...nechápem takéto uvažovanie...chlap ublíži decku aj manželke a ona- obetavec, ešte pozerá na to, že jeho vy vyhodili z roboty!...čakáš na to, až ju prizabije?..alebo na čo čakáte?....a udržať manželstvo- v akom zmysle?..v čom by plnilo funkciu?..asi len v tom, že by si chudáčik mal do koho udrieť!..beztrestne!!!...

Po niekoľko ročnom z počiatku občasnom psychickom týraní manželky a jej dcéry, jej terajším manželom, ktoré sa za posledný polrok vyhrotilo tak, že už fyzicky ublížil dieťaťu, vyhadzoval ich z bytu, vyhrážal sa aj manželke ublížením (rozbitím ksichtu), odpredával im predtým dané dary a psychický nátlak z násobil. Preto z obavy o zdravie dieťaťa a svoje volila radšej pred rozvodom odsťahovať sa z bytu-do podnájmu. Žiadosť o rozvod podal on, ako dôvod uviedol, neprekonateľné citové ochladnutie k manželke. Pred tým sa radila s právnikom, čo robiť a ten jej poradil, nielen odsťahovať sa ale podať naňho aj trestné oznámenie. Pri ublížení jej dcére pred pol rokom, (zlomená ruka v predlaktí) nepodala trestné oznámenie nielen z dôvodu následkov pre neho, či z obáv jeho následných reakcií (určite by prišiel o zamestnanie), no hlavne preto, že ho ešte milovala (aj napriek jeho činom, či mnohým mimomanželským vzťahom) a snažila sa manželstvo udržať. Má zmysel teraz, keď sa už odsťahovala z bytu ešte podať trestné oznámenie? Môj názor možná zlý je, že nie, ale možná?!...môže to všetko spomenúť teda aj príčinu jej rozhodnutia-odsťahovať sa povedať pri rozvode.

Už je asi neskoro, teraz už bude ťažko niečo dokazovať...Keď chcela konať,tak mala hneď...

...nechápem takéto uvažovanie...chlap ublíži decku aj manželke a ona- obetavec, ešte pozerá na to, že jeho vy vyhodili z roboty!...čakáš na to, až ju prizabije?..alebo na čo čakáte?....a udržať manželstvo- v akom zmysle?..v čom by plnilo funkciu?..asi len v tom, že by si chudáčik mal do koho udrieť!..beztrestne!!!...

Ale pepsi, nejeduj sa- tak ona sa rozhodla,že nič neohlási a radšej sa odsťahovala- bolo to jej rozhodnutie,že nič nehlásila...,tak sa zbytočne nejeduj...

Ja myslim, ze nie je neskoro. Ako dokaz mozno pouzit aj zdr. záznam o zlomenej ruke.

Tazko usudit, ci to ma este zmysel. Ak jej uz da po odstahovani pokoj, mozno je lepsie to nechat tak.Ale ak ich nadalej obtazuje, ci nebodaj ublizuje, tak je lepsie podat tr.oznamenie. Mozno tomu "jej" dojde, ze aj ona sa vie branit a nebude mu jeho agresivitu tolerovat.

Ťažko by teraz dokazovala, že zlomená ruka jej dieťaťa spred pol roka bola následkom ublíženia jej otca. Pokiaľ pri vyšetrení neuviedla správny dôvod, tak ... Lekár, keď píše správu, pýta sa ako k zraneniu došlo. Ak matka uviedla, že napr. dieťa spadlo, tak teraz bude veľmi ťažko dokazovať, že spadlo z dôvodu, že ju otec napadol. To, čo bolo pred pol rokom by som nechala tak. Je na nej teraz, ak sa jej manžel vyhráža, že jej ublíži, či sa vyhráža, že ublíži dieťaťu, tak práve teraz by som konala, aj napriek tomu, že on podal návrh na rozvod. Teraz by som naňho podala návrh na trestné stíhanie pre vyhrážky.
A že v návrhu na rozvod uviedol, že si už citovo nerozumejú? Tak na súde by som uviedla, čo viedlo k citovému odlúčeniu. Aj tam nech vysvetľuje, prečo sa manželka musela od neho odsťahovať. On to bude mať na súde dosť ťažké, aby vinu zvalil na ňu.

Ale pepsi, nejeduj sa- tak ona sa rozhodla,že nič neohlási a radšej sa odsťahovala- bolo to jej rozhodnutie,že nič nehlásila...,tak sa zbytočne nejeduj.....

..Stanuško, ja sa nejedujem...ja som v živote nedostala od chlapa, ani od otca výchovnú, ale musí to strašne bolieť..ale keby mi agresívne siahol na dieťa, zavrú mňa-ale on sa nepreberie...čo už..taká som...

..som hodila ""mimotémy"", ale nenaskočilo..tak prepáčte..

ja som od svojho otca v živote dostala jednu výchovnú ,podotýkam zaslúžene..namiesto skúšky šiat na prvé sväté prijímanie som s kamarátkou išla pozrieť na svadbu a nevedeli ma nájsť...ale pamätám si to doteraz. Neviem si predstaviť byť týraným dieťaťom,nech sú pohnútky matky na zatajenie skutočného stavu akékoľvek, aké to dieťa bude mať psychické následky.Preto by som aspoň odteraz riešila z matkinej strany všetko možné i nemožné,aby dieťa nebolo ani len svedkom kdejakých násilností.
Tiež sa prikláňam k názoru, že v takej situácii by bolo nemožné dokázať mu vinu,len by sa rozvírila ďalšia vlna nenávisti a bolo by do toho vtiahnuté i dieťa.