Koniec februára a začiatok marca, doba tesne pred prvým klíčením, je už tradične považovaná za najvhodnejší čas na prerezávanie a omladzovanie drevín. Ak by sme zabudli na túto veľmi dôležitú sadovnícku zásadu, mohlo by sa nám stať, že sa v ďalšom vegetačnom období budeme musieť zmieriť na ovocných stromoch a kroch s malou úrodou.Odrezávame predovšetkým vetvy choré a suché, potom tie, ktoré rastú husto vedľa seba alebo sa križujú a rastú nahor do koruny. Nemali by sme však odstrániť viac ako 10 – 15 % hlavných vetiev. Radikálnosť prerezania záleží na veku stromu, jeho zanedbanosti a tiež na jeho druhu. Veľmi opatrne musíme zachádzať s čerešňami. Väčšinu kôstkovíc – t.j. okrem čerešní ešte marhule a broskyne, radšej prerezávame v júni, aby sme zabránili glejotoku. V predjarí je najvhodnejšia doba na prerezanie a omladzovanie predovšetkým jabloní a hrušiek.

Len zopár zásad.
Na rozdiel od ostatných kvôskovýn, pri ktorých naozaj nie je nutné za normálnych okolností radikálne zmladzovanie, pri Broskyniach je dobre strihať každým rokom výraznejšie. Paradoxne tým predĺžime životnosť stromu.
Oponoval by som tomu, že raz na jar je na úrodu. Skôr naopak. Dnešné úšľachtilé odrody rodia veľa a veľké plody, to vyžaduje veľa energie od stromu. Jarný rez je skôr o tom, aby nám tak noc zas naraz nezarodili. Pretože v ďalšom roku by to bolo potom oveľa horšie - striedavá rodivosť je nežiadúca - plody len obrok a ešte k tomu síce veľa ale malé.
Strihaním vyvážime pomer medzi rastom a rodivosťou, aby nám narástli aj nové letorasty, na ktorých bude úroda v ďalších rokoch a nie len veľa teraz a potom nič.
To je tiež najdôležitejším dôvodom na strihanie stromov a odpoveď prečo sa ovocné stromy majú strihať a nenechať ich rásť "prirodzene" bez rezu. Potrebujú to na rozdiel od svojich divokých predkov, ktorých malé ovocie nevyčerpábvalo strom do tej miery a tak mali pomer medzi rastom a úrodou taký, že aj bez strihania boli vyvážené pre život produkciu semien a dlhovekosť. Dnešné úšľachtilé odrody často s výrazným príklonom k rodivosti na úkor rastu a životnosti preto rez potrebujú aby sme mali každý rok kvalitné ovocie a aby s nami žili v našej záhradke v harmónii dlhé roky.
Často sa však stretávam s opačným extrémom.
Záhradkári majú veľa krát tendenciou rezať až moc a každý konár skrátiť na 3 alebo 5 pôčikov - "na ježka", Z dvôvodu aby nerástol bujne do výšky. Dosiahnu pravý opak. Strom bude prehustený a veľa energie vynaloží každoročne do dreva ktoré mu aj tak na jar znova odstrihnú. Pestujú tak viac prútie než ovocie. Je dobre nechať niektoré konáre bez odstrihnutia a radšej ich ohnúť do roviny, či dokonca až smerom nadol. Takto budú podstatne viac rodiť a menej rásť, zároveň tým odoberú energiu na rast prútia a tak budeme nať viac ovocia a menej dreva na kúrenie!:D
Takže ako sa vraví všetkého moc škodí aj nestrihať, či striohať málo, aj strihať naopak veľa. Ako to zistíme, či striháme veľa? Ak máme veľa bujných letorastov, rastúcich často takmer kolmo nahor dlhých často meter či aj dva, tak je to jasné, striháme moc a pestujeme prútie. Ak naopak jdnoročné prírastky počítame väčšinou na centomedre než decimetre, tak naopak nestriháme, alebo striháme príliš málo a treba zmladiť viac.
Teraz k termínu. Záhredkári sa často snažia využiť prvý možný termín a predháňajú sa kto skôr ostrihá. To nie je dobré. Nebojte sa toho, že už susedia majú ostrihané. Úplne postačuje strihať až vtedy, keď aj lajk vidí kde sú sformované asi kvetné púčiky. Má to výhodu, že si viete vybrať ktoré konáriky odstrihnete. V krajnom prípade je dokonca možné strihať aj počas kvetu.
Ak je násada kvetov slabšia budete strihať najmä tie ktoré kvety namajú a tie s viacerími kvetmi budete šetriť.
Naopak, ak je násada kvetov veľká, tak je dobre obmedziť množstvo kvetov, pretože inak by ste mali malé ovocie, strom sa vyčerpá zbytočne a hrozilo by, že v ďlašom roku bude úroda naopak veľmi slabá.
Poučenie- Jarný rez nezazezpečí úrodu v tomto roku ale až v budúcom. Ak nám to čas umožní neponáhľajme sa zo strihaním, nie je dôvod naopak. Dôvodom môže byť napríklad ak chceme stromy striekať a chceme ušetriť na postreku. Ak sú už ostrihané, tak postačí striekať len to čo sme ponechali a tak sa postreku minie menej.
Pri reze sa riaďte tým ako strom rastie aké mal prírastky v minulom roku ako reagoval na to ako bol predtým ostrihaný ako rodil, aká sa ukazuje násada kvetov v topmto roku, ako chceme aby rástol - tvar koruny. Každý strom a odroda je individuálny a preto si všímajme tieto veci viac než príručky ako sa má strihať. Je to živý tvor. To je nevýhoda, pretože ťažšie k nemu môžeme pristúpiť ako pri pásovej výrobe, kde sa všetko opracuje rovnako. Stromy sú ako ľudia a často na rovnaký podnet reagujú rôzne a to treba brať do úvahy. To že sú živé je ale aj výhoda. Pretože na rozdiel od predmetu, napríklad dosky, ktorú keď odrežeme nesprávne, tak sa s tým už veľa urobiť nedá, zatiaľ čo strom rastie a je schopný sa meniť a tak ak sa ukázalo, že sme niekde pri strihaní urobili chybu, je možné to v budúcnosti opraviť a urobiť tak aby to bolo optimálnejšie.
Rozmýšľajme pri strihaní ako bude strom reagovať a poučme sa s vlastných chýb, pretože to je najúčinnejšie.
Je jedno čo hovorí alebo si myslí sused o tom ako sme ostrihali stromy a kedy. Počúvajme radšej čo nám hovoria stromy a učme sa rozumieť ich správaniu.

Je dobre nechať niektoré konáre bez odstrihnutia a radšej ich ohnúť do roviny, či dokonca až smerom nadol. Takto budú podstatne viac rodiť a menej rásť, zároveň tým odoberú energiu na rast prútia a tak budeme nať viac ovocia a menej dreva na kúrenie!:D


Ako sa robí ohnutie konárikov do roviny?

