Mám nárok na odchodné.Už som v predčasnom dôchodku,ale až
teraz v marci idem trvalo do predčasného dôchodku ?

predčasný dôchodok nie je trvalý
pomýlila si sa v zadaní.
Tu si mimo témy, upresni otázku na vhodnejšom mieste.
tu to vymaž, prosím.

Mám nárok na odchodné.Už som v predčasnom dôchodku,ale až
teraz v marci idem trvalo do predčasného dôchodku ?
Priznám sa (bez mučenia), že tvojej otázke vôbec nerozumiem.

Nárok na odchodné máš pri prvom skončení pracovného pomeru po získaní nároku na SD, PSD alebo ID s postihom viac ako 70 %.

Bola som už pol roka v predčasnom dôchodku,ale aj ďalej som pracovala.Teraz som sa musela rozhodnúť,alebo pracovať ďalej až do starobného dôchodku,alebo zrušiť TPP a odísť do trvalého predčasného dôchodku.Rozhodla som sa odísť do trvalého -predčasného dôchodku.Rozhodnúť som sa musela do 28.2.2011.
Chcem sa uistiť či mám nárok na odchodné.

Bola som už pol roka v predčasnom dôchodku,ale aj ďalej som pracovala.Teraz som sa musela rozhodnúť,alebo pracovať ďalej až do starobného dôchodku,alebo zrušiť TPP a odísť do trvalého predčasného dôchodku.Rozhodla som sa odísť do trvalého -predčasného dôchodku.Rozhodnúť som sa musela do 28.2.2011.
Chcem sa uistiť či mám nárok na odchodné.
ano, máš nárok na odchodné. Len ma trochu zmiatol ten pojem trvalý predčasný dôchodok.

Som lekár a denno denne vidím iba otrokov (pacientov), ktorým sa zamestnávatelia (česť výnimkám) non stop vyhrážajú, tí ľudia často pracujú, hoci majú horúčku (nie subfebríliu, ale horúčku, čo je 38 a viac stupňov Celzia), sedem dní na návštevu lekára platí aj pre chránené dielne, hoci ide o ľudí invalidizovaných, znova je tu to, čo tu bolo pred rokom 1989. Zákony vyzerajú úžasne. Ibaže ich NIK nedodržiava. A tým NIK by som začal ako u ryby, ktorá smrdí od hlavy. NIK začína na ministerstvách a v parlamente. Je to nepochopiteľný, chorý vzorec správania. V jednej firme, ktorá sem prišla "vytvoriť pracovné miesta" z Nórska - známeho svojou prísnou sociálnou politikou, zomreli za rok počas práce dvaja zamestnanci, z toho jeden 39 ročný. Ani len inšpektorát práce sa neobťažoval prísť a nórska firma bola tak šľachetná, že na pohreb kolegu si zamestnanci museli zobrať dovolenku. Novodobé otrokárstvo. Zdravotný stav sa onedlho prepadne, toto nemôžu dlhodobo ľudia zniesť. Som zvedavý, s akou radosťou to bude štát platiť (myslím invalidné dôchodky). Je to katastrofa pani doktorka, verte mi. Zákonník zmeníte, no trúfam si tvrdiť, že aj tak sa nič nezmení. Slováci sa boja ohlasovať o svoje základné práva. Radšej mlčia a trpia. Na druhej strane sociálna poisťovňa čo nevidieť začne aj exhumovať mŕtvych, či nesimulujú. Tak to je organizácia, že keby Kafka žil, jeho kniha by sa nevolala ZÁMOK, ale SP - ústredie. Tam sú plné kancelárie vykladačov zákonov, hoci vyložiť zákon asi má právo iba súd, dokonca - opravte ma, ak sa mýlim - asi iba Ústavný súd. Aj ten však veľmi často podlieha politickým objednávkam. Napríklad - ako mohol rozhodnúť, že hoci bezplatná zdravotná starostlivosť, neznamená že je zadarmo? Ja by som nariadil týmto ústavným sudcom, čo za toto hlasovali, aby robili 10 rokov bezplatne. Nech sa neboja ničoho, ak veria svojmu rozhodnutiu. Lebo hoci "bezplatne", nebude to "zadarmo". Stačí si pozrieť slovník kodifikovanej slovenčiny, kde je uvedené "bezplatne", pozn. "zadarmo", "grátis". NR SR by mala za slovo zákon pridávať povinne "s ručením veľmi obmedzeným". Taká je pravda, takže na workshopoch sa zrejme prijme veľmi kvalitný text, no prakticky nik to reálne nepocíti. Blížime sa do doby, kedy dôchodok bude vo veku od 110 rokov. A keď vidím, načo sa používajú moje odvody, je mi do plaču. Sú to ale moje peniaze! Keďže som neštátny lekár, idem si znížiť plat na najnižšie možné minimum. Lebo - ako hovoril nebohý pán Satinský - šľak ma ide trafiť. Asi tak. Pekný deň.

Pre všetkých, ktorí chcú byť v obraze, prikladám zo stránky ePredpisy :


OKRUHY PODĽA MINISTERSTVA PRÁCE



Spresnenie jednotlivých téz predložených vládou prinieslo Ministerstvo práce, soc. vecí a rodiny, ktoré predložilo okruhy, ktoré považuje za dôležité riešiť v návrhu novely Zákonník práce. Ide však zatiaľ o pracovný návrh. Konkrétny návrh Zákonníka práce bude známy až po rokovaní so socialnymi partnermi.


