akumulator
04.12.10,18:50
Konateľ je honorovaný bez ohľadu na to, či funkciu vykonáva jeden zo spoločníkov alebo tretia osoba. Odmenu konateľa určuje valné zhromaždenie, avšak nárok konateľa na odmenu vzniká i bez rozhodnutia valného zhromaždenia. Odmena môže byť stanovená a vyplácaná mesačne, ale aj ročne. Na výšku odmeny môže mať vplyv hospodársky výsledok spoločnosti a môže pozostávať aj z vecných plnení.
Napriek tomu, že pri výkone funkcie konateľa ide o obchodnoprávny vzťah medzi konateľom a spoločnosťou, príjmy za výkon funkcie bude konateľ spoločnosti zdaňovať ako príjmy zo závislej činnosti - a to bez ohľadu na to, či má so spoločnosťou na výkon funkcie uzatvorenú zmluvu, ako aj bez ohľadu na charakter tejto zmluvy (zmluva o výkone funkcie, mandátna zmluva).
Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákon o dani z príjmov sú príjmami zo závislej činnosti príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby.
Konateľ spoločnosti nesmie vykonávať túto funkciu v pracovnom pomere! Preto vzniká niekoľko možností:
konateľ má so spoločnosťou uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie,
konateľ má so spoločnosťou uzatvorenú inú zmluvu (napr. mandátnu),
konateľ nemá uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie a ani mandátnu zmluvu a na vzťah medzi s.r.o. a jej konateľom v takom prípade primerane platia ustanovenia Obchodný zákonník o mandátnej zmluve (§ 66 ods. 3, § 566 a nasledujúce).
Konateľa nemožno považovať za v nijakom prípade vo veci výkonu funkcie konateľa za zamestnanca, pretože takýto právny vzťah pri výkone funkcie konateľa právny poriadok a judikatúra Najvyššieho súdu SR vyslovene zakazuje a vylučuje.
Konateľ a daňové povinnosti:
Z tohto pohľadu je ustanovenie § 19 ods. 4 zákon o dani z príjmov („odplata za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv“) slušne povedané sporné. Konateľ nevykonáva pre spoločnosť sprostredkovanie, ale za ňu koná.
Zákon o dani z príjmov umožňuje spoločnosti odplaty (provízie) za sprostredkovanie, ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv, uhrádzané fyzickej osobe zahrnúť do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom boli zaplatené (§ 19 ods. 4), ale priamo nepojednáva o možnosti zahrnúť odplaty zo zmlúv o výkone funkcie do daňových výdavkov. Ako daňové výdavky uznáva iba výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi [§ 19 ods. 2 písm. c)]. Konateľ spoločnosti pri výkone svojej funkcie však nie je zamestnancom spoločnosti a nemôže túto funkciu vykonávať na základe pracovnej zmluvy.
Otázka, či si môže spoločnosť finančné výdavky (náklady), ktoré má v súvislosti s výkonom funkcie konateľa spoločnosti zahrnúť medzi svoje daňové výdavky, súvisí s tým, že vzťah medzi spoločnosťou a jej konateľom má z hľadiska Obchodný zákonník a judikatúry súdov charakter obchodný, a nie zamestnanecký, preto by mal byť takto posudzovaný aj z daňového hľadiska.
Pri určovaní, či má odmena konateľa spoločnosti vyplatená na základe zmluvy o výkone funkcie, resp. mandátnej zmluvy pre spoločnosť charakter daňového výdavku, treba vychádzať z ustanovenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov v súvislosti s § 21 tohto zákona a považovať takýto výdavok spoločnosti za daňový napriek tomu, že nie je priamo spomenutý v § 19 zákona, pretože toto zákonné ustanovenie má demonštratívny ("najmä"), a nie taxatívny ("iba") charakter. Na podporu tohto názoru možno využiť aj ustanovenie § 19 ods. 4 zákon o dani z príjmov o možnosti spoločnosti zahrnúť do daňových výdavkov odplaty (provízie) za sprostredkovanie, aj keď ide o sprostredkovanie na základe mandátnych alebo podobných zmlúv, uhrádzaných fyzickej osobe.
Konateľ a daňové a odvodové zaťaženie
Prvou je možnosť, pri ktorej má konateľ spoločnosti so spoločnosťou uzatvorenú pracovnú zmluvu na výkon funkcie konateľa spoločnosti, napriek tomu, že takáto úprava je neprípustná a v rozpore so zákonom, ešte stále existuje veľa s.r.o., v ktorých tieto zmluvy bežne uzatvárajú. V takomto prípade spoločnosť považuje konateľa za svojho zamestnanca a platí za neho všetky odvody, t.j. odvody zdravotného aj sociálneho poistenia.