Ako sa robí ohnutie konárikov do roviny?
Zavesenim zavazia,je lepsie viac mensich ;)

Zavesenim zavazia,je lepsie viac mensich ;)

urobíte si ich tak, že do kelímkov napr. od jogurtu nalejete sadru aelbo beton a strčíte tam ušká alebo háčiky z drôtu

urobíte si ich tak, že do kelímkov napr. od jogurtu nalejete sadru aelbo beton a strčíte tam ušká alebo háčiky z drôtu
Alebo trochu strku do igelit. sacku,priviazat obycajnou snurkou :)

Ak budete uväzovať, používajte radšej gumičky, aby sa drôt či špagát nezarezal do hrubnúcich konárov.
Letorasty je možné ohýbať aj priväzovaním končeka o spodnejšie konáre, či moje obľúbené - spletať konáre dvoch susedných stromov a vytvárať tak "plodonosné oblúky", ktoré sú "samonosné".

Nasledujuci weekend som bola nachystaná s nožnicami,ale teraz váham,hlásia mráz v noci,strihať,alebo ešte čakať?

Pokiaľ ide o stromy a nie o tvoj čas, že budeš môcť aj neskôr tak by som určite počkal.
Ak nebudeš striekať, tak počkaj až do nalievania púčikov. Tie ktoré budeš striekať, tak pred postrekom.
To že veľkvýrobcovia už dávno strihajú, je dané tým aby stihli všetko postrihať, nie tým, že by to pre stromy bola výhoda, skôr naopak.
Ale chápem to. Pekné počasie priam láka na strihanie...

Nasledujuci weekend som bola nachystaná s nožnicami,ale teraz váham,hlásia mráz v noci,strihať,alebo ešte čakať?

u nás ešte sneží... :mee:

:DVoľakedy sa strihalo v januári také fukoty, že až....:D. Mimochodom, včera mi hovoril môj krstný otec,
záhradu má cca 5km odo mňa, len v takej mrazovej kotline, že mu dosť silne poomrzal vinič....ja som tiež mal ponamrzané konce viac, ako býva zvykom.....oblasť: okolie Nového Mesta nad Váhom, smerom na Starú Turú...pre vinič, marhule a broskyne okrajová oblasť....hrozno na víno rozhodne pestovať nemôžem :D

Zas to netreba vidieť tak čierne.
1. sú aj odolnejšie odrody
2. Nie každá zima je taká ako táto.
3. Treba najsť mikroklímu, pokiaľ toho hrozna nepotrebujete veľa, tak záveterná južná strana za domom najlepšie nezatepleným spraví veľa.
Aj vo vinohradníckych oblastiach občas nejaký ten vinič namrzne ale nevymrzne celkom.
4. Neskorým letným rezom sa dá pomôcť aby letorasty dobre vyzreli.
5. Koncom leta a na jeseň už nehnojiť dusíkom - N, ale radšej P a K tiež Ca.
6. V Poľsku som videl ako vinič na jeseň zakopávajú, či zaorávajú a na jar zas vyberajú. Možno by stačilo začiatkom jesene už ostrihať, aby vyzrelo a nebolo prútia veľa a potom ho pred zimou obaliť...
Ak človek všetko dodrží a raz za 5 rokov namrzne a nezarodí, tak to sa stáva aj u iného. Marhuľa tiež nerodí každý rok všade a zato ju nevyrúbem ešte.
Určite ovocie z vlastného sadu či záhrady stojí za to...

dobrý ja by som prosila o radu jarný rez:orech, čerešňa, gaštan....pri čom stromy sú vo výške 2-5m, obvod kmeňa 8-45cm....na kolko pučikov mam rezať konariky? dik:D

tato tema tu uz je, dokonca viackrat. napriklad tu http://www.porada.sk/t71582-kedy-strihat-stromy.html

Naozaj som to písal už na niekoľkých miestach stačí len pohľadať.
Ale predsa len stručne: Orechy by som nestrihal vôbec, iba ak chcem upraviť korunu, niečo zavadzia a podobne...
Orech má zaujímavú schopnosť odhodiť konáre, ktoré sú nadbytočné - jednoduchu vyschnú - tie sa potom môžu odpíliť aby nezavadzali, nešpatili, či sa nezrútili samé po pár rokoch.
U gaštana je to podobne, tiež nie je rez veľmi potrebný, iba ak chceme nejak špecialne formovať, inak by som nestrihal.
Čerešňa sa môže strihať s cieľom, aby napríklad nerástla moc veľká, či do výšky, či naopak do strán a podobne, nie je však vhodné strihať vetko na určitý počet púčikov. Skôr je dobre strihať v lete po zbere úrody...
Ostatné platí čo pri iných druhoch a to som už uvádzal.

Také dobré slivky boli na tomto strome, najlepšie v mojej záhrade. Ale v jeseni bol raz veľký vietor, slivka slabá, stará, odlomilo 3-4 veľké konáre a asi je po nej. Poraďte, čo s ňou?

No...
1.Pokúsiť sa slivku zachrániť, tj, rany zrezať nahladko zatrieť a dúfať , že strom prežije, on bol tuším akosi rozčesnutý už predtým..ale niekedy je obdivuhodné, čo dokáže prežiť...
2. paralelne z neho zobrať vrúble a dať ich na nejaký iný strom alebo podnož....

Vidím že deerslaer svoju radu pre veľký úspech zopakoval!:D
Je to ale tak. Slivka bola už stará to by nemuselo vadiť, ale týmto rozčesnutím hodne stratila. Môže však ešte prežívať nejakú dobu a mžno dlhšie, než by sme čakali...
S tým vysadením nového mladého stromu je to tiež pravda...

Také dobré slivky boli na tomto strome, najlepšie v mojej záhrade. Ale v jeseni bol raz veľký vietor, slivka slabá, stará, odlomilo 3-4 veľké konáre a asi je po nej. Poraďte, čo s ňou?

.. ak ti na tej slivke tak záleží tak urob toto:
tú obnaženú časť slivky potrebuješ dokonale zrovnať, ja by som na tvojom mieste to zarovnal motorovou pílou, potom je to potrebné vyhladiť tak, aby okraje /kôra/ prečnievala málinko cez drevo. Potom to natri octovou vodou v pomere 1:1 pre zamedzenie glejotoku a teraz to najhlavnejšie...
ak bývaš na dedine tak to nie je problém, zájdi na nejakú farmu a zober v kravíne z lajno, najlepšie by bolo z pod kravy ktorá sa práve otelila, to lajno zmiešaj s normálnou hlinou zo záhrady a tú ranu na slivke zamažeš tou zmesou, normálne špachľou a celé toto obviaž jutovaným vrecom nastrihaným na pásy...
- aby to bolo stále vlhké, tak to cca 2x do týždňa pokrop vodou, je pravda, že sa tá rana nezatiahne hneď, ale za nejaký ten rok uvidíš, že to bude OK..., je to starý recept naších otcov a mám to vyskúšané..., nech sa ti darí:)

Nič v zlom, tak túto ranu už asi nič nezacelí. Je príliš veľká a je to kôstkovina a strom je fakt už starý, ale i tak môže ešte pár rokov fungovať.

