kellnermarek
23.12.10,08:33
Je potrebné v pohostinstve mať v pokladni tovar po položkách, alebo stačí iba tovarové skupiny?
uctokrajan
23.12.10,19:08
Hlavne alkohol musí byt podla druhu. podla zákona o ERP by mal byt každý druh nezameniteľný a identifikovateľný, ale keď tam budeš mat na kekse, čokolada, žuvačka,... mohlo by byť.
doktor01
23.12.10,19:38
Je potrebné v pohostinstve mať v pokladni tovar po položkách, alebo stačí iba tovarové skupiny?
citát od Excise Duty zaujímavé
Legislatíva upravujúca používanie RP mi samozrejme nie je neznáma, tak som ani nemyslel svoju otázku, len som si chcel zapolemizovať. Z ustanovenia § 97 ods. 1 zákona č. 511 (http://www.porada.sk/t59172-511-opravy-a-udziavanie.html)/1992 Zb. o správe daní a o ... v znení neskorších predpisov vyplýva, že daňový subjekt, ktorého predmetom podnikania je predaj tovaru alebo poskytovanie služieb, je povinný na účely evidencie tržieb používať elektronickú registračnú pokladnicu s tlačiarňou v rozsahu a za podmienok ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, na ktorého vydanie zmocňuje ustanovenie ods. 2. Účelom povinného používania RP je teda jednoznačne evidovať tržby a nie podrobný štatistický prehľad o predanom tovare! To zo zákona nevyplýva.
Ustanovenie § 2 písm. j) bod 5. vyhlášky č. 55/1994 Z. z. vyžaduje len a len názov a množstvo tovaru alebo rozsah služby, teda v tomto ustanovení nie je ani len zmienka o členení názvu tovaru podľa obchodného názvu daného výrobcom tovaru (Vodka fínska, Vodka Gorbačov, Stoličnaja vodka a pod.). Čo ako čítam zákon, postačuje uviesť na bločku z RP iba vodka a ani názov „liehovina“ nie je v rozpore so zákonom, jednoznačne je tým odlíšený tovar od ostatného tovaru predávaného napr. v krčme, ako je pivo, víno, nealko nápoje, cigarety a pod. Podstatná je skutočnosť, že je zaevidovaná tržba, čo je jediná požiadavka zákona! Toľko legislatíva, ktorá je právne záväzná, akékoľvek výklady vrátane výkladu k názvu tovaru na bločku z RP sú subjektívne, pretože sú bez legislatívnej opory. Ani samotné usmernenie Ministerstva financií SR č. 63/1390/1994, ktoré ako také nemá nijakú právnu záväznosť nevyžaduje takéto podrobnosti, naopak píše sa v ňom len toľko, že na bločku má byť názov a množstvo tovaru alebo rozsah služby vytlačený tlačiarňou pokladnice. Za názov sa pokladá aj skrátený názov tovaru, resp. služby, mimochodom takáto formulácia je dosť vágna. Čo to znamená skrátený názov tovaru? Je to Vod. fin., Vod. Gor., Stol. vod. alebo dokonca Whis.? Jeden si potom dokonca môže myslieť, že ide o krmivo pre mačky známe z reklamy, alebo sa snáď treba logicky dovtípiť vzhľadom na to že ide o krčmu, že uvedená skratka neznamená nič iné než whisky! Inak tá prvá možnosť v zahraničí nie je nič neobvyklé, okrem zákazníka, ktorý do lokálu pôvodne vstúpi dvojnožky bez problému obslúžia aj jeho štvornohého spoločníka, čo majú na vchode vyznačené príslušným piktogramom. Stačí zájsť do Viedne a presvedčiť sa tom na vlastné oči.
Iný je však aspekt kvality a využitia možností RP pre vlastnú evidenciu. Závisí to však len na vôli samotného podnikateľa, ktorý je povinný používať RP. Ak je dostatočne rozumný, všetky možnosti RP využije, vyjde tým súčasne v ústrety aj svojmu účtovníkovi. Čo takto pohovoriť si s ním na túto tému a nepresviedčať ho o tom, že to tak musí robiť bez logického odôvodnenia. Alebo si ho zmluvne zaviazať, že účtovnícke služby poskytnem len vtedy ak využije všetky možnosti RP, ktoré môžu uľahčiť moju prácu ako jeho účtovníka.
