Majka1960
15.01.11,14:53
Zdravim,
rada by som sa poinformovala ohladom nasledovnych zalezitosti:
Ako zakon ustanovuje prava a povinnosti osobe - druhovi najomcu, ktora zije s najomcom v spolocnej domacnosti, no nema s nim rodinno-pravny vztah (toto je len moj osobny nekvalifikovany nazor, zalozeny na mojich obmedzenych znalostiach praktickych aplikacii zakonu 36/2005 Z.z. a jeho novelach, kedze ta osoba je len "druh"), v pripade, ze najomca bytu v jednobytovom rodinnom dome riadne dodrzuje podmienky najomnej zmluvy uzatvorenej na dobu neurcitu, a prenajimatel sa marne snazi najomcu vystahovat, a tak sa mu aspon pokusa sabotovat bytove podmienky, vyvyjajuc na neho psychologicky natlak, ktory by vyustil do "dobrovolneho" ukoncenia najomnej zmluvy (co by nedavalo najomcovi pravo na poskytnutie bytovej nahrady), tym, ze chce vystahovat predmetneho druha - nenajomcu z nehnutelnosti.
Jedine paragrafy zakona 40/1964 Zb. a jeho noviel, co som nasla a co spominaju tretie osoby su
Tieto su v predmetnom kontexte podla mojho nazoru bezpredmetne:
§ 705a
§ 706 (1)
§ 712a (1) 1. veta, cast za poslednou ciarkou: "...a to s prihliadnutim na jeho zivotne a pracovne potreby."
§ 712a (4)
Nasledovne sa tykaju povinnosti a uhrad najomneho a skod, za ktore je zodpovedny najomca, ktory si ich v tomto pripade riadne plni:
§ 672 (1)
§ 679 (3) 1. veta s ohladom na jej 17. - 19. slova: "...trpi uzivanie veci..."
§ 683 (1)
§ 693
§ 711 (1) c)
Nasledovne obsahuju istu informativnu hodnotu, podla mna:
§ 688 (tento § je velmi zaujimavy]
§ 712 (2) i ked neviem, co presne zahrna "domacnost"
Rada by som sa dozvedela, ci moze osobu - druha najomcu, ktora nema uzatvorenu s prenajimatelom bytu, ktory predmetny byt prenajima najomcovi, prenajimatel predmetneho bytu svojvolne vystahovat. Co si myslite vy, priatelia?
rada by som sa poinformovala ohladom nasledovnych zalezitosti:
Ako zakon ustanovuje prava a povinnosti osobe - druhovi najomcu, ktora zije s najomcom v spolocnej domacnosti, no nema s nim rodinno-pravny vztah (toto je len moj osobny nekvalifikovany nazor, zalozeny na mojich obmedzenych znalostiach praktickych aplikacii zakonu 36/2005 Z.z. a jeho novelach, kedze ta osoba je len "druh"), v pripade, ze najomca bytu v jednobytovom rodinnom dome riadne dodrzuje podmienky najomnej zmluvy uzatvorenej na dobu neurcitu, a prenajimatel sa marne snazi najomcu vystahovat, a tak sa mu aspon pokusa sabotovat bytove podmienky, vyvyjajuc na neho psychologicky natlak, ktory by vyustil do "dobrovolneho" ukoncenia najomnej zmluvy (co by nedavalo najomcovi pravo na poskytnutie bytovej nahrady), tym, ze chce vystahovat predmetneho druha - nenajomcu z nehnutelnosti.
Jedine paragrafy zakona 40/1964 Zb. a jeho noviel, co som nasla a co spominaju tretie osoby su
Tieto su v predmetnom kontexte podla mojho nazoru bezpredmetne:
§ 705a
§ 706 (1)
§ 712a (1) 1. veta, cast za poslednou ciarkou: "...a to s prihliadnutim na jeho zivotne a pracovne potreby."
§ 712a (4)
Nasledovne sa tykaju povinnosti a uhrad najomneho a skod, za ktore je zodpovedny najomca, ktory si ich v tomto pripade riadne plni:
§ 672 (1)
§ 679 (3) 1. veta s ohladom na jej 17. - 19. slova: "...trpi uzivanie veci..."
§ 683 (1)
§ 693
§ 711 (1) c)
Nasledovne obsahuju istu informativnu hodnotu, podla mna:
§ 688 (tento § je velmi zaujimavy]
§ 712 (2) i ked neviem, co presne zahrna "domacnost"
Rada by som sa dozvedela, ci moze osobu - druha najomcu, ktora nema uzatvorenu s prenajimatelom bytu, ktory predmetny byt prenajima najomcovi, prenajimatel predmetneho bytu svojvolne vystahovat. Co si myslite vy, priatelia?
Majka1960
15.01.11,15:21
Nik mi nevie poradit?
Majka1960
15.01.11,15:59
Nieco som nasla, no stale nepoznam odpoved na svoju otazku :(
Deviata hlava
VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV
Domácnosť
§ 115
Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.
Blízke osoby
§ 116
Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Deviata hlava
VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV
Domácnosť
§ 115
Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.
Blízke osoby
§ 116
Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Mária27
15.01.11,16:33
Obidva paragrafy možno použiť. Druh je členom domácnosti a a aj osobou blízkou. Nemusia byť zosobášení.
Na druha sa vzťahuje aj § 688:
§ 688
Nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú popri práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.
Na druha sa vzťahuje aj § 688:
§ 688
Nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú popri práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.
Majka1960
15.01.11,18:30
Obidva paragrafy možno použiť. Druh je členom domácnosti a a aj osobou blízkou. Nemusia byť zosobášení.
Na druha sa vzťahuje aj § 688:
§ 688
Nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú popri práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.
Dakujem pekne za odpoved. Tak co si myslite osobne, pani Maria, moze prenajimatel v tomto pripade dat druha najomcu bezdovodne vystahovat, napriek tomu, ze s najomcom tvoria spolocnu domacnost a su si blizke osoby, i ked predmetny druh nie je spolocnym najomcom bytu a nema spisanu ziadnu zmluvu s prenajimatelom?
Na druha sa vzťahuje aj § 688:
§ 688
Nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú popri práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu.
Dakujem pekne za odpoved. Tak co si myslite osobne, pani Maria, moze prenajimatel v tomto pripade dat druha najomcu bezdovodne vystahovat, napriek tomu, ze s najomcom tvoria spolocnu domacnost a su si blizke osoby, i ked predmetny druh nie je spolocnym najomcom bytu a nema spisanu ziadnu zmluvu s prenajimatelom?
Mária27
15.01.11,19:33
Nemôže. Prenajímateľ ani nemôže chodiť do prenajatého bytu, rušiť nájomcu v bývaní, s výnimkou kontroly, či nepoškodzuje byt a tiež pred koncom nájmu, ak chce byt ukázať ďalšiemu záujemcovi - všetko za prítomnosti nájomcu.
§ 687 obč.z.
(1) Prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu.
+ § 688
Ústava SR
Čl.21
(1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
(2) Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon.
(3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.
§ 687 obč.z.
(1) Prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu.
+ § 688
Ústava SR
Čl.21
(1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
(2) Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon.
(3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.