Dobrý deň!
Prosím niekoho o odbornú radu, mám dospelú dcéru, ktorá žije po rozvode so mnou spolu v jednej domácnosti, moj problém je v tom, že uz si neviem nijako poradiť, čo robiť, ked nerešpektuje moje názory ani rady a "robi si čo chce", možno sa tu najde niekto s podobným problémom. Vopred ďakujem
študuje, alebo pracuje ?

Je spolumajitelkou bytu?

Dobrý deň!
Prosím niekoho o odbornú radu, mám dospelú dcéru, ktorá žije po rozvode so mnou spolu v jednej domácnosti, moj problém je v tom, že uz si neviem nijako poradiť, čo robiť, ked nerešpektuje moje názory ani rady a "robi si čo chce", možno sa tu najde niekto s podobným problémom. Vopred ďakujem
...že problém ...???

Neexistuje !!!!

Môj dom ...MOJE pravidlá ...!!!!!!!!!!

stale studuje, je v 3. rocniku na SŠ

heslo ako: !"Moj dom, moje pravidla" nezaberaju som z toho uz na nervy :O(

stale studuje, je v 3. rocniku na SŠ
zostala si po rozvode sama, alebo máš nového partnera ? Aký vzťah má dieťa s otcom ?

stale studuje, je v 3. rocniku na SŠ
v 3. ročníku SŠ - nemá nárok ani na poradný hlas v domácnosti

nevieme, či vek zodpovedá 3.ročníku SVŠ
a nevieme, či má spoluvlastníctvo k bytu.
Pokiaľ niet inej rady-pomoci, a je dospelá, plnoletá...........poslať ju preč.

...že problém ...???

Neexistuje !!!!

Môj dom ...MOJE pravidlá ...!!!!!!!!!!

Juraj, platilo to aj keď si mal ty 18 ? Ber do úvahy, že v domácnosti (zrejme) chýba chlapská ruka ... (nie kvoli zauchu - aj keď by sa možno niekdy zišlo)

Ak by mal ukončenú školu - riešenie je jednoduchšie. zbaliť batôžtek a poslať do sveta. Ak si zo svojho príjmu bude sám hradiť náklady na ubytovanie, stravovanie a svoje potreby, bude vedieť porovnávať ...

v jeseni toho roku bude mať 19 r., je ziackou 3 rocnika na Strednej škole
nie je spoluvlastnikom bytu

v jeseni toho roku bude mať 19 r., je ziackou 3 rocnika na Strednej škole
nie je spoluvlastnikom bytu
dospelá: buď prijme tvoje noty alebo keď nie - svet je veľký

v 3. ročníku SŠ - nemá nárok ani na poradný hlas v domácnosti

Tak zas až tak nie, myslím si, že každý člen domácnosti má právo vyjadriť sa, ale treba určiť mantinely.
Pokiaľ je slečna plnoletá a stále denne študuje, hoci nemá vlastnícke právo k nehnuteľnosti, aj tak jej nemožno zrušiť trvalý pobyt.
Jednoznačne treba slečnu kontrolovať, stáť si za svojim slovom a vyvodzovať dôsledky z neplnenia dohôd a povinností.
Veľmi účinná je ignorácia typu : chladnička prázdna, neoprané, nerozprávam, nevnímam, tvrdíš, že si dospelý/á - tak nech sa páči, je možnosť brigádne privyrobiť si. Ver mi, že takúto ignoráciu mladý dlho nevydrží a v čase keď je už dobre rozložený si ho treba pritúliť a vysvetliť, že každý má nielen práva, ale aj povinnosti.

