mia.jane
19.02.11,10:49
Dobrý deň. Potrebovala by som poradiť, lebo mám pocit, že už sa doma naozaj všetci zbláznime (okrem jedného člena, ktorý sa zjavne zbláznil už dávno).
Sme tri sestry (jedna s nami už nebýva), my dve žijeme v štvorizbovom byte s otcom. Mama nám zomrela pred rokom. Už od detstva nás otec bil ako žito, občas sa ušlo aj mame, chodieval domov opitý a nepočúvali sme nič iné ako to, aké sme sprosté, neschopné a nič z nás nebude (všetky tri sme sa dobre učili). Bežne u nás ako výchovné prostriedky fungovali varechy, remene a korbáče. Raz som dokonca dostala takú ranu päsťou, že mi vyskočila sánka.
Teraz mám 33 rokov a 14-ročného syna, sestra má 28 a 8-ročného syna a všetko pokračuje ďalej. Zatiaľ si nedovolí udrieť nás, lebo sa bojí, že by sme ho udali (dnes ma strčil tak, že som letela cez pol kuchyne), ale psychické týranie je na dennom poriadku. Naše deti sú neschopní darebáci, lajdáci, my sme mrchy, svine a pod.
Každá bývame v jednej izbe aj s dieťaťom, otec užíva spálňu (ktorú si zamyká) a obývačku. Sestra aj ja platíme mesačne na nájom po 105 euro, otec platí 60, stravujeme sa sami, ale aj tak vykrikuje, aké sme neschopné a ako nás musí živiť (deťom nekúpi ani len jednu čokoládu).
Nikdy nebol kompletný, ale myslím, že teraz sa už úplne zbláznil. Toaletný papier si nosí zo zamknutej spálne na WC zakaždým, keď ide vykonať potrebu, hneď potom si ho zas odnesie. Na balkóne máme dva smetné koše, jeden jeho, jeden náš. Sprchovať sa máme tým spôsobom, že namočiť, vypnúť vodu, namydliť, pustiť vodu. A nedajbože, ak sme tam 5 minút, už trieska na dvere. Prádlo musíme vešať na sušiaky cez tri šnúry (pred dvomi mesiacmi stačilo cez dve). Nikdy nerobil domáce práce, ale teraz je odborník na všetko.
Po mamine sme každá zdedili osminu bytu, otec veľmi chcel, aby sme to prepísali na neho, vraj budú nižšie poplatky za dedičské konanie. Celý život nás vyhadzoval z bytu, takže sme s tým nesúhlasili, urobili by sme so seba bezdomovcov. Teraz nám vykrikuje, že si máme uvedomiť, že sme podedili len nehnuteľný majetok, nie hnuteľný. Takže linka je jeho, lavica je jeho, nože aj taniere sú jeho.... Deti nemôžu do obývačky ani vojsť, lebo tam je všetko jeho.
Najviac ma desí, že dostáva záchvaty agresie. Ten nepríčetný pohľad v jeho očiach je hrozný. Pred dvomi rokmi na návšteve u rodiny škrtil svoju sestru. Bojíme sa týchto jeho "prepinákov", lebo človek pri ňom nikdy nevie, čo urobí.
Sleduje nás, kam a s kým ideme. Toto robieval mame, bol chorobne žiarlivý. Má presný prehľad, do akého auta nastúpime, s kým odchádzame. Reči typu "ani košele mi neožehlíš" sú úplne normálne. Celý život riadil a manipuloval s mamou a s nami ako deťmi, ale teraz sme už dávno dospelé a on potrebuje riadiť stále.
Keď idem do práce, bojím sa nechať s ním syna doma, pretože si pekné slovo pre neho nenájde, stále sú to len urážky. Syn je v puberte a začína na toto reagovať nervózne, výbušne a vzpurne. Presne ako ja kedysi. Bojím sa, že jedného dňa treskne dverami a odíde radšej s kamarátmi, ako by mal ostať tu, kde je pre dedka len niktoš a lajdák.
Podotýkam, že otec má dokončenú učňovku, celý život robil robotníka na stavbe. So sestrou si robíme vysokú školu, teraz sme v bakalárskom ročníku, ale stále sme len chudery a neschopné niktošky.
Prosím vás, je možnosť nejakého riešenia tejto situácie? Chodíme ako uzlíky nervov, ťažko sa zvláda starostlivosť o deti, práca, škola a nakoniec doma takéto stresy. Chcela som, aby išiel psychológovi alebo psychiatrovi, ale odmietol s tým, že my sme bláznivé a jemu nič nie je.
Dnes mi vyhodil do záchoda obed, ktorý som mala navarený, pretože potreboval práve ten hrniec, v ktorom bolo naše jedlo.
Skrátka, sú to samé prieky a naschvály.
Každý deň sa trasiem ako osika, čo zas bude. Neviem, na koho sa obrátiť. Odsťahovanie nepripadá do úvahy, nakoľko by sme to finančne neutiahli. :-(
Prosím, poraďte.
Sme tri sestry (jedna s nami už nebýva), my dve žijeme v štvorizbovom byte s otcom. Mama nám zomrela pred rokom. Už od detstva nás otec bil ako žito, občas sa ušlo aj mame, chodieval domov opitý a nepočúvali sme nič iné ako to, aké sme sprosté, neschopné a nič z nás nebude (všetky tri sme sa dobre učili). Bežne u nás ako výchovné prostriedky fungovali varechy, remene a korbáče. Raz som dokonca dostala takú ranu päsťou, že mi vyskočila sánka.
Teraz mám 33 rokov a 14-ročného syna, sestra má 28 a 8-ročného syna a všetko pokračuje ďalej. Zatiaľ si nedovolí udrieť nás, lebo sa bojí, že by sme ho udali (dnes ma strčil tak, že som letela cez pol kuchyne), ale psychické týranie je na dennom poriadku. Naše deti sú neschopní darebáci, lajdáci, my sme mrchy, svine a pod.
Každá bývame v jednej izbe aj s dieťaťom, otec užíva spálňu (ktorú si zamyká) a obývačku. Sestra aj ja platíme mesačne na nájom po 105 euro, otec platí 60, stravujeme sa sami, ale aj tak vykrikuje, aké sme neschopné a ako nás musí živiť (deťom nekúpi ani len jednu čokoládu).
Nikdy nebol kompletný, ale myslím, že teraz sa už úplne zbláznil. Toaletný papier si nosí zo zamknutej spálne na WC zakaždým, keď ide vykonať potrebu, hneď potom si ho zas odnesie. Na balkóne máme dva smetné koše, jeden jeho, jeden náš. Sprchovať sa máme tým spôsobom, že namočiť, vypnúť vodu, namydliť, pustiť vodu. A nedajbože, ak sme tam 5 minút, už trieska na dvere. Prádlo musíme vešať na sušiaky cez tri šnúry (pred dvomi mesiacmi stačilo cez dve). Nikdy nerobil domáce práce, ale teraz je odborník na všetko.
