Dobry vecer.
Ak mozem, taku otazocku.
A ako sa k problemu stavia skolska psychologicka, aky ma na vas problem nazor?
Druha vec, preco nastal taky vyrazny zlom, co sa stalo? Neboji sa syn niekoho, niecoho? Ci to neni z jeho strany len postoj- vzdor, ako Vas presvedcit, ze do skoly nechce chodit?
Porozpravali ste sa s tr. ucitelkou?
Vela uspechov.

Zaujal ma váš príspevok, pretože mám tiež augustového syna, je už síce tretiak, ale otázku ísť či neísť do školy sme pred prvým ročníkom tiež intenzívne riešili a pátrali po rôznych skúsenostiach. My sme ale zvolili neísť a išiel až sedem ročný, čomu som teraz po odstupe času rada.
Nášmu rozhodnutiu predchádzalo sedenie u psychologičky a tá mi úplne otvorene povedala, že jej doporučenie resp. nedoporučenie na školu je výrazne ovplynené aj tým, ako sa na veci dívajú rodičia. Podľa nej také to materinské cítenie nie je len fráza, ale skutočne "dosť dobrý odhad" skutočnosti a sama ma vtedy presvedčila, že ak to tak cítim, je to ten najlepší dôvod urobiť podľa seba.

Prečo Vám to píšem ? Aj Vy cítite, že niečo nie je vporiadku a niečo treba riešiť. Je dobré, že vidíte synove problémy, že sa nedívate na svoje dieťa iba ružovými okuliarmi (to občas robíme všetci :) ), a že sa snažíte ho chrániť pred tým všetkým, ak ešte naozaj nie je ten "správny" čas. Išla by som na to úplne rovnako, i keď viem, že je veľmi ťažké. Dohodla by som si stretnutie s triednou učiteľkou - vopred plánované dlhšie stretnutie, nie len chvíľku "na chodbe", ak chodí do družiny, tak aj s p. vychovávateľkou, potom pedagogicko-psychologickú poradňu a podľa toho všetkého sa pokúsila urobiť nejaký záver. Asi bude dôležité zistiť, prečo nastal ten zlom, nechuť k domácim úlohám majú všetky deti, aj my pre ne občas doteraz plačeme a hlavne keď sa niečo nedarí ... možno pomôže aj ocenenie každého malinkatého úspechu, alebo aj len snahy o úspech, chváliť, chváliť, chváliť - toto je motor pre veľa detí. Veľmi Vám držím palce !

Dakujem za prispevky v prvom rade...
Takze, psychologicka ma na vec taky nazor, ze dieta je sice hrave, ale "dobehne" ostatne deti, pretoze aj ked pomalsie, ale v kolektive pracuje, akurat potrebuje na to viac casu.
Ja osobne mam pocit, ze trosku je problem aj v ucitelke, kedze uz mala byt na starobnom dochodku, ale nadalej uci, v triede ma 8 prvakov, co si myslim, je uplna pohoda. Ma vsak tendenciu "tlacit" na nadanejsie deti, resp. asi tak, ako to bolo v byvalom rezime, cize 3 deti vytrcaju z davu..ostatne vratane mojho syna sa len "zvezu" s ostatnymi. Po pohovore aj u riaditelky mi bolo naznacene, ze pani ucitelka stala pri zrode skoly, ze si ju vsetci vazia...atd....ale preboha, pre toto ma moje dieta na to doplacat???!!! S ucitelkou som sa rozpravala, bol to zhruba hodinovy rozhovor, bola nervozna a otvorene mi povedala, ze ona nema trpezlivost sa "piplat" s mojim synom, mam ho to doucit doma!!....lebo ona ma svoje osnovy a tie musi dodrzat...
Chapem ju, nemoze stat pri jednom dietati a stopnut tym cely chod vyucovania, ale nikto mi nedal adekvatnu odpoved na moj problem...so synom sa doma ucim naozaj vela...snazi sa, tesi sa kazdemu novemu poznatku, uspechom je kazde precitane slovicko...
Nie som stotoznena plne stym, co teraz napisem, ale ak by to bolo v prospech syna, nechala by som ho znova opakovat rocnik, avsak na inej skole..aby sa mu deti nesmiali..problem je aj druzina, u nas je povinna, dieta tam musi byt a ked pride vecer domov, uz je unavene a neda sa snim vzdy pracovat...alebo obidem "ich zakon" a budem chodit pre syna skor a doma by som ho naucila viac..ako sa nauci v skole...

Bolo by dobré navštíviť pedagogicko psychologickú poradnu a nechať dieťa kompletne vyšetriť a aj to či sa nejedná o nejaký typ poruchy učenia.Dyslexia napriklad je taká,že tie deti su nadpriemerne inteligentné,ale maju prvé roky s písmenkami neuveriteľné ťažkosti.A potom vychádzať z toho,čo vyjde na psychol.vyšetrení.Osobne by som na dieťa netlačila a nechala mu voľnosť,prípadne ho stiahla zo školy,prerušila ročník a na rok skusiť nanovo prvú triedu na nejakej inej škole od začiatku.

V prvom polroku sa môže vrátiť do škôlky, ak to schváli okresná pedagogicko-psychologická poradňa, v druhom polroku sa však žiačik klasifikuje ako nedostatočný a musí opakovať prvý ročník. Navštívte pedagogicko-psychologickú poradňu. Psychológ vydá dieťaťu hodnotenie, podľa ktorého môže mať upravené niektoré školské povinnosti. Poučí vás, ako máte s dieťaťom ďalej správne pracovať. Nemusí ísť o poruchy učenia, ako bolo v predchádzajúcich príspevkoch napísané (ale ak áno, to zistí psychológ). Vaše dieťa môže mať nejaký problém, ktorý sa v spolupráci s detským psychológom dá odhaliť.

Dakujem za prispevky v prvom rade...
Takze, psychologicka ma na vec taky nazor, ze dieta je sice hrave, ale "dobehne" ostatne deti, pretoze aj ked pomalsie, ale v kolektive pracuje, akurat potrebuje na to viac casu.
Ja osobne mam pocit, ze trosku je problem aj v ucitelke, kedze uz mala byt na starobnom dochodku, ale nadalej uci, v triede ma 8 prvakov, co si myslim, je uplna pohoda. Ma vsak tendenciu "tlacit" na nadanejsie deti, resp. asi tak, ako to bolo v byvalom rezime, cize 3 deti vytrcaju z davu..ostatne vratane mojho syna sa len "zvezu" s ostatnymi. Po pohovore aj u riaditelky mi bolo naznacene, ze pani ucitelka stala pri zrode skoly, ze si ju vsetci vazia...atd....ale preboha, pre toto ma moje dieta na to doplacat???!!! S ucitelkou som sa rozpravala, bol to zhruba hodinovy rozhovor, bola nervozna a otvorene mi povedala, ze ona nema trpezlivost sa "piplat" s mojim synom, mam ho to doucit doma!!....lebo ona ma svoje osnovy a tie musi dodrzat...
Chapem ju, nemoze stat pri jednom dietati a stopnut tym cely chod vyucovania, ale nikto mi nedal adekvatnu odpoved na moj problem...so synom sa doma ucim naozaj vela...snazi sa, tesi sa kazdemu novemu poznatku, uspechom je kazde precitane slovicko...
Nie som stotoznena plne stym, co teraz napisem, ale ak by to bolo v prospech syna, nechala by som ho znova opakovat rocnik, avsak na inej skole..aby sa mu deti nesmiali..problem je aj druzina, u nas je povinna, dieta tam musi byt a ked pride vecer domov, uz je unavene a neda sa snim vzdy pracovat...alebo obidem "ich zakon" a budem chodit pre syna skor a doma by som ho naucila viac..ako sa nauci v skole...