Plus pozor na:
Kontrola hmotnosti jedál v zariadeniach spoločného stravovania
Pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie bola ustanovená zákonom č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len zákon o štátnej kontrole/.
I keď zákon o štátnej kontrole vylúčil SOI z oblasti kontroly kvality, bezpečnosti a zdravotnej neškodnosti výrobkov z prvovýroby, potravinárskych výrobkov, prípravy pokrmov pri poskytovaní stravovacích služieb, tabakových výrobkov a kozmetických prostriedkov, výnimku tvorí kontrola dodržiavania všeobecných podmienok predaja týchto výrobkov a poskytovania služieb podľa osobitných predpisov.
Podľa § 2 zákona o štátnej kontrole jedným z predmetov kontroly je zisťovanie, či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä či sa predávajú a poskytujú v správnom množstve, miere a hmotnosti.
Všeobecne záväzným právnym predpisom, upravujúcim oblasť predaja výrobkov a poskytovania služieb, je zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa /ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa/.
Vychádzajúc z § 2 ods. 1 písm. f/ zákona o ochrane spotrebiteľa „výrobkom sa rozumie nová, použitá alebo upravená hnuteľná vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak získaná, bez ohľadu na stupeň jej spracovania, a ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi alebo pri ktorej možno predpokladať, že ju spotrebiteľ použije, ak sa táto vec dodáva za odplatu alebo bezodplatne...“.
V súlade s § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa je predávajúci povinný predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo množstve a umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať si správnosť týchto údajov.
Okrem toho z § 12 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva predávajúcemu povinnosť zabezpečiť, aby ním predávané výrobky boli zreteľne označené údajmi, medzi ktoré patrí množstvo a miera výrobku.
Podľa § 14 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa platí, že predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o konečnej cene predávaného výrobku alebo poskytovanej služby a zreteľne označiť výrobok alebo službu cenou alebo informáciu o cene inak vhodne sprístupniť.
Zároveň podľa § 4 ods. 1 písm. c/ a d/ uvedeného zákona je predávajúci povinný predávať výrobky a poskytovať služby za dohodnuté ceny a za tieto ceny ich aj správne účtovať.
V súčasnej legislatíve neexistuje právny predpis, ktorý by stanovoval, akou formou majú byť informácie podané. Musia byť však zverejnené a sprístupnené na viditeľnom mieste v každej prevádzkarni, kde sa podávajú jedlá a nápoje.
Spravidla v pohostinských prevádzkach s vyššou úrovňou poskytovaných služieb je to vykonávané formou jedálnych a nápojových lístkov. V bufetoch, cukrárňach, samoobslužných jedálňach a pod. sa informácie zväčša poskytujú na spoločnom informačnom cenníku.
Pokrmy je možné predávať na hmotnosť alebo na porcie. V každom prípade musí byť spotrebiteľ informovaný o skutočnom spôsobe predaja.
V súčasnom období prevádzkovatelia pohostinských zariadení hmotnosť ponúkaných porcií, pokiaľ ide o mäsovú zložku, uvádzajú v jedálnom lístku alebo na spoločnom informačnom cenníku dvomi spôsobmi, a to buď v surovom stave alebo v hotovom stave po tepelnej úprave.
Na základe záverov z rozšírenej gremiálnej porady ÚR SOI, konanej dňa 17. až 19. mája 2006 v Starej Lesnej, Slovenská obchodná inšpekcia bude v cenovej ponuke rešpektovať obidva uvedené spôsoby označenia hmotnosti porcií u mäsovej zložky. Spotrebiteľ však musí byť jednoznačne informovaný o tom, v akom stave je hmotnosť jedla uvádzaná.
Ak je mäsová zložka pokrmu uvádzaná v surovom stave, musia byť zachované tieto podmienky:
vo všeobecnosti normy resp. receptúry na prípravu pokrmov nie sú záväzné, a preto si prevádzkovateľ môže zvoliť akékoľvek, aj vypracovať vlastné. Záväznými sa stávajú v okamihu, ak predávajúci deklaruje, že podľa nich jedlo pripravil,
z receptúry by mala byť zrejmá surovinová skladba, hmotnosť jednotlivých zložiek pokrmu v hotovom stave, technologický postup výroby a charakteristika výrobku,
prevádzkovateľ pohostinského zariadenia je povinný mať na mieste predaja alebo ponuky hotového pokrmu po celú prevádzkovú dobu k dispozícii receptúru, podľa ktorej sa jedlo pripravuje. Túto musí na požiadanie orgánov vykonávajúcich dozor nad dodržiavaním ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa alebo spotrebiteľa, ktorý preukáže právny záujem, predložiť a umožniť im, aby si mohli prekontrolovať a odsúhlasiť hmotnosť podanej porcie. V opačnom prípade porušuje § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa.
