Daňové priznanie áno, budete musieť robiť. Príjem z PZ bude zdanený podľa § 8 ZDP, nevýhoda je nemožnosť uplatniť si paušálne výdavky - ktoré budú na budúci rok až 40%.

Dodám ešte podotázku. Som zamestnaná(príjem napr.400 tisíc), budem robiť na príkaznú zmluvu (príjem 125 000) a mám živnosť (základ dane 500 000). Z príkaznej zmluvy neplatím odvody do poisťovní. Aké bude poradie sčítania VZ pre odvod do poisťovní do dosianutia max. vym. základu? Zarátam príjem z príkaznej zmluvy ako druhý (400+125=525-560tis.(max)Tzn odvediem do poisťovne zo zanestnania a z 35tis zo živnosti. Alebo ten príjem z príkaznej zmluvy nezarátam do VZ a odvádzam zo živnosti z 160tisís.

Dodám ešte podotázku. Som zamestnaná(príjem napr.400 tisíc), budem robiť na príkaznú zmluvu (príjem 125 000) a mám živnosť (základ dane 500 000). Z príkaznej zmluvy neplatím odvody do poisťovní. Aké bude poradie sčítania VZ pre odvod do poisťovní do dosianutia max. vym. základu? Zarátam príjem z príkaznej zmluvy ako druhý (400+125=525-560tis.(max)Tzn odvediem do poisťovne zo zanestnania a z 35tis zo živnosti. Alebo ten príjem z príkaznej zmluvy nezarátam do VZ a odvádzam zo živnosti z 160tisís.

toto by aj mňa zaujímalo. Ako je to s odvodmi a príkaznými zmluvami v prípade:
1. Ak príjem z príkaznej zmluvy mal študent a bol to jeho jediný príjem
2. Ak príjem mal živnostník a mal príjem aj zo živnosti
3. Ak príjem mal dôchodca, ktorý poberal starobný dôchodok a príjem z príkaznejm zmluvy bol jediným príjmom.

Ďakujem:eek:

Neviete niekto, prosím ako to s tými príkaznými zmluvami a odvodmi je?

Daňové priznanie áno, budete musieť robiť. Príjem z PZ bude zdanený podľa § 8 ZDP, nevýhoda je nemožnosť uplatniť si paušálne výdavky - ktoré budú na budúci rok až 40%.

Pán Mihál, čo sa stalo s výkladom ZDP, ktorý hovoril o tom, že príkazné zmluvy patria do § 5/1/g ? (čosi mi ušlo?)

Dobrý deň nechcem začínať podobnú tému tak sa pýtam konkrétne tu: Pracujem vo firme na trvalý pracovný pomer kde mesačný príjem nepresiahne 10.000,- Sk. V Obč. združení robím na príkaznú zmluvu JÚ cca 10 bločkov do roka, daň. hlásenia... číže nič moc. Za celý rok výjde odmena 3.000,- Sk. Chcem sa opýtať či mi vznikajú ako zamestnancovi nejaké povinnosti napr. daň. priznanie a pod. Prosím napíšte mi odvolavku aj na zákon. Ďakujem veľmi pekne.
Janka

Neviete niekto, prosím ako to s tými príkaznými zmluvami a odvodmi je?

Pozri link http://www.porada.sk/t9271-p2-prikazna-zmluva.html

[quote=ajobs]Pozri link http://www.porada.sk/t9271-p2-prikazna-zmluva.html[/quote

toto som si naštudovala, ale aj tak som tam nenašla kompletnú odpoveď na moju pôvodnú otázku. Mňa azujíma, ako to bude s odvodmi u vyššie uvedených skupín v prípade, že odmena bude podstatne vyššia ako 5 násobok životného minima.
Ďakujem

[quote=ajobs]Pozri link http://www.porada.sk/t9271-p2-prikazna-zmluva.html[/quote

toto som si naštudovala, ale aj tak som tam nenašla kompletnú odpoveď na moju pôvodnú otázku. Mňa azujíma, ako to bude s odvodmi u vyššie uvedených skupín v prípade, že odmena bude podstatne vyššia ako 5 násobok životného minima.
Ďakujem

Potom nemôžeš použiť príkaznú zmluvu - ak nejde o opakovanú prácu, môžeš použiť dohodu o vykonaní práce. Tam môže byť max. 300 hodín do roka, a odvod je len 0,8% na úrazové poistenie. Zdaniť to však musíš, sorry :mad: :rolleyes: :mee:

Ospravedlňujem sa, ak už niekde na porade riešenie existuje, neviem nájsť.
Dôchodca pracuje na DOVP u jednoho živnostníka celý rok 2005. U druhého živnostníka v tomto roku bude jeho príjem v rámci príkaznej zmluvy do 22.900,- . Posudzujú sa tieto dva príjmy osve a príjem z PZ bude i v tomto prípade "mimo" odvodov a dane? Ďakujem za radu.

Ospravedlňujem sa, ak už niekde na porade riešenie existuje, neviem nájsť.
Dôchodca pracuje na DOVP u jednoho živnostníka celý rok 2005. U druhého živnostníka v tomto roku bude jeho príjem v rámci príkaznej zmluvy do 22.900,- . Posudzujú sa tieto dva príjmy osve a príjem z PZ bude i v tomto prípade "mimo" odvodov a dane? Ďakujem za radu.

Pauli, mám obavu, že sa to tak nebude dať urobiť, pretože príkazná zmluva je naozaj "iba" na jednorazovú činnosť s plnením do 22.900 Sk. V prípade, že má viac zdrojov príjmu, musí ich spočítať a zdaňovať. Pokiaľ ide o odvody, tam je to len 0,8% na úrazové poistenie do SP v prípade dohody.
Pozri si myslím môj predchádzajúci link, kde somij pripojila názor z daňáku, kde píšu, že príjem z príkaznej zmluvy má byť posudzovaný ako príjem zo závislej činnosti.:eek:
Nebude to dlho trvať, a zdania nám aj gate:D :D :D

[quote=sisas]

Potom nemôžeš použiť príkaznú zmluvu - ak nejde o opakovanú prácu, môžeš použiť dohodu o vykonaní práce. Tam môže byť max. 300 hodín do roka, a odvod je len 0,8% na úrazové poistenie. Zdaniť to však musíš, sorry :mad: :rolleyes: :mee:
Prečo by nemohla použiť príkaznú zmluvu? Tam nie je obmedzená výška príjmu.

[quote=ajobs]
Prečo by nemohla použiť príkaznú zmluvu? Tam nie je obmedzená výška príjmu.

Máš určite pravdu, ja zo svojej praxe poznám iba "nízke" plnenia na príkazné zmluvy, preto mi to bolo proti srsti. Ale ako to potom bude so zdaňovaním, ty si tu pripojila názor daňového úradu, že príjem na PZ treba posudzovať ako príjem zo závislej činnosti, tak čo potom s tým ?

Ja som pripojila jedno stanovisko, druhé pripojila AdaG http://www.porada.sk/showpost.php?p=152203&postcount=1. V tomto sa píše že závisí od charakteru práce - buď príjem spadá pod závislú činnosť, alebo pod príjem zo živnosti a len keď ide o jednorazovú príležitostnú činnosť príjem spadá pod ostatné príjmy.

Mne príkazná zmluva svojim charakterom pripadá, že by mala patriť pod závislú činnosť (stanovisko, ktoré sme dostali my z DÚ).

