Martinaa1982
21.03.11,12:38
Dobry den p. advokat,
CHcela by som Vas poprosit o radu
Jedna sa o problem s domom. Rodinny dom vlastnia 3 osoby, moja mama, jej sestra a moja babka, teda ich mama..vsetko v rovnakom podiele. Babka je vsak dlhodobo umiestnena v domove dochodcov.
V dome byva len moja mama, ktora sa tam nastahovala po tom, co babku umiestnili do domova, aby dom nechatral. Jej sestra byva v dome manzelovych rodicov v tom istom meste.
Moja mama v dome odkedy tam byva urobila velmi vyrazne zmeny. Kompletne prerabky podlahy, kupelky, oboch wc, kupa noveho prietokoveho ohrievaca, malovanie, udrzba zahrady, to vsetko islo len z jej penazi, sestra ani mama neprispeli nicim. Moja mama ani nic nepytala, robila to preto, aby dom uplne neschatral. Tri roky, co tam byva moja mama, su vsetky vydavky len na nej, teda plati sama plyn, elektriku, telefon, vsetko, co suvisi s obyvanim domu. Po nutenom prechode do inej prace zaraba teraz uz len 480€ a dom je velky, len plyn nas vyjde pol jej platu - keby som jej nepomahala ja, nemala by sancu dom uzivit. Rozmyslali nad predajom domu,ale babka je proti a tazko ju presvedcit. babkin cely dochodok ide domovu dochodcov, cize z toho do domu nedava nic. Teraz vsak nastal problem, pretoze v dome zateka strecha, nie je mozne s tym dalej cakat a je nutna oprava, ktoru nam vycislili na 900€ a neda sa to odlozit. zatecenie poskodilo cerstvu malovku a opadava omietka v troch miestnostiach. moja mama prosila sestru, aby na strechu prispela tiez, kedze je to aj jej dom. sestra sa jej vysmiala, vraj jej neda ani korunu a moze byt rada, ze od nej este nepyta za prenajom, za to, ze tam mama byva. Je mozne, aby odmietla prispiet na opravu strechy? mama na to peniaze nema a ja jej s tym teraz nemam ako z materskej pomoct.a je pravda, ze moze od nej pytat za prenajom, ked tam mama byva,ale sama znasa vsetky tarchy domu, stoji ju to velke peniaze a aj cas a keby nebolo nej, tak je ten 70rocny barak uz v dezolatnom stave?
Velmi pekne dakujem za odpoved
CHcela by som Vas poprosit o radu
Jedna sa o problem s domom. Rodinny dom vlastnia 3 osoby, moja mama, jej sestra a moja babka, teda ich mama..vsetko v rovnakom podiele. Babka je vsak dlhodobo umiestnena v domove dochodcov.
V dome byva len moja mama, ktora sa tam nastahovala po tom, co babku umiestnili do domova, aby dom nechatral. Jej sestra byva v dome manzelovych rodicov v tom istom meste.
Moja mama v dome odkedy tam byva urobila velmi vyrazne zmeny. Kompletne prerabky podlahy, kupelky, oboch wc, kupa noveho prietokoveho ohrievaca, malovanie, udrzba zahrady, to vsetko islo len z jej penazi, sestra ani mama neprispeli nicim. Moja mama ani nic nepytala, robila to preto, aby dom uplne neschatral. Tri roky, co tam byva moja mama, su vsetky vydavky len na nej, teda plati sama plyn, elektriku, telefon, vsetko, co suvisi s obyvanim domu. Po nutenom prechode do inej prace zaraba teraz uz len 480€ a dom je velky, len plyn nas vyjde pol jej platu - keby som jej nepomahala ja, nemala by sancu dom uzivit. Rozmyslali nad predajom domu,ale babka je proti a tazko ju presvedcit. babkin cely dochodok ide domovu dochodcov, cize z toho do domu nedava nic. Teraz vsak nastal problem, pretoze v dome zateka strecha, nie je mozne s tym dalej cakat a je nutna oprava, ktoru nam vycislili na 900€ a neda sa to odlozit. zatecenie poskodilo cerstvu malovku a opadava omietka v troch miestnostiach. moja mama prosila sestru, aby na strechu prispela tiez, kedze je to aj jej dom. sestra sa jej vysmiala, vraj jej neda ani korunu a moze byt rada, ze od nej este nepyta za prenajom, za to, ze tam mama byva. Je mozne, aby odmietla prispiet na opravu strechy? mama na to peniaze nema a ja jej s tym teraz nemam ako z materskej pomoct.a je pravda, ze moze od nej pytat za prenajom, ked tam mama byva,ale sama znasa vsetky tarchy domu, stoji ju to velke peniaze a aj cas a keby nebolo nej, tak je ten 70rocny barak uz v dezolatnom stave?