Je mi veľmi ľúto a stretávam sa často s tým, že na školách pracujú pedagógovia, ktorí sú tam zabetónovaní preto, lebo................a je smutné, že riaditelia v tomto prípade berú ohľad na nich a nie na tie úbohé malé deti, ktoré sa tam stretávajú so stále novými vecami a ťažko sa im orientuje v začiatkoch. Niekedy pomôže inšpekcia, ale tá zvyčajne uloží opatrenia, ktoré musia dodržať, čo platí len chvíľu a zase ide všetko po starom. A rodičia v dnešnej dobe nemajú čas chodiť, sťažovať sa a behať po úradoch, aby urobili to, čo by mal urobiť hlavne riaditeľ. Je to jeden veľký začarovaný kruh a preto radím, treba mať posudok okresnej pedag. psychologickej poradne, aby sa dalo s niečim pohnúť. Držím palce, lebo presne viem, o čom hovoríš. Je to boj na dlhé lakte, ale treba to riešiť hneď teraz, lebo ak dieťa stratí akúkoľvek chuť chodiť do školy, tak potom to bude len horšie. A podľa toho, čo píšeš, nezdá sa mi, že by nemal šancu to zvládnuť. Potrebuje len iný prístup. Držím palce

Po prečítaní týchto príspevkov mám pocit, že ja by som navrhovala preradiť dieťa do druhej triedy, alebo na inú školu, aj za cenu, že by som ho mala nosiť na druhý koniec mesta.

V prvom polroku sa môže vrátiť do škôlky, ak to schváli okresná pedagogicko-psychologická poradňa, v druhom polroku sa však žiačik klasifikuje ako nedostatočný a musí opakovať prvý ročník. Navštívte pedagogicko-psychologickú poradňu. Psychológ vydá dieťaťu hodnotenie, podľa ktorého môže mať upravené niektoré školské povinnosti. Poučí vás, ako máte s dieťaťom ďalej správne pracovať. Nemusí ísť o poruchy učenia, ako bolo v predchádzajúcich príspevkoch napísané (ale ak áno, to zistí psychológ). Vaše dieťa môže mať nejaký problém, ktorý sa v spolupráci s detským psychológom dá odhaliť.
V druhom polroku by sa napr.dal stiahnuť zo školy zo zdravotných dôvodov,napriklad,venovať sa mu a v kľude to potom skusiť znova v inej škole ktorú ale treba poriadne vybrať,aby ste sa vyhli socialistickým učiteľkám.:)

...súhlasím s mhladkou, dieťa by som brala preč z tejto školy..pokiaľ má riaditeľka tendenciu zastávať dôchodkyňu, ktorá síce mohla byť dobrá,kedysi,dnes už nemusí mať dostatočnú trpezlivosť pre také malé deti..a preto vzniká dojem, že dieťa nestačí..a dieťa cíti krivdu, zatne sa a nechce...je zlé, ak učiteľka apeluje ,že má svoje pokyny a nevidí, že len pár detí stíha a ostatné, síce múdre,potrebujú k stíhaniu aj trochu pochvaly a času...

avatar pepsikova Dnes, 09:24 AM
...súhlasím s mhladkou, dieťa by som brala preč z tejto školy..pokiaľ má riaditeľka tendenciu zastávať dôchodkyňu, ktorá síce mohla byť dobrá,kedysi,dnes už nemusí mať dostatočnú trpezlivosť pre také malé deti..a preto vzniká dojem, že dieťa nestačí..a dieťa cíti krivdu, zatne sa a nechce...je zlé, ak učiteľka apeluje ,že má svoje pokyny a nevidí, že len pár detí stíha a ostatné, síce múdre,potrebujú k stíhaniu aj trochu pochvaly a času...

.....aj tak sa dá a v tom prípade by som pri odchode pani riaditeľke pripomenula, že financovanie školy je normatívne na ŽIAKA a ak si svoje deti nebude vážiť, veľmi rýchlo sa to roznesie, deti jej ubudnú a s tým aj peniažky.......aj toto niekedy zaberá.

Mam syna, je prvacik. Do skoly ho zobrali, napriek tomu, ze je narodeny 30. augusta, ale bol sikovny, na urovni ostatnych deti.

Stretla som sa s týmto problémom u susedy, naša škola mala vtedy málo detí a dcérka podľa psychologičky bola už zrelá do školy a ona sa veľmi trápila až nakoniec z 3. triedy sa musela vrátiť do druhej. Bolo mi jej veľmi ľúto, dnes je to už dospelá slečna s maturitou.
Ďalší príklad môj najmladší syn, dnes je piatak, ale učím sa s ním dodnes, síce absolvuje školské olympiády (je matematicky veľmi nadaný), ale bola to vždy veľká drina, bol oveľa hravejší ako ostatné deti.

Už som to tu niekde písala. Môj syn sa veľmi tešil do prvej triedy, ale asi po mesiaci nastali podobné starosti, ktoré vyústili až do žalúdočných problémov. Od nedele večera každé ráno a večer až do piatka večera -vracanie, hnačky, bolesti brucha, cez víkend žiadne problémy. Po rôznych vyšetreniach sa vylúčili všetky možné ochorenia, záverečná diagnóza- psychické problémy spojené s nástupom do školy. Doktorka odporučila vymeniť minimálne triedu. Pani učiteľka mala v prvej triede zvláštne výchovné metódy, krik, tresty, ponižovanie, čo som sa dozvedela až s odstupom času. Syn zmenu triedy či školy odmietal, zle sa prispôsoboval zmenám. V tretej triede došlo k výmene učiteľky, a situácia sa veľmi zmenila, aj keď odpor ku škole mu zostal do dnes. Ľudmila píše, že sa učí s piatakom, môj je dnes ôsmak, a tak isto sa s ním musím učiť. Takže nepodceniť situáciu, mohlo by to aj zle dopadnúť.