V takom prípade (zdaňovanie príkaznej zmluvy podľa §5), je príkazca platiteľom príjmu zo závislej činnosti a pre daň sa na neho vzťahujú rovnaké povinnosti ako na zmestnávateľa - t.j. odvádzať preddavky na daň, vykazovať, dávať potvrdenie. Z hľadiska SP vzťah na základe príkaznej zmluvy nie je "poistným vzťahom" pre SP - t.j. žiadne prihlasovanie ani odvody. Z hľadiska ZP má príjem z príkaznej zmluvy (zdaňovaný podľa §5) podobný charakter ako príjem z dohody - t.j. u zamestnanca alebo SZČO sa z príjmu z príkaznej zmluvy poistné na ZP neplatí. U samoplatcu ide takýto príjem do VZ pre ZP. U dôchodcu, študenta a pod. sa príjem z príkaznej zmluvy posudzuje pre posúdenie na hranicu platenia (13000 za 9-12/2005). Ak túto hranicu prekročia (spolu s dohodami), platia ZP z tohoto príjmu za 9-12/2005.

Ja som pripojila jedno stanovisko, druhé pripojila AdaG http://www.porada.sk/showpost.php?p=152203&postcount=1. V tomto sa píše že závisí od charakteru práce - buď príjem spadá pod závislú činnosť, alebo pod príjem zo živnosti a len keď ide o jednorazovú príležitostnú činnosť príjem spadá pod ostatné príjmy.

Mne príkazná zmluva svojim charakterom pripadá, že by mala patriť pod závislú činnosť (stanovisko, ktoré sme dostali my z DÚ).

V takom prípade (zdaňovanie príkaznej zmluvy podľa §5), je príkazca platiteľom príjmu zo závislej činnosti a pre daň sa na neho vzťahujú rovnaké povinnosti ako na zmestnávateľa - t.j. odvádzať preddavky na daň, vykazovať, dávať potvrdenie. Z hľadiska SP vzťah na základe príkaznej zmluvy nie je "poistným vzťahom" pre SP - t.j. žiadne prihlasovanie ani odvody. Z hľadiska ZP má príjem z príkaznej zmluvy (zdaňovaný podľa §5) podobný charakter ako príjem z dohody - t.j. u zamestnanca alebo SZČO sa z príjmu z príkaznej zmluvy poistné na ZP neplatí. U samoplatcu ide takýto príjem do VZ pre ZP. U dôchodcu, študenta a pod. sa príjem z príkaznej zmluvy posudzuje pre posúdenie na hranicu platenia (13000 za 9-12/2005). Ak túto hranicu prekročia (spolu s dohodami), platia ZP z tohoto príjmu za 9-12/2005.

Ďakujem, Janka.

Janka, Tonko, vďaka vám obom.....konečne už mám v tom jasno. :)

Ja mám prípad, kedy sa jedná určite o jednorázovú činnosť, napr. reinštalácia 100 ks PC v nejakej velkej firme. A kedže to živnostník nezvládal sám, zadal takúto ulohu študentom, s tým, že im presne zadefinoval čo a do kedy musia spraviť. Je jedno kolko hodín budú pracovať, ale úloha musí byť splnená načas a presne podľ kritérií. Odmena je určite vyššia ako spomínaný 5-násobk živ. minima. Dohodo o vykonaní práce sa mi nezdá byť vhodná, pretože ja mu nemôžem nadefinovať počet odpracovaných hodín. Mňa to neazujíma, koľko hodín denne bude pracovať. Ja len chcem, aby úloha bola splnená včas a kompletne. A skutočne som nikde nenašla , že odmena na príkaznú zmluvu môže byť len do výšky 5-násobky živ. minima.Živnostník má rozne takéto nárazové akcie, kde sa vôbec nedá určiť koľko hodín to potrvá ale len čas do kedy sa daná úloha musí vykonať a tým končí. Zdaňovanie je mi jasné. Normálne si tí ľúdkovia minulí rok urobili daňové priznania. Len stále neviem, ako je to s odvomi a najmä so zdravotným poistením, ktoré teraz prešlo viacerými podstatnými novelami. Tie skupiny som už uviedla vo vyššie uvedenom príspevku.
Ďakujem

Ja mám prípad, kedy sa jedná určite o jednorázovú činnosť, napr. reinštalácia 100 ks PC v nejakej velkej firme. A kedže to živnostník nezvládal sám, zadal takúto ulohu študentom, s tým, že im presne zadefinoval čo a do kedy musia spraviť. Je jedno kolko hodín budú pracovať, ale úloha musí byť splnená načas a presne podľ kritérií. Odmena je určite vyššia ako spomínaný 5-násobk živ. minima. Dohodo o vykonaní práce sa mi nezdá byť vhodná, pretože ja mu nemôžem nadefinovať počet odpracovaných hodín. Mňa to neazujíma, koľko hodín denne bude pracovať. Ja len chcem, aby úloha bola splnená včas a kompletne. A skutočne som nikde nenašla , že odmena na príkaznú zmluvu môže byť len do výšky 5-násobky živ. minima.Živnostník má rozne takéto nárazové akcie, kde sa vôbec nedá určiť koľko hodín to potrvá ale len čas do kedy sa daná úloha musí vykonať a tým končí. Zdaňovanie je mi jasné. Normálne si tí ľúdkovia minulí rok urobili daňové priznania. Len stále neviem, ako je to s odvomi a najmä so zdravotným poistením, ktoré teraz prešlo viacerými podstatnými novelami. Tie skupiny som už uviedla vo vyššie uvedenom príspevku.
Ďakujem

Pozri príspevok č.15 od somij, myslím, že je tam všetko.:)

Ja mám prípad, kedy sa jedná určite o jednorázovú činnosť, napr. reinštalácia 100 ks PC v nejakej velkej firme. A kedže to živnostník nezvládal sám, zadal takúto ulohu študentom, s tým, že im presne zadefinoval čo a do kedy musia spraviť. Je jedno kolko hodín budú pracovať, ale úloha musí byť splnená načas a presne podľ kritérií. Odmena je určite vyššia ako spomínaný 5-násobk živ. minima. Dohodo o vykonaní práce sa mi nezdá byť vhodná, pretože ja mu nemôžem nadefinovať počet odpracovaných hodín. Mňa to neazujíma, koľko hodín denne bude pracovať. Ja len chcem, aby úloha bola splnená včas a kompletne. A skutočne som nikde nenašla , že odmena na príkaznú zmluvu môže byť len do výšky 5-násobky živ. minima.Živnostník má rozne takéto nárazové akcie, kde sa vôbec nedá určiť koľko hodín to potrvá ale len čas do kedy sa daná úloha musí vykonať a tým končí. Zdaňovanie je mi jasné. Normálne si tí ľúdkovia minulí rok urobili daňové priznania. Len stále neviem, ako je to s odvomi a najmä so zdravotným poistením, ktoré teraz prešlo viacerými podstatnými novelami. Tie skupiny som už uviedla vo vyššie uvedenom príspevku.
Ďakujem
Ak to považujete za príležitostný príjem a zdaňujete podľa §8 (ja si netrúfam povedať, ako sa na to bude pozrať DÚ), tak pre SP to nie je "poistný vzťah" a teda poistné do SP sa neplatí žiadne. Pre ZP príjem podľa §8 sa nezapočítava do VZ, ani pre posúdenie hranice príjmu pre platenie preddvkov u študentov, t.j. takýto príjem je pre ZP irelevantný.

ahojte poraďáci.
príspevky od somij č. 15
Ja som pripojila jedno stanovisko, druhé pripojila AdaG http://www.porada.sk/showpost.php?p=152203&postcount=1. V tomto sa píše že závisí od charakteru práce - buď príjem spadá pod závislú činnosť, alebo pod príjem zo živnosti a len keď ide o jednorazovú príležitostnú činnosť príjem spadá pod ostatné príjmy.