členiť zamestnancov v Zákonníku práce podľa rôzneho finančného ohodnotenia zamestnancov, pričom pre rôzne skupiny zamestnancov by boli možné rôzne dojednania v oblastiach:

- skúšobná doba,
- výpovedná doba, odstupné, odchodné,
- zahrnutie mzdového zvýhodnenia do výšky mzdy - práca nadčas, práca vo sviatok, práca v noci,
- vyšší počet hodín nariadenej pracovnej pohotovosti,
- vyšší počet hodín nariadenej práce nadčas,
- práca nad 48 hodín týždenne (do 56 hodín),
- konkurenčná doložka,
- prekážky v práci na strane zamestnávateľa a zamestnanca,
- podmienky stravovania,
- ďalšie dôvody preradenia na inú prácu,
- náhrada škody
- atď.

Pružnejšie nastavenie podmienok začatia a skončenia pracovného pomeru

Dĺžka skúšobnej doby by mala odrážať výšku mzdy a mala by sa predĺžiť aj o prekážky v práci na strane zamestnávateľa.
Výpovedná doba by mala odrážať dĺžku odpracovaného obdobia pre zamestnávateľa a zároveň by bola zavedená flexibilná možnosť rozdelenia obdobia, počas ktorého by trvala výpovedná doba zamestnanca na:
1. obdobie výkonu práce (potreba dokončenia práce - výpovedná doba plynie; poskytuje sa mzda)
2. obdobie, v ktorom nie je potrebné vykonávať prácu (práce boli dokončené; vyplatí sa odstupné)
V niektorých prípadoch (napr. porušenie pracovnej disciplíny) by sa pri skončení pracovného pomeru dohodou (namiesto výpovede) nepriznávalo odstupné.
Obmedzenie povinnosti vyplácať odchodné, ak ide o okamžité skončenie pracovného pomeru alebo o výpovedný dôvod na strane zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 a § 63 ods. 1 písm. e).


Zohľadnenie odlišného postavenia zamestnávateľa s malým počtom zamestnancov a s veľkým počtom zamestnancov s dôrazom na zníženie administratívnych a iných povinností.

Zavedenie flexikonta (§ 252c)

V úprave dovolenky sa navrhuje možnosť stanovenia vyššej výmery dovolenky v nadväznosti na dosiahnutie určitého veku, sprehľadnenie ustanovení o krátení dovolenky (§ 109), umožnenie dlhšieho hromadného čerpania dovolenky ako sú dva týždne (tri), ak ide objektívny dôvod, ktorý je oznámený dostatočne (6 mes.) vopred.

V otázke pracovného času sa navrhuje plný pružný pracovný čas, možnosť dohodnúť sa o dlhšej práci (návrh by sa týkal len vybranej skupiny zamestnancov v súlade s navrhovanou klasifikáciou zamestnancov - výška príjmu), najviac však v priemere 56 hodín týždenne (Dohovor MOP č. 1/1919), pričom súhlas s dlhšou prácou by mohol zamestnávateľ vypovedať rovnako ako samotnú zmluvu.

Zmeny v oblasti pracovného pomeru na dobu určitú by mali priniesť zrušenie niektorých výnimiek, ktoré napadla Európska komisia pre rozpor so smernicou o pracovnom pomere na dobu určitú 1999/70/ES a zvýšenie pružnosti pri pracovných pomeroch na dobu určitú napr. zvýšením počtu opakovaní (trikrát) a predĺženie maximálneho trvania pracovného pomeru na dobu určitú obdobia (3 roky).

Zástupcovia zamestnancov by mali mať právo na spolurozhodovanie a kontrolnú činnosť zamestnaneckej rady a zároveň by malo byť vypustené ustanovenie o minimálnom rozsahu pracovného voľna s náhradou mzdy.

Zákaz konkurencie počas trvania pracovného pomeru bude zakazovať zárobkové činnosti, ktoré majú k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter a zároveň bude zavedená možnosť dohodnutia konkurenčnej doložky a úprava jej podmienok (dostatočná motivácia k obmedzeniu zárobkovej činnosti).

Zároveň budú sprehľadnené ustanovenia o tom, čo sa považuje za výkon práce, rozšírené možnosti odstúpiť od pracovnej zmluvy pred začatím pracovného pomeru, bude umožnené doručovanie písomnosti aj elektronicky prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu (rovnako výplatná páska)

V prípade skončenia pracovného pomeru pri prevode podniku platí, že sa môže zmeniť miesto výkonu práce alebo druh práce a zamestnanec s ich zmenou nemusí súhlasiť, pričom bude platiť fikcia, že pracovný pomer sa skončí zo zákona a pôjde o ako keby o skončenie z organizačných dôvodov, a to ku dňu prevodu, pričom keďže ide o skončenie z viny zamestnávateľa, zamestnanec bude mať právo na odstupné.

V otázke mzdy dohodnutej v kolektívnej zmluve po skončení platnosti kolektívnej zmluvy bude platiť úprava, podľa ktorej mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve (aj keď už neplatnej) sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve.

Zodpovednosť mladistvého zamestnanca za neinformovanie zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu, a o dĺžke pracovného času u iného zamestnávateľa by mala byť upravená takto: ak táto osoba neinformuje alebo nepravdivo informuje o týchto skutočnostiach mohla byť v prípade (napr. vzniknutej škody) posudzovaná ako osoba, ktorá je v pracovnom pomere.

V úprave domáckej práce sa otvára sa možnosť, aby sa zamestnávateľ so zamestnancom mohol dohodnúť, že zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas nakoľko doposiaľ sa predpokladalo, že v prípade domáckeho zamestnanca nemôže nikdy ísť o prácu nadčas, pričom však aj takémuto zamestnancovi možno prideliť toľko práce, že pôjde o prácu nadčas.