Po mamine sme každá zdedili osminu bytu, otec veľmi chcel, aby sme to prepísali na neho, vraj budú nižšie poplatky za dedičské konanie. Celý život nás vyhadzoval z bytu, takže sme s tým nesúhlasili, urobili by sme so seba bezdomovcov. Teraz nám vykrikuje, že si máme uvedomiť, že sme podedili len nehnuteľný majetok, nie hnuteľný. Takže linka je jeho, lavica je jeho, nože aj taniere sú jeho.... Deti nemôžu do obývačky ani vojsť, lebo tam je všetko jeho.
Najviac ma desí, že dostáva záchvaty agresie. Ten nepríčetný pohľad v jeho očiach je hrozný. Pred dvomi rokmi na návšteve u rodiny škrtil svoju sestru. Bojíme sa týchto jeho "prepinákov", lebo človek pri ňom nikdy nevie, čo urobí.
Sleduje nás, kam a s kým ideme. Toto robieval mame, bol chorobne žiarlivý. Má presný prehľad, do akého auta nastúpime, s kým odchádzame. Reči typu "ani košele mi neožehlíš" sú úplne normálne. Celý život riadil a manipuloval s mamou a s nami ako deťmi, ale teraz sme už dávno dospelé a on potrebuje riadiť stále.
Keď idem do práce, bojím sa nechať s ním syna doma, pretože si pekné slovo pre neho nenájde, stále sú to len urážky. Syn je v puberte a začína na toto reagovať nervózne, výbušne a vzpurne. Presne ako ja kedysi. Bojím sa, že jedného dňa treskne dverami a odíde radšej s kamarátmi, ako by mal ostať tu, kde je pre dedka len niktoš a lajdák.
Podotýkam, že otec má dokončenú učňovku, celý život robil robotníka na stavbe. So sestrou si robíme vysokú školu, teraz sme v bakalárskom ročníku, ale stále sme len chudery a neschopné niktošky.
Prosím vás, je možnosť nejakého riešenia tejto situácie? Chodíme ako uzlíky nervov, ťažko sa zvláda starostlivosť o deti, práca, škola a nakoniec doma takéto stresy. Chcela som, aby išiel psychológovi alebo psychiatrovi, ale odmietol s tým, že my sme bláznivé a jemu nič nie je.
Dnes mi vyhodil do záchoda obed, ktorý som mala navarený, pretože potreboval práve ten hrniec, v ktorom bolo naše jedlo.
Skrátka, sú to samé prieky a naschvály.
Každý deň sa trasiem ako osika, čo zas bude. Neviem, na koho sa obrátiť. Odsťahovanie nepripadá do úvahy, nakoľko by sme to finančne neutiahli. :-(
Prosím, poraďte.
arizona
19.02.11,10:15
Neviem, aku odpoved cakas:confused:
Byvate v otcovom dome, ste dospele,mate svoje rodiny,otec je neznesitelny...
Moc moznoszi nemate.
Bud budete byvat u cloveka, ktori vam robi zle,alebo sa postavite na vlastne nohy, najdete si napr. nejaky podnajom /a casom kupite vlastne byvanie/ a zivot si zariadite po svojom...
-mozno sa vam podari prehovorit otca,aby predal byt a kupil si lacnejsi a mensi a nejaku sumu vam vyplatil /comu moc neverim, lebo jemu toto asi vyhovuje/
- mozno mate svokrovcov,alebo inu rodinu,ktori by vas snad prichylili,ak maju miesto...aj ked, znovu len budete byvat v cudzom a budete musiet vselico tolerovat...
Byvate v otcovom dome, ste dospele,mate svoje rodiny,otec je neznesitelny...
Moc moznoszi nemate.
Bud budete byvat u cloveka, ktori vam robi zle,alebo sa postavite na vlastne nohy, najdete si napr. nejaky podnajom /a casom kupite vlastne byvanie/ a zivot si zariadite po svojom...
-mozno sa vam podari prehovorit otca,aby predal byt a kupil si lacnejsi a mensi a nejaku sumu vam vyplatil /comu moc neverim, lebo jemu toto asi vyhovuje/
- mozno mate svokrovcov,alebo inu rodinu,ktori by vas snad prichylili,ak maju miesto...aj ked, znovu len budete byvat v cudzom a budete musiet vselico tolerovat...
mia.jane
19.02.11,10:36
Viem, že vlastné bývanie by bolo najlepším riešením, ale bohužiaľ, v dnešnej dobe, keď bežne v jednom byte bývajú tri generácie a pri našich príjmoch je to nereálne.
Nemáme rodinu, ku ktorej by sme mohli ísť. Otec to nepredá, pretože mu to naozaj vyhovuje. Kde by platil 60 euro za byt?
A hľadať si podnájom tiež nevidím ako riešenie, pretože je to finančne nákladné a my sme tu doma presne tak ako on. Sme spoluvlastníci, takže nemienim odtiaľto utekať kvôli tomu, že otec je blázon.
Myslela som skôr na to, či neexistuje niečo, kam sa obrátiť, aby sme otca prinútili ísť na nejaké vyšetrenia, aby sa dal do poriadku. On jeden deň niečo povie, na druhý deň si to nepamätá, odškriepi to, zjavne má, okrem iného aj problémy s pamäťou. A máva príšerné záchvaty zúrivosti, čo podľa mňa normálne naozaj nie je. Potreboval by odborníka, skôr ako sa niečo stane.
Nemáme rodinu, ku ktorej by sme mohli ísť. Otec to nepredá, pretože mu to naozaj vyhovuje. Kde by platil 60 euro za byt?
A hľadať si podnájom tiež nevidím ako riešenie, pretože je to finančne nákladné a my sme tu doma presne tak ako on. Sme spoluvlastníci, takže nemienim odtiaľto utekať kvôli tomu, že otec je blázon.
Myslela som skôr na to, či neexistuje niečo, kam sa obrátiť, aby sme otca prinútili ísť na nejaké vyšetrenia, aby sa dal do poriadku. On jeden deň niečo povie, na druhý deň si to nepamätá, odškriepi to, zjavne má, okrem iného aj problémy s pamäťou. A máva príšerné záchvaty zúrivosti, čo podľa mňa normálne naozaj nie je. Potreboval by odborníka, skôr ako sa niečo stane.
JM1968
19.02.11,10:55
Ja by som sa informovala u všeob.lekára, alebo priamo na psychiatrii...Tiež si myslím, že problémom treba predchádzať a nie sa potom pohoršovať keď je tragédia v správach. A myslím, že psychické týranie sa posudzuje rovnako ako fyzické...možno ako dôkaz poslúži nahratie jeho výčinov, hoci aj mobilom... Veľa som ti asi nepomohla, nepoznám presný postup, dúfam, že ti poradia aj skúsenejší.
mia.jane
19.02.11,11:21
Ďakujem veľmi pekne. Myslím, že musí byť aj iné riešenie ako odsťahovať sa. Naozaj nevidím dôvod, prečo by sme odtiaľto utekali, keď sme doma a máme nárok tu bývať. To by potom každá týraná žena musela ujsť od manžela.