Mne príkazná zmluva svojim charakterom pripadá, že by mala patriť pod závislú činnosť (stanovisko, ktoré sme dostali my z DÚ).

V takom prípade (zdaňovanie príkaznej zmluvy podľa §5), je príkazca platiteľom príjmu zo závislej činnosti a pre daň sa na neho vzťahujú rovnaké povinnosti ako na zmestnávateľa - t.j. odvádzať preddavky na daň, vykazovať, dávať potvrdenie. Z hľadiska SP vzťah na základe príkaznej zmluvy nie je "poistným vzťahom" pre SP - t.j. žiadne prihlasovanie ani odvody. Z hľadiska ZP má príjem z príkaznej zmluvy (zdaňovaný podľa §5) podobný charakter ako príjem z dohody - t.j. u zamestnanca alebo SZČO sa z príjmu z príkaznej zmluvy poistné na ZP neplatí. U samoplatcu ide takýto príjem do VZ pre ZP. U dôchodcu, študenta a pod. sa príjem z príkaznej zmluvy posudzuje pre posúdenie na hranicu platenia (13000 za 9-12/2005). Ak túto hranicu prekročia (spolu s dohodami), platia ZP z tohoto príjmu za 9-12/2005.
__________________
Ak sa mýlim, opravte ma!
Jana Motyčková

a od somij č. 20
Ak to považujete za príležitostný príjem a zdaňujete podľa §8 (ja si netrúfam povedať, ako sa na to bude pozrať DÚ), tak pre SP to nie je "poistný vzťah" a teda poistné do SP sa neplatí žiadne. Pre ZP príjem podľa §8 sa nezapočítava do VZ, ani pre posúdenie hranice príjmu pre platenie preddvkov u študentov, t.j. takýto príjem je pre ZP irelevantný

som naštudovala. Len ma zaujíma, že podľa čoho ZP zistí, podľa akého § Zákona o Dani z príjmov si daňovník tento príjem z príkaznej zmluvy zdaňoval. Lebo ak si to dal do DP podľa § 5 zákona, tak potom tento príjem podlieha aj odvodovej povinnosti na ZP. Ak podľa §8 zákona o DzP tak nepodlieha odvodovej povinnosti na ZP. Aspoň tak som to pochopila z týchto dvoch príspevkov. Tak fakt neviem. Minulý rok sme sa s daňovým poradcom zhodli, že príjem z príkaznej zmluvy (bola to vyslovene jednorázová činnosť) patrí do §8 Zákona o Dani z príjmov. Možno by bolo dobré, keby mohol zareagovať p. Mihál. Ja som dala dotaz aj na VšZP, zatiaľ som však odpoveď nedostala.
Želám pekný deň!

[quote=ajobs]Pozri link http://www.porada.sk/t9271-p2-prikazna-zmluva.html[/quote

toto som si naštudovala, ale aj tak som tam nenašla kompletnú odpoveď na moju pôvodnú otázku. Mňa azujíma, ako to bude s odvodmi u vyššie uvedených skupín v prípade, že odmena bude podstatne vyššia ako 5 násobok životného minima.
Ďakujem
Ahoj sisas, neviem, či už poznaš odpoveď na tvoju otázku, mňa to zaujímalo tiež, a na soc. poisť. mi povedali, že zákon o soc. p. prikaznú zmluvu nepozna, tz. že odvody sa neplatia. Ako je to so zdrav. poist. neviem.
Ahoj a ak maš lepšie info. ozvi sa prosím.

K téme príkazných zmlúv chcem tiež prispieť.

Na úvod:
Na základe ZMLUVY O DIELO sochár urobí sochu.
Na základe PRÍKAZNEJ ZMLUVY bežný človek urobí poriadok po sochárovi.

Obidve zmluvy majú spoločného menovateľa, UPRAVUJE ICH Občiansky zákonník. Z toho vyplýva, že nemôže ísť o závislú činnosť, ale nesmie sa to preháňať, aby daňový úradník nám nepreukázal obchádzanie zákonníka práce a teda závislú činnosť a teda obchádzanie povinnosti odvádzať daň zo závislej činnosti.

Zdaňovanie príjmu z PZ je podľa §8 a ako všetky :mad:náhodné :mad: príjmy je tento príjem oslobodený od dane pre rok 2005 do 43.968 Sk u dôchodcu, ktorý nemá nezdaniteľnú časť príjmu a 22.900 Sk u osoby, ktorá má príjmy a uplatňuje si nezdaniteľnú časť príjmov. ALE POZOR nezdaňuje sa ani sa neuvádza v daňovom priznaní iba ak všetky náhodné a jednorazové príjmy v úhrne u jedného daňovníka neprekročia uvedené hranice. Príjem z PZ sa zlúči napríklad z dividendou (nájmom) z poľnohospodárskeho družstva a ak nepresiahne uvedené hranice neunúvame sa s daňovým priznaním.

Na záver.
A PRÁVE NA TAKÝTO ÚČEL SÚ V OBČIANSKOM ZÁKONNÍKU USTANOVENÉ PZ. Ak chce niekto na príkazných zmluvách mať pravidelný príjem a dosť nezanedbateľný príjem má problém a POKAZÍ nám nástroj na zakrytie niektorých chýb a omylov ktoré sa stanú pri vedení účtovníctva. Medzi riadkami povedané pochopia Tí čo robia účtovníctva a sem tam im čosi utečie a neradi chodia s dodatočnými daňovými priznaniami na DÚ. Príkaznú zmluvu zaúčtujete ako réžiu, opravu, službu, obstaranie materiálu, čo le je zapotreby a dnes dokonca do 100.000 aj bez žalobaby. Tak poraďáci, na toto sú dobré príkazné zmluvy.

apo

Prečítala som si hádam všetky príspevky o príkaznej zmluve. Chem sa len ujistiť, že to mám dobre.My máme príkaznú zmluvu s dôchodcom na odpratávanie snehu na dobu 1.10.2005-30.3.2006 na sumu 21000Sk. Ja si myslím, že v tomto prípade by Dú nemal mať námietky. Dôchodca poberá iba starobný dôchodok a nemá okrem toho iné príjmy.Teda nebude sa nikde rgistrovať ani odvádzať daň z príjmu ani žiadne odvody. Je to správne?

Môžete mi to potvrdiť?

Prečítala som si hádam všetky príspevky o príkaznej zmluve. Chem sa len ujistiť, že to mám dobre.My máme príkaznú zmluvu s dôchodcom na odpratávanie snehu na dobu 1.10.2005-30.3.2006 na sumu 21000Sk. Ja si myslím, že v tomto prípade by Dú nemal mať námietky. Dôchodca poberá iba starobný dôchodok a nemá okrem toho iné príjmy.Teda nebude sa nikde rgistrovať ani odvádzať daň z príjmu ani žiadne odvody. Je to správne?

Môžete mi to potvrdiť?

Áno, malo by to byť v poriadku.