Navrhuje sa zníženie povinnosti zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi mzdu za obdobie 12 mesiacov, ak ide o neplatné skončenie pracovného pomeru, avšak zachovanie možnosti, aby súd mohol rozhodnúť, že prizná aj náhradu mzdu v celom rozsahu, t.j. až do nástupu zamestnanca späť do práce u zamestnávateľa.

Mala by sa zaviesť jasná povinnosť zamestnanca oznamovať v primeranej lehote zamestnávateľovi všetky zmeny týkajúce sa jeho osoby, ktoré majú súvis s jeho zamestnaním, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého alebo prechodného pobytu, adresy pre doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne.

V otázke dlhodobého uvoľňovania na výkon verejnej funkcie a výkon odborovej funkcie bude platiť princíp: práca alebo politická/odborárska kariéra.

Osobná prekážka v práci pri prevoze matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť bude rozšírená o právo nielen manžela aj osoby, ktorá je otcom dieťaťa.

Rovnako by malo dôjsť k spresneniu právnej úpravy poskytovania ďalšieho pracovného voľna (§ 141 ods. 3 až 5).

V otázke dokladovania štatútu študenta v čase do doby jeho zapísania na VŠ, by sa za študenta mala považovať osoba za účelom umožnenia výkonu prác na základe dohody o brigádnickej práci študentov až do konca októbra kalendárneho roka v ktorom skončila SŠ.

Zavedenie tzv. zdieľaného pracovného miesta, t.j. možnosti rozdeliť pracovnú náplň jedného pracovného miesta (napr. na dve osoby)

Možnosť čerpať rodičovskú dovolenku až do 5. roku veku dieťaťa s maximálne dvoma prerušeniami a celkovou dĺžkou 3 roky (resp. s celkovou dĺžkou 6 rokov do 9. roku veku dieťaťa)

Možnosť čerpať náhradné voľno rodičmi detí mladších ako 15 rokov počas školských prázdnin až do 12 mesiacov po výkone práce nadčas.


Viac na stránke MPSVaR SR (http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&mod=news&nid=534&lg=sk)

Neustále prebiehajúci dialóg, ale aj nátlakové akcie sprevádzajúce Zákonník práce pravdepodobne prinesú ešte množstvo ďalších úprav (prvé rokovanie bude 10.02.2011 medzi predsedníčkou vlády a zástupcami OZ KOVO). Pripraviť právnu úpravu, ktorá bude vyhovovať širokej škále zamestnávateľov a rozličným pozíciam zamestnancov nebude jednoduché a práve jednoduchosť by možno prospela všetkým zúčastneným tak, aby bola zachovaná čo najväčšia disponibilia ustanovení Zákonníka práce.

JUDr. Adriana Horváthová




P.S. a predpokladám, že ho vydajú tak, ako vydali novely o 461/2003, o zdravotnom poistení a o dani. 30.decembra optimálne nech sa to publikuje v Z. z., a 1.1. nech nadobudne účinnosť. Nerobí tu na nás niekto pokus, čo všetko človek ešte dokáže zniesť? ;)

...Výpovedná doba by mala odrážať dĺžku odpracovaného obdobia pre zamestnávateľa a zároveň by bola zavedená flexibilná možnosť rozdelenia obdobia, počas ktorého by trvala výpovedná doba zamestnanca na:
1. obdobie výkonu práce (potreba dokončenia práce - výpovedná doba plynie; poskytuje sa mzda)
2. obdobie, v ktorom nie je potrebné vykonávať prácu (práce boli dokončené; vyplatí sa odstupné)...
Kto bude o tomto rozhodovať? Zamestnávateľ? Ak áno, pekná blbosť. Veď predsa, keď viem, že môj PP (s)končí, tak si budem hľadať prácu hneď, nie až po skončení výpovednej doby a máloktorý zamestnávateľ počká 2 mesiace, aby som k nemu mohla nastúpiť. Tak prečo by som sa nemohla rozhodnúť ja, že výpovednú dobu nechcem, ale chcem odísť práve teraz? Keď už chcú vylúčiť súbeh nároku na odstupné a výpovednú dobu, nech to vrátia späť, ako to bolo pred niekoľkými rokmi - rozhodne si o tom zamestnanec (a bez sankcie 1 mesačnej priemernej mzdy pri nedodržaní výpovednej doby). Prepúšťa zamestnávateľ, tak nech si znáša dôsledky sám.


V niektorých prípadoch (napr. porušenie pracovnej disciplíny) by sa pri skončení pracovného pomeru dohodou (namiesto výpovede) nepriznávalo odstupné..
Jaj, objavili Amééériku. Ako keby teraz bol nárok na odstupné pri takomto dôvode skončenia pracovného pomeru. :eek:



Zohľadnenie odlišného postavenia zamestnávateľa s malým počtom zamestnancov a s veľkým počtom zamestnancov s dôrazom na zníženie administratívnych a iných povinností.Napr. v tej podobe, že malý zamestnávateľ bude môcť donekonečna uzatvárať so zamestnancami pracovný pomer na dobu určitú? Dúfam, že potom bude štát ochotný robiť ručiteľa zamestnancom z malých firiem, ktorí nedostanú pôžičky/úvery z dôvodu, že majú prac. pomer uzatvorený na dobu určitú.



V otázke pracovného času sa navrhuje plný pružný pracovný čas, možnosť dohodnúť sa o dlhšej práci (návrh by sa týkal len vybranej skupiny zamestnancov v súlade s navrhovanou klasifikáciou zamestnancov - výška príjmu), najviac však v priemere 56 hodín týždenne (Dohovor MOP č. 1/1919), pričom súhlas s dlhšou prácou by mohol zamestnávateľ vypovedať rovnako ako samotnú zmluvu. Iba zamestnávateľ? :eek: A zamestnanec môže v práci aj skapať :mad: Máme tu KIU, tak nabehneme na 6-dňový kórejský pracovný týždeň?



