Pri dedení ide vlastne o súdne trovy (notár zastupuje súd), teda by sa mohlo požiadať o odpustenie poplatkov.

Ako a kde (u notára kde prebieha dedičské konanie, alebo rovno na súd)požiadať o odpustenie poplatkov, čo treba k žiadosti doložiť?

Ak môžem odporúčať, matka môže získať mnohé informácie na webovej stránke ministerstva spravodlivosti (MS) www.justice.gov.sk (http://www.justice.gov.sk/) v sekcii "Služby občanom".
Ak budú poplatky, tak okrem notárskych poplatkov podľa vyhl. MS č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov budú po právoplatnom ukončení dedičského konania nasledovať ešte súdne poplatky za konanie o dedičstve podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. MS má aj svoje centrum právnej pomoci, na webovej stránke MS sú uvedené kancelárie centra, podmienky pre poskytnutie právnej pomoci (napr. materiálna núdza s podmienkami pre jej splnenie), postup pre uplatnenie žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a ďalšie informácie, ktoré by mohli byť pre matku užitočné.
Matka sa môže informovať aj u notára, aj na súde, keďže v prípade poplatkov pôjde o poplatky aj tam, aj tam.

podľa môjho názoru to možné nie je, notár MUSÍ postupovať podľa vyhlášky o odmenách notárom a v nej nie je uvedená možnosť znížiť alebo odpustiť poplatky

Vyhláška 31/1993 o odmenách a náhradách notárov je vydaná na základe § 95 ods. 3 Notárskoho poriadku, kde sa píše: (3) Výšku odmeny notára a spôsob jej určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom. V § 97 je však uvedené: Spôsob odmeňovania notára za činnosť súdneho komisára upraví osobitný predpis. 7) Poznámka 7) Občiansky súdny poriadok.

Podľa § 137 občianskeho súdneho poriadku: Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ... odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, ...
Podľa § 138 občianskeho súdneho poriadku: (1) Na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery ....
Podľa § 148 občianskeho súdneho poriadku: (1) Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.


Nemám konkrétnu skúsenosť na oslobodenie trov konania vrátane notárskych poplatkov, preto som aj napísala, že by sa mohlo požiadať o oslobodenie. Vychádzam z toho , že po určení súdneho komisára štát platí aj notára ako sudcu (aj keď všetko vyberá notár), podobne ako znalcov a pod. - a žiada tie poplatky od účastníkov. Preto v zmysle § 148 OSP mi vychádza, že by sa v prípade odpustenia súdnych poplatkov mohli odpustiť aj notárske.

Uvažovala som, či mám aj ja vysvetliť, prečo aj podľa môjho názoru to nejde, aj keď môžem pridať slovíčko "asi". Lebo rovnako nemám skúsenosť s oslobodením od notárskych poplakov, len s trovami konania, ktoré okrem súdnych poplatkov zahŕňajú ešte aj všeličo iné. A tiež mám zaujímavú skúsenosť "notár ako súdny komisár verzus súd" (uvádzam ďalej mimo témy). Nuž ale keď mám takýto názor, asi sa patrí.
Podľa § 148 OSP: (1) Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podľa § 140 OSP: (3) V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo, ktoré nie je predlžené; ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov. V ostatných prípadoch platí tieto trovy štát, ak ďalej nie je ustanovené inak.
V spojení §§ 140 a 148 OSP mi vychádza, že štát neplatí odmenu notára a jeho hotové výdavky v prípade uvedenom v prvej vete § 140 ods. 3. A ďalej mi vychádza, že pokiaľ by došlo k oslobodeniu od súdnych poplatkov, štát by nemal právo na náhradu tých trov, ktoré platil on/štát podľa druhej vety § 140 ods. 3, s prihliadnutím na pokračovanie vety "ak ďalej nie je ustanovené inak". V niektorých iných ust. OSP sú aj definované trovy platené štátom, ale notárske poplatky podľa prvej vety § 140 ods. 3 sa mi v nich nepodarilo nájsť (?).
Ďalej som sa opierala o to, že MS SR na svojej web-stránke v súvislosti s odpustením poplatkov uvádza § 138 OSP (v ktorom notárske poplatky nie sú uvedené) a zákon o súdnych poplatkoch (kde v ust. § 1 je odvolávka na sadzobník k prílohe k tomuto zákonu).
Pripúšťam, že z mojej strany ide o "akademickú" debatu a keďže si uvedomujem názorovú rozdielnosť, odporučila som dotazovateľke/matke o.i. obrátiť sa na niektorú z kancelárií centra právnej pomoci MS SR, prípadne na notára, aj na súd (najmä pre súdne poplatky, ktoré budú nasledovať a aj keď nie sú vysoké v porovnaní s notárskymi, aby ju to nezaskočilo, keďže je vo finančnej tiesni).

Len tak mimotemy k notárovi ako sudcovi (súdnemu komisárovi) – v našom prípade, keď sa uvažovalo o správcovi a tomu predchádzajúcim úkonom pre spravovanie pozostalosti v priebehu dlho trvajúceho a komplikovaného dedičského konania, zo súdu som sa dozvedela, že to môže riešiť aj notár ako súdny komisár a od notára zase, že súd. Nuž „babo (ja) raď :rolleyes: „.

Pravdou je, že keď niečo zdedí, už má majetok. Videla som však aj rozhodnutie Ústavného súdu, kedy nechceli dedkovi odpustiť poplatky z dôvodu, že má dom - v ktorom býva - a Ústavný súd to zrušil.
V každom prípade nie je nič ľahšie ako spýtať sa na správnom mieste, porada nestačí.

Pre luja5
Dobre si to odôvodnila. Ja by som zhrnula, že štát môže rozhodovať len o tom, čo jeho je.