Dohoda o pracovnej činnosti

Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.

Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená

* dohodnutá práca,
* dohodnutá odmena za vykonávanú prácu,
* dohodnutý rozsah pracovného času a
* doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.

čo je to dohoda o pracovnej činnosti a čo musí obsahovať si hocikto nájde v zákonníku práce... mne ide o to, či môže byť niekto zamestnaný formou dohody a platený v závislosti od objemu predaja (teda nie od počtu hodín), ktorý uskutoční ako obchodný zástupca (to znamená, odpracuje 10 hodín týždenne, avšak odmenu má dohodnutú ako 40% zisku z realizovaného obchodu za spoločnosť, pre ktorú pracuje. ak teda za týždeň neuzavrie ani jeden obchod, nenáleží mu žiadna odmena, ak uzavrie 10 obchodov, má nárok na 40% z tohoto objemu). Ak by to nešlo dohodou, pripadá do úvahy tiež príkazná zmluva či iný spôsob, v ktorom by sa dal tento systém odmeňovania uplatniť tak, aby boli náklady na takto "zamestnávanú" osobu započítateľné do účtovníctva. Zmyslom takéhoto záväzku je preto práca, pri ktorej odmena je priamo závislá od výkonu, a pri ktorej nevzniká povinnosť platiť štátu odvody do soc. a zdravot. poisťovne (za dohodára sa odvádza cca 1%, čo je zanedbateľná čiastka, a preto ma prvotne napadla forma dohody o pracovnej činnosti či o vykonaní práce).

V čom je predchádzajúca odpoveď neužitočná???
Asi si si nedal ani toľko námahy s prečítaním ako ona s písaním... (:
Odpoveď na otázku tam máš totiž napísanú

Od 1.1.2011 sa z príkaznej zmluvy platia všetky odvody aj do SP aj do ZP.

tom1252,

keďže z Tv. profilu nie je jasné, nakoľko si zdatný v čítaní zákonov, dostal si prvotnú neužitočnú informáciu.
Ale keďže si zdatnejší než sa na začiatku mohlo zdať, dostaneš druhú možno užitočnejšiu radu - použi vyhľadávač na Porade, o príkazných zmluvách a podobných záležitostiach je tu toho habadej :).

Skutočne stačí len zagoogliť a dozvieš sa, že príkazná zmluva môže zamotkať hlavu viac ako taká dohoda a na ten Tvoj druh zárobkovej činnosti asi nebude vhodným krycím manévrom lebo :

Príkazná zmluva nezakladá pracovnoprávny vzťah. „Príkaznou zmluvou sa príkazník zaväzuje, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná činnosť, pričom nezodpovedá za to, že sa očakávaný výsledok dostavil. Jej základným znakom je, že príkazník nekoná vo vlastnom mene ani na vlastný účet. Príkaznú zmluvu upravujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, to znamená, že ju môžu uzavrieť dve fyzické osoby, alebo fyzická a právnická osoba, a využíva sa skôr na jednorazové obstaranie veci alebo vykonanie nejakej činnosti".

Podnikateľovi však nič nebráni v tom, aby sa na obstaraní určitej veci s niekým, napríklad aj s iným podnikateľom, dohodol v príkaznej zmluve. Malo by však ísť o jednorazovú činnosť.

Práca alebo podnikanie

Keďže príjem z príkaznej zmluvy nie je podnikanie
a ani klasický pracovný pomer, vynára sa otázka, čo s daňami. „Zdaniteľné príjmy daňovník vysporiada prostredníctvom daňového priznania v závislosti od toho, aký druh príjmu dosiahol. Je dôležité posúdiť, či tento príjem patrí do príjmov zo závislej činnosti podľa paragrafu 5 zákona o dani z príjmov, do príjmov, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa paragrafu 6 alebo do príležitostných príjmov podľa paragrafu 8“.

Ak má práca na príkaznú zmluvu znaky závislej činnosti, príjem sa zdaní podľa paragrafu 5 ako bežná závislá činnosť. Napríklad vtedy, keď v práci dodržiavate pokyny platiteľa príjmu, pri výkone činnosti využívate jeho priestory a máte plne zabezpečené podmienky pre výkon svojej činnosti.

„Platiteľ takéhoto príjmu postupuje vo všetkom ako klasický zamestnávateľ. Príjmy zdaní pri vyplatení platiteľ príjmu preddavkom na daň alebo zrážkovou daňou. Platiteľ dane, teda zamestnávateľ podľa paragrafu 5 odsek 2 vystaví doklad o vyplatenom príjme a zrazenom preddavku“.

Béčko

Ak vaša práca na základe príkaznej zmluvy nevykazuje znaky závislej činnosti, zdaňuje sa ako „príjmy, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním“ v paragrafe 6 zákona o dani z príjmov, tvrdí daňové
riaditeľstvo. Tento príjem sa dá považovať aj za príležitostnú činnosť podľa paragrafu 8. Je potrebné skúmať, či obsah toho vzťahu inklinuje k paragrafu 6, teda k činnosti, ktorá nie je živnosťou ani podnikaním, alebo k paragrafu 8, k ostatným príjmom. To závisí od konkrétneho prípadu, každý druh príjmu treba individuálne posúdiť.