Zákaz konkurencie počas trvania pracovného pomeru bude zakazovať zárobkové činnosti, ktoré majú k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter a zároveň bude zavedená možnosť dohodnutia konkurenčnej doložky a úprava jej podmienok (dostatočná motivácia k obmedzeniu zárobkovej činnosti). Zákaz konkurencie je už teraz (poniektorí zamestnávatelia si myslia, že môžu zamestnancom úplne zakázať podnikať, alebo si na akékoľvek podnikanie musia žiadať súhlas zamestnávateľa, alebo že im môžu zakázať podnikať v rovnakom predmete činnosti napr. rok po skončení pracovného pomeru :confused::mad:).



V prípade skončenia pracovného pomeru pri prevode podniku platí, že sa môže zmeniť miesto výkonu práce alebo druh práce a zamestnanec s ich zmenou nemusí súhlasiť, pričom bude platiť fikcia, že pracovný pomer sa skončí zo zákona a pôjde o ako keby o skončenie z organizačných dôvodov, a to ku dňu prevodu, pričom keďže ide o skončenie z viny zamestnávateľa, zamestnanec bude mať právo na odstupné. Tomuto nerozumiem. To pri prevode práv bude musieť zamestnanec, ktorý pracuje napr. v Košiciach, ísť po novom pracovať napr. do Bratislavy? Či je to myslené tak, že starý zamestnávateľ dá zamestnancom výpovede a nový musí s nimi uzatvoriť nové pracovné zmluvy (doteraz sa to robiť nemuselo)?



Navrhuje sa zníženie povinnosti zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi mzdu za obdobie 12 mesiacov, ak ide o neplatné skončenie pracovného pomeru, avšak zachovanie možnosti, aby súd mohol rozhodnúť, že prizná aj náhradu mzdu v celom rozsahu, t.j. až do nástupu zamestnanca späť do práce u zamestnávateľa.
Blbosť. Za chyby sa platí, prečo by mal byť zamestnávateľ výnimkou? :eek:



Osobná prekážka v práci pri prevoze matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť bude rozšírená o právo nielen manžela aj osoby, ktorá je otcom dieťaťa.
A osobná prekážka na účasť pri pôrode nič?:rolleyes:

Som lekár a denno denne vidím iba otrokov (pacientov), ktorým sa zamestnávatelia (česť výnimkám) non stop vyhrážajú, tí ľudia často pracujú, hoci majú horúčku (nie subfebríliu, ale horúčku, čo je 38 a viac stupňov Celzia), sedem dní na návštevu lekára platí aj pre chránené dielne, hoci ide o ľudí invalidizovaných...
Upresním, že je to 7 dní s náhradou mzdy ;) Keď zamestnanec potrebuje viac voľna na ošetrenie/vyšetrenie, zamestnávateľ je povinný mu ho poskytnúť, ale nad 7 dní je to už neplatené voľno.
Keby sa začali robiť rozdiely medzi zdravotne postihnutými a zdravými zamestnancami v dĺžke plateného voľna na ošetrenie/vyšetrenie, nebola by to diskriminácia zdravých zamestnancov na základe zdravotného stavu? :rolleyes:
Inak, mne by vôbec nevadilo, keby ani tých 7 platených dní nebolo (to isté pri sprevádzaní rodinného príslušníka), len nárok na neplatené voľno. Potom by táto "vymoženosť" v Zákonníku práce nebola zo strany niektorých zamestnancov vy/zne/užívaná.

P.S. a predpokladám, že ho vydajú tak, ako vydali novely o 461/2003, o zdravotnom poistení a o dani. 30.decembra optimálne nech sa to publikuje v Z. z., a 1.1. nech nadobudne účinnosť. Nerobí tu na nás niekto pokus, čo všetko človek ešte dokáže zniesť? ;)
Nebuď taký optimista, ešte je aj Silvester ;)

Pripájam sa k Llívia: fakt samé "novinky" a "pozitívne" zmeny nás čakajú, už len zostáva veriť, že to nebude až koncom roka podpísané a schválené a účinnosť nadobudne 1.1. ako udáva akumulator. No páni poslanci a pani poslankyne, tuším sa máme zas na čo tešiť.....zas niekto zopár krát ťukne gombíkom-odsúhlasí aj blbosť,zhrabe euráče za "mylné" stláčanie a my bedač-čo už,naštuduj si zmeny a tráp sa ďalej....tak to je pozitívna vyhliadka do budúcna....

Nebuď taký optimista, ešte je aj Silvester ;)
No ved to, že asi sa nik nenájde, kto si v priebehu Silvestra bude "študovať" zmeny v Zák.práce. Oplatí sa radšej oslavovať a vegetiť a.......žeby popri tom čítať novinky???:D

Katarína, myslela som to tak, že na Silvestra tá novela ešte len bude publikovaná.
Toto ma vždy štvalo, že na poslednú chvíľu sa zmenia tie najpodstatnejšie zákony pre účto a mzdy. A pre istotu všetky :mad:,aby toho náhodou nebolo málo.

Upresním, že je to 7 dní s náhradou mzdy ;) Keď zamestnanec potrebuje viac voľna na ošetrenie/vyšetrenie, zamestnávateľ je povinný mu ho poskytnúť, ale nad 7 dní je to už neplatené voľno.
Keby sa začali robiť rozdiely medzi zdravotne postihnutými a zdravými zamestnancami v dĺžke plateného voľna na ošetrenie/vyšetrenie, nebola by to diskriminácia zdravých zamestnancov na základe zdravotného stavu? :rolleyes:
Inak, mne by vôbec nevadilo, keby ani tých 7 platených dní nebolo (to isté pri sprevádzaní rodinného príslušníka), len nárok na neplatené voľno. Potom by táto "vymoženosť" v Zákonníku práce nebola zo strany niektorých zamestnancov vy/zne/užívaná.
Dobrému zamestnávateľovi by malo záležať na dobrom zdravotnom stave svojich zamestnancov. Lebo iba zamestnanec zdravý dokáže dlhodobo podávať dobrý výkon. To vedia aj družstevníci - a ide iba o dobytok.

