problem je medzi 4 bratmi,po rodicoch maju rodicovsky dom,kazdy ma z neho rovnaky podiel,chcu ho predat,ale problem je, ze jeden z bratov byva v danom dome so svojou rodinou,zacal tam byvat 12 rokov dozadu z dovodu,ze v tej dobe nemal byvanien a bolo to kratkodobe riesenie bytovej otazky.ale potom sa zabyval a teraz sa nechce vystahovat,ako riesit takyto problem??jeho manzelka je nezamestnana a maju 6 neplnoletych deti,cize je to socialny pripad.ako postupovat?diky

Spolumajiteľ má predkupné právo, čiže najskôr je nutné, aby traja bratia ponúkli tomu štvrtému odkúpenie ich podielov. Ak by on nesúhlasil, tak je možné to riešiť súdnou cestou, neviem ako presne sa to oficiálne volá, ale ide o súdne konanie, pri ktorom súd rozhodne o vysporiadaní vlastníckych podielov. Súd môže rozhodnúť, že sa celý dom predá a každý dostane svoju štvrtinu v peniazoch.

Z daného vplýva, že jeden z bratov chce so svojou rodinou ostať bývať v spomínanom dome a traja bratia chcú dom predať.

Najskôr by mali traja bratia dať možnosť využiť štvrtému predkupné právo na odkúpenie nehnuteľnosti.
Ak ani tak nedôjde k dohode, treba požiadať súd, aby rozhodol.
Súd podľa všetkého nariadi predaj nehnuteľnosti a výťažok z predaja rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa veľkosti ich podielov.

Onko ma predbehol :)...

Ja by som mala otázku pre svoju príbuznú, ktorú čaká dedičské konanie po mame, s ktorou bývala v spoločnom byte. Sú dvoja súrodenci s bratom. Ona je slobodná a brat má dve dcéry, ktoré budú dediť v budúcnosti po nej a bratovi(ich otcovi) majetok. Chcela by vedieť, čo je pre tie bratove dcéry vyhodnejšie (aj kvôli daniam), dediť už teraz po starkej alebo si to má dať ešte na seba alebo na brata a až po ich smrti by dedili, alebo má urobiť nejaký testament (ona už má tiež 70-tku). Majetok tvoria nehnuteľnosti pozemky, lesy. Jedna z neterí je vydatá a druhá rozvedená. Veľmi pekne ďakujem vopred za príspevky.

Ale musíte sa pripraviť aj na iný variant, najmä si všimni ods. 2 § 142 občianskeho zákonníka:

§ 142

(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

(2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

(3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.

Ale musíte sa pripraviť aj na iný variant, najmä si všimni ods. 2 § 142 občianskeho zákonníka:

§ 142

(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

(2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

(3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.

Inak v prípade nehnuteľností existujú efektívne páky, ako sa vyhnúť súdnemu konaniu a dohoda je istá. Stačí pohroziť, že svoje tri podiely odpredajú cigáňom a menšinový vlastník si rozmyslí, či žiť s cigáňmi alebo predať aj svoj podiel a kúpiť si malý byt. :D

Ja by som mala otázku pre svoju príbuznú, ktorú čaká dedičské konanie po mame, s ktorou bývala v spoločnom byte. Sú dvoja súrodenci s bratom. Ona je slobodná a brat má dve dcéry, ktoré budú dediť v budúcnosti po nej a bratovi(ich otcovi) majetok. Chcela by vedieť, čo je pre tie bratove dcéry vyhodnejšie (aj kvôli daniam), dediť už teraz po starkej alebo si to má dať ešte na seba alebo na brata a až po ich smrti by dedili, alebo má urobiť nejaký testament (ona už má tiež 70-tku). Majetok tvoria nehnuteľnosti pozemky, lesy. Jedna z neterí je vydatá a druhá rozvedená. Veľmi pekne ďakujem vopred za príspevky.
Vzhľadom na vyššiu hodnotu pozemkov a lesov, bolo by možno lepšie, keby obaja dedičstvo odmietli a nastúpili by bratove deti. Pokúste sa v tomto zmysle urobiť aj dedičskú dohodu. Bude síce možno trvať dedičské konanie, ale viac sedení by nemalo vyrovnať poplatky z hodnoty majetku.
Spočítané to však nemám. Hlavne ti posúvam príspevok, aby ti nezapadol medzi odpovedami zadávateľovi témy.

Inak v prípade nehnuteľností existujú efektívne páky, ako sa vyhnúť súdnemu konaniu a dohoda je istá. Stačí pohroziť, že svoje tri podiely odpredajú cigáňom a menšinový vlastník si rozmyslí, či žiť s cigáňmi alebo predať aj svoj podiel a kúpiť si malý byt. :D
len taký detail... zadávateľ s dvoma súrodencami to chce predávať preto, aby získal peniaze... a cigáni čo kupujú podiely v nehnuteľnostiach sú prudko bohatí...

takáto hrozba možno zaúčinkuje na niekoho kto nerozmýšľa logicky...

Ja by som mala otázku pre svoju príbuznú, ktorú čaká dedičské konanie po mame, s ktorou bývala v spoločnom byte. Sú dvoja súrodenci s bratom. Ona je slobodná a brat má dve dcéry, ktoré budú dediť v budúcnosti po nej a bratovi(ich otcovi) majetok. Chcela by vedieť, čo je pre tie bratove dcéry vyhodnejšie (aj kvôli daniam), dediť už teraz po starkej alebo si to má dať ešte na seba alebo na brata a až po ich smrti by dedili, alebo má urobiť nejaký testament (ona už má tiež 70-tku). Majetok tvoria nehnuteľnosti pozemky, lesy. Jedna z neterí je vydatá a druhá rozvedená. Veľmi pekne ďakujem vopred za príspevky.

Pozemky, lesy môže sa vzdať v prospech bratových detí. Byt by som radila nech si svoj podiel ponechá. Byt je predsa len strecha nad hlavou, keďže v ňom býva. Ak by sa predsa rozhodla aj ten prenechať bratovým deťom, netreba zabudnúť na doživotné právo užívania celelého bytu s tým, že počas tejto doby ju nebudú nijako obťažovať (prerábanie bytu, prespávaním a pod.)

Veľmi pekne vám ďakujem, zatiaľ sa rozhoduje, že byt by si nechala celý, len nevie, či budú netere dediť priamo po nej v prípade, že by brat nežil a pozemky zvažuje dať bratovi všetky, lebo netere nejak ešte nie sú rozhodnuté, či to je to dobre, keď oco žije, aby to mali už teraz. Všetko je ešte otvorené.

Vzhľadom na vyššiu hodnotu pozemkov a lesov, bolo by možno lepšie, keby obaja dedičstvo odmietli a nastúpili by bratove deti. Pokúste sa v tomto zmysle urobiť aj dedičskú dohodu. Bude síce možno trvať dedičské konanie, ale viac sedení by nemalo vyrovnať poplatky z hodnoty majetku.
Spočítané to však nemám. Hlavne ti posúvam príspevok, aby ti nezapadol medzi odpovedami zadávateľovi témy.
Ešte by som sa chcela opytať, či sa dohoda robí priamo pri dedičskom sedení u notára, aby som jej to mohla vysvetliť.

Ano, je to pred notárkou, ktorá to potom spíše do osvedčenia o dedičstve. Ak sa voči nemu do 15 dní od doručenia nik neodvolá, nadobudne právoplatnosť.