ikola1
02.01.11,10:28
Ahojte, všetci dobre vieme, že osoby mladšie ako 18 rokov majú zakázané hrať výherné automaty, čo je upravené v zákone o hazardných hrách. Lenže vieme ako to v praxi funguje. Rád by som vedel kto má nad tým dozor, kto to kontroluje, či je za to potom nejako postihnutý zákonný zástupca dieťaťa, proste ako sú naše deti chránené pred týmto neduhom. Dík za odpovede
buchač
02.01.11,11:26
Ahojte, všetci dobre vieme, že osoby mladšie ako 18 rokov majú zakázané hrať výherné automaty, čo je upravené v zákone o hazardných hrách. Lenže vieme ako to v praxi funguje. Rád by som vedel kto má nad tým dozor, kto to kontroluje, či je za to potom nejako postihnutý zákonný zástupca dieťaťa, proste ako sú naše deti chránené pred týmto neduhom. Dík za odpovede
(6) Účasť na hazardných hrách je zakázaná osobám mladším ako 18 rokov. Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný vykonať opatrenia, aby sa takéto osoby nemohli zúčastňovať hazardných hier. Prevádzkovateľ hazardnej hry a orgán dozoru má právo na tieto účely požadovať predloženie preukazu totožnosti. Ak sa hazardné hry prevádzkujú v herni, prevádzkovateľ takýchto hazardných hier je povinný vykonávať v herni stály dozor; prevádzka herne sa riadi prevádzkovým poriadkom herne.
§ 11
Oprávnenia a povinnosti zamestnancov orgánu dozoru
(1) Zamestnanci subjektov oprávnených vykonávať dozor podľa § 10 (ďalej len „orgán dozoru“) sú pri výkone dozoru oprávnení
vstupovať do sídla prevádzkovateľa hazardnej hry a do herní, na pozemky a do iných objektov alebo priestorov, ktoré súvisia s prevádzkovaním hazardných hier v rozsahu nevyhnutne potrebnom na účely výkonu dozoru,
vyžadovať od dozorovaného subjektu, aby im v určenej lehote poskytoval prvopisy dokladov, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov potrebné na výkon dozoru,
v odôvodnených prípadoch zaistiť doklady, prípadne výherný prístroj, technické zariadenie, ďalšie zariadenia alebo systémy podľa § 30 ods. 2 a odobrať ich na zabezpečenie dôkazov a ďalšie úkony súvisiace s dozorom,
vyžadovať súčinnosť od dozorovaného subjektu potrebnú na vykonanie dozoru, ak nemožno účel dozoru dosiahnuť inak,
prizvať zamestnancov poverenej skúšobne, ak je súčasťou dozoru aj technická kontrola; zamestnanci poverenej skúšobne sú povinní sa na tejto kontrole zúčastniť.
(2) Zamestnanci orgánu dozoru sú pri výkone dozoru povinní
preukázať sa oprávnením na výkon dozoru, pričom zamestnanci ministerstva sa preukazujú poverením ministra financií Slovenskej republiky, zamestnanci daňových úradov sa preukazujú služobným preukazom oprávňujúcim na vykonanie dozoru, zamestnanci obce sa preukazujú poverením starostu obce,
vydať dozorovanému subjektu potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov, iných písomností, vyjadrení, informácií vrátane technických nosičov údajov, zariadení a systémov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; ak tieto listiny alebo veci nie sú potrebné na ďalší výkon dozoru, sú povinní vrátiť ich tomu, komu boli odňaté, a vydať potvrdenie o ich vrátení,
v potrebnom rozsahu oboznámiť dozorovaný subjekt s výsledkom dozoru a vyžiadať od neho vyjadrenia ku všetkým skutočnostiam,
vypracovať správu o výsledku dozoru (ďalej len „správa“), ktorá musí obsahovať
názov a sídlo orgánu dozoru a meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá dozor vykonala,
názov alebo obchodné meno a sídlo dozorovaného subjektu, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko a adresu dozorovaného subjektu, ak ide o fyzickú osobu,
miesto, dátum a čas výkonu dozoru,
dozorované obdobie,
predmet dozoru,
preukázané zistenia,
meno, priezvisko a podpisy fyzickej osoby, ktorá vypracovala správu, a štatutárnych zástupcov a prípadne poverených zamestnancov dozorovaného subjektu,
dátum vypracovania správy,
prerokovať správu s dozorovaným subjektom; ak dozorovaný subjekt odmietne správu podpísať, táto sa považuje za prerokovanú a túto skutočnosť zamestnanec orgánu dozoru uvedie v správe,
odovzdať správu dozorovanému subjektu,
v prípade vyhľadávacej činnosti spísať zápisnicu, ktorá musí obsahovať náležitosti uvedené v písmene
okrem podpisov štatutárnych zástupcov, prípadne poverených zamestnancov dozorovaného subjektu,
oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti orgánom príslušným podľa osobitných predpisov. 5 )
...teda , ak sa zistí neoprávnené používanie automatov , nasledujú automaticky reštrikcie :
- prevádzkovateľ vyfasuje pokutu
- mladý - respektíve jeho rodiči budú riešení na priestupkovom konaní ...