Dobrému zamestnávateľovi by malo záležať na dobrom zdravotnom stave svojich zamestnancov. Lebo iba zamestnanec zdravý dokáže dlhodobo podávať dobrý výkon. To vedia aj družstevníci - a ide iba o dobytok.
To nie je v rozpore s tým, čo som napísala. Záležať mu môže aj bez toho, aby bolo platené voľno na ošetrenie/vyšetrenie. ;)
Je pravda, že NIEKTORÍ zamestnanci toto voľno zneužívajú.
A je pravda aj to, že to zneužívajú NIEKTORÍ zamestnávatelia, keď si sami určia, koľko plateného voľna (koľko hodín) zamestnancom poskytnú.
Keby bol nárok na neplatené voľno na ošetrenie/vyšetrenie, tí NIEKTORÍ zamestnanci by mali motiváciu ísť z neho do práce, nie sa flákať a zneužívať ho, alebo by si vymenili zmeny, alebo by išli na vyšetrenie v čase voľna.
A tí NIEKTORÍ zamestnávatelia by nemali snahy sami si určovať, koľko voľna uznajú, lebo by to neplatili.

To nie je v rozpore s tým, čo som napísala. Záležať mu môže aj bez toho, aby bolo platené voľno na ošetrenie/vyšetrenie. ;)
Je pravda, že NIEKTORÍ zamestnanci toto voľno zneužívajú.
A je pravda aj to, že to zneužívajú NIEKTORÍ zamestnávatelia

Ak staviame debatu na princípe, že niekto niečo zneužíva, ocitáme sa v demagógii a strácame čas. Veď aj alkohol zneužije z času na čas aj nejaký 12-13 ročný mladistvý. No hádam preto ho ešte nezakážeme?

V tvojej krajine možno áno.

Tvoja krajina bude čierno-biela.

Moja krajina chce byť ako život,pestrá farieb.

P.S.: skutočne ani len jeden jediný krát nedošlo z tvojej strany k "využitiu / zneužitiu" voľna (počnúc školou, končiac zamestnaním)? Ak skutočne ani len raz, načim ťa kanonizovať. :rolleyes:

A čo ďalšie platené voľná? Prekážky v práci? Cítim z tvojho príspevku (prepáč, ak sa mýlim), že máš "zálusk" aj na ich zrušenie...

Zruš platenú účasť zamestnanca (svedka, tlmočníka, znalca, iných osôb predvolaných na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne alebo orgáne územnej samosprávy (pozn: predvolaniu na súd sa nemožno vyhnúť),

Zruš platené voľno pri:
- poskytnutí prvej pomoci,
- darovanie krvi a aferéza a ďalších biologických materiálov...
- povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch ...
- za čas jeho pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz ...
- počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky ...
- počas karantény... atď.

Lebo čo ak aj toto dakto zneužíva? LOL. :D

...
Nie, nikdy som nezneužila platené pracovné voľno. (Nebudem ti tu vypisovať, ako som chodila do práce na bicykli, keď som potrebovala ísť k lekárovi, lebo mi nenadväzovali spoje a na bicykli som išla aj k lekárovi, lebo mi nešiel žiaden spoj - a nebola to trasa dlhá len 20 km, pritom moji kolegovia sa neštítili priniesť potvrdenie "platí celý deň" od lekára ordinujúceho 200 m od sídla firmy a ešte aj priznali, že tam nesedeli celý deň, a už vôbec u neho nesedeli od siedmej od rána). Keď som bola darovať krv, netrvalo mi to dlhšie ako 3 hod. a vždy po odbere som išla späť do práce (na rozdiel od mojich kolegov;)). Z PN-ky som sa nechala vypísať sama na štvrtý deň (dva dni z mojej PN-ky bol víkend, kedy som aj tak nepracovala), lebo vo firme bol kopec práce – veľká zákazka, ktorá nemala nič spoločné s mojou prácou účtovníčky, ale išla som dobrovoľne do výroby, aby som pomohla ;). Asi si nepostrehol, ale tiež som zamestnankyňa a zrušenie plateného voľna na ošetrenie/vyšetrenie alebo sprevádzanie rodinného príslušníka by sa dotklo aj mňa ;).
Nepracujem nejaký rok ani dva, ani mzdy nerobím nejaký rok či dva. O zneužívaní plateného voľna viem svoje. Takisto to vedia ďalšie mzdárky a zamestnávatelia. A práve zamestnávatelia, keďže o zneužívaní vedia, majú potom „sklony“ upravovať si uznávanie tzv. „paragrafov“ po svojom (najčastejšie to býva uznanie len 4 hod., príp. uznanie len jedného tzv. „paragrafu“ v mesiaci). Potrebuješ viac? Začne hroziť vyhodením z práce.
Takže, zhrnuté, podčiarknuté, pracovné voľno na ošetrenie/vyšetrenie alebo na sprevádzanie rodinného príslušníka – áno; na tak dlho, ako zamestnanec potrebuje – áno; platené – nie.

K tomu ostatnému:

Ak staviame debatu na princípe, že niekto niečo zneužíva,...
Staviaš na tomto princípe debatu? Lebo ja nie.

ocitáme sa v demagógii a strácame čas. Veď aj alkohol zneužije z času na čas aj nejaký 12-13 ročný mladistvý. No hádam preto ho ešte nezakážeme?
Aká je súvislosť požitia alkoholu 12-13-ročným deckom s plateným/neplateným voľnom? :eek:

V tvojej krajine možno áno. Tvoja krajina bude čierno-biela.