Treba si uvedomiť, že tieto deti sú od ostatných aj o 1 rok mladšie. Sú vo veku, kedy sa potrebujú cítiť bezpečne, v škole sa cítia nesvoji, pretože je na nich zrazu kladených veľa povinností, tam cítiť rozdiel ku skôr narodeným kamarátom, ktorí sú zrelší a všetky nové veci zvládajú.
Je mi ľúto tvojho synčeka, teraz nezvláda učivo, ale môže to zájsť aj ďalej, tieto deti sú často obeťami šikanovania v škole a celkovo to prináša aj zlú výkonnú prognózu, pretože bude vždy porovnávaný so staršími spolužiakmi. I keď je syn inteligentný a šikovný a ak by išiel o rok neskôr bolo by všetko ok, dnes však musí konkurovať spolužiakom, ktorí sú ďalej (vývojovo) ako on sám. Pretože už jeden jediný mesiac v dátume narodenia môže v pravidle robiť skoro rok rozdiel v školských laviciach.
Pre teba ako rodiča musí byť dôležité, aby učiteľ bral do úvahy vekový rozdiel tvojho dieťaťa, pretože potrebuje individuálny prístup, čím skôr by si si mala dohodnúť schôdzku s učiteľom a všetky svoje trápenie s ním prebrať, zároveň vyhľadať navštíviť pedagogicko psychologickú poradňu a zistiť či syn je zrelý v porovnaní so svojimi staršími spolužiakmi.
Taktiež by som navštívila pediatra, kvôli kontrole zraku a sluchu.

Ešte by som dodala, že môj syn bol vďaka svojej nezrelosti poznačený nesústredenosťou a prílišnou hravosťou, ktorá ostatné deti vyrušovala a dodnes asi aj vyrušuje. Často ma na to pani učiteľka upozorňovala, trápili sme sa preto, ale nedokázali sme to zmeniť, bolo chybou, že nastúpil do školy a dodnes ostal introvertom, nemá kamarátov v triede, je skôr samotár a dnes viem, že keby sa dal vrátiť čas, by som mu to už nikdy nevyviedla.
Museli sme zaviesť pravidelný rytmus iba takto sa dalo normálne fungovať a platí to až dodnes.
Syn chodí spávať pravidelne o 21:00 počas školského roka bez výnimky, vstáva skôr, aby nevznikol stres, každé ráno raňajkuje, desiate sú bez sladkostí len chlebík a ovocie, pretože sami vieme, že po sladkostiach potom energia veľmi rýchlo opadá.
Keď sa vráti zo školy dostane pauzu (1/2-1 hod.) na vypnutie, odreagovanie - ale doma nie vonku, pretože sa mu ťažšie vracia k úlohám (väčšinou sa rozprávame čo sa udialo a pod.), potom je čas úloh a tie bohužiaľ dodnes robíme spolu - predmet po predmete. Niekedy potrebujeme viac motivácie inokedy menej, poväčšine stačí len povzbudenie, pretože väčšinou nemáme na úlohy chuť ;). naučila som sa ho chváliť aj za úplne maličkosti a to u neho zaberá.
Počas týždňa sme obmedzili PC a televízor na minimum. Takto sa nám darí zvládať všetky úskalia školy, trpezlivosť tu musia mať obe strany :). Je zaujímavé, že matematika mu ide bez učenia, takže tú jedinú robí sám a v nej mu plne dôverujem, má neskutočné logické myslenie.

Dakujem za prispevky v prvom rade...
Takze, psychologicka ma na vec taky nazor, ze dieta je sice hrave, ale "dobehne" ostatne deti, pretoze aj ked pomalsie, ale v kolektive pracuje, akurat potrebuje na to viac casu.
Ja osobne mam pocit, ze trosku je problem aj v ucitelke, kedze uz mala byt na starobnom dochodku, ale nadalej uci, v triede ma 8 prvakov, co si myslim, je uplna pohoda. Ma vsak tendenciu "tlacit" na nadanejsie deti, resp. asi tak, ako to bolo v byvalom rezime, cize 3 deti vytrcaju z davu..ostatne vratane mojho syna sa len "zvezu" s ostatnymi. Po pohovore aj u riaditelky mi bolo naznacene, ze pani ucitelka stala pri zrode skoly, ze si ju vsetci vazia...atd....ale preboha, pre toto ma moje dieta na to doplacat???!!! S ucitelkou som sa rozpravala, bol to zhruba hodinovy rozhovor, bola nervozna a otvorene mi povedala, ze ona nema trpezlivost sa "piplat" s mojim synom, mam ho to doucit doma!!....lebo ona ma svoje osnovy a tie musi dodrzat...
Chapem ju, nemoze stat pri jednom dietati a stopnut tym cely chod vyucovania, ale nikto mi nedal adekvatnu odpoved na moj problem...so synom sa doma ucim naozaj vela...snazi sa, tesi sa kazdemu novemu poznatku, uspechom je kazde precitane slovicko...
Nie som stotoznena plne stym, co teraz napisem, ale ak by to bolo v prospech syna, nechala by som ho znova opakovat rocnik, avsak na inej skole..aby sa mu deti nesmiali..problem je aj druzina, u nas je povinna, dieta tam musi byt a ked pride vecer domov, uz je unavene a neda sa snim vzdy pracovat...alebo obidem "ich zakon" a budem chodit pre syna skor a doma by som ho naucila viac..ako sa nauci v skole...

Jednoznačne - na inej škole ... ešte skôr, ako som sa dočítala k vyznačenému, som si v duchu hovorila "skúsila by som zmeniť školu". Či už by to bolo s opakovaním ročníka, alebo nie, aj tak by som zmenila školu. Pokiaľ má p.učiteľka pri ôsmich deťoch problém "podržať" jedno dieťa ... no pri všetkej úcte je to minimálne prekvapujúce. A názor vedenia to tiež moc nezachránil, takže nová škola by podľa mňa bola najlepším riešením.

Môj súkromný názor, ale nenechajte sa ním prosím ovplyvniť, nie som žiadny odborník, iba obyčajná mamina. Podľa toho všetkého čo ste napísali, by som asi tiež bola za to, aby si prvú triedu ešte raz zopakoval. Nebrala by som to, že prepadol, ale jednoucho, aby mal šancu si školu aj vychutnať, byť rovnako dobrý ako spolužiaci, úspešný pri porovnávaní výsledkov, občas napríklad aj najlepší a hoci len v telesnej výchove to je jedno, ale aby cítil, že tiež niečo dokázal a urobil radosť sebe i Vám. A práve ten rok naviac môže pomôcť v tom, aby to dosiahol pohodovo a bez trápenia.
On sa totiž čítať aj písať určite naučí, všetci sme sa naučili, dôležitejšie ale je aby sa celý ten čas netrápil, aby mal čas aj na zábavu, oddych kamarátov a učiva je stále viac a viac ... Mňa napríklad prekvapilo, že pokiaľ sa prvý ročník skončil s tým, že pekné písmenká, výška, nakláňanie, fajočka, čiaročka a tip-top každý detail, tak na začiatku druhého ročníka akoby uťali a okrem predmetu Písanie (1 hod. za týždeň) už vôbec nebolo dôležité ako to písmo vyzerá, ale išlo už iba o obsah - slovné úlohy v matematike, poučky z prírodovedy, gramatika, y/i ... tu už nám nestačilo iba napísať úlohy, to už sme pridali aj naozajstné učenie a teda opäť niečo nové a nový boj, kým si dieťa zvykne.
Osobne mám pocit, že je toho v škole dosť aj pre tých, ktorým ide všetko hravo odruky.

evidentne ma dieta poruchu ucenia......akoby som v tych problemoch videla svojho syna.treba navstivit specialnu pedagogicku.

evidentne ma dieta poruchu ucenia......akoby som v tych problemoch videla svojho syna.treba navstivit specialnu pedagogicku.