Hmotnosť porcií ostatných pokrmov, ich jednotlivé zložky, prílohy, kompóty, šaláty a pod. má byť uvedená v hotovom stave po ukončení technologického procesu prípravy.
Chýbajúcu informáciu o skutočnom spôsobe predaja, t. j. či sa jedlo predáva na hmotnosť alebo porciu a či mäsová zložka je uvedená v surovom alebo v hotovom stave, kvalifikujeme ako zamlčanie údajov o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo nákupných podmienkach /§ 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa/.
Pri kontrole dodržiavania hmotnosti jedál sa vychádza z hmotnosti výrobku, resp. jednotlivých zložiek v hotovom stave, uvedených v receptúre.
Výsledkom kontroly dodržiavania hmotnosti jedál je vyčíslenie správnosti účtovania na základe skutočnej hmotnosti podaného jedla. Ak ide o viaczložkové jedlo, alebo je iný dôvod, pre ktorý nie je možné vyčísliť správnosť účtovania a skutočná hmotnosť podaného jedla je nižšia ako je deklarovaná, nedostatok kvalifikujeme ako porušenie § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa.
Ak sú jedlá predávané na hmotnosť, cena jedla sa vyjadruje v Sk na hmotnostnú jednotku, t. j. Sk/100g alebo Sk/kg. Pri predaji hotového jedla na hmotnosť, rozdiely v účtovanej a podanej hmotnosti nezohľadňujeme.
Napriek zrušeniu STN 58 3601 „Hotové jedlá a polotovary jedál pre spoločné stravovanie“ u jedál predávaných na porcie budeme zohľadňovať toleranciu z ich hmotnosti takto:
hmotnostná odchýlka u 1 porcie - 10 %
hmotnostná odchýlka u 10 porcií - 6 %
Podanie väčšej porcie za cenu deklarovanej porcie nie je porušením právneho predpisu.
citát od Excise Duty zaujímavé
Legislatíva upravujúca používanie RP mi samozrejme nie je neznáma, tak som ani nemyslel svoju otázku, len som si chcel zapolemizovať. Z ustanovenia § 97 ods. 1 zákona č. 511 (http://www.porada.sk/t59172-511-opravy-a-udziavanie.html)/1992 Zb. o správe daní a o ... v znení neskorších predpisov vyplýva, že daňový subjekt, ktorého predmetom podnikania je predaj tovaru alebo poskytovanie služieb, je povinný na účely evidencie tržieb používať elektronickú registračnú pokladnicu s tlačiarňou v rozsahu a za podmienok ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, na ktorého vydanie zmocňuje ustanovenie ods. 2. Účelom povinného používania RP je teda jednoznačne evidovať tržby a nie podrobný štatistický prehľad o predanom tovare! To zo zákona nevyplýva.