Taký istý postup je aj pri návšteve pohostinného zariadenia a prípadného , dokázateľného použitia alkoholu...
Deti musia byť v prvom rade chránené rodičmi a nie na nejaký zákon sa spoliehať...!!! Ak to tak nie je , tak ešte následne rodič za svoju ratolesť zaplatí ....
Sankcie
§ 11
(1) Za priestupok možno uložiť tieto sankcie:
a) pokarhanie,
b) pokutu,
c) zákaz činnosti,
d) prepadnutie veci.
(2) Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou.
(3) Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.
Komentár k § 11
Na rozlíšenie od trestov v Trestnom zákone používa priestupkový zákon termín sankcia. Sankcia je právnym následkom priestupku. Je to prostriedok štátneho donútenia a je špecifickou ujmou, ktorá postihuje páchateľa. Za priestupok je možné uložiť iba tie sankcie, ktoré ustanovuje ZOP, alebo iný zákon. V tomto prípade sa uplatňuje zásada – žiaden trest bez zákona. Správny orgán postupuje podľa zákona o priestupkoch vtedy, keď iný zákon neobsahuje osobitné ustanovenie o sankciách za priestupky. V prípade sankcií je zákon o priestupkoch subsidiárnym predpisom vo vzťahu k ostatným osobitným zákonom, ktoré upravujú skutkové podstaty priestupkov.
Sankcie uvedené v § 11 je možné ukladať len za podmienok a v rozsahu stanovenom v ďalších ustanoveniach zákona o priestupkoch. Za každý priestupok je možné uložiť sankciu napomenutie alebo pokutu. Sankcie zákaz činnosti a prepadnutie veci je možné uložiť len vtedy, ak sú v konkrétnom prípade splnené podmienky pre ich uloženie (§ 14, § 15 ZOP). Zákon o priestupkoch nerozlišuje hlavné a vedľajšie sankcie. Sankcia môže byť uložená samostatne, to zn. za priestupok sa uloží jedna zo sankcií, alebo sankcia môže byť uložená s inou sankciou, čiže za priestupok sa uloží viac sankcií zároveň. Výnimkou je sankcia pokarhanie, ktoré nemožno uložiť spolu s pokutou.
Sankcia za priestupok je fakultatívnym právnym následkom priestupku. Zákon umožňuje správnemu orgánu, ktorý rozhodol o vine, rozhodnúť či sankciu za priestupok uloží, alebo od sankcie upustí. Upustenie od uloženia sankcie predpokladá, že už samotné prejednanie priestupku a vyslovenie viny bude mať na páchateľa priestupku také účinky, aké by malo uloženie sankcie a jej výkon. Ak správny orgán upustí od uloženia sankcie, nemôže páchateľovi priestupku uložiť obmedzujúce opatrenie.
§ 12
(1) Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
(2) Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.
Komentár k § 12
Správny orgán pri uložení sankcie musí určiť, ktorý z použiteľných druhov sankcií a v akej výmere uloží. Výmerou je určenie doby trvania sankcie pri zákaze činnosti, výška sankcie pri pokute a určenie druhu a rozsahu pri zákaze činnosti. Ods. 1 tohto paragrafu stanovuje kritériá, ktoré musí správny orgán v konkrétnom prípade použiť pri určení druhu sankcie a pri jej výmere. Týmito kritériami sú závažnosť priestupku, spôsob spáchania priestupku, následok priestupku, okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný, miera zavinenia, pohnútka (motív), osoba páchateľa, vzťah postihu za priestupok a disciplinárneho postihu. Pri ukladaní sankcií pri súbehu priestupkov, ktoré sa prejednávajú v spoločnom konaní, platí osobitná zásada. Ide o prípad, keď sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, na ktoré prejednanie je príslušný jeden správny orgán.