Mám takú prastarú jabloň, ...vyše 50 rokov určite...jablká nič moc, akurát tak na mušt....zelené, po dozretí rýchlo zožltnú, zmúčnatejú a odídu, dozrievajú tak začiatkom septembra, do polovice......v strome je diera ako svet, drevo tam práchnivie....sa mi zdá, že niekde som čítal o zalievaní takýchto dier betónom....aby sa tam voda nezhromažďovala, strom aby mráz a ľad netrhal, aby tam voda nehnila.....samozrejme, najprv asi vyrezať mrtve drevo....?

Čítal si to na zahrada.cz

Čítal si to na zahrada.cz

Dal som to tu i tam

.. ak ti na tej slivke tak záleží tak urob toto:
tú obnaženú časť slivky potrebuješ dokonale zrovnať, ja by som na tvojom mieste to zarovnal motorovou pílou, potom je to potrebné vyhladiť tak, aby okraje /kôra/ prečnievala málinko cez drevo. Potom to natri octovou vodou v pomere 1:1 pre zamedzenie glejotoku a teraz to najhlavnejšie...
ak bývaš na dedine tak to nie je problém, zájdi na nejakú farmu a zober v kravíne z lajno, najlepšie by bolo z pod kravy ktorá sa práve otelila, to lajno zmiešaj s normálnou hlinou zo záhrady a tú ranu na slivke zamažeš tou zmesou, normálne špachľou a celé toto obviaž jutovaným vrecom nastrihaným na pásy...
- aby to bolo stále vlhké, tak to cca 2x do týždňa pokrop vodou, je pravda, že sa tá rana nezatiahne hneď, ale za nejaký ten rok uvidíš, že to bude OK..., je to starý recept naších otcov a mám to vyskúšané..., nech sa ti darí:)

Mám čerešňu samoopelivá Sunburst, sadila som ju vlani na jar. Pri zostrihávaní po výsadbe som zistila, že v dreve je larva-zostrihla som preto hlbšie, ošetrila rezy ale... asi som ju nožom poškodila. Dnes pozerám a stromček je v hroznom stave. Kôra sa roztvorila ako kniha.Celá rana vyzerá ako infikovaná, dá sa zachrániť týmto spôsobom? Zajtra ti pošlem foto.

.. ak ti na tej slivke tak záleží tak urob toto:
tú obnaženú časť slivky potrebuješ dokonale zrovnať, ja by som na tvojom mieste to zarovnal motorovou pílou, potom je to potrebné vyhladiť tak, aby okraje /kôra/ prečnievala málinko cez drevo. Potom to natri octovou vodou v pomere 1:1 pre zamedzenie glejotoku a teraz to najhlavnejšie...
ak bývaš na dedine tak to nie je problém, zájdi na nejakú farmu a zober v kravíne z lajno, najlepšie by bolo z pod kravy ktorá sa práve otelila, to lajno zmiešaj s normálnou hlinou zo záhrady a tú ranu na slivke zamažeš tou zmesou, normálne špachľou a celé toto obviaž jutovaným vrecom nastrihaným na pásy...
- aby to bolo stále vlhké, tak to cca 2x do týždňa pokrop vodou, je pravda, že sa tá rana nezatiahne hneď, ale za nejaký ten rok uvidíš, že to bude OK..., je to starý recept naších otcov a mám to vyskúšané..., nech sa ti darí:)


A skús strihať zvyšný konár tak, aby sa jeho ťažisko posúvalo aspoň nad kmeň (ešte lepšie za kmeň na stranu odčesnutých konárov).

..a čo jej ešte poradíš? dúfam, že nie to, aby zrezala všetko...

Mám čerešňu samoopelivá Sunburst, sadila som ju vlani na jar. Pri zostrihávaní po výsadbe som zistila, že v dreve je larva-zostrihla som preto hlbšie, ošetrila rezy ale... asi som ju nožom poškodila. Dnes pozerám a stromček je v hroznom stave. Kôra sa roztvorila ako kniha.Celá rana vyzerá ako infikovaná, dá sa zachrániť týmto spôsobom? Zajtra ti pošlem foto.

..a to si sa na to pozrela až včera? to kto ťa tak naučil strihať????, teraz už nič nerob, iba ak tú kôru čo prečnieva na tých ranách orež , ale nie do živých časti.., a tú ranu zatri stromovým balzamom, alebo štepárskym voskom, aby sa tam nedostali škodcovia..., prečo píšeš asi som ju poškodila.., ak by si aj.. tak si to mala ihneď ošetriť a nie nechať tak.., neboj, tá čerešnička sa dá urobiť, ale až na budúci rok...

..a čo jej ešte poradíš? dúfam, že nie to, aby zrezala všetko...

Ja som na rozdiel od teba aj strojár a prišlo mi logické, aby kmeň nebol namáhaný tam , kde už je prasklina.

Zdravím, nechcem zbytočne zakladať novú tému, tak tu by som sa chcela spýtať, či som neurobila zle, že som veľmi ostrihala-orezala previsnutú okrasnú vŕbu Salix alba caprea. Bola krásna, ale veeeeľmi hustá. No asi najprv som sa mala pýtať a potom strihať, ale čo už..:rolleyes: dík za odpoveď;)

Ďakujem Valčake, ja mám problém ako ostrihať višňu, ktorá má vyzerať ako smutná vŕba, aby som znovu niečo nevyviedla.:eek:

Ahoj pmajap, ty máš túto višňu, čo je na obr.? Mala by byť Griotella. Aj ja ju chcem a poprosila by som ťa odkedy máš... koľko rodí ... ako chutí... je veľmi kyslá??? A treba ju strihať vôbec???

Ahoj valčake, je to Griotella. Mám ju dva roky, tento rok bola celá zakvitnutá, ale prišiel mráz a plody ostali len v tej časti pod múrikom. Dozrieva neskôr a plody sú kyslejšie. Ešte som sa jej nožnicami ani nedotkla, nevim čo s tým.
:o

Ahoj, to je mi ľúto s tým mrazom, ale aj mne sa stalo pri inom stromčeku. Tvoj stromček vyzerá pekne. Ja na to nie som odborníčka, ale keď ostriháš ako sa prehne smerom dolu? Keď to má vyzerať ako smutná vŕba asi treba strihať len na to, aby trošku zhustla. Na presnú odpoveď asi počkaj na kompetentných!!! inak odporúčaš kúpiť? ...ja by som chcela len trošku na jedenie, lebo čerešne nemám rada...dík

Neviem, či sa to nemalo orezať skôr. Tie konáre sú príliš hrubé na to, aby sa ohli.
Sadila som ju v nov.2009.Višne mi chutili, veľkosť bola trochu menšia,
možné je aj to, že ich poškodil mráz.
Áno, myslím že tých plodov bude dosť a dobre sa oberajú.