Pýtala som sa na to obvodnej lekárky (máme s otcom rovnakú), povedala, že pokiaľ nebude sám chcieť podstúpiť vyšetrenie, nemôže ho k tomu donútiť.
Pred pár rokmi, keď som dostala od otca päsťou do nosa (chodila som spuchnutá týždeň), udala som ho na polícii, ale mama vtedy na mňa tlačila, aby som to stiahla, lebo ma vyhodí z domu. Vtedy som sa zľakla, lebo by som s dieťaťom nemala kam ísť.
Otec bol vždy dobrý herec. Dlhé roky nám jeho rodina neverila, že je naozaj taký, ako rozprávame. Vždy, keď sme tam prišli na návštevu, boli sme najlepšie dcéry, šťastná rodinka. Až pred dvomi rokmi mu nejako zlyhali herecké schopnosti, vtedy chytil svoju sestru pod krk, škrtil ju a musel ho odtiahnuť jeho brat. Vtedy pochopili, že to všetko bola pravda.
S nikým sa nebaví, nikto ho neznesie pre jeho hádavú povahu, všetko vie najlepšie. A keď si vypije, hotová katastrofa. Kedysi chodieval spitý ako cap, teraz pije potajomky, zrejme si len udržiava nejakú tú svoju hladinu a myslí si, že to nevieme.
Ako deti sme chodili s krvavými pásmi na zadku od korbáča, nikdy v živote som nezažila jednu jedinú pochvalu a teraz ponižuje ešte aj naše deti. A to som si vždy hovorila, že moje dieťa nikdy nebude mať taký život ako ja. :-(
Pýtala som sa na to obvodnej lekárky (máme s otcom rovnakú), povedala, že pokiaľ nebude sám chcieť podstúpiť vyšetrenie, nemôže ho k tomu donútiť.
Pred pár rokmi, keď som dostala od otca päsťou do nosa (chodila som spuchnutá týždeň), udala som ho na polícii, ale mama vtedy na mňa tlačila, aby som to stiahla, lebo ma vyhodí z domu. Vtedy som sa zľakla, lebo by som s dieťaťom nemala kam ísť.
Otec bol vždy dobrý herec. Dlhé roky nám jeho rodina neverila, že je naozaj taký, ako rozprávame. Vždy, keď sme tam prišli na návštevu, boli sme najlepšie dcéry, šťastná rodinka. Až pred dvomi rokmi mu nejako zlyhali herecké schopnosti, vtedy chytil svoju sestru pod krk, škrtil ju a musel ho odtiahnuť jeho brat. Vtedy pochopili, že to všetko bola pravda.
S nikým sa nebaví, nikto ho neznesie pre jeho hádavú povahu, všetko vie najlepšie. A keď si vypije, hotová katastrofa. Kedysi chodieval spitý ako cap, teraz pije potajomky, zrejme si len udržiava nejakú tú svoju hladinu a myslí si, že to nevieme.
Ako deti sme chodili s krvavými pásmi na zadku od korbáča, nikdy v živote som nezažila jednu jedinú pochvalu a teraz ponižuje ešte aj naše deti. A to som si vždy hovorila, že moje dieťa nikdy nebude mať taký život ako ja. :-(
verkaz
19.02.11,11:24
Skúste si so sestrou nájsť prenájom, keď sa spojíte, tak to nebude také finančne náročne. Nemôžeš v tomto prípade hľadieť na byt, aj keď v tom vidíš svoj domov. Zariaď si život inakšie a hlavne tvojmu dieťaťu. Tak isto by mala konať aj sestra.
Potom ako dedičky časti bytu žiadajte od otca nájom za užívanie bytu. Určite si to rozmyslí a bude to nejako riešiť.
Nedajte sa týrať, veď vaše deti z toho môžu mať následky na celý život.
Ak to nepôjde dobrovoľne, žiadajte vyplatenie z bytu aj cestou súdu.
Poukazuješ na týrané ženy ale prečo mlčia a ak aj podajú sťažnosť, tak ju vždy stiahnu.
Všetko sa dá, len treba chcieť.
Potom ako dedičky časti bytu žiadajte od otca nájom za užívanie bytu. Určite si to rozmyslí a bude to nejako riešiť.
Nedajte sa týrať, veď vaše deti z toho môžu mať následky na celý život.
Ak to nepôjde dobrovoľne, žiadajte vyplatenie z bytu aj cestou súdu.
Poukazuješ na týrané ženy ale prečo mlčia a ak aj podajú sťažnosť, tak ju vždy stiahnu.
Všetko sa dá, len treba chcieť.
nunik
19.02.11,11:31
...toto čo tu čitam snad to je zly sen...chod čim skor za pravnikom ,on určite ti poradi ako dalej,rozhodne to nenechaj tak...
mia.jane
19.02.11,12:17
...toto čo tu čitam snad to je zly sen...chod čim skor za pravnikom ,on určite ti poradi ako dalej,rozhodne to nenechaj tak...
Nie je to zlý sen, je to holá realita. :-(
Žiadne súkromie, po troch dňoch v robote, kedy vstávam o pol šiestej a domov prídem o deviatej večer, ma ráno príde zobudiť s tým, že "a ty nevstávaš?!" On býva totiž to hore ráno o piatej, nemôže spávať, tak nemôže spať nikto. Večer o pol desiatej ti už nariaďuje, že máš ísť spať... Toto robieval mame. Nemohla večer čítať knihu, lebo keď išiel spať on, museli ísť predsa všetci.
Ten, kto toto roky nezažíva, to možno ťažko pochopí.... Ten pocit bezmocnosti, zúfalstva, beznádeje a strachu. O to viac, že je to tvoj vlastný otec...
Skúsim v pondelok niekoho nájsť a poradiť sa.
Mamin brat je právnik, ale ten sa so mnou o tomto rozprávať nebude. Po poslednej návšteve, keď sme boli za ním so sestrou, mu otec zavolal a vynadal mu, nech nechá jeho dcéry na pokoji, nech nám nedáva rozumy. Podotýkam, že mi sme boli na normálnej rodinnej návšteve a otec z toho vytvoril konšpiračnú teóriu o tom, že sme boli za ním ako za právnikom a chceme ho okradnúť o byt.
Myslím, že naozaj nie je v poriadku. Napr. minule, keď sme boli na návšteve u jeho sestry, otcovi sa rozpadli topánky, ktoré sto rokov nenosil, čiže neboli obnosené, ale proste aj tak staré, pretože ležali v skrini a neboli nijako ošetrované. Obvinil druha svojej sestry, že mu ich polial kyselinou, pretože ho neznáša. Nestíhali sme oči otvárať. Podľa mňa toto normálne nie je.