V tomto prípade tento správny orgán uloží úhrnnú sankciu za všetky zbiehajúce sa priestupky podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na priestupok najprísnejšie v postihovaní. Za každý priestupok je možné uložiť pokutu, preto bude najprísnejšie postihnuteľný priestupok, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Ak by horná hranica u zbiehajúcich sa priestupkov bola rovnaká, je najprísnejšie postihnuteľný ten priestupok, za ktorý je možno okrem pokuty uložiť zákaz činnosti, alebo najvyššiu dobu činnosti. Pri rovnakej sadzbe pokuty správny orgán uloží úhrnnú sankciu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejší priestupok.
Spolu so sankciou za najprísnejšie postihnuteľný priestupok môže správny orgán uložiť zákaz činnosti len v tom prípade, ak túto sankciu je možné uložiť za niektorý zo zbiehajúcich sa priestupkov. Správny orgán nemôže uložiť sankciu prepadnutie veci, ak za priestupok najprísnejšie postihnuteľný nemožno túto sankciu uložiť. Zásada uvedená v ods. 2 tohto paragrafu sa uplatňuje i pri ukladaní sankcií v blokovom konaní a v rozkaznom konaní.
§ 13
(1) Pokutu možno uložiť do 1 000 Sk, ak neustanovuje osobitná časť tohto zákona alebo iný zákon vyššiu pokutu.
(2) V blokovom konaní (§ 84) možno uložiť pokutu do 1 000 Sk, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak, a v rozkaznom konaní (§ 87) do 4 000 Sk.
(3) Pokuta je príjmom obce, ak bola uložená za priestupky proti verejnému poriadku (§ 47 a 48), proti občianskemu spolunažívaniu (§ 49), proti majetku (§ 50), ako aj za priestupky proti poriadku v správe vykonávanej obcou (§ 21 ods. 1, § 24 ods. 1 písm. a) a d), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 písm. b), § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, § 35 ods. 1, § 45 a 46) a za priestupky porušenia všeobecne záväzného nariadenia obce. Výnosy ostatných pokút sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
(4) Príjmom obce sú aj výnosy pokút uložených obcou v blokovom konaní.
Komentár k § 13
Zákon o priestupkoch stanovuje výšku pokuty relatívnu do určitej výšky a stanovuje iba maximálne prípustnú hornú hranicu. Horná hranica je výrazne diferencovaná v osobitných zákonoch obsahujúcich ustanovenia o priestupkoch. Horná hranica je výrazne diferencovaná v závislosti od závažnosti priestupku. Je uvedená v príslušnej skutkovej podstate priestupku, resp. skupín priestupkov v osobitnej časti priestupkového zákona alebo v iných osobitných zákonoch. Ak by výška pokuty nebola stanovená v osobitnom zákone, je možné za priestupok uložiť pokutu do výšky 1 000 Sk. Základná výška pokuty, ktorú je možné uložiť v blokovom konaní, je 1 000 Sk a v rozkaznom konaní 4 000 Sk. Správny orgán pri uložení sankcie pokuty stanoví lehoty na zaplatenie tejto pokuty. Môže povoliť zaplatenie pokuty v stanovených splátkach.
Ak pokuta nebola dobrovoľne zaplatená a rozhodnutie o uložení pokuty je právoplatné a vykonateľné, táto pokuta sa vymáha prostriedkami výkonu rozhodnutí pre peňažné plnenia. Správny orgán nemôže uložiť náhradnú sankciu pre prípad nezaplatenia pokuty. Pokuta je majetková sankcia, v žiadnom prípade nenahrádza inštitút náhrady škody, ktorá bola priestupkom spôsobená.