Tá fotka smutnej vŕby je typická reklamná fotografia mierne zavádzajúca. Tvoj strom nebude nikdy vypadať ako ten na tej fotografii a to pochopí každý kto sa naň pozrie.
Na druhej strane, je viac druhov višní, ktoré vytvárajú previslý rast za určitých okolností...
Najznámejšia je "Morela neskorá" staršia odroda ale je ich aj iných niekoľko desiatok novších.
Na fotomontáži je typická pendula, na ktorú sú "dokreslené" zvečšené plody. Ty takú ale ty nemáš. To vie posúdiť i lajk veď kostrové konáre sa nadol nestáčajú vôbec.
Buď to nie je tá odroda ktorú deklarujú a poslali ti inú, alebo na obrázku je odfotená a dokreslená úplne iná odroda, čo je oveľa pravdepodobnejšie.
Ak tvoja odroda patrí medzi tie ktoré vedia vytvárať previslý rast - podotýkam ale že nie taký ako je na tom reklamnom obrázku, tak proste musíš čakať pokiaľ sa letorasty prehustia a predĺžia do do takej dĺžky, že pod váhou bohatej úrody poklesnú a zostanú ohnuté, to sa u takýchto višní stáva. Ak však takýto strom ostriháš, nebu ovísať a bude ďalej rásť viac na hor...

Ďakujem Wabi, s tou višňou som to tušila od jari. Ale ja som ukážkový typ ako nakupovať hlúposti z katalógov. A bohužiaľ nie som sama. Okrem tejto višne je to letnička Diospyros kaki do -15 C (to už poznáš), skorá jabloň Early Gold , ktorá sa chová ako stľpová jabloň s plodmi nevalnej chuti, duo hruška, ktorá je na ceste do ovocinárskeho nebíčka s marhuľou u obidvoch poškodený podpník, čerešňa Sunburst tá to možno prežije, ale kým zarodí prejde veľmi dlhý čas, Williamsova hruška z ktorej je Lucasova zimná, Navaho černice s pevne vzpriameným rastom, vtedy,ak ich o podperu pevne uviažete oceľovým lankom s úrodou pol dlane. Teraz na jar som kúpila jabloň Šampión, larva má v kmeni chodbičku až po podpník, to isté stromkové ríbezle - všetky.
Andrej, pomôžete nám laikom a amatérom, alebo nás zaženiete späť do vymaľovaných katalógov a budete pokračovať v slovných súbojoch ?

Samozrejme rád pomôžem... Nepoznám však liek na všetko.
Prvá pomoc je pozitývne myslenie, hoci chápem že to nie je jednoduché, hlavne po tom čo ste napísali...
Produkujem v malom tiež stromčeky a kríčky ale bez farebných katalógov. Snažím sa miesto zavádzajúcich krásnych farebných obrázkov hlavne poradiť a vystríhať pred úskaliami.
Nie vždy sa sa mi však všetko podarí aj napriek snahe nemám 100% spokojnosť u ľudí ktorí pestujú moje výpestky ďalej. :mee:
Ako to už býva tých nespokojných je len pár ale narobia najviac kriku... A nejde im o zmenu iba o negatívnu kritiku. :rolleyes:
Ja sa snažím pozitívnym prístupom postupne trošku meniť svet, teda nielen rečami ale aj skutkami. Tým že robím propagáciu toho čo je naozaj dobré a tiež niekedy musím napísať aj pravdu hoci niekto to nerád počuje a je to aj bolestivé. Každý má rád svoje ilúzie...
Niekedy je to hrach na stenu a niekedy sa niečo predsa len nalepí... a vtedy si poviem, že to predsa len stojí za to.
Ako by som vám mohol pomôcť?
Radou, či priamo stromčekom?:)

Wabi, nie som skeptická, je mi len smutno, že treba začínať odznova a času už nemám nazvyš.:)
Na tomto fóre ste výnimoční ľudia a z vášho pohľadu som ja niečo ako jednopríspevkový člen. Ste pestovatelia prvolezci. Je to váš život aj koníček. Wabi, ale ja tu nevidím nepriateľov, sú to len starší páni, ktorí majú iné životné tempo a inú hierarchiu hodnôt. Nepriateľ píše a koná ináč. Ty si prvolezec, ktorý sa odmieta istiť, aby došiel skôr na vrchol a tu je riziko, že aj tá najmenšia chyba ti môže byť osudná.

Samozrejme, že chcem na jar od teba stromčeky, tú predjednanú Virginianu s čokoládovou chuťou,hľadala som na tvojej stránke čerešne, ale v ponuke nemáš žiadnu,:rolleyes: ale ešte si to prejdem.

.

Treba hlavne komunikovať, na stránke nie je všetko, pretože ja tam nestíham všetko popísať. Čerešne sú pre mňa síce len taký doplnok, ale tie ktoré sú, sú jednoducho naštepené so starých čerešní, neurčenej odrody, nie sú to teda najnovšie reklamované odrody ak hladáš toto. A nie sú ani stĺpovité...:)

Dobrý večer rada by som poradiť ohľadne strihania marhule, slivky a hrušky. Pridám aj foto, asi zajtra. Marhuľu som minulý rok strihala na jar- má 4 roky, potom v júni už nie a teda musím povedať , že sa jej konáriky vyšvihli dosť do výšky. Predpokladám, že teraz to asi nechám tak, aby sa po reze znova nevyšvihli ešte vyššie. Ostrihám až v júni a potom v auguste?
Študovala som si množstvo tém, článkov, knižky, ale stále len chodím okolo stromčekov a neviem ako na to. Aj slivku radšej teraz nechať tak a ostrihať až v lete, po obratí plodov?
Hrušku a jablone sa chystám strihať teraz. Hruška ma 2 roky , jabloň jedna 6 rokov a ostatné sme sadili na jeseň. Sadili sme ich blízko seba- asi 1,5 m., asi z nich vytvoríme nejaký ako živý plot, ale nie s pomocou drôtov.
Len problém je v tom , že sme k nim nedali koly. Je možné dodatočne k nim dať železné tyče- roxory? Alebo železo sa neodporúča?
Sú to jablonky na podpníku M9.
Ešte sme posadili sladkovišňu - treba ju tiež teraz ostrihať? sadili sme na jeseň. Myslím že áno, ale dám si poradiť.