Nie je to zlý sen, je to holá realita. :-(
Žiadne súkromie, po troch dňoch v robote, kedy vstávam o pol šiestej a domov prídem o deviatej večer, ma ráno príde zobudiť s tým, že "a ty nevstávaš?!" On býva totiž to hore ráno o piatej, nemôže spávať, tak nemôže spať nikto. Večer o pol desiatej ti už nariaďuje, že máš ísť spať... Toto robieval mame. Nemohla večer čítať knihu, lebo keď išiel spať on, museli ísť predsa všetci.
Ten, kto toto roky nezažíva, to možno ťažko pochopí.... Ten pocit bezmocnosti, zúfalstva, beznádeje a strachu. O to viac, že je to tvoj vlastný otec...
Skúsim v pondelok niekoho nájsť a poradiť sa.
Mamin brat je právnik, ale ten sa so mnou o tomto rozprávať nebude. Po poslednej návšteve, keď sme boli za ním so sestrou, mu otec zavolal a vynadal mu, nech nechá jeho dcéry na pokoji, nech nám nedáva rozumy. Podotýkam, že mi sme boli na normálnej rodinnej návšteve a otec z toho vytvoril konšpiračnú teóriu o tom, že sme boli za ním ako za právnikom a chceme ho okradnúť o byt.
Myslím, že naozaj nie je v poriadku. Napr. minule, keď sme boli na návšteve u jeho sestry, otcovi sa rozpadli topánky, ktoré sto rokov nenosil, čiže neboli obnosené, ale proste aj tak staré, pretože ležali v skrini a neboli nijako ošetrované. Obvinil druha svojej sestry, že mu ich polial kyselinou, pretože ho neznáša. Nestíhali sme oči otvárať. Podľa mňa toto normálne nie je.
buchač
19.02.11,16:29
...
Keď idem do práce, bojím sa nechať s ním syna doma, pretože si pekné slovo pre neho nenájde, stále sú to len urážky. Syn je v puberte a začína na toto reagovať nervózne, výbušne a vzpurne. Presne ako ja kedysi. Bojím sa, že jedného dňa treskne dverami a odíde radšej s kamarátmi, ako by mal ostať tu, kde je pre dedka len niktoš a lajdák.
...
Prosím, poraďte.
Skôr by som sa aj obával ...
Doživotie za vraždu otca
Zoltán K. z okresu Veľký Krtíš zabil v auguste 2009 svojho otca. Odsúdili ho na doživotie. Rozsudok nie je právoplatný, Zoltán sa voči nemu odvolal. Definitívne rozhodnutie za otcovraždou urobí Krajský súd. Zoltán má na svedomí aj vraždu starého otca, ktorého zabil v roku 1993.
...
Podľa znalcov, tragédia bola vyvrcholením celoživotných zlých vzťahov v rodine, vrátane vzťahu s otcom a ešte predtým so starým otcom. Zoltán vyrastal v násilníckom prostredí, ktoré v ňom najprv vzbudzovalo strach, neskôr z rodiny unikal a potom sa naučil brániť. Nakoniec zavraždil starého otca.
http://www.webnoviny.sk/krimi-v-sr/dozivotie-za-vrazdu-otca/88886-clanok.html
Keď idem do práce, bojím sa nechať s ním syna doma, pretože si pekné slovo pre neho nenájde, stále sú to len urážky. Syn je v puberte a začína na toto reagovať nervózne, výbušne a vzpurne. Presne ako ja kedysi. Bojím sa, že jedného dňa treskne dverami a odíde radšej s kamarátmi, ako by mal ostať tu, kde je pre dedka len niktoš a lajdák.
...
Prosím, poraďte.
Skôr by som sa aj obával ...
Doživotie za vraždu otca
Zoltán K. z okresu Veľký Krtíš zabil v auguste 2009 svojho otca. Odsúdili ho na doživotie. Rozsudok nie je právoplatný, Zoltán sa voči nemu odvolal. Definitívne rozhodnutie za otcovraždou urobí Krajský súd. Zoltán má na svedomí aj vraždu starého otca, ktorého zabil v roku 1993.
...
Podľa znalcov, tragédia bola vyvrcholením celoživotných zlých vzťahov v rodine, vrátane vzťahu s otcom a ešte predtým so starým otcom. Zoltán vyrastal v násilníckom prostredí, ktoré v ňom najprv vzbudzovalo strach, neskôr z rodiny unikal a potom sa naučil brániť. Nakoniec zavraždil starého otca.
http://www.webnoviny.sk/krimi-v-sr/dozivotie-za-vrazdu-otca/88886-clanok.html
evina
19.02.11,17:34
Ďakujem veľmi pekne. Myslím, že musí byť aj iné riešenie ako odsťahovať sa. Naozaj nevidím dôvod, prečo by sme odtiaľto utekali, keď sme doma a máme nárok tu bývať. To by potom každá týraná žena musela ujsť od manžela.
Pýtala som sa na to obvodnej lekárky (máme s otcom rovnakú), povedala, že pokiaľ nebude sám chcieť podstúpiť vyšetrenie, nemôže ho k tomu donútiť.
Pred pár rokmi, keď som dostala od otca päsťou do nosa (chodila som spuchnutá týždeň), udala som ho na polícii, ale mama vtedy na mňa tlačila, aby som to stiahla, lebo ma vyhodí z domu. Vtedy som sa zľakla, lebo by som s dieťaťom nemala kam ísť.
Otec bol vždy dobrý herec. Dlhé roky nám jeho rodina neverila, že je naozaj taký, ako rozprávame. Vždy, keď sme tam prišli na návštevu, boli sme najlepšie dcéry, šťastná rodinka. Až pred dvomi rokmi mu nejako zlyhali herecké schopnosti, vtedy chytil svoju sestru pod krk, škrtil ju a musel ho odtiahnuť jeho brat. Vtedy pochopili, že to všetko bola pravda.
S nikým sa nebaví, nikto ho neznesie pre jeho hádavú povahu, všetko vie najlepšie. A keď si vypije, hotová katastrofa. Kedysi chodieval spitý ako cap, teraz pije potajomky, zrejme si len udržiava nejakú tú svoju hladinu a myslí si, že to nevieme.
Ako deti sme chodili s krvavými pásmi na zadku od korbáča, nikdy v živote som nezažila jednu jedinú pochvalu a teraz ponižuje ešte aj naše deti. A to som si vždy hovorila, že moje dieťa nikdy nebude mať taký život ako ja. :-(
A za akú cenu? Ak nemyslíte na seba za cenu zničeného života Vašich detí?.....
Pýtala som sa na to obvodnej lekárky (máme s otcom rovnakú), povedala, že pokiaľ nebude sám chcieť podstúpiť vyšetrenie, nemôže ho k tomu donútiť.
Pred pár rokmi, keď som dostala od otca päsťou do nosa (chodila som spuchnutá týždeň), udala som ho na polícii, ale mama vtedy na mňa tlačila, aby som to stiahla, lebo ma vyhodí z domu. Vtedy som sa zľakla, lebo by som s dieťaťom nemala kam ísť.