Pre mňa je "evidentnejšie" skôr to, že dieťa bolo pri zaškolení nedostatočne zrelé - ide hlavne o chlapcov narodených v júli a auguste, bohužiaľ, dodatočný odklad teraz už naozaj neprichádza do úvahy. Ja osobne by som asi nevolila ani prerušenie ročníka zo zdravotných dôvodov, radšej potom opakovanie 1. ročníka - samozrejme, na inej škole. Ako prvý krok je aj podľa mňa najlepšie čo najskôr navštíviť Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (= nový názov pre pedagogicko-psychologickú poradňu), ako to tu už spomínali viacerí, kde by vám mali poradiť, v čom má syn "rezervy" a ako sa mu venovať, aby sa problémy minimalizovali. O poruchách učenia je podľa mňa - a najmä bez komplexného vyšetrenia - ešte predčasné hovoriť.
Držím palce! :)

Dakujem velmi pekne za vsetky prispevky. Situaciu docasne riesim tak, ze som prestala pracovat poobede a kedze pobyt v skole mojmu synovi nic nedava, poobede sa ucim snim vsetko odznova. Uz ta takto praktizujem druhy tyzden, vysledok je vidno, syn zacal uz aj citat, netvrdim, ze plynule, ale cita, prepisuje texty, nema problem opisat tlaceny text pisanym pismom.
Prestal plakat pri uceni, skor je to tak, ze sa z uspechu tesi, na druhy den sa v skole hlasi, riesi ulohy na tabuli, komunikuje...
A pani ucitelka je hrda, ako dobre ho naucila :-))))))...necham jej tento pocit, som rada, ze syn je spokojny.:-))

dobry den,
neda sa mi nereagovat. synovi zle vychadzaju roky, do skoly siel skoro ako 7 rocny. V skolke ho vsetci chvalili, dokonca nam odporucali testy, ci nie je nadany, sam sa ucil nejake pismenka, pokusal sa citat. tesila som sa, napriek tomu som neriesila a dala ho do beznej zakladnej skoly. zaciatok relativne ok, ved siel do skoly prvy raz, po tyzdni sme sli na testy - do ped.-psych. poradne. psychologicka mi povedala, ze nadany nie je. ze ho nevie spriemerovat alebo tak nejak, lebo v niecom je podpriemer a v niecom vysoko nadpriemer. povedala mi, aby som s nim necitala tolko encyklopedii (!!!!!) lebo on len memoruje a nerozmysla sam. pozerala som na nu s otvorenymi ustami, odkladam si kazdy obrazok, co nakresli, od malinka je "vlezeny" v knihach, nikdy mu enstacilo bezne vysvetlenie, vzdy chcel vediet viac, siel do hlbky a podobne, neskor sa sam snazil vymyslat rozne mechanizmy, az mi rozum stal, kde sa to v nom berie, samozrejme, neboli to nakresy ako z prirucky pre strojarov, ale malo to logiku a postupnost, co si poviete, ze u 4-5 rocneho dietata waw. a ja sa dozviem toto, ze nakoniec mozem za to ja, ze on je len nauceny z encyklopedii, neviem, ale nakreslil cisticku odpadovych vod - uvadzam ako rpiklad, vsetko an seba navazovalo, dokonale opisane a este k tomu pridal svoj napad, ako by sa dali aj inak vyuzit, co teda som bola prekvapena. poslali nas za specialnou pedagogickou, ktora ma sfukla medzi dverami, ze malu (dcera mala rok) si mam niekde nabuduce odlozit, lebo vymysla... fuha, ja sama, bez znamych, v novom meste a pod. no nemala som ju kam dat. tak zacala s testami dalsimi, na to povedala, ze ma jednu hemisferu lepsie vyvinutu, ze je moc dopredu a robi mu problem sa sustredit na citanie a pisanie. triedna ucitelka ma stale bombarduje poznamkami, ze maly ma krajsie pisat, pedagogicka mi povie, ze triedna to nema vobec riesit, kazdy mi povie nieco ine, maly je z toho domotany, pedagogicka nam dala par trikov ako na pisanie, ucitelka to malemu zakazala, ze to narusa priebeh vyuky v triede (slabiky si mal zvyraznovacom farbit, aby to videl), ona mu to proste zatrhla. tam mi zase dosiel maly s placom, ze pani ucitelka mu hovori, ze je lajdak a pred detmi, pridem za nou, povie mi, ze naco som sla k spec. pedag., ze maly je sikovny, len pomalsi, na to dalsie upozornenie, ze sa mu mam viac venovat. ludia, povedzte mi, ako je mozne, ze psycholog, spec. pedagog a pedagog sa nevedia dohodnut, zjednodit, kazdy kazdemu nieco vyvracia, kazdy sa vyjadri inak. ja som zmagorena, dieta je zmagorene, znechutene zo skoly, jeho to nebavi, nie je motivovany, nech skusam cokolvek, nie, nechce. skor mam pocit, ze sa mi v prvej triede zabrzdil, chodi zo skoly velmi sklamany. ako to tu bolo spominane, tiez je tam par deti vyvolenych a ostatne su niekde mimo. a jedine, co som chcela vediet, ako teda s malym postupovat, aby mu to slo lepsie, chcela som, aby mi ho zdiagnostikovali, kde je skutocne problem a robit na tom. vznikol len chaos. a to sa s malym poctivo ucime od zaciatku... a vlastne od septembra sme na mrtvom bode, je to horsie a horsie. uvazovala som nad zmenou skoly aj ped. psych. poradne...

tužba po perfektných vysledkoch , ešte nikomu nič dobre nepriniesla....