Ďalšou možnosťou je, že konateľ má, v súlade s právnou úpravu, na výkon funkcie konateľa uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie. V tomto prípade konatelia uhrádzajú iba poistné do zdravotných poisťovní, odvody na sociálne poistenie neuhrádzajú (okrem dobrovoľných platiteľov).
Definície zamestnanca, ktoré ponúka zákon o sociálnom poistení, sú na konateľa spoločnosti bezpodmienečne vylúčené. Nemožno preto vyžadovať platenie odvodov na sociálne poistenie za konateľa spoločnosti, ak nie je aj zamestnancom spoločnosti. Konateľ spoločnosti môže byť poistený dobrovoľne, nie však povinne. Pokiaľ by konateľ spoločnosti mal okrem zmluvy o výkone funkcie uzatvorenú aj pracovnú zmluvu so spoločnosťou, nastala by povinnosť pre spoločnosť uhrádzať aj odvody na sociálne poistenie.
Zdravotné poistenie:
Poslednou dôležitou zmenou v zmysle naznačených trendov postavenia konateľa bol zákon č. 580/2004 Z. z., § 11 ods. 3 písm. g), podľa ktorého od 1. 9. 2005 je konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným zaradený do skupiny platiteľov ako zamestnanec.
Napriek tomu, že pri výkone funkcie konateľa ide o obchodnoprávny vzťah medzi konateľom a spoločnosťou, príjmy za výkon funkcie bude konateľ spoločnosti zdaňovať ako príjmy zo závislej činnosti - a to bez ohľadu na to, či má so spoločnosťou na výkon funkcie uzatvorenú zmluvu, ako aj bez ohľadu na charakter tejto zmluvy (zmluva o výkone funkcie, mandátna zmluva).
Podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákon o dani z príjmov sú príjmami zo závislej činnosti príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby.
Konateľ spoločnosti nesmie vykonávať túto funkciu v pracovnom pomere! Preto vzniká niekoľko možností:
konateľ má so spoločnosťou uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie,
konateľ má so spoločnosťou uzatvorenú inú zmluvu (napr. mandátnu),
konateľ nemá uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie a ani mandátnu zmluvu a na vzťah medzi s.r.o. a jej konateľom v takom prípade primerane platia ustanovenia Obchodný zákonník o mandátnej zmluve (§ 66 ods. 3, § 566 a nasledujúce).
Konateľa nemožno považovať za v nijakom prípade vo veci výkonu funkcie konateľa za zamestnanca, pretože takýto právny vzťah pri výkone funkcie konateľa právny poriadok a judikatúra Najvyššieho súdu SR vyslovene zakazuje a vylučuje.
Konateľ a daňové povinnosti:
Z tohto pohľadu je ustanovenie § 19 ods. 4 zákon o dani z príjmov („odplata za sprostredkovanie, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv“) slušne povedané sporné. Konateľ nevykonáva pre spoločnosť sprostredkovanie, ale za ňu koná.
Zákon o dani z príjmov umožňuje spoločnosti odplaty (provízie) za sprostredkovanie, ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv, uhrádzané fyzickej osobe zahrnúť do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom boli zaplatené (§ 19 ods. 4), ale priamo nepojednáva o možnosti zahrnúť odplaty zo zmlúv o výkone funkcie do daňových výdavkov. Ako daňové výdavky uznáva iba výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi [§ 19 ods. 2 písm. c)]. Konateľ spoločnosti pri výkone svojej funkcie však nie je zamestnancom spoločnosti a nemôže túto funkciu vykonávať na základe pracovnej zmluvy.
Otázka, či si môže spoločnosť finančné výdavky (náklady), ktoré má v súvislosti s výkonom funkcie konateľa spoločnosti zahrnúť medzi svoje daňové výdavky, súvisí s tým, že vzťah medzi spoločnosťou a jej konateľom má z hľadiska Obchodný zákonník a judikatúry súdov charakter obchodný, a nie zamestnanecký, preto by mal byť takto posudzovaný aj z daňového hľadiska.
Pri určovaní, či má odmena konateľa spoločnosti vyplatená na základe zmluvy o výkone funkcie, resp. mandátnej zmluvy pre spoločnosť charakter daňového výdavku, treba vychádzať z ustanovenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov v súvislosti s § 21 tohto zákona a považovať takýto výdavok spoločnosti za daňový napriek tomu, že nie je priamo spomenutý v § 19 zákona, pretože toto zákonné ustanovenie má demonštratívny ("najmä"), a nie taxatívny ("iba") charakter. Na podporu tohto názoru možno využiť aj ustanovenie § 19 ods. 4 zákon o dani z príjmov o možnosti spoločnosti zahrnúť do daňových výdavkov odplaty (provízie) za sprostredkovanie, aj keď ide o sprostredkovanie na základe mandátnych alebo podobných zmlúv, uhrádzaných fyzickej osobe.