Vopred ďakujem za každú radu

Možností je veľa. Ťažko povedať že len jedna jediná cesta je správna...
To mi pripadá ako keď sa vás žena opýta, čí je lepšie mat sex večer alebo ráno... ktorá odpoveď je správna?
Ja si myslím, že je správne strihať ovocne stromy ak je to možné, vždy v dvoch termínoch. Ale niekto iný môže mat celkom iný názor a možno nie celkom zvrátený...
Stromy majú počas sezóny minimálne 2 fázy rastu. Po každej fáze rastu je dobre strom usmerniť. Odstrihnúť, čo je prebytočné a iba zahusťuje korunu a ak by sme to ponechali rástlo a konárilo by sa to ďalej a o to viac by sme museli strihať neskôr.
Naopak vyprovokujeme strom aby v nasledujúcej fáze rastu rástol presne tak ako si predstavujeme, o to menej môžeme strihať v najbližšom termíne a strom si tak energiu ktorú by inak investoval do dreva ktoré mu i tak odstrihneme ušetrí na úrodu a to predsa ide.
Od polovice augusta až do jari strom už najčastejšie nerastie, hoci môžu byt výnimky pri mladých bujne rastúcich stromoch, pri letnom veľkom suchu bez polievania príde vlhký koniec leta, či začiatok jesene, alebo keď strom v kvetináči prenesieme na zimu do bytu a podobne...
Znamená to, že strihanie v tomto období je pred začiatkom jarného rastu a je teda jedno čí striháme koncom leta, na jeseň, v zime, čí na jar. Strom proste po tomto reze začne rast až na jar, hoci by sme ho ostrihali už koncom leta.
Toto nie je problém stihnúť, pretože je to možné robiť niekedy počas veľmi dlhého obdobia od augusta do mája teda toto obdobie môže byt dokonca až 9 mesiacov. To sa skutočne asi trafíme.
Ja doporučujem druhy menej odolne voči mrazom ako napríklad vinič, broskyne, marhule, hurmi kaki, figy, strihať už koncom augusta, ale treba to vystihnúť tak, aby sme nevyprovokovali hneď ďalší rast ale iba zacelenie rán pred zimou. Teda ak predpokladáme vlhkejšie obdobie, alebo ak ma strom bujnejší rast, alebo budeme zavlažovať, alebo bude dlhá a tepla jeseň, tak by som s tým počkal ešte do septembra, v prípade hlbšieho zmladenia až do jari. Okrem toho, koncoletným, čí jesenným rezom zabezpečíme lepšie vyzretie púčikov a tým im zvýšime mrazuodolnosť. (čo je dôležité najme pri vyšších nadmorských výškach čí horších klimatických podmienkach) V prípade že predpokladáme postrek stromov si tým tiež ušetríme striekanie konárov, ktoré odstrihneme, čo môže byt niekedy kľudne aj polovica čí dokonca i viac a teda výraznú úsporu spotreby postreku.
Naopak hlavne pri jadrovinách ale aj pri všetkých druhoch sa nemusí hlavne menej skúsený záhradkár ponáhľať so strihaním. Mal by strihať až keď už bezpečné pozná kde je kvetný puk a kde nie. Pretože pri veľkej násade kvetov, by mal robiť výraznejší rez, aby viacero kvetov odstrihol a zároveň primel strom nie len rodiť, ale aj rast, naopak pri slabej násade kvetov, by si mal zas dať pozor a strihať menej a kvetne puky ponechávať. Tak sa snažíme zabrániť nepravidelnej rodivosti, čo je najme pri nestrihaných a starších stromov pravidlom, že rodia len každý druhy rok, pričom v úrodnom roku majú veľa a preto drobného ovocia a naopak v neúrodnom často vôbec žiadne čí len niekoľko na ukážku. Ide o to aby boli plody každý rok v dostatočnom množstve a boli tak pekne vyvinuté a veľké.
Pri strihaní odstránime konáre ktoré rastu do stredu koruny, poškodené konáre. Z dvoch konkurenčných konárov rastúcich blízko seba nechávame len jeden. Na jar môžeme robiť aj výraznejšie zmladenie. Pri stromoch ktoré neboli v minulom roku čí nikdy strihane. Zmladíme na prevod na konár bližší kmeňu.
Vždy treba dodržovať zásadu buď konár odstrihneme cely, alebo vôbec. Najhoršie je strihanie na čapíky na ježka všetko rovnako.
Pri bujne rastúcich stromoch striháme menej aby sme strihaním nevyprovokovali ďalší bujný rast konárov, ktoré zas musíme len odstrihnúť a nám predsa nejde o produkciu dreva. Pravidlo čím viac strihám tým viac rastie. Ak teda rastie veľa bujných mladých konárov, ktoré na jar musím zas strihať, znamená to, že strihám moc a provokujem ďalší rast. Žiaden konár na jar nestrihajte na čapík. Buď odstrihnúť úplne cely alebo ho kludne celý ponechajte. AK nechcete aby vám rástol do nejakého smeru, tak ho ohnite do smeru kam chcete aby rástol, hoci aj o 90 stupňov čí viac. Ponechávajte najme konáre ktoré rastu horizontálne v rovine alebo trocha šikmo, ideálne nadol. Konáre ktoré rastu kolmo treba ohnúť aby smerovali nadol, alebo úplné cele odstrihnúť. V ideálnom prípade takmer všetky konáre ohnete a strihať nemusíte skoro vôbec, ak strom bujne rastie. Naopak ak ma malé prírastky mladých konárov, čí dokonca žiadne, tak ho poriadne ostrihajte, treba ho zmladiť aby bol pomer medzi rastom a úrodou optimálny. Preto mlade stromy viac ohýbame a staré zasa viac stíhame.

Druhé strihanie súvisí s tým, že sa ukončuje prvá perióda rastu a druha začne už o niekoľko týždňov. V závislosti od druhu, odrody, vlhkosti, bujnosti rastu a klimatických podmienok, môže druha fáza rastu začať aj hneď po prvej, čí dokonca niektoré bujne výhony sú schopne za dobrých podmienok rast súvisle počas oboch týchto fáz. Preto je dôležité vystihnúť tento termín, pretože sa musíme trafiť do obdobia 1 týždeň až maximálne 1 mesiac, je to však veľmi individuálne a lepšie to urobiť hneď na začiatku a neodkladať.
Prvá fáza rastu konci začiatkom leta, to poznáme podľa toho, že strom ma mlade výhony s 8 a viac listami a na niektorých výhonoch už pomaly prestávajú na končekoch pribúdať mlade listy na niektorých ešte pribúdajú ale už pomalšie a nie tak rýchlo a bujne. Vtedy je už takmer ukončená prvá fáza rastu a treba strihať. Opatrne najme pokiaľ strom ešte ma plody. Príliš tvrdým rezom by sme mu mohli uškodiť a nemusel by sa z toho už nikdy spamätať. Striháme najme s ohľadom na množstvo plodov, ak je ich veľa, vyjednotíme napríklad pri jadrovinách, kde by sme pri väčšej úrode mali nechať iba jeden plod na strapci. Musí zostať dostatok listovej plochy aby strom zvládol úrodu a zároveň necháme slniečko aby preniklo do koruny k plodom. Odstránime len konkurenčné výhony, zahusťujúce výhony, tie ktoré idú do stredu koruny. Tiež letorasty ktoré sú dlhé skrátime tak, aby bola koruna kompaktnejšia a v budúcnosti nevyhovovala, teda podľa dĺžky internodií (vzdialenosti medzi púčikmi) približne na 6-12 listov, pričom ak je na začiatku letorastu hustejšia ružica listov, tak tieto sa nepočítajú. Dôležité je, že ak konárik chceme odstrániť, odstraňujeme ho cely, aby nezostával žiadny čapík. To neplatí pri jadrovinách, kde môžeme práve v prípade že na začiatku konárika je hustejšia ružica listov, teda aj púčikov samozrejme skrátiť práve tak aby sme odstránili všetky normálne vyvinuté listy/púčiky a zostala len tato ružica nedovyvinutých púčikov husto na úplnom spodku letorastu. Tým spôsobíme, že konárik vytvorí viacero slabých výhonov na ktorých najčastejšie v nasledujúcej jari zakvitne.