...mám doma 19ročného a tiež kadečo skúšal, už neskúša, lebo ja som bola tá silnejšia;)...

nie zijem s novym partnerom , ale v tom problem nie je...
s otcom si rozumie po "svojom"

aj moja je v 3. rocniku gymnazia, a je uz aj dospela, a tiez musim velmi vela trpezlivosti, nekonecnej,

a je strasna, tiez je naj...., vo vsetkom,
ja ju ovplyvnujem sposobom, ako sa odporuca ovplyvnovat muzov :) (akoze chlap pride na napad, ktory mu podsuniete),

zatial to funguje, oblbnem ju, ale ak by mal byt problem, tak po ukonceni skoly, som uz dnes pripravena otvorit dvere, a ahoj,

je to tazke, ale stavaju sa aj take veci,

a co robim uz od minuleho roku je to, ze si dost uz zijem aj moj vlastny zivot, vychutnavam si ho,

a cuduj sa svete, dcere zacinam dost chybat, a v takych chvilach jej dochadza, co pre nu znamenam,

a zda sa, ze jej pristup ku vsetkemu sa zlepsuje, a to sme mali teda dost hekticke casy, zobrala mi par rokov zivota :)

nie zijem s novym partnerom , ale v tom problem nie je...
s otcom si rozumie po "svojom"
možno to dcéra vidí inak ...

fakt je super, ze niekto vie co prezivam. Vsetko co ste uviedli v prispevku som skusala, ale nezaberaaa Co by ste urobili v pripade ked aj napriek k tomu, ze ma vysloveny zakaz prichadzat domov v rannych hodinách a aj napriek tomu, že to davam pocitovat, si to zopakuje?? a v dalsom pripade sa stalo,ze domov nepride?? dakujem za vsetky rady

A čo tak opýtať sa dcéry, čo je prekáža, čo by chcela vo svojom živote zmeniť, prípadne aj akú zmenu očakáva od Teba ako matky?
Mne keď povedal syn, že mu na mne prekáža to, či ono, tak som sa minimálne zamyslela nad jeho slovami a dôvodila som, ale určite som sa snažila odstrániť aj svoje nedostatky.

fakt je super, ze niekto vie co prezivam. Vsetko co ste uviedli v prispevku som skusala, ale nezaberaaa Co by ste urobili v pripade ked aj napriek k tomu, ze ma vysloveny zakaz prichadzat domov v rannych hodinách a aj napriek tomu, že to davam pocitovat, si to zopakuje?? a v dalsom pripade sa stalo,ze domov nepride?? dakujem za vsetky rady
Jednostranné zákazy nič nevyriešia. Využiť chvíľu pohody a rozprávať o problémoch - ako radí Danuška.

Tak zas až tak nie, myslím si, že každý člen domácnosti má právo vyjadriť sa, ale treba určiť mantinely.
Pokiaľ je slečna plnoletá a stále denne študuje, hoci nemá vlastnícke právo k nehnuteľnosti, aj tak jej nemožno zrušiť trvalý pobyt.
Jednoznačne treba slečnu kontrolovať, stáť si za svojim slovom a vyvodzovať dôsledky z neplnenia dohôd a povinností.
Veľmi účinná je ignorácia typu : chladnička prázdna, neoprané, nerozprávam, nevnímam, tvrdíš, že si dospelý/á - tak nech sa páči, je možnosť brigádne privyrobiť si. Ver mi, že takúto ignoráciu mladý dlho nevydrží a v čase keď je už dobre rozložený si ho treba pritúliť a vysvetliť, že každý má nielen práva, ale aj povinnosti.

...mám doma 19ročného a tiež kadečo skúšal, už neskúša, lebo ja som bola tá silnejšia;)...
budeš donekonečna vysvetľovať, má právo sa vyjadriť a raz prídeš domov z roboty a z kvetináčov kde máš orchideje ti zrazu začne klíčiť mariška. čo spravíš?

aj nato mala prilizitost vela krat vyslovit svoj nazor, robim maximalne vsetko, co moze matka pre svoje dieta urobit,snazim sa vzdy, ale niekedy mam pocit, ze som totalne zlyhala

fakt je super, ze niekto vie co prezivam. Vsetko co ste uviedli v prispevku som skusala, ale nezaberaaa Co by ste urobili v pripade ked aj napriek k tomu, ze ma vysloveny zakaz prichadzat domov v rannych hodinách a aj napriek tomu, že to davam pocitovat, si to zopakuje?? a v dalsom pripade sa stalo,ze domov nepride?? dakujem za vsetky rady
Nepustila by som ju domov ráno, nech spí tam, kde bola doteraz.
Navrhni jej, že sa môže odsťahovať, pomôž jej pobaliť veci a dáš jej výživné presne také, aké jej dáva otec. Niekedy treba svoje ,,dospelé" dieťa nechať padnúť poriadne na pusu, aby zistilo, že domov je to najcennejšie, čo má. Že je to vankúš, kde možno svoju hlavu skloniť, aj sa na ňom vyplakať a tie mamkine buchty chutia najlepšie...