... moja dnes 18r. dcéra je septembrová a išla do školy a nemala ešte 6r. - čiže skôr - prvý ročník bez problémov- veď na základe pedagogicko- psych. poradne bola nadpriemerne nadaná a v druhom ročníku, keď sa zmenila učiteľka- začali problémy- bolesti bruška, prepisovanie úloh - dokonca na hodine - počas diktátu - tento stihla 3x! celé prepísať - keby som nevidela - neuverím - lebo učiteľka- tiež staršia preddôchodková pani- bez tolerancie malých detí ( dovtedy učila vždy iba 4tákov) .... no dcéra akoby zastala - niečo čo opisujete - pomohla zmena školy- ale s tým, že som vedela aká učiteľka ju bude učiť- boli sme tak dohodnuté, aby sme dokázali dcéru odučiť zátvorkám a neustálemu prepisovaniu aj dobrého .... ( tiež ťažký introvert a kamarátky tiež nejako extra nemala - dnes je to lepšie- ale už je to dospelý človek)
Preto ped- psych. poradne vedia ohodnotiť dieťa či má alebo nie na to, aby bolo zaradené do vzdelávacieho procesu... tu mám skôr pocit, že dieťa si s učiteľkou nesadlo a s tým sa spojili aj problémy - ja by som dieťa už nebrala zo školy- bolo by to pre neho ešte horšie ( Môj názor) malo by pocit , že prepadlo- ešte je čas mu pomôcť .... !
Synovec išiel neskôr- moja sestra zas prekladala syna tak ako ona prestupovala na školy- ako učiteľka - dieťa trpelo, že bolo staršie ako ostatné deti, dosť bolo zlé, že je syn učiteľky - trpí aj dnes a výsledky má priemerné aj to len vďaka mame- učiteľke ...
veľmi držím palce- viem aké to je, že sa človek snaží a chce pomôcť !
Súhlasím s chválením- to pri mojej mladšej tiež funguje- bude mať 5 a dosť zle znáša ak sa jej niečo hneď nepodarí - no uvidíme ešte máme trochu času ....

chciet, aby sa mi dieta normalne naucilo pisat a citat a chciet, aby sa traja fundovani zhodli nie je tuzba po perfektnom vysledku. tym, ze sa spomenuti traja nevedia dohodnut, bude v konecnom dosledku trpiet moje dieta.

Z môjho pohľadu.... to, že po vašom vedení sa zlepšuje je znak toho, že naozaj je problém v triede - vo vzťahu on a učiteľka....

bionda, ved to som pisala, ze aj pristup v poradni sa mi zdal divny, cele mi to akosi nesadlo, ocividne ani malemu. neviem, proste nemam z toho dobry pocit. maly nie je ani precitlively, velmi dobre sa adaptuje na akukolvek situaciu, nema problem v kolektive. len problem nastava vtedy, ked on sa chce bavit napriklad o situacii v japonsku a ine deti to nezaujima. alebo je problem vtedy, ked nieco na hodine preberaju a on ma vela otazok. tam ma triedna poprosila, aby som mu nejak dohovorila, lebo ona nema cas sa venovat len jemu. ucili sa hodiny, napriklad..kym ine deti sa ucili kolko je hodin, on sa pytal, kolko krat sa pohne sekundovka, aby sa velka rucicka pohla, kolkokrat sa musi pohnut velka, aby sa pohla mala. stale otazky a preco a preco. dostane odpoved a na to sa zacne pytat na zodpovedane, ide do hlbky a ako povedala triedna, ona nema na to cas. spec. pedagog. na toto reagovala, ze sa tomu nemam venovat, lebo sa nebude vediet venovat uceniu. a co mam povedat synovi? ze nie, milacik, neodpoviem ti? ved ked som to skusala, bol neposedny, nevedel sa sustresit na nic, kym nemal zodpovedanu temu do hlbky. chcela som len rady od nej, chcela som vediet, aky je, aby mi pomohli, aby sme ho vedeli nastavit tak, ze bude v nejakej rovnovahe, aj skola, aj teda zaluby, doslova hlad po informaciach. nechcem zo svojho dietata robit genia, ale zaroven nechcem, aby mal pocit, ze ked sa spyta na nieco, tak sa mu nikto nevenuje. a na toto som teda radu nedostala..alebo aspon nejaku cestu, ktorou sa vybrat a ostupne to riesit...

.. na mňa skôr dieťa pôsobí ako veľmi nadané - podľa otázok, ktoré má ... možno by ste mohli mať aj dohodu, že všetko čo ho navyše zaujíma- sa opýta doma maminky a vysvetliť mu , že ostatné deti - nie sú až také šikovné ako on a nepochopili by to a preto, nech sa učiteľky nepýta .... skúsila by som skôr nájsť učiteľku, ktorá by vedela pracovať aj s takýmto dieťaťom ...

to si myslia vzdy vsetci, len ja nie :o)) vlastne na testy sme sli pretoze nasi ma posielali uz davno, v skolke nam ich odporucili a kopa ludi z branze pedagogickej. ale vysledok je dyslexia a vyjadrenie psychologicky, ze nadany nie je, len je nauceny z encyklopedii. ze inak ma vela veci podpriemernych. nechcela by som dopadnut ako moj brat so starsim synom, ze ho nespravne diagnostikovali, nemal odklad, je augustovy, vsetci sa na nom "odbavovali" pardon za vyraz, ze je to hyperaktivne decko, ze je neznesitelny a blby a podobne. len sa neskor potvrdilo, ze bol nespravne diagnostikovany, ze je to nadane dieta a nebyt noveho triedneho, ktory si vsimol, ze teda s tou hyperaktivitou to nebude take jednoznacne, mali by ho fakt za blbca stale. nema same 1, ale zato vynika v elektrotechnike a ma velmi velky naskok v nej oproti rovesnikom. proste tiez svagrina chodila s nim s inou diagnozou nez aku v skutocnosti mal. teraz je to uz ok, zamerali sa na to, co je treba, niekde pridali, niekde ubrali, idu na to inak a chlapec je uplne v pohode... ale trvalo to 7 rokov, kym niekto na to prisiel... nechcem, aby sa toto stalo aj u nas. aby som po x rokoch prisla na to, ze cele to bolo inak a mohli sa veci riesit inak...

máš moju veľkú podporu a obdiv- nevzdávaj to, moja staršia- no vyzeralo to , že je totálne ( pardon za výraz) tupá- nedostane sa ani do jazykovej triede na ZŠ - na hodine nič nevedela, previerky z ostatných predmetov katastrofa.... ale zistilo sa , že je krátkozraká až 2 dioptrie hneď na začiatok a to až od 6ročníka!!! a napriek výsledkom nadpriemerne nadaná do pásma geniality- učenie bolo trápením - v škole - učili sme sa spolu až do konca 4ročníka - doma bola šikovná- okrem slovenského jazyka v tom bola dobrá a diktáty perfektná - tak aj "doklepala" ZŠ - zlom nastal - po 1.triede SŠ - okrem mat/fyz/chem- z čoho má solo 3. je jednotkárka a dnes maturantka- a ďalej sa chce venovať prekladateľstvu a tlmočníctvu ( patrí k najlepšej jazykárke v triede)- v tom sa našla- ale keď zhodnotím jej začiatky na ZŠ s cudzím jazykom- ja som vnímala, že je šikovná, len v škole o tom nevedeli- v škole nič nevedela..... učiteľka 2-4.ZŠ ju priam neznášala - dcéra nevidela a len vďaka inteligencii to zvládla...
Ver tomu čo cítiš sama- ako to zvláda tvoje dieťa samo s tebou a nie to čo povie na neho v škole učiteľka. Ty musíš byť pre svojho syna najväčšou oporou a naozaj známky nie sú výpoveďou toho, aký človek je naše dieťa a čo v živote ešte dokáže. Pomáhaj mu - ja by som školu alebo učiteľa vymenila určite a našla vhodnú školu s učebným plánom vhodným pre tvojho syna - a ver, že prinesie to svoje ... Držím palce!!!