Prečítala som si hádam všetky príspevky o príkaznej zmluve. Chem sa len ujistiť, že to mám dobre.My máme príkaznú zmluvu s dôchodcom na odpratávanie snehu na dobu 1.10.2005-30.3.2006 na sumu 21000Sk. Ja si myslím, že v tomto prípade by Dú nemal mať námietky. Dôchodca poberá iba starobný dôchodok a nemá okrem toho iné príjmy.Teda nebude sa nikde rgistrovať ani odvádzať daň z príjmu ani žiadne odvody. Je to správne?

Môžete mi to potvrdiť?

Áno táto aplikácia príkaznej zmluvy je tá typická, keď vznikne dańový náklad a príjemca odmeny nemá voči správcovi dane žiadnu povinnosť.

apo

[quote=apo]K téme príkazných zmlúv chcem tiež prispieť.

Na úvod:
Na základe ZMLUVY O DIELO sochár urobí sochu.
Na základe PRÍKAZNEJ ZMLUVY bežný človek urobí poriadok po sochárovi.

Obidve zmluvy majú spoločného menovateľa, UPRAVUJE ICH Občiansky zákonník. Z toho vyplýva, že nemôže ísť o závislú činnosť, ale nesmie sa to preháňať, aby daňový úradník nám nepreukázal obchádzanie zákonníka práce a teda závislú činnosť a teda obchádzanie povinnosti odvádzať daň zo závislej činnosti.

Zdaňovanie príjmu z PZ je podľa §8 a ako všetky :mad:náhodné :mad: príjmy je tento príjem oslobodený od dane pre rok 2005 do 43.968 Sk u dôchodcu, ktorý nemá nezdaniteľnú časť príjmu a 22.900 Sk u osoby, ktorá má príjmy a uplatňuje si nezdaniteľnú časť príjmov. ALE POZOR nezdaňuje sa ani sa neuvádza v daňovom priznaní iba ak všetky náhodné a jednorazové príjmy v úhrne u jedného daňovníka neprekročia uvedené hranice. Príjem z PZ sa zlúči napríklad z dividendou (nájmom) z poľnohospodárskeho družstva a ak nepresiahne uvedené hranice neunúvame sa s daňovým priznaním.

Na záver.
A PRÁVE NA TAKÝTO ÚČEL SÚ V OBČIANSKOM ZÁKONNÍKU USTANOVENÉ PZ. Ak chce niekto na príkazných zmluvách mať pravidelný príjem a dosť nezanedbateľný príjem má problém a POKAZÍ nám nástroj na zakrytie niektorých chýb a omylov ktoré sa stanú pri vedení účtovníctva. Medzi riadkami povedané pochopia Tí čo robia účtovníctva a sem tam im čosi utečie a neradi chodia s dodatočnými daňovými priznaniami na DÚ. Príkaznú zmluvu zaúčtujete ako réžiu, opravu, službu, obstaranie materiálu, čo le je zapotreby a dnes dokonca do 100.000 aj bez žalobaby. Tak poraďáci, na toto sú dobré príkazné zmluvy.

Apo, ďakujem za predchádzajúcu odpoveď. Pozrela som si §8 a §9 zák. o dani z príjmov, lebo som chcela nájsť, kde sa píše, že dôchodca môže mať oslobodený príjem do výšky 43 968,00 Sk. Asi som niečo prehliadla. V §9odst.h, sa píše o 5 násobku sumy životného minima, ale nedopátrala som sa k tej sume 43 968,00 , môžeš ma odkázať na konkrétny §. Ďakujem:confused: :confused: :confused:

Apo, ďakujem za predchádzajúcu odpoveď. Pozrela som si §8 a §9 zák. o dani z príjmov, lebo som chcela nájsť, kde sa píše, že dôchodca môže mať oslobodený príjem do výšky 43 968,00 Sk. Asi som niečo prehliadla. V §9odst.h, sa píše o 5 násobku sumy životného minima, ale nedopátrala som sa k tej sume 43 968,00 , môžeš ma odkázať na konkrétny §. Ďakujem:confused: :confused: :confused:
Toto vyplýva zo zákona o dani z príjmov. Ak nemá daňovník príjem vyšší ako je polovica NČ platná v zdaňovacom období, nemusí si podať daňové priznanie. Keďže z príkaznej zmluvy neplatí preddavky na daň, v tomto prípade nebude musieť zaplatiť nič (ak nemá iné zdaniteľné príjmy).

Apo, ďakujem za predchádzajúcu odpoveď. Pozrela som si §8 a §9 zák. o dani z príjmov, lebo som chcela nájsť, kde sa píše, že dôchodca môže mať oslobodený príjem do výšky 43 968,00 Sk. Asi som niečo prehliadla. V §9odst.h, sa píše o 5 násobku sumy životného minima, ale nedopátrala som sa k tej sume 43 968,00 , môžeš ma odkázať na konkrétny §. Ďakujem:confused: :confused: :confused:[/quote]




Daň fyzickej osoby
§ 32

Daňové priznanie
(1) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v lehote podľa § 49, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a), s výnimkou uvedenou v odseku 4. Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a), ale vykazuje daňovú stratu. Do sumy zodpovedajúcej 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a) sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, ak
a) vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo
b) daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7..............

Prečítala som si hádam všetky príspevky o príkaznej zmluve. Chem sa len ujistiť, že to mám dobre.My máme príkaznú zmluvu s dôchodcom na odpratávanie snehu na dobu 1.10.2005-30.3.2006 na sumu 21000Sk. Ja si myslím, že v tomto prípade by Dú nemal mať námietky. Dôchodca poberá iba starobný dôchodok a nemá okrem toho iné príjmy.Teda nebude sa nikde rgistrovať ani odvádzať daň z príjmu ani žiadne odvody. Je to správne?

Môžete mi to potvrdiť?

Prepáč že hlúpo zareagujem ;) ,/možno takto by zareagoval hoci ktorý kontrolór/,ale píšem to čo ma v prvom momente napadlo , 1.10. už padal sneh ?:cool:

Prepáč že hlúpo zareagujem ;) ,/možno takto by zareagoval hoci ktorý kontrolór/,ale píšem to čo ma v prvom momente napadlo , 1.10. už padal sneh ?:cool:Otázka (pripomienka) je namieste :D , no v Tatrách možno ano, ale na juhu určite nie.

Otázka (pripomienka) je namieste :D , no v Tatrách možno ano, ale na juhu určite nie.

Vidíš na to som zasa ja nemyslela.;) :)

Prepáč Zita4, ale asi som natvrdlá, napíš presne ako sa môžem dopracovať k tej sume 43968,00 u dôchodcu.:eek: :eek: :eek:

Prepáč Zita4, ale asi som natvrdlá, napíš presne ako sa môžem dopracovať k tej sume 43968,00 u dôchodcu.:eek: :eek: :eek:



http://www.porada.sk/showpost.php?p=181818&postcount=29

Prepáč Zita4, ale asi som natvrdlá, napíš presne ako sa môžem dopracovať k tej sume 43968,00 u dôchodcu.:eek: :eek: :eek:

To je polovica nezdaniteľnej časti 87 936 : 2 =43 968

ako sa môžem dopracovať k tej sume 43968,00 u dôchodcu.:eek: :eek: :eek:
Julča - je to polovica nezdaniteľnej časti /87936:2 = 43968/ - ak nemá žiadny iný zdaniteľný príjem a predpokladajme, že dôchodca má iba dôchodok tak nemusí podávať DP. Ak by napr. pracoval popri dôchodku a mal by iný zdaniteľný príjem tak by mohol "zarobiť" 22900 a nemusel by to priznávať v DP.
Ešte nejasné?