Výnosy z pokút sú príjmom toho ktorého rozpočtu v závislosti od toho, ktorý správny orgán priestupok prerokovával v prvom stupni. Pokuta, ktorú uložil orgán obce, je príjmom rozpočtu obce. Pokuta, ktorú uložil iný správny orgán SR, je príjmom rozpočtu SR. Správu pokút vykonávajú daňové úrady.
(6) Účasť na hazardných hrách je zakázaná osobám mladším ako 18 rokov. Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný vykonať opatrenia, aby sa takéto osoby nemohli zúčastňovať hazardných hier. Prevádzkovateľ hazardnej hry a orgán dozoru má právo na tieto účely požadovať predloženie preukazu totožnosti. Ak sa hazardné hry prevádzkujú v herni, prevádzkovateľ takýchto hazardných hier je povinný vykonávať v herni stály dozor; prevádzka herne sa riadi prevádzkovým poriadkom herne.
§ 11
Oprávnenia a povinnosti zamestnancov orgánu dozoru
(1) Zamestnanci subjektov oprávnených vykonávať dozor podľa § 10 (ďalej len „orgán dozoru“) sú pri výkone dozoru oprávnení
vstupovať do sídla prevádzkovateľa hazardnej hry a do herní, na pozemky a do iných objektov alebo priestorov, ktoré súvisia s prevádzkovaním hazardných hier v rozsahu nevyhnutne potrebnom na účely výkonu dozoru,
vyžadovať od dozorovaného subjektu, aby im v určenej lehote poskytoval prvopisy dokladov, iné písomnosti, vyjadrenia a informácie vrátane technických nosičov údajov potrebné na výkon dozoru,
v odôvodnených prípadoch zaistiť doklady, prípadne výherný prístroj, technické zariadenie, ďalšie zariadenia alebo systémy podľa § 30 ods. 2 a odobrať ich na zabezpečenie dôkazov a ďalšie úkony súvisiace s dozorom,
vyžadovať súčinnosť od dozorovaného subjektu potrebnú na vykonanie dozoru, ak nemožno účel dozoru dosiahnuť inak,
prizvať zamestnancov poverenej skúšobne, ak je súčasťou dozoru aj technická kontrola; zamestnanci poverenej skúšobne sú povinní sa na tejto kontrole zúčastniť.
(2) Zamestnanci orgánu dozoru sú pri výkone dozoru povinní
preukázať sa oprávnením na výkon dozoru, pričom zamestnanci ministerstva sa preukazujú poverením ministra financií Slovenskej republiky, zamestnanci daňových úradov sa preukazujú služobným preukazom oprávňujúcim na vykonanie dozoru, zamestnanci obce sa preukazujú poverením starostu obce,
vydať dozorovanému subjektu potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov, iných písomností, vyjadrení, informácií vrátane technických nosičov údajov, zariadení a systémov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; ak tieto listiny alebo veci nie sú potrebné na ďalší výkon dozoru, sú povinní vrátiť ich tomu, komu boli odňaté, a vydať potvrdenie o ich vrátení,
v potrebnom rozsahu oboznámiť dozorovaný subjekt s výsledkom dozoru a vyžiadať od neho vyjadrenia ku všetkým skutočnostiam,
vypracovať správu o výsledku dozoru (ďalej len „správa“), ktorá musí obsahovať
názov a sídlo orgánu dozoru a meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá dozor vykonala,
názov alebo obchodné meno a sídlo dozorovaného subjektu, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko a adresu dozorovaného subjektu, ak ide o fyzickú osobu,
miesto, dátum a čas výkonu dozoru,
dozorované obdobie,
predmet dozoru,
preukázané zistenia,
meno, priezvisko a podpisy fyzickej osoby, ktorá vypracovala správu, a štatutárnych zástupcov a prípadne poverených zamestnancov dozorovaného subjektu,
dátum vypracovania správy,
prerokovať správu s dozorovaným subjektom; ak dozorovaný subjekt odmietne správu podpísať, táto sa považuje za prerokovanú a túto skutočnosť zamestnanec orgánu dozoru uvedie v správe,
odovzdať správu dozorovanému subjektu,
v prípade vyhľadávacej činnosti spísať zápisnicu, ktorá musí obsahovať náležitosti uvedené v písmene
okrem podpisov štatutárnych zástupcov, prípadne poverených zamestnancov dozorovaného subjektu,
oznámiť podozrenie z trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní a iné skutočnosti orgánom príslušným podľa osobitných predpisov. 5 )
...teda , ak sa zistí neoprávnené používanie automatov , nasledujú automaticky reštrikcie :
- prevádzkovateľ vyfasuje pokutu
- mladý - respektíve jeho rodiči budú riešení na priestupkovom konaní ...