dakujem, normalne mam pocit, ako keby maly bol nenormalny, mozno je dyslektik, no to je cim dalej tym viac deti, hlavne prieskumy su alarmujuce, co sa citania na slovensku tyka, sme upne na poslednych prieckach, to aj nieco znaci. napriklad aj slabikare, ja teda neviem, ale tie nase klasicke mi pripadali lepsie ako terajsie, ved toto je jeden velky chaos, maly radsej z knihy bude citat ako zo slabikara, on ma vylozene odpor ku klasickemu uceniu. ja som uvazovala aj nad alternativami ako sukromna skola, len ma kazdy odhovaral, ze tam dieta rozmaznaju, ale zase na druhej strane, niektore deti potrebuju trochu iny sposob a mam pocit, ze asi obehnem vsetky skoly v okoli, skusim aj sukromnu a rozhodnem sa. radsej nech je maly spokojny a pokojny ako stresovany, potom to mrzi aj mna, sam sa citi odstrkovany a nepochopeny v skole, nechodi tam rad a domov chodi sklamany. proste on ocakaval nieco ine, aj to sam povedal, ze si myslel, ze skola je zaujimavejsia, ale ze ho to nebavi a nudi sa tam, lebo preberaju blbosti a ked nieco nevie, pani ucitelka nema cas a ponahlaju sa. proste to dieta je takisto domotane. ja to viem na sebe, mna mali za matematickeho blba, aj fyzika, v slovencine a v jazykoch to bolo ok, dnes ked na to spatne pozriem, prva trieda ma bavila, mali sme skvelu triednu, vymenili nam ju za este uzasnejsiu, potom prisiel druhy stupen, tam to bola katastrofa, skoro vsetci ucitelia mali na tom svojom predmete vypichnutych sikovnych a na nas ostatnych sa kaslalo. z matiky som na zakladke mavala 3 a 4, na strednej 1 a 2, fyzika detto. nechcem, aby k tomuto prislo. naozaj je to velakrat o pristupe ucitelov. a blba nie som, ked som studovala vysoku skolu a to mi hovorili, ze sa ani na strednu nedostanem, bla bla. a ma takto aj moj syn trpiet? ze z neho robia blbca a zaostaleho, ked on je akurat mentalne niekde inde a staci podla mna iny pristup, resp. ucitelka, ktora ma skusenosti s takymito detmi. ale ona mi to aj sama povie, ze davidko je mentalne vyssie ako spoluziaci, ale v pisani a citani pomaly, vie ovela viac ako ine deti, len sa nevenuje tomu, co by mal. a to brzdi priebeh vyucovania. no kazdu chvilu iny nazor, co si mam teda vybrat? stale si myslim to iste, syn bol odmalicka zvedavy, zaujimali ho fakty a procesy, chcel vzdy vediet viac a ja mu nebudem branit. radsej najdem inu skolu, kde sa bude moct realizovat a kde bude spokojny a nie frustrovany. pisat a citat sa naucime vzdy vsetci tak ci tak. inak s tymi ocami - dobry tip, podla mna by bolo dobre poriadne vysetrit u maleho. nie len tak narychlo cez preventivnu prehliadku. uz som citala, ze velakrat staci precistit usi a nasadit okuliare a dieta zrazu zacne lepsie vidiet, pouct a tym padom pisat a citat. a grafomotoricky nebude tiez problem, ked kresli v jednom kuse a skutocne detaily, dava si zalezat, este si obrazky aj popise, co je na nich....

to lu.bla:

1) k výsledkom vyšetrenia v CPPPaP sa nejdem vyjadrovať - viem, že v rôznych poradniach je to rôzne (aj tu je napokon všetko o konkrétnych ľuďoch, či už po odbornej alebo po ľudskej stránke...), ale ak nie si spokojná, resp. hľadáš cesty, ako sa synovi čo najlepšie venovať, môžeš ísť do inej poradne - azda Ti tam poradia lepšie...
2) hlavný problém však vidím v tom, že aj keby Ti syna v inej poradni kvalitne zdiagnostikovali a odporučili efektívne postupy, ak sa pani učiteľka raz rozhodne, že ona takto postupovať nebude :rolleyes:, a ak ani nebude prístupná dialógu, tak potom je naozaj asi lepšie zmeniť školu - s tým, že si overíš, aká bude tá nová pani učiteľka.
3) Z mojej poradenskej praxe - od kolegýň špeciálnych pedagogičiek viem, že už viackrát pri vyšetrení detí zistili, že niektoré prvácke učiteľky vlastne samy učia deti čítať nesprávnym spôsobom (napr. nedovolia im nahlas slabikovať, musia prečítať hneď celé slovo, čo potom často vedie k dvojitému čítaniu, a to sa niekedy veľmi ťažko odstraňuje) a ani po vyšetrení v poradni nerešpektujú naše odporúčania. Máme v svojom rajóne dokonca aj panie učiteľky, pre ktoré neexistujú ani žiadne poruchy učenia (dyslexia, dysgrafia, dyskalkúlia...) - pre nich je všetko lajdáctvo dieťaťa a tak k nemu aj pristupujú, a pritom dieťa je často integrované, keď sa ale učiteľka rozhodne napriek všetkému postupovať po svojom, rodič s tým asi, bohužiaľ, nič neurobí... (pretože veľakrát je voči takejto učiteľke bezmocný aj riaditeľ školy - a to je už no comment, alebo na píp-píp... :mee::D)
Držím palce! :)