[quote=apo]K téme príkazných zmlúv chcem tiež prispieť.

Pozrela som si §8 a §9 zák. o dani z príjmov, lebo som chcela nájsť, kde sa píše, že dôchodca môže mať oslobodený príjem do výšky 43 968,00 Sk. Asi som niečo prehliadla. V §9odst.h, sa píše o 5 násobku sumy životného minima, ale nedopátrala som sa k tej sume 43 968,00 , môžeš ma odkázať na konkrétny §. Ďakujem:confused: :confused: :confused:

Sumy, ktoré môžu obísť daňovú povinnosť sú odvodené od životného minima (ŽM) stanoveného asi vládou pre daný rok.
Nezadaniteľná časť príjmu fyzickej osoby za rok je 19,2 násobok ŽM.
pre rok 2006 je ŽM 4.730 SK x 19,2 = 90.816.
Táto hodnota bola na porade zverejnená možno už v októbri 2005 andrej_rv asi.

FO ktorá nepresiahne 50% 19,2 nsobku ŽM nepodáva daňové priznanie. Toto pravidlo sa hodí pre dôchodcov ktorí nemajú iné príjmy.

FO, ktorá má príjmy v roku riadne zdaňované ak má príjem nezdanený a tento nepresiahne 5 násobok životného minima nemusí tento príjem zadaňovať. Toto pravidlo sa hodí pre pracujúce FO ako aj živnostníkov. Napríklad nezdaňujem a nikde neuvádzam príjem z nájmu pôdy ktoré používa poľnohospodárske družstvo lebo nepresiahne 5 násobok ŽM. Sú to príležitostné príjmy § 9 odst 1 písm. h.

Myslím že stačí, aby bola istota pri aplikovaní.

apo

Ahoj poraďáci! Neviem čo robiť, keď zamestnanec na DOVP chce uzavrieť s našou firmou príkaznú zmluvu. Do dnešného dňa pracoval pre nás príležitostne na DOVP a mesačne sa mu vyplácala odmena za vykonanú prácu. Prišiel s tým, že sa bol zaregistrovať na Daňovom úrade, kde mu pridelili DIČ. Nerozumiem, čo z toho vyplýva pre nás. Spíšeme s ním príkaznú zmluvu s tým, že bude odmena vyplatená zálohovo mesačne. Odhlásime ho zo sociálky - úrazového poistenia. Nebudeme ani zrážať daň, vysporiada si to "bývalý" zamestnanec. A naša firma vystaví výdavkový doklad, ktorý bude pre firmu zúčtovaný ako náklad - služby?

Ahoj poraďáci! Neviem čo robiť, keď zamestnanec na DOVP chce uzavrieť s našou firmou príkaznú zmluvu. Do dnešného dňa pracoval pre nás príležitostne na DOVP a mesačne sa mu vyplácala odmena za vykonanú prácu. Prišiel s tým, že sa bol zaregistrovať na Daňovom úrade, kde mu pridelili DIČ. Nerozumiem, čo z toho vyplýva pre nás. Spíšeme s ním príkaznú zmluvu s tým, že bude odmena vyplatená zálohovo mesačne. Odhlásime ho zo sociálky - úrazového poistenia. Nebudeme ani zrážať daň, vysporiada si to "bývalý" zamestnanec. A naša firma vystaví výdavkový doklad, ktorý bude pre firmu zúčtovaný ako náklad - služby?
DIČ mu pridelili na základe ŽL, alebo ako autorovi, alebo....? Príkazná zmluva je uzatvorená na základe Občianskeho zák., teda nezakladá povinnosť DIČ. Vysvetli bližšie!

Vôbec neviem nič bližšie. Zaregistroval sa sám. Ale postup našej firmy bude správny, že?

Vôbec neviem nič bližšie. Zaregistroval sa sám. Ale postup našej firmy bude správny, že?

Ak už nebude pre vás pracovať na DoVP, potom áno, postup je správny.

DIČ mu pridelili na základe ŽL, alebo ako autorovi, alebo....? Príkazná zmluva je uzatvorená na základe Občianskeho zák., teda nezakladá povinnosť DIČ. Vysvetli bližšie!

Evanka, správne odpovedala.

Ja upresním. Ak nevieme čo dotyčná osoba pre firmu nemôžeme vôbec nič poradiť. Rozšírim okruh profesií: zverolekár, právnik. Tieto osoby môžu na základe iných predpisov ako je živnostenský zákon prevádzkovať samostatne zárobkovú činnosť a majú povinnosť ak chcú byť SZČO byť registrovaní na daňovom úrade.

Ja sa ale opýtam prečo príkaznú zmluvu. Lepšie by sa hodila mandátna zmluva. Príkazná zmluva nie je o pravidelnej činnosti. Nakoniec môže to byť podľa občianskeho zákonníka aj zmluva, ktorá nie je uzatvorená podľa znluvných vzťahov, ktoré ošetruje občiansky zákonník. Aj tákáto zmluva je platná a môže sa volať napríklad o spolupúráci o dozore o čomkoľvek.

:o Aký problém s touto zmluvou má oriešok? Je zamestnávateľ, personalista, ekonóm, účtovník. Oriešok musí vysvetliť s čím má problém a potom budeme vedieť lepšie poradiť nakoľko odpovedáme a naše rady možno idú mimo.

apo

Dobry den,
Chcem sa opytat, ako mam rozumiet pojmu prikazna zmluva. Ako citam vsetky prispevky, tak mam pocit, ze asi sme neurobili spravnu vec.
Sme s.r.o. a vedieme uctovnictvo niekolkym spolocnostiam. Aku zmluvu alebo dohodu s nimi mozeme podpisat? Moze to byt prikazna zmluva?

Dobry den,
Chcem sa opytat, ako mam rozumiet pojmu prikazna zmluva. Ako citam vsetky prispevky, tak mam pocit, ze asi sme neurobili spravnu vec.
Sme s.r.o. a vedieme uctovnictvo niekolkym spolocnostiam. Aku zmluvu alebo dohodu s nimi mozeme podpisat? Moze to byt prikazna zmluva?

Na tento tzp vzťahu mezdi dvomi subjektami je mandátna zmluva. Vy ako účtovná firma dostanete mandát k tomu abz ste za nich robiki to če je ich povinnosťou.

apo

Na tento tzp vzťahu mezdi dvomi subjektami je mandátna zmluva. Vy ako účtovná firma dostanete mandát k tomu abz ste za nich robiki to če je ich povinnosťou.

apo
V rámci tzv. zmluvnej voľnosti to nemusí byť až také jednoznačné. Rovnako je primeraná (a hojne používaná) aj zmluva o dielo. Je to viac - menej otázka výberu.

V §8 ods.9 ZDP je uvedené, že daňovník, kt. ma príjmy z prílež. poľnohosp. výroby, lesného a vodného hospodárstva/odsek 1 písm. a/ môže uplatniť 25%-né paušál. výdavky, pokiaľ neuplatňuje skutoč. výdavky.Platí to pre celý odsek 1 písm. a, alebo len pre príjmy z poľn., les. a vod. hospodárstva???