Ustanovenie § 2 písm. j) bod 5. vyhlášky č. 55/1994 Z. z. vyžaduje len a len názov a množstvo tovaru alebo rozsah služby, teda v tomto ustanovení nie je ani len zmienka o členení názvu tovaru podľa obchodného názvu daného výrobcom tovaru (Vodka fínska, Vodka Gorbačov, Stoličnaja vodka a pod.). Čo ako čítam zákon, postačuje uviesť na bločku z RP iba vodka a ani názov „liehovina“ nie je v rozpore so zákonom, jednoznačne je tým odlíšený tovar od ostatného tovaru predávaného napr. v krčme, ako je pivo, víno, nealko nápoje, cigarety a pod. Podstatná je skutočnosť, že je zaevidovaná tržba, čo je jediná požiadavka zákona! Toľko legislatíva, ktorá je právne záväzná, akékoľvek výklady vrátane výkladu k názvu tovaru na bločku z RP sú subjektívne, pretože sú bez legislatívnej opory. Ani samotné usmernenie Ministerstva financií SR č. 63/1390/1994, ktoré ako také nemá nijakú právnu záväznosť nevyžaduje takéto podrobnosti, naopak píše sa v ňom len toľko, že na bločku má byť názov a množstvo tovaru alebo rozsah služby vytlačený tlačiarňou pokladnice. Za názov sa pokladá aj skrátený názov tovaru, resp. služby, mimochodom takáto formulácia je dosť vágna. Čo to znamená skrátený názov tovaru? Je to Vod. fin., Vod. Gor., Stol. vod. alebo dokonca Whis.? Jeden si potom dokonca môže myslieť, že ide o krmivo pre mačky známe z reklamy, alebo sa snáď treba logicky dovtípiť vzhľadom na to že ide o krčmu, že uvedená skratka neznamená nič iné než whisky! Inak tá prvá možnosť v zahraničí nie je nič neobvyklé, okrem zákazníka, ktorý do lokálu pôvodne vstúpi dvojnožky bez problému obslúžia aj jeho štvornohého spoločníka, čo majú na vchode vyznačené príslušným piktogramom. Stačí zájsť do Viedne a presvedčiť sa tom na vlastné oči.
Iný je však aspekt kvality a využitia možností RP pre vlastnú evidenciu. Závisí to však len na vôli samotného podnikateľa, ktorý je povinný používať RP. Ak je dostatočne rozumný, všetky možnosti RP využije, vyjde tým súčasne v ústrety aj svojmu účtovníkovi. Čo takto pohovoriť si s ním na túto tému a nepresviedčať ho o tom, že to tak musí robiť bez logického odôvodnenia. Alebo si ho zmluvne zaviazať, že účtovnícke služby poskytnem len vtedy ak využije všetky možnosti RP, ktoré môžu uľahčiť moju prácu ako jeho účtovníka.
Plus pozor na:
Kontrola hmotnosti jedál v zariadeniach spoločného stravovania
Pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie bola ustanovená zákonom č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len zákon o štátnej kontrole/.
I keď zákon o štátnej kontrole vylúčil SOI z oblasti kontroly kvality, bezpečnosti a zdravotnej neškodnosti výrobkov z prvovýroby, potravinárskych výrobkov, prípravy pokrmov pri poskytovaní stravovacích služieb, tabakových výrobkov a kozmetických prostriedkov, výnimku tvorí kontrola dodržiavania všeobecných podmienok predaja týchto výrobkov a poskytovania služieb podľa osobitných predpisov.
Podľa § 2 zákona o štátnej kontrole jedným z predmetov kontroly je zisťovanie, či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä či sa predávajú a poskytujú v správnom množstve, miere a hmotnosti.
Všeobecne záväzným právnym predpisom, upravujúcim oblasť predaja výrobkov a poskytovania služieb, je zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa /ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa/.
Vychádzajúc z § 2 ods. 1 písm. f/ zákona o ochrane spotrebiteľa „výrobkom sa rozumie nová, použitá alebo upravená hnuteľná vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak získaná, bez ohľadu na stupeň jej spracovania, a ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi alebo pri ktorej možno predpokladať, že ju spotrebiteľ použije, ak sa táto vec dodáva za odplatu alebo bezodplatne...“.
V súlade s § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa je predávajúci povinný predávať výrobky v správnej hmotnosti, miere alebo množstve a umožniť spotrebiteľovi prekontrolovať si správnosť týchto údajov.
Okrem toho z § 12 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva predávajúcemu povinnosť zabezpečiť, aby ním predávané výrobky boli zreteľne označené údajmi, medzi ktoré patrí množstvo a miera výrobku.
Podľa § 14 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa platí, že predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o konečnej cene predávaného výrobku alebo poskytovanej služby a zreteľne označiť výrobok alebo službu cenou alebo informáciu o cene inak vhodne sprístupniť.
Zároveň podľa § 4 ods. 1 písm. c/ a d/ uvedeného zákona je predávajúci povinný predávať výrobky a poskytovať služby za dohodnuté ceny a za tieto ceny ich aj správne účtovať.
V súčasnej legislatíve neexistuje právny predpis, ktorý by stanovoval, akou formou majú byť informácie podané. Musia byť však zverejnené a sprístupnené na viditeľnom mieste v každej prevádzkarni, kde sa podávajú jedlá a nápoje.
