Zálohy predpokladám dávate do nákladov. Takže vyúčtovanie - faktúru, normálne zaevidujete do DFA, sumu skutočne spotrebovanej energie teda necháte v nákladoch a zvyšnú sumu, ktorá tvorí preplatok, zaúčtujete ako položku znižujúcu výdavok, teda mínusom do výdavkov a cez priebežné položky. Keď Vám dojde výpis z BÚ, zaúčtujete do príjmu na účet a zasa cez priebežné položky.
Dúfam, že som Vám to zrozumiteľne vysvetlila, ak nie, pýtajte sa.

Rozumiem.Ale už som sa pokúšala v mojom programe účtovať výdavok s mínusom a nechcel na to reagovať.

V akom softe účtujete? Musí tam byť niečo, čo Vám umožní zaúčtovať takúto položku. Ak by ste to dali do príjmu, zvýšilo by Vám to základ dane, ale v skutočnosti to nie je príjem, no preplatok. Vlastne by Vám to skreslilo celé účtovníctvo.

Skúšala som to.Podarilo sa mi zaúčtovať sumu s mínusom.Dala som sumu s mínusom do prevádzkovej réžie.Potom som dala priebežnú položku-výdaj.
Príjem z BÚ som zaúčtovala ako neovplyvňujúci daň a potom priebežná položka-príjem.DFa som uhradila.Teraz mi však nesedí stav účtu na BÚ.
Išla som na to asi zle.Prosím poraďte.

Xénia, neviem Vám to presne vysvetliť, pretože neviem aký soft používate. V každom sa to môže správať ináč. Musíte zapojiť aj vlastnú fantáziu a pošpekulovať, ako by to sedelo v tom konkrétnom softe, ktorý používate. Napíšte mi aký soft používate. Možno budem vedieť lepšie poradiť.


Nerozumiem ako to myslíte, že ste uhradili DFA. A nerozumiem ako Vám nesedí banka. Podľa mňa je chyba v tom, že ste zrejme nesprávne použili kódy v softe.

Napíšem Vám ešte raz bod po bode, ako by to vyzeralo v klasickom peňažnom denníku - papierovom. Vy si to prispôsobte podľa toho, ako sa účtuje v tom Vašom softe.


ID1 = prevodný príkaz na úhradu zálohy + prefotený zálohový list od elektrární: => Prevádzková réžia 5.000,- => Priebežné položky výdaj 5.000,-
BV1 = výpis z banky, úhrada: => Banka výdaj 5.000,- => Priebežné položky príjem 5.000,-
DFA1 = Vyúčtovanie za spotr. el. energiu - preplatok: => Prevádzková réžia -1.500,- => Priebežné položky príjem 1.500,-
BV2 = Pripísaný preplatok od elektrární: => Banka príjem 1.500,- => Priebežné položky výdaj 1.500,-

Ešte prikladám ten klasický Peňažný denník, v ňom som to rozpísala.

Zálohy predpokladám dávate do nákladov. Takže vyúčtovanie - faktúru, normálne zaevidujete do DFA, sumu skutočne spotrebovanej energie teda necháte v nákladoch a zvyšnú sumu, ktorá tvorí preplatok, zaúčtujete ako položku znižujúcu výdavok, teda mínusom do výdavkov a cez priebežné položky. Keď Vám dojde výpis z BÚ, zaúčtujete do príjmu na účet a zasa cez priebežné položky.
Dúfam, že som Vám to zrozumiteľne vysvetlila, ak nie, pýtajte sa.

Mám na to iný názor. JU účtuje v peňažnom denníku iba o skutočných príjmoch a výdavkoch (s výnimkou uzávierkových operáciií).
Podľa mňa sa dobropis zaeviduje v knihe pohľadávok.
Ak sa započíta na budúce zálohy, poznačí sa to v knihe pohľadávok.
ak vrátia peniaze, zaúčtuje sa to ako príjem ovplyvňujúci základ dane (aj výdavok bol daňovo uznaný v plnej výške, aj keď sa jednalo iba o preddavok).
V JU sa neuplatňujú princípy PU.