Taký istý postup je aj pri návšteve pohostinného zariadenia a prípadného , dokázateľného použitia alkoholu...
Deti musia byť v prvom rade chránené rodičmi a nie na nejaký zákon sa spoliehať...!!! Ak to tak nie je , tak ešte následne rodič za svoju ratolesť zaplatí ....
Sankcie
§ 11
(1) Za priestupok možno uložiť tieto sankcie:
a) pokarhanie,
b) pokutu,
c) zákaz činnosti,
d) prepadnutie veci.
(2) Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou.
(3) Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.
Komentár k § 11
Na rozlíšenie od trestov v Trestnom zákone používa priestupkový zákon termín sankcia. Sankcia je právnym následkom priestupku. Je to prostriedok štátneho donútenia a je špecifickou ujmou, ktorá postihuje páchateľa. Za priestupok je možné uložiť iba tie sankcie, ktoré ustanovuje ZOP, alebo iný zákon. V tomto prípade sa uplatňuje zásada – žiaden trest bez zákona. Správny orgán postupuje podľa zákona o priestupkoch vtedy, keď iný zákon neobsahuje osobitné ustanovenie o sankciách za priestupky. V prípade sankcií je zákon o priestupkoch subsidiárnym predpisom vo vzťahu k ostatným osobitným zákonom, ktoré upravujú skutkové podstaty priestupkov.
Sankcie uvedené v § 11 je možné ukladať len za podmienok a v rozsahu stanovenom v ďalších ustanoveniach zákona o priestupkoch. Za každý priestupok je možné uložiť sankciu napomenutie alebo pokutu. Sankcie zákaz činnosti a prepadnutie veci je možné uložiť len vtedy, ak sú v konkrétnom prípade splnené podmienky pre ich uloženie (§ 14, § 15 ZOP). Zákon o priestupkoch nerozlišuje hlavné a vedľajšie sankcie. Sankcia môže byť uložená samostatne, to zn. za priestupok sa uloží jedna zo sankcií, alebo sankcia môže byť uložená s inou sankciou, čiže za priestupok sa uloží viac sankcií zároveň. Výnimkou je sankcia pokarhanie, ktoré nemožno uložiť spolu s pokutou.
Sankcia za priestupok je fakultatívnym právnym následkom priestupku. Zákon umožňuje správnemu orgánu, ktorý rozhodol o vine, rozhodnúť či sankciu za priestupok uloží, alebo od sankcie upustí. Upustenie od uloženia sankcie predpokladá, že už samotné prejednanie priestupku a vyslovenie viny bude mať na páchateľa priestupku také účinky, aké by malo uloženie sankcie a jej výkon. Ak správny orgán upustí od uloženia sankcie, nemôže páchateľovi priestupku uložiť obmedzujúce opatrenie.
§ 12
(1) Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
(2) Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.
Komentár k § 12
Správny orgán pri uložení sankcie musí určiť, ktorý z použiteľných druhov sankcií a v akej výmere uloží. Výmerou je určenie doby trvania sankcie pri zákaze činnosti, výška sankcie pri pokute a určenie druhu a rozsahu pri zákaze činnosti. Ods. 1 tohto paragrafu stanovuje kritériá, ktoré musí správny orgán v konkrétnom prípade použiť pri určení druhu sankcie a pri jej výmere. Týmito kritériami sú závažnosť priestupku, spôsob spáchania priestupku, následok priestupku, okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný, miera zavinenia, pohnútka (motív), osoba páchateľa, vzťah postihu za priestupok a disciplinárneho postihu. Pri ukladaní sankcií pri súbehu priestupkov, ktoré sa prejednávajú v spoločnom konaní, platí osobitná zásada. Ide o prípad, keď sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, na ktoré prejednanie je príslušný jeden správny orgán.