Spravidla v pohostinských prevádzkach s vyššou úrovňou poskytovaných služieb je to vykonávané formou jedálnych a nápojových lístkov. V bufetoch, cukrárňach, samoobslužných jedálňach a pod. sa informácie zväčša poskytujú na spoločnom informačnom cenníku.
Pokrmy je možné predávať na hmotnosť alebo na porcie. V každom prípade musí byť spotrebiteľ informovaný o skutočnom spôsobe predaja.
V súčasnom období prevádzkovatelia pohostinských zariadení hmotnosť ponúkaných porcií, pokiaľ ide o mäsovú zložku, uvádzajú v jedálnom lístku alebo na spoločnom informačnom cenníku dvomi spôsobmi, a to buď v surovom stave alebo v hotovom stave po tepelnej úprave.
Na základe záverov z rozšírenej gremiálnej porady ÚR SOI, konanej dňa 17. až 19. mája 2006 v Starej Lesnej, Slovenská obchodná inšpekcia bude v cenovej ponuke rešpektovať obidva uvedené spôsoby označenia hmotnosti porcií u mäsovej zložky. Spotrebiteľ však musí byť jednoznačne informovaný o tom, v akom stave je hmotnosť jedla uvádzaná.
Ak je mäsová zložka pokrmu uvádzaná v surovom stave, musia byť zachované tieto podmienky:
vo všeobecnosti normy resp. receptúry na prípravu pokrmov nie sú záväzné, a preto si prevádzkovateľ môže zvoliť akékoľvek, aj vypracovať vlastné. Záväznými sa stávajú v okamihu, ak predávajúci deklaruje, že podľa nich jedlo pripravil,
z receptúry by mala byť zrejmá surovinová skladba, hmotnosť jednotlivých zložiek pokrmu v hotovom stave, technologický postup výroby a charakteristika výrobku,
prevádzkovateľ pohostinského zariadenia je povinný mať na mieste predaja alebo ponuky hotového pokrmu po celú prevádzkovú dobu k dispozícii receptúru, podľa ktorej sa jedlo pripravuje. Túto musí na požiadanie orgánov vykonávajúcich dozor nad dodržiavaním ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa alebo spotrebiteľa, ktorý preukáže právny záujem, predložiť a umožniť im, aby si mohli prekontrolovať a odsúhlasiť hmotnosť podanej porcie. V opačnom prípade porušuje § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa.
Hmotnosť porcií ostatných pokrmov, ich jednotlivé zložky, prílohy, kompóty, šaláty a pod. má byť uvedená v hotovom stave po ukončení technologického procesu prípravy.
Chýbajúcu informáciu o skutočnom spôsobe predaja, t. j. či sa jedlo predáva na hmotnosť alebo porciu a či mäsová zložka je uvedená v surovom alebo v hotovom stave, kvalifikujeme ako zamlčanie údajov o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo nákupných podmienkach /§ 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa/.
Pri kontrole dodržiavania hmotnosti jedál sa vychádza z hmotnosti výrobku, resp. jednotlivých zložiek v hotovom stave, uvedených v receptúre.
Výsledkom kontroly dodržiavania hmotnosti jedál je vyčíslenie správnosti účtovania na základe skutočnej hmotnosti podaného jedla. Ak ide o viaczložkové jedlo, alebo je iný dôvod, pre ktorý nie je možné vyčísliť správnosť účtovania a skutočná hmotnosť podaného jedla je nižšia ako je deklarovaná, nedostatok kvalifikujeme ako porušenie § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane spotrebiteľa.
Ak sú jedlá predávané na hmotnosť, cena jedla sa vyjadruje v Sk na hmotnostnú jednotku, t. j. Sk/100g alebo Sk/kg. Pri predaji hotového jedla na hmotnosť, rozdiely v účtovanej a podanej hmotnosti nezohľadňujeme.
Napriek zrušeniu STN 58 3601 „Hotové jedlá a polotovary jedál pre spoločné stravovanie“ u jedál predávaných na porcie budeme zohľadňovať toleranciu z ich hmotnosti takto:
hmotnostná odchýlka u 1 porcie - 10 %
hmotnostná odchýlka u 10 porcií - 6 %
Podanie väčšej porcie za cenu deklarovanej porcie nie je porušením právneho predpisu.