Konateľ a daňové a odvodové zaťaženie
Prvou je možnosť, pri ktorej má konateľ spoločnosti so spoločnosťou uzatvorenú pracovnú zmluvu na výkon funkcie konateľa spoločnosti, napriek tomu, že takáto úprava je neprípustná a v rozpore so zákonom, ešte stále existuje veľa s.r.o., v ktorých tieto zmluvy bežne uzatvárajú. V takomto prípade spoločnosť považuje konateľa za svojho zamestnanca a platí za neho všetky odvody, t.j. odvody zdravotného aj sociálneho poistenia.
Ďalšou možnosťou je, že konateľ má, v súlade s právnou úpravu, na výkon funkcie konateľa uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie. V tomto prípade konatelia uhrádzajú iba poistné do zdravotných poisťovní, odvody na sociálne poistenie neuhrádzajú (okrem dobrovoľných platiteľov).
Definície zamestnanca, ktoré ponúka zákon o sociálnom poistení, sú na konateľa spoločnosti bezpodmienečne vylúčené. Nemožno preto vyžadovať platenie odvodov na sociálne poistenie za konateľa spoločnosti, ak nie je aj zamestnancom spoločnosti. Konateľ spoločnosti môže byť poistený dobrovoľne, nie však povinne. Pokiaľ by konateľ spoločnosti mal okrem zmluvy o výkone funkcie uzatvorenú aj pracovnú zmluvu so spoločnosťou, nastala by povinnosť pre spoločnosť uhrádzať aj odvody na sociálne poistenie.
Zdravotné poistenie:
Poslednou dôležitou zmenou v zmysle naznačených trendov postavenia konateľa bol zákon č. 580/2004 Z. z., § 11 ods. 3 písm. g), podľa ktorého od 1. 9. 2005 je konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným zaradený do skupiny platiteľov ako zamestnanec.
srska
04.12.10,18:07
Odmena konateľa + daňové + odvodové povinnosti sú dobre riešené v mesačníku Dane a účtovníctvo v praxi číslo 09/2008 strana 08 - 15 .;)
JanaSys
09.12.12,13:38
Toto je skvele spracované. Prehľadne a jasne. Došlo k nejakým zmenám na rok 2013? Ďakujem
Laura1
28.01.13,13:07
Zdravím Vás,
môjmu konateľovi niekto poradil nasledovné:
V zmysle dohody:
Zmluva o výkone funkcie konateľa
uzatvorená v zmysle ustanovenia § 66 ods. 3 a § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka
výhodou tejto zmluvy je, že konateľ s.r.o. je 100 %-ne krytý v sociálnej aj v príslušnej zdravotnej poisťovni. Hrubá mzda konateľa sa počíta podľa odpracovaných hodín za príslušný mesiac. Odvody sa počítajú klasicky ako pri bežnom pracovnom pomere, v sociálnom poistení je výnimkou garančné a úrazové poistenia - toto sa neplatí. Plat je 1,880 za každú odpracovanú hodinu v príslušnom mesiaci. (Počet hodín si určíš sám)
Jeho predstava je - mesačne "odpracovať" zo 5 hodín - z toho platiť odvodoy do sociálnej a zdravotnej poisťovne.
môjmu konateľovi niekto poradil nasledovné:
V zmysle dohody:
Zmluva o výkone funkcie konateľa
uzatvorená v zmysle ustanovenia § 66 ods. 3 a § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka
výhodou tejto zmluvy je, že konateľ s.r.o. je 100 %-ne krytý v sociálnej aj v príslušnej zdravotnej poisťovni. Hrubá mzda konateľa sa počíta podľa odpracovaných hodín za príslušný mesiac. Odvody sa počítajú klasicky ako pri bežnom pracovnom pomere, v sociálnom poistení je výnimkou garančné a úrazové poistenia - toto sa neplatí. Plat je 1,880 za každú odpracovanú hodinu v príslušnom mesiaci. (Počet hodín si určíš sám)
Jeho predstava je - mesačne "odpracovať" zo 5 hodín - z toho platiť odvodoy do sociálnej a zdravotnej poisťovne.
Učímsa
13.06.13,10:55
Ahoj, ja som teraz v jednom článku čítala, že od 2011 sa konateľ považuje za zamestnanca, ak mu vyplýva zo zmluvy nárok na príjem - či už pravidelný alebo nepravidelný. To k tomu, čo sa zmenilo od 2010.