zimama, velmi dobre si to napisala. hovorim, uz len ten prvy dojem z psychologicky, bola ako uspavacka hadov, nemastna, neslana, stale si omielala svoje, ani len sa nespytala v akom prostredi zijeme, iba anamnezu - ake bolo tehotenstvo, ako sa maly vyvial, ci maval choroby. ale nic o tom, ake mame doma pomery, ci sme komplet rodina. jaj ano, vlastne zdiagnostikovala aj mna za asi 6 minut, ze maly je po mne a ma naucene odo mna zle vzorce spravania. moze byt, ale za 6 minut, to je potom expertka. a ze nas posiela k specialnej pedagogicke o dvere vedla. ta ma sfukla medzi dverami, preco tam vodim rocne dieta, tak hadam necham ho pred poradnou, asi tak si to predstavovali, ved aj tak maleho vysetrovala bez mojej pritomnosti a necelych desat minut bol rozhovor so mnou. preco mam pocit, ze som ich otravovala? preco mam pocit, ze tie vysetrenia boli nedostacujuce? ja neviem no... a presne, ucitelke som hovorila, ze chodime k spec. ped. a ona ze a naco, ved maly je sikovny, v zapati ho pomenuje ako lajdaka, ze sa mu malo venujeme, vo vsetkom, co ten maly urobi vidi problem, ihned ma o tom informuje, hodiny mu nejdu, matematika mu nejde, citat nevie, pise skaredo a je pomaly, stale je zasnivany, myslienkami inde a toto mam kazdy den, ked maly pride zo skoly. zaujimave, sadneme si s nim k uloham, napise to pekne, vyrata pekne, hodiny mu idu, pride do skoly a bum, nic. kolkokrat som poslala ucitelke papier, kde si maly trenuje mimo uloh pisanie, diktaty, pocitanie, vsetko skvele, ona ani nereaguje na to. tak neviem, ci je problem v malom, ci je problem v nej alebo ako je to naozaj. spec. ped. tiez nezaujimalo, co robi doma a ako to robi, ju zaujimali zosity. myslim, ze na komplexne posudenie treba porovnat. neviem, v tomto som laik a matka, ktora sa uci prvy krat s prvakom. a co sa tyka ucitelky, ved malemu som vybrala skolu podla referencii, podla ucitelky, len mam pocit, ze na zaciatku a pri zapisoch sa vsetky tvaria uplne uzasne a skutocnost vyjde na porvch ovela neskor. btw, zapis, z neho sme odchadzali asi po 5 minutach, maly mal vsetky ulohy bleskovo vyriesene, este ich tam poucil o veciach, ktore vie navyse, som len nemo stala a nechapala a ucitelky, ze nie je o com, to dieta je pripravene do skoly na 1. ved vtedy zrataval a odrataval do desat a neni mozne, aby po pol roku v skole s tym mal problem. chcem mu nejak pomoct a fakt neviem ako. dakujem za vsetky postrehy.

zimama, velmi dobre si to napisala. hovorim, uz len ten prvy dojem z psychologicky, bola ako uspavacka hadov, nemastna, neslana, stale si omielala svoje, ani len sa nespytala v akom prostredi zijeme, iba anamnezu - ake bolo tehotenstvo, ako sa maly vyvial, ci maval choroby. ale nic o tom, ake mame doma pomery, ci sme komplet rodina. jaj ano, vlastne zdiagnostikovala aj mna za asi 6 minut, ze maly je po mne a ma naucene odo mna zle vzorce spravania. moze byt, ale za 6 minut, to je potom expertka. a ze nas posiela k specialnej pedagogicke o dvere vedla. ta ma sfukla medzi dverami, preco tam vodim rocne dieta, tak hadam necham ho pred poradnou, asi tak si to predstavovali, ved aj tak maleho vysetrovala bez mojej pritomnosti a necelych desat minut bol rozhovor so mnou. preco mam pocit, ze som ich otravovala? preco mam pocit, ze tie vysetrenia boli nedostacujuce? ja neviem no... a presne, ucitelke som hovorila, ze chodime k spec. ped. a ona ze a naco, ved maly je sikovny, v zapati ho pomenuje ako lajdaka, ze sa mu malo venujeme, vo vsetkom, co ten maly urobi vidi problem, ihned ma o tom informuje, hodiny mu nejdu, matematika mu nejde, citat nevie, pise skaredo a je pomaly, stale je zasnivany, myslienkami inde a toto mam kazdy den, ked maly pride zo skoly. zaujimave, sadneme si s nim k uloham, napise to pekne, vyrata pekne, hodiny mu idu, pride do skoly a bum, nic. kolkokrat som poslala ucitelke papier, kde si maly trenuje mimo uloh pisanie, diktaty, pocitanie, vsetko skvele, ona ani nereaguje na to. tak neviem, ci je problem v malom, ci je problem v nej alebo ako je to naozaj. spec. ped. tiez nezaujimalo, co robi doma a ako to robi, ju zaujimali zosity. myslim, ze na komplexne posudenie treba porovnat. neviem, v tomto som laik a matka, ktora sa uci prvy krat s prvakom. a co sa tyka ucitelky, ved malemu som vybrala skolu podla referencii, podla ucitelky, len mam pocit, ze na zaciatku a pri zapisoch sa vsetky tvaria uplne uzasne a skutocnost vyjde na porvch ovela neskor. btw, zapis, z neho sme odchadzali asi po 5 minutach, maly mal vsetky ulohy bleskovo vyriesene, este ich tam poucil o veciach, ktore vie navyse, som len nemo stala a nechapala a ucitelky, ze nie je o com, to dieta je pripravene do skoly na 1. ved vtedy zrataval a odrataval do desat a neni mozne, aby po pol roku v skole s tym mal problem. chcem mu nejak pomoct a fakt neviem ako. dakujem za vsetky postrehy.

Mrzí ma, že máš takéto skúsenosti z poradne, ale na druhej strane som si aspoň istá, že to nebolo u nás :cool::D, lebo keby si bola u nás aj s malým synčekom a potrebovali by sme sa s Tebou v kľude porozprávať, tak by drobca zatiaľ zabavila iná kolegyňa alebo sociálna pracovníčka. A škola a pani učiteľka - to ja samostatná kapitola, na dlhú debatu :rolleyes:, no napadlo ma aj to, že pri takom prístupe k Tebe v poradni táto poradňa asi bohvieako nespolupracuje so školami - možno by stačilo zájsť za pani učiteľkou (psychologička alebo špeciálna pedagogička alebo aj obe spolu) a detailne jej situáciu vysvetliť, a možno by pani učiteľka zareagovala inak. Máš pravdu, že pri zápise sa za 5 minút veľa zistiť nedá (a školská zrelosť je aj trochu o inom, než len či dieťa je intelektovo v norme), ale podľa mojich skúseností je problém aj v tom, že mnohým školám ide z finančných dôvodov o každú "dušu" a nasľubujú rodičom, že sa dieťaťu budú špeciálne venovať, len aby mu nedávali odklad PŠD, a potom na to doplatí len dieťa a s ním aj jeho rodičia... Tých problémov je veľa, ale Teba to v podstate nemusí zaujímať - je to Tvoje dieťa, Ty s ním znášaš všetko zlé aj dobré, tak je pochopiteľné, že zaňho bojuješ. Kľudne si zájdi do inej poradne alebo aj do dvoch, môžeš si vybrať ktorékoľvek centrum (CPPPaP) v rámci Slovenska, aj súkromné centrum, ak je v sieti Ministerstva školstva. Za to nič nedáš (iba cestu a čas) a aspoň si overíš aj iné názory. Stojí to za to, lebo vzťah ku škole sa tvorí už od prvého ročníka a často tým dieťa potom trpí počas celej školskej dochádzky. Želám veľa zdaru!:)

ja teda mozem s malym ist hocikde? neni to teda rajonizovane? to by bolo fajn. vy ste skade, zimama? pokial by to nebol druhy koniec republiky ;)))))

ja teda mozem s malym ist hocikde? neni to teda rajonizovane? to by bolo fajn. vy ste skade, zimama? pokial by to nebol druhy koniec republiky ;)))))