v JU mozno fakturu-dobropis zaradit aj do knihy doslych faktur a jej uhradu (ktora pride do banky) uctovat ako platbu dodavatelovi so znamienkom minus, tak ako je vlastne aj faktura uctovana v knihe doslych faktur. Vyparovanie je bezproblemove a uctovnictvo realne vypoveda o stave zavazkov. Pre mna je dodavatel stale dodavatel, ci uz mu dlhujem ja alebo on mne.

v JU mozno fakturu-dobropis zaradit aj do knihy doslych faktur a jej uhradu (ktora pride do banky) uctovat ako platbu dodavatelovi so znamienkom minus, tak ako je vlastne aj faktura uctovana v knihe doslych faktur. Vyparovanie je bezproblemove a uctovnictvo realne vypoveda o stave zavazkov. Pre mna je dodavatel stale dodavatel, ci uz mu dlhujem ja alebo on mne.
Aj voči dodávateľovi môžem mať pohľadávku. mínusový záväzok neexzistuje, je to pohľadávky. Ak by to bolo v účtovnej závierke, tak by boli skreslené záväzky (vykazovali by sa nižšie ako v skutočnosti), aj pohľadávky. A za to môže DÚ uložiť pokutu.

To Mudroš > neviem o akom skresľovaní je reč. Keď to zaúčtujem tak, ako som písala, ostane mi skutočný náklad na energiu v nákladoch.
Neviem prečo by som si mala zvyšovať príjmy?! Tak ja platím za el. energiu viac, nechávam moje peniaze elektrárňam, oni si točia moje peniaze, ja z toho nemám žiadny úrok, takže prichádzam vlastne o prachy. Nakoniec, keď mi vznikne preplatok, tak by som ho dala do príjmu a ešte aj daň mi môže výjsť vyššia, odvody vyššie...

Ďalej píšete, že v Peňažnom denníku sa účtuje len o skutočných príjmoch a výdavkoch. A toto nie sú skutočné výdavky?

Neuplatňujem princíp PÚ.

Na záver dodávam - niekoľko rokov takto účtujem o el. energii v JÚ, mala som niekoľko firiem na kontrole, ale ani v jednom prípade sa ani nepozastavili nad týmto účtovaním.

Zdravim

Tiez uctujem v JU a preplatok davam znamienkom minus do uctovnictva a pri kontrolach mi to nikto nevytkol.
Nerobim operacie cez priebezne polozky, zaloha je vydavok a preplatok je vydavok s minusom - je jasne, ze preplatok mi nemoze ovplyvnit danovy zaklad.
Prijem preplatku do banky nedavam do prijmu v banke, ale minus vydavok (potom sedi aj stav na ucte) -ved ked robim pri zapise do PD clenenie vydavkov, tak preplatok dam do rezie (MRP kod U25) ale so znamienkom minus a tak je zobrazeny v stlpci vydaj pri penaznych prostriedkov v banke.
V MRP to inac nejde.

Viki, veď práve preto som písala Xénii, nech napíše aký soft používa. Tie priebežné položky je len pomôcka v papierovom Peňažnom denníku, aby si vedela Xénia predstaviť to účtovanie. Samozrejme, že v každom softe sa to môže správať ináč. Treba si nájsť spôsob - správny kód, ako to zaúčtovať.

Viki > Nepáči sa mi to Vaše účtovanie prijatého preplatku v banke, tak som si nainštalovala MRP a pozrela som na to. Zaúčtovala som tento prípad takto:

U25 - záloha za elektrinu 5.000,-
X25 - vyúčtovanie - preplatok -1.500,-
X42 - Výdaj do PP 1.500,-
U14 - Príjem preplatku v banke 1.500,-
X41 - Príjem z PP 1.500,-

Pozrela som všetky výstupy. Sedí banka, sedia náklady, vynulovali sa PP.
Takže aj v MRP sa dá pekne zaúčtovať cez priebežné položky.