Moja krajina chce byť ako život,pestrá farieb.

Já ti nevím, Karlíku, ale tuším je moja krajina aj tvoja krajina. Či ty nežiješ na Slovensku?

P.S.: skutočne ani len jeden jediný krát nedošlo z tvojej strany k "využitiu / zneužitiu" voľna (počnúc školou, končiac zamestnaním)? Ak skutočne ani len raz, načim ťa kanonizovať. :rolleyes:
Na toto som ti odpovedala na začiatku môjho príspevku.

A čo ďalšie platené voľná? Prekážky v práci?
O tých som sa vôbec nezmieňovala.

Cítim z tvojho príspevku (prepáč, ak sa mýlim), že máš "zálusk" aj na ich zrušenie...
Prepáčim ti, mýliš sa.

Zruš platenú
účasť zamestnanca (svedka, tlmočníka, znalca, iných osôb predvolaných na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne alebo orgáne územnej samosprávy (pozn: predvolaniu na súd sa nemožno vyhnúť)
Zruš si to sám, ak ti to vadí. :--- Toto je návrh z tvojej hlavy, nie môj. ;) Vyhnúť sa môžeš - minimálne jedenkrát (bez vážneho dôvodu), len za to zaplatíš pokutu, a potom ťa najskôr dovedú policajti ;)
Medzi nami: je to platená účasť, ale V ZAMESTNANÍ máš nárok na ospravedlnené NEPLATENÉ VOĽNO a náhradu mzdy poskytne príslušný orgán (napr. súd). Z mojej skúsenosti: bola som predvolaná ako svedok na súd a kvôli neschopnosti súdu som tam bola 3x. Nikto sa ma nepýtal, či si uplatňujem náhradu mzdy, či potrebujem nejaké potvrdenie do práce, takže radšej som si zobrala dovolenku. ;) (V niektorej téme je príspevok od zamestnanca - svedka, ktorý za to, že sa pýtal na potvrdenie alebo na náhradu mzdy na súde, kde bol tiež predvolaný ako svedok, skoro vyfasoval od sudcu pokutu.)

Zruš platené voľno pri:
- poskytnutí prvej pomoci,
- darovanie krvi a aferéza a ďalších biologických materiálov...
- povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch
- za čas jeho pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz ...
- počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky ...
- počas karantény... atď.
Zruš si to sám, ak ti to vadí. :--- Toto je návrh z tvojej hlavy, nie môj. ;)
Jaj, nejako si mýliš pojmy s dojmami:
- pri PN-ke nie je nárok na platené voľno, ale zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu. Len prvých 10 dní platí zamestnávateľ, zvyšok platí Sociálna poisťovňa. ;)
- počas materskej a rodičovskej dovolenky tiež nie je nárok na platené voľno od zamestnávateľa, zamestnávateľ iba ospravedlní neprítomnosť zamestnanca. ;) Materské vypláca Sociálna poisťovňa a rodičovský príspevok ??? - neviem, nemám s tým skúsenosti, ale zamestnávateľ to nie je ;)

Zhrnuté, podčiarknuté: nemáš čo povedať k môjmu prvému príspevku:

...Keby sa začali robiť rozdiely medzi zdravotne postihnutými a zdravými zamestnancami v dĺžke plateného voľna na ošetrenie/vyšetrenie, nebola by to diskriminácia zdravých zamestnancov na základe zdravotného stavu? :rolleyes:
Inak, mne by vôbec nevadilo, keby ani tých 7 platených dní nebolo (to isté pri sprevádzaní rodinného príslušníka), len nárok na neplatené voľno. Potom by táto "vymoženosť" v Zákonníku práce nebola zo strany niektorých zamestnancov vy/zne/užívaná.
Nemáš žiadne skutočné argumenty, prečo by nemala byť taká zmena, ako som napísala. ;) A pri niektorých veciach mám dojem, že nevieš, o čom píšeš (viď chyby a nepresnosti v tvojom príspevku - čo je platené voľno, čo je len ospravedlnená neprítomnosť v práci, kto čo platí...)