Otec bol vždy dobrý herec. Dlhé roky nám jeho rodina neverila, že je naozaj taký, ako rozprávame. Vždy, keď sme tam prišli na návštevu, boli sme najlepšie dcéry, šťastná rodinka. Až pred dvomi rokmi mu nejako zlyhali herecké schopnosti, vtedy chytil svoju sestru pod krk, škrtil ju a musel ho odtiahnuť jeho brat. Vtedy pochopili, že to všetko bola pravda.
S nikým sa nebaví, nikto ho neznesie pre jeho hádavú povahu, všetko vie najlepšie. A keď si vypije, hotová katastrofa. Kedysi chodieval spitý ako cap, teraz pije potajomky, zrejme si len udržiava nejakú tú svoju hladinu a myslí si, že to nevieme.
Ako deti sme chodili s krvavými pásmi na zadku od korbáča, nikdy v živote som nezažila jednu jedinú pochvalu a teraz ponižuje ešte aj naše deti. A to som si vždy hovorila, že moje dieťa nikdy nebude mať taký život ako ja. :-(
A za akú cenu? Ak nemyslíte na seba za cenu zničeného života Vašich detí?.....
Andy Kralik
19.02.11,18:09
Myslím, že musí byť aj iné riešenie ako odsťahovať sa.
Úprimne? Iné trvalé riešenie ako sa odsťahovať asi nie je.
Úprimne? Iné trvalé riešenie ako sa odsťahovať asi nie je.
intro
19.02.11,19:48
Podľa Vášho písomného prejavu usudzujem, že viete žiť aj mimo rodičovského bytu - Váš podiel na tom byte sa nezmení .
Petra Nová
19.02.11,20:14
Prečítala som, zrejme pochopila a z toho, čo si o otcovi napísala, sa ho len tak ľahko nezbavíš umiestením v ústave. Z toho by si mala vychádzať a zariadiť si život. Tento odkaz je obsiahnutý vo všetkých príspevkoch v téme. Ak už v mladosti sa k vám, deťom, otec nesprával v rukavičkách, tak ťažko čakať, že v starobe bude iný. Práve naopak, všetko sa bude len zhoršovať.
Vysťahovaním sa z bytu, neprestaneš byť vlastníčkou bytu. A je len na tebe, či sa dokážeš oslobodiť z toho traumatizujúceho spôsobu života alebo vydržíš a zostaneš. Treba si však uvedomiť, že časom budeš musieť aj tak riešiť otázku svojho bývania. Ak už otca nebude, spoluvlastnícke podiely sa prerozdelia a tretia sestra určite bude žiadať vyplatiť svoj podiel,lebo v byte nebýva. Časom sa môžeš nepohodnúť s druhou sestrou alebo jej deťmi, s partnerom a bude to rovnaké, ako s otcom.
Hľadať riešenie je na tebe, lebo ťažko tu niekto vymyslí legálny spôsob, ako dostať otca z bytu, ktorý je jeho väčšinovým spoluvlastníkom.
Vysťahovaním sa z bytu, neprestaneš byť vlastníčkou bytu. A je len na tebe, či sa dokážeš oslobodiť z toho traumatizujúceho spôsobu života alebo vydržíš a zostaneš. Treba si však uvedomiť, že časom budeš musieť aj tak riešiť otázku svojho bývania. Ak už otca nebude, spoluvlastnícke podiely sa prerozdelia a tretia sestra určite bude žiadať vyplatiť svoj podiel,lebo v byte nebýva. Časom sa môžeš nepohodnúť s druhou sestrou alebo jej deťmi, s partnerom a bude to rovnaké, ako s otcom.
Hľadať riešenie je na tebe, lebo ťažko tu niekto vymyslí legálny spôsob, ako dostať otca z bytu, ktorý je jeho väčšinovým spoluvlastníkom.
Ice dive
19.02.11,20:27
ono zas na druhej strane keď máš dieťa, rozrobenú školu a prácu je jasné, že toho času nemáš nazvyš a za 105 ečiek podnájom pre pre dvoch sa ťažko bude zháňať...
možno by stálo za úvahu prehodnotiť svoje priority a riešiť veci spôsobom, ktorý vieš ovplyvniť... t.j. zohnať si svoje bývanie ako bojovať s veterným mlynom...
možno by stálo za úvahu prehodnotiť svoje priority a riešiť veci spôsobom, ktorý vieš ovplyvniť... t.j. zohnať si svoje bývanie ako bojovať s veterným mlynom...
BXLmiami
20.02.11,05:42
1. odsťahovať sa,už včera bolo neskoro
2.cez sud žiadať finančné vysporiadanie bytu,ktorý spoluvlastníte.
2.cez sud žiadať finančné vysporiadanie bytu,ktorý spoluvlastníte.
alaya1
20.02.11,06:54
Hm...tu je tazko radit. odist nie, lebo mate narok tam byvat. Ak ide len o ten byt, nechcete odist, nic vam neostava, len to znasat. taky cliovek sa uz nemeni. A ak vam ide o zdravie vasich deti/ nepisete, kde maju otcov/, tak sa pozbierajte a prenajmite si nejaky byt. Za 210 eur-dve sestry spolu, urcite nieco najdete a budete byvat v klude, aj ked skromne.
Myslim, ze si musite polozit otazku- co je pre vas prvorade a podla toho sa zariadit.
Pripadne navstivit odbor soc. veci a poradit sa, no tam moze hrozit aj odobratie deti vyrastajucich v nevhodnych podmioenkach.
Vela zdaru v rozhodovani.
Myslim, ze si musite polozit otazku- co je pre vas prvorade a podla toho sa zariadit.
Pripadne navstivit odbor soc. veci a poradit sa, no tam moze hrozit aj odobratie deti vyrastajucich v nevhodnych podmioenkach.
Vela zdaru v rozhodovani.
hubatá
20.02.11,08:00
Súhlasím s alaya1. Osamostatnite sa konečne a na čo si myslíte a máte zdokladované že máte nárok tak si uplatnite na súde. Určite by som toto netrpela ak je to pravda.
EvaB
20.02.11,10:44
A ak vam ide o zdravie vasich deti/ nepisete, kde maju otcov/, tak sa pozbierajte a prenajmite si nejaky byt. Za 210 eur-dve sestry spolu, urcite nieco najdete a budete byvat v klude, aj ked skromne.
V podstate súhlasím, aj keď by bolo lepšie uvažovať nad kúpou bytu - ste na to dve. Nájom je len vyhadzovanie peňazí a podľa mňa by to bolo vhodné len na prechodnú dobu. Bývali by ste vo svojom, i keď menšom, neriešili by ste takéto problémy. A on by sa určite spamätal, ak by všetky náklady musel znášať sám.