Teraz som sa pozastavila nad tým, aký význam má odpracovať 5 hodín mesačne za symbolický honorár a zaplatiť do sociálnej a zdravotnej poisťovne dosť tučné odvody. ???
Nie je to trošku komplikované? Ak má len symbolický honorár (resp. je to len pár eur), tak sa môže zaregistrovať rovno ako dobrovoľný platca a tie odvody platiť - ak chce byť 100% krytý. ???
Urobila by som to tak, že by som si vyplácala ako konateľ minimálnu mzdu, ak mám už tie odvody platiť. V praxi som sa stretla skôr s tým, že sa každý snaží platiť odvody v čo najnižšej výške, než naopak :D :D :D
:) Dakujem za reakciu :)
Teraz som sa pozastavila nad tým, aký význam má odpracovať 5 hodín mesačne za symbolický honorár a zaplatiť do sociálnej a zdravotnej poisťovne dosť tučné odvody. ???
Nie je to trošku komplikované? Ak má len symbolický honorár (resp. je to len pár eur), tak sa môže zaregistrovať rovno ako dobrovoľný platca a tie odvody platiť - ak chce byť 100% krytý. ???
Urobila by som to tak, že by som si vyplácala ako konateľ minimálnu mzdu, ak mám už tie odvody platiť. V praxi som sa stretla skôr s tým, že sa každý snaží platiť odvody v čo najnižšej výške, než naopak :D :D :D
:) Dakujem za reakciu :)
mondes
13.06.13,12:40
Ahojte, prosím Vás, ako je to správne v súvislosti s platením odvodov do poisťovní z odmien konateľa? Napr. konateľ nie je zamestnancom s.r.očky a od začiatku roka si nevypláca žiadne odmeny, pretože mu to nevychádza. Ale napr. ak v júni sa mu začne dariť a vyplatí si odmenu vo výške 1000 Eur,tak hneď z tých 1000 Eur zaplatí odvody, alebo až na konci roka? Podvojné účto nerobím, ale zaujíma ma to, preto sa pýtam, chcela by som sa do PU zaučiť. Vďaka.
Mila123
13.06.13,12:43
skoro správne....
podiel na zisku sa napr. za rok 2013 nevypláca počas roka 2013, ale až po rozhodnutí VZ.......t.j. niekedy počas roka 2014, pritom nemusí byť ani vyplatený, pretože spoločnosť nevykáže zisk, alebo VZ sa nedohodne na výplate zisku....
podiel na zisku sa napr. za rok 2013 nevypláca počas roka 2013, ale až po rozhodnutí VZ.......t.j. niekedy počas roka 2014, pritom nemusí byť ani vyplatený, pretože spoločnosť nevykáže zisk, alebo VZ sa nedohodne na výplate zisku....
mondes
13.06.13,12:48
Áno je. Ale čo v prípade ak by nebol zároven spoločníkom?
Mila123
13.06.13,12:52
predpokladám, tým, že si uviedla, že 1000 € zaplatí odvody až na konci roka, odmena by sa týkala podielov na zisku? alebo normálne za výkon práce konateľa ? stále je reč o spoločníkovi a zároveň i o konateľovi....
ak nie je konateľ i spoločník, riadi sa zmluvou na výkon práce konateľa, popr. rozhodnutím spoločníka/ spoločníkov/ popr. VZ....
ak nemá majetkovú účasť v spoločnosti tak potom aj podiely na zisu, ak by mu vyplatili, sú zdaňované a zovodňované aj do SP či ZPI
ak nie je konateľ i spoločník, riadi sa zmluvou na výkon práce konateľa, popr. rozhodnutím spoločníka/ spoločníkov/ popr. VZ....
ak nemá majetkovú účasť v spoločnosti tak potom aj podiely na zisu, ak by mu vyplatili, sú zdaňované a zovodňované aj do SP či ZPI
mondes
13.06.13,12:58
Jaj, takže tu ide o 2 odmeny. Odmena z podielov na zisku, tá sa vypláca na konci roka a druhá je odmena za výkon funkcie konateľa a tá sa môže vyplatiť aj počas roka a vtedy sa aj zdaní. SPrávne? Vďaka.
zinka111
31.07.13,06:46
Ahojte tu je to tiež dobre spracované a aktualizované na rok 2013, pripájam link: http://www.albertova.eu/index.php?pravo=rms
e-shopinka
01.03.16,13:08
Maté prosím nejaký link alebo vo formáte word ako by mala taká zmluva vyzerať? Ďakujem