... wabi, uz som sa ta chcel davnejsie opytat, aky je vplyv hub na zdravotny stav ovocnych stromov? V Cechoch je specialista na pestovanie hub pre korenovy system stromov. Huba je nieco ako ferment u cloveka, pomaha korenom rozkladat ziviny do stravitelnejsej podoby.
https://www.youtube.com/watch?v=GDCq4anKew8

Nuz nie je to tak jednoduche. Hlavny problem je v pode. Darmo tam budete mat stromcek s naockovanou hubou na korenoch, ked vasa poda je uplne ina a tak aj huby tam su ine. Ten chlapik keca a keca na tom videu. Poznam najlepsich specialistov mikologov a ziaden si nedovoli trepat to co ten clovek... Iste miesa fakty a vymysly a svoje domnienky, ktore sa nezakladaju na realnom zaklade...
Zjednodusim to. Nerieste huby, ked budem mat viac casu napisem viac.

Ďakujem wabi, pokúsim sa niečo vykúzliť podľa Vašich rád. Idem urobiť foto stromčekov :-). Potom pridám aj ostrihané. Len asi ešte týždeň aspoň počkám s tou marhuľou,aj s ostatnými mal by byť ešte v noci mráz.

Rez marhule by som odlozil az do doby kvitnutia.

Wabi ty strihas vinic koncom augusta ? Nejako mi to hlava neberie, ved ked su niektore odrody nachylnejsie na mraz (ja take nepestujem), tak nie je ich lepsie strihat az v prejari, kedy uz viem rozoznat ktore tazne su vymrznute ?

Inak len poznamka, tato zima bola na Slovensku pokial ide o mrazy dost slaba, a prezilo aj to, co by pominule zimy pomrzlo.

Nuz prave v horsich podmienkach ako su u nas v NR, kde hrozi vymrzanie na jednej strane a je kratsie leto na strane druhej, hrozi, ze vinicove pruty nestihnu dobre vyzret a tym ze sa ostrihaju uz koncom leta ci na jesen, rany sa stihnu este dobre zacelit a pusiky a drevo dobre vyzreje a o to ide. Na jar sa iba skontroluje ci predsa len nieco nevymrzlo a uz sa len pristrihne a upravi a vyviaze...
Je to odskusane prave vo vyssich nadmorskych vyskach.
V teplejsich oblastiach to zas nie je az taky problem, ale nezaskodi ani tam, najme ked su menej odolne "sklennikove" ci bezsemenne sorty.

Aha, tak som som nevedel ze sa to takto niekde robi. Inak novsie ruske a americke slachtenie, vyrazne bura bariery v oblasti pestovania vinica, a tak my amateri, pretvarame oblasti kde by sa na pestovanie hrozna nemalo ani pomysliet, vo vinohradicke oblasti. No bude to dlha cesta, ale verim v uspech.
Poznamka niektore americke odrody, su schopne prezit az do -35°C (marquette, osceola muscat,somerset seedless), no ani taky nemecky Solaris este nevymrzol v mojej dost drsnej polohe, a sladky je uz v polke augusta.

Teraz, keď sú už puky na stromkoch a na niektorých dosť veľké, netreba ich chrániť pred tým prichádzajúcim mrazom????
Naše stromky sú malinké, už ostrihané...dalo by sa na ne navliecť nejaké vrece:confused:

Ako viete ze bude mraz iba do 5 stupnov ? Predpovedne modely ukazuju nieco ine.

Keď marhuľa bujne rastie :
- zastrihni zvrchu najviac 1/4
- nechaj veľa očiek, aby sa rast nesústredil hore
- treba získať krátky obrast = veľa kvetov aby sa sila rozdelila aj do plodov , nie iba do dreva

čo má mráz (do nejakých 5 stupňov spoločné so strihaním ? )

Ďakujem ttroman aj tebe pablito 74,tá moja marhuľa vyzerá asi takto. Na tej druhej fotke najlepšie vidno, aké má velmi dlhé tie rovné konáre dohora.

..prečo fuj...smrdí ti niečo?

Ludia nezabudajte na ohybanie konarov. Ak bujnerastuci konar skratite, bude dalej bujne rast, ale ak ho ohnete, nepojde energia iba do vrchnych niekolkych ociek ako pri takmer kolmo rastucom konary. Cim viac ohnete, tym viac pucikov vytvori plodonosny obrast a male konariky a tym menej bude bujnych do hora rastucich konarov.
Pri vinici sa tiez tazne privezuju do vodorovnej polohy z rovnakeho dvovodu aby zo vsetkych pucikov vyhnali vyhony slabe a rodiace. Toto pravidlo apikalnej dominancie plati pre vsetky rastliny, teda ja stromy.
Ak ohnete bujne vyhony sila sa rozdeli do mnohych pukov a efekt je zaruceny. Nebojte za ohybat konare, hoci aj do roviny alebo dokonca smerom nadol...
Najjednoduchsie je to zavazim, alebo kolikom zatlcenym do zeme a on povraz. Ak sa bojite, aby sa povrazok nezarezal, ci neposkodil koru, je tato obava opravnena. Preto miesto kde budete pripevnovat uvezok na konari predtym obalte handrickou, alebo privezujte koncek konarika, kde ked sa zareze, nevznikne ziadna skoda, v lete, ked uz konarik zostane v pozadovanom tvare aj bez fixacie sa koncek polahky odstrihne ked treba.
Nebojte sa konare ohnut ako luk, pricom koncek moze mierit kludne aj kolmo nadol...
Velmi rychlo takto vytvorite siroku kotlovitu korunu, bez zbytocneho strihania, ran do stromu a ovela rychlejsie nez iba strihanim, ktore dalej bude podporovat iba dalsi rast...
Najlepsi sposob je ohybanie a zapletanie susediacich stromov v rade pricom takto casto konare susednych stromov dokonca zrastu a vznikaju velke plodonosne obluky. Samozrejme nezrastie jablon s ceresnou napriklad...

Pre ttromana:
Tiez co sa tyka tych ociek smerujucich von pri bujnych letorastoch to nie je prave najlepsi napad.
Nastuduj si 2fazovy sektorovy rez napriklad podla Olega Paulena, tytuly pred a zamenom som vynechal. (najlepsieho odbornika na strihanie na Slovensku podla mna).
Zjednodusim to, ale uz som to tu v niektorych prispevkoch pisal.
Ide o to, ze prave vrchne ocko jedno ci dve ak su konare bujne, by mali smerovat do stredu koruny, pretoze sa aj tak odstrihnu najlepsie este v casnom letnom reze najneskvor do roka a tak zostanu konariky smerujuce von, teda presne tam kam chceme a nebudu tak bujne, co tiez presne chceme.
Proste ten jeden ci dva bune konare do stredu koruny odcerpaju prebytocnu energiu a padnu za obet, aby sme ziskali spravne umiestneny slabsi konarik...
Rozumies tomu?

Dvojfazovy sektorovy rez uspesne vyuzivam, a naozaj to takto funguje ako popisuje Wabi, zo vsetkym co si napisal suhlasim. Len to ohybanie letorastov pomocou kolikov ma uz nebavi, svade na zahrade plno kolikov ...:cool: Preto planujem vyskusat zavazia vyrobene z PET flias naplnenych vodou, do vahy akej potrebujem.