vzdy si najdem aj na to cas, prihovorim jej do dusi,ona popocuva,vydrzi mozno byt mila 2 dni a zase je vsetko tak ako predtym

nooo nebudete mi verit,ale aj s tym som uz na nu narukovala, ale ak by som ju mala vystahovat k jej otcovi, tak by skoncila tak zle ako on sam On mi na dceru neprispieva a ani sa o nu pocas manzelstva nestaral

Skús jej pohľadať nejakú brigádu, nech sama zistí, že "na chleba" sa ťažko robí (popri škole) ...

Dcérka je dospelá. Nemyslím si, že by si ju mala vyhodiť z bytu pokiaľ študuje. Ale mohla by ísť bývať k otcovi. Nemalo by ti byť ľúto navrhnúť jej túto možnosť. Deti ak môžu, aj zneužívajú lásku svojich rodičov. Vysvetliť jej, že keďže ju máš rada, no nemôžeš si s ňou poradiť, musíš ju poslaľ k otcovi.
Každý človek si voči druhému dovolí len toľko, koľko môže. Ak niečo povieš, musíš to aj splniť. Tvoja dcéra musí vidieť, že ty si matka a ona tvoje dieťa.
Vždy som rešpektovala vek svojich detí, no ja som bola matka oni moje deti.

Nuž puberta a dozrievanie je ťažké aj pre rodiča, aj pre dieťa. Treba si uvedomiť, že toto obdobie pominie a treba ho vydržať.
Veľké dieťa v puberte potrebuje najmä svojich priateľov, rodina je v tomto veku zväčša na druhom mieste.
Ak sa však takémuto tvrdohlavcovi dostane aj uznania a pochvaly, občas aj nejakej sľúbenej odmeny za dodržanú dohodu, tak to ide.
Nie je nič horšie, ako nekonečný boj. Občas treba popustiť, ale stále jedným očkom preverovať popri dôvere.
Ak sa bude neustále zakazovať, vedie to k úteku a úniku a zlej partii a tam sa to u ťažšie rieši.

tiež mám doma tento "druh":D na jeseň bude mať dcéra 20r, presne viem o čom píšeš;) jej neskoré nočné až ranné príchody domov som prestala riešiť, lebo nič som nevyriešila. táto generácia je zvláštny druh. ak ide von vie, že ak by bola v akom koľvek stave/opitom/ má prísť domov spať.ak nepríde a spí u kamošky, alebo... vie že má napísať sms, že je ok. viac ako kedy príde ma trápi to, že mi doma s ničím nepomôže, ale iba ak tak 1% so 100%, viem je to moja chyba, ja som ju nezapájala, všetko som riešila sama s tým nech sa ona učí.stále som čakala, že ju to tak samu prirodzene napadne-nenapadlo:mee: teraz keď niečo chcem, aby urobila tak som z toho na infarkt.poprípade povie, že ona to nevie:eek::eek: súložiť ich nikto neučil, to vedeli hneď, nato nepovedia, že neviem to;)

tiež mám doma tento "druh":D na jeseň bude mať dcéra 20r, presne viem o čom píšeš;) jej neskoré nočné až ranné príchody domov som prestala riešiť, lebo nič som nevyriešila. táto generácia je zvláštny druh. ak ide von vie, že ak by bola v akom koľvek stave/opitom/ má prísť domov spať.ak nepríde a spí u kamošky, alebo... vie že má napísať sms, že je ok. viac ako kedy príde ma trápi to, že mi doma s ničím nepomôže, ale iba ak tak 1% so 100%, viem je to moja chyba, ja som ju nezapájala, všetko som riešila sama s tým nech sa ona učí.stále som čakala, že ju to tak samu prirodzene napadne-nenapadlo:mee: teraz keď niečo chcem, aby urobila tak som z toho na infarkt.poprípade povie, že ona to nevie:eek::eek: súložiť ich nikto neučil, to vedeli hneď, nato nepovedia, že neviem to;)