Viki > Nepáči sa mi to Vaše účtovanie prijatého preplatku v banke, tak som si nainštalovala MRP a pozrela som na to. Zaúčtovala som tento prípad takto:

U25 - záloha za elektrinu 5.000,-
X25 - vyúčtovanie - preplatok -1.500,-
X42 - Výdaj do PP 1.500,-
U14 - Príjem preplatku v banke 1.500,-
X41 - Príjem z PP 1.500,-

Pozrela som všetky výstupy. Sedí banka, sedia náklady, vynulovali sa PP.
Takže aj v MRP sa dá pekne zaúčtovať cez priebežné položky.
Asi to bola zla formulacia ze "v MRP to inac nejde" - nemyslela som tym uctovanie do priebeznych poloziek, ale rozdelenie do vydavkov. Ide to aj cez priebezne polozky... lenze ja namiesto 5 poloziek v PD zauctujem 2 polozky nasledovne:

U25 - zaloha za elektinu 5000 Sk
U25 - vyuctovanie za elektrinu -1500 Sk

...a ked pozriem v tom penaznom denniku v prilohe a tiez predchadzajucom popise tak to nie je 5 poloziek, ale celkovo 8 - lebo zaloha je uctovana tiez cez priebezne polozky - tento postup sa mi zda mooooc komplikovany.

Pri kontrole sa nikto nepozastavil pri uctovani preplatku minusom do vydavkov. A robim to tak pri vsetkych zalohovych platbach, kde pride zuctovacia faktura s preplatkom.
Bola by som rada keby sa este niekto k tomuto postupu uctovania vyjadril - t.j. ako uctuje a ake ma skusenosti s kontrolou.

Myslím si, že je to vec zvyku. Jasné, že tým spôsbom ako som napísala je to viac položiek, no je to na každom ako si to spraví. V papierovom som to takto účtovala, pretože bol prehľad. Tým, že zaúčtujete len dve položky, si to samozrejme zjednodušíte. Vlastne zaúčtujete len výdaj z banky, čiže zálohu za el. a dáte taký kód, ktorý to rovno dá aj do banky aj do nákladov. Tak isto preplatok, dáte taký kód, ktorý to zaúčtuje do nákladov a zároveň do banky. Tam však dáte znamienko mínus. Keď je však tých dokladov veľa, myslím si, že je dobré urobiť radšej viac zápisov, lebo je lepší prehľad. Čiže zaúčtovať aj zálohový kalendár, aj výdaj z banky na el., následne bankový výpis, vyúčtovanie a príjem do banky... No nech sa každý rozhodne ako na to.

Ale v našom prípade je dôležité, že ste potvrdili, že máte tiež podobné skúsenosti a tiež to účtujete mínusom z réžie, nie do zdaniteľných príjmov. Isto majú viacerí skúsenosti v JÚ, mohli by sa vyjadriť aj oni.

No vidíte a potom vraj jednoduché účtovníctvo je jednoduché :)

Každopádne s mínusom do réžie, predsa nebudem zvyšovať príjmy. To by bol humor, keby v podnikaní popri zamestnaní pri preplatku za elektrinu 1500.- sa prešvyhla hranica na povinné dôch.poistenie o 500.-, To by sa mi zákazník poďakoval.

Beata, nerozumiem jednému, prečo treba používať priebežné položky? Kvôli softu? Lebo tie majú predsa iné určenie a nieto osobitného dôvodu ich pri tejto operácii vôbec použiť.
Ak to teda zhrniem: Dobropis, alebo vyúčtovacia došlá faktúra s uvedním preplatku je pre mňa vždy došlá faktúra (aj keď je to pohľadávka) a účtujeme ju tak isto, ako každú inú - akurát so znamienkom mínus. Samozrejme, ak si nedám pozor, v banke sa ľahko môže stať, že príjem za túto došlú faktúru (preplatok) zabudnem účtovať ako mínusový výdaj, potom banka nesedí. Je tiež logické, že preplatok nie je príjem! Čo keby práve kvôli tomu sa ktosi stal nedobrovoľne plátcom odvodov?

Myslím, že to účtovanie cez priebežné položky je dosť kompikované a zaplatená záloha v JÚ sa podľa mňa zaúčtuje ako výdaj ovpl.daň a ten preplatok by som zaúčtovala ako príjem ovpl.daň, ale kľudne aj mínusom do výdavkov.

Ja mám tiež takýto prípad, zaúčtovnie preplatku (JÚ) v MRP a v programe DOS. Poradí niekto ako postupovať v tomto programe?