V tomto prípade tento správny orgán uloží úhrnnú sankciu za všetky zbiehajúce sa priestupky podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na priestupok najprísnejšie v postihovaní. Za každý priestupok je možné uložiť pokutu, preto bude najprísnejšie postihnuteľný priestupok, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Ak by horná hranica u zbiehajúcich sa priestupkov bola rovnaká, je najprísnejšie postihnuteľný ten priestupok, za ktorý je možno okrem pokuty uložiť zákaz činnosti, alebo najvyššiu dobu činnosti. Pri rovnakej sadzbe pokuty správny orgán uloží úhrnnú sankciu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejší priestupok.
Spolu so sankciou za najprísnejšie postihnuteľný priestupok môže správny orgán uložiť zákaz činnosti len v tom prípade, ak túto sankciu je možné uložiť za niektorý zo zbiehajúcich sa priestupkov. Správny orgán nemôže uložiť sankciu prepadnutie veci, ak za priestupok najprísnejšie postihnuteľný nemožno túto sankciu uložiť. Zásada uvedená v ods. 2 tohto paragrafu sa uplatňuje i pri ukladaní sankcií v blokovom konaní a v rozkaznom konaní.
§ 13
(1) Pokutu možno uložiť do 1 000 Sk, ak neustanovuje osobitná časť tohto zákona alebo iný zákon vyššiu pokutu.
(2) V blokovom konaní (§ 84) možno uložiť pokutu do 1 000 Sk, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak, a v rozkaznom konaní (§ 87) do 4 000 Sk.
(3) Pokuta je príjmom obce, ak bola uložená za priestupky proti verejnému poriadku (§ 47 a 48), proti občianskemu spolunažívaniu (§ 49), proti majetku (§ 50), ako aj za priestupky proti poriadku v správe vykonávanej obcou (§ 21 ods. 1, § 24 ods. 1 písm. a) a d), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 písm. b), § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, § 35 ods. 1, § 45 a 46) a za priestupky porušenia všeobecne záväzného nariadenia obce. Výnosy ostatných pokút sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
(4) Príjmom obce sú aj výnosy pokút uložených obcou v blokovom konaní.
Komentár k § 13
Zákon o priestupkoch stanovuje výšku pokuty relatívnu do určitej výšky a stanovuje iba maximálne prípustnú hornú hranicu. Horná hranica je výrazne diferencovaná v osobitných zákonoch obsahujúcich ustanovenia o priestupkoch. Horná hranica je výrazne diferencovaná v závislosti od závažnosti priestupku. Je uvedená v príslušnej skutkovej podstate priestupku, resp. skupín priestupkov v osobitnej časti priestupkového zákona alebo v iných osobitných zákonoch. Ak by výška pokuty nebola stanovená v osobitnom zákone, je možné za priestupok uložiť pokutu do výšky 1 000 Sk. Základná výška pokuty, ktorú je možné uložiť v blokovom konaní, je 1 000 Sk a v rozkaznom konaní 4 000 Sk. Správny orgán pri uložení sankcie pokuty stanoví lehoty na zaplatenie tejto pokuty. Môže povoliť zaplatenie pokuty v stanovených splátkach.
Ak pokuta nebola dobrovoľne zaplatená a rozhodnutie o uložení pokuty je právoplatné a vykonateľné, táto pokuta sa vymáha prostriedkami výkonu rozhodnutí pre peňažné plnenia. Správny orgán nemôže uložiť náhradnú sankciu pre prípad nezaplatenia pokuty. Pokuta je majetková sankcia, v žiadnom prípade nenahrádza inštitút náhrady škody, ktorá bola priestupkom spôsobená.
Výnosy z pokút sú príjmom toho ktorého rozpočtu v závislosti od toho, ktorý správny orgán priestupok prerokovával v prvom stupni. Pokuta, ktorú uložil orgán obce, je príjmom rozpočtu obce. Pokuta, ktorú uložil iný správny orgán SR, je príjmom rozpočtu SR. Správu pokút vykonávajú daňové úrady.