Velmi pekne dakujem za odpoved
GabiZ
22.03.11,10:48
Nakoľko tvoja mama býva v predmetnom dome a užíva ho celý, tak majú spoluvlastníci právo žiadať nájomné, pretože užíva aj ich podiely. Zamedziť tomu (teda plateniu nájomného) by sa dalo dohodou alebo zmluvou o bezplatnom užívaní nehnuteľnosti. V prípade, že spoluvlastník neužíva (nemôže užívať) spoločnú vec v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu bez toho, že by medzi ním a druhým spoluvlastníkom bola uzatvorená nájomná alebo iná zmluva, spočíva bezdôvodné obohatenie druhého spoluvlastníka v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva ako zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu.
Vzhľadom k tomu, že spoluvlastník, ktorý vec užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, nie je schopný takto spotrebované plnenie v podobe výkonu práva nájmu vrátiť, musí poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže vydať.
Peňažnú náhradu nemusí vydávať len vtedy, ak medzi spoluvlastníkmi existuje zmluva o bezodplatnom užívaní spoločnej nehnuteľnosti.
Platný právny poriadok teda nepozná tzv. reálne (delené) spoluvlastníctvo, t.j. také, pri ktorom by z titulu
spoluvlastníctva patrilo jednotlivým spoluvlastníkom právo výlučne disponovať určitou, reálne oddelenou časťou veci. Na to, aby podieloví spoluvlastníci mohli nakladať s jej reálnou časťou, sa vyžaduje, aby spoluvlastníctvo k veci bolo zrušené niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení § 141 a 142 OZ. (v krátkosti buď dohodou o zrušení spoluvlastníctva a vyporiadanie podielov, alebo na návrh niektorého spoluvlastníka súdom). Ich spoluvlastníctvo je určené rovnakým dielom, tzn. že ide o tzv. „ideálny“ podiel na spoločnej nehnuteľnej veci. To však nevylučuje, aby sa spoluvlastníci navzájom dohodli o reálnom podiele na užívaní spoločnej veci.
Čo sa týka hospodárenia s predmetnou nehnuteľnosťou Občiansky zákonník v tejto súvislosti uvádza zaužívaný pojem "hospodárenie so spoločnou vecou" (napr. ide o jej údržbu, opravu, úpravu, používanie, nakladanie a pod.) bez ohľadu na to, či medzi spoluvlastníkmi ide o bežné alebo nie bežné veci.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Treba sa skúsiť dohodnúť o spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou. Alebo im ponúknuť svoj podiel a žiadať o vyporiadanie tohto podielu, keď babka dom predať nechce.
Vzhľadom k tomu, že spoluvlastník, ktorý vec užíva nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, nie je schopný takto spotrebované plnenie v podobe výkonu práva nájmu vrátiť, musí poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže vydať.
Peňažnú náhradu nemusí vydávať len vtedy, ak medzi spoluvlastníkmi existuje zmluva o bezodplatnom užívaní spoločnej nehnuteľnosti.
Platný právny poriadok teda nepozná tzv. reálne (delené) spoluvlastníctvo, t.j. také, pri ktorom by z titulu
spoluvlastníctva patrilo jednotlivým spoluvlastníkom právo výlučne disponovať určitou, reálne oddelenou časťou veci. Na to, aby podieloví spoluvlastníci mohli nakladať s jej reálnou časťou, sa vyžaduje, aby spoluvlastníctvo k veci bolo zrušené niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení § 141 a 142 OZ. (v krátkosti buď dohodou o zrušení spoluvlastníctva a vyporiadanie podielov, alebo na návrh niektorého spoluvlastníka súdom). Ich spoluvlastníctvo je určené rovnakým dielom, tzn. že ide o tzv. „ideálny“ podiel na spoločnej nehnuteľnej veci. To však nevylučuje, aby sa spoluvlastníci navzájom dohodli o reálnom podiele na užívaní spoločnej veci.
Čo sa týka hospodárenia s predmetnou nehnuteľnosťou Občiansky zákonník v tejto súvislosti uvádza zaužívaný pojem "hospodárenie so spoločnou vecou" (napr. ide o jej údržbu, opravu, úpravu, používanie, nakladanie a pod.) bez ohľadu na to, či medzi spoluvlastníkmi ide o bežné alebo nie bežné veci.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Treba sa skúsiť dohodnúť o spôsobe hospodárenia so spoločnou vecou. Alebo im ponúknuť svoj podiel a žiadať o vyporiadanie tohto podielu, keď babka dom predať nechce.
Martinaa1982
22.03.11,11:01
dakujem velmi pekne za odpoved..preposlem to mame a uvidime, co dalej :)