No ja teraz neviem, či má plakať a či sa rehotať...
Toto je dnešná mládež a jednoznačne máme problém my rodičia, lebo nerozumieme tomu, ako dnešní mladí žijú...
Dcéra má 13 a pol roka a neustále dookola s prichádzajúcim víkendom zápasíme s pyžamkom pod pazuchou, či ju pustím ku kamarátke spať, či vpustím kamarátku na noc ku nám...pripadajú mi ako kočovníčky...
Dcéra má momentálne takéto komunikačné spôsoby : hnev, plač, durdenie, zdúvanie, ofukovanie, gúľanie a prevracanie očami, zriedkavo sa objaví aj úsmev na tvári, ale podľa všetkého mám byť tíško, lebo na vysvedčení je vyznamenaná.
Ďaľším znakom tohto druhu je nekonečné spanie do neskorých poľudňajších hodín, organizovaný neporiadok v skrini, množstvo papierikov s rôznymi odkazmi po izbe, nespokojnosť s obsahom chladničky a hrncov, suchoty v peňaženke a ZÁBUDLIVOSŤ na požiadanie výkonu určitých domácich prác.
Trieskanie dvermi, nahrubo prekryté nedostatky pleti makeupom, večne vybitý kredit, ktorý spôsobuje nemožnosť prezvoniť rodiča a oznámiť mu stav svojej polohy - to všetko je len útržok bežného života sladkej,, večne nespokojnej tínedžerky...
Och,och,och....

A ja tak potom z času na čas plesnem nejaké to vajce o okno, už som sa naučila ovládať tieto stavy, vajcia nehádžem o stenu, tam sa to nedá umyť :D;):).

Láska k svojmu dieťaťu je jedna z tých najťažších...

dnešná mládež: nie je iná ako sme boli my (ja). aj ja som chodil domov vtedy, keď sa mi zachcelo až dovtedy keď mi raz tatko povedal: "synku máš 14 rokov, v lete budeš doma max. o 23-tej, cez školský rok o 21." a to platilo. ak som prišiel domov po týchto termínoch - skracoval mi nasledujúce príchody o ten čas, o ktorý som predtým meškal. ak sa to tatkovi nevidelo a aj v škole boli problémy, nasledovalo SND (sobota, nedeľa doma) a dal si tú robotu aby ma zamestnal.:) je jasné, že sa mi to nepáčilo a tak som si strednú školu vybral dostatočne ďaleko od rodičov aby som získal svoju voľnosť a aj nezávislosť. bol som doma "vzácnejší". grázel ani kriminálnik sa so mňa nestal aj keď to niekedy bolo na hrane.

No ja teraz neviem, či má plakať a či sa rehotať...
Toto je dnešná mládež a jednoznačne máme problém my rodičia, lebo nerozumieme tomu, ako dnešní mladí žijú...
Dcéra má 13 a pol roka a neustále dookola s prichádzajúcim víkendom zápasíme s pyžamkom pod pazuchou, či ju pustím ku kamarátke spať, či vpustím kamarátku na noc ku nám...pripadajú mi ako kočovníčky...
Dcéra má momentálne takéto komunikačné spôsoby : hnev, plač, durdenie, zdúvanie, ofukovanie, gúľanie a prevracanie očami, zriedkavo sa objaví aj úsmev na tvári, ale podľa všetkého mám byť tíško, lebo na vysvedčení je vyznamenaná.
Ďaľším znakom tohto druhu je nekonečné spanie do neskorých poľudňajších hodín, organizovaný neporiadok v skrini, množstvo papierikov s rôznymi odkazmi po izbe, nespokojnosť s obsahom chladničky a hrncov, suchoty v peňaženke a ZÁBUDLIVOSŤ na požiadanie výkonu určitých domácich prác.
Trieskanie dvermi, nahrubo prekryté nedostatky pleti makeupom, večne vybitý kredit, ktorý spôsobuje nemožnosť prezvoniť rodiča a oznámiť mu stav svojej polohy - to všetko je len útržok bežného života sladkej,, večne nespokojnej tínedžerky...
Och,och,och....

A ja tak potom z času na čas plesnem nejaké to vajce o okno, už som sa naučila ovládať tieto stavy, vajcia nehádžem o stenu, tam sa to nedá umyť :D;):).