adam
02.01.11,11:33
V prevádzke, kde je VHP umiestnený, na viditeľnom mieste musí byť označené, my to máme pri VHP vyvesené, že neplnoletým sa zakazuje hrať na VHP či Stávkovom termináli. Barman je označený menovkou "Stály dozor", teda aj dozerá na to, aby na VHP nehrali neplnoleté osoby. Ak sa mu niekto "nezdá", vyzve ho na preukázanie plnoletosti OP. Pokiaľ odmietne, barman mu na VHP hrať nedovolí, pretože by tým porušil zákon, rovnako ako pri predaji cigariet, či alkoholu. Prevádzkový poriadok a Herný plán je umiestnený na viditeľnom a prístupnom mieste.
ikola1
03.01.11,09:54
Neviem, ale v zákona o hazardných hrách je v ustanovení § 6 uvedené len to, že Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný vykonať opatrenia, aby sa osoby mladšie ako 18 rokov nemohli zúčastňovať hazardných hier. Stále mi nie je jasné, kto bude za to postihnutý rodič alebo prevádzkovateľ za to, že mu umožnil hrať výherné automaty. Nikde som to v zákone nenašiel.HM
veronikasad
03.01.11,09:56
Neviem, ale v zákona o hazardných hrách je v ustanovení § 6 uvedené len to, že Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný vykonať opatrenia, aby sa osoby mladšie ako 18 rokov nemohli zúčastňovať hazardných hier. Stále mi nie je jasné, kto bude za to postihnutý rodič alebo prevádzkovateľ za to, že mu umožnil hrať výherné automaty. Nikde som to v zákone nenašiel.HM
Pýtaš sa ako rodič, alebo prevádzkovatel ?
Pýtaš sa ako rodič, alebo prevádzkovatel ?
misoft
03.01.11,10:45
V prvom rade to bude prevádzkovateľ ako majiteľ (nájomca) automatu. On musí zabezpečiť, aby na automate nehrali osoby mladšie ako 18 rokov i keď sú tam v doprovode rodiča (ktorý to povolil). Zákon v tomto je jednoznačný a je nad rozhodnutím rodiča! Zákon platí jak pre prevádzkovateľa, tak pre rodiča.
Na druhej strane, ak by aj napriek tomu rodič umožnil (napriek odporu a zákazu od prevádzkovateľa) hrať na automate takejto osobe (mladšej 18 rokov), stačí zavolať políciu, milého rodiča dať zabásnuť (ohrozovanie mravnej výchovy) a prevádzkovateľ je mimo obliga - neumožnil hrať mladšej osobe, upozornil na trestný čin ohrozovania mravnej výchovy.
Na druhej strane, ak by aj napriek tomu rodič umožnil (napriek odporu a zákazu od prevádzkovateľa) hrať na automate takejto osobe (mladšej 18 rokov), stačí zavolať políciu, milého rodiča dať zabásnuť (ohrozovanie mravnej výchovy) a prevádzkovateľ je mimo obliga - neumožnil hrať mladšej osobe, upozornil na trestný čin ohrozovania mravnej výchovy.
adam
05.01.11,09:26
Neviem, ale v zákona o hazardných hrách je v ustanovení § 6 uvedené len to, že Prevádzkovateľ hazardnej hry je povinný vykonať opatrenia, aby sa osoby mladšie ako 18 rokov nemohli zúčastňovať hazardných hier. Stále mi nie je jasné, kto bude za to postihnutý rodič alebo prevádzkovateľ za to, že mu umožnil hrať výherné automaty. Nikde som to v zákone nenašiel.HM
Podľa mňa z hore hrubo označeného vyplýva, že prevádzkovateľ, teda stály dozor, je povinný opatrenia vykonať, teda nedovoliť hrať neplnoletým. Preto ani vtedy, ak je prítomný rodič, hrať na VHP nesmie! Ak mu v tom nezabráni, pokutu zaplatí prevádzkovateľ.
Podľa mňa z hore hrubo označeného vyplýva, že prevádzkovateľ, teda stály dozor, je povinný opatrenia vykonať, teda nedovoliť hrať neplnoletým. Preto ani vtedy, ak je prítomný rodič, hrať na VHP nesmie! Ak mu v tom nezabráni, pokutu zaplatí prevádzkovateľ.
meldofeldo
08.02.11,08:41
prosím Vás o odpoved, či môže starosta odsúhlasiť preváckovanie výherných automatov v našej obci bez toho aby to posunul obecnému zastupitelstvu na schválenie, alebo informoval o svojom zámere svojích občanov? dakujem