Ak mne - SZČO sprostredkuje FO-nepodnikateľ jednorázové postavenie lešenia na základe príkaz. zmluvy a ja mu vyplatím za to odmenu, on nemá žiaden iný príjem, nemôže si táto FO - nepodnikateľ uplatniť žiadne výdavky pri podávaní DP?

Ak mne - SZČO sprostredkuje FO-nepodnikateľ jednorázové postavenie lešenia na základe príkaz. zmluvy a ja mu vyplatím za to odmenu, on nemá žiaden iný príjem, nemôže si táto FO - nepodnikateľ uplatniť žiadne výdavky pri podávaní DP?[/quote]

K tejto téme "príkazná zmluva" mám len jedno, že už z názvu vyplýva že:

§ 5

Príjmy zo závislej činnosti
(1) Príjmami zo závislej činnosti sú
a) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania a príjmy plynúce doktorandom z doktorandského štúdia,
a tým je povedané všetko.

Evanka, správne odpovedala.

Ja upresním. Ak nevieme čo dotyčná osoba pre firmu nemôžeme vôbec nič poradiť. Rozšírim okruh profesií: zverolekár, právnik. Tieto osoby môžu na základe iných predpisov ako je živnostenský zákon prevádzkovať samostatne zárobkovú činnosť a majú povinnosť ak chcú byť SZČO byť registrovaní na daňovom úrade.

Ja sa ale opýtam prečo príkaznú zmluvu. Lepšie by sa hodila mandátna zmluva. Príkazná zmluva nie je o pravidelnej činnosti. Nakoniec môže to byť podľa občianskeho zákonníka aj zmluva, ktorá nie je uzatvorená podľa znluvných vzťahov, ktoré ošetruje občiansky zákonník. Aj tákáto zmluva je platná a môže sa volať napríklad o spolupúráci o dozore o čomkoľvek.

:o Aký problém s touto zmluvou má oriešok? Je zamestnávateľ, personalista, ekonóm, účtovník. Oriešok musí vysvetliť s čím má problém a potom budeme vedieť lepšie poradiť nakoľko odpovedáme a naše rady možno idú mimo.

apoPracujem ako samostatná účtovníčka a súčasne spracovávam mzdy danej firmy. Zamestnanec, ktorý pre nás robil príležitostné projekty /na základe dopytu/, nie je projektant ani živnostník, je zamestnaný na HPP. Prišiel s tým, že chce pracovať na príkaznú zmluvu a zaregistroval sa na daň. úrade. Chcela som len vedieť, či je tento druh zmluvy pre danú činnosť vhodný a aké povinnosti z tohto vzťahu vyplývajú pre našu spoločnosť.:)

Pracujem ako samostatná účtovníčka a súčasne spracovávam mzdy danej firmy. Zamestnanec, ktorý pre nás robil príležitostné projekty /na základe dopytu/, nie je projektant ani živnostník, je zamestnaný na HPP. Prišiel s tým, že chce pracovať na príkaznú zmluvu a zaregistroval sa na daň. úrade. Chcela som len vedieť, či je tento druh zmluvy pre danú činnosť vhodný a aké povinnosti z tohto vzťahu vyplývajú pre našu spoločnosť.:)

Pdľa mňa človek, ktorý pre Vás pracuje naplnil podstatu výkou´, ktorý je dobre zastrešiť zmuvou o dielo.

rzdiel medzi zmluvou dielo a príkaznou zmluvou je v tom, že pri zmluve o dielo zostane nejaká hodnota, napríklad stavba, stabená úprava, umelecké dielo, projekt a podobne.

Pri píkaznej zmluve sa jedná o poskytnutie služby a naviac o musí ísť o službu, ktorej poskytovanie níe je vašou hlavnou činnosťou.

Ja ako účtovná firma nemôže mesačne vyplácať útovníka zato, že robí účtovníctvo pre mojich klientov, ale môžem príležitostne si zaviazať na základe príkaznej zluvy osobu, ktorá mi bude triediť doklady, vypisovať formuláre a podobne.

apo

Ak mne - SZČO sprostredkuje FO-nepodnikateľ jednorázové postavenie lešenia na základe príkaz. zmluvy a ja mu vyplatím za to odmenu, on nemá žiaden iný príjem, nemôže si táto FO - nepodnikateľ uplatniť žiadne výdavky pri podávaní DP?

K tejto téme "príkazná zmluva" mám len jedno, že už z názvu vyplýva že:



§ 5





Príjmy zo závislej činnosti


(1) Príjmami zo závislej činnosti sú
a) príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania a príjmy plynúce doktorandom z doktorandského štúdia,
a tým je povedané všetko.
[/quote]

Lepšie sa hodí zmluva o sprostredkovaní a naviac Zákon o dani z príjmu už nevyžaduje aby ten čo sprostredkuje mal na to aj živnosť.

Z pohľadu zdanenia sprostredkujúcej osoby to bude aj tak len jednorázový náhodný príjem ak nepresiahne 1/2 nezadniteľnej časti a teda ozaj nemá iné príjmy nemusí to zdaňovať. Ale pozor do 1/2 nezdaniteľnej časti treba zahrnúť všetky jednorazové príjmy za rok nie len izolovanie Vašu odmenu.

apo

Učitelia viedli záujmové krúžky na príkaznú zmluvu. Daň nebola zrážaná ani odvádzaná. Okrem toho si podali žiadosť o RZP. Podľa mňa ide o závislú činnosť, ako by ste to vyriešili najmenej bolestne? Podať dodatočné hlásenie kvôli dani a daň za nich zaplatiť, alebo sa tváriť že je to § 8? Sumy to neboli veľké max. 6-7 tis./osoba za rok v celkovej výške za firmu 40 tis. ročne. Ďakujem za každú radu.

Učitelia viedli záujmové krúžky na príkaznú zmluvu. Daň nebola zrážaná ani odvádzaná. Okrem toho si podali žiadosť o RZP. Podľa mňa ide o závislú činnosť, ako by ste to vyriešili najmenej bolestne? Podať dodatočné hlásenie kvôli dani a daň za nich zaplatiť, alebo sa tváriť že je to § 8? Sumy to neboli veľké max. 6-7 tis./osoba za rok v celkovej výške za firmu 40 tis. ročne. Ďakujem za každú radu.
Toto je závislá činnosť jak vyšitá - prečo to nebolo robené napr. formou dohody o VP /aj to nie je v poriadku/ ale aspoň by boli zrážané preddavky.

Učitelia viedli záujmové krúžky na príkaznú zmluvu. Daň nebola zrážaná ani odvádzaná. Okrem toho si podali žiadosť o RZP. Podľa mňa ide o závislú činnosť, ako by ste to vyriešili najmenej bolestne? Podať dodatočné hlásenie kvôli dani a daň za nich zaplatiť, alebo sa tváriť že je to § 8? Sumy to neboli veľké max. 6-7 tis./osoba za rok v celkovej výške za firmu 40 tis. ročne. Ďakujem za každú radu.

Jednak vyplácajúca strana i prijímajúca strana môžu mať problém.

Tonka, myslím, že sme sa už o tom bavili. Ak to má charakter PZ a je to len príležitostná práca, podľa mňa nie je dôvod, aby to nemohol byť príjem podľa §8. Už si to presne nepamätám, ale nemalo by to byť v priestoroch z-teľa ani s jeho pracovnými pomôckami. PC,...
Ale, už si spomínam. Hovorili sme, že ak to bude vedienie záujmových krúžkov, malo by to byť zdaňované, že by ste to mali preklasifikovať na niečo iné, ak ste to nezdaňovali.
Medzitým, kým som odbehla, píšeš, že sa skutočne jedná o vedenie ZK. Vedenie ZK malo byť zdaňované. Malo by to byť byť dodanené :(.