Žiadať vysporiadanie bytu, ak by to nebolo naozaj nutné k zabezpečeniu vášho nového bývania by som neriešila. Ak by sa otec stal jediným vlastníkom (a bol by schopný vyplatiť vás bez predaja), ťažko predvídať, čo sa stane, možno by z toho nič nezostalo.
Málo píšete o sebe. Ste mladé, rozvedené alebo slobodné matky, nič nepíšete o svojich predstavách do budúcnosti. Pracujete, študujete, isto vám na tom záleží. Mali by ste sa zamyslieť aj nad tým a tomu prispôsobiť ďalšie kroky. Zotrvávanie v tomto stave vám k posunu do lepšieho života nepomôže.
V podstate súhlasím, aj keď by bolo lepšie uvažovať nad kúpou bytu - ste na to dve. Nájom je len vyhadzovanie peňazí a podľa mňa by to bolo vhodné len na prechodnú dobu. Bývali by ste vo svojom, i keď menšom, neriešili by ste takéto problémy. A on by sa určite spamätal, ak by všetky náklady musel znášať sám.
Žiadať vysporiadanie bytu, ak by to nebolo naozaj nutné k zabezpečeniu vášho nového bývania by som neriešila. Ak by sa otec stal jediným vlastníkom (a bol by schopný vyplatiť vás bez predaja), ťažko predvídať, čo sa stane, možno by z toho nič nezostalo.
Málo píšete o sebe. Ste mladé, rozvedené alebo slobodné matky, nič nepíšete o svojich predstavách do budúcnosti. Pracujete, študujete, isto vám na tom záleží. Mali by ste sa zamyslieť aj nad tým a tomu prispôsobiť ďalšie kroky. Zotrvávanie v tomto stave vám k posunu do lepšieho života nepomôže.
nunik
20.02.11,10:46
...tak toto určite nieje normalne! Ja ti verim že to čo pišeš musi byt strašne a preto len chod sa poradit s pravnikom..s cudzim aby ten ,,mudrc,,nemohol zase obvinovat toho z vašej rodiny...myslim že riešnie je určite nejake...ja verim ti že nechcete so sestrou odist z bytu lebo ved aj vy tam mate podiel predsa ale tak sa poradte ako by sa dalo dostat jeho z bytu...moja kamoška bola v podobnej situacii a pravnička jej vela poradila aj dodala sil ako stym dalej bojovat. Len to nenechavat tak lebo predsa su tam aj deti,myslite hlavne na nich. Držim palce.
ErinErin
21.02.11,08:47
V pôvodnej otázke sa mi javí taká skrytá predstava riešenia, ako to tu aj bolo spomínané - riešiť psychický stav otca. Aj keby to bolo prínosné pre všetky strany, otec nemôže byť liečený bez vlastného súhlasu.Výnimkou sú len stavy, keď ohrozuje seba (pokus o samovraždu) alebo okolie. Všetko ostatné ako paranoja, skreslené myslenie a z toho vyplývajúce nekonečné hádky (čo možno v konečnom dôsledku po rokoch pôsobí na psychiku horšie ako jednotlivé napadnutie nožom, ublíženie, či pokus o vraždu), nie je dostatočným dôvodom.
lubko6394
21.02.11,09:17
Možno som mimo, ale čo ste robili doteraz ? Ak to správne chápem, tak ste sa obe sestry rozhodli mať deti, a kde s nimi budete bývať ste akosi nedomysleli a tak ste ostali bývať s tým Vaším tyranom a za pár rokov ak to isté urobia Vaše deti ? Potom sa budete deliť o ten byt ako ? Kde máte partnerov s ktorými ste plánovali budúcnosť a deti ? Prečo to neriešite s nimi ? Alebo je problémom to, že ten byt je nebodaj na Luníku ?
Erika686
21.02.11,12:56
Z tvojho opisu otca- akoby som videla svojho. Despoticky tyran, ktory dokaze psychicky ublizit viac ako fyzicky.
Nemala by si riesit vas narok na byt za tychto podmienok, mas syna, tak pozeraj predovsetkym nanho, lebo sa stane to, coho sa obavas.
Nam tiez mama zomrela, ale teraz co mam ist byvat k despotickemu otcovi len preto, ze mam narok tam byvat? Nikdy v zivote. Mne ide o pokoj mojich deti a az tak nejaky narok na byt.
Otca sa nasilim nezbavis, pokial sam nebude chciet sa liecit, ty nemozes nic. Jedine konecne po tolkych rokoch zobrat rozum do hrsti a odist prec, lebo zosalejes.
Nemala by si riesit vas narok na byt za tychto podmienok, mas syna, tak pozeraj predovsetkym nanho, lebo sa stane to, coho sa obavas.
Nam tiez mama zomrela, ale teraz co mam ist byvat k despotickemu otcovi len preto, ze mam narok tam byvat? Nikdy v zivote. Mne ide o pokoj mojich deti a az tak nejaky narok na byt.
Otca sa nasilim nezbavis, pokial sam nebude chciet sa liecit, ty nemozes nic. Jedine konecne po tolkych rokoch zobrat rozum do hrsti a odist prec, lebo zosalejes.
mia.jane
22.02.11,08:46
Možno som mimo, ale čo ste robili doteraz ? Ak to správne chápem, tak ste sa obe sestry rozhodli mať deti, a kde s nimi budete bývať ste akosi nedomysleli a tak ste ostali bývať s tým Vaším tyranom a za pár rokov ak to isté urobia Vaše deti ? Potom sa budete deliť o ten byt ako ? Kde máte partnerov s ktorými ste plánovali budúcnosť a deti ? Prečo to neriešite s nimi ? Alebo je problémom to, že ten byt je nebodaj na Luníku ?
Hm... aj takto sa dá reagovať. Presne toto som mala na mysli vetou "kto to nezažil, ťažko pochopí"...
Bola som vydatá, bývalý manžel sa desať rokov o svoje dieťa nezaujíma. Bývali sme v prenájme, ale vzhľadom na to, že sme sa rozviedli, tak sme sa logicky z prenájmu odišli.
Sestrin bývalý partner podľahol hazardu, je z neho gambler, ktorý prehral všetko, čo sa dalo, ostali mu len veľké dlhy.
Myslím, že nie sme prvé ani posledné, ktorým nevyšiel vzťah.
To, že sa odtiaľto nechceme odsťahovať, nie je kvôli podielu na byte, ale kvôli financiám. Nemôžeme si dovoliť platiť 500 euro za prenájom. Keby sme chceli lacnejší, pripadá do úvahy možno garsónka alebo jednoizbový byt, kde si dosť dobre neviem predstaviť štyroch ľudí. O tom to celé je.
A tvoju nevhodnú poznámku o "byte na Luníku" nebudem ani komentovať, pretože keby si trošku čítal, videl by si, že som z Bratislavy...
Hm... aj takto sa dá reagovať. Presne toto som mala na mysli vetou "kto to nezažil, ťažko pochopí"...