Zhrnuté, podčiarknuté: nemáš čo povedať k môjmu prvému príspevku: Nemáš žiadne skutočné argumenty, prečo by nemala byť taká zmena, ako som napísala. ;) A pri niektorých veciach mám dojem, že nevieš, o čom píšeš (viď chyby a nepresnosti v tvojom príspevku - čo je platené voľno, čo je len ospravedlnená neprítomnosť v práci, kto čo platí...)
Tým, že zamestnanec sám ukončí práceneschopnosť, lebo "firme treba helfnúť", porušuje okrem iného zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pričom ohrozuje nielen seba, ale aj svoje okolie. Je to obdobné, ako po upozornení lekára, že nemáš viesť motorové vozidlo (napr. po vyšetrení očného pozadia, lebo ešte 2 hodiny cca nebudeš schopná zaostriť zrak) - sadneš za volant. To nie je z môjho pohľadu hrdinstvo, ale riskovanie a hazard. Ja som bol PNS za vyše 17 rokov, čo od skončenia LF pracujem, 8 dní. A z toho som 4 dni ležal v nemocnici. No do práce som nastúpil až so súhlasom lekára a keď lekár uznal, že môžem už pracovať. Hoci som lekár, sám seba nemôžem vyšetriť a v tomto striktne dodržiavam odporučenia aj mojej všeobecnej lekárky. Každý z nás má svoj odbor a je v ňom "doma". Ako ty z titulu účtovníckych prác a miezd si doma v Zákonníku práce, ja som "doma" v ochoreniach. Tvoj pohľad na vec je v mnohom pravdepodobne správny, no je to každopádne ústupok zamestnávateľom. Ako účtovníčka zaiste vieš, čo robia zamestnávatelia, koľko dajú "na páske", koľko dajú "bokom". Vieš určite aj koľko to robí na dôchodkoch, na nemocenských dávkach atď. Mám pacientku, ktorá je na plnom invalidnom dôchodku vo výške 198 euro mesačne. A to odrobila viac ako 30 rokov, tzv. "plat" mala slušný, lenže väčšina šla "bokom", nie cez pásku.
Navyše ani riešenie, že návšteva lekára bude neplateným voľnom neznamená, že zamestnávateľ neuplatní sankcie. Čo nevidieť bude treba ďalší ústupok, nakoľko slová "máš padáka" sa vyskytnú aj s častou, hoci neplatenou návštevou lekára. Možno potom navrhne niekto, že k lekárovi zásadne iba v noci, resp. mimo pracovného času. Ale ktorý lekár vtedy (myslím všeobecný, teda nie LSPP, RLP, RZP a ústavnej pohotovosti) robí? Kam až ustupovať ďalej? Zdravie je jedinou všetkými uznanou hodnotou (latinské heslo zo stránky MZ SR). Môj pohľad je taký, že len preto, že sú ľudia, ktorí niečo zneužívajú, nemôžeme zároveň odsúdiť všetkých. Ako k tomu príde ten, kto skutočne u lekára pobudne iba ten čas, ktorý má pobudnúť, ak to nevyhnutne potrebuje, že doplatí na tvojich lajdáckych kolegov? Čo on s nimi má spoločné? Doteraz väčšina ľudí sa až vydesila, ak sa im odporučilo, že by mali byť PNS. Jednak - presne ako spomínaš - čakalo ich "máš padáka", jednak tých (prepáč, ak sa pomýlim) 25 či 30% mzdy za prvé dni a 55% potom - to predstavovalo pomerne veľkú ujmu. Hlavne pri obľúbenom športe zamestnávateľov "dávať peniaze bokom, mimo pásky". Nemocenské poistenie bolo vždy v Sociálnej poisťovni jediným prebytkovým fondom. Z neho potom plátali diery v ostatných fondoch. Dnes - keď ľudia konečne uposlúchli a nastúpia aj na PNS, lebo napr. nie je isté, či fabrika vôbec prežije krízu, Sociálna poisťovňa robí posudkové komisie pomaly už po prvých 4 týždňoch trvania PNS. Len pripomeniem, že plat generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne (bývalého) Muňku sa v krízovom roku 2009 zvýšil oproti nekrízovému z 3.445 euro mesačne na 4.308 euro mesačne (v čistom).Taktiež iba pre zaujímavosť: plat predposledného z generálnych riaditeľov štátnej Spoločnej zdravotnej poisťovne, a.s. (Ján Špaček) v roku 2008 činil mesačne 11.939 € (359.674 Sk) = 1651% priemernej mzdy SR! Mimochodom zarobil viac ako prezident, dokonca o mierne viac, ako predseda Európskeho parlamentu. Ak od takýchto ľudí očakávaš, že sa zastanú zamestnancov, ver, že márne. Viem resp. tuším, že sa ti v podstate jedná o ochranu zamestnancov, no každopádne ja to vnímam ako ústupok zamestnávateľom a ustupovať nie je možné donekonečna.