Tonka, myslím, že sme sa už o tom bavili. Ak to má charakter PZ a je to len príležitostná práca, podľa mňa nie je dôvod, aby to nemohol byť príjem podľa §8. Už si to presne nepamätám, ale nemalo by to byť v priestoroch z-teľa ani s jeho pracovnými pomôckami. PC,...
Ale, už si spomínam. Hovorili sme, že ak to bude vedienie záujmových krúžkov, malo by to byť zdaňované, že by ste to mali preklasifikovať na niečo iné, ak ste to nezdaňovali.
Medzitým, kým som odbehla, píšeš, že sa skutočne jedná o vedenie ZK. Vedenie ZK malo byť zdaňované. Malo by to byť byť dodanené :(.
Evka, nebolo to zdaňované a nie je ani ochota prerábať zmluvy, my sme spolu hovorili o tom, že by sa to mohlo preklasifikovať, ako si napísala - v iných priestoroch atď., lenže to je komplikované, učitelia žiadne iné priestory nemajú, doma v byte to nemôžu robiť, a nie je ochota vedenia prerábať zmluvy. Lenže ja to musím nejako dobojovať, aj keď som v tom nevinne. Peniaze boli vyplatené máj - jún 2005. Mám podať opravný výkaz za II. kvartál a odviesť daň? Opravovať mzdy sa mi už nechce, urobila by som to mimo mzdového programu. Ale potom mi nebude sedieť mzdový list za týchto pracovníkov. Ani Ročné hlásenie nebudem môcť urobiť z programu. Ja teda neviem, ako to urobiť. Mzdy spracovávam v Olympe.

Tonka - treba to dať urobiť vedeniu. Vždy sú múdri a ty človiečik účtovnícky rieš problémy. Keby to aspoň zaplatili.

Evka, nebolo to zdaňované a nie je ani ochota prerábať zmluvy, my sme spolu hovorili o tom, že by sa to mohlo preklasifikovať, ako si napísala - v iných priestoroch atď., lenže to je komplikované, učitelia žiadne iné priestory nemajú, doma v byte to nemôžu robiť, a nie je ochota vedenia prerábať zmluvy. Lenže ja to musím nejako dobojovať, aj keď som v tom nevinne. Peniaze boli vyplatené máj - jún 2005. Mám podať opravný výkaz za II. kvartál a odviesť daň? Opravovať mzdy sa mi už nechce, urobila by som to mimo mzdového programu. Ale potom mi nebude sedieť mzdový list za týchto pracovníkov. Ani Ročné hlásenie nebudem môcť urobiť z programu. Ja teda neviem, ako to urobiť. Mzdy spracovávam v Olympe.
Nemáš ľahkú situáciu. Predpokladám, že činnosť bola vedená priebežne počas celého šk. roka. Vedenie vidí problém v prerobení zmluvy? Podľa mňa by toto bola schodná cesta, keď naviac boli mzdy vyplácané iba v dvoch mesiacoch. Myslím, že sa jedná o 5-6 ľudí.
Ja myslím, že z daňového hľadiska by mal dokonca väčší problém z-teľ ako z-nec.

Ahojte.
Potrebujem poradiť aké bolo živ.minimum v rokoch 2002 - 2005. Riešim účto kde nie sú zdokladované sumy-niečo cez 60 tis.- na ktoré chcem vyhotoviť príkazné zmluvy, ale neviem na aké sumy v danom roku.
Ďakujem za každú radu.

Ahojte.
Potrebujem poradiť aké bolo živ.minimum v rokoch 2002 - 2005. Riešim účto kde nie sú zdokladované sumy-niečo cez 60 tis.- na ktoré chcem vyhotoviť príkazné zmluvy, ale neviem na aké sumy v danom roku.
Ďakujem za každú radu.


od 1.7.2001 3790,
od 1.7.2002 3930,-
od 1.7.2003 4210,-
od 1.7.2004 4580,-

Dakujem Janka,
rozumiem tomu tak, ze za rok 2002 moze byt prikazna zmluva na studenta do vysky 3790x5=18 950 a na dôchodcu 3790x19.2=72768:2=36 384. Spravne?

Dakujem Janka,
rozumiem tomu tak, ze za rok 2002 moze byt prikazna zmluva na studenta do vysky 3790x5=18 950 a na dôchodcu 3790x19.2=72768:2=36 384. Spravne?
Otázka je asi zle formulovaná. Príkazná zmluva môže byť na neobmedzenú sumu. Ale s príkaznými zmluvami opatrne!!! V určitých prípadoch môže mať charakter závislej činnosti. Tiež pozor na povinnosť odvodov do ZP! Štát platil za študentov iba do určitej hodnoty príjmu.

Nemáš ľahkú situáciu. Predpokladám, že činnosť bola vedená priebežne počas celého šk. roka. Vedenie vidí problém v prerobení zmluvy? Podľa mňa by toto bola schodná cesta, keď naviac boli mzdy vyplácané iba v dvoch mesiacoch. Myslím, že sa jedná o 5-6 ľudí.
Ja myslím, že z daňového hľadiska by mal dokonca väčší problém z-teľ ako z-nec.
Činnosť bola vykonávaná počas celého pol roka, výplata bola v júni. Keby sa prerobila zmluva, nastali by dva problémy:
1. Treba preukázať hospodárenie s peniazmi, ktoré poslalo MŠ na krúžky
2. Nie všetci zamestnanci pochopia, že treba niečo prerobiť. Mnohí v tom vidia machinácie zo strany zamestnávateľa, hoci v tomto prípade, dostali oni celú nezdanenú sumu. A bez ich vedomia by som zmluvy neprerábala. Človek nikdy nevie, ... Takže poradíte mi ešte niečo? Už veľa času nie je. Ďakujem.

Dakujem Janka,
rozumiem tomu tak, ze za rok 2002 moze byt prikazna zmluva na studenta do vysky 3790x5=18 950 a na dôchodcu 3790x19.2=72768:2=36 384. Spravne?

§ 32
Daňové priznanie
(1) Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať daňovník v lehote podľa § 49, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a), s výnimkou uvedenou v odseku 4. Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a), ale vykazuje daňovú stratu. Do sumy zodpovedajúcej 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a) sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, ak
a) vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo
b) daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7.


podľa môjho názoru je jedno aký je to daňovník, študent či dôchodca

Otázka je asi zle formulovaná. Príkazná zmluva môže byť na neobmedzenú sumu. Ale s príkaznými zmluvami opatrne!!! V určitých prípadoch môže mať charakter závislej činnosti. Tiež pozor na povinnosť odvodov do ZP! Štát platil za študentov iba do určitej hodnoty príjmu.