Láska k svojmu dieťaťu je jedna z tých najťažších...

správanie ako cez kopírak, úplne , ale úplne rovnaké:eek: a tá posledná veta, je strašne ale strašne pravdivá;) moja cca. mesiac do zadu zahlásila, že v marci pôjde na tri dni do Londýna, že chce vidieť kúsok sveta, že mama koľko mi prispeješ:eek::eek: hneď v tom momente som sa skoro posra.. od strachu, že moja malinká pôjde do sveta, do sveta plného terorizmu, samozrejme, že ma vysmiala, že hneď myslím na teroristov, poprípade že ju predajú do otroctva a na orgány a pod. katastrofické scenáre. na jednej strane sa nevieme dočkať kedy "odletia" na druhej strane zase aby nie. potešila som sa z Londýna nič nebude:) aspoň zatiaľ;)

dnešná mládež: nie je iná ako sme boli my (ja). aj ja som chodil domov vtedy, keď sa mi zachcelo až dovtedy keď mi raz tatko povedal: "synku máš 14 rokov, v lete budeš doma max. o 23-tej, cez školský rok o 21." a to platilo. ak som prišiel domov po týchto termínoch - skracoval mi nasledujúce príchody o ten čas, o ktorý som predtým meškal. ak sa to tatkovi nevidelo a aj v škole boli problémy, nasledovalo SND (sobota, nedeľa doma) a dal si tú robotu aby ma zamestnal.:) je jasné, že sa mi to nepáčilo a tak som si strednú školu vybral dostatočne ďaleko od rodičov aby som získal svoju voľnosť a aj nezávislosť. bol som doma "vzácnejší". grázel ani kriminálnik sa so mňa nestal aj keď to niekedy bolo na hrane.

ja si myslím, že je. moja / dcéra/ určite ;)

Len pre porovnanie - dievčatá a chlapci majú totálne inú pubertu, tak sa mi zdá, že s dievčatami je to o čosi komplikovanejšie. Tuším to bude inými hormónmi, neviem.
Chlapci sa toľko nerozoberajú a nehundrú, dievčatá majú farebnejšiu škálu prejavov s bujnejšími výhovorkami a zásadne majú posledné slovo pri riešení akéhokoľvek problému. Práve to posledné slovo má vytáča, lebo ho chcem mať ja a nedarí sa mi to.
Nuž a ako vidím, ešte to potrvá...

Lujzi, úplne chápem Tvoje obavy, že dcéra ma kdesi cestovať. Môj syn od 17tich cestuje sám do zahraničia a absolútne to beriem v pohode. Je prirodzené, že strach o dcéry je väčší, lebo sú zraniteľnejšie a sú ľahšou korisťou.

Ale sme už v téme riadne mimotemy, snáď nám to zadávateľka odpustí...

Juraj, platilo to aj keď si mal ty 18 ? Ber do úvahy, že v domácnosti (zrejme) chýba chlapská ruka ... (nie kvoli zauchu - aj keď by sa možno niekdy zišlo)
...

He ...ja a 18 ???...kua , vystrájali sme teda fest ...
Fajčil som od 13 , na strednej sa žúry u nás doma robili , zemiakové brigády boli ako raj ...
Ale čo rodičia povedali , zákonom by sa dalo nazvať , Písmom svätým ...nepamätám , že by na nás niekto z rodičov ruku vztiahol ...nebolo potrebné..

...dve dievky mám ...
Ani jedna ešte nefásla ...teda , veľa ale nechýbalo...;)

fakt je super, ze niekto vie co prezivam. Vsetko co ste uviedli v prispevku som skusala, ale nezaberaaa Co by ste urobili v pripade ked aj napriek k tomu, ze ma vysloveny zakaz prichadzat domov v rannych hodinách a aj napriek tomu, že to davam pocitovat, si to zopakuje?? a v dalsom pripade sa stalo,ze domov nepride?? dakujem za vsetky rady
Zákazy občas nepomôžu ...
Pravidlá ...to je to správne slovo , no musia ich dodržiavať obe strany ...

Nepustila by som ju domov ráno, nech spí tam, kde bola doteraz.