Ďakujem všetkým za rady a názory, s marhuľou a jablonkami sa už dáko popasujem ale čo s tou mojou hruškou?
Už som ale otravná, prosím bude mať niekto so mnou ešte trpezlivosť?

Ja by som to urobila asi tak , že na poslednej fotke to najlepšie vidieť- najtenší konár pokračovateľ stredníka, ten čo je uviazaný o kôl by som nechala a ostatné bočné 2- konkurenčné konáre- predpokladám, že to sú na pravo a ľavo by som úplne odstrihla, potom by som nechala asi 5 konárov- kostrových? rozložených nejak nepravidelne- na každú stranu. Mohlo by o tak byť?

A ešte dôležitá otázka, pri tých mladých stromčekoch, pri ktorých sme nedali koly,môžme dodatočne zabiť aj železné tyče- roxory? Samozrejme , že viem, že sa môžu poškodiť korene :-(, no čo už, sadili sme to tak narýchlo....

Vyberte 4 bocne kostrove konare, ktore su rozmiestnene rovnomerne po obvode do vsetkych stran, idealne aby nevyrastali z jednoho miesta, aby v buducnosti nevznikal preslien (snad sa tak pise :cool:), a zakrate ich do jednej roviny (to preto aby niektory nerastol silnejsie na ukor ostatnych). Terminal zastrihnite asi na dlzku noznic (10-15cm) nad ostatnymi. Vsetko ostatne musi bez milosti prec.
Kôl samozrejme dodatocne dat môzete, nemajte obavy.
Inak nespominate na akom je ta hruska podpniku, to je dost podstatna vec pre nasledujuci rast.

PS: Do buducna je dobre stromcek sledovat pocas vegetacie, a pripadne konkurencne vyhony odstranit/zakratit uz za vegetacie.
PS2: Znazornil by som vam to aj na obrazku, no fotka nie je dostatocne kvalitna, a tak si netrufam.

Vyberte 4 bocne kostrove konare, ktore su rozmiestnene rovnomerne po obvode do vsetkych stran, idealne aby nevyrastali z jednoho miesta, aby v buducnosti nevznikal preslien (snad sa tak pise :cool:), a zakrate ich do jednej roviny (to preto aby niektory nerastol silnejsie na ukor ostatnych). Terminal zastrihnite asi na dlzku noznic (10-15cm) nad ostatnymi. Vsetko ostatne musi bez milosti prec.
Kôl samozrejme dodatocne dat môzete, nemajte obavy.
Inak nespominate na akom je ta hruska podpniku, to je dost podstatna vec pre nasledujuci rast.

PS: Do buducna je dobre stromcek sledovat pocas vegetacie, a pripadne konkurencne vyhony odstranit/zakratit uz za vegetacie.
PS2: Znazornil by som vam to aj na obrazku, no fotka nie je dostatocne kvalitna, a tak si netrufam.

Ďakujem veľmi pekne, ten podpník pozriem- mám odložený štítok, jablonky viem že som naschvál kupovala na M 9, ale hruška je staršia. Skúsim urobiť aj lepšiu fotku, predpokladám , aby bolo vidieť všetky konáre, pokiaľ sa dá. Bola by som vďačná za znázornenie :-).
A tie koly môžu byť bez problémov aj roxory? Rátam tak aspoň 15mm hrúbku.

Dobrý večer , tak fotky sa mi dajaké snáď lepšie podarilo urobiť, len som zabudla pozrieť ten podpník. To zajtra pozriem a napíšem. Aby bolo dobre vidieť všetky konár, tak tam nie sú celé :-(.

Podľa odporúčania mohlo by to vyzerať asi takto? Dve možnosti - nesmejte sa, inak som to nevedela znázorniť... Samozrejme kostrové konáre ešte skrátené, to som nenakreslila...

L-M chybu si urobila v predchádzajúcom roku. Síce si rezala, ale úplne zle. Iba si poskracovala, čo narástlo. Pablito Ti radí dobre. Dobre si to prečítaj a podľa toho postupuj. Netreba sa toho báť. V prvom rade odstráň vlky rastúce kolmo hore. Iba by som ho doplnil, keď budeš skracovať bočné kostrové konáre, tak na vonkajší púčik. Tzn. Rez viesť nad púčikom smerujúcim von z koruny. Týmto spôsobom sa zabezpečí kotlovitosť koruny. Daj sem potom fotky ako si to zvládla:)
Tie naznačené rezy na obrázkoch sú zle, lebo to bude to isté, čo si robila vlani.

Takto to treba ostrihať

Marhule je najlepšie strihať v lete(letný šitov rez)

Ferdosondo poradil dobre. Ak som to s toho nakresu na malej fotke pochopil doporucuje ponechat len 3 kostrove konare, co by bolo postacujuce, ak by rastli rovnomerne do roznych stran, ak by nerastli rovnomerne a naopak dali by sa najst 4 do roznych stran, tak potom ponechaj 4. Pisala si, ze chces ponechat 5, co je uz dost. Zrejme sa ale myslela tym piatym strednik...
Tak ako si to ciernym "postrihala je to OK, nechala si 4 kostrove konare, ktore zvieraju typy uhol s kmenom na spodu. Ten strednik ak chces mat stromcek navysoko by sa sice dal ponechat, ale musis pocitat, ze vecsinu sili bude davat tym padom stromcek do strednika, pretoze bude ovela vyssi ako spodne male kostrace. Tie budu v porovnani so strednikom zakrpatievat. Neskvor si strednik urobi vysoko nove rozkonarenie korunu. Napokon nemozes ocakavat ze pojde sam az do neba... Tym padom zatieni zakrpatele "kostrace naspodku a ty budes nutena, bud odpilit uplne strednik a budes po 2 rokoch takmer tam kde si teraz, alebo zrusit zakrpatele kostrace, a prijat to, ze stromcek bude mat svoju skutocnu korunu ovela vyssie.
Obe riesenia su zle, preto mas okrem spravne vybranych 4 kostracov len dve dobre riesenia. Bud to, strednik skratis aby bol naozaj vyrazne nizsi nez do roviny rovnako vysoko ostrihane 4 kostrace, a nechas samozrejme na nom v lete rast len jeden vyhon, alebo strednik odstranis uplne a budes mat kotlovitu korunu bez strednika...
V kazdom pripade pocas jari a leta akekolvek dalsie vyhony zo strednika musis okamzite ako sa pokusia vyrast v zarodku odlomit a dohliadnut, aby kostrace rastli rovnomerne...
Ak chces strihat kostrace na kratko a neohybat, nedoporucujem nechavat koncovy pucik smerujuci von s koruny ako navrhuju moji konvencnym metodam nauceny a navyknuty kolegovia, ale naopak aplikovat modernu metodu progresivneho dvojfazoveho sektoroveho rezu, ako som o nom uz pisal pred par dnami. Je to stale aktualne a take to aj zostane. Ludia rozmislajte ked nieco robite a radite...
Ja som tiez pred rokmi strihal presne tak ako radite vy, ale zmenil som uz davnejsie nazor, pretoze som si to mohol prakticky odskusat a uznal som, ze tento sposob je lepsi a ma svoju logiku a pravdu...
Citujem co som napisal na strane 6 tejto temy:

Tiez co sa tyka tych ociek smerujucich von pri bujnych letorastoch to nie je prave najlepsi napad.
Nastuduj si 2fazovy sektorovy rez napriklad podla Olega Paulena, tytuly pred a zamenom som vynechal. (najlepsieho odbornika na strihanie na Slovensku podla mna).
Zjednodusim to, ale uz som to tu v niektorych prispevkoch pisal.
Ide o to, ze prave vrchne ocko jedno ci dve ak su konare bujne, by mali smerovat do stredu koruny, pretoze sa aj tak odstrihnu najlepsie este v casnom letnom reze najneskvor do roka a tak zostanu konariky smerujuce von, teda presne tam kam chceme a nebudu tak bujne, co tiez presne chceme.
Proste ten jeden ci dva bune konare do stredu koruny odcerpaju prebytocnu energiu a padnu za obet, aby sme ziskali spravne umiestneny slabsi konarik...
Rozumies tomu?