Ja len doplním, že vo väčšine činnosť na príkaznú zmluvu je nutné zdaňovať preddavkami ako závislú činnosť podľa § 5 Zákona o dani z príjmov. Keďže vzťah príkazcu a príkazníka je vzťahom charakteristickým závislou činnosťou, pri zdaňovaní príjmov príkazníka je potrebné postupovať identicky ako pri príjmoch z pracovného pomeru.
Z pohľadu zákona o dani z príjmov je potrebné skonštatovať, že určitú skupinu príjmov zo závislej činnosti predstavujú príjmy plynúce z uzatvoreného súčasného alebo predchádzajúceho obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce (http://www.porada.sk/t16148-zakonnik-prace.html) pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa. Zákon o dani z príjmov má teda obdobným vzťahom na mysli právny vzťah obdobný pracovnému pomeru, v ktorom je medzi platiteľom príjmu a daňovníkom pri výkone práce (http://www.porada.sk/t16148-zakonnik-prace.html) vzťah závislosti. Pri určení obdobného pomeru vychádza zákonodarca z predpokladu, že daňovník je pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dbať na jeho príkazy napriek tomu, že medzi uvedenými subjektmi nie je uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Tento vzťah závislosti vyplýva buď z právneho predpisu, zmluvy alebo z inej právnej skutočnosti, v ktorom je jeden z účastníkov tohto vzťahu povinný pre druhého účastníka osobne konať práce určitého druhu, za ktoré je potom odmeňovaný. V praxi ide najčastejšie napr. o činnosť vykonávanú podľa príkazov platiteľa na základe zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka (zmluva o dielo, príkazná zmluva alebo nepomenovaná zmluva uzavretá v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka) alebo Obchodného zákonníka (http://www.porada.sk/t16766-obchodny-zakonnik.html) (napr. mandátna zmluva), pri ktorom predmetom zmluvy v skutočnosti nie je zhotovenie diela, obstaranie veci alebo vykonanie inej činnosti, ale druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a pod. Zároveň však musí byť splnená podmienka uvedená v zákone o dani z príjmov, t.j., že daňovník je pri výkone práce povinný dbať na príkazy platiteľa príjmu.

Činnosť bola vykonávaná počas celého pol roka, výplata bola v júni. Keby sa prerobila zmluva, nastali by dva problémy:
1. Treba preukázať hospodárenie s peniazmi, ktoré poslalo MŠ na krúžky
2. Nie všetci zamestnanci pochopia, že treba niečo prerobiť. Mnohí v tom vidia machinácie zo strany zamestnávateľa, hoci v tomto prípade, dostali oni celú nezdanenú sumu. A bez ich vedomia by som zmluvy neprerábala. Človek nikdy nevie, ... Takže poradíte mi ešte niečo? Už veľa času nie je. Ďakujem.
Tak Tonka, tu ozaj ťažko radiť. Jediná možnosť by bola dodaniť. Je mi jasné, že ti to riadne skomplikuje život. Ty im robíš aj priebežne mzdy?

Tak Tonka, tu ozaj ťažko radiť. Jediná možnosť by bola dodaniť. Je mi jasné, že ti to riadne skomplikuje život. Ty im robíš aj priebežne mzdy?
Začala som od januára 06 a to som nevedela o tomto dedičstve. Ja som tiež toho názoru, že dodaniť, veď nejde ani o takú hroznú sumu . okolo 7 tis. Ale neviem, ako to mám prakticky urobiť. Potvrdenia o ZVP mi nebudú sedieť, ani mzdový list, jedine otvoriť jún 05 opraviť ho, len neviem, kde sa to zadá v programe, už som dala otázku aj do Olympu, ale zatiaľ žiadna odozva.

Začala som od januára 06 a to som nevedela o tomto dedičstve. Ja som tiež toho názoru, že dodaniť, veď nejde ani o takú hroznú sumu . okolo 7 tis. Ale neviem, ako to mám prakticky urobiť. Potvrdenia o ZVP mi nebudú sedieť, ani mzdový list, jedine otvoriť jún 05 opraviť ho, len neviem, kde sa to zadá v programe, už som dala otázku aj do Olympu, ale zatiaľ žiadna odozva. Tonka, ale keď to nie je tvoja záležitosť, tak im vysvetli aké máš s tým trable a aspoň nech ti to zaplatia. Ja ti neviem poradiť, čo sa týka programu, pretože robím všetko v Exceli. Ale podľa mňa sa musí dať otvoriť starý rok a opraviť potrebné položky a uložiť prípadne ako opravenú kópiu. Veď čo by to už len bol za program, keby sa nedali robiť opravy. Veď existujú opravné hlásenia, opravné DP,....Možno poradia kočky, ktoré robia s Olympom.

Tonka, ale keď to nie je tvoja záležitosť, tak im vysvetli aké máš s tým trable a aspoň nech ti to zaplatia. Ja ti neviem poradiť, čo sa týka programu, pretože robím všetko v Exceli. Ale podľa mňa sa musí dať otvoriť starý rok a opraviť potrebné položky a uložiť prípadne ako opravenú kópiu. Veď čo by to už len bol za program, keby sa nedali robiť opravy. Veď existujú opravné hlásenia, opravné DP,....Možno poradia kočky, ktoré robia s Olympom.
Ďakujem ti, Evka za podporu, oni to už teraz vedia, že to robili zle, ale povedali mi, urobte to tak, aby to bolo dobre. Tak hľadám, čo sa dá, aby bolo s tým najmenej roboty. Nebolo mi to treba v tomto období, no čo už.
Pekný večer ti prajem.

Ďakujem ti, Evka za podporu, oni to už teraz vedia, že to robili zle, ale povedali mi, urobte to tak, aby to bolo dobre. Tak hľadám, čo sa dá, aby bolo s tým najmenej roboty. Nebolo mi to treba v tomto období, no čo už.
Pekný večer ti prajem.
Tonka aj tebe. Nech sa ti to podarí čím skôr vyriešiť.

Otázka je asi zle formulovaná. Príkazná zmluva môže byť na neobmedzenú sumu. Ale s príkaznými zmluvami opatrne!!! V určitých prípadoch môže mať charakter závislej činnosti. Tiež pozor na povinnosť odvodov do ZP! Štát platil za študentov iba do určitej hodnoty príjmu.
Uvediem to na pravú mieru. Pri kontrole účtovníctva 1 klientovi mi "lietajú" v každom roku nejaké sumy, napr. v roku 2002 cca 62.000,-Sk. Keďže nechceme podávať dodatočné DP, chcem túto sumu pokryť príkaznými zmluvami tak, aby som nemusela nikoho nahlasovať do ZP,SP a aby si dotyčná osoba, s ktorou zmluvu uzavriem, nemusela podávať DP. Preto som potreboval vedieť na akú max výšku mám zmluvy v daných rokoch uzavrieť. Bola som pochopená?

Uvediem to na pravú mieru. Pri kontrole účtovníctva 1 klientovi mi "lietajú" v každom roku nejaké sumy, napr. v roku 2002 cca 62.000,-Sk. Keďže nechceme podávať dodatočné DP, chcem túto sumu pokryť príkaznými zmluvami tak, aby som nemusela nikoho nahlasovať do ZP,SP a aby si dotyčná osoba, s ktorou zmluvu uzavriem, nemusela podávať DP. Preto som potreboval vedieť na akú max výšku mám zmluvy v daných rokoch uzavrieť. Bola som pochopená?
Dalo sa to medzi riadkami vytušiť, tak už len zopakujem:
V určitých prípadoch môže byť PZ považovaná za závislú činnosť!!! V tom prípade by bolo treba zdaňovať, aj keď by príjem nepresiahol spomínanú sumu. Tiež netreba zabudnúť, že nad určitú sumu vzniká študentovi povinnosť platby do ZP, pretože v tom období platil štát do ZP za študenta myslím do sumy 3000,- Sk.