Jana Motyčková
06.02.11,12:14
Určitá skupina poistencov síce ročné zúčtovanie podať nemusí, ale oplatí sa im, ak ročné zúčtovanie za rok 2010 podajú “dobrovoľne”. Ide o štyri prípady, vo všetkých štyroch prípadoch sa jedná o zamestnancov.

1. Zamestnanec mal neplatené voľno a platil preddavky z minimálneho základu

Pomerne často sa stáva, že zamestnanec sa dohodne so zamestnávateľom na poskytnutí tzv. neplateného voľna. Podľa zákona o zdravotnom poistení sa však preddavok na zdravotné poistenie musí vypočítať najmenej z minimálneho základu = minimálnej mzdy.

Napríklad ak mal zamestnanec celý mesiac neplatené voľno a teda nemal žiaden príjem, preddavky na zdravotné poistenie musel zamestnávateľ vypočítať a odviesť do zdravotnej poisťovne z minimálnej mzdy (u mesačne odmeňovaného s plným úväzkom zo sumy 307,70 €). Znamenalo to, že za zamestnanca sa odviedlo 12,30 €, za zamestnávateľa 30,77 € (4% a 10% zo sumy 307,70 €). Tieto preddavky je možné získať späť, ak sa podá RZZP. V RZZP sa totiž zapíše celoročný skutočný príjem zamestnanca (napr. 6000 €) a posúdi sa, či tento príjem je aspoň vo výške celoročného minimálneho základu - čo je u tohto zamestnanca 3692,40 € (12 mesiacov x 307,70 €).

Ak skutočný príjem zamestnanca za celý rok je vyšší, ako celoročný minimálny základ, poistné sa vypočíta zo skutočného príjmu. Znamená to, že vypočítané poistné bude nižšie, ako preddavky, zaplatené počas roka. Zamestnanec i zamestnávateľ tak budú mať preplatok približne vo výške preddavkov vypočítaných pri neplatenom voľne z minimálneho základu.

2. Zamestnanec mal viacero zamestnaní súčasne, ani v jednom nemal mesačný príjem vyšší ako 2169,09 €, ale v súčte za celý rok bol jeho príjem vyšší, ako 26029,08 €

Ide o málo pravdepodobný prípad – ale ak sa stane, tak je pre takéhoto zamestnanca výhodné podať ročné zúčtovanie. A to preto, lebo v ročnom zúčtovaní sa jeho poistné (a samozrejme aj poistné jeho zamestnávateľov) vypočíta v úhrne len z maximálneho možného ročného vymeriavacieho základu 26029,08 €. Preddavky pritom zamestnanec v súčte zaplatil z vyššej sumy. V RZZP mu tak vznikne preplatok daný ako 4% zo sumy rozdielu jeho celoročného príjmu u všetkých zamestnávateľov dokopy a sumy maximálneho možného základu 26029,08 €. Preplatok vyjde i všetkým zamestnávateľom.

3. Zamestnanec mal viacero zamestnaní, pritom časť roka súbežne, a v každom mesiaci v každom zamestnaní prekročil jeho započítateľný príjem sumu 2169,09 €.

Tiež to nebude častý prípad, ale obdobne ako v 2. prípade, v RZZP sa jeho poistné a poistné zamestnávateľov vypočíta v úhrne len z jedného maximálneho ročného vymeriavacieho základu 26029,08 €. Preddavky pritom zamestnanec v súčte zaplatil z vyššej sumy. V RZZP jemu aj jeho zamestnávateľom vyjde preplatok.

4. Zamestnanec bol súčasne poistencom štátu a jeho príjem v zamestnaní neprekročil v priemere 206,60 € mesačne.

Podľa zákona (§ 11 ods. 9) štát platí poistné za poistencov štátu – napríklad študentov, doktorandov, dôchodcov, matky s deťmi do 6 rokov, evidovaných nezamestnaných atď. aj vtedy, ak sú zamestnaní (majú pracovný pomer) a ak ich príjem v zamestnaní neprekročil v priemere 206,60 € mesačne.

Môže ísť napríklad o dôchodcu (študenta, atď...), ktorý má uzatvorený pracovný pomer na kratší pracovný čas a jeho príjem bol za rok 2400 eur (12 mesiacov po 200 eur), pracovný pomer trval celý rok. V tomto prípade zamestnávateľ mu zrazil z miezd preddavky na ZP spolu vo výške 96 eur, zamestnávateľ odviedol na preddavkoch 240 eur. Tento zamestnanec nie je povinný si RZZP vykonať, ale ak za neho bude podané RZZP, keďže jeho príjem neprekročil za 12 mesiacov sumu 206,60x12 = 2479,20 €, nie je povinný platiť poistné, jeho výsledné poistné bude nulové a budú mu vrátené preddavky vo výške 96 € a zamestnávateľovi 240€.