Nie, nie je to nijako "rajonizované", len treba rátať s tým, že niekdy sú v poradni dlhšie čakacie doby aj pre "vlastný" okres, ak teda nejde v určitej situácii o život... :) , také sa zvyčajne objednávajú prednostne (hoci niekedy je naozaj ťažké nájsť voľný termín).
Ísť do poradne v rámci okresu svojho bydliska by malo byť výhodné (okrem iného) v tom, že ak je potrebná spolupráca so školou, trebárs aj vo forme návštevy v škole, z finančných dôvodov (ako inak...) si mnohé poradne "výjazd" (t.j. pracovnú cestu) do iného okresu nemôžu veľmi dovoliť.
Celkovo je to ale slobodná voľba rodiča (zákonného zástupcu), do ktorej poradne pôjde, akurát si treba zistiť, či je v sieti Ministerstva školstva, pretože iba závery z takýchto poradní majú školy odporúčané akceptovať.
(Ako detailne ich ale akceptovať naozaj budú, závisí od konkrétnych ľudí v danej škole, samozrejme predovšetkým od vedenia školy - v prípade nespokojnosti sa rodič môže obrátiť na zriaďovateľa školy alebo na Štátnu školskú inšpekciu.)

zimama, okres trnava, ale kludne to moze byt BA, alebo tak do 70 km, sme flexibilni. mala som pokec s uckou, ze maly je pomaly, nezvlada, je zaujimave, ze doma zvlada vzdy vseto. ze nevie hodiny. doma sa ho spytam, kolko je hodin, kukne, povie. tak ja uz naozaj neviem. zmenim spec. ped., dam ho nanovo vysetrit a spravime ocne, usne, neuro a uvidime. podla toho zmenim aj skolu, pripadne triedu. s malym som to konzultovala, keby taka moznost bola, ci by mu to nevadilo a vyjadril sa, ze hura, konecne by sa mu ulavilo. takze nieco tam bude vo vztahu k ucitelke. dakujem. inak mozes mi pisat na lubla (zavinac) centrum sk vdaka ;)

no, ocne mame za sebou, bola som sice prekvapena nad pristupom ociarky, namerali malemu 0,75 na co sa ona vyjadrila, ze na to okuliare netreba, aj ked teda trvala som na tom, ze treba. uz to nie je zdrave oko a to citanie sa zhorsilo natolko, ze maly precita vacsimi pismenami vsetko, ale drobnejsimi nie, sam povedal, ze ich ma vyblednute (pismena) a ze vela rovnakych, cize ak to dobre chapem, chcel tym povedat, ze su asi rozmazane. vo stvrtok ideme na meranie dioptrii, dnes mal rozkvapkane oci, tak mu to nechcela merat. tak som zvedava, ze ako sa mu bude ucit s okuliarmi. inak dalsi pripad, kedy ma arogantne upozornili, ze mam "TU MALU" nejak zabavit, ze sa nevie lekarka sustredit, ja neviem, ale toto uz je sila..akoze kam ju mam ulozit, to tak kazdemu vadi male dieta? a to neplakala, bola ok, len si blabotala. neuveritelne.

Zuzka napis mi prosim cislo na seba rada by som ti zavolala mam podobny problem 2015/2016 predsa odstupom casu mi asi budes vediet poradim nama Alexa 0907 777 836 Dakujem

Ja neviem, len tak niekde na verejné fórum vycapiť svoje telefónne číslo???

Porozprávaj sa s dieťaťom tak nejako nenápadne čo sa mu v škole páči, ktorý predmet má rád, čo sa mu nepáči, či má kamarátov čo robí v družine. Ak poznáš nejakého synovho spolužiaka tak jeho sa spýtaj, čo robili na hodine .....a možno sa niečo dozvieš.
Ale aj tak si treba nájsť dobrého školského psychológa, ktorý zistí či nemá dieťa nejakú poruchu učenia. Učiteľ a psychológ musia bezpodmienečne spolupracovať. Učiteľ musí akceptovať vyšetrenia a návrhy psychológa, jednoducho ich nemôže nerešpektovať. Ak psychológ zistí nejaké špecifické vývinové poruchy učenia, navrhne dieťa integrovať to znamená, že bude môcť používať akési pomôcky aby mohol úspešne pracovať , že na prácu bude mať vymedzený dlhší čas apod. - napríklad ak je
1. dyskalkulik (porucha počítania) môže používať rôzne tabuľky aj kalkulačku,
2. dysortografik (porucha pravopisu) dieťa nepíše diktáty, ale pracuje s doplňovačkami - do hotového textu dopisuje y,i .
Tu sa môžeš niečo dočítať :
http://www.poradnapsychologicka.sk/articles/poruchy_uceniaII.doc.pdf
http://www.rodinka.sk/vychova-a-skoly/skolak/integrovat-dieta-alebo-nie/
http://primar.sme.sk/c/4116443/moje-dieta-v-skole-nestiha-je-cas-na-integraciu.html

Ešte k učiteľke- veľa učiteliek pred dôchodkom je najmä v prváckych triedach veľmi láskavých a trpezlivých, nedá sa zovšeobecniť, že všetky staršie učiteľky sú zlé alebo ako tu niekto napísal komunistické, aj veľa mladých učiteliek je arogantných bez dobrého vzťahu k deťom, atď.
Ale keď učiteľka povie citujem " ze ona nema trpezlivost sa "piplat" s mojim synom, mam ho to doucit doma!!....lebo ona ma svoje osnovy a tie musi dodrzat..." to je veru silná káva. Ja by som to už riešila s riaditeľom školy. Netreba sa báť, učiteľka je povinná venovať sa všetkým deťom nadaným , slaboprospievajúcim aj integrovaným JE TO JEJ PRACOVNÁ NÁPLŇ, ZA KTORÚ JE PLATENÁ!
Čudujem sa že pri 8 deťoch nemá na ne čas. Ako učila pred 25 rokmi, keď v triedach sme mávali bežne aj 35 žiakov?
Ešte môj názor prečo nechcú, aby si dieťa zo školy zobrala. Je to práve ten malý počet žiakov. Je to tuším minimum, koľko môže byť žiakov v triede. Ak by ich bolo menej, triedu by museli zrušiť a jeden učiteľ by tiež musel pre nadbytočnosť odisť

alexko, to číslo si vymaž, autorka témy to sotva bude čítať, nebola tu od r. 2011