Bola som vydatá, bývalý manžel sa desať rokov o svoje dieťa nezaujíma. Bývali sme v prenájme, ale vzhľadom na to, že sme sa rozviedli, tak sme sa logicky z prenájmu odišli.
Sestrin bývalý partner podľahol hazardu, je z neho gambler, ktorý prehral všetko, čo sa dalo, ostali mu len veľké dlhy.
Myslím, že nie sme prvé ani posledné, ktorým nevyšiel vzťah.
To, že sa odtiaľto nechceme odsťahovať, nie je kvôli podielu na byte, ale kvôli financiám. Nemôžeme si dovoliť platiť 500 euro za prenájom. Keby sme chceli lacnejší, pripadá do úvahy možno garsónka alebo jednoizbový byt, kde si dosť dobre neviem predstaviť štyroch ľudí. O tom to celé je.
A tvoju nevhodnú poznámku o "byte na Luníku" nebudem ani komentovať, pretože keby si trošku čítal, videl by si, že som z Bratislavy...
mia.jane
22.02.11,09:07
Podľa Vášho písomného prejavu usudzujem, že viete žiť aj mimo rodičovského bytu - Váš podiel na tom byte sa nezmení .
Usudzujete správne, ja som tu od svojich 18-tich rokov nežila vôbec. Presťahovala som sa sem až teraz v septembri, nakoľko firma, v ktorej som robila a mala som príjem cez 1000 euro sa zrušila a ja v novej práci zarobím 500 eur a už nie som schopná utiahnuť prenájom.
Nebyť tohto dôvodu, nie som tu ani minútu, to mi verte...
Preto je naozaj "obdivuhodné", na aké psychické dno vás dokáže dostať jeden človek za polroka....
Usudzujete správne, ja som tu od svojich 18-tich rokov nežila vôbec. Presťahovala som sa sem až teraz v septembri, nakoľko firma, v ktorej som robila a mala som príjem cez 1000 euro sa zrušila a ja v novej práci zarobím 500 eur a už nie som schopná utiahnuť prenájom.
Nebyť tohto dôvodu, nie som tu ani minútu, to mi verte...
Preto je naozaj "obdivuhodné", na aké psychické dno vás dokáže dostať jeden človek za polroka....
lubko6394
22.02.11,09:55
Hm... aj takto sa dá reagovať. Presne toto som mala na mysli vetou "kto to nezažil, ťažko pochopí"...
Bola som vydatá, bývalý manžel sa desať rokov o svoje dieťa nezaujíma. Bývali sme v prenájme, ale vzhľadom na to, že sme sa rozviedli, tak sme sa logicky z prenájmu odišli.
Sestrin bývalý partner podľahol hazardu, je z neho gambler, ktorý prehral všetko, čo sa dalo, ostali mu len veľké dlhy.
Myslím, že nie sme prvé ani posledné, ktorým nevyšiel vzťah.
To, že sa odtiaľto nechceme odsťahovať, nie je kvôli podielu na byte, ale kvôli financiám. Nemôžeme si dovoliť platiť 500 euro za prenájom. Keby sme chceli lacnejší, pripadá do úvahy možno garsónka alebo jednoizbový byt, kde si dosť dobre neviem predstaviť štyroch ľudí. O tom to celé je.
A tvoju nevhodnú poznámku o "byte na Luníku" nebudem ani komentovať, pretože keby si trošku čítal, videl by si, že som z Bratislavy...
Tak teda prepáč. Podľa tých informácií to naozaj vyzeralo že ste úplne nesamostatné. V tomto prípade ťažko radiť, jediné čo ma napadá je zaplatiť teda prenájom jemu, ale to by ste ho museli dostať k nejakému psychológovi, ktorému by on dôveroval a možno spolu by ste boli schopní nájsť riešenie. A to riešenie by mala naozaj asi hľadať nestranná osoba ( nejaký mediátor ) lebo takto v trojici ťažko nájdete riešenie. Želám úspech.
Bola som vydatá, bývalý manžel sa desať rokov o svoje dieťa nezaujíma. Bývali sme v prenájme, ale vzhľadom na to, že sme sa rozviedli, tak sme sa logicky z prenájmu odišli.
Sestrin bývalý partner podľahol hazardu, je z neho gambler, ktorý prehral všetko, čo sa dalo, ostali mu len veľké dlhy.
Myslím, že nie sme prvé ani posledné, ktorým nevyšiel vzťah.
To, že sa odtiaľto nechceme odsťahovať, nie je kvôli podielu na byte, ale kvôli financiám. Nemôžeme si dovoliť platiť 500 euro za prenájom. Keby sme chceli lacnejší, pripadá do úvahy možno garsónka alebo jednoizbový byt, kde si dosť dobre neviem predstaviť štyroch ľudí. O tom to celé je.
A tvoju nevhodnú poznámku o "byte na Luníku" nebudem ani komentovať, pretože keby si trošku čítal, videl by si, že som z Bratislavy...
Tak teda prepáč. Podľa tých informácií to naozaj vyzeralo že ste úplne nesamostatné. V tomto prípade ťažko radiť, jediné čo ma napadá je zaplatiť teda prenájom jemu, ale to by ste ho museli dostať k nejakému psychológovi, ktorému by on dôveroval a možno spolu by ste boli schopní nájsť riešenie. A to riešenie by mala naozaj asi hľadať nestranná osoba ( nejaký mediátor ) lebo takto v trojici ťažko nájdete riešenie. Želám úspech.
ErinErin
22.02.11,11:42
Hm... aj takto sa dá reagovať. Presne toto som mala na mysli vetou "kto to nezažil, ťažko pochopí"...
Bola som vydatá, bývalý manžel sa desať rokov o svoje dieťa nezaujíma. Bývali sme v prenájme, ale vzhľadom na to, že sme sa rozviedli, tak sme sa logicky z prenájmu odišli.
Sestrin bývalý partner podľahol hazardu, je z neho gambler, ktorý prehral všetko, čo sa dalo, ostali mu len veľké dlhy.
Myslím, že nie sme prvé ani posledné, ktorým nevyšiel vzťah.
To, že sa odtiaľto nechceme odsťahovať, nie je kvôli podielu na byte, ale kvôli financiám. Nemôžeme si dovoliť platiť 500 euro za prenájom. Keby sme chceli lacnejší, pripadá do úvahy možno garsónka alebo jednoizbový byt, kde si dosť dobre neviem predstaviť štyroch ľudí. O tom to celé je.
A tvoju nevhodnú poznámku o "byte na Luníku" nebudem ani komentovať, pretože keby si trošku čítal, videl by si, že som z Bratislavy...