...aj to som spravil ...no lepilo mi zároveň ...nakoniec som obvolal všetkých kamošov ...prespala posediačky o dve medziposchodia vyššie ...

Potom ale poobede prišla krutá realita ...postihy , o tých sa radšej ale nezmieňujem ...
Podotýkam , že už bola po maturite a zamestnaná ...


tiež mám doma tento "druh":D na jeseň bude mať dcéra 20r, presne viem o čom píšeš;) jej neskoré nočné až ranné príchody domov som prestala riešiť, lebo nič som nevyriešila. táto generácia je zvláštny druh. ak ide von vie, že ak by bola v akom koľvek stave/opitom/ má prísť domov spať.ak nepríde a spí u kamošky, alebo... vie že má napísať sms, že je ok. viac ako kedy príde ma trápi to, že mi doma s ničím nepomôže, ale iba ak tak 1% so 100%, viem je to moja chyba, ja som ju nezapájala, všetko som riešila sama s tým nech sa ona učí.stále som čakala, že ju to tak samu prirodzene napadne-nenapadlo:mee: teraz keď niečo chcem, aby urobila tak som z toho na infarkt.poprípade povie, že ona to nevie:eek::eek: súložiť ich nikto neučil, to vedeli hneď, nato nepovedia, že neviem to;)
Staršia má už svoju domácnosť ...
Mladá mala vo štvrtok 24...

SMS-ky boli zákonom ...
Nocľah sa riešil ešte vopred...
Výhovorky ???.....he len raz sa pokúsila ...a ja som ju v kľude , bez slova počúval , ako sa do vlastných sieti zamotáva ...a potom som jej s úškrnom povedal :
" Nika , prosím Ťa ....teraz mi ešte tú o Červenej čiapočke - rozprávku povedz ...tú som dlho nemal možnosť ..."...;)
Nezmohnúc sa na slovo sa zapýrila , zasmiala ....a povedala ..." Prepáčte , mami , oci ..."

Nevie ???.....tak ani ja som nevedel , keď sa mi zachcelo ...

...Láska k svojmu dieťaťu je jedna z tých najťažších...

Veľká pravda. Byť denne "obdarovaný milotou, pozornosťou a poslušnosťou" svojho pubertálneho dieťaťa vyžaduje železné nervy a nekonečnú trpezlivosť. Keďže naši "násťroční" veselo pokračujú aj ako "caťroční prajme si vydržať, pri zdravom rozume zotrvať a ako rodičia obstáť. Výrok Haliny Pawlowskej "Vykašlete se na ně" je veľmi lákavý, len ťažko realizovateľný.:)

... aj tak je to zvláštne - kým naša mladšia dcéra nemala 18 a pred odchodom z domu musela referovať, kam ide, s kým ide a kedy príde, tiež sa odúvala a gúľala očami na všetky strany, a po dovŕšení 18-ky akoby čarovným prútikom švihol - sama mi zavolá, keď sa náhodou oneskorí, a dnes, keď má 24, vôbec sa nezdúva, keď jej hoci aj o polnoci (s úsmevom v hlase) zavolám, nech už ide domov, bo ja už idem spať a chcem mať istotu, že je v poriadku doma... :)

K téme - "Ak ti leží na srdci blaho tvojich detí, daj im zakúsiť trochu zimy a chladu" (čínske príslovie vraj) - naše deti si často myslia že "ty si mama, ty musíš", ale to nie je pravda, dokonca aj v Zákone o rodine je to zakotvené (§43, odsek 2 a 3). Aj podľa mňa sú dôležité pravidlá - ak sa dohodneme, že ja navarím a dcéra umyje riad, a ona ho neumyje, 2 - 3x, nabudúce navarím len pre seba aj si umyjem len po sebe. A že chce ísť do Londýna a ja by som jej mala prispieť? A prečo? Ona v domácnosti niečím prispieva? Lenže po 20 rokoch sladkého života už nie je ľahké dieťa presvedčiť, že to chceme zmeniť, ale dá sa to, len musíme byť dôslední a stáť si za svojím, aj keď je to aj pre rodičov ťažké, odmietnuť niečo svojmu dieťaťu...
Držím všetkým palce! ;):)