" zamestnancovi.

Pani ma odporučila na Zákon o sociálnom poistení § 71, kde sa síce špecifikuje "pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a Zákon o službách zamestnanosti § 9 kde sa hovorí o pojmoch "invalid".

Zákonník práce však hovorí "zamestnanec so zmeneou pracovnou schopnosťou" a toto slovné spojenie nie je presne určené ani v jednom z uvedených zákonov.

Neviete ma náhodou "posunúť" ďalej, aby som si vedela podložiť informácie, ktoré mi dala pani na sociálke?

Ďakujem

medzičasom som sa v "riešení" problému posunula ďalej.

Volala som do sociálnej poisťovne a tam mi pani povedala, že ak ide o človeka s mierou funkčnej poruchy 40%, nie je potrebný súhlas úradu práce. Pristupuje sa k nemu ako k "normálnemu" zamestnancovi.

Pani ma odporučila na Zákon o sociálnom poistení § 71, kde sa síce špecifikuje "pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a Zákon o službách zamestnanosti § 9 kde sa hovorí o pojmoch "invalid".

Zákonník práce však hovorí "zamestnanec so zmeneou pracovnou schopnosťou" a toto slovné spojenie nie je presne určené ani v jednom z uvedených zákonov.

Neviete ma náhodou "posunúť" ďalej, aby som si vedela podložiť informácie, ktoré mi dala pani na sociálke?

Ďakujem

Je to pravdepodobne toto
§ 9
Občan so zdravotným postihnutím


(1) Občan so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je

a) občan uznaný za invalidného občana podľa osobitného predpisu, 14)
b) občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 % podľa osobitného predpisu.15)

(2) Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu.16)

Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, ale niečo by mohlo byť aj v zákone č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci.

Chcela by som sa ešte vrátiť k problematike skončenia pp u zamestnanca s mierou poklesu schopnosti vykonávania zárobkovej činnosti o 60%. Manžel kolegyne ukončil k 14.03.2010 PN po uplynutí podpornej doby 52 týždňov. Počas PN bol uznaný invalidným na 60% a v posudku posudkovej komisie má napísané, že je práceschopný na čiastočný úväzok s úľavami atď. Zatiaľ čerpá § na vyšetrenia a rozmýšľa ako skončiť pp ,lebo na výkon práce sa necíti. Má nejaké problémy ,nejaká ulcerózna kolitída, stála behačka na toaletu s problémami so zohýnaním, keď nejakým zatlačením opäť podráždi črevá a už beží. Aké má možnosti skončiť pracovný pomer tak, aby sa dostal aj k nejakým peniažkom?

Chcela by som sa ešte vrátiť k problematike skončenia pp u zamestnanca s mierou poklesu schopnosti vykonávania zárobkovej činnosti o 60%. Manžel kolegyne ukončil k 14.03.2010 PN po uplynutí podpornej doby 52 týždňov. Počas PN bol uznaný invalidným na 60% a v posudku posudkovej komisie má napísané, že je práceschopný na čiastočný úväzok s úľavami atď. Zatiaľ čerpá § na vyšetrenia a rozmýšľa ako skončiť pp ,lebo na výkon práce sa necíti. Má nejaké problémy ,nejaká ulcerózna kolitída, stála behačka na toaletu s problémami so zohýnaním, keď nejakým zatlačením opäť podráždi črevá a už beží. Aké má možnosti skončiť pracovný pomer tak, aby sa dostal aj k nejakým peniažkom?
Je možné dať si skončenie dohodou z dôvodu §63 ods.1 písm.c a žiadať od zamestnávateľa odstupné? Dá sa obísť súhlas úradu práce pri skončení dohodou? Stačí na takého skončenie posudok posudkovej komisie, ktorá určovala mieru poklesu schopnosti vyk.ZČ ? Alebo radšej skúsiť obyčajnú dohodu a vyplatenie nejakej odmeny? Poraďte!

Nemáte niekto skúsenosť ako končia pracovný pomer ČID?
Je nejaká možnosť vyhnúť sa ÚP (súhlas) a zároveň mať nárok na výplatu odstupného?

Podľa Tvojich príspevkov vyzerá, že menovaný ani nechce nastúpiť kvôli zdravotným dôvodom.
Záleží aký charakter roboty vykonáva, je možné, že z-ľ by mu aj vedel nejakú ,vzhľadom na jeho zdravotný stav, prideliť.
Priznanie dôchodku nie je dôvodom na ukončenie PP, takže predpokladám, že zamestnávateľ sa bude snažiť vyhnúť vyplateniu odstupného.
Zamestnanec môže ukončiť PP dohodou, súhlas ÚP k tomu nie je potrebný /iba ak by mu z-ľ dával výpoveď/.
Ak by zamestnávateľ bol ústretový voči zamestnancovi, nič mu nebráni vyplatiť nejakú odmenu.