Keď píšeš takto anonymne, aspoň dostaneš nezávislé rady a rôzne pohľady. Už od začiatku tam kdesi v pozadí svietilo, že ste bez partnerov, keďže ich nespomínaš. Daj si pozor, vzorce správania sa zvyknú opakovať! Vyrastala si so vzorom nadradeného otca nad matkou, a aj keď takýto systém nechceš vo svojom živote, možno ani nevidíš, že sa podvedome ním riadiš. Ktovie - možno to bola podvedomá predstava o nižšej hodnote ženy vo vzťahu, čo setru neodradilo od gamblera. Keď si človek neváži sám seba, ani druhí si ho nevážia. Toto asi nie je hlavný problém, ktorý teray riešiš, ale prajem tebe i sestre, aby ste našli šťastie a dobrých partnerov. Uvedomenenie si problému a zmena myslenia je kľúčom!
Bola som vydatá, bývalý manžel sa desať rokov o svoje dieťa nezaujíma. Bývali sme v prenájme, ale vzhľadom na to, že sme sa rozviedli, tak sme sa logicky z prenájmu odišli.
Sestrin bývalý partner podľahol hazardu, je z neho gambler, ktorý prehral všetko, čo sa dalo, ostali mu len veľké dlhy.
Myslím, že nie sme prvé ani posledné, ktorým nevyšiel vzťah.
To, že sa odtiaľto nechceme odsťahovať, nie je kvôli podielu na byte, ale kvôli financiám. Nemôžeme si dovoliť platiť 500 euro za prenájom. Keby sme chceli lacnejší, pripadá do úvahy možno garsónka alebo jednoizbový byt, kde si dosť dobre neviem predstaviť štyroch ľudí. O tom to celé je.
A tvoju nevhodnú poznámku o "byte na Luníku" nebudem ani komentovať, pretože keby si trošku čítal, videl by si, že som z Bratislavy...
Keď píšeš takto anonymne, aspoň dostaneš nezávislé rady a rôzne pohľady. Už od začiatku tam kdesi v pozadí svietilo, že ste bez partnerov, keďže ich nespomínaš. Daj si pozor, vzorce správania sa zvyknú opakovať! Vyrastala si so vzorom nadradeného otca nad matkou, a aj keď takýto systém nechceš vo svojom živote, možno ani nevidíš, že sa podvedome ním riadiš. Ktovie - možno to bola podvedomá predstava o nižšej hodnote ženy vo vzťahu, čo setru neodradilo od gamblera. Keď si človek neváži sám seba, ani druhí si ho nevážia. Toto asi nie je hlavný problém, ktorý teray riešiš, ale prajem tebe i sestre, aby ste našli šťastie a dobrých partnerov. Uvedomenenie si problému a zmena myslenia je kľúčom!
Andy Kralik
22.02.11,15:49
Na vasom mieste by som uvazoval o tom spravit radikalnu zmenu.
Neratajte s tym ze sa otec zmeni. A neratajte s tym ze "odide z domu".
Zmente prostredie. Poriadne si zratajte ci to financen neutiahnete (nezavrhnite automaticky tuto moznost). Mozno "vyraznejsie uskromnenie z kratkodobeho hladiska bude lepsie z dlhodobejsieho hladiska. Existuje aj moznost prenajat si izbu za podstatne nizsi peniaz. A pokial je to skutocne tak ako opisujete, az take uskromnenie to nebude. A hlavne - vyberiete si aj vy "susedov". Vid http://www.spolubyvajuci.sk/
A zvazte psychologicku pomoc. Budete potrebovat podporu.
Nedovolte aby ste si vy alebo vase deti "zvykli" na podcenovanie a pripadne ho vzali ako fakt!
Neratajte s tym ze sa otec zmeni. A neratajte s tym ze "odide z domu".
Zmente prostredie. Poriadne si zratajte ci to financen neutiahnete (nezavrhnite automaticky tuto moznost). Mozno "vyraznejsie uskromnenie z kratkodobeho hladiska bude lepsie z dlhodobejsieho hladiska. Existuje aj moznost prenajat si izbu za podstatne nizsi peniaz. A pokial je to skutocne tak ako opisujete, az take uskromnenie to nebude. A hlavne - vyberiete si aj vy "susedov". Vid http://www.spolubyvajuci.sk/
A zvazte psychologicku pomoc. Budete potrebovat podporu.
Nedovolte aby ste si vy alebo vase deti "zvykli" na podcenovanie a pripadne ho vzali ako fakt!
JM1968
23.02.11,10:50
[QUOTE=Erika686;1663143]Otca sa nasilim nezbavis, pokial sam nebude chciet sa liecit, ty nemozes nic. QUOTE]
Ľudia, ja som asi naivná, ale keď je niekto nenormálny, ako môže posúdiť, či sa chce alebo nechce liečiť? Veď ak to nemá v hlave v poriadku ako môže vedieť čo potrebuje? Nemôže mu to niekto nariadiť?
Ľudia, ja som asi naivná, ale keď je niekto nenormálny, ako môže posúdiť, či sa chce alebo nechce liečiť? Veď ak to nemá v hlave v poriadku ako môže vedieť čo potrebuje? Nemôže mu to niekto nariadiť?
sorrceress
23.02.11,11:39
nechapem na čo čakate .ved su krizove centra alebo sa informuj na mestkom urade existuje určite nejaké riešenie .určite ti poskytnu aspon pravne poradenstvo ak si na tom finančne tak zle .a uvedom si že ak vaš otec bude musieť sam platiť najom za byt z čoho bude žiť?myslim že sa spolieha na to že nikdy neodidete ,to vy ste mu dali tú istotu že si môže s vami robiť čo chce.no tak čo občas si vypočuje vaše plané vyhražky a to je všetko.vieš je smutné ked si nevieš uvedomiť že ten byt /čiže hmotný majetok/ti je prednejši ako tvoje dieťa .ked sa mu niečo stane už bude neskoro lutovať a plakať čo si mohla urobiť a neurobila si.
mia.jane
02.03.11,17:04
Vôbec mi nie je prednejší byt, len nemáme kam ísť. O tom to je.
Z čoho bude otec žiť? Hm, v tom nevidím žiadny problém. Má 630 euro dôchodok a celkom slušné peniaze na účtoch...vrátane tých, ktoré sme mu nechali v dedičskom konaní po mame....
Z čoho bude otec žiť? Hm, v tom nevidím žiadny problém. Má 630 euro dôchodok a celkom slušné peniaze na účtoch...vrátane tých, ktoré sme mu nechali v dedičskom konaní po mame....
mia.jane
02.03.11,17:13
A vetu: "To vy ste mu dali tú istotu, že si môže s vami robiť čo chce" snáď ani nemyslíš vážne....
Čiže nakoľko tu bývame, on má plné právo sa správať tak, ako sa správa...
Ďakujem. S tvojou pomocou práve prichádzam na to, že za správanie môjho otca vlastne môžem ja so sestrou...
Zrejme ho provokujeme už len svojou existenciou.
Čiže nakoľko tu bývame, on má plné právo sa správať tak, ako sa správa...
Ďakujem. S tvojou pomocou práve prichádzam na to, že za správanie môjho otca vlastne môžem ja so sestrou...
Zrejme ho provokujeme už len svojou existenciou.