Kedze ostrihame vecsinu konarov a doporucujem tiez odstranit alebo vyrazne skratit strednik, bude rast nepochybne velmi bujny a tak je tato rada velmi aktualna. Tym ze nechame vyrast konar smerujuci do stredu koruny na kazdom kostraci a potom ich vsetky 4 odstrihneme odoberieme "paru" bujnemu rastu a zaroven dosiahneme rast konarov do stran, ktore samozrejme ponechame ktore budu menej bujne a nepojdu tak prudko dohora ale budu vyrastat v tupsich uhloch a o to predsa ide.
Uvazujte nad tym, co som prave napisal. Je to spravne riesenie. Doporucujem vam to otestovat aj na vlastnych stromoch vo svojich sadoch. Pokrok nezastavis ani v strihani...

Dobrý večer , tak fotky sa mi dajaké snáď lepšie podarilo urobiť, len som zabudla pozrieť ten podpník. To zajtra pozriem a napíšem. Aby bolo dobre vidieť všetky konár, tak tam nie sú celé :-(.

Kašli na podpník - - po 4-5 rokoch vidíš na raste ako reaguje kombinácia stanovište pôda podpník stromšek - - riaď sa touto realitou

Inak
1, stromček sa tvaruje tak do 4. roku - - potom nastupuje samoregulácia
2, ak máš zo 56 ročný stromček a nebol dobre strihaný , na pretvarovanie potrebuješ 2-3 roky
3, NESTRIHAJ stromčeky ako hrozno
dnes sa aj u broskýň (vraj ) upúšťa od hlbokého rezu

To máš ako so spotrebou auta, ak zbytočne brzdíš

aj stromček , ak necháš narásť drevo a potom ho vystrihneš - - zahadzuješ časť energie minulých rokov, ktoré mohla byť lepšie využitá - - napríklad na plody

Nuz na vsetkom je trochu pravdy. Prva cast bola velmi rozumna.
Nemozem suhlasit len zo zaverom.
Vies, ludia ktory sa zivia tym, ze pestuju ovocne stromy, teda hovorim o tych ktory to nemaju len ako zabavku v zahradke si nemozu dovolit si mysliet a domnievat sa.
Za mnoho rokov maju na tisicoch stromcekov odskusane kdy a ako strihat aby stromcek daval co najklepsiu urodu aby sa dozil vela rokov v dobrej kondicii. Ak by bolo vyhodnejsie nestrihat, ci strihat malo, davam ruku do ohna za to ze by to len privitali a prestali by stromy strihat, alebo by ich strihali inak ako ich strihaju teraz...
Posledny mesiac som plateny za strihanie stromov v sadoch vecsich nes su vsetky sady dohromady na celom Slovensku. Plateny lepsie nez by ma ktokolvek na Slovensku vedel zaplatit za strihanie stromov. Ver mi, ak niekto upusta od strihania stromov tak nie preto, ze by to bolo vyhodnejsie pre ich rodivost a dlhovekos a podobne.
Je fakt, ze posledne dva roky pred vyklcovanim sa ziaden sad ani vinica proste nestriha. Necha sa vyrodit ale potom sa bud to musi hlboko zmladit alebo proste strati vyrazne na urodnosti...
Zahradkar nemusi strihat a moze si robit so svojimi stromamai co len chce. On nie je zavysli na tom, ze musi urodu dopestovat. Je to len zabavka a moze experimentovat. Ked nebude mat dobru urodu nevadi kupi si v markrte alebo na trznici...
Ked niekto chce mat stromceky na okrasu a viac sa mu pacia nestrihane stromy a vobec mu nezalezi na urode, ved aj takych poznam ze sa im ani oberat nechce a nechaju to kludne na stromoch. Napokon ved dnes letia hlavne travniky a tuje smaragd...

L-M chybu si urobila v predchádzajúcom roku. Síce si rezala, ale úplne zle. Iba si poskracovala, čo narástlo. Pablito Ti radí dobre. Dobre si to prečítaj a podľa toho postupuj. Netreba sa toho báť. V prvom rade odstráň vlky rastúce kolmo hore. Iba by som ho doplnil, keď budeš skracovať bočné kostrové konáre, tak na vonkajší púčik. Tzn. Rez viesť nad púčikom smerujúcim von z koruny. Týmto spôsobom sa zabezpečí kotlovitosť koruny. Daj sem potom fotky ako si to zvládla:)
Tie naznačené rezy na obrázkoch sú zle, lebo to bude to isté, čo si robila vlani.

Ďakujem, nerezala som síce ja, ale môj otec :-). Ale tento rok som si povedala, že sa pokúsim všetky stromčeky ostrihať sama, veď tiež tu nebude otec donekonečna. No pokúsim sa a potom pridám foto.

Prikladám foto už ostrihanej hrušky, ale stále neviem čo so stredníkom, kde ho ešte strihnúť. Prvé foto pred rezom a druhé po reze.
​ Tretie foto je jablonka a tú by som ešte chcela asi strihnúť tesne pod tým konárikom mini vpravo, sadená na jeseň ale len takúto chabú korunku- teda konárik má, tak som rozmýšľala , že by som ho strihla a nechala len akoby hrotiak, nech sa mu vyvinú nanovo kostrové konáre- čo vy na to ešte môžem? A ostatné foto ostrihané jablonky tiež sadené na jeseň :-).

Tak jablonku už som strihla pod tým konárikom a urobila som z nej hrotiak :-), ale stále neviem ako poriešiť ten terminál u hrušky dajaký je rozkonárený , nevadí? Máte niekto čas sa mi na to mrknúť ? Ďakujem :-) druhá fotka.

Terminal zastrihnite asi 15cm nad urovnou kostrovych. Dbajte na to aby kostrove konariky boli zakratene v jednej rovine. Terminal zakrate stridavym rezom, na pucik v lavo (podla tej druhej fotky).

Teraz už riadne vyhnala tá hruška, zajtra skúsim odfotiť a ukázať na fotke kde by som to asi tak mala strihnúť , môžem potom poprosiť o odsúhlasenie? Ďakujem vopred