Samozrejme, že po prečítaní týchto riadkov už nie je tak jednoznačné, že sa minimálne vyhneš RZZP a všetkým odvodom podľa nových ustanovení zákonov od 1.1.2011.
A už si vôbec neviem predstaviť nejakú opakujúcu sa pravidelnú činnosť formou príkaznej zmluvy.

V čom je predchádzajúca odpoveď neužitočná???
Asi si si nedal ani toľko námahy s prečítaním ako ona s písaním... (:
Odpoveď na otázku tam máš totiž napísanú

Polepšila som sa, vstúpila si do svedomia, študentovi tomovi sa ospravedlňujem za svoju povrchnosť.
Taktiež sa ospravedlňujem za zákony tohto štátu, ktoré sú nevyhovujúce;).

Sorry, ak som urazil, no nakoľko je vecou asi 3 kliknutí a dokopy 5 minut nájsť si § 223 a násl. a napísať, čo je obsahom dohody o pracovnej činnosti, túto informáciu som skutočne považoval za neužitočnú...

analogicky: ak by sa niekto pýtal, či môže zamestnávať človeka na stály zamestnanecký pomer a odmeňovať ho podľa množstva vykonanej práce a ja by som ako múdri radca pozrel na § 43, spravil ctrl c + ctrl v a napísal:

(1) V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Skutočne by som to nepovažoval za odpoveď na položenú otázku. Taktiež sa teda ospravedlňujem za povrchnosť, no ako študent práva hľadajúci odpoveď z oblasti odvádzania odvodov a iných foriem výkonu práce, z ktorej teda nedokážem povedať, že by som sa nejak znalý, som očakával trochu inú odozvu na môj dotaz.

Polepšila som sa, vstúpila si do svedomia, študentovi tomovi sa ospravedlňujem za svoju povrchnosť.
Taktiež sa ospravedlňujem za zákony tohto štátu, ktoré sú nevyhovujúce;).

mimotemy niekedy nechápem odpovede ľudí.
Asi som sa niekde stratila, ale čo chcú počuť? Sprav toto a potom toto a budeš milonár. No a keď nie tak Ti to doplatím :confused:
Zvyčajne nereagujem, ale ten neužitočný ma fatk dvihol zo stoličky (to bude tým dátumom)....
no čo už aspoň mám pohyb.....:):) všetko zlé je naniečo dobré

Posledným prispevkom som chcel povedať len toľko, že nájsť si znenie § je asi tou najjednoduchšou vecou, akú človek môže spraviť a stačí k tomu skutočne len google a pár minút. Podstatné však je, nakoľko dispozitívne si dané ustanovenie človek môže vyložiť! Ľudia by nepotrebovali právnikov, aby im pomohli nájsť riešenie v nejakej situácii mimo presného znenia práva (teda nájsť si tú cestičku medzi paragrafmi), keby boli zákony jasné ako facka (pozriam, vidím...) ...a samozrejme neočakávam, že mi tu poradí nejaký skúsený právnik, no skopírovať znenie paragrafu fakt nie je užitočná rada, pokiaľ človek nevie, či si v rámci tohoto znenia môže dovoliť to či ono. Keby bolo riešenie tak jednoduché, ako bola vyššie uvedená odpoveď, nepísal by som na poradu ale našiel by som si to na googli, no na googli je skutočne o niečo zdĺhavejšia záležitosť dozvedieť sa, akou formou záväzku pracujú ľudia platení od predaja, ak nemajú fixnú mzdu či odmenu, ako sa vyhnúť plateniu zbytočne vysokých odvodov a ako si ich prácu zadá podnikateľ do svojho účtovníctva (pretože na toto som hľadal odpoveď)

Tak isto keby sa niekto pýtal, či môže človeka prepustiť preto, že jeho pracovné miesto ruší a namiesto nej zavádza 2 pracovné miesta na 2 smeny na dohodu a niekto by ho odkázal na znenie výpovedných dôvodov zo strany zamestnávateľa, nepovažoval by som to za odpoveď, ktorá by mi v niečom pomohla. Za tú by som považoval niečo v zmysle: situácia, ktorú si popísal, je možné považovať za organizačnú zmenu, a preto je možné dať zamestnancovi platnú výpoveď s nárokom na odstupné.

Dúfam, že som sa vyjadril dostatočne jasne k dostatočnému odpovedaniu na otázky. Viac túto diskusiu nebudem rozoberať a radšej si odpoveď pokúsim vyhľadať sám, aj keď mi to bude trvať o niečo dlhšie...

Ja mám taký istý problém ako ty. Zaujímalo by ma k čomu si sa dopátral. Môžeš mi prosím ťa poslať že ako si to vyriešil s tou zmluvou? Ďakujem