Tým, že zamestnanec sám ukončí práceneschopnosť, lebo "firme treba helfnúť", porušuje okrem iného zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pričom ohrozuje nielen seba, ale aj svoje okolie. Je to obdobné, ako po upozornení lekára, že nemáš viesť motorové vozidlo (napr. po vyšetrení očného pozadia, lebo ešte 2 hodiny cca nebudeš schopná zaostriť zrak) - sadneš za volant. To nie je z môjho pohľadu hrdinstvo, ale riskovanie a hazard. Ja som bol PNS za vyše 17 rokov, čo od skončenia LF pracujem, 8 dní. A z toho som 4 dni ležal v nemocnici. No do práce som nastúpil až so súhlasom lekára a keď lekár uznal, že môžem už pracovať. Hoci som lekár, sám seba nemôžem vyšetriť a v tomto striktne dodržiavam odporučenia aj mojej všeobecnej lekárky. Každý z nás má svoj odbor a je v ňom "doma". Ako ty z titulu účtovníckych prác a miezd si doma v Zákonníku práce, ja som "doma" v ochoreniach. Tvoj pohľad na vec je v mnohom pravdepodobne správny, no je to každopádne ústupok zamestnávateľom. Ako účtovníčka zaiste vieš, čo robia zamestnávatelia, koľko dajú "na páske", koľko dajú "bokom". Vieš určite aj koľko to robí na dôchodkoch, na nemocenských dávkach atď. Mám pacientku, ktorá je na plnom invalidnom dôchodku vo výške 198 euro mesačne. A to odrobila viac ako 30 rokov, tzv. "plat" mala slušný, lenže väčšina šla "bokom", nie cez pásku.
Navyše ani riešenie, že návšteva lekára bude neplateným voľnom neznamená, že zamestnávateľ neuplatní sankcie. Čo nevidieť bude treba ďalší ústupok, nakoľko slová "máš padáka" sa vyskytnú aj s častou, hoci neplatenou návštevou lekára. Možno potom navrhne niekto, že k lekárovi zásadne iba v noci, resp. mimo pracovného času. Ale ktorý lekár vtedy (myslím všeobecný, teda nie LSPP, RLP, RZP a ústavnej pohotovosti) robí? Kam až ustupovať ďalej? Zdravie je jedinou všetkými uznanou hodnotou (latinské heslo zo stránky MZ SR). Môj pohľad je taký, že len preto, že sú ľudia, ktorí niečo zneužívajú, nemôžeme zároveň odsúdiť všetkých. Ako k tomu príde ten, kto skutočne u lekára pobudne iba ten čas, ktorý má pobudnúť, ak to nevyhnutne potrebuje, že doplatí na tvojich lajdáckych kolegov? Čo on s nimi má spoločné? Doteraz väčšina ľudí sa až vydesila, ak sa im odporučilo, že by mali byť PNS. Jednak - presne ako spomínaš - čakalo ich "máš padáka", jednak tých (prepáč, ak sa pomýlim) 25 či 30% mzdy za prvé dni a 55% potom - to predstavovalo pomerne veľkú ujmu. Hlavne pri obľúbenom športe zamestnávateľov "dávať peniaze bokom, mimo pásky". Nemocenské poistenie bolo vždy v Sociálnej poisťovni jediným prebytkovým fondom. Z neho potom plátali diery v ostatných fondoch. Dnes - keď ľudia konečne uposlúchli a nastúpia aj na PNS, lebo napr. nie je isté, či fabrika vôbec prežije krízu, Sociálna poisťovňa robí posudkové komisie pomaly už po prvých 4 týždňoch trvania PNS. Len pripomeniem, že plat generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne (bývalého) Muňku sa v krízovom roku 2009 zvýšil oproti nekrízovému z 3.445 euro mesačne na 4.308 euro mesačne (v čistom).Taktiež iba pre zaujímavosť: plat predposledného z generálnych riaditeľov štátnej Spoločnej zdravotnej poisťovne, a.s. (Ján Špaček) v roku 2008 činil mesačne 11.939 € (359.674 Sk) = 1651% priemernej mzdy SR! Mimochodom zarobil viac ako prezident, dokonca o mierne viac, ako predseda Európskeho parlamentu. Ak od takýchto ľudí očakávaš, že sa zastanú zamestnancov, ver, že márne. Viem resp. tuším, že sa ti v podstate jedná o ochranu zamestnancov, no každopádne ja to vnímam ako ústupok zamestnávateľom a ustupovať nie je možné donekonečna.

1. PN-ku ukončuje lekár, nie pacient. Môj lekár nie je padnutý na hlavu, aby ma pustil do práce s chorobou, ktorou by som mohla kvôli nedostatočnému preliečeniu choroby ohroziť okolie alebo sama seba. Neviem, aké ďalšie predpisy som tým porušila (a nevieš to ani ty – lebo žiadne ďalšie zákony neboli z mojej strany porušené ;) ), ale tvoje tvrdenie, že: „", porušuje okrem iného zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci“ je na smiech. Ibaže by si vedel viac ako samotní bezpečáci :rolleyes:
2. Pri mzde vyplácanej bokom sú vždy dvaja – zamestnávateľ a zamestnanec. Obaja rovnako porušujú zákon – obaja sa podieľajú na krátení dane a poistného. Tvoja pacientka s takýmto vyplácaním mzdy súhlasila. Že si pri tom ona a ďalší takto odmeňovaní zamestnanci nezvážia dôsledky (napr. v podobe nízkeho invalidného dôchodku,) je jej/ich problém – súhlasili s tým. Nikto nevie, o koľko peňazí prichádza štát a poisťovne pri vyplácaní miezd „na ruku“ – snáď si nemyslíš, že sa o takýchto sumách robia štatistické zisťovania? ;) :D
3. Už teraz platí, že lekára si má zamestnanec prednostne vybaviť mimo svojho pracovného času. Prečo potom mnohí tí, ktorí idú na poobedňajšiu alebo nočnú zmenu, vôbec neprídu do práce, ale donesú od lekára potvrdenie o ošetrení/vyšetrení? Pritom väčšina lekárov po 14:00 ani neordinuje.
Väčšina ľudí pracuje v čase od 7.00 do 16.00. Vtedy ordinuje aj väčšina lekárov. Keď budú požiadavky, aby lekári ordinovali poobede, prispôsobia sa, ak nebudú chcieť prísť o pacientov – ponuka sa prispôsobí dopytu. (Aj transfúzne stanice sa prispôsobili a majú dlhšie otvorené, aby mohli prísť darovať krv aj tí, ktorí predtým nemohli kvôli práci.)
Zamestnávaš niekoho? Je totiž sakra rozdiel, ak máš jedného zamestnanca (sestričku), ktorej máš platiť náhrady za čas strávený inak ako výkonom práce pre teba, a ak máš 10, 20, 100 alebo stovky zamestnancov a tým máš platiť rôzne náhrady za čas, kedy nepracujú.
4. Nie som proti tomu, aby zamestnanci chodili k lekárovi, príp. sprevádzali rodinných príslušníkov, keď je to potrebné. Ale nie na úkor zamestnávateľa, resp. za zamestnávateľove eurá! Keď zamestnanec bude mať tento čas iba ospravedlnený (teda bez náhrady mzdy od zamestnávateľa), nebude ničím a nikým „potrestaný“, na nikoho nebude doplácať. To len pri súčasnej úprave dopláca v týchto prípadoch zamestnávateľ na zamestnanca.
(PN-ka je o inom než ošetrenie/vyšetrenie, resp. sprevádzanie. Čo majú spoločné platy generálnych riaditeľov poisťovní s plateným voľnom na ošetrenie/vyšetrenie, príp. sprevádzanie? Prečo by som od nich mala čakať, že sa zastanú zamestnancov? Čo títo riaditelia majú spoločné s návrhmi na zmenu Zákonníka práce?)