Presne, do práce nastúpiť nechce,ale na všetkých dokladoch a posudkoch má napísané, že je práce schopný s úľavami. Pracuje ako údržbár a skladník v sklade stavebného materiálu. Podľa mňa to na skončenie dohodou, podľa §63 bod 1písm. c s odstupným nie je dostačujúce. Výpoveď nie je aktuálna, lebo chceme obísť ÚP. Pán sa zároveň obáva, že keď podnet na skončenie pracovného pomeru príjde z jeho strany nebude mať nárok na podporu v nezamestnanosti. Ja si ale myslím,že na to nemá skončenie z jeho strany vplyv.

Presne, do práce nastúpiť nechce,ale na všetkých dokladoch a posudkoch má napísané, že je práce schopný s úľavami. Pracuje ako údržbár a skladník v sklade stavebného materiálu. Podľa mňa to na skončenie dohodou, podľa §63 bod 1písm. c s odstupným nie je dostačujúce. Výpoveď nie je aktuálna, lebo chceme obísť ÚP. Pán sa zároveň obáva, že keď podnet na skončenie pracovného pomeru príjde z jeho strany nebude mať nárok na podporu v nezamestnanosti. Ja si ale myslím,že na to nemá skončenie z jeho strany vplyv.
Najschodnejšia cesta je dohodou. Dôvod ukončenia PP nemá vplyv na nárok na podporu v nezamestnanosti.
Skúste mu ponuknúť prácu v súlade s jeho zdravotným stavom - nech mu lekár potvrdí, či mu daná práca vyhovuje. Potom je už na ňom, ako sa rozhodne - či nastúpi, alebo požiada sám dohodou.

Čo všetko by si musel ešte doriešiť a dovybavovať, aby zamestnávateľa prinútil vyplatiť mu odstupné? On naozaj tvrdí, že jeho zdravotný stav mu výkon práce nedovoluje. Stačí, keď mu toto potvrdí jeho ošetrujúci lekár?

Čo všetko by si musel ešte doriešiť a dovybavovať, aby zamestnávateľa prinútil vyplatiť mu odstupné? On naozaj tvrdí, že jeho zdravotný stav mu výkon práce nedovoluje. Stačí, keď mu toto potvrdí jeho ošetrujúci lekár?

Ak ste rozhodnutí, akú prácu mu dávate, pošlite ho k lekárovi a nech sa vyjadrí, či táto práca vyhovuje zdravotnému stavu. Ak áno, nie je čo riešiť zo strany z-ľa, ostatné je na zamestnancovi.
Ale ak by lekár nedoporučil túto prácu, môže si zamestnanec dať výpoveď podľa par. 69, odst.1, písm. a - ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu

Čo je lekársky posudok? Je to vyjadrenie ošetrujúceho lekára na písané na A 5, že hoci podľa rekomendácie komisie SP je schopný práce s úľavami na skrátený prac.úväzok, on predpokladá zhoršovanie zdr.stavu a schopnosti trvalého prac. pomeru?
Takéto tlačivo zamestnanec doniesol.

Dovoľte, aby som sa vrátil k tejto problematike.

V zmysle ust. § 66 Zákonníka práce zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného ÚPSVaR, inak je výpoveď neplatná.

Chcem sa spýtať, ktorý je príslušný ÚPSVaR, ak sídlo spoločnosti je napr. v Bratislave a táto má svoje organizačné zložky po celom Slovensku a týka sa to zamestnanca, ktorý je s výkonom práce a trvalým pobytom v Brezne.

V tomto prípade je príslušným ÚPSVaR Bratislava alebo Brezno?

Ja si myslím, že príslušným ÚPSVaR by malo byť Brezno, pretože tam sídli organizačná zložka spoločnosti a aj trvalý pobyt má zamestnanec a zamestnanec po prepústení by spadol do evidencie uchádzačov v Brezne.

Je predsa rozdiel rozhodovať o súhlase pri 3% nezamestnanosti v regióne ako v regióne s 20% nezamestnanosťou.

Ďakujem za odpoveď.

Nevie nikto poradiť na horeuvedenú otázku?